M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, vážené kolegyne, kolegovia, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 307 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 307a.

Nech sa páči, opäť pán minister Valentovič odôvodní tento vládny návrh zákona.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podnet na vypracovanie návrhu zákona predložil generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Úradu vlády Slovenskej republiky na základe Správy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti a Europolu, ako aj na základe údajov z odborného pracoviska Kriminalisticko-expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky o stave používania drog v Slovenskej republike.

Ministerstvo zdravotníctva je gestorom úloh na úseku sledovania legálneho pohybu omamných a psychotropných látok, ktoré zabezpečuje na základe ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ako aj na základe ratifikovaných medzinárodných dohovorov OSN: Jednotného Dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961, Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovoru OSN o boji proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami a psychotropnými látkami z roku 1988.

Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1, I. skupinu o psychotropnú látku meta-Chlórfenylpiperazín, mCPP, chemicky 1- (3-chlórfenyl) piperazín. Navrhuje sa zaradiť túto látku do zoznamu psychotropných látok prvej skupiny, pretože nemá využitie v lekárstve vo forme liekov.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pán poslanec Markovič bude ako spravodajca výboru pre zdravotníctvo informovať Národnú radu.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 307), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 414 z 19. júna 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, dňa 5. septembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, dňa 3. septembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou. Pod bodom IV je jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka posunu účinnosti zákona.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanou pripomienkou. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedenom v časti IV a odporúča bod schváliť. Poveril zároveň spravodajcu výboru Petra Markoviča predniesť v súlade so zákonom o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona o omamných látkach bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo z 11. septembra 2007.

Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlási do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca už sa nechcú vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.

Poprosím pán poslanca Prokopoviča. Je to tlač 306. (Reakcie z pléna.)

Dohodli sme sa pri hlasovaní o 11.00 hod., že bude zmena programu a že budeme pokračovať. (Reakcie z pléna.) Dobre. Tak pôjdeme, je tu pani Rošková? Je tu. Tak 306-ku som povedal, o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave. (Reakcie z pléna.) Prepáč, dobre... (Smiech predsedajúceho.)

Pán minister, buďte taký dobrý.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave, ktorý máte ako tlač 306, na druhé čítanie.

Vláda slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 25. apríla 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 379. Návrh zákona upravuje hlavne oblasť typového schvaľovania záznamových zariadení a záznamových listov, upravuje činnosti autorizovaných dielní a opravárenských montérov, upravuje režim vydávania správy a kontroly tachografových kariet a upravuje oblasť skutkových podstát, sankcií a ich ukladanie.

Dopady na štátny rozpočet, a to najmä z dôvodu nárastu kompetencií, budú riešené v rámci opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 856 zo dňa 11. októbra 2006. Zákon nebude mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov ani rozpočty obcí. Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Povinnosti dopravcom, ktorí vykonávajú autobusovú dopravu a nákladnú cestnú dopravu, nevyplývajú z navrhovaného zákona, ale priamo z nariadenia.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnych poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priame dopady na životné prostredie, zákon môže mať pozitívny dopad na zamestnanosť z dôvodu potreby väčšieho počtu vodičov.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.

Záverom si dovoľujem požiadať vás o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do ďalšieho konania.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Takže teraz pán spravodajca, pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda parlamentu. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306) v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306) v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 411 z 19. júna 2007 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Konštatujem, že poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306) prerokovali výbory, ktorým bol tento návrh pridelený takto:

Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh zákona a uznesením č. 212 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh zákona a svojím uznesením č. 181 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor pre hospodársku politiku svojím uznesením č. 185 zo dňa 4. septembra 2007 odporučil Národnej rade tento návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj taktiež prerokoval tento návrh zákona 5. septembra 2007 a svojím uznesením č. 107 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami v prílohe tohto uznesenia.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako som ich pred chvíľou uviedol, vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy, máte ich v spoločnej správe každý v lavici pod číslom IV, body 1, 2, 3, 4. Podotýkam, že tieto pozmeňujúce návrhy schválili všetky štyri výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, vrátane gestorského výboru.

