P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Mám v podstate zjednodušenú robotu, pretože tú myšlienku, ktorú som chcela povedať, sformuloval veľmi pekne pán poslanec Jarjabek. Patrila som medzi tých poslancov, ktorí podporili návrh pána poslanca Galbavého na generálny pardon. Vtedy som bola presvedčená, že to ustanovenie nemôže v nikom vyvolať iný výklad. A vychádzala som z ducha zákona a z logiky, že predsa nemôže byť postihnutý ten, kto zaplatí skôr a podobne. A vidíte, stalo sa, majú určité argumenty, majú za vlasy pritiahnuté argumenty. A dnes, keby som robila to ustanovenie, tak tam nedám len, kto to zaplatí najneskôr do 60 dní, ale by som tam dala slovo, kto to zaplatil alebo zaplatí najneskôr do 60 dní. A nebol by problém. Takže uvítajme, že veľká časť poslancov z opozície a vládna koalícia pristupuje k riešeniu skutočne krajne zlej situácie, ktorá nastala, denervuje občanov. A viďme to a vžime sa do situácie občanov.

Nesúhlasím s názorom, ktorý tu bol, že netreba prijať zákon, pán poslanec Lipšic, a na súd nech idú a bezplatná služba právna, stredisko nech im pomôže. Prečo majú ísť tí ľudia na súd? Prečo ich máme naháňať? Prečo nevyužijeme možnosť, ktorú máme my v rukách? Využime ju a pomôžme ľuďom.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, pár slov k tomu, že isteže tá cesta počkať na rozhodnutie súdu je najelegantnejšia, len môže to trvať strašne dlho. A ide o to, že ja osobne som síce nevidel tú zmluvu medzi Slovenským rozhlasom a advokátskou kanceláriou ani žalobu Slovenského rozhlasu, ale chcem povedať jedno, že v práve existuje nielen v teórii, ale aj v praxi tzv. legálna spravodlivosť, ale aj tzv. etická spravodlivosť obsahu práva. Hovoríme tomu ekvitálne právo. Ja nehovorím, že toto je elegantné riešenie. Isteže dá sa s ním polemizovať, ale ja si myslím, že právny poriadok a právo je o tom, aby, keď je na to moment, pokúsilo sa v sebe do seba implantovať etickú spravodlivosť, ekvitálnu spravodlivosť. A v tomto prípade je to situácia, ktorú treba zrejme využiť. Ja opakujem, áno, je tam isté riziko, môže sa tým zaoberať Ústavný súd, to sa vylúčiť nedá, ale nedebatujme v hypotetickej polohe, ale skúsme urobiť to, aby na občanov, ktorí konali bona fide, naozaj nedopadol tento negatívny dôsledok tohto právneho vzťahu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý, ja som ocenil váš konštruktívny prístup pri rokovaniach pred predložením tohto návrhu, napriek tomu hovorí z vás troška taká ješitnosť, že ten váš návrh, ktorý ste predložili v roku 2006, nebol perfektný a že vlastne teraz ideme do určitej miery zasahovať do generálneho pardonu. Napriek tomu, že si myslím, že naozaj firma Lawyer Partners ide s výkladom moc extenzívne a podľa môjho názoru to s tou svojou interpretáciou poriadne preháňa, ako povedala pani prof. Tóthová, domnievam sa, že práve ten návrh, ktorý predkladáme, jednoznačne upraví tú pôsobnosť generálneho pardonu na všetkých tých koncesionárov, ktorí poplatok zaplatili pred 20. februárom 2006, lebo naozaj kto to číta, povedzme, z iného pohľadu, tak môže vidieť v tom ustanovení § 10b lehotu, ktorá začína plynúť dňom nadobudnutia účinnosti generálneho pardonu a končí 60. dňom po uplynutí tejto lehoty. A naozaj potom v prípade tohto výkladu by sa ten generálny pardon nevzťahoval na koncesionárov, ktorí poplatok zaplatili pred týmto dátumom. Práve tá úprava, ktorú predkladáme a ktorú sme konsenzuálne pripravili, tento problém rieši.

Ešte na také krátke vysvetlenie. Na nedoplatky na poplatkoch, ktoré vznikli do 20. februára 2006, sa to ustanovenie § 9 platného do 20. februára 2006 nevzťahuje. Znamená to, že nezaniká povinnosť koncesionárov zaplatiť si poplatok, zaniká akurát povinnosť zaplatiť tie drastické úroky z omeškania. To na vysvetlenie pánovi poslancovi Gálovi. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, v tejto chvíli naozaj nie je dôležité spomínať päťročnú genézu tohto problému. V tejto chvíli sme povinní diskutovať o tom, či tento problém sme schopní riešiť v tomto parlamente, pretože ani parlament podľa mňa nie je schopný riešiť všetko, ide o dokonanú vec. Bohužiaľ, aj poslanci musia ctiť ústavu a jej princípy a môžu sa pohybovať len v jej rámcoch, pretože tak sľubovali, a nie za každú cenu nasadnúť na vlnu. A tuná to bolo nasadnutie absolútne na vlnu. Ak chceme dodržať aj etickú spravodlivosť, musíme využiť všetky zložky moci v tomto štáte. A postup nového vedenia Slovenského rozhlasu bol v tomto prípade ten jediný správny. Domáha sa toho, aby poplatky prináležali rozhlasu, a nie tomu, komu ich postúpilo staré vedenie rozhlasu. A treba povedať, že toto staré vedenie je dneska vo vysokých funkciách, vo vysokých funkciách, kam ho poslala súčasná exekutíva, súčasná exekutíva, ktorá chce tento problém znovu vrátiť do parlamentu, kam nepatrí, súčasná exekutíva, ktorá nepotrestala tých ľudí, ktorí toto spôsobili, ktorí traumatizujú 300 000 obyvateľov tejto krajiny a všetkých ich rodinných príslušníkov. Jeden aj druhý sú v plnej kompetencii ministra kultúry. A ja verím, že tento návrh vyšiel práve z jeho dielne. Prečo sa nevysporiadal s tými ľuďmi, s ktorými sa vysporiadať mal. O tom ste mohli hovoriť v rámci svojej genézy.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec nechceli sme útočiť a ani vôbec neútočíme na generálny pardon tak, ako tu útočia iní poslanci. Sme si vedomí, že aj v tom období sa poslanci snažili vyriešiť situáciu takým spôsobom, aby nedošlo k nespravodlivosti. Minulý štvrtok sa ukázalo, že ten generálny pardon, ktorý minulý parlament prijal, mal istú chybu. A od štvrtka, dnes je pondelok, predkladáme možnosť, ako sa s tým tento parlament môže vysporiadať a akým spôsobom pomôcť ľuďom koncesionárom vo vzťahu k vymáhačskej firme. Ja nechcem hovoriť o tom, že tento problém a vymáhanie poplatkov vzniklo za predchádzajúcej vlády, nechcem hovoriť, že predchádzajúca vláda mala takisto možnosť sa vysporiadať s funkcionármi, ktorí ešte v tom období boli na svojich miestach, my hovoríme o súčasnom stave. A som veľmi rád, že sa našiel konsenzus medzi jednotlivými predstaviteľmi politických strán, ktoré sú v tomto parlamente, aby sme našli východisko, ktoré bude v prospech ľudí. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Reakcie na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Áno. Ďakujem za slovo. Prakticky až také veľké výhrady okrem pána poslanca Minárika tu nezazneli.

Tie genézy. Ja nemám právo hovoriť o zodpovednosti. Som o tom presvedčený, či už orgány činné v trestnom konaní alebo kompetentní ľudia rozhodnú, kde sa vlastne chyba stala v minulosti. Skôr sa chcem venovať súčasnosti. Ja si osobne myslím, že je nemorálne a neslušné, aby pani Gajdošová a bývalý riaditeľ Rezník pracovali na takých vysokých postoch. Nevnímam to ako odmenu, myslím si, že morálne zlyhali už v tomto smere. Bolo to všeobecne známe, tak nerozumiem tomu. Sú tu otázky na pána ministra kultúry Maďariča, aby sa s týmto vysporiadal.

