A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalší s interpeláciou vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, mám dve interpelácie.
Jednu na ministra kultúry a druhú na ministra spravodlivosti. Je mi ľúto, že okrem pani ministerky, ktorá tu má návrhy zákonov, tu už je len pán minister zdravotníctva a žiaden člen vlády, preto by bolo fajn upozorniť členov vlády nabudúce, že ich povinnosťou je, aby boli prítomní na rokovaní o interpeláciách. Ja chápem, že nemôžu byť všetci, ale myslím si, že dnešná zostava je viac ako nedostatočná.
Začnem interpeláciou na ministra kultúry, ktorá sa týka práve posledných prípadov vymáhania koncesionárskych poplatkov, ale aj poplatkov z omeškania firmou, ktorej boli postúpené pohľadávky Slovenským rozhlasom.
Podľa môjho názoru postúpenie pohľadávky je neplatné. Ale moja otázka na ministra kultúry znie: Ako je možné, že osoby, ktoré zodpovedali za postúpenie pohľadávky, bývalý riaditeľ Rezník a bývalá zástupkyňa rozhlasu Hilda Gajdošová, sú vo vrcholných štátnych funkciách menovaných dnešnou vládou? Ako je možné, že pán Rezník je dnes riaditeľom TASR? Ako je možné, že pani Gajdošová je dnes sekčná šéfka ministerstva kultúry?
Dnes je každý ľudový, prídu ľudia, ideme to riešiť, je to ťažké, ale kto tento problém spôsobil? A kde títo ľudia dnes sedia? To si povedzme veľmi jasne. A zodpovednosť je na pánovi ministrovi Maďaričovi. Ten tu dnes nie je. To je problém. Ja pevne verím, že súd rozhodne o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a problém bude vyriešený. Ale považujem za škandalózne, ak ľudia, ktorí problém spôsobili, nám dnes radia, ako ho vyriešiť. Tí, čo spôsobili chorobu, nám dnes hovoria, ako ju vyliečiť, to hádam nie.
Dovolím si mať zároveň interpeláciu na ministra spravodlivosti. Dňa 22. júna 2007 minister spravodlivosti počas svojej návštevy v Bánovciach nad Bebravou uviedol: "Za zrušením niektorých okresných súdov mohla byť snaha o získanie niektorých z lukratívnych budov súdov, ktoré zvyčajne sídlia v centre mesta." Koniec citátu.
Počas môjho pôsobenia na čele rezortu spravodlivosti justícia získavala nové budovy a ani v jednom, ani v jednom, jedinom prípade nebolo po optimalizácii justičnej sústavy rozhodnuté o prebytočnosti budovy v správe rezortu spravodlivosti. Budovy zrušením okresných súdov zostali v správe rezortu a boli využité na iný účel. Napríklad ako sídlo Justičnej akadémie, školiace stredisko pre informatikov alebo archív. Dovoľujem si preto požiadať, aby ste mi oznámili konkrétne údaje, ktoré vás viedli k citovanému konštatovaniu. Očakávam veľmi konkrétnu odpoveď, ktorá budova, kedy a komu bola prevedená zo správy rezortu spravodlivosti, resp. z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva inej právnickej alebo fyzickej osoby. V opačnom prípade budem vaše vyjadrenia považovať za klamstvo.
Ďakujem, pani predsedajúca.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí sa do bodu interpelácie prihlásili písomne, chcem sa opýtať, či sa niekto z poslancov hlási v rámci tohto bodu ústne.
Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy, pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Frešo.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, pána ministra Ľubomíra Vážneho.
Pán minister, dovoľujem si vás požiadať o informáciu v súvislosti so Železničnou spoločnosťou Slovensko, ktorá v súčasnosti modernizuje osobné vozne. Modernizáciou už prešlo niekoľko desiatok vozňov, z ktorých však ani jeden nejazdí na južnom Slovensku. Mohli by ste mi ozrejmiť, podľa akého kľúča došlo k ich prerozdeleniu? Len pre príklad uvádzam, že napríklad stokilometrová cesta z Komárna do Bratislavy v súčasnosti v roku 2007 trvá dve a pol hodiny.
Ďakujem za odpoveď.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, pána Vážneho.
Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií. Nariadenie o povinnom používaní autosedačiek pre deti sa javí ako pozitívne. A dokonca je bezproblémové pre kladné prijatie u každého, ktorý vie, že ide o bezpečnosť detí, ale realita v praxi je trochu iná.
Hlavným problémom je, že pri prijatí nariadenia sa nie celkom zohľadnilo, koho sa nariadenie dotkne a akým spôsobom. Výsledkom jeho prijatia pre mnohé rodiny na Slovensku nie je to, že ich deti budú cestovať bezpečnejšie, ale to, že mnohé deti nemusia už cestovať vôbec. Implementácia predmetnej smernice z úrovne Európskej únie na naše pomery má totiž jeden háčik - úplne odlišnú sociálnu situáciu rodín s malými deťmi u nás a v západnej Európe. Zatiaľ čo v západnej Európe býva niekoľko áut v rodine bežnou praxou, u nás sú najmä rodiny s malými deťmi odkázané často, keď je matka na materskej, na jeden plat a nemôžu si dovoliť vlastniť žiadne auto. Toto nariadenie berie ohľad na majetnejšie rodiny, rodina bez auta sa po jeho uvedení do praxe stáva rodinou nižšej kategórie.
Dovoľte mi podrobnejšie objasniť problém tohto nariadenia. Koho sa nariadenie týka? Nariadenie sa takmer vôbec netýka majiteľov vozidiel s jedným či dvoma deťmi, ktoré svoje deti bežne prepravujú autom. Tí v drvivej väčšine už autosedačku mali a majú, ich deti sú na autosedačky navyknuté a prijatie nariadenia na nich nemá takmer žiaden dosah. Dotýka sa však rodín s malými deťmi, ktoré si napríklad, pretože dočasne musia vyžiť z jedného platu a nízkeho rodičovského príspevku, nemôžu dovoliť vlastniť alebo prevádzkovať auto. Tie sú v mnohých prípadoch pri preprave malých detí odkázané na pomoc starých rodičov, priateľov, známych, ktorí ich príležitostne zvezú autom tam, kam je to potrebné - na rodinné, či kultúrne podujatie, do prírody za športom, k zubárovi alebo aj do kostola do blízkej dediny, na chatu atď. A práve túto možnosť prijatie predmetného nariadenia do značnej miery likviduje. Jednak preto, že do auta sa kvôli sedačkám už nezmestí toľko osôb ako doteraz, teda tam, kde na prepravu osôb stačilo jedno auto, budú potrebné dve. Jednak preto, že mladá rodina nebude môcť žiadať o dobrodincov, ktorí ich príležitostne, často len jedným smerom zvezú, aby mali problém s takými alebo aj svojimi, či cudzími sedačkami. Pomoc šofér jednoducho odmietne z dôvodu, že mu zákon nedovoľuje pomôcť rodinám.
Čo sa týka zasa rodín s viacerými deťmi, ktorí vlastnia auto a už taká štvordetná rodina je problém. Viacdetným rodinám nezostáva tiež iné, len si kúpiť väčšie auto, čo je vo väčšine prípadov finančne nemožné. Finančný faktor, čo sa zasa týka cestovania inými dopravnými prostriedkami, musím povedať, je tiež veľmi zohľadniteľný, cestovanie všeobecne zdraželo, niekedy sa stáva až finančne neúnosným a preto mnohokrát sa, povedzme, dve rodiny dohodli, že pocestujú spolu jedným autom, pričom sa o náklady podelia. Možnosť naplno využiť kapacitu v zmysle súčasne platného zákona štyria dospelí plus deti do úžitkovej nosnosti auta prijatím nariadenia vlády padlo. Preprava autom sa pre malé deti vo väčšine prípadov stala jedinou možnosťou, ako sa presunúť, čo i len na krátku vzdialenosť do susednej dediny. Ak si však, povedzme, rodina so ženou na materskej dovolenke nemôže auto dovoliť, ostáva len možnosť s niekým sa zviezť. O túto možnosť predmetné nariadenie rodiny s malými deťmi oberá.
