M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pani navrhovateľke.

S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dovolím si dať procedurálny návrh, aby pani ministerka otvorila, medzi druhým a tretím čítaním vstúpila do rozpravy, otvorila rozpravu, aby sme mohli reagovať na znôšku nezmyslov, ktoré vo svojej záverečnej reči použila. Zneužila inštitút záverečného slova, kde sa nedá na ňu reagovať. Neschovávajte sa za inštitút posledného slova, že máte posledné slovo a dosť. Otvorte rozpravu, aby sme sa mohli prihlásiť a reagovať na tú znôšku hlúpostí, ktoré ste povedali. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážený pán poslanec, zabudli ste, že procedurálny návrh môžete adresovať vedeniu Národnej rady, a nie navrhovateľke. Opäť hrubé porušenie rokovacieho poriadku. (Hluk a potlesk v sále.) Akceptujem vašu neznalosť. V záujme korektného a zmysluplného rokovania vás poprosím, pán poslanec, skúste rešpektovať v elementárnych zásadách rokovací poriadok.

Teraz má slovo spravodajca, pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som veľmi rád, že sa možno aj takto intenzívne diskutuje, pretože je z tejto diskusie zrejmé, že Zákonník práce je veľmi dôležitou právnou normou a že možno, aj keď máme rozdielne názory, tak určite Zákonník práce by mal byť schválený tak, aby v rámci demokratickej väčšiny sa schválili aj zmeny, ktoré by boli potrebné a aby parlament schválil zmeny do pracovného práva, ktoré na Slovensku potrebujeme.

Vážené dámy a páni, v rozprave bolo povedané veľa, vystúpilo 28 poslancov, resp. bolo 28 vystúpení, z toho, upozorňujem, že niektorí kolegovia, kolegyne vystúpili dvakrát, aj z radov koaličných poslancov, čo je dôkazom toho, že koalícia má rovnako veľký záujem, dámy a páni, o diskusiu o predmetnej právnej norme. Ja si len dovolím poukázať na minulosť, keď prechádzali zákony minulej pravicovej vládnej koalície, kde opozícia v tom čase, my sme búšili, vystupovali a nikto, nikto si to nevšímal. V súčasnosti oceňujem na diskusii jedno, že máme názory aj za, aj proti a, samozrejme, v rámci toho Národná rada môže rozhodnúť.

Chcel by som ešte skonštatovať, že Zákonník práce a novela Zákonníka práce je predložená a v prípade, ak budú schválené pozmeňujúce návrhy, ako dúfam, tak by mala byť novela schválená plne v súlade s programovým vyhlásením vlády. Legislatívny proces je dlhý, možno očakávať zmeny, ale ja pevne verím, že Zákonník práce, novela Zákonníka práce bude schválená tak, aby bola v súlade s programovým vyhlásením vlády a so sľubmi, ktoré sme dávali ľuďom aj vo voľbách, pretože novela Zákonníka práce je o tom, aby chránila ľudí práce, aby chránila zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch. Očakávam a chápem aj do istej miery nervozitu opozície, ale tú nervozitu opozície chápem len v tom zmysle, že sa súčasnej vládnej koalícii darí plniť sľuby z programového vyhlásenia vlády. (Potlesk.)

Dámy a páni, pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené, je ich dosť veľa. V rámci týchto pozmeňujúcich návrhov boli aj ustanovenia, ktoré, žiaľ, môžeme konštatovať, že nám európska legislatíva, ak ju chceme plne rešpektovať, nedovoľuje konať inak a je to aj na príklade iných štátov, dokonca pri pracovnej pohotovosti je práve Česká republika, naopak, príkladom, že nemôžeme konať inak.

V mnohých iných pozmeňujúcich návrhoch treba pochopiť, že sú tu rôzne optiky a uhly pohľadu, optika vnímania, že na jednej strane my si myslíme, že ustanoveniami, ktoré v novele Zákonníka práce vláda navrhuje, zagarantujeme väčšie pracovnoprávne istoty zamestnancov a väčšiu pracovnoprávnu ochranu. Máte, samozrejme, každý má právo na svoj názor, ale počkajme si, keď bude novela Zákonníka práce schválená, keď bude publikovaná a účinná a keď vstúpi tento zákon do života. Ja osobne, dámy a páni, som presvedčený, že tak, ako je vládny návrh zákona navrhnutý s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré, verím, že budú prijaté, tak novela Zákonníka práce bude schválená v prospech občanov, ujme sa v živote a budú nám ľudia, ktorí sú zamestnaní, ďakovať.

Prosím tiež o podporu predmetnej vládnej novely Zákonníka práce a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem spravodajcovi za jeho vystúpenie.