Chcem ešte iné povedať. Tento zákon nerieši len generálny pardon, zákon zrušil drakonické ustanovenia. Čiže už dnes nemôžu nikoho postihovať neprimerane vo vysokých státisícových pokutách. Zákon dal inú povinnosť ešte verejnoprávnym médiám, aby nemohli podpisovať v budúcnosti zmluvy s pochybnými súkromnými spoločnosťami. Ďalej, zákon dal povinnosť ustanovením, aby verejnoprávne médiá museli upozorniť na podlžnosti, ktoré majú koncesionári voči nim. A to sú veľmi podstatné, závažné veci, o ktorých tu dnes nehovoríme. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

V súlade s rokovacím poriadkom teraz požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Miroslav Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte skutočne iba niekoľko slov povedať k priebehu diskusie, ktorá tu prebieha na tému, ktorá vznikla pri uplatňovaní zmluvy medzi Slovenským rozhlasom a príslušnou firmou, a následného vymáhania nehoráznych čiastok finančných od občanov. Máme tu vyjadrenia pána poslanca Lipšica, pána Galbavého a pána Minárika, zhodou okolností významných aktérov aj v predchádzajúcom období, predovšetkým v situácii, ktorá vznikla. Dovoľte mi teda niekoľko slov uviesť.

Naozaj som si myslel, že úlohou tohto pozmeňujúceho návrhu bude posúdiť jeho kontexty a možnosti v náprave situácie, príp. dobré návrhy kolegov, ktorí majú záujem sa k tejto veci vyjadriť a veci pomôcť. No, samozrejme, vzniká tu politická diskusia. Dokonca pán Minárik to tak milo povedal, že teda hovorí o tom, že tá politická diskusia sem tiež celkom nepatrí, a vzápätí ale stihol v troch vetách zvaliť celú zodpovednosť na súčasnú koalíciu. Dovoľte mi teda povedať niekoľko slov k tomu, tak ako to ja vidím, vážení kolegovia. Budem hovoriť o svojich osobných názoroch.

Predovšetkým spôsob, ako konal Slovenský rozhlas. Konal presne tak, ako konala kopa iných organizácií vo verejnoprávnom priestore, napr. orgány samosprávy. Každý z nás má za sebou rôzne typy spôsobov vymáhania rôzneho typu pohľadávok, ktoré veľmi často hraničia s právom, hraničia s dobrými mravmi a hraničia s ich spôsobom realizácie dramaticky. Sú teda v rozpore s tým, ako sa to robí v krajinách, v ktorých funguje normálne právo. Pýtam sa len, kto vytvoril celý tento priestor právny, v ktorom fungujeme, kto vlastne umožnil, že Slovenský rozhlas, jeho riaditeľ môže bez akýchkoľvek problémov, bez ďalších analýz jednoducho podpísať zmluvu, zhodou okolností v čase, keď kto iný bol ministrom spravodlivosti ako bol pán poslanec Lipšic. Zúfalo lovím, pán poslanec, v pamäti vaše výhrady a vaše verejné vystúpenia na túto tému, príp. tie mravenčie kroky, o ktorých teraz hovoríte, ktoré ste prezentovali.

Ak sa vyjadrujem k tomu, je to preto, lebo si pamätám na situáciu, aj pán kolega Galbavý, pred generálnym pardonom, kde vznikla nehorázna situácia, keď vymáhali od občanov desaťtisícové sumy, kde mi telefonovali desiatky občanov, posielali listy, kde sa kamionisti vracali z ciest, pretože im písali ženy, ak nezaplatia 10 000 korún, tak budú musieť 400 000, 800 000, 1,2 mil. Sk zaplatiť. Pán Lipšic, to bolo pred rokom 2006. Kto bol vtedy ministrom spravodlivosti? Pamätáte si ešte na to? Kto vytvoril situáciu a dnes ju vytvára, keď chcú ísť poslanci do Slovenského rozhlasu sa iba opýtať na poslanecký prieskum, ktorý nemá fixované v podstate žiadne inštitúty? V podstate chcú sa porozprávať, žiadať relevantným spôsobom informácie, na ktoré poslanec má aj tak dokonca v zmysle zákona o prístupe k informáciám právo.

Vy, pán Lipšic, tu vyprávate furt, ako sa ohrozuje verejnoprávny charakter, ako nikto nemôže ísť do rozhlasu. Občania teraz majú žalovať koho, toho, kto na to dozerá, teda Radu pre rozhlasové vysielanie, pre Slovenský rozhlas? Koho majú žalovať? Kto umožnil, kto kontroluje riaditeľa rozhlasu? Sme to my, politici? Smer v roku 2006 v čase, keď sa podpisoval zákon, kontroloval riaditeľa rozhlasu? My ako opoziční poslanci, pán poslanec, sme tu robili veľký cirkus. Ak budete chcieť a vás zaujíma v danom prípade trošku aj pravda, pozrite sa na naše vystúpenia pred rokom 2006, ktorých vyústením bola v tomto smere úcta pánovi Galbavému, pretože on vtedy reprezentoval koaličnú silu v parlamente, zákon, ktorým bol predgenerálny pardon. Na základe toho sa mal vytvoriť stav a status, že teda jednoducho občania budú musieť zaplatiť tie pohľadávky, ale už ďalej potom a v dramaticky vyššej výške, ktorá bola dramatickým rozporom s dobrými mravmi, povedzme, na tú základnú sumu.

Pán poslanec Lipšic a vtedy minister spravodlivosti, ja som dostal pred rokom 2006 list od firmy BP v čase, keď ste boli ministrom spravodlivosti, kde mi napísali, že som dlžný 40 korún. Bolo to bez akejkoľvek špecifikácie, že z ktorého roku to je a tak ďalej, s tým, že keď nezaplatím tých 40 korún, nastupuje štyristotisícová sankcia. Pán Lipšic, za vás, keď ste boli ministrom spravodlivosti, ako právnik a poslanec som cúvol. A pred tými možnými problémami, ktoré tam sú, lebo poznám tie mechanizmy, som sumu 40 korún zaplatil, aby som mal svätý pokoj, lebo tá energia ďalšia by ma bola bývala stála oveľa viacej síl. A urobil som v parlamente, čo som mohol. Rovnako som navštívil vtedajšieho riaditeľa rozhlasu. Rovnako som bol aj u novej riaditeľky rozhlasu, kde som veľmi intenzívne interpeloval túto situáciu. V tejto miestnosti som interpeloval generálneho prokurátora. Pán vtedajší minister Lipšic, nikdy ste nehovorili o tom, že toto konanie, pokiaľ by teda nešlo o vaše právne videnie, má podľa môjho názoru jednoznačne trestnoprávnu rovinu. Ide totiž o obyčajné vydieranie občanov. Ako je možné, že sa firma, ktorá hrozí závažnými sankciami, obrátila na občana, pričom za 40 korún mu hrozí štyristotisícovou sankciou? Ako sa má ten občan efektívne brániť za týchto okolností?

Čo má robiť politik v našej situácii? Má zasahovať do súdneho konania a mechanizmu, ktorý ste pripravili vy? Kontradiktórne konanie, zvýšené dramaticky správne poplatky na zahájenie súdneho konania, možnosť obrany pre občanov, pre tie desiatky a státisíce, nad ktorými teraz roníte krokodílie slzy, veď vám to pri tom bolo úplne jedno, úplne jedno, pán poslanec Lipšic.

Ako je možné, keďže ste pripravili taký geniálny právny systém, pán Lipšic, že z tých pohľadávok, ktoré sú vlastne pohľadávkami z penále, čítal som, neviem to verifikovať, ak je to nie pravda, sa ospravedlňujem, kde sa hovorí, že keby sa vydarili tieto kroky firme, ktorá to robí, tak by išlo až o 40 mld. Sk? Čo za nezmyselný mechanizmus právny máme v tomto smere, že 40-korunová pohľadávka vie vyskočiť za fiktívnych 40 rokov na milióny a pomaly viac miliónov korún? Ako je to možné? Vy naozaj nepoznáte v iných systémoch, čosi že ako, kde sa jednoducho fixuje, kde istina nemôže po istom čase začať rásť, kde sa to zastabilizuje a podobne?

