P. Paška, predseda NR SR: Pekný deň.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, otváram deviaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Bauer, Miššík, Prokopovič, pani poslankyňa Sániová, pán poslanec Urbáni a pani poslankyňa Vášáryová.

Ešte predtým ako budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze druhým čítaním o bode programu, dovolím si poďakovať všetkým kolegyniam nielen slovne, ale aj ružou, ktorú ste dostali do lavice, za prvý polrok spolupráce. Predpokladám, že dnes, zajtra ukončíme program 11. schôdze a tým aj prácu v prvom polroku. A predtým kým sa rozídete na zaslúžené dovolenky, som si dovolil tento symbol mojej úcty a priazne, kolegyne. No a k pánom som dlho rozmýšľal, či by bolo vhodné radšej niečo iné. Ale vzhľadom na to, že by si to médiá mohli vysvetľovať rôzne, vaše lavice, páni, zostali prázdne. Cez to všetko aj vám chcem poďakovať za spoluprácu v prvom polroku.

A teraz už budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Je to tlač 279. Spoločná správa výborov je tlač 279a.

Prosím teraz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vierku Tomanovú, aby odôvodnila vládny návrh zákona.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť novelu zákona č. 124/2006 Z. z o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa súčasne dopĺňajú niektoré zákony.

Účelom tohto vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon, je najmä dotvoriť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia podnikajúcich fyzických osôb a zamestnancov, ktorí nie sú zamestnávateľmi, na posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, spružnenie niektorých povinností zamestnávateľov vrátane zníženia ich administratívneho zaťaženia.

Súčasťou je ďalej úprava ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

V rámci novelizačného čl. III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa navrhuje nový nástroj na ekonomickú motiváciu zamestnávateľov dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa, aby inšpektorát práce mohol podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenie alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak zamestnávateľ závažným spôsobom porušuje právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Súčasne sa v nadväznosti na novelizáciu § 133 Zákonníka práce, pokiaľ ide o normy spotreby práce, ustanovuje kompetencia inšpektorátu práce rozhodovať o zavedení noriem spotreby práce a ich zmien u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov vo väzbe na novelizáciu § 149 Zákonníka práce, povinnosť inšpektorátu prácu bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce u zamestnávateľa v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň novelizuje aj zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Taktiež sa novelizuje zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene a doplnení zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady č. 225/1996 Z. z., zákona č. 320/1996 Z. z., zákona č. 188/1999 Z. z., zákona č. 241/2003 Z. z. a zákona č. 96/2006 Z. z. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 375 z 15. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali 10 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor navrhuje hlasovať nasledovne, o bodoch 1, 2, 4 a 6 spoločne s návrhom schváliť ich a o bodoch 3, 5, 7, 8, 9, 10 osobitne bez zaujatia stanoviska gestorského výboru.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím zaujať miesto pre spravodajcov.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, ktorú dal pán poslanec Podmanický. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Podmanický, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som teraz predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý nesúvisí priamo s predkladaným zákonom. Avšak reaguje na veľmi aktuálny a mimoriadny problém, ktorý v súčasnosti rezonuje v našej spoločnosti. A to je téma koncesionárskych poplatkov a tých obrovských úžerníckych úrokov z omeškania, ktoré vymáha súkromná firma aj od tých ľudí, ktorí už koncesionársky poplatok zaplatili. Uvedomujem si, že nejde o právne excelentný postup. Na druhej strane mimoriadna situácia si vyžaduje aj mimoriadny postup. A verím, že v tomto duchu budete tento pozmeňujúci návrh vnímať. Dovoľte mi teda, aby som predniesol konkrétny text.

Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene ďalších zákonov sa dopĺňa takto: "Za § 10b sa vkladá § 10c, ktorý znie: "Na nedoplatky na poplatkoch, ktoré vznikli do 20. februára 2006, sa ustanovenie § 9 platného do 20. februára 2006 nevzťahuje."."." Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V. Tento článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.

Dovoľte mi, aby som ešte uviedol, že tento výsledný text bol výsledkom konsenzu zástupcov viacerých poslaneckých klubov či už z koalície alebo z opozície. Je to pozmeňujúci návrh poslancov Podmanického, Tóthovej, Muškovej, Galbavého a Rafaja. Ide o výsledok, ktorý bol naozaj predmetom dlhých právnych analýz, a domnievame sa, že tento výsledok, ktorý vychádzal jednak z návrhu ministerstva kultúry, ale hlavne z návrhu ministerstva spravodlivosti, bude účinný a vyrieši tento problém, ktorý tu naozaj vznikol tými úžerníckymi úrokmi, ktoré dosahovali až vo výške 60 000 percentuálny úrok per annum. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

Boli ste písomne prihlásený, pýtam sa, či sa... (Hlasy z pléna.)

