M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Slafkovský, aj pán poslanec Miššík? (Reakcia poslanca.) A pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tóthová, pardon, ďakujem.

Slovo má pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja len v krátkosti. Súhlasím s pánom kolegom Lipšicom, ale nechcem vystupovať v rozprave, tak chcem jednu vetu povedať aj pánovi prokurátorovi, že mu želám, aby dozor nad spravodlivosťou a dodržiavaním zákonnosti sa im daril tak, aby dohody o vine a treste boli vždycky primeranými, aby sa náhodou nestalo, že nám ujdú ľudia, ktorí by si ten trest zaslúžili, len na základe toho, že sa na niečom dohodnú. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Miššík. Poprosím pánu Miššíkovi ako spravodajcovi, má spravodajský mikrofón. Áno, už je, už funguje.

P. Miššík, poslanec: Ja som chcel bezprostredne reagovať na kolegu Dana Lipšica v dvoch veciach. Tou prvou vecou, naozaj aj mňa prekvapil ten obrovský nárast legálnych odposluchov, ktorých bolo ďaleko nad 3 400, čo oproti predchádzajúcim rokom bol až nárast možno štvornásobný. Rozmýšľal som nad tým, čo to mohlo spôsobiť. Ja si myslím, že to spôsobilo práve to, že sme veľmi sprísnili v novom Trestnom zákone tresty za nelegálne odposluchy. Ja som aj nad týmto rozmýšľal, lebo je to práve v prvom roku platnosti nového Trestného zákona. To je prvá vec.

Druhá vec, ja som nikdy ani nefetišizoval a ani nejako nezatracoval novoprijaté kódexy, myslím si, že či už Trestný zákon, alebo aj Trestný poriadok boli dobrými zákonmi. Ja zas nezazlievam nikomu, keď ich chce zlepšiť. Ale musím podotknúť, že naozaj dnes je ešte veľmi skoro hodnotiť to, ako vošli do života. Dúfam, že aj v tej časti, v ktorej budem o chvíľu vystupovať, budem môcť dať nejaké návrhy, ktoré by k tomu prispeli.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, chcem nadviazať na tú časť, kde hovoril pán poslanec Lipšic k práci legislatívnych komisií na novelizácii, že vlastne tie problémy, ktoré spracovávajú, to sú problémy, ktoré sa vychytajú až v praxi. Ja si myslím, že to nie je tak, pretože ide o mnohé problémy, na ktoré sudcovia a prokurátori z praxe poukazovali v čase prípravy a prijímania týchto noviel v parlamente. Čiže ide o niečo, čo už bolo dopredu akosi posúdené, že problémy v praxi bude vyvolávať a tieto problémy sa vlastne v praxi aj potvrdili.

Ďalej by som chcela hovoriť k otázke trestnosti, k najťažším trestom, ako tu bolo uvedené, k vraždám, ako aj je klesajúca ich tendencia; v roku 2002 143 a teraz 89. Vážený pán poslanec, ja mám veľmi veľké obavy, že do týchto počtov sa nezapočítavajú nájdení bezdomovci, nájdené osoby, o ktorých sa neskôr proste konštatuje, že ani ich totožnosť nebola známa a obyčajne pri neskorých pitvách sa zistí, že neboli stopy násilia. Ale ja sa pýtam, nemôže dôjsť k vražde aj bez stopy násilia? Niekto môže mať modrinku, že sa potkne, a môže to byť inak a podobne. Takže ja by som toto nepreceňovala, pretože zo sledovania... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, bohužiaľ, čas uplynul. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: No k pani kolegyni Tóthovej, najprv k tej prvej poznámke. Áno, boli inštitúty, ktoré sa museli preveriť v praxi. Poviem konkrétny príklad, lebo vy ste príklad nespomenuli. Stále hovoríte tak pomerne všeobecne, asi nemáte žiaden, dobre. Napríklad superrýchle vyšetrovanie. Je teraz v praxi problém v prípadoch, bolo využité asi v 900, ale to je úplne nový inštitút, úplne nový inštitút, s ktorým nebola prax v minulosti, je problém v prípade, keď nie je návrh na väzbu. To treba zlepšiť. Ale do schválenia kódexov a do ich účinnosti o tom nikto ani len netušil, že taký problém vznikne. Vznikol až v praxi, o tom som hovoril.