Vážené kolegyne, kolegovia, skončili sme dva dni trvajúce rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001, teda Zákonník práce. Dovoľte mi konštatovať, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vzhľadom na to, že do 11.00 hodiny sme neprerokovali žiadne zákony, o ktorých možno hlasovať, budeme ďalej pokračovať v našom rokovaní. (Hlasy z pléna.) Nebudeme otvárať, dokončíme už tento celý komplex vládnych návrhov zákonov, ktoré sa dotýkajú Zákonníka práce.

Poprosím pani ministerku, keby už zaujala miesto navrhovateľa a oznamujem, vážené kolegyne, kolegovia, že ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 278 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 278a.

Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny ... (Hluk v sále.) Poprosím, dodržujme rokovací poriadok, vážení kolegovia. ... Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona odôvodnila.

Vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz poprosím vážených členov z opozície, umožnite dôstojne viesť rokovanie tejto schôdze. Slovo má pán poslanec Bugár.

B. Bugár, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo, ale musím vám povedať, že ak vy vyzývate opozíciu, aby dodržala rokovací poriadok, vy porušujete, hlasuje sa spravidla podľa dohody. Nedohodli sme sa ináč. Ak chcete, aby sme nehlasovali, pokračovali, tak vy ako predsedajúci máte právo sa opýtať, či je s tým všeobecný súhlas. Ani to už nerobíte. Rozhodujete svojvoľne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Hrubým spôsobom porušujete rokovací poriadok, pán Bugár. (Veľký krik v sále.)

Slovo má, s procedurálnym návrhom - pán poslanec Janiš. Pán poslanec Janiš, prosím o procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku.

S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda Národnej rady, je smutné, že musím dávať procedurálny návrh, aby sme hlasovali, keď o tom hovorí rokovací poriadok.

M. Číž, podpredseda NR SR: Procedurálny návrh poprosím v zmysle stanoviska ústavnoprávneho výboru.

S. Janiš, poslanec: Je smutné, že musím dať procedurálny návrh, aby hlasovali ...

M. Číž, podpredseda NR SR: Procedurálny návrh, odôvodnenie, prosím, tak to je stanovené.

S. Janiš, poslanec: ... keď preto, lebo to hovorí rokovací poriadok a preto, lebo to hovorí dohoda. Po prerokovaní Zákonníka práce sme mali hlasovať o bodoch, ktoré sme prerokovali predvčerom. Pán podpredseda, dodržte slovo a rokovací poriadok a všetko je v poriadku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím ešte raz o korektnosť, minimálnu korektnosť, prosím. O slovo sa hlási pán predseda, podpredseda Národnej rady Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, iná dohoda v tejto Národnej rade nebola, iba tá, že keď sa skončí rokovanie o zákone roka, o tzv. zákone roka, tak spolu s dvoma prerokovanými návrhmi, s dvoma bodmi zo schváleného programu budeme o tomto hlasovať. Rozprava sa skončila o 11.15 hodine. Nevidím dôvod, pokiaľ nie je žiadna iná dohoda, aby sme nepostupovali na základe dohody, ktorá bola uzatvorená v rámci celého pléna, koalície a opozície. Pán podpredseda, ak chcete niečo zmeniť, zvolajte grémium alebo nech ho pán predseda zvolá, ale iná dohoda v tejto sieni nezaznela. Ja chcem, aby sa tu dodržiavali dohody a veľmi dôrazne vás o tom žiadam. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie Národnej rady do 12.00 hodiny. Prosím, zídeme sa o 14.00 hodine na rokovaní Národnej rady. Poprosím § 146, elementárne dodržiavanie rokovacieho poriadku. Všetko, čo som chcel povedať. Prerušujem rokovanie Národnej rady. Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 11.21 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

 

 

 

 

Siedmy deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

28. júna 2007 o 14.00 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady.

P. Paška, predseda NR SR: Príjemné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze.

Podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vždy vyhradený

hodine otázok,

ktorú týmto zároveň otváram.

Páni poslanci a panie poslankyne písomne položili do včera do 12.00 hodiny 75 otázok predsedovi vlády -, ktorého vítam v Národnej rade aj s členmi vlády - a členom vlády 88 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie.

Chcem len upozorniť, že nebudeme odpovedať na otázky tých poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále.

