P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, neviem prečo, ale mám pocit z vašich vystúpení v tých častiach, keď ste hovorili o politicky motivovanej či účelovej novele, keď ste používali také slová ako "bočné záujmy", "arogancia moci", "účelovosť", "potláčanie", akoby sme boli na politickom školení mužstva, pretože iba v jednom ste mali pravdu, že sme naozaj v národnom parlamente.

Ale už kolega Podmanický vám pripomenul, že nie ste jediný regionálny politik, a preto si dovolím aj ja reagovať ako predstaviteľ samosprávy a súčasne aj ako člen kultúrneho výboru, že kultúra, bohužiaľ, nielen na Slovensku, ale aj v Európe či vo svete, je prevažne vždy na poslednom mieste. Ja vám neberiem váš záujem alebo vôľu brániť kultúrne hodnoty aj na regionálnej úrovni, je to vlastne povinnosť každého, či už regionálneho alebo celonárodného politika, ak chcete, podľa toho v akom parlamente sedí, ale, bohužiaľ, aj také praktické skúsenosti, ako je počet korún, ktoré vynakladáme na Slovensku na obyvateľa na knihy, ktoré idú do knižníc v porovnaní s tou veľkosťou, ako je to, povedzme, vo vyspelom svete, aj to hovorí, že, bohužiaľ, na regionálnej úrovni tá kultúra je zrejme vždy na poslednej úrovni, pokiaľ sa hovorí o financiách. A dobre vieme, v akom stave regionálne samosprávy sú. Takže, ja znova vítam túto iniciatívu, ktorá má práve z tohto pohľadu zabezpečiť ochranu národného dedičstva.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. No, pán poslanec, myslím si, že vy ste urobili z tohto politiku a predovšetkým tu nejde o aroganciu moci, ale práve o obmedzenie tejto arogancie moci na úrovni regiónov. Návrh nie je vôbec účelový. Áno, pán poslanec, boli ste to vy, možno ako jeden z tých regionálnych poslancov. Ten proces začal u vás v Prešovskom kraji. Vznikla tam veľká aktivita kultúrno-osvetových pracovníkov proti arogancii moci regionálnych poslancov, ktorí sa správali tak, ako sa správali a správajú. Podľa všetkého ste zrejme nikdy nevyvíjali činnosť v tejto oblasti a neviete si asi ani predstaviť obetavosť a iniciatívu ľudí, ktorým táto práca prirástla k srdcu a na rozdiel od profesionálnych umelcov a na rozdiel od novoprodukovaných celebrít v tejto spoločnosti to robia nezištne, na úkor času svojich rodín a mnohokrát aj na úkor svojho vlastného vrecka. A práve o to ide, aby títo ľudia, ktorí sú možno mnohokrát ani nie celkom dobre ohodnotení, vyvinuli túto aktivitu. A myslím si, že práve iniciatíva z tohto prostredia by im mohla aspoň nejakým spôsobom pomôcť. Takže, v žiadnom prípade nejde o aroganciu moci, pán poslanec.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, ani vo sne mi nenapadlo, keď sme tento zákon predkladali, že by ho niekto mohol nazvať, že je politický. Zákon, ktorému ide o ochranu kultúry, je politický? Hovoríte, že niektoré osvetové centrá nie sú funkčné. Tak ich treba zrušiť? Nie je to chyba, trebárs, tých, ktorí sú vo vedení osvetových centier a vedú ich a nie je to chyba samosprávnych krajov, ktoré vybrali takýchto ľudí do týchto osvetových centier? Osvetové centrá sú jedným z garantov a, významným, z garantov kultúry, nehmotného kultúrneho dedičstva.

Pán poslanec už tu hovoril o chybách, ktoré sa stali v minulosti zrušením kultúrnych domov. Ďalšia chyba, ktorá sa stala v minulosti, bola, keď sa rušili materské škôlky, pretože podnikatelia potrebovali lukratívne budovy a o tom nerozhodoval parlament, o tom rozhodovali tí najbližší poslanci zo samosprávy obcí. Dnes sú skutočne tieto škody nenahraditeľné, pretože mnohé obce nemôžu poskytnúť predškolskú výchovu, aspoň tú základnú, ktorá by sa mala zabezpečiť v materskej škôlke. Tento zákon má iba zabrániť takýmto praktikám a ministerstvu kultúry z tohto nevyplýva žiadna centralizácia. Ide len o to, že by malo konzultovať, aby sa skutočne nestali tie veci, ktoré sa stali v minulosti a aby sa nenapáchali ďalšie nenahraditeľné škody.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za vaše faktické poznámky. Začnem od konca.

Pani poslankyňa Mušková, aj poslanec Podmanický, vlastne ste hovorili, že ani vo sne vám nenapadlo, že tento zákon je politický, resp. v tom zmysle aj pán Podmanický. Ale veď sám pán predkladateľ hovoril vo svojom úvode o tom, že by nemala rozhodovať politická vôľa a že poslanci samosprávy si ani nemuseli uvedomovať. Veď on to zdôvodňoval práve politickými postojmi poslancov kraja. Skúste si vypočuť jeho úvodný vstup. A to, či sa vybrali dobrí ľudia na úrovni samosprávneho kraja, no o tom by som tiež mohol rozprávať, lebo je veľmi známy prípad plošnej výmeny riaditeľov všetkých zariadení so zriaďovateľskou pôsobnosťou Prešovského samosprávneho kraja, ktoré zrealizoval práve šéf tohto kraja bez rozhodnutia poslancov. A bolo to široko medializované, takže o tom by sa tiež dalo rozprávať.

