A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja majú pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Fronc, pán poslanec Zelník a pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ako prvý má slovo pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega... (Ruch v sále.) Pán kolega, pán kolega, budete tak láskavý, budete ma počúvať? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem. Pozorne som si vás vypočul, lebo to bolo zaujímavé. A môžem súhlasiť s tou prvou časťou vášho príspevku, kde ste vlastne hovorili, o aké ciele nám všetkým spoločne ide pri zavedení tejto novely vysokoškolského zákona. Žiaľ, v tej druhej časti ste hovorili o každom inom názore ako vašom, ako o názore, ktorý nie je dobrý. Dokonca ste sa vyjadrili, že ide o súkromné názory. Ale, pán kolega, ja vás ubezpečujem, že nejde o súkromné názory. SDKÚ - DS v svojom programe, v ktorom bola Minerva jednou zásadnou vecou, a ústami svojich poslancov, ktorí sú naozaj dobrí odborníci, hovorím o pánovi prof. Devínskom a hovorím o kolegyni Táni Rosovej, povedala názory politickej strany na tieto problémy. To sú tak závažné veci, že ich označenie, že to je nejaký súkromný názor niekoho, považujem za celkom scestné.

No a posledná otázka. Je súkromným názorom aj názor vašich koaličných partnerov zo strany Ľudová strana - HZDS, ktorí často nesúhlasia s niektorými bodmi novely?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, v kľude som si prečítala aj počúvala pozmeňujúce návrhy, ale úprimne poviem k bodu 149 § 89, že jednak neviem v niektorých častiach, o čo tam má ísť, a jednak je tá štylistika veľmi, veľmi zložitá, pre prax ťažko pochopiteľná. Ja by som skutočne znenie tohto jedného bodu navrhovala ešte zvážiť, pretože v jednej vete je, že to ministerstvo určí, na konci je, že to určí vláda nariadením. A presne z toho znenia neviem, v tom odkiaľ pokiaľ bude ministerstvo kompetentné a odkiaľ pokiaľ vláda bude kompetentná. To sú veľmi citlivé veci, tie treba veľmi presne určiť v právnych predpisoch. To sa nedá určiť beletriou. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšia faktická, pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Rafaj vo svojom vystúpení veľmi často hovorí o tom, že prijatím tejto novely sa zavádza poriadok na vysokých školách. Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja si nemyslím, že na našich vysokých školách je neporiadok, skôr si myslím, že je tam poriadok, až na tú jednu vec, až na vynútené poplatky, ktoré doposiaľ existovali. A chcem sa vás opýtať, či si myslíte, že posilnením centrálneho riadenia a potláčaním samosprávnosti sa dá zaviesť nejaký väčší poriadok, alebo či si myslíte, že posilnením právomocí rektorov dôjde k tomu, aby ten poriadok bol väčší, alebo či si myslíte, že vytváraním ďalších kategórií študentov sa vytvorí väčší poriadok. Mohol by som ďalej menovať ďalšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele. A, bohužiaľ, ja mám pochybnosti o tom, že práve tieto zmeny zabezpečia v budúcnosti väčší poriadok. Skôr sa obávam, že existujúci poriadok na našich vysokých školách prijatím tejto novely sa mení na chaos. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja sa len obmedzím na vaše pozmeňujúce návrhy, ktoré ste predložili.

Po prvé, ak ste hovorili o tom, že niektorí nebudú platiť, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v dotknutom čase, tak sa chcem opýtať, či si myslíte, že mnohí na ten čas sa jednoducho nezamestnajú tak, aby vykonávali prácu vo verejnom záujme, a jednoducho takýmto spôsobom celkom prirodzene sa dostali do tej kategórie zvýhodnených študentov.

Druhá vec, to tu zaznelo už u predrečníkov k tomu návrhu, ktorý máte. A hovorí, že ministerstvo určí a tak ďalej podľa počtu študentov. Nepredpokladám, že chcete urobiť zle pánovi ministrovi. On sa vyjadril, že toto sa vôbec nedá spočítať. Teraz mu vlastne hovoríte, že to bude musieť vypočítať. Ja si myslím, že sa to dá vypočítať, to je v poriadku, ale je to takisto, si myslím, veľmi nejasne formulované. A v tom istom bode 5 na záver hovoríte, a na to sa chcem opýtať, právnické osoby budú môcť uzatvárať zmluvy s vysokými školami aj so študentmi, teda chcem vedieť, či to má znamenať to, že tie, ktoré dnes vykonávajú obchádzaním zákona vzdelávanie, sa dostanú do kategórie, že uzavrú zmluvy a aj takýmto spôsobom to legalizujete. Prosil by som vysvetlenie.

Ale ešte jedna poznámka na záver. Tieto veci naozaj zvyšujú chaos. A myslím si, že by bolo lepšie, keby ten zákon mal priestor na to, aby sa to vydiskutovalo tam, kde sa to má vydiskutovať, teda v odborných kruhoch a vo výbore. Tu v pléne v druhom čítaní to už ťažko dostaneme do takej právnej podoby, aby to bolo naozaj dobré. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem poďakovať pánu kolegovi poslancovi Rafajovi za to, že zdôraznil, že Slovenskej národnej strane naozaj nejde o kvantitu, ale o kvalitu, a predložený zákon tento zámer, zvýšiť kvalitu vysokoškolského štúdia, skutočne sleduje. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Pán poslanec, ja by som sa veľmi rád vyjadril aj k tomu, čo komentovala pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa vás, či ste sa zaoberali aj zmenami § 57 ods. 5 a § 92 ods. 11, pretože tie presne určujú, čo musí vysoká škola stanoviť dva mesiace vopred pred uzávierkou prihlášok. To znamená, že v zákone bude niečo iného na jednom mieste a niečo iného na druhom mieste.