Pán Lipšic, máme veľmi zlý právny poriadok, ktorý dramaticky znevýhodňuje občanov a zvýhodňuje práve takéto firmy, ako je firma BP, že si dovolí takéto konanie s tým, že jednoducho náš právny systém, náš súdny poriadok nie je schopný pripraviť predbežné opatrenia vzhľadom na to, že je tu zásadná sporná vec. Jednoducho tento nesmierne zložitý je spoločnosť traumatizujúci stav, put forth, z formálnych dôvodov bude trvať vlastne do októbra minimálne, ak vôbec dovtedy súd rozhodne. Neexistujú tu žiadne preventívne prostriedky. My musíme predsa ako politici rešpektovať nezávislosť súdnej moci, pán Lipšic. To znamená, aký je to mechanizmus? Aký je vzťah k ochrane občanov a aké sú konkrétne mechanizmy v praxi?

Po prvé, zadokumentoval tento systém, pán Lipšic, ktorý ste nám pripravili, že jednoducho v špecifických situáciách absolútne nebráni občanov a dokonca nebráni tisíce a státisíce občanov, ktorým znemožňuje efektívnu ochranu, pretože teraz naozaj ak sa nenájde zásadné rozhodnutie, ktoré spoločnosť bude v rámci naozaj etiky práva rešpektovať, tak v takom prípade jednoducho rozhodnutie nie je. V tom je ten problém a v tom je to, pán Lipšic, svojím spôsobom obludné.

Takže, vážení kolegovia, naozaj je neproduktívne už teraz analyzovať do aleluja, že kto spôsobil túto situáciu. Len prosím vás pekne naozaj aspoň o elementárnu sebakritickosť, aj vás, pán poslanec a predseda výboru Minárik, aj vás, pán poslanec Galbavý, ale hlavne vás, pán poslanec Lipšic, ktorý ste boli ministrom. A jednoducho systému, ktorý tu funguje a ktorý vytvára tento stav, otcom ste vy. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu Národnej rady sa prihlásili pán poslanec Lipšic, Gál, Sabolová, Jarjabek, Minárik, Janiš, Galbavý, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

A dávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, musím povedať, že za dve minúty sa veľmi ťažko reaguje na toľkú zmes právnych nezmyslov, ktoré ste tu vyprodukovali, pán podpredseda Číž. Za môjho pôsobenia vo funkcii ministra spravodlivosti bol prijatý judikát Najvyššieho súdu z roku 2003. A odcitujem vám ho a píšte si, podľa ktorého skutočnosť, že "sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného, a nie ako pohľadávky z práva súkromného, spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo nezmenený a nemôže sa zmeniť, tieto pohľadávky nevznikli z občianskoprávnych ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného". Konanie rozhlasu bolo a je nezákonné. Pán Rezník konal nezákonne. To nebol problém právnych predpisov vtedy, ktoré boli. To bol problém nezákonného konania pána Rezníka, dnešného šéfa Tlačovej agentúry. Pán Číž, keď budete reagovať, aspoň si načítajte základné právne súvislosti. Hovoríte tu o súdnych poplatkoch, ktoré sa zvýšili z 5 % na 6 %. Ale veď, keby to išlo na súd, kto by ich platil? Veď firma LP (Lawyer) by mala vyššie súdne poplatky. Čo tu splietate jeden nezmysel za druhým?

Po ďalšie. Hovoríte o nezávislosti súdnej moci. A do prebiehajúceho konania keď sa prijme zákon, to je aký vzťah súdnej a zákonodarnej moci? Pán podpredseda, odporúčam vám, už ste so mnou jednu fľašu červeného prehrali pri stávke, stavme sa teraz, že zmluva o postúpení pohľadávky bude vyhlásená za nezákonnú, stavme sa o fľašu červeného, prehráte stávku so mnou aj druhýkrát. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Gál. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán podpredseda, súhlasím s vami, dobre, chceme riešiť konkrétny problém a máme tu konkrétny problém, nerozoberajme do hĺbky minulosť, čo bolo, riešme tento daný stav, o. k., prosím, ale nemôžeme nechať ľudí, ktorí spôsobili tento problém, ďalej vo funkciách. Potom pán Rezník však o mesiac môže nám vytvoriť ďalšiu kauzu. Keď nemá zodpovednosť voči svojej funkcii, nemá čo hľadať na čele takej inštitúcie, ktorú má pod gesciou ministerstvo kultúry. Toto riešme. Ďalej, pani námestníčka, teraz je na ministerstve kultúry. Prečo potom nevyvodíme dôsledky voči týmto ľuďom. A v tomto kríva tá vaša snaha, že, o. k., chceme pomôcť ľuďom, ale na druhej strane tých, ktorí spôsobili tento problém hlavne, ešte aj odmeníme. Tuto vidím ten základný farizejský problém, že hej, robíme pre ľudí veľké gestá, ale na druhej strane vinníkov nepotrestáme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Budem trochu podobne reagovať ako moji kolegovia predrečníci, ale chcem sa vás pán podpredseda opýtať, pretože minimálne už rok vládnete, tento problém nevznikol včera alebo minulý týždeň, odkedy chceme tento problém riešiť rýchle a promptne. A ak to bolo až také zlé, pán podpredseda, v minulosti, ako ste tu vo svojej rýchlovke hovorili, pýtam sa vás, prečo ste pána Rezníka posunuli do TASR a neposlali domov.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja si myslím, že v prvom rade odpoveďou na mnohé otázky je, ktoré prichádzajú z ľavej strany, že stále tu vlastne platí nejaká prezumpcia neviny. O tomto v tejto chvíli nehovorme. Hovorme o tom probléme, ktorý je tu, na ktorý upozornil aj pán podpredseda Číž. Riešme danú situáciu aj netradičnými prostriedkami. A keď mám hovoriť v tejto súvislosti o tejto pravej strane, pýtam sa tak: Kto chce spochybniť kontrolné mechanizmy parlamentu, dámy a páni? Kto tu spochybňuje poslanecké prieskumy? Kto tu spochybňuje a hovorí, že majú poslanci nejakú imunitu, keď vlastne občianskoprávnu imunitu vlastne vôbec nemajú, pán Lipšic. Ja som veľmi zvedavý, koľko občianskoprávnych žalôb bude po tejto diskusii, ktoré dá firma LP. Ja si to tuná tak v tichosti rátam, ako tieto žaloby prídu. Čo potom budete rozprávať v rámci vašej imunity, neimunity, o ktorej vlastne neviete, či ju máme alebo nemáme, ale určite ju chcete zrušiť. To, o čom hovoril pán podpredseda Číž, hovorí jasne o tom, že treba tento absurdný problém riešiť. Nehovorme, ešte raz, v tejto chvíli o zodpovednosti, to hovorme na inom fóre, kto je za čo zodpovedný. O tom budú hovoriť aj súdy. Riešme tento konkrétny problém a riešme ho teraz. Hovoríte, že treba zachovať ústavu? Nech sa páči, dajte to na Ústavný súd. No už dnes vám budem hovoriť, že ste politická mŕtvola. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán Číž, vážený pán podpredseda, chcel by som sa spýtať, akým som ja bol výrazným aktérom v tomto probléme. Bol som ja snáď v roku 1995 pritom, keď sa nastavovali sankcie za koncesionárske poplatky? Nie, nebol som pritom. Vtedy som pracoval v komunále. Bol som ja nejakým spôsobom pritom, keď sa generovalo predchádzajúce vedenie rozhlasu, ktoré túto zmluvu podpísalo a tento problém vygenerovalo? Nie, nebol som pritom. Bol som ja v nejakom manažmente rozhlasu, keď sa tá zmluva podpisovala? Nie, boli tam pani Gajdošová a pán Rezník, pán Rezník, ktorý je dneska v TASR, pani Gajdošová, ktorá je na ministerstve. Ja len upozorňujem, že chcete premeniť problém, ktorý veľmi správne rieši súčasný manažment Slovenského rozhlasu, tak, aby to bolo v prospech jeho koncesionárov, ktorý ho zrejme cez súdy vyrieši v prospech týchto koncesionárov, na to je judikát Najvyššieho súdu, chcete ho premeniť na problém, ktorý táto spoločnosť premení na bezpečný zisk v Štrasburgu. Ja si myslím, že to je zlé riešenie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda Národnej rady, neviem úprimne, o čom ste vraveli v tom svojom vystúpení. To ste obviňovali nás z toho, čo sa stalo, a že vy ste v minulom volebnom období bojovali proti tomu? Ak sa pamätám, tak v minulom volebnom období ste navrhovali, aby sa takéto praktiky vymáhania koncesionárskych poplatkov nemali alebo nemohli do budúcna praktizovať. Tomuto ste chceli zabrániť. Ale prečo dnes vytĺkate politický kapitál z toho, čo urobilo bývalé vedenie rozhlasu, z ktorého ste vy dnes týchto ľudí povýšili, jedného ste povýšili na šéfa TASR a druhého ste povýšili na ministerstve kultúry. Vy tých ľudí povyšujete a nás obviňujete, že konáme proti ľuďom. Ak minulé volebné obdobie niekto bojoval a robil generálny pardon voči takýmto postupom, tak sme to boli my. Vy ste chceli iba zabrániť, aby v budúcnosti sa toto nemohlo diať. A vy dnes vytĺkate politický kapitál z rozhodnutia človeka, ktorý toto urobil, z rozhodnutia človeka, ktorého ste vy vymenovali za šéfa TASR. Toto je váš problém, toto je váš morálny problém, lebo toto je obyčajné farizejstvo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej prihlásená s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Na rozdiel od pána poslanca Janiša, pán podpredseda, ja viem, o čom ste hovorili. A myslím, že to vie aj väčšina tu sediacich. A myslím, že aj väčšina tu sediacich plne zdieľa váš názor, ktorý ste tu prezentovali.