Poprosím vás, pán premiér, aby ste nám teraz oznámili, kto z členov vlády bude zastupovať tých členov vlády, ktorí nie sú prítomní.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Ako neprítomný bude minister zahraničných vecí pán Kubiš, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Macedónsku, zastupuje ho minister obrany pán Kašický. Neprítomný je aj minister životného prostredia pán Izák z dôvodu pracovnej cesty, zastupuje ho minister pôdohospodárstva pán Jureňa. Ďalej sa ospravedlnil minister financií Slovenskej republiky pán Počiatek, zastupovať ho bude minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. A prítomný nebude ani podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, ktorému neboli položené žiadne otázky. Ďakujem pekne.

Pán predseda, som pripravený odpovedať na prvé otázky.

P. Paška, predseda NR SR: Pán premiér, poprosím vás, aby ste odpovedali v limite 15 minút na vám adresované otázky.

Prvá otázka je od pani poslankyne Márie Sabolovej a znie: "Kto zodpovedá za refundáciu nákladov za povodne v roku 2006 pre obce a mestá? Uvedomujete si, že im hrozí nútená správa?"

Nech sa páči, máte slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, predloženiu správy o priebehu a následkoch povodní na rokovanie vlády Slovenskej republiky predchádza proces, ktorý je stanovený právnymi predpismi. Počas povodní a predovšetkým po odvolaní III. stupňa povodňovej aktivity stavu ohrozenia vyhodnocujú povodňou postihnuté subjekty náklady na povodňové záchranné práce. Po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity náklady na povodňové zabezpečovacie práce a následne po povodni dochádza aj k vyhodnoteniu povodňových škôd.

Postup, ako som uviedol, vypracovania a podrobný obsah tejto správy o povodniach určuje príslušná vyhláška ministerstva životného prostredia. Podľa tejto vyhlášky je obec povinná predložiť súhrnnú správu obvodnému úradu životného prostredia do 20 dní od času odvolania stavu pohotovosti. Následne príslušný obvodný úrad životného prostredia v spolupráci s obvodnou povodňovou komisiou prekontroluje a verifikuje vykonané povodňové záchranné práce a povodňou spôsobené škody v rámci svojej územnej pôsobnosti a predloží ich krajskému úradu životného prostredia do 25 dní od času odvolania stavu pohotovosti. Hovorím o týchto lehotách preto, aby nikto nemal pocit, že vláda nekonala, ale sú tu lehoty stanovené právnym predpisom a môžu byť páni poslanci v pokoji, odpoviem aj na druhú, tretiu a štvrtú otázku.

Krajský úrad životného prostredia v spolupráci s krajskou povodňovou komisiou predkladá vyhodnotenie povodňových škôd, ktoré vznikli na území v jeho územnej pôsobnosti Ministerstvu životného prostredia a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, to všetko do 30 dní od času odvolania stavu pohotovosti. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy potom pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú a na majetku právnických osôb a fyzických osôb, podnikateľov vo svojej pôsobnosti a následne predkladajú ústrednej povodňovej komisii správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 60 dní po odvolaní stavu pohotovosti.

Samotnú správu potom predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky minister životného prostredia v spolupráci s ministrom vnútra ako predseda a podpredseda ústrednej povodňovej komisie, ktorej členmi sú aj jednotliví rezortní ministri vlády Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o povodne, na ktoré sa pýtala pani poslankyňa, po predložení verifikovaných súhrnných správ od jednotlivých krajských úradov životného prostredia a ministerstiev bola posledná správa o priebehu a následkoch povodní v Slovenskej republiky za obdobie máj, december 2006 dňa 1. marca 2007 predložená na medzirezortné pripomienkové konanie, teda po uplynutí všetkých lehôt, ktoré boli stanovené príslušnou vyhláškou. V tomto návrhu ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom vnútra navrhlo, aby vláda Slovenskej republiky uhradila v plnej výške náklady na záchranné a zabezpečovacie práce a náhrady vyše 176 mil. korún, presne 176 mil. 132 432 korún. Ďalej, aby poskytla jednorazový finančný príspevok vo výške 30 000 korún občanom, ktorých domy, resp. byty v osobnom vlastníctve následkom povodní v roku 2006 zostali neobývateľné 780 000 korún. A súčasne, aby vláda čiastočne hradila náklady na odstránenie povodňových škôd, či už na protipovodňových opatreniach alebo na majetku obce - na miestnych komunikáciách, vodovodoch, kanalizáciách a čistiarňach odpadových vôd a majetku vyšších územných celkov takmer 450 mil. Sk. Išlo o sumu 447 mil. 183 000 Sk.