Ďalšia vec je, že vy priamo novelizujete nejaký iný zákon. To znamená, že tento zákon už bude musieť mať aj iný názov.

Ale chcel by som ešte povedať nejaký komentár k tomu, čo ste hovorili o tom, ako zvýšiť kvalitu, že predsa nemôžeme zvýšiť kvalitu zákonom. Tak na to existuje, samozrejme, veľa metód. A jedna z tých metód je štátnym rozpočtom. Však štátnym rozpočtom, ktorý máte v rukách, ak dá dosť peňazí na to, aby ste mohli zamestnávať kvalitných profesorov, ak samospráva rozhodne o tom, že takých treba, no tak zvýšite kvalitu okamžite alebo tak, že nebudú musieť robiť profesori výskum na prístrojoch, ktoré patria do múzea. Takže chcem povedať, že ak financovanie vysokého školstva dnes má klesajúcu tendenciu v porovnaní s HDP, no tak potom ťažko môžete žiadať, aby robili nejaký veľmi dobrý výskum.

Vy ste hovorili aj o tom, že musíme vychádzať z pravdivej analýzy. Ja by som vás veľmi pekne chcel poprosiť, ak nejakú analýzu máte, tak ja by som ju rád videl, pretože nikto z akademickej obce nevidel, ale ani tento výbor školský nevidel žiadnu analýzu zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorá by hovorila o tom, čo je v ňom zlé a čo v ňom treba opraviť.

A keď hovoríte o rovnakých podmienkach a vytváraní konkurenčného prostredia, tak potom treba rovnako financovať aj súkromné vysoké... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec Miššík, asi sme sa zle pochopili. Ja som len použil slová, že nie je dobré, ak niektorí nadraďujú súkromný záujem nad verejný. Ako si to kto vysvetlí, to už proste nechám na každého.

K pánovi Szigetimu, ktorý spochybňoval poriadok na vysokých školách, resp. hovoril o tom, či s rektormi to robiť posilnením ich právomocí. No tak spočítajte, si koľko máme verejných aj súkromných vysokých škôl a s kým môžete lepšie komunikovať alebo kto je ten reprezentant tej danej školy pri tom množstve. A vyjde vám proste jednoduchá odpoveď.

Chcem odpovedať aj na tie spochybnenia, či sa niekto zamestná alebo nezamestná vo verejnom záujme. Veď ja som ešte v jednej faktickej poznámke hovoril, že 35 % ľudí nám v súčasnosti študuje, pretože sú to policajti, pracovníci na úradoch práce alebo ľudia inde, kde si musia jednoducho dorábať tieto vzdelania. Takže tu sa hovorí o tomto.

Pán poslanec Devínsky, ja som nehovoril o analýze vysokoškolského zákona, ale o analýze stavu vysokého školstva na Slovensku. Napr., ešte odpoviem, niektoré profesie, teda aprobácie na matematicko-fyzikálnej fakulte sú už dopredu, keď tak môžem povedať, vypredané pre zahraničné firmy. Čiže nič nebráni týmto firmám zabarterovať si študenta takouto zmluvou. Ale určite to nie sú také zmluvy, aké existujú teraz. To vás môžem ubezpečiť. Ani sme to nemali vôbec na mysli. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže vyčerpali sme vystúpenia všetkých písomne prihlásených poslancov do rozpravy, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Dubravay, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Mamojka, pán poslanec Jasaň, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Lebocký a pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A ako prvý má slovo pán poslanec Dubravay. Nech sa páči.

P. Dubravay, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa ako koaličný poslanec vyjadril k navrhovanému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje poslanie vysokých škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti.

Táto zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. A zákon je vypracovaný na základe Plánu úloh Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Uvedené som úmyselne odcitoval, aby bolo zrejmé, že to nie je proces náhodný, že to nie je výmysel stvorený v krátkodobom horizonte, tak ako niektorí opoziční poslanci nám to prezentovali.

Je prirodzené, že naše vysoké školy sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa stále viac kvantitatívne pohybujeme, najmä naším vstupom do Európskej únie, otvorením hraníc a tak ďalej. A je normálne a prirodzené, že v tejto dobe, v dobe úžasného pohybu informácií, sa zákony menia, dopĺňajú a novelizujú, samozrejme, s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti slovenského štátu, ktorý aj v minulosti mal vysokú úroveň základného, stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania.

Návrh zákona zachováva doterajšie členenie vysokých škôl na univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy. Samozrejme, zákon spresňuje a špecifikuje ich zameranie. Rieši odmeňovanie pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon rieši organizáciu štátnej podpory, výskumu a vývoja, čo považujeme, samozrejme, za veľmi dôležité. Zákon rieši postavenie zahraničných vysokých škôl, ktoré sú ako právnické osoby so sídlom na území členského štátu Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskej konfederácie. Tak ako som už konštatoval, vysoké školy môžu byť za splnenia ustanovených kritérií začlenené medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy. Zároveň však za neplnenie ustanovených kritérií zákon určuje sankcie a pokuty právnickým osobám v rozsahu 500 000 až 15 mil. Sk a, samozrejme, ukončenie činnosti.