Ja nechápem, opozícia tu dokonca chce riešiť personálne návrhy, personálne otázky. Vážení, veď to vôbec nie je v legislatívnom návrhu. Vy hovoríte úplne o niečom inom. Vás vôbec nezaujíma legislatívny návrh, vás tu zaujímajú dve osoby, ktoré možno sa budú, možno nie, riešiť. A čo keď súd povie, že zmluva je v poriadku, pretože pred súdnym rozhodnutím nemôžem prejudikovať a ani rokovania na verejnosti by nemali dopredu hovoriť, ako má súd rozhodnúť?

Pán poslanec Lipšic, vy ste s tým tu začali a to je vaša metóda práce, pretože ako minister ste tiež pchali nos do neskončených káuz a pre médiá ste dávali stanoviská. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, prosím, aby ste reagovali na pána kolegu Číža. Ďakujem.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, pán poslanec Číž aj o tom hovoril. A nie raz oslovil práve pána poslanca Lipšica. Asi pätnásťkrát ho menoval. A ja k tomu pridám, keby tento mladý muž tu nevnášal niektoré témy, tento parlament by reagoval pružnejšie. V ústavnoprávnom výbore sme diskutovali o poslaneckých prieskumoch. Najväčší odpor tam mal pán poslanec Lipšic. Dneska hovorí, že by chcel vedieť, čo je v tej zmluve. Nuž keby bol povedal, že poslanecké prieskumy, ktoré sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky, pán podpredseda Číž, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Lipšic, naozaj tá diskusia politická s vami ma vždy bolí, lebo vy ste naozaj principiálne nezdvorilý človek. Používate znovu nezmysly a podobné veci. Na váš problém odpovedám vám, pán Lipšic, alebo vám odpovedať netreba.

Pani Sabolová. Tento problém, ktorý vznikol, nemá viac ako jeden mesiac. Vznikol ako dôsledok veľmi zvláštnej interpretácie zákona o generálnom pardone firmou, ktorá teda odkúpila pohľadávky. Toto vám pravdepodobne neušlo. Ale vám to je jedno. Len vám teda pripomínam takúto jednu drobnú vec. A viete a vlastne kritizujete v druhej časti ústami pána poslanca Minárika, že sú veľmi obmedzené právne a iné možnosti nápravy. Sú veľmi obmedzené. Tak neviem, pani poslankyňa, čo chcete povedať.

Pán Minárik, boli ste predsedom klubu KDH. A boli ste známy, že v oblasti kultúry organizujete a máte v rukách tvorbu vôle a názoru na otázky kultúry a na problémy, ktoré vznikajú v prostredí. Preto som hovoril i o vás. Zo žiadneho iného dôvodu to nebolo.

Pán Lipšic, predsa len jednu vetu. Pred tým generálnym pardonom som ja v tomto parlamente hovoril o tom, že akékoľvek postúpenie takejto pohľadávky je nezákonné. Čiže so mnou sa nestavte. Ja som to ale tvrdil už v roku 2006 verejne v parlamente. Vy ste boli vtedy ministrom spravodlivosti. Samozrejmé je to. A jednoducho sa s tým absolútne nedalo nič urobiť. Popíšte jeden mechanizmus, ako by to bolo možné? Konštatoval niekto, že pán Rezník porušil zákon? V čom porušil zákon? On zákon neporušil, on jednoducho možno nie správnym spôsobom využil možnosť, ktorá vtedy ale právne bola. A bola obvyklá, bežná. V tom je tá veľká tragédia. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Halecký. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, neviem ani, čo mám vlastne hovoriť, pretože myslím si, že je to paradox, máme tu predloženú jednu vec na stole a 95 % času hovoríme o inej veci. Takže ja by som chcel hovoriť o koze, ale všetci hovoria o voze. Ale predsa sa len vrátim k zákonu, ktorý je tuná, aj keď si myslím, že dlžní koncesionárski abonenti a ich poplatky sú veľmi vážne a je potrebné ich vyriešiť ihneď, okamžite a hocijakým spôsobom, odklad nie je prípustný, ide o 300 000 ľudí, ktorí nespia, tŕpnu a sú ohrození značnou finančnou záťažou. Takže chcem sa vrátiť k zákonu. Tuná sme už aj zabudli, že o ňom hovoríme. A je to zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Dovolím si predsa len ešte skonštatovať aj túto skutočnosť, že tento zákon skutočne spresňuje príslušné podmienky na zabezpečenie potrebnej ochrany života a zdravia zamestnancov a fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi. A hlavne posilňuje účasť zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Novelizácia chce umožniť rýchlejšie, čo je dôležité a účinnejšie, konať aj zamestnávateľom. Návrh zákona obsahuje aj účinnejšie sankcie, to ukážem v ďalšom, za nerealizované závažné podmienky na ochranu života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktorým je možné aj na podnet príslušného orgánu odobrať živnostenské oprávnenie alebo dokonca pozastaviť prevádzkovanie živnosti vo vymedzených prípadoch. Nebudem sa venovať širšie tejto problematike, pretože vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je súčasťou spoločnej správy, je to všetko uvedené. Takže aj v čl. I, myslím, sú len technické vylepšenia, by som to vynechal. Taký istý je aj novelizačný bod 73.

Ale chcem upozorniť na zmeny v § 19 ods. 1 písm. c), kde sa slovo "trojnásobok" nahrádza slovom "štvornásobok". Čiže je to nenápadné slovo, ale znamená, ako sa hovorilo už v odôvodnení, že návrhom sa upravuje horná hranica pokuty uloženej vedúcemu zamestnancovi a štatutárnemu orgánu podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorátom práce. Toto ustanovenie sa upravuje so zreteľom na novelu § 181 ods. 1 a § 186 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa zvyšuje na štvornásobok suma, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca v prípade vzniku škody. Takže aj takéto situácie terajšia koaličná zostava rieši. Samozrejme, v súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovanie novelizačných bodov a článkov.