Vážený pán minister, príspevok pre matku, ktorá je doma s malými deťmi, je minimálne šesťkrát nižší než v štátoch západnej Európy, minimálna mzda je u nás tiež nižšia. Legislatíva ostatných členských štátov Európskej únie v otázkach používania detských autosedačiek vôbec nie je jednotná. Grécko a Španielsko povinnosť používať detské autosedačky na zadných sedadlách totiž vôbec nezaviedli. Povinnosť sa vzťahuje len na predné sedadlá. V niektorých štátoch, napríklad v Portugalsku, je povinnosť používania autosedačiek len do troch rokov. Iné štáty majú rôzne výnimky, v Nemecku môžu byť deti prepravované bez sedačiek, ak sú všetky bezpečnostné pásy už obsadené, t. j., že dieťa v plnom aute môže sedieť dospelému na kolenách.
Vážený pán minister, odôvodnenie, že pri povinnom používaní autosedačiek ide o bezpečnosť detí, je argumentačne skutočne veľmi silné, ale ak v iných štátoch sa našli riešenia, aby viacdetné rodiny, ktoré najmä u nás sú menej solventné, neboli diskriminované, hľadajme aj my podobné riešenia a umožnime v určitých prípadoch, teda na tie krátke trate alebo tak ako to urobili v Čechách, že idú nižšou rýchlosťou, aby sa takéto rodiny mohli autom prepravovať.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem a posledný s interpeláciou vystúpi pán poslanec Frešo.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Mám dve interpelácie.
Jednu na pána ministra pôdohospodárstva, pána Jureňu.
Moja interpelácia je, vážený pán minister, pred schválením novely zákona o lesoch ste sa pre médiá vyjadrili, že navrhovaný zákaz bicyklovania a jazdenia koňom po všetkých slovenských lesoch je v poriadku, lebo cyklisti ničili lesné porasty. Môžete toto vaše tvrdenie o ničení lesných porastov cyklistami a koňmi podložiť relevantnými štatistikami alebo dôkazmi? Ďakujem za odpoveď.
A druhá interpelácia na pána ministra Jaroslava Izáka súvisí s udalosťami v Tichej a Kôprovej doline.
Vážený pán minister, dovoľujem si vám v tejto súvislosti položiť dve otázky. Keďže ministerstvo životného prostredia vydalo dve stanoviská k legálnosti ťažby v Tichej a Kôprovej doline, tak moje otázky sú nasledovné.
Po prvé, kto konkrétne vypracoval druhé stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2007 k legálnosti ťažby v Tichej a Kôprovej doline a z akých konkrétnych podkladov vychádzal?
Druhá otázka: Kto konkrétne poskytol podklady na vypracovanie druhého stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2007 k legálnosti ťažby v Tichej a Kôprovej doline?
Ďakujem za odpoveď na moje otázky.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení s interpeláciami v rámci tohto bodu, chcem sa opýtať členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď.
Ak nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 278 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 278a.
Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby odôvodnila tento vládny návrh zákona.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni, účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je najmä upraviť postup kolektívneho vyjednávania odborových organizácií pri uzatváraní kolektívnej zmluvy tak, aby sa zabezpečila pluralita odborových organizácií. Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, navrhujú sa možnosti postupu pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa. V prípade nedohody odborových organizácií o postupe pri kolektívnom vyjednávaní sa vládnym návrhom zákona navrhuje spor o určení odborovej organizácie oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy riešiť prostredníctvom rozhodcu, zapísaného v zozname rozhodcov vedenom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vládnym návrhom zákona sa navrhuje zefektívniť prístup k informáciám o uzavretých a uložených kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a k ich dodatkom s tým, že zmluvnej strane sa zakladá povinnosť zaslať ministerstvu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe v rovnakom termíne, ako sa zasiela v písomnej podobe.
Vládny návrh zákona precizuje v príslušných ustanoveniach lehoty a proces konania pred sprostredkovateľom napríklad lehotu začatia konania pred sprostredkovateľom, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú alebo ktorého určí ministerstvo, čím sa odstránia problémy nejednoznačnej terminológie. Súčasne sa ustanovuje povinnosť zmluvným stranám a sprostredkovateľovi poskytovať si vzájomnú súčinnosť.