Zákon určuje verejné vysoké školy, akými vnútornými predpismi upravil dodatočné zvolenie členov akademického senátu, ak v priebehu funkčného obdobia akademického senátu vznikne nová fakulta verejnej vysokej školy alebo sa niektoré fakulty zlúčia a do skončenia funkčného obdobia akademického senátu zostáva viac ako 6 mesiacov.

Čo je dôležité. Rektor predkladá akademickému senátu verejnej vysokej školy na vyjadrenie návrh rozpočtu pred jeho predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola môže so súhlasom správnej rady používať ako zdroje financovania aj úvery, už to tu bolo spomenuté, úvery od bánk na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov. Treba len pripomenúť, že je tu určitá poistka, teda zábezpeka, v tom, že celková suma dlhu neprekročí 60 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roku bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu a hlavne na splátky vrátane úhrady výnosov nie je možné použiť finančné prostriedky z dotácií zo štátneho rozpočtu.

V zákone je jednoznačne stanovené, podľa akých kritérií sa vytvára fond reprodukcie. Zákon hovorí o majetku verejnej vysokej školy. V záujme verejnej kontroly nad hospodárením verejných vysokých škôl sa posilňuje vplyv verejnosti na publikované údaje v správe o hospodárení verejnej vysokej školy. Pre zabezpečenie praktickej výučby študentov aj v iných študijných odboroch sa rozširujú možnosti zakladania vysokoškolských podnikov so všetkými výhodami a účelovosťou.

Upravujú sa úlohy špecializovaných pracovísk verejných vysokých škôl.

Rozširujú sa možností verejnosti zasahovať do činnosti verejnej vysokej školy prostredníctvom členov správnej rady, napr. navrhovať kandidátov na rektora, navrhovať prorektora a podobne.

O právach vysokých škôl udeľovať absolventom študijných programov akademický titul, uskutočňovať habilitačné a inauguračné konanie bude rozhodovať minister školstva.

Precizujú sa ustanovenia zákona o postupe ministerstva pri vybavovaní žiadosti o udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy.

Vysokým školám z členských štátov sa umožňuje poskytovať na území Slovenskej republiky študijné programy na základe osobitného oprávnenia. Samozrejme, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky preskúma, či doklady o vzdelaní udeľované za absolvovanie tohto štúdia budú platné v krajine sídla vysokej školy. Precizuje sa formulácia tak, aby nebola pochybnosť o možnosti univerzitných vysokých škôl a vysokých škôl poskytovať študijné programy, ktoré nie sú orientované na vedeckú výchovu a pokračovania v ďalšom stupni vysokoškolského vzdelávania. Odborné vysoké školy poskytujú najmä programy zamerané na prax. Upravuje sa postavenie doktoranda vysokej školy a podobne.

Som rád, tak ako som už povedal, a pán minister toto zdôraznil vo svojom úvode, že s ohľadom na skutočnosť sa umožňuje vysokým školám požadovať školné od študentov v externej forme štúdia.

Zavádza sa obmedzenie, aby v jednom akademickom roku mohli prijať na externú formu štúdia najviac 50 % z počtu študentov prijatých v príslušnom akademickom roku na dennú formu štúdia, pokiaľ neprijmeme pozmeňujúci návrh.

Zohľadňuje sa osobitosť poslania vysokoškolského učiteľa a obnovuje sa obmedzenie práce vysokoškolského učiteľa na vysokých školách pôsobiaceho v Slovenskej republike. Jeho práca pre iné právnické osoby tým nie je obmedzená. A cieľom je posilnenie kvality vzdelávacieho procesu a vedeckej činnosti vysokej školy tým, že vysokoškolský učiteľ pôsobí plnohodnotne na jednej vysokej škole.

Zabezpečuje sa transparentnosť v postupe Akreditačnej komisie. Vyjadrenie Akreditačnej komisie je kľúčové pre rozhodnutie ministerstva o priznaní príslušných práv či v konaní o udelení štátneho súhlasu.

Rozširujú sa kritériá zohľadňované vo financovaní verejných vysokých škôl.

Zrovnoprávňuje sa školné na štátnych a verejných vysokých školách. Upravujú sa dôvody priznania alebo nepriznania sociálneho štipendia.

V osobitnom prípade zdravotné postihnutie študenta umožňuje poskytovať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia.

Tak ako bolo už konštatované v predkladacej správe pána ministra školstva, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Zákon je precízne pripravený. Spĺňa všetky náležitosti. Nie sú v ňom žiadne obmedzenia akademických slobôd, ale vznikajú tu určité formy kontroly, najmä financovania a iných potrebných vecí pre chod fakúlt a vysokých škôl.

Určené výbory, tak ako bolo konštatované, na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh a vyjadrili súhlas s ním a odporučili tento zákon schváliť. Preto poslanecký klub Slovenskej národnej strany a celá koalícia bude za tento zákon hlasovať. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Dubravaya má pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Devínsky. Nech sa páči, pán poslanec.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste spomenuli, že slovenské vysoké školy sú súčasťou európskeho vysokoškolského priestoru. Ony tým ešte nie sú, lebo nespĺňame všetky kritériá Bologne, ale blížime sa k nim. Ale touto novelou, ak bude prijatá, tak sa znovu od nich vzdialime.

