P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Keďže ste boli jediná prihlásená ústne, končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Pán predseda výboru? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 380).
Návrh na pridelenie je v rozhodnutí 380. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1077 z 20. decembra 2006 sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu je zabezpečiť plynulý prechod majetkových práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ako aj pohľadávok a záväzkov zo zanikajúcej príspevkovej organizácie na štátny podnik.
Vzhľadom na nutnosť riešenia predmetnej problematiky obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona a odporučenie na jeho ďalšie prerokovanie.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Košútová nás bude informovať ako spravodajkyňa.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 155 z 5. septembra 2007 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na dnešné rokovanie parlamentu.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 380 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a predpokladajúc, že ani pán minister, ani pani spravodajkyňa už nebudú zaujímať stanovisko, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Pán minister, poprosím vás opäť, aby ste uviedli materiál, ktorý páni poslanci majú v tlači pod č. 361. Návrh na pridelenie výborom je rozhodnutie č. 364.
Nech sa páči, pán minister.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 652 z 8. augusta 2007 predkladám vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť, aby podpora, ktorá je poskytovaná pôdohospodárom, spĺňala všetky požiadavky právnych predpisov Európskej únie. Týmto návrhom sa upravuje rozdelenie pôsobnosti medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktorá zabezpečuje činnosti súvisiace s čerpaním jednotlivých fondov Európskej únie.
Navrhovaný zákon tiež rieši kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti podpory spracovaných poľnohospodárskych výrobkov. Predložený návrh vytvára podmienky na čerpanie prostriedkov nielen z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ale aj z ďalších fondov, ktoré je možné využívať pri podpore pôdohospodárstva a rozvoji vidieka.
Predložený návrh zákona nezakladá nové nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, má pozitívny vplyv na životné prostredie a na podnikateľské prostredie v pôdohospodárstve.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nutnosť úpravy poskytovania podpôr v pôdohospodárstve v Slovenskej republike obraciam sa na vás so žiadosťou o odporučenie vládneho návrhu zákona na ďalšie prerokovanie.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Aj pri tomto návrhu je určenou spravodajkyňou pani poslankyňa Košútová.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 153 z 5. septembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že bol doručený 15 dní pred rokovaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti z formálno-právnej stránky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby právnej úpravy a hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla a postúpila predmetný zákon na druhé čítanie.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2007 č. 364 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.
Pán predseda, skončila som, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o geologických prácach (geologický zákon), je to tlač 357.
Poprosím pána ministra životného prostredia, aby uviedol návrh zákona.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon) si vám dovolím predložiť na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Návrh zákona vychádza zo znenia doteraz platného zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a štátnej geologickej správe.
V návrhu zákona sa navrhujú zmeny, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii, ako aj z požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, odbornej spôsobilosti, sprísňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác, zavádza sa ohlasovanie geologických prác. Novým spôsobom sa v časti Prieskumné územie upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.
Návrh ustanovuje postup pri prevode geologického diela a geologického objektu, okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodkladne, a okruh subjektov za podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. Súčasne sa ustanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela a geologického objektu pri výberovom konaní.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na zamestnanosť.
Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2007 a ako vládny návrh bol odporučený Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie prerokovanie.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za pozornosť, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Určeným spravodajcom je pán poslanec Čech.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 151 zo dňa 5. septembra 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o geologických prácach (geologický zákon). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 13. augusta 2007 č. 358 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku od nikoho z kolegov nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Kahanec. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, máte slovo.
S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, chcel by som len pár poznámok, skôr otázok k tejto predkladanej novele zákona, geologického zákona. A určite, že pri potrebe likvidácie prác a diel po ukončení geologického výskumu je potrebné riešiť tieto veci. A vzhľadom na to, čo je uvedené v dôvodovej správe, že sa budú riešiť možné prevody, či už odplatne, alebo bezodplatne, sa stanovuje nejaký postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela alebo geologického objektu cez výberové konanie. Myslím si, že zámer by tam mal byť dobrý, ale určite tam môžu byť aj problémové veci, pri takýchto prevodoch.
Ale chcel by som sa spýtať na § 4, kde sa vlastne špecifikuje, kto je oprávnený vykonávať geologické práce. A v tomto § 4 sa uvádzajú jednotliví oprávnení vykonávatelia týchto geologických prác a z týchto oprávnených vykonávateľov vypadol Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, čo si myslím, že je inštitúcia, ktorá má svoju históriu a už vlastne od roku 1940 sa venuje týmto činnostiam a roky plní funkciu geologickej služby, tak ako je to v mnohých civilizovaných štátoch, ale aj v štátoch, ktoré sa ešte rozvíjajú. Určite, že s týmto geologickým ústavom, s jeho činnosťou vznikli aj určité problémy. Podľa informácií, ktoré ku mne došli, tak boli aj niektoré problémové výberové konania, ktorých sa tento geologický ústav zúčastnil, a nakoniec tieto výberové konania mali iného víťaza napriek tomu, že ponúkali ako nižšiu cenu. Ale nechcem to tu teraz rozoberať, tieto príklady môžeme hovoriť podrobnejšie neskôr.
