P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Faktická poznámka, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Obmedzenie samosprávnych funkcií súvisí s obmedzením akademických slobôd. A jednoducho akademické slobody nemôžu byť len deklarované, musia byť aj vecne podporené. Preto sme urobili minule zmenu v zákone, aby mali aj rozhodujúce ekonomické nástroje na vysokej škole v rukách. A urobím taký malý exkurz aj do histórie, ak dovolíte. Viete, tie akademické slobody nie sú zbytočné. To nie je svojvôľa, to nie je o tom, že niekto má protekcionizmus. Jednoducho len v slobodnom prostredí môže vznikať nápad a nové invencie, nové myšlienky a nové objavy. To je o voľnej diskusii, to je prvá vec.

A druhá vec. Viete, tento zápas už bol dávno vybojovaný. Francúzsky panovník sa pokúsil rovnako ako vy cez správnu radu diktovať univerzitám. Išlo vtedy o zápas o Parížsku univerzitu. A na zásah ešte mocného pápeža Gregora IX. sa zachovali akademické slobody. A jednoducho akademické slobody teda už existujú v tomto zmysle a sú uznávané už od raného feudalizmu a vy by ste to chceli kdesi zase posunúť späť.

Ale ešte mám jednu poznámku. Pán minister, toľko pozmeňujúcich návrhov, toľko výhrad zaznelo a za celý čas, čo ste tu, ste sa nevyjadrili. Chcel by som vás vyzvať, aby ste sa k týmto veciam, ktoré tu zazneli, vyjadrili a jednoducho povedali aj svoje stanovisko, nech vieme, či máte názor nejaký alebo vôbec nemáte nijaký názor. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mamojka, chcete reagovať na pána Fronca? Nie.

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, ja budem veľmi krátky. Vzhľadom na to, že vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre zdravotníctvo bol predložený a schválený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe pod bodom 46, žiadam, aby sa o tomto bode spoločnej správy hlasovalo samostatne. Nebudem to tu zdôvodňovať, pretože ma niektorí upozornili, aby som veľa nerozprával. Takže, ďakujem pekne, to je všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, milí hostia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, je typ novely, ktorý vždy vzbudzuje veľkú diskusiu nielen pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj vo verejných masovokomunikačných prostriedkoch a v celej akademickej obci.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch novelizovať tento zákon v predchádzajúcom volebnom období je tu návrh, ktorý má za cieľ novelizovať zákon v zmysle vysokoškolskej legislatívy Európskej únie, pretože celá akademická obec sa jednoznačne hlási k jednotnému vysokoškolskému a vedeckovýskumnému európskemu priestoru.

Novela súčasne implementuje časti volebných programov koaličných strán zakotvené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, upravuje poslanie vysokých škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti. Príprava novely zákona vychádzala z politiky vzdelávania vlády Slovenskej republiky zakotvenej v jej, ako som už povedala, programovom vyhlásení. Postupne sa k tézam z programového vyhlásenia dopĺňali ďalšie námety, ktoré definovali zástupcovia reprezentácie akademickej obce, či už Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Slovenskej rektorskej konferencie a tiež Klubu dekanov. Nakoniec, zákon rešpektuje niektoré zmeny, ktoré sa ukázali za posledné obdobie ako potrebné riešiť z dôvodu efektívnejšieho riadenia chodu vysokých škôl za účelom zvýšenia ich kvality.

Podstatná časť návrhu zákona sa zaoberá najmä legislatívnotechnickými úpravami zákona o vysokých školách s ohľadom na navrhované zmeny, ale aj zohľadnenie zmien vykonaných v iných právnych predpisoch.

Nebudem sa vo svojom vystúpení vyjadrovať k jednotlivým oblastiam a zmenám, ktoré táto novela prináša. Máme ich všetci zrejme preštudované. A dnes ide o to, aby sme sa názorovo zjednotili a podporili všetko, čo je progresívne, čo posunie vysoké školstvo k väčšej efektivite práce a čo je najdôležitejšie pre dosiahnutie vyššej kvality vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti na vysokých školách.

Hodnoťme tento návrh zákona z racionálneho pohľadu na súčasný stav, v ktorom sa vysoké školy vôbec nachádzajú. Určite sa všetci zhodneme na názore, že vysoké školstvo a celá výchovno-vzdelávacia sústava potrebuje zmeny, ktoré budú riešiť na niekoľko rokov nahromadené problémy, a to nielen v chýbajúcej modernej legislatíve, ale aj v riešení otázok financovania školstva, zabezpečenia kvalitných vedeckovýskumných a vedecko-pedagogických pracovníkov, ktorých z roka na rok ubúda.

O spoločenskom ocenení pedagogických pracovníkov, myslím, už netreba ani hovoriť, pretože, ako vieme, je všeobecne známe, že je to najzanedbávanejšia vrstva pracovníkov verejnej správy, aspoň v minulosti ňou boli. Predchádzajúca vláda nedokázala zastaviť odchod mladých vedeckých pracovníkov po skončení doktorandského štúdia do zahraničia, čo sa už dnes prejavuje v nevhodnej vekovej štruktúre pedagógov našich vysokých škôl.

Neobjektívny spôsob financovania najlepších slovenských univerzít, ktoré vykazujú aj smerom do zahraničia najlepšie vedeckovýskumné výsledky, zväzuje ruky ich rozvoju.