Pán poslanec Senko, o obetavosti a iniciatíve ľudí by som mohol rozprávať. Moji nebohí rodičia roky robili takúto činnosť. Mama dlhé roky pracovala po skončení aktívnej činnosti učiteľky v obecnej knižnici a ešte predtým, keď boli v dedinách a obciach kiná, tak chodili s výjazdovými divadlami a podobne. Vedel by som o tom tiež dlho rozprávať. A pre vás takisto platí, že nie ja z toho robím politický vstup. Politický vstup bol v úvodnom slove predkladateľa.

Pán poslanec Rafaj, práve preto, že ste člen kultúrneho výboru, práve od vás by som očakával, že by vám malo záležať na tom, aby sa tie podmienky zlepšili, ale nie takýmto rýchlym poslaneckým zákonom, ale poriadne pripraveným zákonom a zákonmi v rezorte kultúry ako gestora za všetky tieto... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma - do rozpravy. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, aj ja chápem tento zákon ako reakciu na konkrétne dianie v Prešovskom kraji. Je to reakcia na snahu v Prešovskom kraji zriadiť skutočne moderné knižnično-informačno-osvetové centrá, ktoré by svojou vybavenosťou boli na úrovni krajín západnej Európy a od ktorých sme si chceli vziať vzor, namiesto dnešných inštitúcií, ktoré majú určité problémy.

Tento zákon, ako je predložený a ako je k nemu urobená dôvodová správa a zdôvodnenie, to sú dve úplne, úplne rozličné veci. Neviem, či je to nevedomosť alebo úmyselné zavádzanie. Bojím sa tej druhej veci, že skôr ide o zavádzanie, lebo sa tam hovorí o záchrane pamiatok, hovorí sa o zabraňovaní predaja, hovorí sa o tom, že by sme mohli prísť o najvzácnejšie veci, čo máme, kultúrne, ale to s touto predlohou nemá nič spoločné. Táto predloha nerieši ani jediný bodík z tohto a ja to viem aj dokladovať. Táto predloha sa skutočne volá zákon na záchranu manažmentu osvetových zariadení. Je to len o tom. Lebo v tejto predlohe skutočne nenájdete ani jediný riadok, kde by sa hovorilo, ako zabrániť tomu, aby niektoré veci boli predané a podobne. Nakoniec, toto my už v zákone riešené máme. Je tu skôr snaha udržať manažmenty.

Poviem to na prípade. Možno nemáte tu, z Bratislavy taký hlboký pohľad, ale je úplne bežné, že osvetové stredisko má 5 - 7 zamestnancov v regióne, z toho je 1 riaditeľ, 1 šofér, 1 účtovníčka a peniaze, ktoré idú na osvetové strediská, napríklad v minulom volebnom období som si to ako predseda odboru kultúry dal zistiť: 60 až 70 % išli na prevádzku strediska a len 30 až 40 % do kultúry. To isté sa nám deje v knižniciach, kde dnes na nákup kníh ide 5 - 10 %, lebo režijné náklady nám spotrebujú 70 - 80 %. Preto tu nastáva snaha u niektorých zlúčiť tieto inštitúcie, aby mali 1 riaditeľa, 1 ekonómku, 1 šoféra, mnohokrát aj priestorovo sa to dá urobiť a aby všetky peniaze, ktoré do kultúry idú - lebo nepoznám prípad, že by chcel niekto z toho titulu znížiť množstvo peňazí do kultúry -, mohli byť dané skutočne na záchranu týchto pamiatok, ktoré práve preto chátrajú, lebo nie sú peniaze z velikánskych režijných nákladov. Je jasné, že je tu určitá skupina, ktorá sa proti tomu musí postaviť. To sú tí riaditelia. Logicky, keď budete mať z dvoch riaditeľov jedného, tak tí sa vždy postavia. Za roky spolupráce, samozrejme, majú aj chodníčky vychodené na ministerstvo, takže vždy si tam donesú aj nejaký ten list, ako to bez nich nepôjde. Ale de facto, keby ste to poznali skutočne bližšie, zistili by ste, že našou cestou musí byť dať peniaze do kultúry, nie do režijných nákladov.

Poviem vám aj na ďalšom príklade z Prešova, kde vlastne došlo k tomu, že tento návrh neprešiel, neprešiel návrh o zlúčení knižníc a osviet, hoci v návrhu bolo zároveň zachovanie celkovej sumy finančných prostriedkov na obidve inštitúcie, že ich táto nová inštitúcia mala pri podstatne nižších režijných nákladoch. Napriek tomu, že k tomu nedošlo, dôjde k vysťahovaniu, teraz už nie z návrhu tých, ktorí chceli to zlúčenie, ale z návrhu tých, ktorí boli proti, k vysťahovaniu osvety z jej budovy a následnom predaji alebo poskytnutí tejto budovy niekomu inému, pričom osveta sa zachová a jej pracovníci pôjdu do divadla.