Ale chcel by som sa dotknúť toho, o čom ste hovorili, čo sa týkalo spoločných študijných programov ako, povedal by som, výrazného pozitívneho faktora. Dovoľte, aby som k tomu poznamenal, že novela, ktorá je predkladaná, o ktorej diskutujeme, je konštruovaná tak, že ak jedna škola nemá akreditáciu a druhá ju má a dohodnú sa a vytvoria spoločný študijný program, tak obíde tá vysoká škola, ktorá ho nemá, nutnosť akreditácie. To teda nijako nezvyšuje kvalitu, ako ste to, vážený pán poslanec, uviedli.

Spomínali ste zvýšenie posilnenia pôsobenia Akreditačnej komisie. No tak ako sa bude zvyšovať, keď kritériá kvality nebude si stanovovať Akreditačná komisia, ale budú to stanovovať ministerskí úradníci? A Akreditačná komisia sa k tomu bude vyjadrovať a potom pán minister schváli to, čo ministerskí úradníci pripravili. Takže ani to nie je celkom v poriadku, nezvyšuje sa pôsobenie Akreditačnej komisie, práve sa odníma jej absolútne kľúčová vlastnosť, ktorou môže regulovať kvalitu vysokých škôl.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Dubravay, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic a po ňom bude vystupovať pán poslanec Mamojka. Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vitajte v parlamente, odkedy ste boli poslancom, trošku tu klesla úroveň slobody prejavu, ale vitajte znovu medzi nami.

Dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu novely vysokoškolského zákona z pohľadu spoplatňovania externého štúdia. Myslím si, že spoplatnenie externého štúdia môže vyvolávať dva problémy, jeden problém ústavnoprávny a jeden problém vecný.

Možno vás poteší môj názor pri jednom z nich, pán minister, pri druhom asi nie. Osobne si myslím, že ústavnoprávny problém tu nevzniká, nevzniká preto, že, samozrejme, každý zákon zavádza nejakú diferenciáciu, zavádza nejaké skupiny. Pokiaľ sleduje legitímny cieľ, napr. tá diferenciácia nie je svojvoľná, tak ten ústavný test splniť môže. Poviem príklad. Aj zákon o advokácii diferencuje medzi tými, čo môžu byť advokátmi a musia mať právnické vzdelanie. A tí, čo nemajú právnické vzdelanie, advokátmi byť nemôžu. Čiže tiež diskriminuje neprávnikov. Ale má to legitímny cieľ a to rozlišovanie nie je svojvoľné. V tomto prípade legitímnym cieľom je zrejme snaha finančne posilniť vysoké školy a diferenciácia nie je svojvoľná zrejme preto, že sa vychádza z predpokladu, že externisti môžu byť v pracovnom pomere, môžu zarábať a tým pádom si môžu časť svojho vysokoškolského štúdia financovať. Čiže ja osobne by som v tom ústavnoprávny problém nevidel.

Vidím v tom však pomerne vážny vecný problém, najmä v tom riešení, ktoré vláda zvolila. A poviem aj prečo. Podľa tohto modelu financovania cieľom je, aby nebol, ako to bolo doposiaľ, obchádzaný zákon, keď externisti boli nútení tretími subjektmi platiť de facto školné, ale aby to išlo priamo vysokej škole. Ale systém financovania je nastavený tak, že pokiaľ sa rozhodne vysoká škola spoplatniť externé štúdium, potom nedostane dotáciu od štátu. (Reakcia z pléna.) Áno, v tom programe. A ja sa teraz pýtam, aký to bude mať praktický dosah. Bude to naozaj znamenať, že vysoké školy sa rozhodnú spoplatniť štúdium, prídu o štátnu dotáciu, alebo naopak, sa rozhodnú radšej ho nespoplatniť a zoberú štátnu dotáciu a naďalej pretrvá ten istý stav, že budú to spoplatňovať cez tretie subjekty. Je to pomerne jednoduchá logická úvaha. Predstavme si taký príklad, že keď dnes vyberá ten tretí subjekt, nejaká nadácia alebo iná forma právnickej osoby, 10 000 na jeden akademický rok. A predstavme si, že 10 000 je dotácia na študenta na ten študijný program. Ako sa rozhodne vysoká škola? Spoplatní to priamo a získa 10 000 od študenta, ale príde o tú istú sumu od štátu alebo sa rozhodne radšej to nespoplatniť, bude mať od štátu dotáciu a ešte si naviac vyberie, ako tomu je dnes, cez tretí subjekt ďalších 10 000? To je pomerne logická úvaha.

Tento návrh zákona asi len predstiera riešenie, ale v realite k žiadnemu riešeniu neprichádza. Tento návrh zákona nijakým výrazným spôsobom nemení už dnes účinný sankčný mechanizmus vo vzťahu k vysokým školám, ktorý de facto spoplatnil vysokoškolské štúdium cez tretie osoby. Ten systém je v zákone, ale zjavne veľmi efektívny doposiaľ nebol a vy ho nijako výrazne nemeníte. Čiže obávam sa, že my tu prijmeme riešenie, ktorého ale výsledná podoba v praxi bude veľmi minimálna, ak vôbec nejaká bude. Inými slovami, naďalej školy aby neprišli o dotáciu zo štátu, nespoplatnia externé štúdium a naďalej to budú spoplatňovať cez iné tretie subjekty či subjekty obchodného práva alebo cez treťo-sektorové subjekty.

Tento problém sa dá vyriešiť dvomi spôsobmi, tým spôsobom, že buď na jednej strane aj každá škola, ktorá spoplatní externé štúdium, bude mať štátnu dotáciu, alebo, naopak, že na externé štúdium nepôjde žiadna dotácia ani v situácii, keby nebolo spoplatnené. Vtedy by musela vysoká škola hrať čistú hru a rozhodnúť sa bez ohľadu na iný motív od štátnej dotácie, či spoplatní alebo nespoplatní externé štúdium. Obávam sa, že toto riešenie, ktoré je tu navrhnuté, nerieši v zásade takmer nič.