Vysoko oceňujem prístup ministerstva školstva k príprave novely zákona.

Polemická diskusia v akademickej obci a v prostriedkoch masmediálnej komunikácie s niektorými časťami zásad pripravenej novely zákona o vysokých školách ukázala, že sa akademická verejnosť zaujíma o legislatívu, ktorá pre najbližšie roky ovplyvní život vysokých škôl. Diskusia a určite aj polemické názory pomohli lepšie pochopiť snahu tvorcu novely vytvoriť dobrú legislatívnu predlohu pre jej schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ako som už v úvode povedala, novela zákona deklaruje postavenie slovenských vysokých škôl ako súčasti európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Takéto vyjadrenia deklaratívneho charakteru majú v právnych normách miesto iba vtedy, ak sú istým spôsobom zaväzujúce. Netreba pripomínať, že všade vo vyspelých krajinách je prijatý systém univerzitného vzdelávania, t. j. verejná univerzita je právnym subjektom, ktorá pred verejnosťou zodpovedá za všetky otázky spojené s kvalitou poskytovania vzdelávania, vedeckou činnosťou a tiež hospodárením so zverenými prostriedkami štátu. V platnom zákone je rektor už definovaný ako štatutár, ktorý vysokú školu riadi, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Presun právnej subjektivity z univerzity na fakulty na väčších univerzitách je, samozrejme, možný. A upravujú ho vnútorné predpisy vysokých škôl. Posilňovanie postavenia univerzít v novele je preto nutnou súčasťou priblíženia vysokoškolskej legislatívy k legislatíve Európskej únie.

V tejto súvislosti sa novelou predkladá vážnejšie postavenie správnej rady verejnej vysokej školy ako orgánu, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Ináč povedané, správna rada uplatňuje a presadzuje verejný záujem najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých vysokej škole štátom.

Novela citlivým spôsobom prehodnocuje vzájomné väzby medzi senátom vysokej školy, vedeckou radou vysokej školy a správnou radou. Stretávam sa dosť často s otázkou, či nemáme tých samosprávnych orgánov priveľa. Nerada by som v tomto momente otvárala túto citlivú otázku, ale dávam ju na zváženie pánovi ministrovi ako námet pri príprave trebárs v budúcnosti novej legislatívy, ak sa pripraví v budúcich rokoch.

Som rada, že návrh zákona upravuje špecializované pracoviská vedy a výskumu verejných vysokých škôl, určené prednostne na transfer vedomostí do spoločnosti a podporu právnických osôb zaoberajúcich sa výskumom a vývojom s osobitnými podmienkami v počiatočných fázach, čo sa kladne prejaví pri prechode na ekonomiku orientovanú na produkciu s vyššou pridanou hodnotou. Následne bude treba vytvoriť lepšie legislatívne prostredie podporných finančných mechanizmov pre tento typ inštitúcií v iných právnych normách, napr. v zákone o daniach.

Pretože návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a predpokladá sa pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi Slovenskej republiky, podporím túto novelu zákona. A verím, že ju podporia aj moji kolegovia z HZDS. Verím tiež, že mnohí poslanci opozície vedia, že novelu vysokoškolského zákona podporia. A verím tiež, že niektorí ju aj podporia hlasovaním v druhom čítaní.

Dovoľte, aby som predniesla moje pozmeňujúce návrhy, ktoré v predloženej novele najmä v časti výskumu a vývoja trošku špecifikujú a vylepšujú legislatívu.

Bod 1. V § 39 sa vo vloženom Treťom oddiele mení nadpis, ktorý znie: "Špecializované výskumné, vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská a pracoviská prenosu poznatkov do praxe."

Zdôvodnenie. Navrhovaná úprava nadpisu lepšie vystihuje zámer zriaďovania špecializovaných pracovísk, nakoľko tieto majú slúžiť na prenos výsledkov vysokoškolskej vedy a umenia do hospodárskej praxe, tak ako je to definované v § 39 ods. 1.

Bod 2. V § 39a ods. 1 písmeno b) sa mení nasledovne: "b) samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo spoločne inými právnickými osobami".

Zdôvodnenie. Rozšírenie o možnosť založenia špecializovaného výskumného, vývojového a umeleckého pracoviska aj inými právnickými osobami rozširuje možnosti zakladania špecializovaných pracovísk napr. vyššími územnými celkami alebo inými vysokými školami, resp. podnikmi.

Bod 3. V § 39a ods. 2 písmeno a) sa mení nasledovne: "a) výskumné centrum verejnej vysokej školy".

Zdôvodnenie. Nové znenie presnejšie vystihuje definíciu špecializovaných pracovísk, ktoré majú spravidla charakter unikátnych pracovísk, resp. centier excelentného výskumu budovaných v rokoch 2002 až 2007 so štátnou podporou na základe podprogramu 07713 pre rozvoj vysokých škôl. Výskumné centrá verejnej vysokej školy umožňujú širšie poňatie aplikovaného výskumu a vývoja tak, ako to predpokladá novela zákona o programové vyhlásenie vlády.

Bod 4. V § 39a odsek 3 sa mení nasledovne: "Výskumné centrum verejnej vysokej školy i špecializované pracovisko verejnej vysokej školy vykonáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej vednej oblasti alebo prierezovo vo viacerých vedných oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné programy."