Takže vzhľadom na dominantnú tematiku ja by som skončil. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Haleckému.

S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nik.

Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Chcem sa spýtať: Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi iba veľmi stručne sa vyjadriť, pretože nejaké zásadné pripomienky, podnety neboli predložené k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dovoľte mi povedať, že odporúčam schváliť návrhy zo spoločnej správy a taktiež doplnenie čl. IV, ktorým sa novelizuje zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode. Spolu s ostatnými návrhmi zákona budeme o ňom hlasovať o 17.00 hodine.

Teraz nasleduje

správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

Správu vlády ste dostali ako tlač 339 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 339a.

Správu uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ivan Valentovič. Prosím ho, aby sa ujal slova.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 326 zo dňa 9. mája 2007 požiadala vládu o predloženie správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

Materiál je spracovaný v dvoch základných častiach. A to sú aktuálny vývoj v slovenskom zdravotníctve a pripravované opatrenia vlády v rezorte.

V I. časti správa analyzuje príčiny nepriaznivého vývoja vo financovaní zdravotnej starostlivosti, charakterizuje jednotlivé oblasti z pohľadu ich aktuálneho legislatívneho a finančného rámca. Predložená správa, ďalej, identifikuje aktuálne problémy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poukazuje na negatívny dopad zdravotníckej reformy realizovanej v predchádzajúcom období na občanov Slovenskej republiky a v neposlednej miere i na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

V II. časti správa navrhuje racionalizačné opatrenia v rezorte s cieľom zabezpečiť naďalej v súlade s programovým vyhlásením vlády dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov tak, aby bola zaručená stabilita systému a jeho udržateľný rozvoj na dlhodobé obdobie. Ďakujem, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za úvodné slovo. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa.

A prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Jozefa Valockého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

J. Valocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 335 z 11. júna 2007 pridelil správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva na prerokovanie výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve dňa 19. júna 2007. Výbor súhlasil so správou o aktuálnom vývoji a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj taktiež prerokoval správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva vziať na vedomie.

Ďakujem, skončil som. Otvorte, pán predsedajúci, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásilo 6 poslancov, za poslanecký klub SDKÚ - DS Viliam Novotný, za poslanecký klub KDH pani Mária Sabolová, za poslanecký klub SMK pán Tibor Bastrnák, ďalej písomne sa prihlásili pán Pataky, Janiš a Slafkovský.

Prvý prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ - DS je pán Novotný. Nech sa páči, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi formulovať stanovisko SDKÚ - DS k správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

Jar 2007 sa do histórie slovenského zdravotníctva zapíše ako jar zdravotníckych správ a slabej legislatívnej aktivity ministerstva zdravotníctva. Skutočne táto správa, ktorú dnes prerokúvame, je už piata v poradí, ktorú napísalo na jar ministerstvo zdravotníctva. Len tak pre osvieženie pamäte poviem, že predchádzali jej správa o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení, vláda ju vzala na vedomie vo februári 2007, správa o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení a informácia o programe racionalizácie hospodárenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva v roku 2007, vláda o nich ani nerokovala, správa o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva Slovenskej republiky, vláda ju vzala na vedomie v máji 2007, a do pätice, teda parlamentom vyžiadaná, dnes prerokúvaná správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve. Spomínam to na úvod len preto, lebo údaje sa opakujú a prepisujú z jednej správy do druhej. Správy sa píšu pre správy, a nie pre hľadanie riešení.

Túto správu, ktorú dnes prerokujeme, si vyžiadala Národná rada. A ja poviem, že som rád, že ju dnes prerokujeme v pléne. Na záver svojho vystúpenia poviem aj, prečo som rád, že je táto správa na svete. Táto správa ma v ničom neprekvapila, len ma trochu sklamala. Národná rada totiž chcela správu, ktorá by obsahovala analýzu aktuálnej situácie v rezorte a návrh východísk z dnešného stavu. Takú správu dnes v parlamente nemáme. Táto správa neponúka východiská ani na riešenie dlhu, ani na zastavenie jeho narastania, ani na zastavenie nárastu nákladov na lieky, nerieši ani ostatné problémy systému.

Čo sa týka I. časti správy, ktorá sa volá Aktuálny vývoj v slovenskom zdravotníctve. Je typickým príkladom bezradnosti a odpútavania pozornosti útokmi na bývalé vlády a poukazovaním na chyby, ktoré údajne spôsobili v rezorte, poukazovaním na škodlivosť reforiem. Chceli sme správu o aktuálnom vývoji, nie o prekrútených a ideologicky vykladaných údajoch z rokov 1998 až 2006.

Údaje v I. časti len demonštrujú, že dnešná vláda ani nerozumie procesom v zdravotníctve, ktoré prebiehali v predchádzajúcich rokoch, nerozumie príčinám, pre ktoré boli tie-ktoré kroky robené, zle hodnotí výsledky týchto krokov. To, čo vláde chýba v odbornosti, dopĺňa ideologickou interpretáciou faktov a procesov, naznačenou kriminalizáciou činnosti predchádzajúcich vlád. Táto taktika je už pre poslanecký klub SDKÚ - DS chronicky známa. Práve sa ju vláda snaží aplikovať tretíkrát. Prvýkrát to bolo pri deklarácii Národnej rady ku Kosovu, keď sa vláda aj vládni poslanci snažili odpútať pozornosť od merita veci riešením viny predchádzajúcej vlády na bombardovanie Miloševičovej Juhoslávie. Druhýkrát sa o to vláda a vládni poslanci pokúšali pri odvolávaní ministra Jahnátka odpútavaním pozornosti na vašu interpretáciu korupčných afér predchádzajúcej vlády. Je to priehľadný manéver. A SDKÚ - DS na túto hru nepristúpila v minulosti a nepristúpi na ňu ani dnes. Túto hodenú rukavicu poslanecký klub SDKÚ - DS nezdvihne. My nebudeme diskutovať o predchádzajúcich ôsmich rokoch ani o vládnej interpretácii príčin a dopadov reforiem. Demagogickej interpretácie sme sa dosť napočúvali za predchádzajúcich 4 rokov. Účet za predchádzajúce obdobie vystavili parlamentné voľby 2006. V nich Smer vyhral a zostavil vládu. Lenže Smer sa správa, ako by bol v opozícii, aj keď je už 12 mesiacov vo vláde. Faktom je, že týchto 12 mesiacov pobytu Smeru vo vláde zhoršilo situáciu v zdravotníctve. Zdravotníctvo sa zadlžuje zrýchľujúcim sa tempom tak ako za posledné 4 roky nie. Rastú náklady na lieky, poskytovatelia sú ohrození z tohto dôvodu exekúciami. Zvaľovať na predchádzajúcu vládu neschopnosť riešiť problémy je zbabelé a slúži ako odpútavanie pozornosti od vlastnej nemohúcnosti.

V ďalšom sa teda budem venovať jednotlivým tvrdeniam v II. časti správy (Pripravované opatrenia vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva). A dovolím si pripojiť aj hodnotenie nášho poslaneckého klubu.

V tejto časti správy ministerstvo zdravotníctva tvrdí: "Vláda realizovala objektivizáciu príjmov do systému zdravotného poistenia v štátnom rozpočte na rok 2007." Môj komentár k tomu je, že to nerealizovala. Nesystémovo zvýšila odvody štátu za svojich poistencov zo 4 % na 5 % len na 4 mesiace, aj keď v programovom vyhlásení sa hovorí o ich zvýšení bez časového obmedzenia. Ako vyplýva zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2007, v roku 2008 chce vláda platiť za svojich poistencov dokonca menej ako v roku 2007 o 300 mil., vyčíslené priamo.

Ďalšie tvrdenie: "Zdravotné poisťovne v roku 2006 potrebovali na prevádzkové náklady viac ako 4 %." Áno, je to skutočne tak. Ale veď aj preto sme podporili poslanecký návrh na obmedzenie ich nákladov na prevádzkovú činnosť na 4 %. Dokonca tak ako som povedal vo výbore pre zdravotníctvo, sme pripravení diskutovať aj o ďalšom znižovaní prevádzkových nákladov.