Po druhé, k tým vraždám. Pani kolegyňa, vy máte tendenciu vždy, keď ja poviem "a", povedať "non a". Tešme sa, že vraždy klesajú. Tešme sa, že sa chránia ľudské životy. To som nepochopil s tými modrinami, že niekto spadne. Tá štatistika vrážd je nie zo zistených páchateľov, to znamená, tam je objasnenosť pomerne vysoká, asi 80 %, ale to tú všetky vraždy, ktoré sa udiali. A rovnaký princíp sa robil v roku 2002, teda rovnaká metóda sa uplatňovala v roku 2002, v roku 1996, ako v roku 2006. Neprišlo k žiadnej zmene metódy. Pokiaľ naozaj neprišlo, že by viac ľudí v minulom roku len proste nejako náhodne spadlo zo schodov, tak nevidím v tom žiadne ratio, v tom, čo hovoríte. Ja budem rád, keď aj počas tejto vlády bude pokračovať trend poklesu najzávažnejšej zločinnosti. Veď predsa to je spoločný záujem celého parlamentu, aby najzávažnejšia hodnota - ľudský život bol čo najlepšie chránený. To nie je ani záujem koalície, opozície, to je záujem celospoločenský.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz sa do rozpravy v zmysle rokovacieho poriadku prihlásil spravodajca. Má slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa rozhodol vystúpiť hlavne z dvoch dôvodov, ale dovoľte mi úvodom povedať to, že prerokúvanie takto závažnej správy a niekoľkých takto závažných správ vždy na konci schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prináša možno dosť veľké rozpaky. Prerokúvame správu generálneho prokurátora, ktorá nám hovorí, aký je obraz zločinnosti na Slovensku, ako sa proti nej postupuje a aké výsledky sú. Som veľmi rád, že sú tu aspoň kolegovia z ústavnoprávneho výboru, napriek tomu, že v ústavnoprávnom výbore táto správa bola podrobená pomerne širokej diskusii. Myslím si, že nie je dobré, ak na pôde parlamentu pri prerokúvaní takto závažných vecí nie sú poslanci, ktorí budú rozhodovať aj o uznesení, ktoré v závere svojho diskusného príspevku prednesiem, pretože je to stanovisko ústavnoprávneho výboru.

Dovoľte mi však zamyslieť sa, čo sa týka správy, nad dvoma vecami.

Tiež si myslím, že to, že pred rokom a pol nadobudli platnosť a účinnosť nový Trestný zákon a Trestný poriadok, malo veľký vplyv aj na správanie sa ľudí, tak ako to povedal pán kolega Lipšic. Zaviedli sa nové inštitúty, sprísnili sa tresty pre zločincov a do trestného konania sa zaviedol pomerne dramatický prvok, to je tá kontradiktórnosť konania, na ktorú poukazovala a možnože aj poukáže ešte pán generálny prokurátor. Preto mi dovoľte, aby som zacitoval zo správy, lebo si myslím, že je to časť správy, ktorá hovorí presne o tých veciach, k čomu nakoniec viedlo uznesenie ústavnoprávneho výboru, že sme navrhli zvýšiť počty prokurátorov.

Zo správy citujem, že: "Od roku 1990 až do roku 2002 bol nezmenený plánovaný stav prokurátorov, a to 728. Nárast trestnej činnosti od roku 1990 bol pritom značný. K miernemu zvyšovaniu počtu prokurátorov došlo ešte v rokoch 2003 a 2004, kedy sa počet prokurátorov zvýšil na 756. V roku 2005 a 2006 sa tento počet v súvislosti so zavedením rekodifikovaných kódexov, teda Trestného zákona a Trestného poriadku, ustálil na počte 825, teda takmer za 20 rokov sa počet prokurátorov zvýšil len o 97." Hovorím o tom preto, že ústavnoprávny výbor po rozprave prijal návrh uznesenia, ktorým chce teda zvýšiť počty prokurátorov.

Ešte sa dotknem jednej otázky a to je už spomínaná otázka odklonov. Pán generálny prokurátor tu spomínal, že týmto pádom majú prokurátori oveľa viac práce. Ja však chcem poukázať na niektoré záležitosti, ktoré môžu evokovať určité podozrenia, ja ich nelinkujem, len hovorím, že aj pri mojich poslaneckých výjazdoch do jednotlivých krajov veľmi rád navštevujem aj krajské prokuratúry a okresné prokuratúry, kde sa pýtam na konkrétne čísla, koľko bolo podmienečne zastavených trestných stíhaní, koľko bolo dohôd o vine a treste a najmä koľko zmierov bolo uzavretých a skončených zmierov, pretože tie robí prokurátor. A dosť som sa čudoval, že aj v rámci jednotlivých krajov existujú obrovské, obrovské rozdiely v percentách pri využívaní týchto inštitútov, najmä zmierov. Konkrétne v Trnavskom kraji som sa dozvedel, že tie rozdiely medzi jednotlivými okresmi sú v niekoľkých desiatkach percent. Bol by som veľmi rád, keby na to pán generálny prokurátor zareagoval, aj keď sme s ním na túto tému hovorili a on mi vysvetľoval, že exitujú tu možnosti, ktoré ponúkol svojim podriadeným, v tom, že celý priebeh tohto konania o zmieri môžu natáčať tí, čo sú účastníkmi, buď na zvukovo-obrazový záznam, takže to by aj mohlo pomôcť, keby sme to zaviedli obligatórne. Bol by som zvedavý, nakoľko to prokurátori využívajú a či o tom existujú nejaké presné záznamy, o tomto využívaní tohto inštitútu takýmto spôsobom.

