M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pani Ľubica Rošková, Peter Miššík, Iveta Radičová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, sama ste uviedli, že aj napríklad v rozpore, že výška príspevku navrhovanej novely je 30 tisíc, ministerstvo uvažuje o 40-tisícovej, že si vyžaduje dlhší čas na to, aby sme zosúladili všetky návrhy a podnety, ktoré práve ministerstvo práce dalo do pripomienkovania túto novelu, tento zákon o zamestnanosti, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme to ešte raz dali tak do súladu, aby sa nemuseli niektoré veci znovu opakovať a znovu novelizovať. Len to som chcela povedať. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa dotknem tej otázky, ktorú spomínala pani poslankyňa a týka sa legislatívnej iniciatívy vlády, prípadne legislatívnej iniciatívy poslancov. Minulý týždeň sme mali ústavnoprávny výbor a je nutné podotknúť, že takmer každý vládny návrh zákona, ktorý prišiel do ústavnoprávneho výboru, bol katastrofálny. Netýkalo sa to len vecí, kde sme vytýkali zrejmý rozpor s ústavou, ale týkalo sa to aj úplne triviálnych záležitostí, ktoré súvisia s legislatívnym procesom. Dokonca tvrdím, že aj poslanci vládnej koalície, ktorých je väčšina v našom ústavnoprávnom výbore, povedali, že takú nekvalitnú prácu Legislatívnej rady vlády treba oceniť možno aj tým spôsobom, že nebudeme hlasovať za takéto návrhy, pretože nastáva evidentná situácia, že odbor legislatívy parlamentu robí pozmeňujúcimi návrhmi, prípadne pripomienkami, tú prácu, ktorú nerobí vládna legislatíva. Potom nastáva ďalšia situácia, v ktorej vládni poslanci prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov v gestorských výboroch tieto zákony úplne menia, pričom ústavnoprávny výbor o týchto "pozmeňovákoch" nič nevie. Opakujem, nevytýkajte poslancom, že podávajú svoje návrhy zákonov, ktoré sú oveľa kvalitnejšie, ako tie, ktoré prichádzajú z dielne vlády. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Iveta Radičová, nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pôvodný príspevok, ktorý bol v bývalom pôvodnom zákone, naozaj bol definovaný nepoužiteľne pre občanov. Preto bol zrušený. Viazal sa na zmenu trvalého pobytu a za celý rok tento príspevok vo výške 10 tisíc korún využilo 22 fyzických osôb.

Návrh, ktorý je teraz v parlamente, má úplne inú filozofiu. Reaguje na pohyby v politike zamestnanosti a aktívnej politike trhu práce, to znamená, na uprednostnenie občanov kyvadlového spôsobu dochádzania za prácou, teda rešpektuje možnosť podporiť prechodné bývanie, podnájmy a podobne. To je to, čo najviac občania využívajú. Predsa vieme, že rozhodnutie zmeniť trvalý pobyt napríklad z Rimavskej Soboty a presťahovať sa na západné Slovensko, je veľmi vážnym, až nemožným rozhodnutím i z hľadiska finančného zabezpečenia si bývania. Preto ten príspevok v pôvodnom znení nebol využívaný a nebol dobré zadefinovaný. Dnes, po roku je tu návrh znovu dobre, ústretovo zadefinovaného príspevku a vôbec, páni poslanci, nie je podstatné, či hovoríme o 30 tisíc alebo 40 tisíc korunách, to je zmeniteľné. Podstata je, že rešpektuje voľbu občanov o prechodnej, dočasnej zmene bydliska, alternatívnom bývaní, a nie opustení trvalého bývania. V tomto je principiálny rozdiel i toho, čo vláda predkladá vo svojom pripravovanom zákone o službách zamestnanosti. A poprosila by som túto filozofiu minimálne zobrať do úvahy. SDKÚ - DS tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, podporí. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo.

Ďakujem za všetky poznámky, ktoré mali kolegovia. Pani poslankyňa Rošková, no ja som tú paralelu medzi 30 tisíc a 40 tisíc spomínala len kvôli tomu, že vy ste vytkli, že bude to mať súvis so štátnym rozpočtom, teda negatívny, no a tých 40 tisíc korún je ešte vyššia suma, takže to som až tak dobre nepochopila.

Plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Miššík, že tá legislatívna iniciatíva je taká, ako to spomenul, netreba o tom viac rozprávať. On je právnik. Pôsobí v ústavnoprávnom výbore, vie posúdiť, aká tam bola práca v minulých volebných obdobiach a aká je teraz, alebo hlavne kvalita predkladaných návrhov zákonov.

A pani poslankyňa Radičová fakticky ešte raz podčiarkla to, o čom je táto novela. Táto novela má riešiť tie prvé týždne alebo možno mesiac, prvý alebo druhý mesiac, keď niekto zmení svoje miesto, teda čo sa týka mobility pracovnej sily a z týchto peňazí vie napríklad prvý alebo druhý mesiac zaplatiť podnájom, alebo sčasti cestovanie. A týka sa to aj absolventov škôl. Takže preto vítam túto novelu zákona.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Klára Sárközy bola jediná prihlásená do rozpravy ústne. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Na záver sa prihlásil so záverečným slovom navrhovateľ. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som v sále hľadal pani poslankyňu Vaľovú, no zistil som, že pani poslankyňa Vaľová je v Moskve, je v zahraničí, a keď tu nie je, myslel som si, že snáď rozprava o tomto návrhu možno nebude a možno tento návrh skôr prejde. Ale vidím, že aj keď tu pani Vaľová nie je (ona tak pozorne stráži poslanecké návrhy, ktoré z tejto oblasti sú možno v istej polemike s návrhmi z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí), je to ošetrené zo strany SMER.

