P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 84 za, 32 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.
J. Vaľová, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných v rozprave, tak ako postupovali poslanci postupne. Prosím, dajte hlasovať o návrhu poslanca pána Šimka.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 47 za, 31 proti, 46 sa zdržalo.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, teraz dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Markoviča.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Markoviča.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 47 za, 48 proti, 27 sa zdržalo.
Tento návrh pána poslanca Markoviča sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 75 za, 33 proti, 16 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu.
J. Vaľová, poslankyňa: Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Takže po krátkej prestávke spôsobenej tým, že sme neboli uznášaniaschopní, budeme pokračovať, dámy a páni.
Chcem vás najprv požiadať, aby som zistil, či sme uznášaniaschopní, aby ste sa prezentovali. Zaprezentujte sa, kolegyne, kolegovia, aby som zistil, či je Národná rada uznášaniaschopná.
(Prezentácia.) Prítomných 109 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.
Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, ktorá ako poverená spravodajkyňa uvádzala návrhy na hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/91 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, aby uviedla záverečné hlasovanie, ktoré sme nemohli zrealizovať z dôvodu neuznášaniaschopnosti, a to hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Takže poprosím vás, pani spravodajkyňa.
J. Vaľová, poslankyňa: Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie je schváliť.
(Hlasovanie.) 79 prítomných, 77 za, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k
správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2006.
Pán poslanec, pán predseda výboru Pavol Prokopovič uvedie hlasovanie.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, teda neboli podané žiadne iniciatívne ani pozmeňujúce návrhy. Teda predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2006: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2006.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 64 za, 10 proti, 47 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k
správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2006.
Poprosím pána Jozefa Šimka, aby uvádzal hlasovanie.
J. Šimko, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2006.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým berieme na vedomie správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2006.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 78 za, 4 proti, 39 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Teraz budeme hlasovať o
súhrnnej výročnej správe o obchode s vojenským materiálom za rok 2006 (tlač 308).
Pán poslanec Tibor Glenda bude uvádzať hlasovanie.
T. Glenda, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie súhrnnú výročnú správu o obchode s vojenským materiálom za rok 2006.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 121 prítomných, 64 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Michal Lukša bude uvádzať hlasovanie o
správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006. Je to tlač 324.
M. Lukša, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 108 za, 18 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006.
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian bude uvádzať hlasovanie o uznesení k
ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2006. Je to tlač 326.
J. Burian, poslanec: Ďakujem vám. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uznesenie Národnej rady máte predložené alebo máte na svojich stoloch. Takže, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 113 za, 14 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky za rok 2006.
Pán poslanec Milan Rehák uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k
návrhu ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006 (tlač 319).
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 2006.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 123 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2006.
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ešte raz vás poprosím, aby ste uviedli hlasovanie k uzneseniu k
návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006 (tlač 320).
M. Rehák, poslanec: Ďakujem. Taktiež v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 93 za, 25 sa zdržalo, 5 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006.
Teraz pani poslankyňa Ľubica Rošková uvedie hlasovanie k
návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 (tlač 256).
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 bol predložený v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a
B. schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2006.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 77 za, 2 proti, 47 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006.
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k
správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2006 (tlač 323).
Pán poslanec Janiš, nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. V rozprave nikto nevystúpil. Návrh gestorského výboru je predmetnú správu zobrať na vedomie.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 75 za, 1 proti, 49 sa zdržalo.
Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetvi za rok 2006.
Vážené pani kolegyne, kolegovia, tým sme odhlasovali všetky prerokované body. Chcem sa spýtať, vzhľadom na to, že na včerajšom grémiu sme dohodli ďalší postup k programu nasledovne, a to tak, že budeme pokračovať v schôdzi v pondelok o 13.00 hod. a že ako prvý bod prerokujeme správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve. Medzitým sa však nepodarilo včera odrokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia, preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme v pondelok o 13.00 hod. najprv prerokovali tento vládny návrh zákona a potom pokračovali správou o vývoji v zdravotníctve. (Reakcie z pléna.) Nie. Budeme hlasovať o mojom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 104 za, 2 proti, 3 sa zdržali, 7 nehlasovalo.