Skôr sa chcem spýtať, keď v § 4 bod 1 písm. c) sa uvádza taxatívne Slovenská akadémia vied, Správa slovenských jaskýň, vysoké školy, stredné odborné školy a múzeá, ak vykonávajú geologické práce pri plnení svojich vedeckých, výskumných alebo pedagogických úlohách, prečo vlastne v tomto paragrafe nie je naďalej taxatívne uvedený Geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý má svoju, ako som už spomínal, históriu a myslím si, že má aj bohaté skúsenosti na to, aby takéto práce mohol vykonávať?
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, ja by som vaše otázky doplnila ešte možno o jednu ďalšiu. V piatej časti tohto návrhu zákona vidím problém v tom, že nedohodu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a zhotoviteľom o rozsahu spôsobu vykonávania dobu trvania geologických prác má rozhodnúť na návrh zhotoviteľa ministerstvo. Myslím si, že nie je ministerstvo tým nestranným orgánom, ktorý by mal hájiť vlastnícke záujmy vlastníka nehnuteľnosti, a v druhom čítaní vo výbore budem navrhovať, aby týmto nestranným orgánom bol súd. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku?
S. Kahanec, poslanec: Nebudem dlho, každopádne pri tom presune kompetencií na jednotlivé rezorty je minimálne taký pocit, že vlastne sa presúva všetko do rezortov a odsúvajú sa kompetencie z iných inštitúcií, resp. z iných pozícií. A už pred časom sme tu spomínali množstvo inštitúcií, kde sa tieto kompetencie presúvali. A teraz vlastne nasledujú obidva zákony, ktoré sú za sebou, aj ten geologický zákon, následne banský zákon, zasa sa to sústreďuje, tá kompetencia a právomoci, do rezortu. Tak len toľko. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce ako navrhovateľ vyjadriť.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážený pán poslanec, myslím, že vaša pripomienka je len čiastočne opodstatnená, je potrebné zvážiť ju s tým, že my ale akceptujeme také riešenie, že Geologický ústav Dionýza Štúra je fakticky riešiteľom viacerých geologických úloh. Rieši úlohy ako, dá sa povedať, prípravná vedecká inštitúcia a pri vykonávaní, myslím, že bol trend aj v minulosti, aby vykonávali to predovšetkým organizácie, ktoré sú zhotovitelia v oblasti geologických prác. Takže ja sám sa snažím posilniť určité pôsobenie Geologického ústavu Dionýza Štúra, ale ako určitého poradného orgánu, ako vedeckej inštitúcie. A bude treba možno hovoriť o tom, zvažovať, do akej miery skutočne ako zhotoviteľa geologických prác. Sme pre to otvorení, samozrejme.
Čo sa týka pripomienky pani poslankyne Tkáčovej, v časti 5, že vidí problém riešenia v dvoch problémoch medzi vlastníkmi a zhotoviteľmi. Samozrejme, že tým môže dôjsť aj dochádza často. Ministerstvo je orgán, ktorému tieto veci prislúcha, si myslím, riešiť, ale nikomu to nebráni, aby riešil tieto spory i súdnou cestou. Takže ja si myslím, že nemali by sme rezorty stavať mimo diania alebo nejaký ako odvolací alebo rozhodovací orgán. Súd je konečne tá inštitúcia, ktorá môže riešiť každý spor v občianskoprávnych sporoch a nedorozumeniach.
Takže toľko. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz v prvom čítaní prerokujeme
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 354).
Rozhodnutie o pridelení výborom je pod číslom 357.
Poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, aby v zastúpení pána ministra hospodárstva Jahnátka uviedol vládny návrh zákona. Ďakujem.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám s cieľom zosúladiť konanie štátnej banskej správy s ostatnými orgánmi verejnej správy v otázkach banskej činnosti.
Ide predovšetkým o odstránenie rozporu so stavebným zákonom, ale aj o zosúladenie so zákonom č. 44/1988 (banský zákon). Novelou zákona sa súčasne dokončí implementácia smernice č. 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov.
Zároveň sa dávajú do súladu s inými právnymi predpismi podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávané banským spôsobom a pre výbušniny, a to najmä so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z.