Čiže, presne, presne nastane to, čomu, ako ste hovorili, chcete zabrániť týmto zákonom. Ním to nezachránite, lebo osveta zostane, riaditeľ, účtovníčka a šofér zostanú, akurát ten majetok, ktorý by bolo dobré zachrániť, pôjde preč a je to z návrhu práve tých, ktorí hlasovali proti zlúčeniu týchto dvoch inštitúcií.

Čiže, to chcem povedať, že tento návrh nechráni to, o čo nám ide, ale chráni manažmenty v prvom slede a v druhom slede vlastne tým, že zaväzuje, aby tieto inštitúcie boli a poberali režijné náklady, tak nám odoberá peniaze na skutočnú ochranu. Ale je tu aj ďalší problém, ktorý nám následne vznikne - a mal som ho už v minulom volebnom období odkonzultovaný s ministerstvom, keď sa konzultovalo zrušiť, nezrušiť; kde bolo jasné stanovisko ministerstva, ich názor zrušiť, i keď to nebolo povinné - sme to konzultovali, tak sme dali otázku, či dajú nejaké peniaze, aby sme nezrušili. Samozrejme, odpoveď bola nie. Čo sa nám stane, ak ministerstvo povie nezrušiť a VÚC, teda zhoda predsedu a parlamentov je na tom, že tam peniaze na túto činnosť nedajú? Čiže dajú, dajme tomu, jednu korunu v rozpočte. V tom prípade, ako zachováme tú činnosť? Nálepka bude, pracovníci nebudú, priestory nebudú, nič nebude, nálepka bude, lebo musí byť, ale činnosť nie. Nemáme nijakú páku na to. Lebo dá ministerstvo tie peniaze? Oni povedia, áno, keď nám ich dáte, tak my tu budeme ďalej fungovať, ale my peniaze nedáme. Máme nejakú páku alebo vytvoríme zákon, ktorý donúti členov zastupiteľstva hlasovať, že musia dať určitú minimálnu sumu na danú činnosť? Ale toto nikde riešené nemáme a mám obavu, že by to bolo obrovsky protiústavné.

Chcem povedať ešte o jednej veci. Vzniká tu a mám trošku aj taký dojem, i keď nie sú tu všetci Bratislavčania ako vy, pán kolega, ale také trochu podceňovanie kultúrnej úrovne ľudí v regiónoch, trochu nedôvera, že oni sú si schopní strážiť svoje pamiatky alebo majú hrdosť na pamiatky. Ja vám poviem, že mám opačnú skúsenosť. Lebo to, čo napríklad z celonárodného hľadiska nemusí byť významnou kultúrnou pamiatkou, to pre daný mikroregión je až nositeľom ich hrdosti. My si povieme, čo ja viem, takýchto obrazov, oltárov je na Slovensku tisíc, ale pre ich obec, pre ich mikroregión je to veľká hodnota. Čiže, nikdy by som sa nebál opačne, že oni nemajú úctu ku svojim alebo takú hrdosť alebo niečo, že sú schopní predať - i keď znovu zdôrazňujem, týmto zákonom sa tomu nezabraňuje, tým sa chránia len manažmenty, aby neprišli o miesto -, že by chceli predať, skôr mám tu obavu, že by mohlo byť opačne alebo je teda opačne, že to, čo z celoslovenského hľadiska nie je až také významné, môže mať veľkú hodnotu práve pre ľudí v danom regióne.

Preto navrhujem, aby sme prijali uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 nepokračovať v rokovaní o uvedenom zákone.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky - pán poslanec Podmanický, Ivančo, Kahanec, Mušková, Senko. Končím možnosť prihlásiť sa a prerušujem rokovanie.

Budeme pokračovať po hodine otázok.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, potom by sme zabudli, na čo máme reagovať.