Ďalšie navrhované zmeny sa týkajú spresnenia právnej úpravy podmienok výkonu ústavného práva na štrajk, ako aj pri vyhlásení výluky. Z dôvodu, že hlasovanie o štrajku sa považuje za vnútornú záležitosť odborovej organizácie, navrhuje sa z príslušných ustanovení vypustiť tajné hlasovanie o štrajku. Vládnym návrhom zákona sa ďalej precizuje skupina zamestnancov, ktorým je úplne zakázané štrajkovať a rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa obmedzuje právo na štrajk alebo na výluku.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci spoločnej správy prijaté odporúčania podporujem.
Ďakujem za slovo.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne, veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, uvádzam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 278, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 374 z 15. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Po druhé poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po tretie návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 181 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č.160 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 55 z 13. júna 2007.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 3 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z..
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 66 z 18. júna 2007.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte k tomuto bodu rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Šimko, ktorému dávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Šimko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril v súvislosti so zákonom o kolektívnom vyjednávaní k jednej oblasti a to je oblasť vodného hospodárstva. Vodné hospodárstvo patrí k základným odvetviam národného hospodárstva, preto je v záujme hospodárskeho rozvoja a uspokojovania základných potrieb občanov vodného hospodárstvo upravené osobitnými právnymi predpismi. Zvlášť citlivou otázkou a jedným z hlavných cieľov vodohospodárskej politiky je zásobovanie obyvateľstva zdravotne nezávadnou pitnou vodou a odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v priamej nadväznosti na ochranu zdravia obyvateľstva a životného prostredia.
Keďže vodárenské spoločnosti poskytovaním služieb v tejto oblasti zabezpečujú verejný záujem a napĺňajú ústavné práva občanov, sú ich povinnosti ako povinnosti vlastníkov a prevádzkovateľov, ale je tu, samozrejme, aj spoluzodpovednosť štátu, jednoznačne ustanovené zákonnou formou, najmä zákonom č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákonom č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Základnou, zákonom ustanovenou povinnosťou každého vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Pri tejto činnosti musí vlastník a prevádzkovateľ verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií dbať o to, aby sa predchádzalo a zamedzilo negatívnym dopadom na zdravie obyvateľstva, ako aj ekologickým a majetkovým škodám.
Problematika zdravotnej nezávadnosti pitnej vody je upravená zákonom č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a problematika ochrany životného prostredia najmä v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odvádzanie a čistenie odpadových vôd sú činnosti, ktoré, ako vyplýva z ich podstaty, je potrebné zabezpečovať nepretržite, ale ani z technických dôvodov nie je vhodné prerušenie prevádzky bez dodržania základných technologických postupov, ako poškodzovanie tlakových rozvodov pri nárazovom poklese tlaku, neznalosť kvality pitnej vody a vypúšťanie odpadových vôd bez systematickej práce zamestnancov laboratórií. Toto môže viesť až ku kolapsu úpravarenských a čistiarenských procesov s následkom ohrozenia zdravia obyvateľstva alebo ochrany životného prostredia.
Keďže je všeobecne známa až strategická dôležitosť a nutnosť spoľahlivého prevádzkovania týchto vodárenských zariadení a systémov, aby bolo obyvateľstvo chránené pred prípadným zlyhaním prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií z dôvodu nezabezpečenia týchto činností vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, upozorňujem, avšak nie z dôvodu štrajku, je v zákone č. 442/2002 Z. z. zavedený inštitút nútenej správy, to je § 14. Takto sa predpokladá sústavná garancia výkonu základnej povinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, to znamená, zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody a plynulé a bezpečné odvádzanie a čistenie odpadových vôd, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní hygienickej, epidemiologickej a zdravotnej prevencie a pri ochrane vodného, resp. životného prostredia.
Pretože verejnými vodovodmi a verejnými kanalizáciami sa zabezpečuje hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a hromadné odvádzanie komunálnych odpadových vôd, následky nezodpovedajúcej prevádzky spôsobenej štrajkom vodárenských pracovníkov by mohli mať významný dosah v rozmeroch epidémie alebo ekologickej havárie.