Takže považujem za odsúhlasený návrh, budeme v pondelok začínať rokovací deň o 13.00 hod. prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní schôdze prerokovávaním ďalších správ, ktoré sú súčasťou programu. Zatiaľ vám všetkým ďakujem.
Pán Boris Zala, nech sa páči.
B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím všetkých členov zahraničného výboru, keby sa zúčastnili zasadnutia výboru dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 76. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Takže budeme teraz rokovať o
správe o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006.
Správa vlády je tlač pod číslom 262, spoločná správa výborov je 262a.
Poprosím pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča a potom požiadam pána Petra Markoviča, ktorý je spravodajcom, aby sa pripravil, ale teraz ešte chvíľočku, pán podpredseda vlády, požiadam chvíľočku.
Kolegyne, kolegovia, krátka prestávka, aby sme mohli začať prerokovávať uvedený návrh.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážený pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste uviedli správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006 (tlač 262).
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovolím si predložiť niekoľko úvodných slov či viet k predkladanému materiálu - správa o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006.
Predložený materiál sa snaží podať ucelený obraz o stave a vývoji drogovej "scény" Slovenskej republiky a aktivitách jednotlivých rezortov v oblasti boja proti drogám v období 2005 - 2006. Sústreďuje sa najmä na oblasť prevencie, liečby, resocializácie a uplatňovanie práva v boji proti drogám v kontexte medzinárodne prijatých zámerov a cieľov. Materiál vychádza z prijatej Stratégie vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti drogám na obdobie rokov 2004 - 2008 v súlade so zámermi a cieľmi Európskej únie a požiadavkami našej spoločnosti.
Má štyri časti. Prvá časť sa sústreďuje na zameranie národnej protidrogovej stratégie a jej cieľov vyplývajúcich z Národného programu boja proti drogám. Druhá časť hodnotí politický aj inštitucionálny rámec protidrogovej politiky, samozrejme, s výrazným dôrazom na regionálny aspekt a miestny aspekt. Tretia časť sa sústreďuje na súčasný stav a postoj verejnosti k drogám. Ide aj o istým spôsobom senzibilizáciu spoločnosti, aby si uvedomila na jednej strane toto nebezpečenstvo a na druhej strane aby vytvárala a podporovala podmienky pre potieranie, najmä v oblasti prevencie, lebo najlepšia a najúčinnejšia metóda je prevencia a vytváranie podmienok pre ľudí tak, aby nemuseli podľahnúť týmto zlozvykom a tomuto nešťastiu. A štvrtá časť hodnotí jednotlivé oblasti plnenia zámerov tohto národného programu s dôrazom na oblasť znižovania ponuky a dopytu a oblasť medzinárodnej spolupráce.
Napriek zložitosti a variabilite drogovej scény možno pozitívne hodnotiť kroky, ktoré boli realizované v predchádzajúcom hodnotiacom období, tak sme to predložili spolu s naším riaditeľom a, samozrejme, aj s pracovníkmi tohto úseku na jednotlivých výboroch, tak sme aj pozorne počúvali diskusiu v tejto oblasti a pozorne sme, samozrejme, prijímali isté pripomienky, ktoré odzneli a ktoré by sa mali prirodzene objaviť v našej pokračujúcej stratégii do roku 2008.
Myslím si, že toto je kontinuálny program, na ktorom sa vieme zhodnúť, tak koalícia, ako aj opozícia, lebo ide o našich občanov a predovšetkým ide o mladých ľudí, aby sme vytvárali podmienky také, aby sa nerealizovali tie ciele, ktoré na tom nechutne zarábajú a zneužívajú tieto aktivity vo vzťahu k našim občanom, najmä mladým ľuďom.