Ja naozaj s niektorými vyjadreniami pána poslanca súhlasím. Naozaj tie osvetové strediská žijú ešte v dobe kamennej, zabudli, čo je ich povinnosť a súhlasím s tým, že ich treba reformovať, s tým súhlasím. Ale nemá to, vôbec tomu neodporuje táto novela, ktorú predkladáme. Táto novela nebráni tomu, aby sa reformovali kultúrne zariadenia, osvetové strediská. Zabraňuje tomu, aby tieto osvetové strediská a kultúrne zariadenia boli nepremyslene likvidované. Postupne bude jednoducho taký, že ak príde samosprávny kraj s nejakým dobrým nápadom, ako sa dá kultúra podporiť v regióne, ako sa dajú znížiť režijné náklady a pritom zvýšiť práve tie kultúrne aktivity, ak takýto návrh dobre odôvodní, tak ministerstvo, myslím si, že nebude mať žiaden problém, aby odsúhlasilo a dalo súhlasné stanovisko k takémuto návrhu. Táto novela má zabrániť tomu, aby samosprávne kraje, kde, povedzme, poslanci nebudú vidieť nejaký význam v tých kultúrnych zariadeniach, aby ich plošne nerušili a aby tam potom nezostalo prázdne miesto. Takže, pán poslanec, vôbec táto novela nebráni tomu, aby tie kultúrne zariadenia mohli byť reformované, bráni tomu, aby boli nepremyslené likvidované.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem pochváliť svojho kolegu Štefana Kužmu, s ktorým sme spolu ešte aj z jedného kraja, za to, že veľmi logicky poukázal na to, v čom spočíva istá - so všetkou úctou a to hovorím a poprosím kolegu, aby sa neurazil na to - istá absurdita tohto návrhu a to je v tom, že skutočne pri zhode predsedu a poslancov môže nastať situácia, že sa objaví iný, lepší kultúrny projekt a pri takejto zhode skutočne dajú pri rozpočte na činnosť osvetového strediska v nejakom okrese, v nejakom obvode korunu. Čo potom s tým? A ministerstvo kultúry zváži to tak, že niet dôvodov na to, aby osvetové stredisko bolo vyradené kvázi z nejakej siete osvetových stredísk. No nastane skutočne absurdná situácia, ale myslím si, že nastane preto, lebo tento návrh ako keby nerešpektoval rozdelenie kompetencií, ale aj rozdelenie peňazí medzi samosprávy a štát, pretože správa kultúrnych zariadení je výlučne originálnou kompetenciou samosprávneho kraja a tam je jasná právomoc určovať peniaze. A kríva aj porovnanie, aj keď to nehovoril priamo pán kolega Kužma, kríva aj porovnanie so školstvom. Pretože pri školách je to prenesený výkon štátnej správy. Ale nehovorme, v školstve zrejme áno, ale veď tam, ale o školských zariadeniach rozhoduje ministerstvo vtedy, keď je naplnené, veď tam sú jasné kritériá, ale tu nie sú kritériá, tu už hovoríme o tom, že ministerstvo kultúry môže, alebo nemôže vyradiť osvetové stredisko zo siete. Takže, poprosím skutočne o nejaké také racionálne zváženie tohto návrhu, pretože môže spôsobiť v aplikačnej praxi takéto problémy.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Zareagujem na dve veci, ktoré spomínal pán poslanec Kužma. Jednak spomínal zmenu objektov, on to spomenul len tak bez nejakých konkrétností. Ale na jednom konkrétnom príklade uvediem, zmena, ktorá sa deje práve v súčasnosti, práve keď chceme chrániť tú kultúru, tak okresná knižnica, ktorá celé desaťročia a nemá už ďaleko k stovke, pôsobí v našom okresnom meste, práve teraz v záujme VÚC, to znamená, nie poslancov, ale šéfa VUC-ky, je snaha túto knižnicu "vysánkovať" z týchto priestorov a malo by do týchto priestorov prísť Inovatívne centrum. Ja nemám absolútnu výhradu voči tomu, že toto Inovatívne centrum je potrebné z hľadiska ďalšieho rozvoja podpory, atď. pre región. Ale prečo, keď hovoríme o úcte ku kultúre, o úcte k tradíciám, ideme z historickej budovy v centre mesta "vysánkovať" okresnú knižnicu? To je jeden príklad.

Druhý príklad, keď hovoríme o úcte ku kultúrnym pamiatkam v regióne, tak isto o nich hovoril pán poslanec. Pri predkladaní štátneho rozpočtu som dával návrh na podporu prešovskej kalvárie. Prešovská kalvária je určite dominanta mesta Prešov nielen z hľadiska toho, že je to prešovská kalvária, ale aj z hľadiska vyhliadky na celé mesto a z hľadiska takých romantických vychádzok trošku sa pozrieť z vtáčej perspektívy na mesto. Vtedy táto ústretovosť a úcta z vašej strany nebola veľmi pochopená. A tých 6 miliónov, ktoré som žiadal, tak tých 6 miliónov v štátnom rozpočte ste neboli ochotní. Za to ste nemali problém zdvihnúť pánu predsedovi vlády jeho kompetenciu v rezerve z 50 miliónov na 125.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, to vaše záverečné odporúčanie ma trošku prekvapilo. Vo svojom prejave ste mali dobré nápady, ja som si myslela, že v druhom čítaní prídete s pozmeňujúcimi návrhmi, ak máte napríklad pochybnosti o odpredaji budov a najmä historických budov, myslela som si, že to nejako naformulujete a dáte ako pozmeňujúci návrh. Myslím si, že nebude žiaden problém, že všetci predkladatelia budeme súhlasiť s vašimi návrhmi a prijmeme ich.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Pán poslanec, myslím si, že by sme sa mohli dohodnúť. Nakoniec aj to vaše vystúpenie smerovalo k tomu, že zmysel kultúrno-osvetových zariadení je tu. Mali by fungovať, mali by existovať a snahou tejto novely zákona je to, aby tá materiálna základňa, priestorová, bola, aby sme ju nejakým spôsobom neokliešťovali a jednoducho, aby subjektívny názor možno poslancov regionálneho parlamentu neničil to, čo tu bolo nejakým spôsobom vybudované. Takže osobne si myslím, aj keď má možno táto predložená novela nejaké štylizačné alebo možno odsekové nedostatky, že by sme mohli nad ňou uvažovať v záujme rozvoja kultúry a regionálnej kultúry, že by sme sa mohli dohodnúť a posunúť tento návrh do druhého čítania tak, aby sme našli nejaké racionálne riešenie. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, reakcia.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Súhlasím s pánom Podmanickým, len poviem z vlastnej skúsenosti. Mám jednu silnú obavu a ako člen samosprávy o to skôr, či neskôr narazíte, že dlhoročné kontakty manažmentov všetkých organizácii s referentmi na ministerstvách, ktorí sú tam tiež takisto dlhoroční, nakoniec mnohokrát storpédujú aj najlepšiu snahu o to, aby sa veci pohli dopredu.