Pardon, pani poslankyňa Tóthová s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela poďakovať aj zástupcom opozície, ktorí sa zúčastnili na rokovaní, kde sme hľadali najvhodnejší model stvárnenia takého ustanovenia, ktoré síce dnes je jasné ustanovenie, ale predsa len sa našla skupina názorov na jeho spochybnenie a znervóznenie občanov. Preto som veľmi rada, že aj z opozície poslanci sa pridali a všetci sme sa dohodli na znení, ktoré je podpísané ešte aj ďalšími poslancami. A verím, že občanom upokojí noci a upokojí nervy, ktoré vlastne boli pošramotené určitými informáciami v médiách. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ešte pán poslanec Gábor Gál s faktickou? Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. No predtým ako si spravíme v tomto poriadok, treba označiť aj vinníkov, ktorí spôsobili tento stav. V médiách sa už pretriasali ich mená. Je to pán bývalý generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu a jeho námestníčka, ktorí podpísali túto zmluvu. A teraz sú na vysokých postoch za pomoci tejto vládnej koalície. Proste keď niekto spraví zle našim občanom a potom ich vynesieme na piedestál, povedzme, nie v Slovenskom rozhlase, ale v inej inštitúcii, tak to je hanebné, prosím vás.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Dávam možnosť do rozpravy prihlásiť sa ústne. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Poslanci Lipšic, Vaľová, Galbavý, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tam, kde skončil pán kolega Gál. Dnes tu máme nové recepty a nových lekárov, ktorí nám radia, ako problém vyriešiť. Ale sú to tí istí lekári, ktorí chorobu spôsobili. Kedy boli prijaté úžernícke úroky v zákone v roku 1995? Bolo to vtedy, keď ste boli vy, pani kolegyňa Tóthová, zodpovedná za vládnu legislatívu. Vami to prešlo, vy ste zodpovedná za to, po prvé.

Po druhé. Boli podpísané vlastne tri zmluvy, dve rámcové a dve vykonávacie. Prvú podpisoval pán Rezník, dve ďalšie jeho námestníčka pani Hilda Gajdošová. Kde sú dnes títo ľudia, ktorí podpísali podľa mojej mienky protizákonne zmluvy, kde previedli i pohľadávky z verejného práva do súkromného sektora? No pán Rezník je vašou vládou menovaný šéf Tlačovej agentúry. A pani Gajdošová je vaším ministrom kultúry menovaná šéfka ekonomickej sekcie. Kto robil tento pozmeňujúci návrh, pán poslanec Podmanický? Nebola to náhodou pani Gajdošová, ktorá problém spôsobila na ministerstve kultúry? Povedzme si veľmi otvorene, že takéto návrhy, ktoré sem predkladáte bez toho, aby ste sa obzreli späť, sú čistým farizejstvom v situácii, keď ľudia, ktorí problém spôsobili, sú dnes vo vysokých vládnych funkciách dosadení vládou premiéra Fica.

Po ďalšie. Tento pozmeňujúci návrh kopíruje ten tzv. prvý generálny pardon zo začiatku februára 2006, ktorý bol schválený ešte v čase, keď postúpenie pohľadávok nebolo účinné. Čiže nevytváral problémy ústavnosti. Podľa mojej mienky tento návrh novely zákona problémy ústavnosti vytvára, pretože ak naozaj je pravdou, aj keď ja mám opačný názor, že pohľadávka bola prevedená zákonne, spolu s ňou boli prevedené zákonne aj poplatky z omeškania, ktoré my chceme týmto zákonom akoby opätovne zrušiť. A čo keď táto dubiózna firma, na čele ktorej je advokát, ktorý má pozastavený výkon funkcie, pôjde do Štrasburgu a vysúdi od Slovenskej republiky ťažké miliardy, že bolo porušené ich vlastnícke právo. Kto to potom zaplatí? Budú to daňoví poplatníci Slovenskej republiky? Ja som presvedčený, že jediná cesta je vyhlásenie celého postúpenia pohľadávky za protizákonné, lebo bolo protizákonné. Rozhlas nemá právo postupovať subjektu súkromného práva žiadne pohľadávky. A na to už je aj judikát Najvyššieho súdu vo veci zdravotných poisťovní. Ja som rád, že zástupcovia rozhlasu navrhli predbežné opatrenie, aby súd okamžite zakázal tejto firme ďalej pokračovať vo výpalníckom vymáhaní poplatkov z omeškania, ktoré na ňu mali byť prevedené. To je jediná cesta v právnom štáte. A ja odporúčam každému, komu prišla takáto zásielka, aby ju hodil do koša. A vyzývam tiež vládu, aby trošku zaktivizovala Centrum právnej pomoci. Čo robia, odkedy tam je právnička HZDS pani Čutková, aby pomáhali reálne ľuďom, ktorým prichádzajú tieto obsielky, ako majú postupovať a čo majú robiť? (Ruch v sále.) Môžete krútiť hlavou, pán kolega, koľko chcete, vaši ľudia spôsobili tento problém. A je mi to veľmi ľúto.