Ale teraz vážne. Aj pani poslankyňa Rošková hovorí o príspevku, že sa nestretol v minulosti s priaznivým ohlasom, pretože sa nedal využívať tými, pre ktorých bol určený. Ale nebolo tým optimálnym riešením alebo teda správne zrušiť ten príspevok, že sa nevyužíval, keď vidíme, že na Slovensku je veľa ľudí bez práce a problém je, naozaj, len v sťahovaní sa za prácou. Pozrite sa, čoho sme dnes svedkami.

A poviem jeden konkrétny príklad z regiónu. Ja bývam pri Trnave a možno to aj vy poznáte z dennej tlače. Tak Peugeot dostal miliardy na vytvorenie nových pracovných miest. Nemajú dostatok pracovnej sily. V obci pri Trnave v Zavare sú postavené stovky bytov, postavili sa za pomoci štátu, že tam budú bývať ľudia, ktorí budú pracovať v Peugeote. Dnes sú tam tie byty poloprázdne, ale bývajú tam zamestnanci z cudziny zo zahraničia, z Rumunska. Tí ľudia neprišli so svojimi rodinami. Prišli väčšinou sami muži. Dnes je tam kriminalita oveľa, oveľa väčšia, alebo dokonca nebola tam a je tam taká, že dokonca polícia uvažuje o tom a už tam aj zriadili policajný obvod, musia tam byť policajti. To znamená, štát má oveľa, oveľa vyššie výdavky, s ktorými vôbec nerátal a pritom sme tam umŕtvili miliardy, ktoré mali byť určené našim nezamestnaným. Ak to myslí štát tak, že veď pomáhame Ukrajine a Rumunsku, no to je oveľa efektívnejšie v rámci štátnej pomoci. Radšej im poslať tie peniaze, ako nakladať neefektívne so zdrojmi, ktoré my tu máme.

To znamená, tu na západe je práce dosť, niet voľnej pracovnej sily. Na východe krajiny práce nie je toľko, pracovná sila tam je. Čiže, naozaj im treba len pomôcť, aby im stálo za to presťahovať sa za prácou. A to nehovorím prvýkrát, keďže to bol prvý poslanecký návrh, ktorý som po voľbách predložil minulý rok a dostal som od vás prísľub, že pani ministerka pripravuje návrh a bude tu čo najskôr a medzitým prešiel celý dlhý rok a ten návrh nie je v parlamente, tak sme ho s kolegyňou Gibalovou opäť predložili, aby sme pomohli tým nezamestnaným jednotlivcom, aby sme pomohli ich rodinám, aby sme pomohli aj regiónu, kde je nedostatok pracovnej sily.

Keď hovorí pani kolegyňa Rošková, že je v pripomienkovom konaní vládny návrh zákona, no musím povedať, ak je aspoň v tej podobe, ako je predstavený verejnosti, tak je to skôr škodlivý návrh. Sú tam opatrenia, o ktorých budeme určite dlho polemizovať. Vy síce máte silu to v parlamente presadiť, ale sú to návrhy, ktoré neriešia situáciu. Lebo na jednej strane vôbec vy mobilitu nepodporíte.

Spomenula to kolegyňa Radičová, že náš návrh znamená zásadnú zmenu podmienok. To znamená, nie viazať na trvalý pobyt, ako to je v návrhu ministerstva práce. Ďalej, že ministerstvo navrhuje nové príspevky, ale príspevky na miesta, ktoré by vznikli aj bez tých príspevkov. Samozrejme, to znamená, že to je plytvanie verejnými prostriedkami. Je to ich rozhadzovanie. Rozhodovať sa bude netransparentne. Jednoducho, ja budem dlhšie diskutovať o vládnom návrhu vtedy, keď príde do parlamentu. Ale teraz, keď rokujeme o našom poslaneckom návrhu, chcem spomenúť ešte jednu vec, a to pre pani poslankyňu Laššákovú - teraz v sále nie je -, že pripomína nám predkladateľom, že ale návrh má vážny dopad na štátny rozpočet, a to poslanci nemôžu také návrhy predkladať. No musím povedať, že pani poslankyňa si stúpa na jazyk. Povedala to už kolegyňa Klára Sárközy, že ten vládny návrh je plytvaním prostriedkov. Náš návrh je efektívny, to nie je plytvanie, to sú prostriedky, ktoré budú veľmi užitočne zo štátneho rozpočtu alebo teda z rozpočtu tejto kapitoly veľmi rozumne vynaložené.