Návrh zákona neodporuje Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátu. Novelou zákona sa rozširuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva v tom, že bude vydávať osvedčenia vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie a vydávať záväzné stanoviská o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využitie výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb pri eventuálnom vyvlastňovacom konaní alebo v konaní o zriadení vecného bremena.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz poprosím pána poslanca Janiša, ktorý ako určený spravodajca gestorského výboru pre hospodársku politiku nás oboznámi so spravodajskou informáciou.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vám podal spravodajskú informáciu v prvom čítaní o novele zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (tlač 354).
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok. A preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu dáva rokovací poriadok, odporúčam, aby Národná rada po rozprave odporučila návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej navrhujem Národnej rade, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, ktorý súčasne navrhujem aj ako gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. A ďalej navrhujem, aby výbory prerokovali návrh zákona do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Páni poslanci Sabolová, Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, páni ministri, vzhľadom na to, že pán minister Jureňa určite nebude odpovedať na otázky, ktoré by som kládla, dotknem sa len tej dnešnej akejsi nite vyvlastňovačiek, obmedzovania práv.
Keď si zoberiete dôvodovú správu a prečítate si, že posilňujeme obvodné banské úrady ako osobitné stavebné úrady, ktoré budú môcť začať vyvlastňovacie konanie, a keď si pozrieme § 41a Vyvlastňovacie konanie, tak sa môžeme vrátiť k zákonu, ktorý sme tu nedávno prerokovávali a týkal sa ťažby zlata v Kremnici a možno aj v podobných ďalších lokalitách.
Zdá sa mi, že táto vláda sa rozhodla, odvoláva sa na pripravovaný nový stavebný zákon a nový zákon o vyvlastňovaní a vraj si to vyžiadala prax, aby sme postupovali týmto spôsobom. Je až neuveriteľné, keď ešte nie je na svete nový stavebný zákon a zákon o vyvlastňovaní na to, aby sme mohli stavať v predstihu a proste zobrať ľuďom všetko, čo im patrí, tak sa mi zdá ako úplne neúnosné a neúmerné, aby sme my dnes takúto novelu zákona prerokovávali s takýmito kompetenciami úradov. A skutočne je to pre laika nepochopiteľné a nieto pre odbornú verejnosť, ktorá sa tomu venuje a trošku zohľadňuje aj právo občana v tejto krajine.
Preto, pán minister, ale, bohužiaľ, nie vy, ale pán minister hospodárstva, ako chcete vlastne dnes pripraviť tento návrh alebo schváliť tento návrh zákona, keď ešte ani neviete, alebo v predstihu ideme ešte ďalšími novelami aj novelizovať stavebný zákon v tejto časti banského zákona?
A snáď ešte jedna vec a to je skúsenosť aj z minulosti pri tých otvárkach, kde bude môcť banský úrad, bude mať obrovskú kompetenciu a bude môcť rozhodnúť pri verejnom záujme o otvárke, príprave dobývaní výhradného ložiska. Ja si spomínam v tom predchádzajúcom období, aj kolegovia možno, ešte s pánom kolegom Kötelesom, keď sa otváral dobývací priestor v Chránenej krajinnej oblasti v Slovenskom krase v Hrhove a nebyť to, že jednak bola tam možnosť vstupu občianskej verejnosti a aj to, že platila ešte aj ochrana prírody, aj krajiny a že mohol vstúpiť aj rezort životného prostredia do tohto konania, myslím si, že by sme boli dnes o 100 metrov alebo o nejakých pár kilometrov ďalej, kde je otvorený dobývací priestor, otvorili v chránenej krajinnej oblasti ďalší dobývací priestor.
Čiže ja len chcem pripomenúť zo skúseností z minulosti, že je veľmi nebezpečné, ak sa púšťame do takýchto noviel zákonov, kde skutočne hospodárske rezorty prestanú kooperovať s rezortmi ochrany životného prostredia, s ochranou prírody a krajiny.
A preto nie je možné takýto návrh podporiť. Očakávam v druhom čítaní, čo ešte prinesiete. Jednak z rezortu aj páni poslanci, ale myslím si, že je to oprávnená obava o to, že skutočne budú porušované základné práva občanov na vlastníctvo.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, nadviažem, lebo niektoré veci už spomínala moja kolegynka, možno nadviažem na tú možnosť obmedzenia vlastníckych práv. Dokonca v závere, úplne v závere dôvodovej správy sa to výslovne uvádza, že "bližšia špecifikácia nákladov sa nedá podrobnejšie vyčísliť, nakoľko zákon prvýkrát zavádza možnosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva alebo možnosť vyvlastnenia".