Tým prejdem k ďalšiemu môjmu nápadu, ktorý súvisí aj s tým, čo hovoril vo svojej reči pán poslanec Lipšic. Myslím si, že by nebolo od veci, keď už sa zverejňujú rozsudky, všetky rozsudky a, predpokladám, aj rozsudky, ktorými bola schválená na verejnom zasadnutí aj dohoda o vine a treste, či by sme nevedeli presnejšie špecifikovať aj po okresoch, aj po krajských prokuratúrach aj uzavretie zmieru. Lebo tieto signály k niečomu vedú, niekto môže povedať, no dobre, odklony vedú aj k tomu, že v niektorých oblastiach, kde majú možno ľudia viac peňazí, dokážu dať viac na verejnoprospešné ciele a podobne, že zato tam rastie. Ja si skôr myslím, že treba nájsť reálne argumenty a reálne vysvetlenia preto, prečo sú také veľké rozdiely, a ja si myslím, že pán generálny prokurátor sa k tomu vyjadrí.

Myslím si, že by sme mali v tejto chvíli nielen sucho konštatovať, že správa Generálnej prokuratúry je pred nami, ale mali by sme podľa môjho názoru so všetkou skromnosťou sa poďakovať generálnemu prokurátorovi aj prokurátorom, ktorí robia ťažkú prácu. Vieme, že nové trestné kódexy im dali nové inštitúty, v ktorých môžu bojovať proti zločinu oveľa viac, ako to bolo doteraz, a ja verím, že pomôžeme aj tým, čo teraz na záver prečítam, lebo to bolo uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktorým som bol poverený a ktoré musí zaznieť, pretože zaväzuje potom o uvedenom hlasovať celý parlament.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti prokuratúry: "Národná rada schvaľuje správu o činnosti prokuratúry za rok 2006, žiada vládu Slovenskej republiky zvýšiť počty systemizovaných miest prokurátorov o dvoch a štátnych zamestnancov prokuratúry o jedného na každej prokuratúre Slovenskej republiky v systemizácii v roku 2008."

Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste až doteraz vydržali, ďakujem za to, že ste ma počúvali a skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca. Samozrejme, treba oceniť kvalitu, podrobnosť a vlastne správu Generálnej prokuratúry, ktorá je veľmi podrobne rozpracovaná. Ale chcem svoj názor podať na jeho rečnícku otázku, v čom to je, že v Bratislavskom kraji je toľko dohôd o vine a treste a napríklad vo Východoslovenskom nie. Ja som hlboko presvedčená, že je to v tom, že v Bratislavskom kraji majú ľudia oveľa viac peňazí a na východnom Slovensku tieto peniaze nie sú v takej miere v rukách občanov. Mne sa tento nový inštitút, a ja sa tým netajím, napriek tomu, že ho majú aj v západnej Európe, neľúbi, pretože vo mne podporuje presvedčenie, že s menším trestom, a výrazne menším, uspejú alebo dostanú nižšie tresty tí, ktorí sú finančne solventní a môžu si takúto dohodu dovoliť. A mne z toho vychádza, že kto má peniaze, má výhodu. Nemusíte so mnou súhlasiť, je to môj názor.

A pokiaľ sú nejaké pocity, že kritizujem všetko, čo je od určitého autora, ja si myslím, že tie sú nenáležité, pretože na ústavnoprávnom výbore som jasne zhodné stanovisko vyjadrila s tým, že rušiť náhradného advokáta nepovažujem taktiež za vhodné.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím naozaj, aby nevznikli nedorozumenia, nereagovať na faktické poznámky. Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy ústne. Teraz sa pýtam, pardon, ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ja som chcel zareagovať len na pani kolegyňu. Pani profesorka, ja neviem, či sme sa dosť dobre pochopili, ja som nehovoril o tých peniazoch v súvislosti s dohodou o vine a treste, tá s tým vôbec nemá nič spoločné. Tam sa rozhoduje na verejnom zasadnutí aj o náhrade škody. Ale ja som si myslel celkom niečo iné, to znamená iné odklony - podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier. Takže aby sme neprišli k omylu, lebo toto potom vôbec nesedelo, čo ste hovorili, to je prvá otázka. A druhá vec, myslím si, že asi je veľmi, veľmi potrebné uvažovať skôr pozitívnym smerom a nehľadať všade nejaké čudné veci. Všetko.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, takže teraz sa pýtam, kto chce v rozprave vystúpiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Vidím, že navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave, má slovo.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, v tomto malom množstve, vidím, že tu sedíme sami takmer právnici, čiže elegantne sme sa dostali od správy o generálnej činnosti Generálnej prokuratúry k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku. Beriem to, na vysvetlenie.