Ďalšie tvrdenie: "Kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v roku 2006 bol 1,92 mld. Sk." Správa ďalej konštatuje, že zdravotné poisťovne sa zaviazali, že tento zisk vrátia do systému. Toto zopakujem pre zvýšenie pozornosti, zdravotné poisťovne sa zaviazali, že svoj kladný hospodársky výsledok vrátia naspäť do systému zdravotnej starostlivosti. Prečo ich potom vláda vytláča zo systému? Prečo im chcela najprv nasilu odobrať poistencov štátu, ktorí si ich slobodne zvolili, potom ich chcela vyvlastniť tak trochu gottwaldovským spôsobom a teraz nakoniec ich chce vytlačiť z trhu? O čo teda vlastne ide tejto vláde vo vzťahu k zdravotným poisťovniam? Ide vám o to, aby sa peniaze vrátili do systému, lebo to sa v súčasnosti deje, alebo aby ste ovládli celý poisťovací trh? Čo sa týka kladného hospodárskeho výsledku, len trošku uštipačne poznamenám, že je to ďalší dôkaz na to, ako efektívne fungujú zdravotné poisťovne transformované na akciové spoločnosti. Keď boli verejnoprávnymi fondmi, boli v miliardových stratách.

V správe sa ďalej píše, že ďalším rizikom pre systém môže byť implementovanie smernice o pracovnom čase, a teda Zákonníku práce. Prechod na trojzmennú prevádzku bude znamenať zvýšené požiadavky na ľudské aj finančné zdroje. Dámy a páni, v tejto správe je čierne na bielom napísané, že Zákonník práce je, tak ako sme ho schválili minulý týždeň, škodlivý pre slovenské zdravotníctvo. Je pre mňa len trochu tajomstvom, prečo pre vládny návrh takého škodlivého Zákonníka práce, ktorý bude mať taký negatívny ekonomický aj personálny dopad na rezort zdravotníctva, hlasoval minister zdravotníctva vo vláde Slovenskej republiky.

V ďalšej stati sa táto správa venuje poistnému systému na Slovensku. V správe sa pri odôvodnení príčin zisku píše: "Zisk nie je dôsledkom nimi," súkromnými zdravotnými poisťovňami, "prezentovaného kvalitného manažmentu, ale dôsledkom cieleného náboru poistencov a modelovania poistného kmeňa. Finančne nároční poistenci zostávajú v štátnych zdravotných poisťovniach, ktoré im garantujú zabezpečenie plnohodnotnej zdravotnej starostlivosti. Súčasne fungujúci systém prerozdeľovania zdrojov nezohľadňuje skutočné náklady zdravotnej poisťovne na ekonomicky náročných poistencov."

Tak najprv niekoľko poznámok, ktoré som už z tohto miesta mnohokrát povedal vo vzťahu k zdravotným poisťovniam a k vládnym návrhom na zmenu ich postavenia a spôsobu ich fungovania.

Treba povedať, že zdravotná poisťovňa sa môže vtedy dostať do kladného hospodárskeho výsledku, vtedy môže vykázať zisk, ak zazmluvnila celú verejnú minimálnu sieť v zmysle nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, zaplatila celú akútnu zdravotnú starostlivosť a nikto z jej poistencov nečaká na čakacej listine. Ak tam niekto čaká, musia byť tieto peniaze na toho uložené v rezervnom fonde. Ako som už uviedol, zdravotné poisťovne tento rok vrátili celý zisk naspäť do systému. Ak sa zdá zisk zdravotných poisťovní pre dnešnú slovenskú vládu neprimeraný, treba sprísniť podmienky, ale nie zoštátniť zdravotné poisťovne, uviedol som 3 kroky, ktoré musí zdravotná poisťovňa splniť, aby bola v kladnom hospodárskom výsledku. Treba sprísniť tieto podmienky, ak sa nám zdá byť ich zisk neprimeraný, ale nie ich zoštátniť. A ono na cielený nábor poistencov existuje tiež jedno veľmi jednoduché riešenie. Treba zmeniť mechanizmus prerozdeľovania a zahrnúť do prerozdeľovania aj finančne náročnú zdravotnú starostlivosť, čo síce ministerstvo opakovane deklarovalo, ale stále neurobilo. A to už prešiel jeden celý rok.

Veľmi zábavne, úsmevne pôsobí aj ďalšie tvrdenie: "Problematicky vyzerajú aj dohodovacie rokovania o zmluvných podmienkach s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najväčšia na trhu pôsobiaca poisťovňa sa zásadným spôsobom podieľa na zabezpečení príjmov každého poskytovateľa. V rokovaniach so stavovskými organizáciami sa jej ťažko presadzujú akékoľvek regulačné mechanizmy či sankčné opatrenia, ktoré súkromné zdravotné poisťovne dávno zaviedli bez negatívnej medializácie." Tento citát som prečítal preto, lebo chcem na ňom ukázať na zvrátenosť vládnej logiky, keď chcete, socialistickej logiky vo vzťahu k pluralite zdravotných poisťovní. Tak keďže Všeobecná zdravotná poisťovňa nevie tak efektívne rokovať v porovnaní so súkromnými poisťovňami a je pod politickým aj spoločenským tlakom, vinné sú ostatné zdravotné poisťovne, ktoré vedia efektívne rokovať, a keďže ešte Všeobecnej zdravotnej poisťovni odchádzajú poistenci, najlepšie bude ostatné poisťovne zrušiť. Keď tam poistenci nechcú byť, tak im to prikážeme zákonom.

Ďalšia stať tejto správy sa volá Sieť poskytovateľov. Je len prepísaná a skrátená zo správy o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení a zo správy o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení. Obsahuje logické pochybenia.

Ministerstvo zdravotníctva vychádza z premise, že dôsledkom financovania rozsiahleho systému nemocníc sa zadlžujú koncové nemocnice, preto ich treba zavrieť a presunúť pacientov do koncových nemocníc. Táto úvaha je logicky nesprávna. Prečo? Presunutím pacientov do koncových nemocníc, kde je cena za ukončenú hospitalizáciu vyššia ako v malých nemocniciach, o ktorých uvažuje vláda, že ich zruší, bude systém predražený z pohľadu zdravotných poisťovní a ani koncovým nemocniciam sa nezlepší situácia, keďže náklady za ukončenú hospitalizáciu mnohokrát nekryjú reálne náklady za vykonanú zdravotnú starostlivosť. To znamená, že zdravotné poisťovne vynaložia po takomto manévri na trhu zdravotníckych služieb viacej finančných prostriedkov na rovnakú zdravotnú starostlivosť a koncové nemocnice budú ešte zadlženejšie, pretože budú musieť poskytnúť viacej stratovej zdravotnej starostlivosti. Riešením nie je zatváranie nemocníc, riešením ekonomických problémov koncových nemocníc nie je zatváranie ostatných malých nemocníc, ale spravodlivé ohodnotenie výkonov, dokončenie transformácie na ekonomicky efektívne formy, napr. na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie, a zavedenie tvrdých rozpočtových pravidiel hospodárenia.

Úsmevne na mňa pôsobia aj prepočty ministerstva zdravotníctva spojené s touto redukciou siete zdravotníckych zariadení. Píše sa tu, že reprofilizáciou celých nemocníc dôjde k presunu 2,1 mld. Sk do koncových nemocníc a v konečnom dôsledku k šetreniu 700 mil. Sk. Takisto fakt, že 750 lekárov a 2 300 sestier by bolo presunutých do štátnych nemocníc a dokonca by mohli dostať 15-percentné zvýšenie miezd, považujem za hausnumerá, za úplne diletantské ničím nepodložené výpočty.