Obávam sa, že pokiaľ by sme pristúpili k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, spôsobíme ešte ďalšie nedozerné problémy v budúcnosti. Ja som presvedčený aj o tom, že prvý generálny pardon z 2. februára 2006 sa, samozrejme, musí vzťahovať aj na všetky osoby, ktoré pred účinnosťou zákona zaplatili koncesionársky poplatok. Nie je predsa možné, aby niekto, kto plní svoju povinnosť skôr a včas, bol v horšej právnej situácii ako človek, ktorý plní svoju povinnosť neskôr. A preto sa mi zdá byť okrem takýchto populistických krokov zo strany tých, čo problém spôsobili, poctivejšie pomáhať konkrétnym ľuďom, ktorí sú v tejto ťažkej situácii, aj cez Centrum právnej pomoci, aj cez jednotlivých poslancov a eventuálne tlačiť na konkrétny konajúci súd, aby rozhodol o predbežnom opatrení, a v októbri aj o tom, či vôbec to postúpenie pohľadávky bolo zákonné alebo nebolo zákonné. To sa mi zdá byť férová cesta, ktorá je nespochybniteľná, ktorá nespôsobí ústavné problémy, lebo dnes niečo vyriešime a možno nám budú tlieskať. Ale čo keď o pár mesiacov sa nám to vráti ako bumerang a bude táto firma žiadať miliardové odškodné v Štrasburgu? Kto potom vystúpi a povie, či to bola správna cesta?

Takže zhrnuté a podčiarknuté. Pristupujme k tejto veci zodpovedne, nie populisticky, ale najmä tak, aby sme nemuseli mať za sebou potom pohľadávky obrovské o niekoľko mesiacov. A najmä vyzývam kolegov z vládnej koalície, aby tí, čo tento problém svojimi podpismi spôsobili, naďalej nepôsobili vo vysokých vládnych funkciách a neradili nám, ako problém, ktorý spôsobili, máme vyriešiť. Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, Madej, Mušková, Číž, Gál, Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. No bolo to úžasné vystúpenie.

Pán poslanec, k postúpeniu zmluvy protizákonnému. No ale veď nič iné sa nerobí. Lenže súd ešte nerozhodol. A kedy rozhodne a ako rozhodne, na to nemôžete vziať jed. A tí ľudia budú pol roka, tri štvrte roka v nervoch, aby nevedeli čo a aká je ich právna situácia? A čo keď súd inak rozhodne? Čo potom spravíte?

Strašíte Štrasburgom. A sám hovoríte o protiprávnom a protimorálnom a tak ďalej. Všetko by sa v Štrasburgu, hlavne v našich súdoch muselo dať do poriadku. Ale tu je psychika tých ľudí, ich nervy, ich zdravotný stav.

A ďalej ste povedali, že sme niečo zavinili. Vážený pán poslanec, v čase, keď sa to prijalo a keby sa bolo do dvoch rokov najneskôr vyzvalo, ako sa malo, takéto sumy by nenastúpili. A keď ste vy nastúpili do vlády, vy ste už mali spraviť opatrenie, pretože neboli koncesionári vyzvaní. Čiže, bola tam nečinnosť. Mali ste legislatívu, mali ste ju.

A už len posledná veta k rozhodnutiam Ústavného súdu o protiústavnosti vašej vlády, keď sa vás dotkli. "Ja som zákony nenavrhoval, to poslanci schvaľovali, to oni dali pozmeňujúci a rezortní ministri navrhujú." Z tohto vášho pohľadu si vyprosím to, čo ste tu povedali. To si od vás vyprosujem. Aj vy ste mali svoj postoj k vládnym návrhom. A ja vám ho opakujem. Tak jeden meter aj pre vás, vy ste... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Lipšic, ja by som si vám na úvod dovolil popriať viacej rozvážnosti, možno ratia a menej emócií a hnevu, ktorý tuná predvádzate. Škodí to aj po zdravotnej stránke.

Sám ste sa usvedčili v tom, že ste spomínali, že treba tlačiť na súd. Nie je to náhodou v rozpore s ústavou, aby zákonodarná, resp. výkonná moc zasahovala do moci súdnej? Takto ste sa preukázali, aké bolo vaše vládnutie, keď ste boli ministrom spravodlivosti.