Ak by sme aj prijali riešenie, že by sa neviazalo na štátnu dotáciu externé štúdium, jeho spoplatnenie, aj tak by, samozrejme, vznikol problém, ktorý je vo vecnej rovine v tom, že spoplatnené bude externé štúdium a interné štúdium, denné štúdium spoplatnené nebude. To je problém, na ktorý poukazovali mnohí moji kolegovia, problém vytvorenia priestoru na korupciu. A je to pomerne tiež jednoduché. Ak si povieme príklad, že externé päťročné štúdium bude stáť, dajme tomu, 200 000 korún a študent bude vedieť, že v dennom štúdiu to má zdarma, v externom štúdiu 200 000 na 5 rokov, tak bude mať pomerne veľkú motiváciu dostať sa za každú cenu len na denné štúdium. Tá motivácia je vyjadrená sumou do 200 000 korún. To znamená, vytvárame touto diferenciáciou, ktorá podľa mňa nie je protiústavná, tuná ale pomerne veľké korupčné prostredie pre osoby, ktoré budú mať veľmi nadštandardnú motiváciu byť na štúdiu dennom a nebyť na štúdiu externom. A to je pomerne tá motivácia ľudská, aby sa vyhli plateniu školného. A teda, samozrejme, môžeme mať rôzne kontrolné mechanizmy. A verím, že zostanú zachované v Trestnom poriadku, ako sa odhaľuje korupcia. Ale to prostredie ako také, tá šanca na korupčné konanie, ten priestor na korupčné konanie sa týmto systémom zväčšuje.

Čo je riešenie. Riešenie podľa mojej mienky, jediné poctivé riešenie je čiastočné spoplatnenie denného aj externého štúdia. A ja osobne si myslím, že to je aj spravodlivé riešenie. Táto vláda hovorí, že je vládou sociálnou, solidárnou. Ale čo je solidárne na tom, keď mnohodetná rodina z Oravy, ktorá nepošle žiadne svoje dieťa na vysokoškolské štúdium, financuje zo svojich daní vysokoškolské štúdium detí bohatého manželského páru v Bratislave? Je to sociálna solidarita? Je to sociálna spravodlivosť? Ja hovorím nie. Je to opak sociálnej solidarity.

Návrh, o ktorom rokovala aj bývalá vláda, to znamená sčasti spoplatniť, sčasti spoplatniť vysokoškolské štúdium, ale viazať to na pôžičky, viazať to na presné stanovené kritériá, na čo môže byť školné použité, je to najmä na sociálne štipendiá, aby sa práve umožnilo študovať osobám z nižších sociálnych vrstiev, to bol sociálne spravodlivý, podľa mojej mienky sociálne spravodlivý návrh. Ja viem, že to nie je návrh, ktorý je populárny, a preto s ním vláda asi ťažko príde. Ale pokiaľ chceme veci riešiť nie podľa toho, čo nám ukazujú prieskumy verejnej mienky, ale podľa toho, čo naozaj je vskutku spravodlivé, tak by sme asi mali ísť touto cestou.

Naviac, štatistiky nám dokazujú, že priemerný absolvent vysokej školy má v priemere plat o 10 000 korún vyšší, o 10 000 korún vyšší ako osoba bez vysokoškolského vzdelania. To je za rok 120 000 korún. Koľko by mohlo byť maximálne školné v dennom štúdiu? Možno práve okolo tej úrovne. Nie je spravodlivé, aby sa sčasti osoba, ktorá má z vlastného vzdelania aj vlastný prospech, aj finančný, podieľala na svojom štúdiu? Nie je to sociálne spravodlivé? Podľa mojej mienky to sociálne spravodlivé, samozrejme, je. Nie je to riešenie, samozrejme, socialistické, ale je to riešenie, ktoré ja považujem za sociálne spravodlivé.

Vrátim sa teraz späť k návrhu novely. Rád by som počul aj názor pána ministra na tú otázku vecnú, to znamená, či dnešný systém, ktorý navrhujete, spoplatňovania externého štúdia s jeho väzbou na štátnu dotáciu vlastne nebude znamenať, že sa nič nezmení, a, po druhé, či si nemyslíte, že systém spoplatnenia externého štúdia a nespoplatnenia denného štúdia nebude rozširovať, a to výrazným spôsobom, priestor na korupčné konanie vo vysokom školstve. Ďakujem, pani predsedajúca.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie majú pani poslankyňa Tóthová a pán kolega Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. K otázke korupčného konania a vlastne tej možnosti vybrať si peniaze od štátu aj na študentov a zároveň mimovládky alebo iné subjekty aby vyberali peniaze. Pán poslanec, toto sme vám vysvetľovali v ústavnoprávnom výbore asi polhodinu. A v tej súvislosti ja som aj povedala, veď keď sa jasne dá určitá povinnosť do zákona, tak potom tieto vaše špekulácie všetky sú mimo. A že toto bude ošetrené pozmeňujúcimi návrhmi, tiež sme povedali. Ale vy ste tu z toho spravili úplne päťminútovú story. Nevadí to, producírovali ste sa, je to v poriadku. Zvykli sme si na to.