Dámy a páni, som presvedčený, že neurobíme nič zlé, ak tento návrh posunieme do druhého čítania, lebo je to vlastne návrh, proti ktorému nemá nikto nič. Ani vy neoponujete, že to je dobrý návrh, len hovoríte, že bude aj iný, komplexný. No, veď keď príde komplexný o polroka alebo kedy ho budeme schvaľovať, veď môžeme o tom diskutovať, ale toto je nevyhnutná zmena, ktorá môže zmenšiť naše mnohé problémy na Slovensku, aj vaše, lebo naozaj, ak budeme konať pomaly, tak to bude len vyťahovať ďalšie zdroje zo štátneho rozpočtu a zhoršovať situáciu aj v tom regióne, kde očakávame, že budú ľudia prichádzať za prácou.

Ďakujem za vašu podporu aj pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem navrhovateľovi.

Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť v rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime teraz k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Tento návrh ste dostali ako tlač 376. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 372.

Teraz už je priestor pre vás, pán navrhovateľ. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Problémom, ktorý táto navrhovaná novela má za cieľ riešiť, je, že Slovenská republika zákazom evidencie určitých dovezených ojazdených vozidiel a vyžadovaním technických kontrol pred ich opätovným prihlásením, resp. zapísaním do evidencie vozidiel v Slovenskej republike bez toho, aby táto podmienka rovnako platila aj pre domáce vozidlá za rovnakých okolností, porušuje svoje povinnosti s čl. 28 a 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva - nedovolené obmedzenie voľného pohybu tovaru.

Slovenská republika postupuje diskriminačne tým, že dovezené ojazdené vozidlá z iných členských štátov bez typového schválenia ES musia byť v súlade s typovým schválením ES, zatiaľ čo podobné domáce ojazdené motorové vozidlá môžu byť opätovne prihlásené do evidencie vozidiel, napríklad v prípade zmeny majiteľa, i keď nespĺňajú prísne normy ustanovené pre dovezené vozidlá.

Po ďalšie, vyžaduje osobitnú kontrolu technickej spôsobilosti pred opätovným prihlásením jednotlivo dovezených ojazdených vozidiel do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, zatiaľ čo v prípade domácich vozidiel v prípade opätovnej evidencie takúto povinnosť nevyžaduje.

Predložený návrh novely zákona je vypracovaný v súlade s výkladovým oznámením komisie o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte, vydaním ktorého Európske spoločenstvá sledujú cieľ uľahčiť voľný pohyb vozidiel prihlásených do evidencie vozidiel v jednom členskom štáte pre premávku na pozemných komunikáciách v ostatných členských štátoch a opätovné uvedenie do prevádzky vozidiel, ktoré už boli predtým zaevidované v inom členskom štáte.

V Slovenskej republike v súlade s § 88 a nasledujúcich zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov všetky dovezené vozidlá, o ktorých orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť vozidla rozhodol, že musia byť evidované a opatrené evidenčným číslom, musia sa prihlásiť do evidencie na okresnom dopravnom inšpektoráte Policajného zboru príslušnom podľa miesta trvalého pobytu alebo podľa sídla držiteľa vozidla.

Z výkladového oznámenia tiež vyplýva, že technické vlastnosti vozidla, ktoré už bolo predtým zaevidované v inom členskom štáte, by sa mali posúdiť na základe technických podmienok platných v prijímajúcom členskom štáte. Prijímajúce členské štáty môžu vyžadovať, aby sa vozidlá predtým zaevidované v inom členskom štáte podrobili technickej kontrole pred opätovným prihlásením do evidencie vozidiel iba, ak je táto kontrola povinná aj v prípade každého prevodu vlastníctva akéhokoľvek vozidla alebo v prípade akejkoľvek zmeny držiteľa osvedčenia o evidencii vozidla prihláseného do evidencie vozidiel v tom istom členskom štáte.

Navrhovaná úprava súčasne reaguje aj na potreby vyplývajúce z praktickej aplikácie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Medzi ďalšie pripomienky, ktoré novela obsahuje, patrí aj možnosť vykonať následnú technickú kontrolu v ktorejkoľvek stanici technickej kontroly na Slovensku, nakoľko už funguje informačný systém, ktorý umožní, aby vozidlo, ak v prípade, že nevyhovie technickým požiadavkám na jednej stanici technickej kontroly, následnú môže vykonať na hociktorej, ktorá funguje na území Slovenskej republiky. Doteraz bola povinnosť vykonať túto následnú kontrolu presne v tej istej stanici, kde predtým vozidlo nevyhovelo. Zvyšuje sa poplatok, správny poplatok pri dovoze vozidiel z nečlenských krajín, to znamená, z tretích krajín na sumu 10 tisíc korún.

Samozrejme, je potrebné diskutovať a dúfam, že zákon, ak prejde do druhého čítania, tak predmetom diskusie bude aj otázka toho uvoľnenia neobmedzeného dovozu vozidiel tým, že prestávame na základe tejto navrhovanej novely tak, ako si to vyžaduje komisia, prestávame vyžadovať doklad COC, ktorý hovorí o typovom schválení vozidiel.