Keď ste hovorili o tom, kto situáciu zavinil. Tak ja si spomínam, že vy ste boli štyri roky vedúcim Kancelárie ministra spravodlivosti, štyri roky ste boli ministrom spravodlivosti a šéfom Legislatívnej rady vlády. Osem rokov vášho vládnutia tento problém ste nevideli? Ale veď predsa ste boli vo vedúcich funkciách. Tak myslím si, že keď ste sa zaoberali legislatívou, tento problém ste postrehnúť mali.

Celý váš prejav mi pripomína slovenské príslovie, zlodej kričí, chyťte zlodeja. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, je mi nesmierne ľúto, že v tejto strašnej situácii, v ktorej sa ocitli mnohí ľudia, vytĺkate politický kapitál. Ak toto zlé ustanovenie zákona vzniklo v roku 1995, treba si skutočne uvedomiť, že nikdy nebolo do roku 1998 uplatňované. Od roku 1998 ste boli vo vláde vy a začalo sa uplatňovať až za vašej vlády a nič ste neurobili. Podľa mojej mienky sa nemôže meniť jedine Boží zákon. A to by ste vy z KDH mali vedieť. Ale každý zákon a každé ustanovenie, ktoré sa prijalo v parlamente, je možné zmeniť. A ak je toto zlé, tak vás veľmi pekne poprosím, aby sme to zmenili, a podporte to. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Časť z toho, čo som chcel povedať, zdôrazním, vážení kolegovia. Pán kolega Lipšic, ide o ďalší zo série vašich pokryteckých klasických prejavov, ktorým tu demonštrujete nesmierne rozhorčenie, pričom zakrývate to, že za veľkú časť situácie, ktorá vznikla, nesiete vy konkrétne osobnú zodpovednosť. Pamätám si ešte, ako opozičný poslanec keď som v parlamente vyzýval niekoľkokrát všetky moci, ktoré v tomto smere môžu konať, od Generálnej prokuratúry, ministra spravodlivosti, kde už v prvej fáze sa neudialo v podstate nič, že doteraz sa neurobila správna analýza daných problémov, trestnoprávna analýza problémov aj samotný fakt, že súd vo veci nekoná alebo avizuje, že rozhodne niekedy najskôr niekedy v októbri v tejto veci. Tento návrh, ktorý tu je, je zúfalou snahou nájsť objektívne riešenie, v rámci možného právneho stavu.

Pán Lipšic, vám vzťah práva a verejného záujmu nehovorí absolútne nič. Vy osobne zodpovedáte za tento stav, že vlastne v tom liberálnom ponímaní súdnictva v situácii, keď už neplatí materiálna pravda, jednoducho nie je možné nájsť rozumné a spravodlivé riešenie.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja súhlasím s pánom kolegom Lipšicom, že tá novela, ktorá bola predložená pánom poslancom Galbavým v minulom volebnom období, by sa mala vzťahovať, a môj právny názor je, že sa vzťahuje, aj na tých, ktorí tento svoj nedoplatok zaplatili do účinnosti zákona, lebo tá novela hovorí o tom, že tá pokuta sa nevzťahuje alebo tá sankcia sa nevzťahuje na tých, ktorí zaplatia najneskôr do, a je tam uvedený konkrétny dátum. Bohužiaľ, tento stav je spôsobený tým, ako sa k tomu stavia terajšia vládna koalícia, sú tu neisté vyhlásenia ministra kultúry, či tá pohľadávka oprávnená je alebo nie je. Nech, už to nevyriešime, ale poučme sa z minulosti. Hovorím, že tu sú dvaja konkrétni ľudia zodpovední za tento stav. Ako chceme napraviť nejaké neresti z minulosti, keď ich nepotrestáme? Navyše ich dáme na nejaké ďalšie, lepšie platené miesta.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som si myslel, pán poslanec Lipšic, že práve takýto návrh, ktorý som predniesol, sa nestane predmetom nejakého politikárčenia, pretože naozaj ide o účinný zásah, ktorý má pomôcť konkrétnym ľuďom. A domnievam sa, že všetci sme presvedčení, že ide naozaj o veľmi nespravodlivé konanie zo strany tejto firmy voči koncesionárom. V tomto zmysle sme sa stretli, zástupcovia viacerých poslaneckých klubov, aby sme našli čo najlepšie riešenie na urýchlené vyriešenie tejto situácie. A musím teda povedať, že naozaj tá dohoda bola konsenzuálna a diskusia o tom bola veľmi korektná, možno preto, že ste tam neboli vy, pán Lipšic.