Ale mňa zaráža tá vaša otázka, že z Oravy tá desaťčlenná rodina, s tým počtom detí, bude financovať bezplatné štúdium niekoho z Bratislavy, áno, bohatej rodiny. A čo keď tie peniaze práve od tej rodiny pôjdu na výstavbu školy alebo pôjdu ich dane na bezplatné štúdium denné základné alebo stredné, alebo pôjdu na výstavbu diaľnice, alebo, aj keď poviete, na bezplatné štúdium denného lekára, ktorý bude zase liečiť ich deti, a tie dane sa spätne vrátia?

Prosím vás pekne, tieto vaše súvislosti postrádajú akúkoľvek logiku a reálnu prax a skúsenosť z praxe, čo vám nezazlievam, pretože skutočne tej praxe ste si užili menej. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister Lipšic, vo vašom prirovnaní o rodine z Oravy a rodine z Bratislavy chýba jedno elementárne kritérium, ktoré je potrebné pre štúdium na vysokej škole. A to sú schopnosti a talent. Ak niekto chce študovať na vysokej škole, musí mať predovšetkým schopnosti a talent. A ak ich má, tak potom sa môže domáhať úspešne štúdia na vysokých školách, pretože aj keď je z chudobnej rodiny, tak dostane štipendium. To znamená, v reálnej praxi to môže byť tak, že práve talentované dieťa z rómskej rodiny z východného Slovenska, z Oravy alebo odkiaľkoľvek, ktoré je hudobne nadané alebo výtvarne nadané, bude financované bohatými rodičmi dieťaťa, ktoré bude síce bohaté, z bohatej rodiny, ale nebude duševne na to, povedal by som, pripravené, aby študovalo na vysokých školách. Takže kritérium pre štúdium na vysokej škole nie je bohatstvo a peňaženka rodičov, ale aj podľa našej ústavy, pán Lipšic, schopnosti. Toho sa treba držať. A ak sa tohto budeme držať, tak zrejme ani korupcia nebude takou hrozbou, pretože talent a schopnosti sa nedajú kúpiť za peniaze. To je proste dané prírodou. A ten, kto má hudobné nadanie alebo výtvarné nadanie, alebo nadanie pre matematiku, nadanie pre históriu, ten to proste zdedil, má to a s tými schopnosťami potom sa môže uplatniť v živote. Treba len, aby bol vzdelávaný a dobre a kvalitne pripravovaný.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, máte priestor na reakciu.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa Tóthová, nepôjdem s vami do polemiky, kto si toho čo v živote užil. To sa mi zdá byť nedôstojné na pôde parlamentu. Ale v každom prípade musím povedať, že práve moju argumentáciu vo výbore, s ktorou ste vtedy aj takmer celá vládna koalícia súhlasili, som zopakoval dnes, v čom vidím problém. Váš problém je, že vo výbore máte iný názor potom ako v pléne. Zaplať pánboh, že nemáme verejné prenosy ešte aj cez deň, lebo by to bolo ešte, ešte zaujímavejšie potom počúvať vaše vystúpenia.

Ale chcel by som vysvetliť aj vám, aj pánovi kolegovi Paškovi problém, o ktorom som sa už zmienil. Faktom je štatisticky, že rodiny z nižších sociálnych vrstiev posielajú svoje deti na vysoké školy v menšom množstve. Proste viac študentov vysokých škôl je z vysokoškolsky vzdelaných rodín, štatisticky. Je to tak. Je to tak. Ale na ich financovaní sa podieľajú aj tie rodiny, niekedy sociálne slabšie, ktoré posielajú svoje deti na vysoké školy v menšom množstve, nehovorím, nie vôbec, ale štatisticky percentuálne v menšom množstve. Hovorím o tom, že ale aj z ich daní sa financuje vysokoškolské štúdium možno bohatých bratislavských detí. A to ja považujem za čosi, čo nie je sociálne spravodlivé. Podľa mňa to je veľmi, veľmi jasné.

Po druhé, pán poslanec Paška, ste hovorili, že veď ide o talent. Ale, samozrejme, ide o talent a schopnosti, takisto ako ide v justícii o spravodlivosť. Ale chcete povedať, že v justícii nie je korupcia? Ja si myslím, žiaľ, že je, aj keby tam nemala byť a malo by ísť o spravodlivosť. To isté je aj v školstve. A ja hovorím len jednu vec, že ten systém, ktorý vy dnes zavediete v tomto zákone, ak niečo zmení, tak to bude zvýšenie šance alebo priestoru na korupčné správanie. To je všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mamojka vystúpi ako ďalší v rozprave.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vyjadril svoj názor k zákonu niekoľkokrát v pléne i v médiách. To znamená, momentálne nechcem hovoriť viac, ako je potrebné a únosné. Ja len zopakujem, ja nerád opakujem, ale poviem to, čo som povedal svojho času v replike pánovi poslancovi Froncovi: "Tempori serviendum est. (Čas ukáže.)" Bodaj by to boli tie ciele, ktoré sú jednoznačne správne, znalostná a vedomostná spoločnosť, tam niet o čom diskutovať. Ja len mám jemné pochybnosti ako dlhoročný akademický funkcionár, že takto stavaný zákon týmto cieľom povedie, ale v tomto prípade by som sa rád mýlil.

Dovoľte, aby som prikročil ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom, o ktorých si myslím, že v prípade, ak by prešli, tak jemne budú modifikovať alebo obrusovať niektoré prvky a inštitúty, ktoré by tento návrh zákona do určitej miery modifikovali.