Zdôvodnenie. Nové znenie presnejšie vystihuje definíciu špecializovaného pracoviska.

Bod 5. V 39a odsek 4 sa mení nasledovne: "Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko zamerané na podporu vzniku a rozvoja malých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samé vykonávajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej školy poskytuje podporu malým podnikom spravidla maximálne do 3 rokov od získania ich oprávnenia podnikať. Ťažiskom podpory je poskytovanie vhodných počiatočných podmienok pre fungovanie podniku najmä formou odborného poradenstva, poskytovanie administratívnych a ďalších služieb, kancelárskej a ďalšej infraštruktúry a podnikateľských priestorov. Inkubátor verejnej vysokej školy môže využívať osobitnú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyčlenenia, keď sa v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca výsledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vysokej školy odčlení. Inkubátor môže implementovať metódu založenia rozvoja firiem aj spôsobom vyčlenenia, keď sa podnikateľské aktivity rozvíjajú samostatne a verejná vysoká škola môže, ale nemusí byť zakladateľom alebo spoločníkom v tejto právnickej osobe."

Prepracovanie znenia textu smeruje k tomu, aby boli jasne a zrozumiteľne definované inkubátory verejnej vysokej školy, a zjednodušuje aplikáciu zákona v praxi.

Bod 6. V § 39a odsek 5 sa mení nasledovne: "Technologické centrum verejnej vysokej školy (ďalej len "technologické centrum") je subjekt verejnej vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových technológií výrobkov a služieb v úzkej spolupráci s podnikateľskou praxou. Technologické centrum vzniká spravidla ako integrované pracovisko verejnej vysokej školy a tretích osôb. V technologickom centre môžu pôsobiť aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo študentmi verejnej vysokej školy, a spravidla aj podnikateľské subjekty po skončení inkubačnej doby v inkubátoroch."

Zdôvodnenie. Tiež je to presnejšie definovanie technologického centra verejnej vysokej školy.

Bod 7. V § 39a sa odsek 6 preformuluje a jeho nové znenie je: "Umelecké centrum verejnej vysokej školy je umelecké pracovisko verejnej vysokej školy, ktorého umelecká činnosť je zameraná najmä na vytvorenie kvalifikovaných informačných zdrojov pre rozhodovaciu sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodovanie pri vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizácii dlhodobých spoločenských, kultúrnych a umeleckých priorít a vytváraní podmienok pre racionálne využitie výsledkov umenia podporovaného z verejných zdrojov a tiež pri rozvoji metodiky prognostických štúdií pre oblasť umenia."

Zdôvodnenie. Nová formulácia tiež presnejšie vystihuje dikciu zákona.

Bod 8 sa už netýka vedy a výskumu. Rušia sa v ňom body 132, 136 a 137 návrhu novely zákona.

Zdôvodnenie. Týka sa to titulu hosťujúci docent. Tento je motivačným prepojením získavania mladých vedeckovýskumných pracovníkov z vedeckých ústavov a úspešných pracovníkov podnikateľského prostredia pre prácu na vysokej škole. Platí len na tej škole, kde teda by sa mal tento titul získať.

Bod 9. Obsah § 100 sa vypúšťa a nahrádza novým znením: "Vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre študentov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby bez znižovania požiadaviek na študijný výkon. K zodpovedajúcim podmienkam štúdia patrí umožnenie štúdia podľa individuálneho študijného plánu, v odôvodniteľných prípadoch predloženie dĺžky štúdia s odpustením poplatkov za štúdium a zabezpečenie podmienok súvisiacich s návštevou školy študentov so zdravotným postihnutím."

Zdôvodnenie. Navrhované znenie presnejšie definuje podporu študentov so zdravotným postihnutím a je v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy vynímam bod 21 s tým, že môj pozmeňujúci návrh je lepší v mojom návrhu. A pri hlasovaní poprosím dať hlasovať o bodoch 1 až 7 spolu, osobitne o bode 8 a osobitne o bode 9. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pani poslankyňa.

Takže ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lebocký.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, Vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, budem veľmi stručný.

Vzhľadom na to, že k bodu 18 spoločnej správy gestorský výbor neprijal žiadne odporúčania, dovolím si navrhnúť, vážený pán spravodajca, aby sa tento bod vyňal na osobitné hlasovanie s odporúčaním tento bod schváliť. O chvíľu pristúpim k zdôvodneniu môjho návrhu.

Ďalším súvisiacim bodom s týmto bodom 18 spoločnej správy je aj bod 79, ktorý takisto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie s tým, že ho odporúčam neschváliť. Je to zároveň bod 79 spoločnej správy, áno.