Naozaj som šokovaný tým, ako naozaj doslova hyenisticky chcete aj z tohto problému vyťažiť svoj politický kapitál. Chcete sa blysnúť a jednoducho ukázať, že vy by ste to vyriešili geniálnejšie a lepšie, že vy ste tu najmúdrejší z tohto parlamentu, že profesori práva a docenti práva vám nesiahajú ani po členky. A pritom ste naozaj mali takmer osem rokov, pán Lipšic, na to, aby ste tento problém vyriešili, aby ste vyriešili tie úžernícke úroky, ktoré boli ustanovené v zákone. Osem rokov ste sa nehýbali a teraz rozdávate rady, ako keby ste osem rokov nevládli. Takže ja som osobne naozaj tak ľudsky z vás hlboko, hlboko sklamaný. A myslím si, že vy možno patríte do demokratického hnutia, ale istotne nie do kresťanského. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, reakcie na faktické poznámky.

D. Lipšic, poslanec: Začnem pani poslankyňou Tóthovou. Hovoríte, že ľudia žijú v neistote, nervozite. Je to vďaka vám, pani poslankyňa, vďaka vám. Bol to vládny návrh zákona, vy ste to schválili. A povedať, že my sme to osem rokov nezrušili, je slabé. Je to slabé ako čaj. Poviem vám aj prečo. Je to preto, lebo do minulého roku nikto nezákonným spôsobom nepostupoval pohľadávky. A kto ich postupoval? Bol to nominant HZDS pán Rezník. Tak si konečne povedzme pravdu, aj keď vám môže byť nepríjemná.

Keď z toho niekto chce vytĺkať politický kapitál, tak ste to vy, pán poslanec Podmanický. Vy politikárčite a farizejsky, lebo vaša vláda ľudí, ktorí problém spôsobili, odmeňuje. Odmeňuje ich vysokými postami, vy ste to zamlčali. Nepovedali ste ani pol slova k tomu.

Ja som presvedčený o tom, že ľuďom, ktorí tento problém majú, je tu potrebné pomôcť, ale nie spôsobom, ktorý ešte ten problém zväčší. Čo urobíme, ak táto podľa mojej mienky veľmi dubiózna firma bude naďalej vymáhať tieto pohľadávky s odôvodnením, že veď novela zákona je protiústavná, nech súd preruší konanie a dá to na Ústavný súd? Potom budeme meniť ústavu? Urobíme ďalší populistický návrh? Každý jeden z nás ako poslanec, nech sa tomu venuje, nech radí ľuďom, nech sa do toho zapojí ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci. Ale to je, samozrejme, práca. To naozaj je jednoduchá mravenčia práca, pán poslanec, a nie to sem sa postaviť pred kecpult a blysnúť sa pred kamerami, ktoré tu sú. A k tomu vyzývam všetkých poslancov aj vládnej koalície, aj opozície, lebo to je voči občanovi poctivé, a nie prijímať riešenia, ktoré problém ešte môžu v budúcnosti len znásobiť.

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, ja sa naspäť vrátim k zákonu č. 124/2006 Z. z. a predkladám pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čl. III. A dopĺňa sa takto.

Po prvé. V novelizačnom bode 7 § 7 odsek 6 znie: "Inšpektorát práce je povinný a) bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa osobitného predpisu, b) zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, za podmienok ustanovených osobitným predpisom."

Po druhé. Novelizačný bod 9 znie: "V § 12 ods. 2 písmeno f) znie: "f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca 9 mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi"."

Po tretie. Za novelizačný bod 9 sa vkladá nový novelizačný bod, ktorý znie: "V § 12 ods. 2 písm. j) 2. bode sa na konci pripájajú tieto slová: "a ods. 6 písm. b)"."

Po štvrté. Za novelizačný bod 11 sa vkladá nový novelizačný bod, ktorý znie: "V § 21 ods. 2 sa za slová "v § 7 ods. 3 písm. d), e) a i)" vkladá čiarka a slová "ods. 6 písm. b)"."

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné vykonať aj prečíslovanie novelizačných bodov.

Poprosím, pán spravodajca, aby ste tento pozmeňujúci návrh vybrali na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vrátil k problematike generálneho pardonu, keďže som autorom toho zákona.

Isteže súhlasím aj s pripomienkami pána poslanca Lipšica, ktorý hovorí o tom, že musíme sa pozrieť na to, kto je za tento stav zodpovedný. Ale nemyslím si, že teraz je na to tá vhodná chvíľa. Tých ľudí, ktorí stoja vonku, v obavách, že prídu o strechu nad hlavou, nezaujíma momentálne, kto za to môže. Potrebujú istotu, že neprídu o to, čo nespôsobili, a že existujú v našej spoločnosti ľudia, spoločnosti, čo sa snažia zákony vykladať v rozpore s morálkou a slušnosťou.