Celkovo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky požadovalo od vlády Slovenskej republiky vyčleniť sumu približne 625 mil. korún na doriešenie povodní z obdobia máj až december v roku 2006. V zmysle vyššie uvedenej platnej legislatívy podľa § 40 ods. 3 zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami sa náklady, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia a pri vykonávaní povodňových záchranných prác počas stavu ohrozenia, uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Povinnosťou štátu teda je uhradiť v plnej výške náklady na záchranné práce, náklady na povodňové zabezpečovacie práce a náhrady.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky však nesúhlasilo s pôvodnou sumou, ktorú navrhlo ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom vnútra z dôvodu, že požiadavky vyplývajúce z predloženej správy presahujú možnosti štátneho rozpočtu a nie všetky požiadavky boli nárokovateľné. Aby som uviedol, vo Všeobecnej pokladničnej správe na rok 2007 bola uvažovaná rezerva vlády Slovenskej republiky vo výške 150 mil. korún, z toho na riešenie následkov povodní 100 mil. korún. Z tohto dôvodu ministerstvo životného prostredia iniciovalo rozporové konanie s ministerstvom financií najskôr na úrovni generálnych riaditeľov a následne až na úrovni ministrov dotknutých rezortov. Výsledkom rozporového konania bolo, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže zo Všeobecnej pokladničnej správy vyčleniť na refundáciu finančných prostriedkov sumu 150 mil. korún, teda celú rezervu vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, že v tej rezerve bolo iba 100 mil. korún stanovených na náhrady škôd spôsobených povodňami dohodli sa príslušní ministri, že púšťame celú rezervu 150 mil. korún.

Vzhľadom na uvedené, ministerstvo životného prostredia požiadavky jednotlivých subjektov znížilo rovnakou mierou na 85,54 % a v takomto znení bol aj materiál dňa 2. apríla 2007 predložený do Kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a v rovnakom termíne aj do Kancelárie Úradu vlády Slovenskej republiky.

Správa bola prerokovaná v Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky dňa 23. mája 2007 a v ten istý deň aj vo vláde Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky v uznesení č. 448 z roku 2007 rozhodla, že budú preplatené v plnej výške náklady na povodňové záchranné práce, náklady na povodňové zabezpečovacie práce, náhrady a zároveň vláda rozhodla aj o poskytnutí finančného príspevku 30 000 korún pre 26 občanov, ktorých domy, resp. byty v osobnom vlastníctve následkom povodní v roku 2006 zostali na určitý čas neobývateľné. Vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi financií uvoľniť finančné prostriedky v celkovej sume 176 mil. 132 432 korún do 20. júna 2007. Teda dávame podstatne viac, ako bola stanovená rezerva 100 mil., v plnej výške uhrádzame všetky škody 176 mil. korún, vrátane 30 000 korún pre každého občana, ktorého obydlie sa stalo čiastočne neobývateľné.

Rozpočtovým opatrením č. 9 z roku 2007 poukázalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky finančné prostriedky Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtového informačného systému, a to 20. júna 2007. Ministerstvo životného prostredia potom upravilo rozpočty krajských úradov, atď., atď. a dnes už 28. júna 2007 sú na krajských úradoch životného prostredia. Krajské úrady životného prostredia v spolupráci s obvodnými úradmi životného prostredia poskytnú prostriedky obciam do 14 dní od ich prijatia v súlade so spomínaným uznesením vlády Slovenskej republiky č. 448/2007, t. j. do 6. júla 2007.

Na záver chcem dodať, že škody spôsobené povodňami na majetku obcí okrem zákonných požiadaviek nie sú nárokovateľnou položkou na odškodnenie zo strany štátu. Vzhľadom na prísne kritériá verejných výdavkov, ktoré stoja pred touto vládou, nie je možné v tomto čase uvažovať o poskytnutí väčšieho objemu finančných prostriedkov, ako je ten, ktorý vláda svojím uznesením schválila a ktorý nakoniec predstavoval celú rezervu vlády Slovenskej republiky, teda nie iba tých 100 mil., ale celú rezervu 150 mil. Sk. Všetko uhradené, zaplatené.

Ďakujem pekne za otázku.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda, za taký prierez, ako sa postupuje v tomto prípade. Hovorili ste o tom, že sa odškodnili obce a občania.

Je taká jedna podotázka, prečo neboli v nejakej plnej čiastke, ak sme odškodnili ich, odškodnení aj hasiči, kde asi jedna pätina tých financií pri pomoci v povodniach bola len uhradená.

Chcem sa ale opýtať, či sa vám nezdá, pán premiér, že je to veľmi dlhý čas, ak tie povodňové udalosti boli minulého roku v júni, či netreba zmeniť buď legislatívu, buď vyhlášku, buď to robiť v dvoch obdobiach roka, pretože si myslím, že, ako ste aj na záver povedali, že nie je to povinnosť alebo uhradiť plné náklady, treba to potom zjavne povedať v patričnom období týmto obciam a mestám, pretože mnohé z nich sa dostali pod takú vyhrážku nútenej správy a myslím, že to nie je dobré, lebo sa to týka skutočne všetkých občanov.