Pán Kahanec, je to asi taký typický príklad, lebo v Prešove je snaha alebo sa udeje presťahovanie knižnice z centra mesta von, mimo mesta do priemyselnej zóny, teda skoro de facto likvidácia kvôli neprístupnosti a je to napriek tomu, že knižnice majú veľmi podobný zákon, aký teraz navrhujete. Nikto ju síce nezruší, ale de facto ju zlikviduje, čiže radšej zrušme niektoré inštitúcie, ale činnosť nechajme.

Pán Senko, tiež súhlasím s vami, len skutočne dnes sa mi javí, keď som si urobil rozbor týchto vecí, keď som bol predseda komisie kultúry, že premrštené režijné náklady našich kultúrnych inštitúcií nás oberajú o peniaze na kultúru, lebo ten balík na kultúru bude vždy rovnaký a keď si všimnete, tak ten podiel režijných nákladov prudko rastie, lebo tam rastú mzdy, rastú energie, rastie všetko oveľa rýchlejšie, než je balík, ktorý vie či ministerstvo, či VÚC dávať na kultúru a, samozrejme, že sa odkrajuje z nákupu kníh, z vystúpení, zo všetkého, lebo mzdy a platy sa musia zaplatiť a tie režijné náklady sú neuveriteľne vysoké, skutočne režijní pracovníci tvoria polovicu aj viac zamestnancov inštitúcií a s tým treba niečo urobiť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Tentokrát už naozaj prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok. Ďakujem. Dobrú chuť prajem.

(Prerušenie rokovania o 12.14 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

 

 

 

 

Tretí deň rokovania

13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

13. septembra 2007 o 14.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Konštatujem, že boli splnené všetky podmienky, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu.

Na predsedu vlády bolo položených 42 otázok. Na členov vlády sa s otázkami obrátilo 67 poslancov. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Teraz prosím predsedu vlády, pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovoľte mi predtým, ako pristúpim k odpovediam na vaše otázky, aby som vás informoval, že vláda Slovenskej republiky pri príležitosti výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky dala vyraziť sériu pamätných medailí, ktoré majú pripomínať nielen tým, ktorí sa v minulosti zúčastnili na prácach na príprave ústavy, ale aj tým, ktorí dnes sedia či už vo vláde alebo v parlamentných laviciach, túto významnú udalosť. Dúfam, že v tomto duchu prijmete aj túto plaketu, ktorú sme sa rozhodli poskytnúť aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil pánov ministrov poverených ich zastupovaním.

Na dnešnej hodine otázok nebude prítomný podpredseda vlády a minister vnútra, pán Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy a zastupuje ho minister obrany, pán Kašický. Z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je neprítomný aj minister zahraničných vecí, pán Kubiš a zastupovať ho bude minister obrany, pán Kašický. Neprítomný je ďalej minister hospodárstva, pán Jahnátek, zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, pán Vážny. Na dnešnom rokovaní nebude prítomný ani podpredseda vlády, pán Čaplovič, pretože neboli na neho postavené žiadne otázky.

Pani podpredsedníčka, som pripravený odpovedať na položené otázky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.

Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pána poslanca Jána Kvorku a znie: "Vážený pán predseda vlády, majú vecnú oporu argumenty SDKÚ, že pani ministerka Tomanová nerieši problémy mnohých sociálnych skupín?"

Prosím, pán predseda vlády, o odpoveď na danú otázku.

R. Fico, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Argument, vážené dámy a páni, že ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Tomanová nerieši problémy mnohých sociálnych skupín, sa bez ďalšieho vysvetlenia a podporných údajov objavil aj v stručnom odôvodnení návrhu opozičných poslancov na jej odvolanie a má asi takú istú hodnotu, ako napríklad ďalšie dva uvádzané argumenty na jej odvolanie, že vraj zneužívala služobné auto, či ignorovala sociálnych partnerov pri prijímaní novelizácie Zákonníka práce.

Všetci si pamätáme, dámy a páni, na megakauzu z obdobia, keď som ešte pôsobil ako opozičný poslanec, vyvolanú mojím úprimným priznaním, že niekedy pred rokom 1989 som lekárovi po tom, ako sa postaral o môjho, dnes už nebohého otca, dal fľašu koňaku. Veď ma aj na podnet vládnej antikorupčnej jednotky vedenej podpredsedom vlády, vtedajším pánom Miklošom, vypočúvali na Generálnej prokuratúre a chceli o fľaši, jej cene a druhu vedieť úplne všetko.