Teda gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s odporučením schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave schváliť.

Táto spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 196 z 11. septembra 2007. Na záver konštatujem, že súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov a poveril ma zároveň právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Poprosím teraz ešte pána ministra dopravy, aby uviedol v druhom čítaní

vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave.

Je to tlač 305. Spoločná správa výborov je ako tlač 305a.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave (tlač 305) na druhé čítanie, ktorý sa predkladá na základe potreby prebratia a vykonania sociálnej legislatívy z oblasti dopravy prijatej v Európskej únii počas roka 2006, ako aj podľa § 3 ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovaný zákon má zrušiť a nahradiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 20. apríla 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 378. Návrh zákona v súlade s viacerými smernicami a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času zamestnancov v doprave, najmä týždenný pracovný čas, čas pracovnej pohotovosti, týždenný odpočinok, prestávky v práci a dovolenku za kalendárny rok, nočnú prácu, prácu na zmeny a rozvrhnutia práce. Ďalej upravuje vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch technickej základne prevádzkovateľov cestnej dopravy, pôsobnosť orgánov verejnej správy a sankcie za porušenie ustanovených povinností.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2007 a následne v rokoch 2008 a 2009 z dôvodov požiadaviek Európskej únie výrazne zvýšiť počet cestných kontrol. Návrh zákona sa dotýka rozpočtu vyšších územných celkov iba nepriamo. Návrh zákona nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Zákon sa týka iba fyzických osôb podnikateľov a podnikovej sféry v doprave. Zákon nebude mať priame dopady na životné prostredie.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.

Dovoľujem si vás požiadať, pani poslankyne a páni poslanci, o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do ďalšieho konania.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Teraz poprosím určenú spravodajkyňu pani poslankyňu Roškovú, aby nás informovala o priebehu prerokovania vo výboroch.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 412 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 211 z 5. septembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 186 zo 4. septembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 70 z 5. septembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 182 z 5. septembra 2007.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy takto: o bodoch 1 až 16 a 18 až 20 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť, o bode 17 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a po druhé predloženie návrhu podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 76 z 5. septembra 2007.

Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu. A hlásim sa do rozpravy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Samozrejme, vy ako prvá, pani spravodajkyňa. (Reakcia spravodajkyne.) Moment, moment, poprosím vás. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako jediná pani spravodajkyňa.

Nech sa páči.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Potreba prijatia nového zákona o organizácii pracovného času zamestnancov v doprave je odôvodnená potrebami praxe v súvislosti spojenia na aktuálne paragrafové znenie Zákonníka práce, zosúladenia vnútroštátnej úpravy s legislatívou Európskej únie a s ohľadom na povinnosti Inšpektorátu práce. Práve v rámci terminologického zosúladenia a legislatívnych úprav v uvedenom zákone predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu zákonu o organizácii pracovného času v doprave.

Vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave sa mení a dopĺňa takto:

V § 1 písm. c) sa slovo "verejnej" nahrádza slovom "štátnej".

Doterajší text v § 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce."

V § 13 ods. 2 sa za slová "nepretržitý denný odpočinok" vkladajú slová "podľa § 5 ods. 1" a v § 22 ods. 2 sa za slová "z dôvodu" vkladá slovo "nepriaznivej".

Odôvodnenie:

K bodu 1: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa § 1 písm. c) zosúlaďuje s názvom štvrtej časti vládneho návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 2: Navrhované ustanovenia upravujú podpornú pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave.

A k bodu 3: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa dopĺňa § 13 ods. 2.

K bodu 4: Ide o terminologické zosúladenie v § 22 ods. 3, v ktorom sa taktiež používa pojem "nepriaznivá poveternostná situácia".

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Končím rozpravu.

Pán minister, chcete reagovať?