Predkladaný materiál bol 4. apríla 2007 predmetom rokovania vlády. Vláda tento materiál zobrala na vedomie a uložila mi, aby som ho predložil na rokovanie výborov a súčasne potom na rokovanie pléna Národnej rady prostredníctvom predsedu Národnej rady.
Myslím si, že materiál z tej obsahovej stránky spĺňa tú analýzu, ktorú ste požadovali, a, samozrejme, vytvára isté konkrétne kroky na zlepšenie situácie Slovenskej republiky v nasledujúcom období.
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Poprosím pána Petra Markoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 261 z 18. apríla 2007 pridelil správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport prerokoval správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006 dňa 14. júna 2007. Výbor zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky
1. zabezpečiť plnenie cieľov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 v súlade s prijatou Stratégiou Európskej únie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám s termínom 31. december 2008;
2. predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o komplexnom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 - 2008 a návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2009 - 2012.
Výbor požiadal podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
1. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport doplňujúce informácie o realizovaných aktivitách programu boja proti drogám vrátane vynaložených finančných nákladov s termínom 30. september 2007;
2. v rozpočte štátnej správy na rok 2008 zvýšiť finančné prostriedky Protidrogového fondu v porovnaní s rokom 2007 o 50 mil. Sk.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006 dňa 12. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006 dňa 18. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu dňa 14. júna 2007. Ostatné výbory, ktorým bola správa o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006 pridelená, ju zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky
A. vziať na vedomie správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006;
B. požiadať vládu Slovenskej republiky
1. zabezpečiť plnenie cieľov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 v súlade s prijatou Stratégiou Európskej únie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám s termínom 31. december 2008;
2. predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o komplexnom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 - 2008 a návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2009 - 2012 s termínom 30. apríl 2009.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky
a) vziať na vedomie správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 - 2006,
b) požiadať vládu
1. zabezpečiť plnenie cieľov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 - 2008 v súlade s prijatou Stratégiou Európskej únie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám s termínom 31. december 2008;
2. predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o komplexnom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 - 2008 a návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2009 - 2012 s termínom 30. apríl 2009.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením č. 54 z 19. júna 2007, v ktorom určil mňa za spoločného spravodajcu. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nie je záujem o rozpravu. Takže uzatváram rozpravu. Predpokladám, že už ani pán podpredseda, ani pán spravodajca nechcú viac. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán generálny prokurátor, pristúpime k prerokovaniu
správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006 (tlač 317).
Spoločná správa výborov je tlač 317a.
Pán generálny prokurátor Dobroslav Trnka uvedie správu. Nech sa páči, máte slovo.
D. Trnka, generálny prokurátor SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správu o činnosti prokuratúry SR za rok 2006 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Správa o činnosti je vypracovaná na základe pokladov spracovaných okresnými prokuratúrami, krajskými prokuratúrami, vojenskými obvodnými prokuratúrami, vyššou vojenskou prokuratúrou a zložkami Generálnej prokuratúry.
Správa hodnotí činnosť prokurátorov na všetkých stupňoch organizácie vrátane ich súčinnosti, spolupráce a spoločenských prístupov k riešeniu závažných trestnoprávnych zistení s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä orgánmi Policajného zboru. Poznatky prokurátorov vyplývajú predovšetkým z pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní a z výkonu dozoru nad zachovaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Celkový obraz o činnosti prokuratúry je zrejmý po zrátaní všetkých troch štatistických údajov, ktoré sa nachádzajú v priložených tabuľkách.
Rok 2006 bol prvým rokom účinnosti nových trestných kódexov. Tento fakt podstatnou mierou ovplyvnil činnosť prokuratúry jednak tým, že bolo nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s absolútne novými zákonmi, overiť ich aplikovateľnosť, resp. neaplikovateľnosť v praxi, zvládnuť nové povinností, ktoré kódexy priniesli pre prokurátorov, a zároveň aplikovať ešte starý Trestný poriadok a starý Trestný zákon.