Tá správa nie je kontraproduktívna ani tie závery nie sú v takom postavení proti sebe, ako pán poslanec uviedol. Ja nekritizujem Trestný zákon ani Trestný poriadok, ja len hovorím, že na jednej strane sú tam kvalitné ustanovenia, ktoré, samozrejme, napomáhajú tomu, aby orgány činné v trestnom konaní mohli bojovať s najzávažnejšími trestnými činmi a najzávažnejším zločinom, na druhej strane však hovorím, že naozaj je to advokátsky Trestný poriadok, lebo pri týchto trestných činoch a pri týchto najzávažnejších páchateľoch máme obhajcov nie ex offo, kde sú, samozrejme, náhradní obhajcovia, kde sa nemôže stať taká obštrukcia, žeby sa menili. Ale pri tých, kde sú volení sami, prichádza pravidelne k týmto obštrukciám, to znamená, štyri dni pred ukončením vyšetrovania, resp. pred ukončením doby na oboznámenie a tri týždne pred ukončením väzby nám páchateľ vypovie obhajcu, žiadny náhradný, samozrejme, nie je, zvolí si sám nového, ten sa týždeň oboznamuje so spisom a dva dni potom predtým opätovne sa zmení tento obhajca a dospejeme k tomu, že lehota z väzby nám naozaj uplynie. Je to, samozrejme, obštrukčné, sú to obštrukčné možnosti, ktoré Trestný poriadok umožňuje a prokurátor alebo policajt nemá možnosť tieto nejako jednoznačne, aby mal oporu v zákone, aby tomuto zamedzil. Samozrejme, zamedzili sme tomu, je to zase taká finta prokurátora, že bez ohľadu na to, či to je oboznámené, alebo nie, podá obžalobu plne si vedomý toho, že súd mu túto vráti naspäť. No ale už my sme uspokojení s tým, že tam ide súdna lehota a táto sa potom začína rátať inak. Ja si myslím, že presne tie novely by mali smerovať k odstráneniu takýchto trebárs možností a toto je najväčšia prekážka Trestného poriadku, a preto hovorím, že toto je advokátsky Trestný poriadok, ktorý v obrovskom množstve prípadov umožňuje tieto obštrukcie.

Kontradiktórny proces. No dobre, áno, je to novinka, je to relatívne v niektorých trestných činoch dobré a odporučil by som vám teraz sa ísť pozrieť na pojednávanie vraždy Kubašiak, to by ste videli, akým spôsobom v takýchto kauzách beží kontradiktórny proces. A je zbytočné hovoriť, že teda niektorí sudcovia si nenavykli na aktívne vedenie, to treba zažiť na vlastnej koži a niektorí sudcovia to ani v živote nebudú viesť, sú tam štatisti pri tom konaní, tým pádom to pojednávanie nikto nevedie, sú tam rôzne hádky, sú tam prestrelky, ktoré nemajú nič spoločné s právom. Musíme upozorniť sudcu, aby vykázal rôzne televízne štáby, tie sú tam s dovolením sudcu. Ani sudca nemá možnosť, zákon mu to vyložene zakazuje, aby bol poriadený takýto, áno, takýto zvukový a obrazový záznam bez súhlasu. To sú všetko veci, ktoré neviem, či budú odstránené jednoducho a jednoznačne, ale sú to veci, ktoré bránia potom v riadnom výkone procesu a tento sa neprimerane predlžuje.

Ďalší prípad vám môžem uviesť. Žaloba je povinná uviesť zoznam dôkazov, ktoré budú na pojednávaní vykonané, prípadne ich nahliadnuť advokátovi. My dopredu si vybíjame tromfy z rúk v takomto procese, sme postavení do veľmi, veľmi pozične horšej strany než ten advokát, ktorý nemusí nám oznámiť osobu, ktorú privedie ako svedka alebo ktorú navrhne ako svedka na hlavnom pojednávaní vypočuť. Sú to zaplatení svedkovia, majú napísané výpovede presne v týchto najťažších trestných činoch. Máme s tým skúsenosti a vidíme, ako sa to robí. Nemáme možnosť dopredu sa tomuto vyhnúť a reagujeme až potom operatívne, zasa v spolupráci s políciou, ale tých policajtov po prvé nie je toľko a nie sú takí kvalitní.

Ja by som ukončil debatu o Trestnom zákone takým malým prirovnaním. Je to nástroj. Trestný zákon je nástoj. Väčšinou nástroj, s ktorým niekto robí, väčšinou ho nevymyslí pre seba. Čiže ak niekto vymyslí lopatu, tak s tou lopatou niekto musí pracovať. Ono v podstate tá lopata, to je pekný, krásny nástoj, ktorý pozostáva z určitých častí, a je na niečo určená. Ale ten, kto s tou lopatou má pracovať, tak ten teraz musí nastavovať aerodynamiku tej lopaty, sklon medzi rúčkou a lopatou.

A toto je možno teda aj taký prístup k tomu zákonu alebo vyjadrovanie sa k týmto normám jednak zo strany mojej a jednak zo strany pána poslanca Lipšica. Ja nesledujem svojimi vyjadreniami na margo negatívnych skutočností Trestného zákona a Trestného poriadku ani nič osobné a ani nič negatívne. To negatívne, čo je tam obsiahnuté, mojím záujmom je, aby sa to napravilo. Samozrejme, rozhodovanie sudcu o vznesení obvinenia je číri nezmysel. Áno, viem o tom, že takéto tendencie tam sú, viem aj o iných veciach, ktoré by, samozrejme, do toho Trestného poriadku v žiadnom prípade nemali byť zavedené. A bude, samozrejme, len na poslancoch, aby aj tiež reagovali na takéto veci, ak tuná niekto bude takéto nezvyklosti predkladať.