Podľa štatistík dnes najväčšie množstvo dovezených vozidiel na Slovensku tvoria vozidlá s priemerným vekom 10 rokov. Takže, aj keď, samozrejme, musíme vyhovieť výčitkám alebo tomu výkladovému oznámeniu, krajiny ako Nemecko aj Rakúsko takéto obmedzenia veku vozidiel tým, že predpisujú určité technické požiadavky na vozidlá, majú. Samozrejme, sú to krajiny podstatne väčšie a otázka je, v akej miere uvoľnia tento svoj trh. My zatiaľ postupujeme v zmysle toho, ale je možné ešte v prípade jeho prerokúvania v druhom čítaní takú povinnosť predkladania dokladov COC opätovne zaviesť. Ale predpokladám a chcel by som aj požiadať kolegov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, aby sme o nej v druhom čítaní spoločne diskutovali. Dámy a páni, ja vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ktorým je výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi.

Nech sa páči, pán spravodajca.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením č. 194 zo 4. septembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 376.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako aj o tom, že návrh nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy sa venuje odôvodneniu jednotlivých ustanovení návrhu.

Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

Dovoľte mi však jednu poznámku. Ja si veľmi vážim aktivitu a iniciatívu pána poslanca Pelegriniho a nespochybňujem jeho snahu o to, aby sa istým spôsobom uľahčil dovoz motorových vozidiel, lebo o to určite v jeho návrhu ide. Ale myslím si, že takýto návrh, ktorý je vyložene odborný, ktorý sa vyložene zaoberá technickými záležitosťami, by malo podávať ministerstvo dopravy, ktoré je na to zriadené. A nie je mi celkom jasné, prečo sa obchádza pripomienkové konanie, prečo sa obchádza celý legislatívny proces a opäť, tak ako sme tu už dnes viackrát o tom diskutovali, prečo sa ide nahrádzať ministerstvo poslaneckým návrhom?

Ale nespochybňujem právo pána poslanca a jeho dobrý úmysel v tomto smere. Myslím si, že v druhom čítaní, kam verím, že sa tento zákon alebo predpokladám, že tento zákon do druhého čítania prejde, bude dosť priestoru, tak ako hovoril, aby sme aj tieto otázky prediskutovali a vyňali z toho všetky riziká, ktoré pri odbúraní istých povinností pri dovoze automobilov, ktoré môžu vzniknúť hlavne vzhľadom k dovozu áut ukradnutých v zahraničí. Ale myslím si, že v druhom čítaní bude na to dostatočný priestor.

Teda vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, budem odporúčať po rozprave, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 č. 372 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem po rozprave navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a budem ďalej odporúčať, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. októbra a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

Pán podpredseda, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona neprihlásil nikto. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán poslanec Kahanec, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k predloženej novele zákona č. 725 o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Tento zákon si dal ako hlavný cieľ reagovať na dve formálne oznámenia Európskej komisie a táto Európska komisia začala vlastne nimi konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 tejto zmluvy. A keďže hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev a následne aj možnej sankcie, teda pokuty, preto sa tu vlastne objavuje tento poslanecký návrh.

Už pán spravodajca pred chvíľou spomínal, že sú to veci, ktoré by mali byť predkladané na základe odbornej diskusie a na základe odborných spracovaných príprav a tým pádom by mali byť predkladané rezortom, teda ministerstvom dopravy. Je samozrejmé, každému je jasné, že pri niektorých zákonoch vzhľadom na časovú tieseň sa niekedy podávajú aj takéto poslanecké návrhy. Otázka je, či ich nepodávame až príliš často vzhľadom na nutnosť podávania takýchto návrhov.

Nechcem teraz spochybňovať, aby sme nereagovali na začaté konanie o porušení Zmluvy zo strany Európskej komisie a na možné sankcie, ktoré by z toho vyplynuli. Ale aj včera už sme mali prípad poslaneckého návrhu, ktorým sa riešili vážne veci, dnes je to ďalšia vec. Ale predovšetkým je to o tom, čo tu už bolo opakovane a opakovane spomínané, používanie nejakého takého rovnakého metra. A keď si zoberieme dôvodovú správu, tak tento rovnaký meter sa tam vlastne, ako keby táto dôvodová správa zodpovedala nášmu rokovaniu v parlamente a zdôrazňovala, že všade treba používať rovnaký meter. Aj pri tom, keď podávajú poslanecké návrhy koaliční poslanci, ale aj pri tom, keď ich podávajú opoziční poslanci, aby priechodnosť týchto zákonov mohla byť aj vtedy, keď sú zo strany opozície, pokiaľ sú potrebné, pokiaľ sú užitočné a aby sme to nestavali do roviny, čo môže prejsť a čo nemôže prejsť, čisto do rýdzo politickej roviny.

V tejto dôvodovej správe sa niekoľkokrát spomína, že má byť rovnaký meter pre dovezené ojazdené vozidlá, aj pre domáce vozidlá. Aby Slovenská republika nepostupovala práve niektorými ustanoveniami zákona diskriminačne a aby jedny i druhé, keď nespĺňajú normy ustanovené pre vozidlá, buď vyžadovali kontrolu, alebo, aby ju nevyžadovali podľa toho, aké podmienky sa dohodnú. Každopádne je tam aj možnosť, aby sme vyžadovali túto kontrolu od dovezených ojazdených vozidiel, ale iba v tom prípade, ak by sme takéto isté pravidlo mali aj na svoje ojazdené vozidlá.