Generálna prokuratúra už v správe o činnosti prokuratúry za rok 2005 opakovane kritizovala krátku legisvakačnú lehotu týchto zákonov a poukazovala na to, že bude mať negatívny vplyv na ich aplikáciu v praxi. Takéto reálne hodnotenie sa počas roku 2006 v plnej miere potvrdilo.
Ukázalo sa, že Trestný zákon aj Trestný poriadok neboli dobré pripravené a že základný zámer zjednodušiť a zrýchliť trestné konanie nebol naplnený, ale práve naopak, niektoré ustanovenia nových trestných kódexov sa stali praktickou brzdou tohto snaženia. Ubudlo na jednej strane síce povinností sudcom, ale neúmerne sa zvýhodnilo postavenie obvineného aj jeho obhajcu, prípravné konanie sa skomplikovalo a predĺžilo. Je nevyhnutné, aby sa pristúpilo k novelizácii týchto kódexov, pričom tieto práce práve vrcholia a je reálny predpoklad, že novelizované trestné kódexy by mohli byť účinné od 1. 1. 2008.
Musím tu poznamenať, že Generálna prokuratúra sa aktívne zúčastňuje práce komisií, ktoré vymenoval minister spravodlivosti, ale faktom zostáva, že v poslednom mesiaci, najmä v poslednom mesiaci sme sa trošku zadrhli pri názorovej nejednotnosti na jednotlivé paragrafované znenia.
Je potrebné mimoriadne kladne hodnotiť postoj prokurátorov k novozavedenému inštitútu dohody o vine a treste. Prokurátori podali v tomto období 2 916 návrhov na dohodu o vine a treste, čo je viac, ako sme očakávali, avšak treba podotknúť, že zďaleka nedosahujeme iluzórne predstavy optimistické, ktoré hovorili, že by týmito odklonmi alebo týmto odklonom mohlo byť končené až 70 % vecí. Ja to, samozrejme, nevylučujem, ale k takémuto číslu sa môžeme dopracovať minimálne alebo maximálne v najbližších piatich-šiestich rokoch. To percentuálne vyhodnotenie skončených takto vecí predstavuje číslo 6,3 %, kde bolo ukončené trestné stíhanie voči známym osobám.
V trestnej oblasti možno konštatovať, že prišlo k malému zníženiu kriminality, ale je otázka, či to reálne odráža stav spoločnosti. Skladba kriminality sa dlhodobo nemení a najväčší podiel má opäť majetková kriminalita. Rasovo motivované trestné činy nie sú síce početné, ale orgány polície a prokuratúry, najmä vzhľadom na ich medializáciu v roku 2006, venovali zvýšenú pozornosť, čo, samozrejme, bude pokračovať aj do budúcnosti. Naďalej pokračoval priaznivý trend odhaľovania korupčnej činnosti, ktorá patrí do náplne činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
V netrestnej oblasti došlo síce k miernemu poklesu nápadu, čo je ale dôsledkom legislatívnych zmien, najmä v oblasti rodinného práva, pričom ja osobne považujem tieto zmeny za veľmi negatívne, najmä čo sa týka riešenia paternitných sporov a už v súčasnosti existuje legislatívny zámer opätovne prokurátorovi umožniť, aby do týchto sporov mohol aktívne vstupovať.
Dôraz bol kladený na dodržiavanie zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy a pri poskytovaní opatrovateľských služieb. Pretrvával vysoký počet podnetov na mimoriadne dovolanie, pričom možno konštatovať, že 95-percentná úspešnosť v mimoriadnych dovolaniach svedčí o tom, že rozhodovacia činnosť či už súdov, alebo iných orgánov, ktorých rozhodnutia napadáme, je na veľmi nízkej úrovni.
V činnosti vojenskej súčasti prokuratúry došlo v podstate k závažnej zmene, keď po rokoch sa do jej pôsobnosti vrátili príslušníci ozbrojených zborov, čo je nepochybne, ako uznáte, náročná a zodpovedná práca týchto orgánov.