Ale aj tak chcela by som vedieť vlastne, kedy tie zdroje prídu, lebo mali byť uvoľnené do 20. júna, dnes je 28., ešte tie obce nemajú zdroje, či je možné skutočne rátať s tým, že ich do konca júna dostanú. A ešte veľmi neobstojí možno ten začiatok vašej odpovede, keď ste hovorili o termínoch - 25 dní, 30 dní, do 60 dní -, lebo mnohé z tých termínov môžu bežať paralelne a myslím si, že minimálne do konca roka treba oznámiť tým obciam, či môžu, alebo nemôžu rátať s nejakou úhradou. Sú to živelné pohromy, čiže tam by mal nejakou istou čiastkou ten štát určite pomôcť. Všetky obce museli do konca minulého roka podať ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči, zodpovedajte doplňujúcu otázku.

R. Fico, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, myslím, že môžem s vami súhlasiť, pretože sám som bol prekvapený množstvom lehôt, ktoré upravuje príslušná vyhláška a možno je to dobrý podnet na zamyslenie sa, či by príslušné ministerstvo životného prostredia nemalo urobiť novelizáciu tejto vyhlášky a ja požiadam pána ministra, ktorého som ale ospravedlňoval, ktorý je mimo, aby sa na túto vyhlášku v tomto duchu aj pozrel.

Pokiaľ ide o ostatné zdroje, nie je to žiadna výhovorka, ale rozpočet je nastavený na určité kritériá, najmä na kritérium Maastrichtu, pokiaľ ide o deficit verejných výdavkov. Nie je žiadne tajomstvo, že ideme tento rok na úroveň pod 3 %, na budúci rok to bude na úrovni 2,4 % a ten ďalší rok na úrovni 1,8 %. A do toho sa ešte musí započítavať deficit Sociálnej poisťovne, ktorý je vyšší ako 23 až 24 mld. Sk. Preto som rád, že vláda dosiahla dohodu a povedala, že nepôjdeme iba na tých 100 mil., ktoré boli v rezerve určené na povodne a dali sme totálne celú rezervu. Jednoducho aj peniaze, ktoré sme mali možno pripravené pre nejaké iné udalosti, boli výlučne použité pre tieto obce. Preto neboli k dispozícii žiadne zdroje iného charakteru, ktoré by mohli byť použité na odškodnenie tých vecí, ktoré ste veľmi oprávnene spomenuli vo svojom vystúpení.

Chcel by som ešte dodať aj to, že peniaze by mali prísť na jednotlivé obce do 6. júla 2007, pretože 28. 6., teda dnes už by mali byť všetky tie finančné záležitosti vysporiadané na krajských úradoch životného prostredia a do 14 dní od prijatia týchto údajov, v súlade so spomínaným uznesením vlády Slovenskej republiky musia byť tieto finančné prostriedky poskytnuté príslušným mestám a obciam. Čiže ten termín, o ktorom som hovoril ako o záväznom termíne, je 6. júl 2007. Samozrejme, že budeme kontrolovať tento termín, pokiaľ by sa ukázalo, že nebol dodržaný, tak z toho treba vyvodiť zodpovednosť, lebo vaša analýza, že niektoré obce a mestá sa dostávajú do nepriaznivej finančnej situácie z tohto dôvodu, je veľmi presná a veľa starostov, primátorov ma kontaktovalo, či už na sneme ZMOS-u alebo iným spôsobom a nevedia si sami pomôcť. My dnes stojíme aj pred obrovským deficitom, ktorý sa týka opatrení povodňového charakteru, ale to už ide nad rámec tejto otázky.

Ďakujem pekne za vašu konštruktívnu otázku.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. (Potlesk.) Váš čas na odpovede v dĺžke 15 minút vypršal a budeme preto pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pani poslankyne Lucii Žitňanskej. Je smerovaná na ministra pôdohospodárstva pána Miroslava Jureňu a znie: "Pán minister, v pondelok boli medializované informácie o zámene pozemkov, ktoré uskutočnil Slovenský pozemkový fond pod vedením politických strán vládnej koalície. Vyjadrite sa, prosím, k otázke, či považujete za etické a správne, aby sa takým spôsobom, ako bol medializovaný, vymieňali pozemky na južnom Slovensku za lukratívne pozemky pod Tatrami."

Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba najprv vysvetliť, resp. dať na správnu mieru pojem "zámena pozemkov". V danom prípade nešlo o zámenu pozemkov, ale o uspokojenie nárokov oprávnených osôb, t. j. o zmluvy v bezodplatnom prevode nehnuteľností, a to na základe žiadostí oprávnených osôb z jedného katastrálneho územia do iného katastrálneho územia. Taktiež nešlo len o vydávanie pozemkov oprávneným osobám len z juhu Slovenska, ale boli uspokojení reštituenti z nasledovných okresov: Nitra, Topoľčany, Bratislava, Michalovce, Poprad a okolie.

A taktiež možno polemizovať s názorom, či išlo o prevody uskutočnené pod vedením politických strán vládnej koalície. V čase uskutočnenia prevodov ešte stále bol štatutárnym zástupcom Slovenského pozemkového fondu pán Ing. František Hideghety. Pri vydávaní pozemkov ide o zložitú problematiku, kde Slovenský pozemkový fond často nemôže uspokojiť oprávnené osoby náhradnými nehnuteľnosťami v pôvodnom katastrálnom území, za ktoré im bola priznaná náhrada, či už pre ich nedostatok alebo tiež aj pre veľmi vysoký reštitučný nárok alebo jednoducho oprávnené osoby nie sú ochotné prijať do svojho vlastníctva pozemky, ktoré im fond ponúka.

Medializovaný prevod nehnuteľností sa uskutočnil v súlade s platnými právnymi predpismi a internými predpismi Slovenského pozemkového fondu. V katastrálnom území Veľký Slavkov má Slovenský pozemkový fond dostatok pozemkov, ktorými vie uspokojiť oprávnené nároky nielen reštituentov z daného katastrálneho územia. Pri spomínaných prevodoch Slovenský pozemkový fond prihliadal ako na výšku reštitučného nároku, tak aj na vysoký vek oprávnených osôb, ako aj na tú skutočnosť, že išlo o reštitučné nároky, ktoré sa nedarilo uspokojiť niekoľko rokov.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte 2 minúty na doplňujúcu otázku.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Naozaj, ja chápem, áno, ide o uspokojenie nárokov reštituentov, ale naozaj sa skúsim spýtať ešte raz. Tak ako bolo publikované v médiách, naozaj pre reštituentov z južného Slovenska, pre starých ľudí z južného Slovenska nie je pôda, nie sú pozemky niekde na juhu? A naozaj nie je pre vás taká transakcia podozrivá, keď krátko na to, ako tá pôda je vydaná reštituentom, objaví sa firma, ktorá ponúka odkúpenie a ako ma práve kolegovia informovali, podpis pod týmto vydaním nebol podpisom pôvodného predsedu fondu.

Ďakujem pekne.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Áno, podpísal tieto reštitučné nároky pán námestník, ktorý mal v čase dovolenky pána generálneho riaditeľa splnomocnenie pána generálneho riaditeľa. Pochopiteľne, ja som, myslím si, že znovu môžem zopakovať, že nehovoríme len o juhu, ja som uviedol okresy, o ktoré išlo, resp. o ktorých reštituentov, ale nechcem pripomínať minulosť. Ale musím pripomenúť, že napríklad Priemyselný park Banská Bystrica sa vydávali podľa BPJ cca 10 korún, hoci v tom čase už presne podľa územného plánu bolo definované, čo tam bude. Čiže troška sa chcem vrátiť, aby ste troška sa pozreli aj na obdobie z minulosti, ale musím stáť na tom stanovisku, no to bol konkrétne prípad, kde v skutočnosti išlo o vážne porušenie už na hranici možno predpisov. Takže myslím, že som vám plne zodpovedal otázku. Je to v súlade s predpismi.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Ešte je aj druhá otázka, ktorá smeruje na vás, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a znie: "Pán minister, aký bol výpadok v príjmoch Slovenského pozemkového fondu v dôsledku dlhodobej nefunkčnosti správnej a dozornej rady?"

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Rozpočtované príjmy Slovenského pozemkového fondu v roku 2006 boli splnené na 112,7 % v celkovom finančnom objeme 498 mil. 702 tisíc Sk. Slovenský pozemkový fond vstupuje do schvaľovania konania s účtovným ziskom overeným nezávislou audítorskou spoločnosťou vo výške 55 mil. 862 tisíc korún. Pritom fond vo svojej výdavkovej časti plnil výdavky vyplývajúce z príslušných predpisov, a to súvisiace s financovaním usporiadania vlastníckych pomerov v záhradkárskych osadách, financovaním geodetických prác, geometrických plánov, ortofoto máp v celkovom objeme 30 mil. 988 tisíc korún, ďalej financovanie prác na register obnovenej evidencie pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. vo finančnom objeme 12 mil. 615 tisíc korún, ďalej plnenie reštitučných nárokov oprávnených osôb vo finančnom objeme 45 mil. 869 tisíc korún.