Aby nedošlo k narušeniu týchto preventívnych funkcií, ktoré sú zabezpečované normálnymi prevádzkovými úkonmi pracovníkov - prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácii, čím by následne mohol byť ohrozený život alebo zdravie občanov, prípadne životné prostredie alebo majetok, predkladám návrh za skupinu poslancov na doplnenie v bode 20 v § 20 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorým sa definuje nezákonný štrajk tak, aby bolo z uvedených dôvodov v nevyhnutnom rozsahu obmedzené právo na štrajk zamestnancov, prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
Takže, prosím vás, ten konkrétny návrh je v bode 20, § 20 ods. 1 písm. j) navrhujem nové znenie tohto bodu: "Zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov vykonávajúcich vodohospodárske činnosti pri obsluhe a prevádzke verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií, ak by ich účasťou na štrajku mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, prípadne životného prostredia alebo majetku."
Podotýkam, že v tomto paragrafe ods. 1 písm. j) sa síce rieši rozšírenie nezákonného štrajku na zamestnancov prevádzkujúcich verejné vodovody, to je len však jedna časť zamestnancov, lebo v pripravenej dikcii chýba nadväzujúca časť zamestnancov zabezpečujúcich prevádzkovanie verejnej kanalizácie. Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií natoľko na seba nadväzuje, že nie je možné tieto dve činnosti oddeľovať.
Takisto v tomto paragrafe ods. 1 písm. j) rozširujem ten prípad, kedy by mohlo dôjsť k ohrozeniu životného prostredia alebo majetku s tým, že v prípade nesprávneho prevádzkovania verejnej kanalizácie alebo pri štrajku aj zastavenie jej prevádzkovania môže spôsobiť zaplavovanie ľudských obydlí, komunálnej infraštruktúry odpadovými vodami s následným ohrozením zdravia občanov, čo sa spravidla nemusí prejaviť okamžite, ale s odstupom času.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šimka? Nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Šimko bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne.
Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Markovič. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Ako prvá má slovo pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, páni poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážená pani ministerka, dovoľte mi položiť jednu otázku. Túto otázku som položila aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie pani štátnej tajomníčke, ktorá bola prítomná na rokovaní výboru. Ale pretože som nedostala dostatočnú odpoveď, tak aj vám položím túto otázku. V novele zákona o kolektívnom vyjednávaní navrhuje vláda vypustiť v bode 15 a 16 v § 17 ods. 4 a v § 17 ods. 5 slovo "tajný". V zdôvodnení, čo uvádzate pri tomto zákone, píšete: "Navrhuje sa zo zákona vypustiť tajné hlasovanie o štrajku z dôvodu, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie."
Pani ministerka, moja krátka otázka je, podľa mojich vedomostí na hlasovaní o štrajku sa zúčastňujú aj zamestnanci, ktorí nie sú členmi odborovej organizácie. Prečo ich chceme prinútiť k tomu alebo prečo ich chce odborová organizácia prinútiť, týchto zamestnancov, alebo prečo chce na nich spraviť nátlak, aby hlasovali tajne, keď oni nie sú členmi odborovej organizácie, aby hlasovali verejne a pre nich by oveľa lepšie vyhovovalo hlasovať tajne, hlavne aj z psychologického hľadiska?
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyni Sárközy nie sú? Končím možnosť podania faktických poznámok.
A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Markovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, ja nadviažem na to, čo hovorila pani poslankyňa Sárközy. V podstate je to to, čo som sa už pýtal aj ja v prvom čítaní pani ministerky a niekoľkokrát som na to nedostal odpoveď, a preto sa tomu budem venovať aj naďalej. Možno vy budete úspešnejšia alebo možno tentoraz ja, uvidíme, v eufórii zo Zákonníka práce sa možno dnes niečo dozvieme.
Predkladaný návrh novely zákona má jasného menovateľa. Je to podľa mňa podobné, ako to bolo pri návrhu novely Zákonníka práce, submisívny postoj vlády k odborom a zamestnanec, dovoľte mi povedať, nikde. Zamieňať si záujmy odborov so záujmami zamestnancov je trošku mylné. Vláda dokonca v predkladacej správe hovorí o pluralite viacerých odborových organizácií a túto pluralitu garantuje. Kde však je v tejto pluralite zamestnanec, to už táto vláda nehovorí. Vláda opäť raz ustupuje odborovým zväzom, zvýhodňuje ich postavenie na úkor zamestnávateľov a podľa tohto návrhu už dokonca aj zamestnancov.