Register trestov ako súčasť Generálnej prokuratúry pokračoval v kvalitnom plnení si svojich úloh a pozitívne aj treba hodnotiť snahu o vydávanie výpisov a odpisov v každom krajskom meste, ako aj kroky smerujúce k prepojeniu národných registrov trestov v rámci Európskej únie. Samozrejme, minulý týždeň prijatý zákon o registri trestov, resp. jeho novela nám výrazným spôsobom otvárajú v tejto oblasti naše možnosti.
Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry bolo v roku 2006 na štandardnej úrovni, tak ako pri predchádzajúcich troch rokov, pričom prokuratúra dodržala všetky záväzné ukazovatele rozpočtu a nedostatky sa vyskytli len pri materiálnom zabezpečení vojenskej prokuratúry, pričom teda vojenské prokuratúry zabezpečuje ministerstvo obrany. Boli vykonané kroky na príslušnú nápravu.
V oblasti informatiky stále sa pracuje na možnosti elektronického prepojenia medzi políciou, prokuratúrou a súdmi. Máme tendenciu zrealizovať zavedenie tzv. elektronického trestného spisu. Bohužiaľ, ani v roku 2006 sa nepodarilo jeho plné zavedenie do praxe. Funguje len jeden pilotný program, resp. pilotný program na Okresnej prokuratúre a Okresnom súde Bratislava V. Najväčšie rezervy v tejto činnosti vlastne aj blokácia je na bedrách ministerstva vnútra, tak ako v minulosti.
Na záver mi dovoľte uviesť desať bodov, ktoré by mali zlepšiť činnosť prokuratúry v roku 2007 a v následných rokoch:
- Pripraviť návrh zákona o registri trestov; splnené vlastne už v tejto dobe.
- Pripraviť novelu zákona o prokuratúre a o prokurátoroch a právnych čakateľoch. Samozrejme, prebehli za tú dobu od roku 2001 značné systémové zmeny v niektorých oblastiach, na ktoré aj tieto zákony musia reagovať, takže tieto zákony sú momentálne vo vnútornom pripomienkovom konaní prokuratúry.
- Máme záujem podieľať sa na návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj na zákone o justičnej akadémii. Máme dojem, že tieto novely by mali urýchliť konanie, mali by umožniť lepšiu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a výhody, ktoré tieto zákony poskytujú advokátom v nebývalej miere, ktoré vlastne slúžia k tomu, že sa stretávame s oslobodzovaním páchateľov závažných trestných činov, najmä vďaka využívaniu obštrukcií, ktoré tieto normy pripúšťajú, že budú z toho odstránené.
- Takisto máme záujem dokončiť práce na elektronickom prepojení registra trestov v Slovenskej republike a Českej republike. To je v podstate logická vec, nakoľko tieto štáty v minulosti fungovali pod jednou kuratelou. Máme k sebe veľmi blízko a počty vydávaných a žiadaných odpisov a výpisov z cudziny sú práve z Českej republiky.
- Je našou povinnosťou pripraviť personálne a technické zabezpečenie evidovania európskych zatýkacích rozkazov v celej Európskej únii po vstupe do Schengenského priestoru a takisto zabezpečiť cezhraničné sledovanie, čo nám vyplýva z medzinárodných dohôd a zmlúv. Pracujeme na tom asi takým spôsobom, že je naším záujmom rozšíriť tabuľkové počty prokurátorov, pričom posilniť takmer o 100 % medzinárodný odbor, ktorý tieto európske zatýkacie rozkazy bude v budúcnosti realizovať. Vzhľadom na to, že ich je momentálne vydaných v Európe 64-tisíc, tak si viete predstaviť aj zrejme percentuálne množstvo, ktoré budeme musieť realizovať ako nárazníkový štát my.
- Poslednou oblasťou je personálna oblasť, kde teda sa nám nepodarilo ani v minulom roku naplniť 100-percentne Úrad špeciálnej prokuratúry na 25 osôb, ktoré tam sú tabuľkovo vyčlenené. Bolo prijatých 5 prokurátorov na úrad, avšak stále je tento počet zrejme nedostatočný. Takisto je záujem po dohode s vládou Slovenskej republiky upraviť tabuľkové počty prokurátorov smerom nahor o 80 miest a o 0,8 % štátnu službu v pomere k prokurátorom.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Som pripravený odpovedať na vaše otázky.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán generálny prokurátor. Prosím zaujať miesto pre navrhovateľa.