Toto všetko jednak má uľahčiť voľný pohyb vozidiel pri hlásení do evidencie, ale na druhej strane nespochybňujem a zaznelo to tu pred chvíľou, že je určite potrebné odborné posúdenie, aby sme si stanovili také podmienky pri týchto vozidlách, aby sme si nimi zabezpečovali aj dostatočnú bezpečnosť cestnej premávky a aby sme si zabezpečovali aj chránenie vlastných záujmov v Slovenskej republike. Každopádne, aj keď tieto podmienky si môžeme v rámci mantinelov stanovovať a môžeme ich odborne navrhnúť, ešte raz zdôrazním, je potrebné pri tom všetkom mať rovnaký meter.

Takže, ako spomínali obidvaja moji kolegovia, možno ešte bude k tomu diskusia v druhom čítaní, chcem vyjadriť presvedčenie, že tak ako pri tomto zákone, ktorý je určite potrebný vzhľadom na danú situáciu, budeme postupovať aj pri iných potrebných zákonoch, aj pri pred chvíľou uvádzanom zákone o službách v zamestnanosti, pri ktorom bol ten meter úplne iný. Snažme sa, aby sme boli vzájomne tolerantní a aby sme sa navzájom dostali do pozície, že sa vieme pochopiť a vieme navzájom podporiť veci, ktoré sú potrebné a ktoré sú v prospech našich ľudí.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto. Pán poslanec bol jediný prihlásený ústne do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Chcem sa poďakovať aj spravodajcovi, aj pánu poslancovi Kahancovi za to, že v závere svojich vystúpení boli konštruktívni a snažili sa ozaj zaujať odborné stanovisko, resp. vyjadrili presvedčenie, že v ďalšej debate sa budeme odborne zaoberať predloženým návrhom. Pretože už zo začiatku som mal pocit, že zase niektorý z nich skĺzne do formy pani poslankyne Sabolovej, ktorá síce vyzýva všetkých na odbornú diskusiu, ale v skutočnosti svoju rozpravu stále zvrtne na to, kto to predkladá, ako to predkladá a prečo to predkladá a opomína stále zaoberať sa tým, čo je práve zámerom legislatívnej normy, ktorú prerokúvame, nielen túto, ale aj každú inú. Za posledné dni to bolo viackrát počuť. Takže oceňujem ešte raz prístup pána poslanca Prokopoviča a pána poslanca Kahanca, že vo svojich vystúpeniach sa snažili byť konštruktívni a odborní.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tak ako o ostatných budeme hlasovať aj o tomto o 11.00 hodine.

A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

Návrh ste dostali ako tlač 387 a návrh na jeho pridelenie a prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 386.

Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše úvodné slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi v prvom rade, kým poviem niekoľko slov na úvod, povedať na začiatku, prečo vlastne predkladáme spolu s predkladateľmi túto novelu alebo novielku zákona č. 61/2000 o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

No, veľmi prísne vychádzame z Dohovoru UNESCO na ochranu nehmotného a kultúrneho dedičstva, ktorý bol prijatý rezolúciou č. 32 dňa 17. októbra 2003 na 32. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO. A aby som zacitoval veľmi krátko z dôvodovej správy: "Navrhovaná právna úprava má zamedziť disproporciám a narušeniu systému kultúrno-osvetovej činnosti, možnému negatívnemu dopadu na miestnu a regionálnu kultúru, a tým i na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v prípade prijatia a realizovania nekoncepčných a nesystémových krokov v rozpore s celospoločenským záujmom."

A teraz dovoľte niekoľko slov na úvod. S kolegami pani poslankyňou Muškovou a pánom poslancom Rafajom sme si dovolili predložiť na rokovanie Národnej rady návrh malej novelizácie zákona o osvetovej činnosti. Naším zámerom pri jej príprave bolo dosiahnuť, aby pri rozhodovaní a prípadnom zlučovaní či redukcii siete slovenských kultúrnych inštitúcií, teda múzeí, galérií, knižníc, osvetových centier, ale i divadiel či hvezdární, teda pri zmenách organizačnej štruktúry existujúceho systému pokrývajúceho potreby praxe bolo potrebné súhlasné vyjadrenie ministerstva kultúry. Prečo? Z praxe sme totiž zaznamenali za posledné roky celý rad znepokojujúcich indícií, že pre niektoré samosprávne parlamenty je najjednoduchším krokom ako riešiť problémy kultúrnych ustanovizní v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, je návrh na ich redukciu.

Neodmietame alternatívu, že sa niektorý kraj rozhodne ušetriť na administratívnych kapacitách. Ale domnievame sa, že ak štát v minulosti investoval verejné zdroje do vybudovania istej odbornej kapacity, ktorú potom v rámci delimitácie kompetencií prevzali samosprávy, nemala by o ich ďalšej existencii či likvidácii rozhodovať iba momentálna politická vôľa v regiónoch, ale malo by sa to posúdiť aj z hľadiska potrieb našej kultúry ako celku. O tom nakoniec hovorí aj už vyššie spomínaný dohovor. Pretože aj v regionálnych múzeách sú významné hodnoty z celospoločenského hľadiska, v knižniciach zriadených samosprávami je vzácny poklad informácií, v galériách doklady vzťahu k umeleckým hodnotám a tak ďalej, a tak ďalej.