Ministerstvo zdravotníctva v tomto materiáli znovu deklaruje zámer redukcie 6 200 lôžok. Tento návrh SDKÚ - DS už vo februári, ako aj mnohí odborníci na zdravotníctvo hodnotili ako zlý a absurdný. Prečo je zlý? Bol zvolený politický, administratívny postup. Pracovná skupina ministerstva zdravotníctva najprv rokovala s VÚC-kami a ostatnými zriaďovateľmi. A nabádala ich k redukcii, resp. k zatváraniu nemocníc. Po predbežnom súhlase, hneď ako prišli na svet konkrétne čísla, VÚC-ky už s tým nesúhlasili. A mali úplne odlišné predstavy, ktoré aj ponúkli ministerstvu zdravotníctva. Bol zvolený zlý model na výpočet nepotrebných lôžok, na základe ktorých ministerstvo zdravotníctva dospelo k absurdným číslam, k potrebe 40-percentnej redukcie chronických lôžok, k 30-percentnej redukcii psychiatrických lôžok, napriek tomu, že majú najvyššiu, až 80-percentnú odložnosť na Slovensku, k potrebe rušenia 1 272 lôžok v Košickom a 2 062 lôžok v Prešovskom kraji, zato k potrebe pridať 81 lôžok v predimenzovanej Bratislave. V priebehu marca a apríla sa opakovane objavovali zoznamy nemocníc, ktoré by mali byť vyradené zo siete na verejnosti. Ministerstvo to usilovne dementovalo. Neskôr sa už hovorilo o 36 nemocniciach, ktoré by mali byť vyradené zo siete k 1. 1. 2008, a o 9 nemocniciach, ktoré by mali byť vyradené zo siete k 1. júlu 2007, teda k včerajšiemu dňu.

Premiér Fico koncom apríla vyhlásil, že žiadne nemocnice sa nebudú zatvárať, len sa nejaké lôžka alebo časti oddelení pretransformujú na sociálne lôžka. Tým sa téma skončila. Teda je to klasicky už chronicky známy model hry na dobrého a zlého v podaní strany Smer. Minister niečo chce, ideologické zadanie mu dá premiér, keď to má pripravené, a verejná mienka zaprotestuje, prichádza na scénu slovutný, dobrotivý premiér a zachráni občanov od zámerov zlého ministra. Tak úprimne, pán minister, nebude z toho problém, že ste to do tejto správy dali, keď váš šéf povedal, že nič sa zatvárať nebude? Keď za túto správu hlasoval vo vláde aj pán premiér, tak kedy vlastne hovoril pravdu, vtedy, keď tvrdil, že sa žiadne nemocnice zatvárať nebudú, alebo keď druhýkrát podporil váš návrh na zatváranie celých nemocníc?

Tretia stať tejto správy sa volá Hospodárenie poskytovateľov v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Znovu je len prepísaná zo správy o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva. Dočítate sa tu smutné skutočnosti o narastajúcom dlhu v štátnych zdravotníckych zariadeniach, je to presne 800 mil. za prvé 3 mesiace roku 2007. Také tempo zadlžovania si v tejto krajine dávno nepamätáme.

Za zmienku stojí aj realita kapitálových výdavkov a ich porovnanie s predchádzajúcimi vládami očistené od európskych fondov. V štátnom rozpočte na rok 2006 boli určené kapitálové výdavky pre rezort zdravotníctva vo výške 1 mld. Sk. V štátnom rozpočte na rok 2007 boli určené zo štátneho rozpočtu, teda očistené od fondov kapitálové výdavky pre rezort zdravotníctva vo výške 198 mil. Sk. A to je vraj pre túto vládu zdravotníctvo prioritou.

Medzi dôvodmi zvyšovania zadlženosti sa v správe uvádza zvyšovanie platov, ktoré spôsobila predchádzajúca vláda v roku 2006 dvakrát o 10 %, bez finančného krytia. To, že Asociácia fakultných nemocníc dnes ovládaná riaditeľmi blízkymi strane Smer a vládnej koalícii sa dohodla s odborármi na 20-percentnom zvyšovaní miezd v tomto roku takisto bez finančného krytia, akosi zo správy vypadlo.

Ďalšou príčinou zadlžovania je odštátnenie činnosti, ale aj ostatné dôvody spôsobené predchádzajúcou vládou. To, že táto vláda zaviedla mäkké rozpočtové kritériá a zastavila transformáciu v zdravotníckych zariadeniach, akosi autori pozabudli napísať. Ale veď nie strana Smer a táto vláda nás presviedčali, že manažéri v štátnych príspevkových nemocniciach dokážu dokonca lepšie hospodáriť, ako keď sa tieto transformujú na akciové spoločnosti? Tak prečo vlastne narastá ten dlh takým ohromným tempom?

Štvrtá stať sa volá Informatizácia. A ja ju hodnotím ako slohovú prácu, s peknými cieľmi, pekne napísanú, riešiacu informatizáciu systému eHealth. Ale hodnotím ju ako slohovú prácu. Prečo to tvrdím? Pretože informatizácia zdravotníctva bez jasne definovaných cieľov, ktoré sa jej zavedením majú dosiahnuť, nepovedie k želanému efektu. A tieto jasne definované ciele som v správe nenašiel. Ak sa informačné systémy postavia na základe nekoordinovaných potrieb jednotlivých účastníkov systému, nebudú poskytovať dáta v štruktúre potrebnej pre podporu dosiahnutia zachovania a zlepšenia zdravia jednotlivcov i populácie. Ako vyplýva z tejto správy, dnes je reálnym cieľom zdravotníctva zníženie okamžitých nákladov zdravotníckeho systému, vyplýva to z pripravovaných opatrení. Chybný cieľ nevyhnutne povedie k chybnému zadaniu. A môže prísť k premrhaniu neopakovateľných zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Piata stať tejto správy sa volá Lieková politika. Obsahuje veľmi stručný popis od autorov, že predchádzajúca vláda to vlastne robila v liekovej politike dobre, ale že od roku 2006 narastajú náklady na lieky. Je to závažná téma, dámy a páni, táto lieková politika. Myslím si, že vláda si na úvod vytýčila správny cieľ, cieľ znížiť doplatky pacientov na lieky na minimálnu možnú úroveň. Doteraz pre naplnenie cieľa urobila vláda dva zásadné kroky. Prvým bolo zníženie DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, čo pri regulovaných cenách kategorizačnou komisiou by skutočne malo viesť k zníženiu cien liekov pre zdravotné poisťovne, poskytovateľov a čiastočne aj pre pacientov. Potom to boli opatrenia vlády na plošné zníženie cien všetkých liekov o 6,6 % s výnimkou tých, ktorým sa ceny znižovali v roku 2006. Oba tieto kroky, teraz nehovorím o ich systémovosti, by logicky mali viesť k zníženiu cien liekov pre zdravotné poisťovne, poskytovateľov aj pre pacientov. Výsledok je však opačný. Dochádza k dynamizácii rastu nákladov na lieky, ktorý nemá obdobu v posledných štyroch rokoch. Ceny liekov pre pacientov neklesli. Podľa prieskumu verejnej mienky 80 % občanov nepocítilo zníženie cien liekov. Čím to je, pán minister? Odpoveď som na to z vašej správy nedostal.