Teraz prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Miššíka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 318 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory odporučili Národnej rade správu schváliť, a to uzneseniami ústavnoprávny výbor č. 176, Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť č. 62, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením z 12. júna 2007 č. 66. Prvé dva zároveň odporučili požiadať vládu Slovenskej republiky, aby v systemizácii za rok 2008 zvýšila počty systemizovaných miest prokurátorov o dvoch a štátnych zamestnancov prokuratúry o jedného na každej prokuratúre Slovenskej republiky.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006 vyjadrených v uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu schváliť a požiadať vládu Slovenskej republiky o zvýšenie systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov tak, ako je to uvedené vyššie. Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2007 č. 183.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Potrebujeme sa dohodnúť, v mene poslaneckých klubov sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Lipšic. Najprv majú prednosť tí, ktorí, ak súhlasíte, lebo je tam kolízia. Nech sa páči.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, za klub KDH sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Daniel Lipšic. Má slovo. Potom vystúpi spoločný spravodajca pán Miššík.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k správe najskôr všeobecne k počtu spáchaných trestných činov, ale potom aj k jednotlivým častiam správy, k niektorým z nich mám výhrady.
Najskôr by som chcel upozorniť na štatistické údaje, ktoré sa týkajú trestnej činnosti, ktoré potvrdzujú v minulom roku pokles najmä najzávažnejšej trestnej činnosti, takisto pokles recidívy, odcitujem z tejto správy: Kým v roku 2005 bolo obžalovaných pre obzvlášť nebezpečnú recidívu 107 osôb, v roku 2006 to bolo 41 osôb. Tento trend začal už v roku 2003, kedy došlo aj k zmenám v Trestnom zákone, a od roku 2003 prišlo k poklesu násilnej kriminality o 28 %. Z 15 020 násilných trestných činov v roku 2002 na 10 896 násilných trestných činov v roku 2006. Mimoriadne významný je pokles pri najzávažnejšom zločine v našom právnom poriadku - pri vraždách. V roku 2003 bolo spáchaných 146 vrážd, v roku 2006 len 89. Je to pokles o takmer o 40 %. Je to najnižšie číslo od novembra 1989. Takisto došlo k poklesu pri lúpežiach o 17 %, pri znásilneniach o 25 %, pričom k najvýraznejšiemu poklesu prišlo v roku 2006, v prvom roku účinnosti trestných kódexov.
Napriek veľkej polemike o tom, do akej miery môže mať výška trestu odstrašujúci účinok pri násilnej delikvencii, pomerne limitovaný tento účinok môže byť, ak výška trestu má vplyv na to, aby títo ľudia neboli na slobode, v našich uliciach naspäť po niekoľkých rokoch páchajúc, opakujúc násilnú trestnú činnosť. Takže ten trend je veľmi povzbudivý.
Veľmi pozitívne hodnotím už od roku 2003 zavedený inštitút spolupracujúceho obvineného. Podľa tejto správy na strane 53 bol využitý v deviatich veciach. Myslím, že práve pri organizovanej kriminalite ide o inštitút, ktorý je nevyhnutný na odhaľovanie organizovanej kriminality.
Ďalšie, na čo by som chcel upozorniť, je pomerne veľký nárast odpočúvania záznamu telekomunikačnej prevádzky, čo je tabuľka na strane 57. Len na ilustráciu by som povedal. V roku 2005 bolo úspešne využitých v tomto inštitúte 612 prípadov, v roku 2006 3 475, čo je naozaj obrovský nárast. A to ešte by som zdôraznil, že v tých rokoch 2005 a predtým už vtedy bola enormne veľká hystéria, že každý je odpočúvaný. Ja v tom nevidím problém, pretože ide o legálne nasadené odposluchy. Vždy som tvrdil, že Slovensko má problém s nelegálnymi odposluchmi, nie s legálnymi, a snaha zošnurovávať legálne odposluchy nelegálne odposluchy nevyrieši.