V čase centralizovaného byrokratického riadenia spoločnosti často vznikali inštitúcie aj v rezorte kultúry nie ako dôsledok prirodzeného tlaku zdola, teda vôle a potreby obce, mesta či regiónu, ale direktívne. Lenže aj takto vytvorené inštitúcie si za polstoročia svojho jestvovania našli priestor svojej pôsobnosti, zaplnili dovtedy biele miesto aj z celospoločenských hľadísk, dnes v mnohých prípadoch plnia nezastupiteľné funkcie, hoci si to niektorí poslanci samosprávy nemusia ani uvedomovať. Toľko len ako konštatácia.

Malé príklady. Sú vari Malá Kalvária od majstra Pavla z Levoče z roku 1520 alebo oltár Svätého Mikuláša z roku 1524 vhodné menšej pozornosti len preto, že sú vo vlastníctve, resp. je vo vlastníctve Šarišského múzea v Bardejove? Myslíme si, že nie. Má nám byť ľahostajné, ak sa poslanci niektorého samosprávneho kraja krátkozrako rozhodnú ušetriť pár tisíc a ich pozornosti unikne, že dôsledkom môžu byť miliónové, no najmä nevyčísliteľné, a čo je najdôležitejšie, nezvratné škody? Čo sa raz predá, ťažko to získate späť a už vôbec nie za tie peniaze, za ktoré ste to momentálne predali, keď taký alebo onaký kraj bol, povedzme, v istej finančnej núdzi. Pretože, ak dnes príde k zlúčeniu, povedzme, knižnice a galérie, k presťahovaniu depozitára do nejakého panelákového suterénu a odpredaju často nákladne zrenovovaných historických objektov ako nadbytočného majetku, môžeme aj bez nejakej vešteckej gule predpokladať, že o pár rokov bude ministerstvo či vláda, a je úplne jedno, kto bude práve v koalícii a kto v opozícii, riešiť problém, ako diela poškodené nevhodným uskladnením zachrániť.

Podobné je to aj s organizačnou pôsobnosťou kultúrnych inštitúcii. Myslím si, že kto v lete prešiel hoci iba kúsok našej vlasti, vie, že podstatná väčšina ponuky na príjemné a užitočné strávenie voľných chvíľ spoznávaním kultúrneho dedičstva, teda toho, čoho sme sa stali správcami, čo sme po predkoch zdedili a je našou povinnosťou to rozvíjať a zveľaďovať, vzniká z iniciatívy pracovníkov kultúrnych a osvetových zariadení spravovaných samosprávami. Sú hybným elementom, ktorý do prírodných amfiteátrov dokáže pritiahnuť tisícky divákov na folklórne podujatia napríklad a oživiť starobylé námestia a uličky historických miest, prichádzajú s nápadmi ako revitalizovať jedinečné tradície, na ktoré sú návštevníci zvedaví a kvôli ktorým sú ochotní merať stovky a tisíce kilometrov, pretože inde ich vidieť nemôžu. Ak sa ale dostanú organizačne do podobného postavenia a o ich aktivitách bude rozhodovať niekto, kto je možno kvalifikovaným odborníkom na reštaurovanie pamiatok alebo zveľaďovanie knižničného fondu, ale nie na manažovanie kultúrneho podujatia, jednoducho tomu nerozumie, môže dopadnúť rovnako tragicky, ako keby, naopak, povedzme, dravý animátor kultúry dostal právo vstupovať do výsostne odborného riadenia galérie či múzea.

Dámy a páni, náš návrh novelizácie osvetového zákona nesleduje nijaké bočné zámery. Ide len a iba o to, aby sa o osude kultúrnych inštitúcií, ktoré dnes v tomto štáte existujú, rozhodovalo uvážlivo a aby sme využili disponibilnú odbornú kapacitu rezortu kultúry na starostlivé uváženie možných negatívnych dôsledkov navrhnutých racionalizačných i "racionalizačných" krokov. Tam, kde ministerstvo bude mať istotu, že navrhnuté zlúčenie či redukcia siete kultúrnych inštitúcií neuškodí našej kultúre, iste nebude dôvod využívať nový inštitút vyjadrenia ministerstva na obmedzenie kompetencie samosprávy. Je to slovom istá poistka, aby sme aj poslancov samospráv upozornili, že prípadné personálne či, nebodaj, názorové spory sa neriešia reorganizáciou, resp. zrušením kultúrnych inštitúcií preto, lebo sú to isté nevratné kroky. Nevratné kroky, ktoré v konečnom dôsledku nás môžu stáť, proste finančné dôsledky sú také, že jednoducho isté veci sú nezaplatiteľné a jednoducho peniazmi sa merať nedajú. Toľko na úvod.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, je poslankyňa Ágnés Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na spravodajskú správu.

Á. Biró, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Tento návrh zákona ste dostali ako tlač č. 387.

Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa Legislatívnych pravidiel a § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na prvé rokovanie na dnešnú 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitostí určené v Legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu, ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa obsahuje informáciu o Dohovore UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva o súčasnom právnom stave, o dôvode, ktorý viedol predkladateľov k vypracovaniu návrhu na novú právnu úpravu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako i doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že vráti návrh zákona jeho predkladateľom na dopracovanie.

Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za úvodné slovo.

Konštatujem, že písomne je do rozpravy prihlásený za poslanecký klub SMK pán poslanec József Berényi. Ale pretože v súlade s rokovacím poriadkom prednosť má navrhovateľ alebo spravodajca, dávam slovo pani poslankyni Ágnés Biró. Otváram týmto rozpravu, samozrejme.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, počuli sme veľmi vážne dôvody, dôvody vhodné na zamyslenie, ktoré pán predkladateľ, pán kolega Dušan Jarjabek nám v úvodnom slove predniesol. Ale chcem povedať toľko, že návrh tohto zákona, ktorý predkladajú, napriek naozaj vážnej problematike, ktorú načrtli a ktorú aj v dôvodovej správe deklarovali, to znamená, budem z nej citovať: "Zamedziť disproporciám a narušeniam systému kultúrno-osvetovej činnosti a možnému negatívnemu dopadu na miestnu regionálnu kultúru", je riešením z jednej strany neúplným a na druhej strane zasahujúcim do rozhodovacích právomocí samospráv pri výkone originálnych kompetencií tak, ako to konštatovala aj správa alebo vyjadrenie ministerstva financií, ktorý je v prílohe tohto materiálu v liste zo dňa 23. 8. 2007, a zasahuje aj do občianskych práv.

Ja rešpektujem a viem, že kolegovia vychádzali a chceli veľmi prísne tak, ako pán predkladajúci povedal, všetky povinnosti a záväzky nám uložené a vyplývajúce z Dohovoru UNESCO uplatniť, ale zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky na úseku osvetovej činnosti boli delimitované len krajské regionálne osvetové strediská na samosprávne kraje. Len v jednom prípade, v prípade Tatranského kultúrneho centra Vysoké Tatry, Starý Smokovec prešla zriaďovateľská pôsobnosť od 1. apríla na mesto Vysoké Tatry. Dnes takýchto regionálnych centier evidujeme, existujú, ide o regionálne centrá so všeobecným zameraním 38 a so špeciálnym zameraním 17. V tomto prípade ide o hvezdárne a planetáriá.

Tieto regionálne zariadenia napĺňajú základné funkcie osvetovej činnosti tak, ako je určené zákonom z roku 2000, teda zákonom o osvetovej činnosti v platnom znení. Ide o tie činnosti, ktoré tu boli spomenuté, to znamená, o odborno-metodickú a inštruktážnu činnosť a patrí sem predovšetkým záujmová umelecká činnosť alebo majú na starosti informačnú, koordinačnú, propagačnú činnosť. Súčasne sa podieľajú, tak ako odznelo, aj na organizačno-technickom zabezpečení rôznych kultúrnych a osvetových podujatí.

Osvetové zariadenia na úrovni obcí či zariadenia inými právnickými alebo fyzickými osobami sú zamerané len na niektorú parciálnu oblasť osvety, a to na základe dobrovoľnosti a záujmu ľudí v praxi. A ide najmä o také zariadenia, ktoré boli založené nadáciami, neziskovými organizáciami, t. j. subjektmi tretieho sektora. O ich počte sietí neexistuje žiadna evidencia. Ak sa pán kolega Jarjabek odvolával na opatrenia, ktoré nám, alebo záväzky, ktoré nám vyplývajú z Dohovoru UNESCO, tak tie záväzky začínajú hneď článkom 2, teda článkom 12, ktorý hovorí, že je potrebné zabezpečiť súpis takýchto zariadení, ktorý by niektorý orgán sledoval. A preto navrhujem, to je jeden z dôvodov, prečo navrhujem prepracovať vami predložený návrh, lebo dnes neexistuje na ministerstve kultúry register osvetových zariadení. Neexistuje. Existuje register múzeí, existuje register knižníc, existuje register galérií, ale register osvetových zariadení neexistuje. Vieme alebo dá sa zistiť, koľko je regionálnych, ale koľko je obecných alebo súkromných, taký neexistuje. Ministerstvo sa k tomu nikdy nevyjadrovalo.

Zákony, ktoré tu spomínali a ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva je veľmi vážna vec. Ide o veľkú hodnotu, ktorú musíme chrániť všetci bez rozdielu partají alebo všelijakých iných rozdielov, ktoré medzi nami môžu byť. Zákon č. 115/1998 o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, či zákon č. 183/2000 o knižniciach, spomeniem len tieto dva zákony preto, lebo aj pán kolega spomínal a poukazoval na tieto dva, hovoria o právach a povinnostiach zriaďovateľa alebo zakladateľa veľmi podrobne. A zakladateľ alebo zriaďovateľ v oboch prípadoch v týchto zákonoch môže byť orgán štátnej správy, samosprávny kraj, obec, iná právnická osoba alebo fyzická osoba tak, ako je to aj v zákone o osvetovej činnosti. Ministerstvo kultúry v týchto prípadoch vedie register inštitúcií. Dáva im za povinnosť v určitej lehote, keď sa zakladá múzeum, galéria, knižnica, aby sa na ministerstve zaregistrovali.