Dovoľte teraz, aby som sa vyjadril k bodu 18 veľmi stručne, aby som teda nezdržiaval. Ale... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Prosím vás, pán poslanec, o chvíľu strpenia. Kolegyne, kolegovia, žiadam o trošku väčší kľud v sále, aby sme počuli aj pán spravodajca aby počul pána poslanca. Ďakujem.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem. Zo súčasného postavenia vysokoškolského lesníckeho podniku ako organizačnej súčasti a celouniverzitného pracoviska Technickej univerzity, teda treba povedať, že je to organizácia zjavne bez právnej subjektivity, je zrejmé, že tento podnik správcom lesného majetku štátu nemôže byť. Bolo by to v rozpore s § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. A teda zrejmé je aj to, že navrhovaný prevod správy lesného majetku štátu by mal prebehnúť v prospech jednej z 20 verejných vysokých škôl na Slovensku. Štát by takýmto prevodom správy priznal Technickej univerzite ako jednej z uvedeného počtu verejných vysokých škôl exkluzivitu vo forme nadobudnutia správy k majetku v hodnote rádovo niekoľko miliárd slovenských korún. Pritom na zabezpečenie praktickej výučby vedy a výskumu na Lesníckej fakulte má Technická univerzita v súčasnosti prostredníctvom vysokoškolského lesníckeho podniku na základe nájomnej zmluvy so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky a na základe súhlasu ministerstva pôdohospodárstva v súlade s § 50 ods. 7 zákona o lesoch v užívaní viac ako 9 000 ha štátnych lesných pozemkov na obdobie 30 rokov za veľmi lukratívnych zmluvných podmienok. Takáto forma podpory lesníckeho vysokého školstva, vedy a výskumu zo strany štátu je relevantná, pozitívne nediskriminujúca a plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Som presvedčený, že v súlade s programovým vyhlásením vlády nie je v záujme rezortu pôdohospodárstva podporovať prevod správy nehnuteľného majetku štátu najmä, ak tento nie je charakterizovaný ako nepotrebný alebo nepoužiteľný majetok. Je pritom zrejmé, že v prípade lesného majetku, v tomto konkrétnom prípade veľmi hodnotnom a schopnom pri jeho racionálnom obhospodarovaní dlhodobo produkovať pozitívne hospodárske výsledky, nie je možné hovoriť o majetku nepotrebnom alebo nepoužiteľnom.

S cieľom odstránenia vnútorných rozporov v zákone navrhujem teda, tak ako som to už v úvode spomenul, vyňať na osobitné hlasovanie aj súvisiaci bod spoločnej správy 79, poznačili ste si to, pán spravodajca, však, v ktorom sa rieši oprava nesprávne uvedeného čísla zákona pod čiarou.

A zároveň s rovnakým cieľom, teda s cieľom odstránenia vnútorných rozporov predkladám tri pozmeňujúce návrhy legislatívnotechnického charakteru. Máte ich rozmnožené v laviciach.

V bode 190 spoločnej správy § 113a ods. 15 sa vypúšťa posledná veta.

V rovnakom bode a rovnakom paragrafe sa vypúšťa odsek 16.

A takisto v § 113a sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 55.

Odôvodnenie je veľmi jednoduché. Ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na bod 18 spoločnej správy, ktorým sa navrhuje vypustiť bod 52 z návrhu zákona. V prípade, že bod 52 bude z návrhu zákona vypustený a neboli by riešené ďalšie súvislosti, ktoré vlastne tieto pozmeňujúce návrhy obsahujú, došlo by k vnútornému rozporu zákona. Ďakujem za pozornosť, vážený pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Nie sú faktické poznámky.

Ako posledný ústne prihlásený v rozprave vystúpi pán poslanec Paška. Je pán poslanec Paška v sále? Nie je. Takže stráca poradie.

Uzatváram rozpravu.

Pán minister, záverečné slovo.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadrím sa teda k niektorým návrhom, ktoré tu počas celej diskusie boli.

Od začiatku sa napáda, že novela má príliš veľa zmien, že ich je 194 a že je to priveľa na novelu a snáď by bolo treba spraviť úplne nový zákon. Treba hneď ale na úvod povedať, že veľa zmien je legislatívnotechnického charakteru. A pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, či už vo výboroch, tak sa ukázalo, že veľmi veľa ich je tých istých a niektorí páni poslanci predkladajú tie isté pozmeňujúce návrhy. Takže, keď sa spočíta, že ktoré vlastne boli funkčné alebo skutočné, tak sa dostaneme k oveľa menším množstvám.

Ďalej, spomínalo sa, že nie je nejaký hodnoverný podklad, ktorý by hovoril o tom, prečo tá novela vyzerá tak, ako vyzerá. Ale ono podklady sú. Jedným z podkladov, ktoré sme využili, je správa o stave registra garantov zamestnancov a študentov, kde sa nám ukázalo, že je taký neporiadok v súčasnosti na vysokých školách a toľko študentov je zapísaných a nechodí do školy v rámci niektorých študijných programov, že sme tú úsporu vyrátali na 350 mil. Sk, ktoré sa vynakladajú nehospodárne.

Pokiaľ ide o samotných garantov, tak máme 8 600 študijných programov, ale 1 600 z nich je nefunkčných. Nikto sa na takýto študijný program neprihlásil. A študijný program je de facto mŕtvy. Ale my ho stále evidujeme a stále vykazujeme. A vysoké školy sa tvária, že sa študovať môže.

Pokiaľ ide o samotných garantov, máme také špeciality v rámci registra, že je garant na pedagogickom smere, ktorý garantuje 332 študijných programov. Ďalej, ďalší garant je, ktorý garantuje 145 študijných programov, opäť v rámci pedagogických smerov. Takže takýto máme poriadok. Pritom zákon nám ešte definuje, že môže definovať v rámci vertikálnej štruktúry iba jeden študijný program. Ďalej, je niekoľko garantov, ktorí garantujú na viacerých vysokých školách. Ďalej, je niekoľko desiatok garantov, ktorí garantujú v rámci školy, ale na rôznych fakultách. A stáva sa, že docent garantuje doktorandské štúdium. A čo je dôležité, je aj veľa zahraničných garantov. Niektoré študijné programy majú iba zahraničných garantov. A my vôbec nevieme, čo je to za človeka a či náhodou negarantuje aj niečo doma v materskej krajine alebo v materskom štáte. Takže situácia je z hľadiska toho, čo som povedal, veľmi zlá. A dovoľujem si povedať, že na vysokých školách je v tomto veľký chaos.