Tým, ktorým nie je jasné, ako sa celý proces vyvíjal, pokúsim sa ozrejmiť v piatich minútach, ako vôbec tento problém vznikol. Už po prvý raz relatívne v krátkom čase sa musíme zaoberať problémom koncesionárskych poplatkov, lepšie povedané, problémom, ako ochrániť tisícky občanov pred pôsobením spoločnosti, s ktorou uzavrel v roku 2005 Slovenský rozhlas zmluvu, na základe ktorej táto firma vymáha koncesionárske nedoplatky. Isteže tu je prvý problém amorálny bývalého vedenia generálneho riaditeľa pána Rezníka, že predal, surovo predal koncesionárov súkromnej spoločnosti, do dnešného dňa nepoznáme rámcovú zmluvu, nepoznáme dodatky až na to, že súčasná generálna riaditeľka jasne na prvé prečítanie povedala, že ide o zmluvy nevýhodné, netransparentné, v neprospech koncesionárov a v neprospech verejných zdrojov. Teraz táto firma oslovuje občanov a ponúka im výhodný obchod, aby jej zaplatili 1 000 korún, príp. 5 000, 10 000 či 20 000 korún, pričom od nich nebudú vymáhať státisíce. Táto firma sa pritom oháňa tvrdením, že na teraz oslovovaných ľudí sa nevzťahuje generálny pardon, ktorý prijal predchádzajúci parlament vo februári 2006. Aký je na to dôvod? Svoje podlžnosti voči spol. s r. o. si uhradili už v októbri či novembri 2005. Pre ilustráciu vám prečítam súčasne platný návrh zákona. Osobne som presvedčený o tom, že nemusí byť právnikom nikto z vás na to, aby ste pochopili, že dikcia zákona nie je vágna, ale je veľmi jasná a presná. A v § 10 budem čítať to ustanovenie, ktoré hovorí, kto spadá pod generálny pardon: "Na platiteľa poplatkov podľa § 3, ktorý zaplatí," upozorňujem, "najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona všetky nedoplatky na poplatkoch, ktoré mu vznikli do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak ho na ich zaplatenie vyberateľ poplatku alebo príjemca poplatku podľa § 4 vyzval, podľa § 8 ods. 2 ustanovenie v § 9 sa neuplatní." Čiže nemôže sa uplatniť sankcia voči týmto ľuďom. Nikto nehovorí v tomto ustanovení, že na tých, ktorí zaplatili skôr, sa generálny pardon nevzťahuje. To je ad absurdum. Predsa nie je možné, aby bol ten, kto si splní svoju povinnosť, zaplatí istinu, v horšom právnom postavení, ako sú tí, ktorí si zaplatia neskôr. To je nehoráznosť. Ak si niekto takto vysvetľuje zákon, to sú ľudia, ktorí zákon a priori nechcú rešpektovať.

Na pochopenie tejto absurdnosti sa treba vrátiť do polovice roka 2005. V tom čase bývalé vedenie rozhlasu uzavrelo so spoločnosťou BSP LP rámcovú zmluvu, ktorou postúpil tejto firme svoje pohľadávky voči koncesionárom. Neskôr sa k zmluve prijali dodatky, ktoré mali upresňovať spôsob vymáhania týchto nedoplatkov. Na ozrejmenie, že nešlo o maličkosť, treba povedať, že celkovo šlo o vyše štvrť milióna ľudí a firiem, čo mali voči spol. s r. o. podlžnosti vo výške takmer 100 mil. korún. V rámci plnenia tejto zmluvy poslala v polovici októbra 2005 spol. s r. o. svojim dlžníkom oznámenie o uzavretí zmluvy s firmou BSP a výzvy, aby si vyrovnali svoje podlžnosti. V tomto dokumente sa píše: "Ak neuhradíte vyššie uvedený nedoplatok v stanovenom termíne, bude nedoplatok vymáhaný súdnou cestou s úhradou trov súdneho konania a zároveň bude prikročené k vymáhaniu poplatkov z omeškania." Ďalej je pokračovanie: "Uhradením nedoplatku v stanovenom termíne sa vyhnete jeho súdnemu vymáhaniu." Čiže už v roku 2005 boli týmto ľuďom rozposlané výzvy, kde bol podpísaný Slovenský rozhlas aj súkromná spoločnosť: "Zaplaťte si istinu, podlžnosti, ktoré voči nám máte, a my už nikdy v živote sa nevrátime k vymáhaniu koncesionárskych nedoplatkov čiže k penále, už nikdy sa nevrátime k vymáhaniu pokút." Podľa medializovaných informácií vyše 100 000 ľudí na výzvu zareagovalo a dlžné koncesionárske poplatky si uhradili a teraz sa práve títo ľudia stali terčom vymáhačských praktík firmy LP, nástupníckej spoločnosti BSP LP.