Dovolím si navrhnúť v súvislosti s tým, čo hovorím, vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, potom to zdôvodním, samozrejme, body 7, 11, 15, 16 a 17 spoločnej správy s tým, že navrhujem o nich hlasovať spoločne a navrhujem ich schváliť, spoločne hlasovať o nich preto, pretože vecne a obsahovo jednoznačne súvisia.

Ak dovolíte, len pár viet poviem, aby som vám trošku oživil, o čo tu ide. Ide v princípe o kompetencie akademických senátov vo väzbe na otázky personálne a finančné. Ja navrhujem fixovať alebo ponechať pôvodný stav, ako je teraz, kde akademické senáty mali schvaľovaciu kompetenciu nielen vyjadrovaciu, ako sa navrhuje teraz. Ja tvrdím stále jedno, a nie je to môj osobný názor, to si nelichotím ani si nedovolím, vysoké školy z hľadiska riadenia sú skutočne nie o manažérskom riadení, ale predovšetkým o samosprávnom riadení. Iste, tieto dve formy sa musia prekrývať, nedajú sa zrkadlovo oddeliť, to nikto nehovorí. Ale vysoká škola je o prevahe a priorite samosprávneho riadenia vysokej školy s primeranou participáciou učiteľov i študentov. Preto sú to dospelí inteligentní ľudia. A tým končím tento bod. Schvaľovacia pôsobnosť senátu z hľadiska prorektorov, prodekanov, rozpočtu je absolútne podľa môjho názoru namieste, pretože či ide o učiteľov či študentov, je to o nich. Nemôžu byť bohapustí štatisti.

Ďalej si dovolím vyňať na osobitné hlasovanie bod 28 spoločnej správy len s návrhom schváliť ho.

Na jemné oživenie, ak môžem, uvediem, je tam navrhovaná lehota deväť mesiacov, pôvodné znenie v terajšom zákone je šesť mesiacov. Na vyjadrenie ministerstva školstva k zriadeniu súkromnej vysokej školy údajne úradníci ministerstva školstva tvrdia, že šesť mesiacov je málo, že treba deväť mesiacov. Ja som bol desať rokov úradník na ministerstve financií, ktorý bol vždy tvrdý rezort, a domnievam sa, že pol roka je dosť na to, aby som prevrátil hore nohami akýkoľvek spis, deväť mesiacov jednoducho je lehota, ktorá je podľa mňa zbytočne dlhá a vyvoláva zbytočnú neistotu všetkých zainteresovaných subjektov. Teda navrhuje sa ponechať terajšia lehota šiestich mesiacov na vyjadrenie sa k návrhu Akreditačnej komisie na zriadenie školy.

Ďalej si dovolím požiadať o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 35 spoločnej správy.

Takisto tento bod sa týka kompetencií akademických senátov na súkromnej vysokej škole. Ja sa osobne domnievam, že študent, ktorý zaplatí za štúdium, nemôže po zaplatení byť štatistom a nemôžeme z neho urobiť objekt, lebo je to stále subjekt vysokej školy. To znamená, akonáhle zaplatí, tak ho nemôžem odstrčiť, ale aj práve preto, nielen preto, ale aj preto, že zaplatí, tak musí mať možnosť participovať takisto na zásadných, personálnych a finančných rozhodnutiach vedenia školy, tak ako je to obdobne na verejných školách. To znamená, ide o to, aby aj akademické senáty na súkromných vysokých školách mali schvaľovaciu kompetenciu ohľadne personálnych a finančných otázok, pretože, opakujem, má ten študent byť subjekt, nie objekt.

Ďalej, o chvíľu končím, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 56 spoločnej správy, kde sa navrhuje osemnásť hodín priameho vyučovacieho kontaktu týždenne.

Ja nebudem o tom dlho hovoriť, ale ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, jemne to nadľahčím. Mňa to mrzí, že to musím povedať, ale trošku recesisticky to je naozaj, ako keby som povedal, keby som bol absolvent fakulty telesnej výchovy a športu, že všetci športovci sveta, futbalisti, hokejisti, bejzbalisti, atléti, gymnasti, plavci budú trénovať päť hodín týždenne. No tak asi to tak nebude, si každý má iný tréningový program. Z hľadiska kvantity obsahu, opakujem ešte raz, nemožno vo väzbe na obrovskú a pozitívnu heterogénnosť vysokých škôl a fakúlt povedať, že 18 hodín týždenne je tá suma priameho pedagogického kontaktu, ktorá akurát nám zabezpečí potrebnú kvalitu. Nebudem to ďalej komentovať. Ale len Univerzita Komenského, ktorá má technické vedy, prírodovedecké, matematické, fyzikálne, má humanitné, pedagogické, filozofické vedy, a je obrovská variabilita, však na to je kardinálna samosprávna kompetencia fakúlt, aby ste vo väzbe na študijný program a charakter študijného programu povedali, aký typ, aká kvalita a aké množstvo priameho kontaktu má byť. To sa zhora jednoducho určiť nedá.

Ďalej, ak dovolíte, by som navrhoval v bode 62 spoločnej správy prezentovať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka ustanovenia § 74 ods. 3 navrhovaného znenia s tým, že navrhujem takéto znenie: "Vysokoškolský učiteľ môže pracovať na ustanovený týždenný pracovný čas na dvoch vysokých školách. Vysokoškolský učiteľ môže pracovať na kratší pracovný čas na viacerých vysokých školách. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy."