Potom je tu Európska asociácia univerzít, ktorá takisto povedala, že najslabším článkom slovenských vysokých škôl je riadiaca činnosť. My máme priveľa kontrol. Kontrolované sú vysoké školy dobre. Ale riadiaca činnosť je veľmi slabá, veľmi chabá. A to je Achillovou pätou. A preto sme my posilnili správne rady. To nie je len tak, akože výmysel, ale je to preto, že Európska asociácia univerzít nám povedala, že riadiaca činnosť je veľmi zlá. A správna rada sa skladá z manažérov z praxe, ktorí by mali vysokým školám vedieť pomôcť, aby vysoké školy aj túto riadiacu činnosť vedeli vykonávať v poriadku.

No a potom je tu ešte aj to, čo sme naznačovali v úvode, verejná kontrola, pretože ide o verejné vysoké školy. A verejné vysoké školy by mali mať aj kontrolu verejnú, nie iba zamestnaneckú alebo, povedzme, zo strany študentov. Preto bude duálny systém a preto sa budú schvaľovať aj úvery, ak novela prejde, vysoké školy môžu brať úvery aj rozpočet, aj zriaďovanie spoločných pracovísk, či už ide o technologické inkubátory alebo centrá excelentnosti, alebo niektoré ďalšie nové formy, ako je spin-off, start-up, ja to hovorím v angličtine, mal by som to hovoriť v slovenčine, ktoré sú na to, aby sme dostali podnikateľský sektor a súkromný kapitál do vysokých škôl a cez vysoké školy aj do vedy.

Pokiaľ ide o Akreditačnú komisiu na základe tých dohôd, ktoré som povedal v úvode.

Akreditačná komisia má a bude mať všetky kompetencie, ktoré mal doteraz akademický senát. Jediná otvorená otázka je, kto môže navrhovať a menovať prorektorov a prodekanov.

Pán Devínsky kritizoval aj náš vzťah k Akreditačnej komisii, že Akreditačná komisia si má navrhovať a potom aj schvaľovať kritériá. No aby sme tu zas nevytvorili nejaké... (Reakcia z pléna.) Ona nemá ani právnu subjektivitu. A prečo by odborníci z verejnej praxe nemohli, ako sa to aj v súčasnosti pripravuje, navrhovať kritériá, ktoré budú hovoriť o tom, ako vysoké školy hodnotiť, ako hodnotiť vedu a výskum? My musíme spĺňať veľa kritérií aj vo vzťahu k Európskej únii. A Akreditačná komisia ako nezávislý orgán je na to, aby to vykonávala. Ale prečo by si mala aj ona sama sebe robiť kritériá, to neviem. Samozrejme, sa k nej budem vyjadrovať. A si myslím, že je správne, aby štát, ktorý má zodpovednosť, tieto kritériá schvaľoval. Čiže nechceme z Akreditačnej komisie vytvoriť mocenský orgán. Chceme, nech je to nezávislý orgán, ktorý je nezávislý a aj sa nezávisle vyjadruje. Ale je to vždy len poradný orgán.

Pokiaľ ide o samotné spoplatnenie. Veď, áno, ktosi tu povedal, že 750 mil. Sk ide mimo vysokých škôl. Veď to je obrovský peniaz. Prečo by si vysoké školy nemohli tieto peniaze získať samotné? My netvrdíme, že spoplatnením nahradzujeme ten poriadok a že by to bolo len kvôli tomuto. To nie je pravda, filozofia je opačná. Prečo by ich nemohli získať? Ja sa pýtam: Prečo musia ísť niekde inde? A vysoké školy, ktoré učia, prečo by tie peniaze nemohli dostať? My máme v novele zákona uvedené, že každý takýto subjekt, ktorý vyberá a neučí a nie je vysokou školou, tak ten bude penalizovaný až do výšky 15 mil. Sk. A to sa mi zdá byť dosť čisté na to, aby sme vedeli, či vyberá ten, kto učí, alebo či náhodou nevyberá ten, kto neučí, teda ten, kto nie je vysokou školou. Tak je to tam doslova napísané.

Pokiaľ ide o tú transpozíciu, nás kritizujete. Veď ona mala byť hotová ešte v rámci minulého roka.

Ďalej, bola pripomienka, prečo nemôže nižší stupeň poskytovať vyššie vzdelávanie. No veď prečo by to mal robiť? Prečo by mal nižší stupeň poskytovať vyššiu formu vzdelávania? To stredné školy naozaj by mohli dávať bakalárske tituly? Preto hovoríme, len ten môže poskytovať vzdelanie, kto naozaj má na to príslušnú kvalifikáciu, nie je v tom problém. Máme dokonca aj v novele uvedené, že pokiaľ odborná vysoká škola by sa cítila, že by mohla byť univerzitou alebo vysokou školou v rámci komplexnej akreditácie, keď bude mať na to podmienky, má nárok požiadať Akreditačnú komisiu, aby toto posúdila so všetkým, čo s tým súvisí, a v rámci všetkých kritérií, pretože to je od toho, či robí vedu, od toho, akú má štruktúru, koľko má profesorov, koľko má docentov.