Vážené kolegyne, kolegovia, tu sa musím dotknúť generálneho pardonu, ktorý v roku 2006 prijal parlament. Urobil tak po zistení, že firma BSP LP začína vymáhať nielen dlžné koncesionárske poplatky, ale aj penále a pokuty z omeškania. Často išlo pritom o prípady, keď občania v roku 2005 dostali prvú výzvu od spol. s r. o. a koncesionárske poplatky uhradili, ešte častejšie išlo o prípady, keď občania takúto výzvu ani nedostali. A o tom, že sú dlžníci, sa dozvedeli, až keď im prišla výzva na zaplatenie likvidačných pokút a penále. Pritom výška dlžných koncesionárskych poplatkov dosahovala 40 až 80 korún, príp. 120 korún. Ako vrchol absurdity uvediem príklad panej, ktorá nemala a nemá rozhlas ani televízor. Napriek tomu jej v roku 2003 raz omylom strhli v SIPO príslušné poplatky. Pretože sa nechcela hádať kvôli 40 korunám, nechala to tak, a to najmä, aby sa situácia viac neopakovala. V podstate rozhlasu darovala 40 korún. Ako sa vraví, za dobrotu na žobrotu. Začiatkom minulého roka jej prišla výzva, aby zaplatila penále z omeškania vo výške 5 mil. korún. Zasa aby bol zrejmý rozsah akcie firmy BSP, uvediem, že podľa dostupných informácií sa výzvy na zaplatenie pokút z omeškania týkali desiatok tisíc ľudí a celkový objem týchto pokút sa odhaduje na niekoľko miliárd korún. Dôsledky tejto akcie by sa rovnali dôsledkom cunami, pri súdnom alebo exekučnom konaní by postihnutí ľudia prišli o majetky, pravdepodobne aj o strechu nad hlavou. Našťastie tomu sa podarilo zabrániť. Parlament si osvojil môj návrh, aby sa paušálne odpustili pokuty, penále každému, kto do určitého termínu vyrovná svoje podlžnosti voči spol. s r. o. Viacerí poslanci, ktorí za tento návrh vtedy hlasovali, sedia teraz v rokovacej sále. A ja im za to ďakujem.

Spoločnosť LP, nástupnícka firma BSP LP, teraz tvrdí, že tzv. generálny pardon sa netýka ľudí, ktorí svoje podlžnosti vyrovnali pred prijatím príslušného zákona. Som presvedčený, že tento názor neobstojí. Je to názor právnikov, s ktorými sme otázku konzultovali. Podobne sa vyjadrili aj iní experti. Vyplýva to aj z textu zákona. V ňom sa udáva len konečný termín, do ktorého musia byť vyrovnané dlžné koncesionárske poplatky. Je preto absurdné tvrdiť, že generálny pardon sa týka len a len tých, ktorí si dlhy vyrovnali v časovej lehote od vyhlásenia zákona a nasledujúcich 60 dní, a nie tých, ktorí si svoju povinnosť splnili takpovediac v predstihu. Navyše, opakujem, urobili tak na základe výzvy zo strany rozhlasu, v ktorej sa im sľubuje to isté, nevymáhanie pokút z omeškania, ak zaplatia dlžné koncesionárske poplatky. Terajšie konanie firmy LP preto považujem za porušenie prísľubu koncesionárom spol. s r. o., ktorí svoje podlžnosti vyrovnali. Zároveň ho však považujem za zneváženie, ba výsmech jasne prejavenej vôle parlamentu, ktorý schválil generálny pardon.

V tejto súvislosti chcem odmietnuť všetky tvrdenia a náznaky, že terajšie problémy koncesionárov spôsobila nedokonalá legislatíva, konkrétne nedokonalý zákon o generálnom pardone. Opakujem, ľudia ktorých teraz oslovuje spoločnosť LP, sú zastrešení a chránení už výzvou, ktorú dostali od Slovenského rozhlasu. Tí generálny pardon nepotrebovali, aj keď sú ním krytí. Skutočným zdrojom problémov koncesionárov je fakt, že Slovenský rozhlas v roku 2005 uzavrel zmluvu so spoločnosťou BSP LP, ktorou jej postúpil svoje pohľadávky a tým do jej rúk vydal státisíce občanov a ich rodín. Motívom toho mohla byť snaha prispieť k riešeniu nepriaznivej finančnej situácie spol. s r. o., teda vymôcť dlžné poplatky vo výške niekoľkých desiatok miliónov korún. Lenže spôsob, aký si vedenie spol. s r. o. zvolilo, treba označiť prinajmenšom za veľmi nešťastný. A dôkazom je fakt, že v prípade STV neprišlo k škandálu. Televízia si zvolila iný spôsob vymáhania dlžných koncesionárskych poplatkov. Zriadila si vlastnú spoločnosť a rešpektuje generálny pardon. Verejnoprávna inštitúcia sa podľa môjho názoru nesmie voči občanom, svojim klientom správať tak, ako to urobil rozhlas.