Príloha č. 1 tejto správy sa volá Základné charakteristiky systémov zdravotného poistenia. Aj v tejto prílohe, aj opakovane vo vystúpení pána ministra sa deklarovalo, že systém zdravotného poistenia, ktorý dnes funguje na Slovensku, je akýsi hybrid, ktorý nemá obdobu na svete. Chcel by som z tohto miesta pripojiť pár komentárov k tejto správe a demonštrovať, že systém pluralitného verejného zdravotného poistenia, aký funguje na Slovensku, nie je žiadnym hybridom v Európe. V Európe existujú dva základné systémy fungovania verejného zdravotného poistenia. Je to systém prostredníctvom Národnej zdravotnej služby, alebo mohli by sme ho nazvať "Beveridgeov systém", lebo Beveridge ho prvý zaviedol vo Veľkej Británii, ktorý funguje aj v severských krajinách, v Španielsku, kde zdravotné poisťovne neexistujú. Štát priamo financuje poskytovateľov prostredníctvom prerozdelenia daní cez Národnú zdravotnú službu. A potom je to systém postavený na solidárnom verejnom zdravotnom poistení, akási obdoba solidárneho sociálneho poistenia, ktorý v Nemecku prvý zaviedol pán Bismarck. Tento systém existuje napr. v Českej republike, na Slovensku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Holandsku a mohol by som menovať ďalej. V tomto systéme existuje buď jedna zdravotná poisťovňa, ako je tomu napr. v Maďarsku, a práve sa chystajú prejsť na pluralitu zdravotných poisťovní, alebo už existuje pluralita zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne sú buď neziskové fondy, ako je tomu v Nemecku, Česku alebo ako tomu bolo na Slovensku pred rokom 2005, alebo obchodné spoločnosti, ako je tomu na Slovensku alebo v Holandsku. Slovensko nie je žiadnym exotom vo verejnom zdravotnom poistení a jeho výkone. Máme solidárny pluralitný model verejného zdravotného poistenia tak ako polovica Európy. Špecifikom je tu len právna forma. Na Slovensku, podobne ako v Holandsku sú poisťovne akciovými spoločnosťami. Ale nie sú preto akciovými spoločnosťami, lebo niekto si to len tak vymyslel, lebo viedli nás k tejto forme zlé skúsenosti s verejnoprávnymi fondmi. V minulosti mali zdravotné poisťovne, keď si trošku zaspomíname, miliardové straty. V súčasnosti sú v kladnom hospodárskom výsledku.

Záver tejto správy sa honosí názvom Pripravované opatrenia. Je ich celkom 23, keď som to dobre spočítal. A dovolil som si ich rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu týchto pripravovaných opatrení tvoria opatrenia poškodzujúce občanov, druhú skupinu tvoria opatrenia odhaľujúce pravú tvár strany Smer a tretiu skupinu tvoria opatrenia, ktoré som zas trošku nadnesene nazval slohovým cvičením.

Tak poďme k prvej skupine.

Opatrenia poškodzujúce občanov. Sem patria opatrenia, ako napr. použiť legislatívno-ekonomické nástroje na vytvorenie jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. Ide o vyvlastnenie formou štátneho terorizmu, nebojím sa to povedať, pretože štát chce využiť svoju moc, exekutívu a legislatívu na to, aby súkromné firmy, ktoré plnia všetky zákonom predpísané požiadavky, vytlačila z trhu. Je to forma vyvlastnenia, ktorú sme čítali v predchádzajúcej správe, ale takou ľudskou tvárou. Chcem povedať, že je to namierené proti občanom a poškodzuje to záujmy občanov. Jedna zdravotná poisťovňa nie je v záujme ani poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ani pacientov. Jedni aj druhí sa v tomto systéme stanú rukojemníkmi tejto jednej štátnej zdravotnej poisťovne ovládanej štátnymi nominantmi. Takáto poisťovňa nebude mať záujem efektívne alokovať zdroje na trhu, nebude mať záujem poskytovať čo najlepšie služby poistencom. Prečo by to robila? Môžu jej títo poistenci niekam ujsť?

Ďalším opatrením poškodzujúcim občanov je príprava nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti. Príprava nariadenia vlády na základe analýzy, o ktorej som už hovoril, podľa ktorej sa majú zatvárať celé nemocnice a má byť redukovaných 6 200 lôžok, to je namierené proti občanom, aj preto, lebo táto analýza je absurdná. Doplatia na to predovšetkým chudobnejšie regióny na východe republiky, Prešovský a Košický kraj, pre pacientov sa stanú nedostupnými chronické a psychiatrické lôžka.

Medzi opatrenia poškodzujúce občanov som zaradil aj opatrenie, ktoré sa volá zjednotenie metodiky odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, preložené do slovenčiny, tabuľkové platy, ktorých sme sa, chvála pánubohu, v minulom období konečne zbavili, tabuľkové platy, ktoré sú namierené proti úspešným, proti tým, ktorí chcú viacej a lepšie pracovať, proti tým, ktorí si dopĺňajú medzinárodné certifikáty, ktorí vedia poskytnúť kvalitnejšiu, modernejšiu, novšiu zdravotnú starostlivosť a logicky chcú dostať viacej peňazí za svoju lepšiu a kvalitnejšiu prácu. Tabuľkové platy sú brontosaurom, ktorým sa vraciame do čias socializmu.

Druhú skupinu opatrení som nazval ako opatrenia odhaľujúce pravú tvár strany Smer.

Sem patrí napr. opatrenie pripraviť zoznam prebytočného majetku štátu za účelom jeho odpredaja, naozaj, pripraviť zoznam prebytočného majetku štátu za účelom jeho odpredaja. Tak keď sme my efektivizovali zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, keď boli odpredané nepotrebné časti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, to nám vtedajšia opozícia vykrikovala, že robíme obchod so zdravím. Dnes, čierne na bielom, vláda chce odpredávať majetok zdravotníckych zariadení.

Medzi tieto opatrenia odhaľujúce pravú tvár Smeru, ale aj poškodzujúce občanov patrí napr. pripravované zúženie rozsahu zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia. Tak na jednej strane vláda tára o bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, zrušila dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky, aby, nedajbože, občania nemuseli u lekára nič platiť, ale, čierne na bielom, v tomto materiáli čítame, že sa zúži rozsah zdravotnej starostlivosti plne hradenej z povinného zdravotného poistenia. A teda budú sa musieť občania buď individuálne pripoistiť, alebo budú musieť zaplatiť za liečbu pri niektorých diagnózach v hotovosti.

A tretiu skupinu tvoria teda slohové cvičenia, napr. stať o informatizácii, o liekovej politike, o hospodárení poskytovateľov. Tieto opatrenia len odhaľujú bezradnosť a úplnú absenciu systémových riešení.

Na záver chcem povedať, že som neobyčajne rád, sľúbil som to na začiatku, že to poviem, že táto správa prišla na svet, pretože je veľmi poučná. Hovorí o tom, že Smer klamal, keď v marci 2006 jeho líder tvrdil, že má pripravené kompletné systémové riešenie, nemali ste a nemáte pripravené nič. Bezradnosť a nekompetentnosť vlády demaskuje II. časť správy Pripravované opatrenia vlády. Vláda nemá systémové riešenia, a preto hľadá v blízkej minulosti chyby a v ďalekej minulosti inšpiráciu. Predstavitelia vlády vyhlasujú, že predchádzajúca vláda zanechala zdravotníctvo v úbohom stave. Nie je to pravda. Neviem, či to niekto už v tomto pléne povedal, ale ja to poviem, ja to risknem povedať. Zdravotníctvo na tom nikdy nebolo tak dobre ako v roku 2006. Nikdy v ňom nebolo toľko liekov, toľko prístrojov, také dobré platy, toľko kvalitných sanitiek a toľko peňazí ako v roku 2006. Ja pôsobím v systéme desať rokov, niečo o tom viem, mňa neoklamete taľafatkami v I. časti správy. Je to zásluha štyroch rokov tvrdých a nekompromisných opatrení, ktoré sme urobili. Dnes tento stav stále pretrváva. Dnes nie je zdravotníctvo v kríze rovnako, ako nebolo v nej v marci 2006, keď o tom rozprával líder Smeru Fico. Akurát sa táto situácia rapídne horší. Horší sa rušením pravidiel, ktoré zaviedli reformy, ako to jasne vyplýva z tých častí tejto správy, ktoré sa týkajú hospodárenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a liekovej politiky. Horší sa aj trestuhodným opustením cesty, na ktorú nastúpilo zdravotníctvo v roku 2004, a absenciou akejkoľvek inej cesty, ktorú táto vláda ani intelektuálne, ani ideologicky nedokáže ponúknuť. My sme vraveli pred voľbami a vraveli sme aj po voľbách, že reformy neboli dokončené, že ich potrebujeme dotiahnuť, opraviť, aplikovať. Zdravotníctvo nie je daňový systém alebo dôchodkový, že stačí nič nerobiť a akosi to ide samo. V zdravotníctve treba pracovať. Problém je, že táto vláda nevie, ako to treba. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)