Pokiaľ ide ešte o tie senáty. Tak my máme za to, že senát je na to, aby zabezpečoval samosprávnosť. Ale senát nemusí byť výkonný orgán. Preto sme mali navrhnuté, že volebné obdobie v senáte môže byť viac ako dve obdobia s tým, že nejde o výkonný orgán.

Ďalej, navrhuje sa, aby platy rektorov naďalej určoval minister. No otázka je, komu je pán rektor zodpovedný. Je zodpovedný ministrovi? Pán rektor je zodpovedný tomu, kto ho zvolil, čiže akademickej obci, samospráve. No tak ten nech mu potom stanovuje plat, pretože on sa bude zodpovedať jemu, nie mne. Prečo by som ja ako minister mal stanovovať plat pánovi rektorovi? To by som ho musel hodnotiť nejakým spôsobom.

Pokiaľ ide o pána poslanca Fronca a kritériá tej kategórie študentov, ako hovoríte, alebo že bude sedieť jeden v lavici. To by musel byť ten študijný program jeden. Ale my to máme definované podľa študijných programov. Čiže ak sa vypíše študijný program dopredu, a to v tej dikcii zákona je, tak nemôže byť spoplatnený. Čiže nemôže byť aj taký, aj taký. Môže brať dotácie od štátu a dopredu to musí uverejniť, na ktoré študijné programy to bude, a potom si môže vypísať iné študijné programy, ktoré si môže spoplatniť. Ale akú majú študenti dneska možnosť? Buď sa dostane na dennú formu, ktorú dotuje štát, alebo sa dostane na externú formu, ktorú dotuje štát. A keď sa sem nedostane, pretože máme študijné odbory, ako je na Univerzite Komenského, kde sa dostane na externú formu napr. na právo každý ôsmy, na manažment každý piaty, no tak musí ísť na súkromnú vysokú školu, keď chce študovať. No a my sa pýtame, no prečo by nemohol študovať aj na verejnej vysokej škole za tie isté peniaze. Takže o tom to je a v tom netreba hľadať nič iné, všetko to, čo vy hovoríte tu o tom. Čiže študent si to vyberie dopredu, slobodne si vyberie. A pravdu má pán Lipšic, že to nie je protiústavné, lebo študent si to dopredu vyberie a v rámci možnosti a schopnosti sa každý dostane na takú alebo takú formu štúdia s tým, že podľa mňa bolo nedemokratické to, čo bolo doteraz, že iba súkromné vysoké školy mohli pôsobiť na trhu, kde sa študuje za školné, nikto iný to nemohol robiť. A to nebola deformácia toho vysokoškolského prostredia? Tak prečo sa tak bojíte alebo prečo keď my hovoríme o tom, že sa budú vyrovnávať rozdiely, no prečo by na tom poli nemohli pôsobiť všetci? A o to ide v tejto novele, vyrovnať podmienky pre všetky vysoké školy, aby všetky vysoké školy mohli poskytovať v podstate to isté vzdelanie za tých istých podmienok. Ale platí tá dikcia, že štát naďalej garantuje zhruba v tých možnostiach, ktoré má, to sú možnosti dnes, dotácie aj na dennú, aj na externú formu štúdia. Čiže spoplatnenie je dobrovoľné, nie je povinné. To je najväčší rozdiel medzi tým, čo navrhla minulá vláda, a tým, čo navrhujeme my.

Myšlienka skrytej privatizácie, pán poslanec, je naozaj teda z vášho pohľadu geniálna. V živote ani náznak, ani vôbec pomyslenie nie je, že, ja neviem, či tu sedia aj niektorí páni rektori, vôbec to napadnúť niekoho môže takáto, hľadám slušné slovo, myšlienka, že aby sa sprivatizovali verejné, čo robíme. A naozaj otvárame im dvere. Otvárame im dvere, aby sa mohli rozvíjať, aby mali také isté podmienky ako všetky ostatné vysoké školy.

Pokiaľ ide o motivačné štipendiá, takisto ste kritizovali, prečo to nerozdeľuje štát, tak ako to bolo doteraz, myslím, tých 10 %, prečo to dávame na univerzity. No a prečo by sme to nerobili? Však doteraz to bolo tak, že boli fakulty, kde prospech 2,0 na to stačil, ale boli fakulty, kde nestačil na to prospech 1,3. A to bolo spravodlivé? Takže v rámci motivačných štipendií, hovorím o motivačných, nie povinných, nie plošných štipendiách, nech to motivuje tie vysoké školy aj študentov. A nech si na základe toho robia svoju politiku tak, aby na tom trhu obstáli. Ale prečo by to mal diktovať všetko štát? To je najľahšie, pretože sa povie 10 % paušálu a hotovo, to je veľmi ľahké.

Pán poslanec Szigeti. Nie je tu. Malá, stručná, krátka? Keby bol poriadok, je taká. Nie je poriadok, takže musí byť novela taká. To je po prvé. Po druhé, súvisí to aj s tým, že sú dneska nové podmienky, my musíme hodnotiť vysoké školy aj podľa iných kritérií, ako ony boli hodnotené doteraz, a preto tá novela je tak dlhá a nie je ani tak dlhá, ale zasahuje do toľkých častí.