Ďalej na ťarchu svojich nákladov previedol v zmysle uznesenia vlády 100 mil. Sk určených na obnovu registra obnovenej evidencie pozemkov a tiež previedol v roku 2006 200 mil. korún, ktoré vyplývali ešte z roku 2005 ako nenávratný finančný príspevok prevedený v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva s účelovým použitím na riešenie náhrad škôd spôsobených živelnými udalosťami.

Musím pripomenúť v týchto súvislostiach, že správna rada má svoju kompetenciu, rozhodovaciu a vláda Slovenskej republiky jej môže dávať len odporúčanie v podobe svojich vládnych uznesení a tak to bolo i v prípade predchádzajúceho kabinetu, ktorý Slovenskému pozemkovému fondu vo februári 2006 dal odporúčanie, aby obmedzil niektorý svoj výkon na niektoré svoje činnosti. Správna rada toto odporučenie akceptovala a pochopiteľne, že v tomto duchu sa chovala do termínu, než bola prijatá a vošla do účinnosti nová správna rada, ktorá pred pár dňami alebo pred niekoľkými týždňami požiadala vládu Slovenskej republiky o zrušenie týchto odporúčacích uznesení. Tieto odporúčacie uznesenia boli zrušené. Chcem len povedať, že správna rada napriek tomu, že mala odporúčania, mohla sa chovať podľa svojho vlastného uváženia. Čiže, mala svoje vlastné kompetencie.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. No, pán minister, myslím si, že ste sa pekným, elegantným oblúkom vyhli tomu, na čo som sa v podstate pýtala, pretože tá otázka smerovala k tomu, že Slovenský pozemkový fond bol trištvrte roka bez správnej rady a bez dozornej rady. Vy ste už v auguste odvolali členov týchto orgánov a keďže nemohli ste nechať SPP bez štatutára, tak pán Hideghety, či chcel, či nechcel, musel byť štatutárom ďalej aj počas vašej vlády.

Tá moje doplňujúca otázka smeruje k tomu, prečo ste 3 mesiace neplnili uznesenie vlády, ktorá v januári vymenovala členov správnej rady aj dozornej rady a vy ste ich v podstate menovali až v apríli.

A ešte by som chcela doplniť, keďže ani v tej predchádzajúcej otázke ste celkom k spokojnosti nezodpovedali veci ohľadne zámeny pozemkov, tie nároky, samozrejme, reštituenti majú, ale oni ich majú v mieste bydliska alebo v blízkom okolí v primeranej kvalite a bonite a aj v primeranej výmere. Takže, nie sme spokojní s tým, ako ste zodpovedali prvú aj druhú otázku.

Možno už viete, že výbor pre pôdohospodárstvo inicioval poslanecký prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože máme pocit, že buď nemáte celkom v rukách, čo sa tam deje alebo o tom viete až príliš veľmi dobre.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Pochopiteľne, že som veľmi rád, že výbor inicioval poslanecký prieskum, pretože to môže len napomôcť činnosti. Podobne to tak bolo aj v prípade Štátnych lesov, kde poslanci sa zúčastnili na prieskume a mali možnosť si overiť niektoré skutočnosti.

Čo sa týka uspokojovania reštitučných nárokov, tak musím pripomenúť, že v čase, keď riaditeľom Slovenského pozemkového fondu bol pán Puškáč, sa dodržiavalo pravidlo, že sa robilo uspokojovanie v rámci jedného kraja. Ale práve toto pravidlo bolo zmenené v čase pána riaditeľa pána Hideghetyho. Zhodou okolností s týmto pánom riaditeľom som mal veľmi dobrú spoluprácu, za ktorú mu i touto cestou ďakujem. Znovu by sme mohli o tom otvárať diskusiu, ale už som na tú prvú otázku odpovedal.

A čo sa týka správnej rady, tak súhlasím, je to faktografia, že bola pôvodná správna rada odvolaná v auguste v roku 2006 a činnosť novej správnej rady sa začala vlastne až, nie je to tak dávno, pred pár týždňami. Ale zároveň musím upozorniť, že boli v platnosti odporúčania vlády Slovenskej republiky, ktoré boli rešpektované.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Tretiu otázku položil poslanec Martin Fedor. Otázka je ale úplne totožná s otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Dostávam sa do drobného rozporu. Nie je tu? Pardon, áno, ďakujem.