Dovoľte mi teraz spomenúť dve hlavné pripomienky, ktoré mám k predkladanému legislatívnemu návrhu.
Po prvé je to vypustenie tajného hlasovania o štrajku a po druhé je to zvyšovanie počtu pracovníkov, ktorí sa započítavajú do celkového počtu zamestnancov. Obidva body jednosmerne zvýhodňujú odborové organizácie a to v ich iniciatívach vedúcich k vyhláseniu štrajku. Ak vypustíme tajné hlasovanie o štrajku, pripustíme verejné hlasovanie. V dôvodovej správe sa pani ministerka odvoláva na to, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie. V poriadku. Odborová organizácia štrajk organizuje, ale na hlasovaní o štrajku sa predsa zúčastňujú aj zamestnanci neorganizovaní v žiadnej odborovej organizácii. Pýtam sa, prečo tajné hlasovanie o štrajku doteraz nikomu neprekážalo. Nazdávam sa, že iné ako tajné hlasovanie bude nepriamym nátlakom na hlasovanie v prospech vyhláseného štrajku. Tým, že vypustíme tajné hlasovanie, transparentnosti hlasovania určite nepridáme. Predstavme si situáciu zamestnanca, ktorý sa zúčastňuje na verejnom hlasovaní. Pri rozhodovaní zohráva vážnu úlohu aj psychika. U niekoho viac, u niekoho menej, samozrejme. V každom prípade si rozmyslí, či bude hlasovať proti, povedzme, väčšine, proti svojim kolegom. Samotné Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny - a to som už uvádzal v prvom čítaní - v rámci pripomienkového konania namietalo, a teraz citujem z vyhodnotenia pripomienkového konania k návrhu novely zákona, citujem: "Upozorňujeme, že odtajnením voľby by mohlo dôjsť k psychickému nátlaku." Toľko Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Druhým bodom, ktorému sa chcem venovať a ku ktorému mám výhrady, je tiež rozširovanie skupiny tých zamestnancov, ktorí sa do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú. Pripomínam, že hlasovanie o štrajku je platné, ak sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov. Účel tohto opatrenia je teda jasný, prehľadný a zároveň nesprávny. Umelo znížime kvórum, len aby sa nestalo to, že hlasovanie bude v dôsledku menej ako 50-percentnej účasti zamestnancov na hlasovaní neplatné. Navyše, vytvárame tak kategórie zamestnancov, ktorí sa na hlasovaní o štrajku môžu zúčastniť a ktorí nie. Na tých, ktorí sú do celkového počtu zamestnancov započítaní a ktorí nie. A toto považujem za diskriminačné.
Štrajk je určite, a to všetci uznáme, legitímnym prostriedkom zamestnancov, ktorí sa v krajnom prípade môžu dožadovať svojich požiadaviek. Toto nikto nespochybňuje, naopak, považujem práva zamestnancov v tomto smere za veľmi dôležité. Ale tlačiť na pracovníka, na jeho rozhodovanie v prospech organizovanej skupiny zamestnancov, v tomto prípade odborárov, účelovo si zabezpečovať nižšie kvórum na presadzovanie svojich požiadaviek, považujem za nesprávne.
Preto podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.
1. V článku 1 sa vypúšťajú body 14 - 16.
Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechanie tajného hlasovania o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Ak by sa tajné hlasovanie zo zákona vyňalo, odborová organizácia by si mohla upraviť štrajkový poriadok, aby sa hlasovalo verejne.
2. V článku 1 sa vypúšťa bod 17.
Odôvodnenie. V článku 1 bod 17 predkladateľ rozširuje počet zamestnancov, ktorí sa na hlasovaní o štrajku nemôžu zúčastniť. Doterajších zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohody o vykonaní práce na širší okruh zamestnancov vykonávajúcich práce mimo pracovného procesu, vrátane dohody o brigádnickej práci študentov, navrhuje sa ponechanie súčasného stavu.