Pani poslankyňa Rosová hovorí o kvalite, poriadku, konkurencii, rovnocenných podmienkach. Pani poslankyňa, to ako keby ste za mňa hovorili úvodné slovo. Veď presne o to ide. Presne toto sa robí. A presne toto chceme. Len ide o to, aby tie kritériá boli stanovené korektne. Ale zoberte si aj, výsledky aké boli doteraz napr. vo vede a výskume. Neviem, či viete, ale v rámci čerpania prostriedkov zo VI. rámcového programu Európskej únie je Slovensko na poslednom mieste, na 25. mieste, sme najhorší, a to len preto, že sa brvou nepohlo, brvou nepohlo na to, aby sa urobili nejaké možnosti a podmienky, povedzme, už len tým, že by sa jednotlivým riešiteľom pomohlo s tým, že by sa im zaplatili náklady, povedzme, na prípravu projektov. Boli za mnou riešitelia, ktorí mohli byť koordinátori projektov aj vo veľkosti jednej miliardy, ale nemali na letenku. Takže preto aj sme pripravili a preto sú aj vypísané nové grantové schémy, ktoré budú pomáhať, aby sa možnosti na podávanie projektov v rámci VII. rámcového projektu podstatne zvýšili.

Hovoríte, že nie je súkromný kapitál. Ale aj v štruktúre rozpočtu sme opäť najhorší v Európskej únii, máme najhoršiu štruktúru, najmenej súkromného kapitálu vo verejných vysokých školách. A preto sú zapracované v novele centrá excelentnosti, technologické inkubátory. A teraz je jeden pozmeňujúci návrh pani poslankyne Muškovej, ktorá na 1,5 strany ešte ide trošku ďalej v rámci tých príprav a tých schopností a možností, ktoré sa vytvárajú pre spoločné pracoviská, tak aby boli funkčné, pretože dnes ich je pramálo.

Ešte k tomu pomeru denných a externých. Aj dnes ich je presne jedna tretina, myslím, že okolo 140 000 je denných a je okolo 70 000 externých, ale dotácia je len jedna tretina z tých denných.

Pokiaľ ide o pána poslanca Rafaja, tie tri pozmeňujúce návrhy sú v poriadku.

Nie je tu pán poslanec Lipšic, ktorý hovoril o tom, že spoplatnenie je v tomto prípade ústavné, za čo mu ďakujem, pretože my sme toho istého názoru. Ale rozvíjal tu vecný problém, že čo sa stane, keď študent zaplatí a keď škola dostane dotáciu a zároveň bude vyberať školné. No v novele je jasne napísané, že pokiaľ to vyberá a súvisí to nejakým spôsobom so štúdiom a nie je, vysoká škola platí pokutu. Dokonca sme tam dali dikciu aj o daroch, pretože dary vychádzajú z ústavy. A každý môže darovať, komu čo chce. Aj tam sme uviedli do toho, že pokiaľ je vynútený dar alebo pokiaľ ten dar nejakým spôsobom súvisí so školným, s nákladmi alebo s prevádzkou, aj to sa počíta za školné. A školné je definované, že dotácia byť nesmie.

Nespoplatnenie denného štúdia, že prečo nie je spoplatnené. Je to preto, lebo vláda rozhodla vo svojom programe, že denná forma štúdia bude bezplatná. Ale otázka je, prečo by štát mal hradiť dva, tri, štyri, päť ďalších študijných programov toho-ktorého študenta, prečo by to štát mal hradiť, keď niekto opakuje ročník a tým pádom by štát podporoval tých slabších študentov.

Pokiaľ ide o pána prof. Mamojku, ktorý tu hovoril o voľnosti pohybu pánov profesorov a pánov docentov. Ale to je ten kardinálny problém, kde sa naozaj líšime, pretože tí lietajúci profesori, ktorí, keby sme akceptovali tento pozmeňujúci návrh, budú lietať aj naďalej, len učia. A je otázka, prečo by nemohli byť na materskej univerzite, prečo by nemohli mať úväzok jeden plný. Ale prečo je tu názor, že by ich mal mať dva, že by naraz mal byť proste dvakrát v robote, len na dvoch miestach? No to ani bohvieakú logiku nemá. My hovoríme, musí mať jeden plný úväzok a popri tom môže mať jeden polovičný úväzok a niekoľko ďalších prednášok, vyzvaných prednášok. Ale nesmie to byť v rámci pracovného pomeru, pretože otázka je potom tá, že nemôže byť na dvoch miestach súčasne. A naozaj sú takí, a ja mám tu aj ich mená, páni profesori, ktorí naozaj sú lietajúci. A majú tri, štyri, päť pracovných úväzkov. A neskutočne to škodí vysokým školám. Robí to obrovský problém. Samozrejme, takýto lietajúci profesor nemôže robiť vedu a výskum. A my hovoríme o vede a výskume, že to je najväčší problém, ktorý v súčasnosti vysoké školy majú. Takže pokiaľ je pán profesor tak dobrý, tak nech robí vedu, nech robí výskum, môže chodiť na prednášky, nech si vypisuje granty. A to, čo je dôležité, je, že on môže mať aj ďalšie veci, ktoré sa týkajú výučby, ale môže mať spoplatnené štúdium aj v rámci materskej vysokej školy, čo doteraz nebolo. Bolo to zakázané. Čiže nemusí ísť na nejakú inú, druhú, tretiu, štvrtú vysokú školu, ale môže sa realizovať, môže sa uplatniť aj v rámci vlastnej materskej vysokej školy. Ale ešte raz hovorím, prednášať môže na ďalších. My nehovoríme o počte vysokých škôl, na ktoré chodiť musí, hovoríme, že nemôže to predstavovať určitý počet hodín v rámci jedného týždňa, aby sa nestalo, že má sto hodín do týždňa a degraduje tú celú prácu aj ostatných, by som povedal, pánov profesorov.