Predstavte si, že dnes by som podal nejaký návrh alebo politicky atakoval napríklad poslanca Pada z SDKÚ za to, že minule označil drobné podarúnky lekárom za bežnú a akceptovateľnú vec. Čo by ste povedali? Asi by ste povedali, že som farizej, podvodník, plaziaci sa boľševik alebo niečo podobné. Nie predstavou, ale faktom je, vážené dámy a páni, že návrh na odvolanie pani Tomanovej podpísali aj poslanci pôsobiaci do roku 2006 na ministerských postoch. Ministerka vraj musí odísť z funkcie okrem iného preto, lebo zneužívala služobné auto a dala si ho poslať do Portugalska. Ak sme predložili jasné dôkazy, že bývalá ministerka pani Radičová si bežne posielala prázdne auto na cesty do zahraničia, na ktoré použila lietadlo, odpovedala, že ona postupovala v súlade so zákonom. Ako by sa takáto strata tváre, chrbtovej kosti dala asi nazvať? Jednoducho, necháme to na fantáziu ľudí. (Potlesk.)

Nie predstavou, ale faktom je, že v návrhu na odvolanie sa ministerke vyčítalo ignorovanie sociálnych partnerov pri prijímaní novelizácie Zákonníka práce. Ja si osobne nepamätám okrem návrhu Ústavy Slovenskej republiky, že by k niektorému inému návrhu zákona bola taká široká sociálna diskusia a taký široký sociálny dialóg, toľko rokovaní a expertných konzultácií. A toto považujú za zlyhanie tí, ktorí v roku 2004 predložili do Národnej rady Slovenskej republiky takú novelizáciu Zákonníka práce, že by sa za ňu nehanbil ani kapitalizmus z prelomu 19. a 20. storočia, pričom verejná diskusia prakticky žiadna nebola. Ako nazvať takéto správanie?

Zákon o tripartite. Tí, čo podpísali návrh na odvolanie, ho v predchádzajúcom volebnom období bez mihnutia oka zrušili a sociálny dialóg vždy považovali len za príťaž. Na návrh odvolávanej ministerky sme sociálny dialóg opäť zakotvili zákonom, ale proti sociálnemu dialógu je vraj súčasná vláda. Niekde mi tu chýba elementárna logika. Rovnakú kvalitu má aj ďalší argument na odvolanie a to, že vláda a jej konkrétny minister nerieši problémy mnohých sociálnych skupín. A dostávam sa k podstate otázky pána poslanca. Tak my sme vzali, vážené dámy a páni, alebo významne znížili 23 tisíc invalidom invalidné dôchodky, alebo ťažko zdravotne postihnutým peniaze na palicu a vyhlasovali invalidov za práceschopných, alebo vy ste to urobili? (Potlesk.) Kde je jednoducho tá miera farizejstva a kde skončí tá miera farizejstva pri podávaní vašich návrhov?

Jeden príklad za všetky. V roku 2004 ste zobrali invalidný dôchodok osobe, ktorá bola 19 rokov na invalidnom dôchodku, pretože utrpela vážny úraz pri dopravnej nehode, trvalé znecitlivenie nohy, jedna ruka šesťkrát operovaná, druhá ruka osemkrát operovaná, ťažký úraz hlavy. Mal 59 rokov, tri roky do starobného dôchodku a vy ste mu zobrali invalidný dôchodok a poslali ste ho do roboty. A vy nás budete obviňovať z toho, že my nevedieme sociálny dialóg, že my sa nestaráme o sociálne skupiny, prosím vás, skončite s tým farizejstvom, ktoré tu predvádzate od rána do večera. (Potlesk.)

Vláda Slovenskej republiky prakticky okamžite po nástupe začala konať a prijali sme na návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutie všetky tieto nespravodlivosti odstrániť a to nielen do budúcnosti, ale aj spätne, my sme spokojne mohli povedať na základe rozhodnutia Ústavného súdu, že sa znovu iba budú vyplácať invalidné dôchodky. Ale my sa snažíme tie peniaze ľuďom vrátiť, aj tie, o ktoré prišli vďaka tomuto protiústavnému rozhodnutiu. (Potlesk.)

Okrem tohto ustanovenia, pretože toho času ešte veľa neuplynulo, by som chcel len pripomenúť, že začiatkom roka bol novelizovaný zákon, ktorým sa zabezpečil rovnaký prístup k posudzovaniu nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov, ktorým je poskytnuté bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, upravili sa sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, zvýšili sme príspevok pri narodení prvého dieťaťa o 11 tisíc korún, teraz chceme ísť ešte ďalej, aby mladá rodina pri narodení prvého dieťaťa dostala až 25 tisíc korún, vyplatili sme a budeme ďalej vyplácať vianočné príspevky pre dôchodcov. Samozrejme, spomeniem aj nedávne zvyšovanie dôchodkov. Mohol by som pokračovať v mnohých podobných opatreniach, ale naozaj nemám pocit, že by sa táto vláda a táto vládna koalícia nestarala o sociálne skupiny ľudí.

Dovoľte mi, aby som na záver vašej otázky odpovedal ešte toto. Reformy, a osobitne reformy v sociálnej sfére, aby mali trvalý charakter a trvalý prínos, alebo jednoducho povedané, aby mali zmysel, musia prinášať zisk väčšine spoločnosti. Zelenú v chápaní predošlej vlády mal zisk individuálny. My chceme, aby zisk nadobudol sociálnu dimenziu, aby bol v prospech väčšiny, aby sme hovorili o sociálnom zisku na rozdiel od klasického individuálneho profitu.