Na margo dohody, čo povedal pán poslanec Slafkovský, nie je tu, no, dohoda je na to, že vychádzame z tej základnej premisy, že ten, kto sa s nami ide dohodnúť, naozaj nedostane toľko, čo by si zaslúžil. Keby dostal toľko, čo by si zaslúžil, tak tu dohodu s nami neuzavrie. Postráda to absolútne základnú logiku tohto inštitútu.

Áno, troška som nepochopil pani poslankyňu Tóthovú alebo zrejme si myslím, že ona to myslela dobre, ale povedala to zle. Práve v týchto bohatých regiónoch, čo je Košice, Bratislava, Nitra, je najmenej dohôd o vine a treste, a to z toho titulu, že tí ľudia sú bohatí, nemienia sa dohodnúť a platia si advokátov, ktorí, samozrejme, nebudú navrhovať dohody, lebo to je menej úkonov, než ktoré sú vykonané potom v riadnom konaní pred súdom. Takže takto je to asi s tými peniazmi. Pokiaľ si človek môže zaplatiť nejakého advokáta, tam, kde sú tie regióny chudobnejšie, to bol jeden z dôvodov, čo som vysvetľoval aj na výbore, tam sú tie dohody častejšie.

Na to, čo myslel pán poslanec Miššík, aj to sme rozprávali na výbore. Áno, existuje, na to som upozorňoval, že bude existovať možnosť podozrievania z korupcie prokurátorov, ale aj následne sudcov, ktorí dohodu schvaľujú, že teda by mohlo prísť k takým konaniam. Nevyhneme sa takýmto názorom na tento odklon, alebo resp. na všetky odklony. Faktom však je, že tomuto po prvé nikdy nezabránime a na elimináciu takýchto možností zo strany prokuratúry bolo vykonané asi toľko, že bolo na každú okresnú prokuratúru zakúpené monitorovacie zariadenie. Čiže nie je žiadny problém, aby prokurátor alebo prípadne ten obvinený, alebo jeho obhajca navrhli realizovať dohodu, aby pred zvukovým a obrazovým záznamom, tieto sú jednoduché digitálne kamery, sú na to vybavené miestnosti, takže, pre prípad. Práve preto to bolo zriadené, aby sme sa vyhli takýmto podozreniam. Využívané sú, ja vám teraz nepoviem presné číslo, kde a koľko. Faktom je, že ja nemôžem prokurátora prinúť, aby automaticky realizoval tento odklon. Je taká možnosť, aby takto postupoval, ale keď zvolí inú cestu meritórneho ukončenia veci, t. j. podaním obžaloby alebo nepristúpením na dohodu, Trestný poriadok mu to umožňuje. Aj v minulosti, keď bolo zavedené podmienečné zastavenie trestného stíhania, ja si pamätám, aká obrovská averzia bola prokurátorov, aby k tomuto konaniu pristupovali, nakoľko teda bolo jasné, že to je pre nich práca navyše pri následkom osvedčovaní páchateľa. Ale myslím si, že to naozaj nie je možné za takú krátku dobu účinnosti Trestného zákona a Trestného poriadku kvalifikovane vyhodnocovať. Toto nie sú problémy, ktoré by nás v Trestnom zákone a poriadku trápili.

Neviem, či som ešte na niečo nezabudol. Myslím, že nie. Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať

správou o stave ochrany osobných údajov 2005 - 2007.

Je to tlač 237.

Uvedie ju pán predseda Úradu na ochranu osobných údajov pán Gyula Veszelei. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.

Gy. Veszelei, predseda Úradu na ochranu osobných údajov SR: Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, všetci prítomní, dovoľujem si vám zdôvodniť správu o ochrane osobných údajov za predchádzajúce obdobie, to znamená za obdobie od 1. apríla 2005 do 31. marca 2007.

Táto správa priblíži činnosť úradu z pohľadu jeho poslania, úloh, kompetencií a vzťahov, a to v rámci Slovenskej republiky, ako aj k zahraničiu. Správa je doplnená a spestrená ešte aj o zaujímavé zistenia prieskumu verejnej mienky vykonaného k danej problematike, kde opýtaní, teda respondenti preukazujú svoju informovanosť, a to pokiaľ ide o samotný inštitút ochrany osobných údajov, o existenciu a poslanie úradu a najmä o svoje práva v danej oblasti.

Treba povedať v tejto súvislosti, že uplynulé obdobie bolo prelomovým, a to v tom, že po prvýkrát v histórii úradu, ale vôbec výkonu tejto novej právnej agendy už viac ako polovica opýtaných občanov preukázala, že pozná svoje práva na ochranu osobných údajov. Tento fakt považujeme za úctyhodný výsledok okrem iného aj z hľadiska snaženia úradu v uplynulých rokoch.

Pokiaľ ide o aktivity úradu v hodnotenom období, si dovoľujem pre vašu informáciu uviesť len niekoľko faktov a čísiel. V legislatívno-právnej oblasti úradom "prešlo" viac ako 400 návrhov všeobecne záväzných právnych noriem iných rezortov za účelom ich pripomienkovania. Je to asi dvojnásobok počtu návrhov z predchádzajúceho obdobia a je následkom aj intenzívnejšej legislatívnej činnosti rezortov, ale aj zvýšenej aktivity úradu v tomto smere. V minulosti totiž niektoré rezorty takpovediac obchádzali úrad v tejto oblasti. Je však ešte stále čo naprávať v tomto smere a robíme opatrenia taktiež zamerané na zvýšenie tejto disciplíny.