Takže, štvrtú otázku položil pán poslanec Gábor Gál. Je tu? A položil túto otázku ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Pán minister, uvedomujete si, že zákaz používania názvu obcí v jazykoch národnostných menšín mimo úradného styku nemá oporu v našom právnom poriadku?"

Nech sa páči, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec, neviem, o akom zákaze hovoríte. Viem však, že podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa názov obce a jej časti určuje a uvádza v štátnom slovenskom jazyku. Neprípustný je názov obce urážajúci národnostné cítenie, alebo, ak je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia.

Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadením č. 258/96 v znení neskorších predpisov sa uvádzajú záväzné názvy obcí, ktoré majú spisovnú podobu. To znamená, že názvy sú utvorené v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. Tieto oficiálne názvy obcí sú záväzné na používanie vo verejnom styku. Vo verejnom styku, to znamená aj vrátane médií, vrátane printových a elektronických médií, aj tam sa musia používať také názvy, aké sú prípustné podľa zákonov Slovenskej republiky. Rovnako je dôležitý, pán poslanec, aj rozdiel, uvedomiť si rozdiel medzi názvom obce a označením obce. Podľa zákona o obecnom zriadení označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 191/94 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

Názov obce si však nemožno zamieňať s označením obce. Zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín umožňuje obciam, ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria 20 % obyvateľstva, označiť obec v jazyku národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách na začiatku a konci obce.

Tieto dopravné značky sa umiestňujú pred alebo pod dopravnými značkami s názvom obce v štátnom jazyku. Paragraf zákona, § 1. ods. 1 zákona o štátnom jazyku stanovuje, že štátnym jazykom, asi viete, na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Toto ustanovenie je v súlade s čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Slovenský jazyk je jediným štátnym jazykom na území Slovenskej republiky. Práva národnostných menšín a etnických skupín zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ale výkon týchto práv nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

Takisto v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov sa uvádza, že ochrana a podpora menšinových jazykov nesmie byť na úkor štátneho jazyka a uskutočňuje sa v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity. Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín osoby patriace k národnostnej menšine musia rešpektovať práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine.

Príslušníci národnostných menšín sú občanmi Slovenskej republiky a vo verejnom styku musia rovnako ako všetci ostatní občania používať oficiálne názvy obcí schválené vládou SR nariadením, ktoré som spomínal. Verejný styk, pán poslanec, neznamená automaticky len úradný styk. Aj to som vám povedal, že sa to týka aj masovokomunikačných prostriedkov. Štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom.

Ak sa teda v tlači píše napríklad o Bratislave, aj v národnostnej tlači by sa mal použiť názov Bratislava a nie Pozsony. Ak sa teda stane, že sa použije napríklad názov Pozsony a ministerstvo kultúry dostane podnet od občana, je jeho povinnosťou také periodikum upozorniť na protiprávny stav, upozorniť, ako sa aj stalo v prípade, z ktorého asi vychádza vaša otázka, ale nie zakázať, pretože dobre viete, že dnes je aj, povedzme, efektívna vymožiteľnosť právneho stavu prakticky nulová.

Skončil som. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Gál, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Ak áno, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Áno, ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, ja som veľmi smutný z vašej odpovede. A som smutný aj z toho, že vám koaliční poslanci k tomuto vášmu prejavu aj zatlieskali, lebo sa vraciame na začiatok 90. rokov. Odvtedy vývoj práv národnostných menšín troška pokročil. Aj to bolo zaručené, že bude určité status quo a boli sme svedkami toho, že sa to nedodržalo. Potom predsa len, chvalabohu, čo sa týka podpory menšiny kultúr, sa ustúpilo a to status quo z roku 2005 sa zachovalo. Ale čo sa týka používania jazyka národnostných menšín vo verejnom styku, tak tam ideme s týmto vaším výkladom absolútne späť.

Ja vám len prečítam čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že len štátne orgány musia konať tak, ako im to predpisuje zákon. Čiže, súkromné osoby, či sú to právnické osoby alebo fyzické osoby, môžu konať, čo nezakazuje zákon. To je obrovský rozdiel. Nikde v týchto právnych predpisoch nie je uvedené, že kedy sa používa názov nejakej obce vo verejnom styku. Hovorí sa o úradnom styku. A ešte na záver by som povedal, že vo verejnom styku názov musia používať v úradnom jazyku aj príslušníci, čiže príslušníci národnostnej menšiny.

Tak to mi chcete povedať, že ja, keď idem na nejaké stretnutie s našimi voličmi, občanmi maďarskej národnosti, tak musím povedať namiesto Pozsony Bratislava? Tak to nemyslíte ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)