Zisk ako sociálna kategória musí byť základným kameňom kvalitnej stavby dlhodobo udržateľnej slovenskej spoločnosti v európskom priestore. Nám ide, našej vládnej koalícii, o spoločnosť, ktorá k základnému ekonomickému zisku pridáva hodnotu sociálnej solidarity a tak spevňuje sociálnu stabilitu spoločnosti. Najväčším problémom každého sociálneho systému je, že sa v ňom výrazne prejavuje politický rozmer a politické cítenie, ideologické postoje tých, ktorí ho tvoria. A tak sa stalo aj v prípade takzvanej sociálnej reformy, ktorú uskutočnila predchádzajúca vláda, keď sa akosi zabudlo, že už Lisabonská stratégia Európskej únie predpokladá skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých.

Nech by bol na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ktokoľvek, musel by pri koncipovaní sociálnej politiky v prvom rade riešiť popretie a dlhodobé ignorovanie troch dôležitých ústavných inštitútov.

Tým prvým inštitútom je ľudská dôstojnosť. Ľudská dôstojnosť, ktorá je považovaná za základný pilier koncepcie ľudských práv, ktorá je považovaná za jednu z univerzálnych hodnôt, na ktorých je založená Európska únia.

Po druhé, sociálny štát, ktorý Ústava Slovenskej republiky predpokladá od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tým, že upravuje a pre všetkých garantuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát.

Po tretie, že hospodárstvo Slovenskej republiky podľa článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je založené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Táto vláda si bola od svojho vstupu na scénu vedomá deficitu týchto parametrov doterajších reforiem, čo sa prejavilo aj pri tvorbe a schválení jej programového vyhlásenia. Avšak, ak sa urobia chyby v koncipovaní vyváženého sociálneho systému, ich náprava je, bohužiaľ, zložitá a dlhodobá záležitosť. Nie je to iba doba troch čítaní a akt potlačenia správneho hlasovacieho tlačidla. Je to proces postupných krokov formulovania základného obsahu, následne presadzovanie opatrení vo väzbe na ekonomické možnosti a európsky limit. A možno niektoré nedostatky predchádzajúcej, v niektorých momentoch asociálnej reformy sú už tak hlboko zažraté, že ich náprava v dohľadnom čase si vyžiada radikálny rez. Ale vzdávať sa nebudeme a program tejto vlády naplníme.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.

Pán poslanec Kvorka, chcete položiť doplňujúcu otázku?

J. Kvorka, poslanec: Chcem sa poďakovať pánovi predsedovi vlády za odpoveď a chcem povedať, že nemám doplňujúcu otázku, len škoda, že páni poslanci z opozície a pani poslankyne z opozície sú v takom stave a sedia v laviciach v malom počte, pretože si myslím, že táto odpoveď v prvom rade patrila im.

Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Druhú otázku predsedovi vlády položila pani poslankyňa Katarína Cibulková a otázka znie: "Pán premiér, klamete, alebo mýlite sa vy, či váš minister, keď vy po pondelňajšom stretnutí lídrov ste tvrdili, že druhý pilier ohrozuje zavedenie eura, ale NBS, ani pán minister Počiatek si to nemyslí, ako sa vyjadril v utorok na tlačovej konferencii. Kde je teda pravda?"

Prosím, pán predseda vlády, odpovedajte na otázku. Nech sa páči.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku. Chcem poprosiť pani poslankyňu, aby sme sa prestali navzájom tváriť, že si jednoducho nerozumieme, o čom spolu hovoríme. Predovšetkým chcem povedať, že predchádzajúca vláda, vládna koalícia, rozhodla bez toho, aby sa spýtala opozície, čo si opozícia o tom myslí, zaviesť druhý kapitalizačný pilier dôchodkového zabezpečenia. Jednoducho ste sem prišli, do parlamentu, zákon ste predložili, žiadny sociálny dialóg, žiadny názor opozície vás nezaujímal, jednoducho ste to urobili. Dobre. Máme dnes druhý kapitalizačný pilier, my ho chceme rešpektovať, ale ak dovolíte, keďže ste sa na náš názor nepýtali v čase, keď sme boli v opozícii, radi by sme k tomuto druhému pilieru aj my vzniesli určité výhrady a pripomienky.

Čo je dnes akútny problém, problém, ktorý ste vy zanechali súčasnej vláde? Je to viac ako 26-miliardový deficit Sociálnej poisťovne. Tento deficit vzniká tým, že z 18 % odvodu do sociálneho zabezpečenia ide presne polovica, teda 9 % na účty spravované súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. My oboznámime o chvíľku verejnosť napríklad s tým, aké návrhy boli vo vláde, keď sa rokovalo o tomto zákone, že 9 : 9 vzniklo veľmi zvláštne, že pôvodne sa uvažovalo o pomeroch 12 : 6 alebo sa uvažovalo o pomere 11 : 7. Nie je celkom zrejmé, čo takýmto spôsobom viedlo vládu Slovenskej republiky v tom období zvýhodňovať súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Navyše tento deficit, 26 miliárd korún a viac, sa v plnej výške započítava do celkového deficitu, ktorý v roku 2008 plánujeme vo výške 2,3 %. Ja jednoducho nerozumiem tomu, aký súvis vy nevidíte medzi Maastrichtom, plnením prísnych kritérií a deficitom, ktorý ste nám zanechali. Veď my ten deficit dnes musíme riešiť, my ho nemáme mimo celkového deficitu, ako ste to mali vy po niekoľko rokov. Preto vás chcem naozaj požiadať, aby ste nám povedali, z čoho teda tie peniaze máme vziať. Máme zobrať jednoducho v školstve, máme zobrať v zdravotníctve alebo niekde inde? Bol by som veľmi rád, keby ste šetrili vy, keď ste vy vládli. My dnes robíme všetko pre to, aby na Slovensku bol štandardný sociálny štát podľa Ústavy Slovenskej republiky ... (Potlesk.) ... a my musíme nájsť riešenia aj na tento deficit.