V týchto dvoch zákonoch, ktoré sú veľmi dobré, veľmi podrobne spracúvajú a vymenúvajú všetky povinnosti zriaďovateľov a zakladateľov. Keď ide o zmenu statusu týchto kultúrnych inštitúcií, v tom prípade tieto zákony idú dole v prípade galérií a múzeí na úroveň obcí, to znamená, že vyššie územné celky a obce sú povinné s ministerstvom komunikovať a vyžiadať od nich súhlas na to, aby mohli naložiť s majetkom týchto inštitúcií a až potom môžu nakladať s ním. V prípade knižníc to ide len do úrovne vyšších územných celkov.

Určite aj vy ste si pozreli, pán kolega, ja by som povedala len niekoľko práv a povinností v prípade múzeí a galérií, kde zriaďovateľ od toho momentu, ako sa zahlási a zaregistruje na ministerstve kultúry, dokonca, keď zakladá múzeum, sa skúma, či môže, či sú všetky podmienky na to, aby tam múzeum a galéria mohli vzniknúť, to znamená, nie každá žiadosť o registráciu je zaevidovaná, ale keď sa zaeviduje a je zaregistrovaná, tak potom od toho momentu musí zabezpečiť nadobúdanie, odbornú evidenciu, ochranu, využívanie, prezentáciu zbierkových predmetov. Musí zabezpečiť odbornú personálnu, finančnú stránku. Musí vykonávať kontrolu, teda ministerstvo priebežne vykonáva kontrolu v týchto inštitúciách. Ak chce zmeniť, zrušiť múzeum alebo galériu, či knižnicu, tak musí požiadať 60 dní pred týmto aktom o výmaz z registra. Musí požiadať o povolenie, keď ide o vývoz týchto predmetov. Musí vyžiadať stanovisko ministerstva kultúry, keď ináč chce nakladať s týmito zbierkovými predmetmi. V tom prípade, ak zaniká, je povinné ponúknuť tieto zbierkové predmety iným múzeám, registrovaným múzeám a galériám a tak ďalej, a tak ďalej.

To znamená, tieto dva zákony patrične ošetrujú tie hodnoty, ktoré sústreďujú a úplne niečo iné je osvetová činnosť. Preto si myslím, že to, čo pán predkladateľ prečítal, že tam došlo trošku k nedorozumeniu, čo sa týka osvetových zariadení. A aj príklad, ktorý ste uviedli, v správe je trošku taký, ktorý pomýli tých, ktorí si ho prečítajú, lebo, ako som citovala teraz zo zákona 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách, ani súčasný právny stav nedovoľuje to, aby sa nekalo nakladalo s nehnuteľným majetkom a majetkom múzea a galérie alebo prípadne sa zlúčili, ako ste vy uviedli, osvetovým zariadením, hvezdárňou.

Takže tá časť alebo veta, že prijatím novelizácie príde k obmedzeniu možnosti spojiť napríklad hvezdáreň s galériou, nie je reálna. To sú v skratke tie dôvody, kvôli čomu sa nebránim, aby sme spravili novelu v zákone o osvetovej činnosti, ale zvážme dve veci, do akej hĺbky ideme.

V roku 2002 sme delimitovali zákonom majetky a osvetové zariadenia na vyššie územné celky, je to regionálna sieť, ktorú by sme mali udržať. Myslím si, že vláda teraz rokovala práve o stratégii v súvislosti s nimi. Takže je potrebná kultúrna politika na tejto úrovni, ale nie je dôvod ísť nižšie na úroveň obcí, tam sa k delimitácii pristúpilo pred vznikom okresných úradov, vtedy to išlo na obce, to už je pred 17 rokmi a už vôbec nie v prípade tretieho sektora iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Nerobia to naše zákony, existujúce zákony ani v prípade múzeí a galérií. Keď vznikne súkromné múzeum alebo súkromná galéria, súkromný vlastník, občan, fyzická osoba takúto povinnosť nemá. Takže to sú tie dôvody, prečo navrhujem a, samozrejme, aj Dohovor UNESCO, ktorý nám hovorí, že predtým, ako k tomuto pristúpime, tak je potrebné, aby sme s cieľom zabezpečiť, teraz citujem z dohovoru, "jeden alebo viac súpisov sme prijali rámcovú stratégiu, aby sa určil orgán, ktorý má dohľad nad týmto celým registrom a súpisom". To je z dohovoru. A keď chceme byť dôslední smerom k dohovoru, ak rešpektujeme súčasný právny stav a nechceme v prípade osvetových zriadení ešte ísť nad rámec toho, čo je v galériách a múzeách a v knižniciach, tak by som navrhovala prepracovať tento návrh a zaradiť ho do súčasne platných právnych noriem.

Takže, to je ten dôvod. Ešte raz zopakujem môj procedurálny návrh. Z týchto dôvodov, čo som uviedla, aby sme sa uzniesli, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vráti návrh zákona jeho predkladateľom na dopracovanie.

Ďakujem. (Potlesk.)