Pani poslankyňa Mušková, vaše pozmeňujúce návrhy, si myslím, posilňujú viaczdrojové financovanie v rámci vysokých škôl, posilňujú vstup finančného kapitálu, ale byť tu za hosťujúceho docenta, tam budeme zrejme proti, pretože titul hosťujúceho docenta sa nevydaril, ostáva hosťujúci profesor, máme ešte aj honoris causa, ale hosťujúci docent, to sa ukázal ako ťah, ktorý vydarený nebol.

Na záver by som si dovolil povedať, že som naozaj presvedčený, že novela zákona, tak ako je pripravená, reaguje na súčasné potreby vysokého školstva. Novela odstraňuje maximálnu časť deformácií, ktoré vo vysokoškolskom systéme sú. Dovolím si povedať, že na základe aj určitých pozmeňujúcich návrhov z výboru školského, ale aj niektorých pozmeňujúcich návrhov pánov poslancov sú vysoké školy za. Proti tomuto zákonu, si myslím, už nemôže byť naozaj nikto. A otvára možnosti vysokým školám, vytvára trh, vytvára konkurenciu. A to je jediný nástroj na to, ako vysoké školy posunúť dopredu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Teraz sa o slovo prihlásil spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec aj predseda výboru.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, aj táto rozsiahla diskusia ukázala, akou vážnou témou je školstvo a špeciálne vysoké školstvo a ako citlivo sa vnímajú zmeny, každé zmeny, ktoré sa ich dotýkajú. A ja si myslím, že to je veľmi dobré. Nie je však dobré, keď sa zmeny robia neuvážene, rýchlo, ako povedal kolega Švidroň, trochu prekotne, bez toho, aby sa vedelo, čo je na existujúcom zákone zlé, čo, prečo a najmä ako to treba opraviť.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vznikla situácia, ktorá ovplyvňuje, samozrejme, aj vysoké školy, a preto by všetky zmeny mali smerovať k tomu, aby sa naše školstvo stalo súčasťou európskeho vysokoškolského priestoru, teda novelizácia sa vyžaduje.

Na druhej strane ak príde do parlamentu návrh novely so 194 zmenami, samotný zákon má 114 paragrafov, ak odznie viac ako 150 pozmeňujúcich návrhov v štyroch výboroch, ak sa v spoločnej správe z nich objaví 80, v rozprave v druhom čítaní príde ďalších takmer 40, z toho viac ako polovica z koalície, keď volená reprezentácia vysokých škôl zastupujúca desaťtisíc učiteľov, Rada vysokých škôl, má zásadné výhrady k istým častiam novely, tak niekde musí byť chyba.

Z vystúpení niektorých koaličných poslancov je zjavné, že problémy s novelou nemá len opozícia. A pri tejto príležitosti by bolo hádam dobré sa zamyslieť nad tým, na čo sú tu vysoké školy, lebo ony sú tu na to, aby pripravili naše deti a ich deti na to, aby jedného dňa prevzali tento štát po nás.

Ak vnesieme chaos do vysokých škôl, čo novela zjavne robí, nakoniec, veď niektoré pozmeňujúce návrhy vznikali na poslednú chvíľu, vnášame chaos aj do myslí našich študentov.

Veľmi málo sa hovorilo o kvalite vysokoškolského vzdelávania. Ja oceňujem tých poslancov, ktorí sa k tejto problematike vyjadrovali, pretože táto problematika zanikla v hurhaji okolo spoplatnenia. Ale ako povedala pani poslankyňa Rosová, nekvalitou kvalitu nespravíme.

Preto vás prosím, ctená snemovňa, aby ste podporili návrh na dopracovanie tohto dokumentu, ktorý v tejto forme rúca všetky piliere a oporné múry budovy, ktorú voláme vysoká škola a univerzita.

A pán minister ako stavbár veľmi dobre vie, že začať rekonštrukciu budovy búraním nosných stien zákonite vedie k zrúteniu stavby. Dúfam preto, pán minister, že odporučíte svojim poslancom procedurálny návrh schváliť, aby ste mali čas a priestor na dopracovanie novely aj preto, že žiadna z koaličných strán nemala vo svojich programoch spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ba dokonca strana Smer hovorila, že podfinancovanie školstva v žiadnom prípade nie je na riešenie napr. spoplatnením vysokoškolského štúdia.

A možno ešte vážnejší dôvod na to je, že vaše meno, pán minister, nie mená poslancov, ktorí budú hlasovať za túto novelu, bude naveky spojené s týmto, povedal by som, problémovým návrhom zákona. Bude to naveky, naveky. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.