V roku 2002 bol prijatý aj teraz platný zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý bol v roku 2005 novelizovaný o požiadavky Európskej únie tzv. euronovelou. Táto novelizácia vyvolala zvýšený záujem odbornej, ako aj ostatnej verejnosti o vysvetlenie niektorých pojmov zo zákona, niektorých ustanovení. A tak v priebehu roka 2005 náš úrad spracoval stovky odpovedí na položené otázky z verejného a súkromného sektora. Išlo približne o 1 500 písomných odpovedí, ako aj e-mailových. K tomu ešte pribudlo týždenne niekoľko desiatok telefonicky položených otázok a taktiež osobné konzultácie na pôde úradu.

Dovolil by som si uviesť niekoľko z najčastejších okruhov otázok v rámci tohto nároku na vysvetlenie. Bola to otázka zverejňovania zoznamu neplatičov či už nájomného, alebo poplatkov za spotrebovanú energiu, ďalej otázka potrebnosti a nepotrebnosti súhlasu dotknutej osoby k spracúvaniu osobných údajov, takisto povinnosť registrácie informačného systému, bezpečnosť osobných údajov pri ich spracúvaní, ochrana rodného čísla, kopírovanie osobných dokladov, ďalej monitorovanie rôznych priestorov kamerovými systémami.

Pokiaľ ide o inšpekčnú činnosť, chcel by som povedať, že zahŕňa predovšetkým agendu prešetrovania oznámenia dotknutých osôb a iných fyzických osôb, ako aj samotnú kontrolu informačných systémov prevádzkovateľov. Inšpektori a analytici v uplynulom období vybavili 2 720 podnetov, teda prípadov. Treba tu poznamenať, že značnú časť z nich predstavovali porušenia práv dotknutých osôb pri spracúvaní ich osobných údajov zdravotnými poisťovňami v súvislosti s preregistrovaním do inej zdravotnej poisťovne. Tieto podnety boli postúpené z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Na základe rozhodnutia vrchného inšpektora z úradnej povinnosti bolo začatých ďalších 121 nových konaní na prešetrenie vlastných zistení odhalených v rámci preventívnej činnosti. V tejto súvislosti útvar inšpekcie vykonal aj niekoľko celoslovenských kontrolných akcií. Tieto boli zamerané, len tematicky poviem, na fungovanie kamerových systémov z hľadiska právneho režimu, ďalej na zodpovedné osoby u prevádzkovateľov informačných systémov z hľadiska ich ustanovenia alebo poverenia, ako aj z hľadiska úrovne ich vedomostí v danej oblasti, ďalej týkali sa registrácie informačných systémov, ako aj postupu pri overovaní totožnosti osôb pri jednorazovom vstupe do objektov prevádzkovateľa. Na základe už uzavretých kontrol bolo vydaných 116 opatrení a voči zdravotným poisťovniam boli osobitne vydané dve súhrnné opatrenia. Samozrejme, boli uložené aj finančné sankcie.

V súvislosti s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Schengenského priestoru a s tým súvisiacim zavedením Schengenského informačného systému úrad vykonal koncom roka 2006 a začiatkom roka 2007 špeciálne kontrolné akcie na konzulárnych oddeleniach zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, menovite v Kyjeve, Minsku, Moskve, Belehrade, Záhrebe, ktoré boli zamerané na dodržiavanie požiadaviek a odporúčaní najlepších praktík súvisiacich s vydávaním víz.

V roku 2006 pracovníci nášho úradu, konkrétne útvaru inšpekcie, vykonali školenie pre školiteľov ochrany osobných údajov Policajného zboru určených pre oblasť Schengenského informačného systému a schengenskej policajnej spolupráce. Podobne boli uskutočnené školenia na danú problematiku u Železničnej polície.

Chcel by som ešte spomenúť činnosť organizačného útvaru, ktorý zabezpečuje zahraničné vzťahy úradu, konkrétne účasť v orgánoch Európskej únie, spolupráca s partnerskými orgánmi v rámci Európskej únie a v ostatných štátoch, ako aj agendu súvisiacu s cezhraničným tokom osobných údajov do štátov nezaručujúcich primeranú úroveň ochrany osobných údajov.

Z aktivít úradu, resp. spomínaného organizačného útvaru vo vzťahu k Európskej únii a Rade Európy možno spomenúť účasť zástupcov úradu na zasadnutiach pracovnej skupiny na ochranu osobných údajov zriadenej Európskou komisiou podľa čl. 29 smernice č. 95/46/ES, ktorá zasadá obvykle 5-krát ročne a je poradným orgánom Európskej komisie, sídli v Bruseli. Úrad vymenoval svojho zástupcu aj do podskupiny pre internet v rámci tejto skupiny a má taktiež delegovaného svojho zástupcu vo výbore, podľa čl. 31 smernice je asistujúcim orgánom Európskej komisie a je zložený zo zástupcov členských štátov. Vyjadruje sa k návrhom dokumentov Európskej komisie, najmä k tým, ktoré súvisia s cezhraničným tokom osobných údajov. Úrad vysiela svojho zástupcu aj na ročne sa konajúce plenárne zasadnutie konzultatívneho výboru zriadeného v súlade s čl. 18 dohovoru Rady Európy č. 108.