K cieľom zdôvodnenia, ak dovolíte, stručne. Cieľom navrhovaného znenia je zabezpečiť kvalitu práce vysokoškolského učiteľa a zároveň neobmedziť možnosť zdravej konkurencie vedomostného potenciálu vysokoškolských pedagógov. Obdobná úprava sa uplatňuje v niektorých štátoch Európskej únie, sú to Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, kde sú dva úväzky plné na vysokých školách.

Ak dovolíte, ešte poviem pár viet k tomuto vlastnými slovami. Kolegyne, kolegovia, možno viete, možno nie, v terajšom znení zákona na vysokých školách má vysokoškolský pedagóg možnosť pracovať na pracovný pomer na dobu určitú 5 rokov. Priemerný vek profesora na Univerzite Komenského, použijem tento príklad ako príklad najstaršej najväčšej univerzity, je 62 rokov. Obdobne je to aj inde. To znamená, keď sa v šesťdesiatke, ospravedlňujem sa za ten výraz, dohrabete k tomuto vrcholnému vedecko-akademickému a pedagogickému titulu profesora, tak okrem toho, že máte dva roky na päť rokov, keď uspejete, potom máte možnosť mať pracovný pomer na dobu neurčitú. To znamená profesor, ktorý prežije x kvalifikačných stupňov akoby kvázi atestácií (PhD., docentúru, profesúru a tak ďalej a tak ďalej), má zhruba šesťdesiatku. A vtedy, keď ste na vrchole tvorivých síl, ak nemáte náhodou už Alzheimera alebo koxartrózu a môžete prezentovať a rozdať svoje vedomosti, tak my zo zákona chceme limitovať túto aktivitu. Dobre, limitujme ju. Ale aby som ja v cieli, keď budujeme vedomostnú znalostnú spoločnosť, a neobmedzujem, teraz kolegovia nech sa nehnevajú, primátor, starosta môže tu byť a nech je, keď stíhajú, ich vec, umelci, dabujem, hrám, o jednej má reláciu, večer tanečnú šou Bailando, keď to robím dobre, prečo by to nemohlo tak byť? Prečo by šesťdesiatročný profesor, ktorý je vrcholom väčšinou intelektuálneho rebríčka, mal byť administratívne obmedzený? Chcem upozorniť na jedno, aby sa to neplietlo. Ja súhlasím, pán minister, s tým, áno, nech je garant jednej vysokej školy. Však to platí aj teraz, aby sa ten človek mohol venovať tej škole, tomu študijnému odboru, to je obmedzené, v poriadku. Ale nepleťme to a nemýľme si to s priamym pedagogickým úväzkom niekde. Však ak to prijmeme takto s tým striktným obmedzením jedného úväzku, tak postihneme a potrestáme tých najlepších. A chceme to? Však ja mám určitý špecializačný odbor, o ktorý je záujem. Sú kolegovia, čo ma osobne mrzí, za to nemôžu, ktorí možno pracujú v odboroch, ktoré nie sú tak atraktívne a o ktoré nie je záujem. Ale ste takí, ktorí máte odbor, ktorý je zaujímavý, viete to prezentovať, viete to prednášať, no tak prečo by ste nemohli prednášať. Však to je kritérium, ktoré je plusové, ak je o mňa záujem na iných školách. A nebuďme administratívno-direktívni a malicherní v tom, že budeme z postu ministerstva a štátu kontrolovať, či on má jeden alebo dva úväzky. Však to je otázka, tu je manažérsky princíp, nie samosprávy princíp namieste. Keď som hlupák, tak si ma žiadna vysoká škola ani vedenie fakulty nezaangažuje. A zadarmo vám dneska nedá ani korunu, to viete. A tým končím zdôvodnenie. A keď si ten profesor alebo docent na vrchole tvorivých síl môže zarobiť 5,50 poctivo a poctivo ich zdaniť inde, no tak my ho máme limitovať? Tak hádam takto nechceme budovať znalostnú ekonomiku. A také bulvárne plátky, že mám štyri-päť supermán, prosím vás, to odíde, to je otázka času a vôbec nezaujímavé.

A ešte si dovolím uviesť posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka bodu 55 spoločnej správy. Týka sa ustanovenia § 40 ods. 2, kde navrhujem znenie, prečítam ho, aj keď to máte pred sebou, ale už končím, nezdržím vás viacej: "Správna rada verejnej vysokej školy má 12 členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister. Štyroch členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor. Štyroch členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora. Dvoch členov správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a dvoch členov navrhuje študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol."

Máte to pred sebou, ostatné znenie v podstate je nezmenené. Zas pár vetami poviem, o čo tam ide. Ja si myslím, že v členstve správnej rady majú byť tretinovo zastúpení tí, ktorí by teda mohli a mali mať vplyv na chod verejnej vysokej školy, navrhuje zas štyroch rektor ministrovi, štyroch minister školstva. No prečo by zas akademický senát, keď už má správna rada mať tie kompetencie, ktoré má mať, či už ich bude mať alebo nie, na zloženie správnej rady nemohol mať skromný podiel dvoch za zamestnaneckú časť senátu, dvoch za študentskú čas senátu (akademická obec)? Veď tá správna rada rozhoduje o nich. A nejde tu o nejakú prevahu, ale len o vyrovnanosť a určitú rovnováhu zase, ako by som povedal výkonnej, zákonodarnej a kontrolnej moci, o nič viac a nič menej pritom nejde. Ďakujem za ctenú pozornosť, to je všetko z mojej strany.