Chcem sa zároveň ešte vyjadriť k tomu, čo povedal pán generálny prokurátor v rámci účinnosti nových trestných kódexov. Správa je v tomto taká trošku, trošku kontroverzná, pretože na jednej strane na strane 56 konštatuje posilnenie postavenia prokurátora a na druhej strane v záveroch hovorí, že bolo posilnené postavenie advokácie. Myslím si, že skôr to prvé konštatovanie je pravdivé. Samozrejme, ešte stále existujú, žiaľ, prípady, keď advokáti spôsobujú obštrukcie v konaní, ale to, si myslím, nie je dopad nových trestných kódexov, práve naopak. To, že sme už predtým zaviedli náhradného obhajcu tak, aby nemohli vypovedávať buď obžalovaní, alebo obhajcovia účelovo plné moci, a tým pádom dosahovať odročenie pojednávania. Tým, že došlo k novej úprave námietok zaujatosti a námietka už nebráni vykonaniu nariadených úkonov trestného konania, to boli všetko zmeny v prospech k lepšiemu a skôr k oslabeniu advokácie.
Pamätám si, keď sme schvaľovali trestné kódexy a sedeli tu na balkóne predstavitelia Advokátskej komory a mali mnohé, mnohé pozmeňujúce návrhy - pán kolega Miššík to potvrdí -, tak odišli pomerne frustrovaní, som sa bál, že budem z komory následne vylúčený. Druhá vec je, že súdy nie vždy tieto inštitúty, konkrétne myslím náhradného obhajcu, využívajú, kde by mali, kde naozaj hrozí zmarenie hlavného pojednávania neúčasťou obhajcu alebo snahou vymeniť zvoleného obhajcu, a tieto nástroje by mali využívať častejšie. Napriek tomu využívané sú a mnohé prípady aj na Najvyššom súde by nebolo možné skončiť práve bez týchto nových inštitútov.
Preto som bol veľmi prekvapený, keď som si prečítal návrh novelizácie Trestného poriadku, ktorá okrem iného počíta v jednej z alternatív so zrušením náhradného obhajcu. Ja chápem, že lobing advokácie je pomerne silný, ale zrušenie týchto inštitútov, ktorých cieľom je pôsobiť proti obštrukciám obžalovaných a niekedy, žiaľ, aj ich obhajcov, by bolo zjavným krokom naspäť. Rovnako návrh, posledne som počul návrh, aby o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia rozhodoval súd, veľmi škandalózny návrh, koncepčne úplne pomýlený, lebo ako môže súd rozhodovať v prvotnom štádiu trestného konania o dôvodnosti obvinenia a následne rozhodovať v merite veci o vine alebo nevine? Veď bude prejudikovať svoje vlastné rozhodnutie. Považujem takéto tendencie v návrhoch nových trestných kódexov za veľmi nebezpečné. Veľmi nebezpečné, ja by som pred nimi veľmi výrazne varoval.
Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k odklonom. Musím povedať, že štatistika, ktorá tu je uvedená na strane 115, v tomto podľa mojej mienky nie je celkom korektná, pretože si myslím, že by sa dohodovacie konanie alebo dohody o vine a treste mali počítať pomerom k podaným obžalobám, nie pomerom ku skončeniu všetkých trestných stíhaní, teda aj tých, ktoré sú skončené v prípravnom konaní napríklad tým, že je trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom alebo z iného dôvodu. Pretože dohoda o vine a treste vlastne je náhradou za právoplatný rozsudok a má rovnaký účinok. Čiže by som odporúčal nabudúce z tohto počtu to percento vypočítavať. To sa mi zdá rozumnejšie, logickejšie, ale aj korektnejšie.