Z titulu, že ide o dokument, v ktorom predkladateľ zákona, čiže vláda, oficiálne pripúšťa nárast vplyvu a postavenia odborov vo verejnom živote, zacitujem: "Navrhovaným zákonom sa posilňuje postavenie odborovej organizácie", stráca samotný zákon o kolektívnom vyjednávaní relevanciu. Strana Smer nemusí kamuflovať spečatenú dohodu za "spackané" referendum o predčasných voľbách alebo dohodu za predvolebnú podporu pod názvom, ktorý s kolektívnym vyjednávaním prestáva mať čokoľvek spoločné. Vyjednávať sa má na úrovni podniku, nie na úrovni štátu a v tom je veľký rozdiel.
Po druhé zákon, ktorého paragrafy sa tam dostali - ja narážam napríklad na proklamovanú, citujem "podporu sociálneho dialógu, ako aj vytváranie podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania" - sa vo väzbe na kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré skončili na Ústavnom súde, ukazuje ako pohŕdanie sociálnym dialógom zo strany vlády minimálne k jednému zo sociálnych partnerov. Dá sa preto povedať, že hrobárom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, nevynímajúc, sa na Slovensku paradoxne stala práve táto ľavicová vláda. To už je teda dobrý európsky paradox.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča? Pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý pán kolega Markovič predniesol, už vo výbore som na to upozorňoval. To bolo asi pred 2 týždňami, a ten, ktorý sa týka zrušenia tajného hlasovania o vyhlásení štrajku. To znamená, že už nebude potrebné hlasovať tajne, ale už bude možné aj verejne. Neviem, či si pani ministerka vzala inšpiráciu zo snemu nemenovanej vládnej strany, ale považujem takýto návrh za návrh, ktorý je v rozpore s naozajstnými záujmami zamestnancov, aby mohli slobodne vyjadriť svoju vôľu, aby na nich nebol nátlak zo žiadnej strany, pani ministerka, ani zo strany zamestnávateľa, ani zo strany odborárskych bosov. A preto mi nie je zrejmé, že vláda, ktorá má plné ústa práv zamestnancov, nechce, aby v takej vážnej veci, ako je vyhlásenie štrajku, sa zamestnanci mohli slobodne, nezávisle a bez nátlaku rozhodnúť, a chce, aby rozhodovali pod drobnohľadom odborárskych bosov. To ja považujem znovu za dôkaz toho, že vám naozaj nejde o všeobecné záujmy zamestnancov, ale o úzke, partikulárne záujmy úzkej skupinky odborárskej lobby.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka: Ďakujem. Keďže pán poslanec Markovič bol posledný, ktorý bol prehlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať navrhovateľky, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Pani ministerka, nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zareagovať na pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka. Ide o rozšírenie základného štrajku. Musím povedať, že toto, žiaľ, nie je možné, pretože sme viazaní jednak ústavou, jednak medzinárodnými dohovormi, ale oveľa prísnejšia je Európska sociálna charta a všetko, čo sa dalo, je v zákone uvedené.
Pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Markovič, vy ste sa na to tajné hlasovanie spytovali. Celé ustanovenie je vyňaté a v súčasnosti je možné, aby si odbory zvolili, či budú hlasovať tajne, alebo budú hlasovať verejne. Čiže, je to demokratickejší prístup, nevidím dôvod, prečo by tam malo byť iba tajné hlasovanie.
Pokiaľ ide o znižovanie počtu zamestnancov, musím povedať, že nikto netlačí zamestnancov, toto je neprípustné. Koaličné slobody garantujú iba právo, nie povinnosť štrajkovať, resp. hlasovať o tom. Navyše, len pripomínam, dohoda o pracovnej činnosti je zo štrajku vyňatá, lebo nejde o pracovný pomer.
Ďakujem, pani predsedajúca.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, mali by sme rokovať do 19.00 hodiny. Chcem sa však opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme skončili rokovanie vlastne teraz týmto bodom. Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna: Áno.) Áno, ďakujem.
Takže prerušujem rokovanie dnešného pléna Národnej rady. Chcem vás ešte upozorniť, že ďalší bod, ktorý je pod tlačou 279, bude prerokovaný v pondelok o 13.00 hodine. Zajtra začína plénum Národnej rady od 9.00 hodiny. Je neverejné rokovanie a žiadam preto o vykonanie príslušných opatrení.
Ďakujem a dovidenia všetkým.
(Prerušenie rokovania o 18.31 hodine.)