Je to určite veľmi citlivá a veľmi náročná otázka na riešenie a už sme tu mali problémy z hľadiska vyvlastňovania a z hľadiska právnych vzťahov pritom viackrát pertraktované, či už išlo o stavby líniové alebo či išlo práve o už tu spomínané banské stavby a podobne. A je to problém primeranej náhrady, problém obmedzenia, vyvlastnenia nehnuteľností a tak ďalej.
V samotnej správe sa spomína, že vlastne tento banský zákon rieši dosť značný rozsah otázok, lebo jednak rieši mnoho nezrovnalostí medzi viacerými zákonmi a medzi inými aj rozpor so stavebným zákonom. V tej istej dôvodovej správe sa uvádza, že takisto potrebu upraviť vyvlastňovacie konanie v zákone si vyžiadala prax a pripravovaný nový stavebný zákon. No, celkom mi to nejde do súladu, lebo očakával by som, že bolo by určite logickejšie, ak by tieto zákony, teda banský zákon, stavebný zákon a nový zákon o vyvlastňovaní, teda dva pripravované zákony, stavebný zákon a zákon o vyvlastňovaní, s týmto banským zákonom boli predkladané súbežne, kde by to malo logiku, aby potom ešte sa nevyskytli ďalšie nezrovnalosti. A určite je dosť pripomienok aj teraz v rámci pripomienkového času, myslím pri tých prvých diskusiách pri stavebnom zákone, ktorý sa musí došpecifikovať, aby vôbec vznikol ako tlač do Národnej rady.
Preto mám určitú obavu o právne vzťahy, lebo zasa sa touto novelou rozširuje pôsobnosť rezortu ministerstva hospodárstva s tým, že práve rezort bude vydávať osvedčenia o vhodnosti osobitného zásahu, či už do zemskej kôry, alebo na účely konverzie, a bude, samozrejme, vydávať aj záväzné stanoviská a bude rozhodovať o tom, že či pri strete záujmov ide o hospodársky záujem na využití výhradného ložiska, alebo o oprávnený záujem vlastníka, eventuálne pri vyvlastňovacom konaní, pri zriaďovaní vecného bremena a podobne.
Takže vzhľadom na to, že už sme tu podobné problémy pri týchto kompetenciách pri rezortoch mali, napríklad pri zákone o ÚRSO, keď sme to riešili a takisto sa tam presúvali kompetencie, tak minimálne by som pri tomto predkladanom zákone fakt očakával, aby sa tieto tri zákony, ktoré spolu veľmi úzko súvisia, riešili súbežne bez takéhoto predstihu banského zákona. Keď mi viete dať nejakú odpoveď na tieto otázky, ktoré som tu spomínal, tak budem rád.
Ešte spomeniem dopad zákona na verejný rozpočet. Uvádza sa, že by sa mali rozšíriť počty zamestnancov, myslím, že tam je číslo 12 a že predtým, keď sa novelizoval zákon, tak vlastne to prešlo, predchádzajúce novely boli bez zvýšenia stavu zamestnancov. Môžem povedať, že keď sa vtedy nezvýšil stav, zrejme tam bol určitý zámer, neviem teraz presne posúdiť, lebo vtedy som tu nesedel, ale každopádne teraz deklarovala vláda a pán premiér, že chce znížiť ešte stavy v rezortoch. A my teraz zvyšujeme ďalší stav zamestnancov s tým, že keď si pozrieme rozpis bežných a kapitálových výdavkov, tak na roky 2008, 9, 10 sa uvažuje s potrebou 50, 54, 61 miliónov. Uviedol som zaokrúhlené čísla v miliónoch. Takže to zvýšenie, ktoré prinesú napríklad zvýšené príjmy za poplatky za prepravu pyrotechnických výrobkov a podobne, tak je to vlastne len desatinka toho, čo si vyžiadajú mzdové náklady a ďalšie bežné a kapitálové výdavky. Určite je dobré podporiť tieto úrady výpočtovou technikou, ale je otázka, že či je to nevyhnutné, aby sa zvyšovali mzdové náklady a ďalšie náklady na samotnú funkciu. Takže pokiaľ viete mi zodpovedať niektoré veci, tak poprosím o odpoveď.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Uzatváram rozpravu. Pán navrhovateľ, pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spravodajca, chcete krátko? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Zároveň prerušujem rokovanie prvého dňa 13. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570. Je to zákon, ktorý za vládu odôvodní minister obrany, tak ako sme sa dohodli pri schvaľovaní programu, a potom budeme, samozrejme, pokračovať vládnym návrhom zákona o investičnej pomoci.
Ďakujem pekne. Dovidenia. Dobrú noc.
(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)