Pani poslankyňa, nás trápi aj systém zabezpečovania vkladov sporiteľov. Ak by tento systém bol úplne dobrovoľný, ale on nie je úplne dobrovoľný, nech sa ľudia rozhodnú, či do neho pôjdu, alebo nepôjdu. Ale vy ste zo zákona uložili určitej skupine ľudí povinnosť, že musia vstúpiť do druhého kapitalizačného piliera. Ak má teda niekto povinnosť svoje peniaze niekde ukladať, my celkom oprávnene očakávame, že druhá strana, dôchodkové správcovské spoločnosti budú mať aj nejaké záväzky. Preto navrhujeme, aby sa na 6 mesiacov otvoril tento systém od 1. januára do 30. júna 2008, aby sa ľudia dobrovoľne rozhodli, či tam chcú byť, alebo nechcú byť. Mnohí boli do tohto piliera vtiahnutí na základe klamlivej propagandy, reklamy, ktorá vôbec nič nehovorila o podmienkach sporenia v tomto pilieri.

Po druhé chceme, aby tu boli záväzky v podobe vyšších záruk zo strany dôchodkových správcovských spoločností. Dnes dôchodkové správcovské spoločnosti napriek tomu, že ľudia tam musia dávať svoje peniaze, negarantujú absolútne žiadny výnos. Absolútne. Tvrdíme, ak niekto tam peniaze musí dať zo zákona, ak by tam išiel dobrovoľne, je to riziko človeka, ale ak tam musí ísť zo zákona, aby dôchodkové správcovské spoločnosti niečo garantovali. My sme prišli s určitými návrhmi, očakávame, ako k nim budú dôchodkové správcovské spoločnosti vystupovať.

Po druhé, hovorme o samotnej istine. Tak isto to dobre viete, hoci to odmietate priznať, že s výnimkou prípadov, keď dôjde k poškodeniu vkladov sporiteľov z dôvodu porušenia zákona napríklad preto, že niekto spreneverí peniaze, nie sú žiadne záruky, aby ľudia svoje peniaze, svoju istinu dostali naspäť. Ak dôchodková správcovská spoločnosť bude zle investovať, ale pritom neporuší zákon, nie sú žiadne záruky v zákone, ktoré by garantovali občanom, že tieto peniaze dostanú naspäť. V prípade, že neporušený zákon ...

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán predseda, prepáčte, ale uplynul určený 15-minútový limit na vaše odpovede. (Potlesk.) Ja vám ďakujem.

A pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pani poslankyne Magdy Košútovej na ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a znie: "Pán minister, kedy očakávate podpis Národného strategického plánu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013 v Bruseli?"

Nech sa páči, môžete odpovedať, pán minister.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci a vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Národný strategický plán rozvoja vidieka Európska komisia nepodpisuje. Členský štát je však povinný ho v súlade s čl. 11 Nariadenia Rady č. 1698/2007 predložiť Európskej komisii. Slovensko národný strategický plán predložilo 18. decembra v zmysle uvedeného nariadenia. Tento program však v súlade s článkom 18 uvedeného nariadenia podlieha schváleniu v Bruseli.

Zopár poznámok k tomuto materiálu. Prebiehajú rokovania na úrovni dvoch komisií, Komisie ENVIRO a Komisie AGRI a momentálne teda je to v štádiu rokovaní, dá sa reálne predpokladať, že bude reálne schválenie, odsúhlasenie v Bruseli v novembri tohto roku a následne uvedenie do života Slovenskej republiky.

Pochopiteľne, k tomuto ešte jedna základná vec, že program bol odsúhlasený predchádzajúcou vládou. Program má štyri základné osi. Os č. 1 možno označiť slovom investície. Os č. 2 je tzv. environment. Os č. 3 je diverzifikácia vidieka. Os č. 4 je projekt Leader. Vláda po politických zmenách považovala za dôležité tento program otvoriť a prehodnotiť jednotlivé osi, ktoré boli nastavené predchádzajúcou vládou, takže si myslím, že týmto prehodnotením sme vyšli v ústrety najmä tým, ktorých sa tento program týka. Pochopiteľne, že vzniká určitá nervozita, ale považujem za dôležité, že je oveľa dôležitejšie, ako sa nám bude 7 rokov podľa tohto programu pracovať, ako nejaké včasné urýchlenie. A najmä vznikajú otázky, ktoré sú momentálne diskutované v spojitosti s environmentálnou časťou a niektorými okruhmi rokovania, ktoré súvisia s Komisiou ENVIRO. Na základe posledných informácií, ako som povedal, očakávame, že program bude v novembri v Bruseli odsúhlasený.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)