Je preto obzvlášť pikantné, ak slová o nedokonalosti zákona o generálnom pardone počúvam z úst predstaviteľov bývalého vedenia Slovenského rozhlasu, teda signatárov a obhajcov zmluvy, ktorú podpísali. Tu chcem zdôrazniť, že text tejto zmluvy nepoznám, nemal som ho nikdy k dispozícii. Nemôžem preto povedať, ako a či sú v nej zakomponované ustanovenia upravujúce činnosť alebo súčinnosť spol. s r. o. a firmy BSP LP pri vymáhaní dlžných poplatkov a príp. penále. Pri spôsobe, akým sa tieto peniaze distribuujú medzi tieto dve inštitúcie a ako sú v tomto systéme chránení koncesionári na základe medializovaných informácií, však viem, že celý objem vybraných dlžných koncesionárskych poplatkov mala firma BSP LP poslať rozhlasu. Jej ziskom malo byť to, čo vyberie navyše, teda penále z omeškania. Odtiaľ vedie priama cesta k terajším pokusom firmy LP. Ak chce dosiahnuť nejaký zisk, musí tlačiť na koncesionárov.

Vážené kolegyne, kolegovia, pretože spol. s r. o. je verejnoprávnou inštitúciou, musíme sa terajšou situáciou zaoberať, najmä preto, že postihuje desaťtisíce občanov. Sú zastrašovaní, stresovaní, dostávam informácie o zdravotných kolapsoch. Ako som už uviedol, som presvedčený, že generálny pardon sa týka každého koncesionára, občana, ale aj firmy, čo k 22. aprílu 2006 uhradili tak všetky svoje podlžnosti voči Slovenskému rozhlasu. Napriek tomu som pripravený podporiť návrhy, ktoré zmysluplne prispejú k riešeniu problémov koncesionárov a dajú im istotu, že ich nikto nebude neoprávnene atakovať finančnými požiadavkami. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Jarjabek, Tóthová, Mamojka, Podmanický, Minárik a Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ako prvý je pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Galbavému za chronológiu, ktorú tu naozaj presne povedal. Navrhujem jednu vec teraz, keď už vlastne parlament by nemal spochybňovať poslanecké prieskumy preto, lebo ústavnoprávny výbor rozhodol tak, ako rozhodol. Čiže v rámci poslaneckého prieskumu my predsa môžeme pozrieť, resp. poveriť niekoho z právnikov, aby pozrel do takejto zmluvy, napr. na neverejnom rokovaní výboru. Predpokladám, že ani pán predseda Minárik sa tomu nebude brániť. Pozrime sa, čo je v tej zmluve, keď hovoríme, že nevieme, čo takáto zmluva obnáša.

Ja si myslím ale v tejto chvíli, tá situácia nie je o tom, tá situácia je o tom, aby sme iste aj netradičným spôsobom vyriešili túto netradičnú a právne absurdnú situáciu, ktorá nastala. Nehľadajme teda zodpovednosť, neprehadzujme si ten horúci zemiak na takých, ktorí boli v roku 1995 vo vláde alebo ktorí spochybnili napr. argumentačne, právne aj ten návrh zákona, ktorý si ty, pán poslanec, predložil. Nehovorme teraz o týchto veciach. Vyriešme tú situáciu v tejto chvíli tak, aby skutočne tí občania, ktorí dostali takéto právne absurdné obsielky, mali konečne možnosť dobre spávať, a potom hľadajme zodpovednosť. Čiže, ešte raz, absurdná situácia si žiada absurdné riešenia. A isteže toto je netradičný spôsob, ktorý tuná máme v tejto chvíli na stole, ale buďte takí láskaví a podporme ho, lebo sa to naozaj týka jednej obrovskej nespravodlivosti, ktorá tuná existuje, a nechajme už konečne občanov, ktorí sú takto postihnutí, tvrdím, neprávom, aby sa mohli dobre vyspať po tých týždňoch a... (Vystúpenie prerušené časomierou.)