A musím povedať, že takmer tritisíc uzatvorených dohôd o vine a treste za prvý rok účinnosti je nad očakávanie. Ja si myslím, že v tomto sa má prokuratúra čím pochváliť, aj mnohé závažné prípady, keď dohodovacie konanie bolo využité, sú toho svedectvom.
Ťažko povedať, koľko by malo byť percent odklonov z celkového počtu uzatvorených trestných vecí. Druhá vec je, že podľa mojej mienky by do odklonov mali byť počítané aj právoplatné trestné rozkazy. Trestné rozkazy sú formou odklonov od hlavného pojednávania, a pokiaľ sú správoplatnené, to znamená, nie je tam podaný odpor, tak by mali byť počítané tiež do odklonov. A ja by som možno odporúčal v budúcej správe, ak sa to dá, aby existoval údaj alebo štatistický ukazovateľ, koľko vlastne z podaných obžalôb bolo vybavených právoplatným trestným rozkazom.
Rovnako musím povedať, že v minulom roku, roku 2006, došlo v justícii k poklesu nevybavených vecí, to znamená, že sa postupne znižuje počet nevybavených trestných vecí, čo súvisí aj s poklesom celkovo trestnej činnosti, a teda aj trestného nápadu, teda s poklesom počtu podaných obžalôb, ale je to trend, ktorý je priaznivý.
Úplne na záver dovolím si vyjadriť sa ešte k časti, ktorá sa týka činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, kde by som chcel oceniť prácu Úradu špeciálnej prokuratúry. Práve v minulom roku boli správoplatnené viaceré kauzy. Častokrát sme počúvali rôzne námietky o bagateľných korupčných deliktoch, ktoré špeciálna prokuratúra rieši. Obžaloby špeciálnej prokuratúry v minulom roku v kauze Fruni, v kauze kyselinári, v kauze BMG boli právoplatne uzatvorené rozhodnutiami Najvyššieho súdu. Ďalšie, samozrejme, čakajú, ale myslím si, že aj minulý rok z tohto pohľadu mimoriadne úspešný preukázal v plnej miere opodstatnenosť fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry.
Úplne na záver, pán predsedajúci, pri diskusiách s mnohými sudcami a prokurátormi, samozrejme, vždy existuje určitá obava, keď sa vytvorí nový právny predpis, nový Trestný poriadok, akým spôsobom bude aplikovaný. A justícia je konzervatívna zložka štátnej moci, čiže taká zotrvačnosť v nej pôsobí. Mnohí sudcovia majú výhrady, že prokurátori si ešte neosvojili kontradiktórne trestné konanie a sú na pojednávaniach viac pasívni, prokurátori, samozrejme, majú trošku iný názor. V každom prípade podľa mojej mienky po roku a pol účinnosti trestných kódexov sa ukazuje, že to bola správna cesta. Môžeme diskutovať, či bola legisvakancia krátka, dlhá. V každom prípade, akokoľvek by bola legisvakančná lehota dlhá, nevyhli by sme sa v praxi problémom, ktoré sa vychytajú až v praxi a nie v teórii. Skutočnosť, že doteraz nie sú novelizácie trestných kódexov vlastne pripravené, je svedectvom aj toho, že za rok a pol žiadne vážne problémy nevznikli, čo je naozaj vďaka mnohým skvelým sudcom a prokurátorom, ktorí na rekodifikácii pôsobili, ktorí ju pripravovali a nakoniec parlament ju aj schválil.
Takže v tomto ja by som bol skôr v prospech menšej konzervatívnosti justície. Verím, že v priebehu niekoľkých rokov sa aj tá zotrvačnosť zmení. Ale opakujem ešte raz, myslím, že tento projekt, ktorý po štyridsiatich rokoch zavŕšil snahy o novú kodifikáciu, bol projektom, ktorý je úspešný, a aj klesajúca najzávažnejšia trestná činnosť je toho svedectvom. Ja pevne verím, že tento trend bude aj v ďalších rokoch pokračovať a nebude nabúraný snahami zmierňovať trestné postihy voči páchateľom najzávažnejších zločinov.
Ďakujem, pán predsedajúci.