Ďalšou významnou oblasťou činnosti úradu bola agenda tzv. tretieho piliera v rámci Európskej únie, ktorá zahrňuje oblasť vzájomnej spolupráce a výmeny skúseností a informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne políciou, justíciou, ale aj colnými orgánmi. Dozor nad spracúvaním osobných údajov u týchto informačných systémov vykonávajú v úzkej súčinnosti jednak spoločné dozorné autority, ako napríklad spoločný dozorný orgán Europolu, ďalej národné dozorné orgány, ako náš úrad, a európsky dozorný úradník na ochranu osobných údajov. V troch najdôležitejších spoločných európskych dozorných orgánoch JSB Europol, JSA Schengen a JSA Customs, ide o colný informačný systém, zastupovali pracovníci úradu Slovenskú republiku taktiež. Takto sa zúčastnili ôsmich zasadnutí Europolu a podobne to bolo aj u Schengenu, u JSA Schengen a takisto u colného informačného systému.

Dovolil by som si ešte uviesť, že v rámci tretieho piliera sme sa zúčastnili a zúčastňujeme aj na rokovaniach policajnej pracovnej skupiny Police Working Party, ako aj EURODAC-u. Ale predovšetkým by som si dovolil zdôrazniť, že najdôležitejšími aktivitami úradu v rámci tretieho piliera boli úlohy súvisiace s pripravenosťou Slovenskej republiky na vstup do Schengenského priestoru.

V hodnotenom období v rámci procesu Scheval Slovenskú republiku dvakrát navštívila misijná skupina zriadená Európskou komisiou pre preverovanie pripravenosti nových členských štátov na vstup do Schengenského priestoru a na zavedenie Schengenského informačného systému. Išlo o akciu zameranú na preverenie pripravenosti zainteresovaných rezortov, konkrétne Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, a to pokiaľ ide o bezpečné spracúvanie osobných údajov v budúcom Schengenskom informačnom systéme. Závery z týchto misií vyznievali pre Slovenskú republiku priaznivo, čo považujeme za úctyhodný výsledok aj z celoslovenského hľadiska.

Je veľmi ťažké vymenovať i len stručne všetky udalosti a aktivity úradu, ktoré sa udiali v hodnotenom období. Bolo ich veľa a mohlo by ich byť ešte viacej, pokiaľ by bol úrad personálne celkom dobudovaný. Vychádzajúc z celkového počtu úradu niečo vyše 30 pracovníkov úradu a jeho skromného rozpočtu, si osobne myslím, že je to práca významná a sú to výsledky na povšimnutie.

Naše ciele a plány do budúcna sú však, samozrejme, ďaleko presahujúce vyššie menované činnosti a udalosti. Už aj samotná príprava na Schengen a čoskoro nastávajúca realita Schengenského priestoru prinesie nové úlohy a možno prinesie aj iný pohľad na túto právnu agendu. Kvalitatívne aj kvantitatívne sa zmení aj spôsob výkonu dohľadu, ale aj formy spolupráce s inými rezortmi.

Ako som to už konštatoval v závere podrobnej správy, znovu chcem zdôrazniť i na tomto mieste, že naším prvoradým cieľom naďalej ostáva zabezpečenie účinného dohľadu zameraného na dodržiavanie zákonného spôsobu spracovania osobných údajov prevádzkovateľmi informačných systémov, ako aj čo najlepšia ochrana osobných údajov občanov.

A celkom stručne na záver by som si dovolil povedať pár slov o tom, čo úrad v budúcnosti plánuje realizovať:

- Chceme dosiahnuť definitívne právne riešenie pre každoročný zaručený prísun potrebných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre riadne fungovanie úradu, a tým vylúčiť akékoľvek pochybnosti o úplnej nezávislosti úradu.

- Ďalej personálne dobudovať úrad, všetky odborné útvary pre zvládnutie aj tých najnáročnejších úloh a čo na najvyššej odbornej úrovni, ako aj dosiahnuť stabilizovanie osvedčených zamestnancov.

- Ďalej chceli by sme zabezpečiť lepšie monitorovanie legislatívnych aktov rezortov z hľadiska ochrany osobných údajov.

- Cestou novelizácie zákona o ochrane osobných údajov chceme dosiahnuť maximálne možnú mieru implementácie európskeho práva do legislatívy Slovenskej republiky.

- Ďalej ako úrad chceme byť otvorení pre zmysluplnú spoluprácu s ostatnými rezortmi, úradmi, orgánmi, organizáciami aj občanmi.

- Chceme sa zúčastňovať významných a dôležitých medzinárodných podujatí k danej problematike vo väčšom rozsahu ako v uplynulom období.

- Chceme zvýšiť informovanosť verejnosti, osobitne aj školskej mládeže, v oblasti ochrany osobných údajov a využiť na to všetky vhodné spôsoby pôsobenia a spolupráce.

- Ďalej od začiatku tretieho štvrťroka 2007 chceme zriadiť špeciálnu, predbežne iba päťčlennú skupinu odborných pracovníkov pre veci policajné a Schengen.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, keby som chcel ozaj veľmi stručne zhrnúť výsledky, ktoré sa v minulosti, teda v hodnotenom období dosiahli, tak by som si dovolil spomenúť iba pár faktov:

- Bolo zaevidovaných 48-tisíc zodpovedných osôb, ktoré fungujú u prevádzkovateľov a majú na starosti otázku ochrany osobných údajov. Je to pomerne veľká skupina odborne orientovaných pracovníkov na túto problematiku a myslím si, že 48-tisíc ľudí, ktorí ovládajú problematiku ochrany osobných údajov prevádzkovateľov, je veľmi veľká pomoc z hľadiska zákonného spracovania osobných údajov.

- Ďalej bolo zaregistrovaných 6 300 informačných systémov.

- Vyzdvihol by som zas ďalej už spomenutú misiu Scheval, teda v súvislosti so Schengenom, kde odchádzali z previerky členovia misie spokojní a je to predovšetkým v prospech Slovenskej republiky z hľadiska jej budúceho vstupu do Schengenského priestoru.

- Ďalej vyškolenie pomerne veľkého množstva školiteľov, ktorí potom ďalej niekoľko desiatok tisíc ďalších pracovníkov vyškolili v oblasti ochrany osobných údajov u polície a u Železničnej polície, je tiež veľmi významná skutočnosť.

- Je významnou skutočnosťou, že úrad má vo všetkých relevantných orgánoch Európskej únie svojich zástupcov, či už v Európskej komisii, v Rade Európy, v spoločných dozorných orgánoch tretieho piliera, ako som spomínal, a podobne.

- Je významnou skutočnosťou, že podľa prieskumu verejnej mienky už viac ako polovica občanov deklarovala, že pozná svoje práva v oblasti ochrany osobných údajov a 2 720 vybavených podnetov v rámci inšpekčnej činnosti považujem tiež za významný skutok.

- Nie je k zanedbaniu alebo podceňovaniu 400 pripomienkovaných návrhov legislatívnych aktov, ktoré predložili nášmu úradu na pripomienkovanie z hľadiska ochrany osobných údajov.

To by bolo z mojej strany, vážené poslankyne, vážení poslanci, všetko. Dovolil by som si poďakovať za vašu pozornosť a nech sa páči, pokiaľ máte otázky.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda Úradu na ochranu osobných údajov.

Poprosím pani poslankyňu Mazúrovú, aby nás ako spravodajkyňa informovala o priebehu prerokovania.

V. Mazúrová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložila informáciu o rokovaní k správe o stave ochrany osobných údajov v rokoch 2005 - 2007 vo výbore.

V súlade s § 38 ods. 1 písm. o) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 1. júna 2007 predložil Úrad na ochranu osobných údajov dvojročnú správu o stave ochrany osobných údajov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 4. júna 2007 č. 322 pridelil Správu o stave ochrany osobných údajov 2005 - 2007 (tlač 237) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o stave ochrany osobných údajov v rokoch 2005 - 2007 na svojej 17. schôdzi 19. júna 2007. Výbor uznesením z 19. júna 2007 č. 79 správu o stave ochrany osobných údajov v rokoch 2005 - 2007 zobral na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie.

Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie? Aha, nech sa páči, pán poslanec Vestenický. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Máte slovo, pán poslanec.

E. Vestenický, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda Úradu na ochranu osobných údajov, nie som síce právnik, ako ma pred chvíľkou podozrieval pán generálny prokurátor, ale zdá sa mi, že v predkladanej správe je na strane 34 v časti Zákon o Policajnom zbore neaktuálne, teda po starom interpretovaný zákon č. 171/1993 Z. z., a tým pádom aj obsah tohto bodu správy. Prezentuje sa tam iba § 69, ale zdá sa, že sa opomína § 69a, konkrétne jeho bod 3, kde je totiž háčik, pretože zákonom č. 166 z 24. 4. 2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je do § 9 v čl. III bod 4 daná taká maličkosť, ktorá ukladá nahradiť pojem "osobitné kategórie osobných údajov" pojmom "osobné údaje" v zákone č. 171. Poukazujem na vec preto, že pravdepodobne kvôli nejakej banalite nedošlo k prísnemu zosúladeniu oboch, resp. všetkých troch zákonov, teda zákona č. 428/2002 Z. z. a tam § 8, zákona č. 166/2003 Z. z. - § 9 čl. III v bode 4, a zákona č. 171/1993 Z. z. v tom menovanom § 69a. A tým sa rozšírili niektoré právomoci štátnej exekutívy až tak, ako sa možnože rozšíriť nechceli, a mali by teda v tejto správe byť zohľadnené a prezentované. Ak sa mýlim, tak som potešený, ak nie, poprosil by som do budúcna tieto záležitosti rešpektovať.

Ďakujem za pozornosť.