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Len stručne, že súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne Roškovej. Odstraňujú legislatívnotechnické nedostatky, ktoré tam boli. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa už nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 388. Pán poslanec Fronc uvedie za skupinu poslancov návrh zákona.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, pozeral som pozorne, ako sa schvaľovali zákony. Ako som pozeral, za 15 mesiacov vášho pôsobenia pri moci ste z rokovacieho stola zmietli všetky legislatívne návrhy opozície zo stola. Jednoducho nemôžem si pomôcť a musím použiť prirovnanie, že jednoducho tu drvíte všetky návrhy ako parný valec zo Zlatej Idky.

No, preto je oprávnená otázka, že či má vôbec zmysel pre opozíciu ponúkať legislatívne návrhy zákonov? A tobôž či má vôbec zmysel ponúknuť takýto rozsiahly reformný zákon? Ja som presvedčený, že napriek týmto naozaj smutným faktom má význam predkladať návrhy zákonov a ponúkať alternatívne riešenia. Jednoducho je tu alternatíva. A v prípade reformy vzdelávania vidím aj ďalší dôvod.

Som presvedčený, naozaj som hlboko presvedčený, že verejná mienka prinúti vládu konať a pripraviť vlastnú predlohu zákona a prevziať aspoň časť z navrhovaných zmien a tak pokračovať v rozbehnutej reforme nášho vzdelávacieho systému. Nakoniec reakcie pána ministra školstva a ministerstva školstva, tie, že v krátkom čase pripraví vlastný návrh školského zákona, a to, čo zaznieva, že anticipuje niektoré návrhy, sú neklamným svedectvom tohto. Žiaľ, a to musím vysloviť ľútosť, nebude to žiaden krok vpred. Bude to, verím, že aspoň malý krôčik batoľaťa, ale napriek tomu si myslím, že naše deti za to stoja.

Po druhé, rád by som povedal, že zákon, ktorý tu predkladáme spoločne v opozícii z SDKÚ - DS a z SMK, nepadol z neba. Viete dobre, a vy to naozaj dobre viete, že je to výsledok práce mnohých ľudí v minulom období, že je to výsledok mnohých diskusií, konferencií, analýz a podobne. A dokonca viete aj o tom, že tento zákon v zásade tu už ležal na rokovacom stole v Národnej rade, ale jednoducho z výsostne politických dôvodov, no blížili sa voľby, tak jednoducho bol zhodený zo stola.

Tento návrh zákona naozaj nadväzuje na reformy, ktoré sa v školstve urobili, a ja ich veľmi stručne vymenujem: reforma financovania regionálneho školstva, maturitné skúšky, monitoru deviatakov, zavedenie školských výročných správ aj snahy omladiť náš pedagogický zbor, a to aj zvyšovaním platov práve mladým nastupujúcim učiteľom či mnohými projektmi experimentálnymi, alebo vytvorením proreformného prostredia cez výzvu na reformné projekty z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v objeme peňazí viac ako 400 mil. korún.

Ale v čom je vlastne základná myšlienka predkladaného návrhu zákona, čím sa líši od dnešného systému vzdelávania? Ak by som to mal povedať veľmi krátko a výstižne, tak by som použil dve slová: slobodou a zodpovednosťou.

Dnešná škola je škola tradičná. Je založená na takpovediac polovojenskej disciplíne a je to škola, ktorá je dedičstvom strašne starej reformy, tereziánskej reformy ešte. No, ako som spomenul, má pevne stanovený režim, takpovediac trochu vojenský. Učiteľ stojí za vyvýšenou katedrou, je to skôr veliteľ, vodca, ktorý poučuje nevedomých žiakov a študentov, a nie skôr priateľ, múdry starší radca. Škola sa riadi prísnym režimom. Kolegovia, veď si dobre pamätáte, aká je pevná štruktúra hodiny, kontrola domácich úloh, preskúšanie starej látky, výklad novej látky a zadanie nových úloh - toto je tradičná škola. A ja nechcem povedať, že takúto školu máme definitívne zatratiť a nejakým zákonom ju úplne zniesť zo sveta. To si nemyslím, že by bol postup najlepší, ale takisto si nemyslím, že máme vytvoriť to, čo sa dnes hovorí jednotne pre všetkých, návrh modelu školy, tvorivo humanistického modelu, o ktorom si myslím, že je v zásade dobrý, ale nemyslím si, že by mal byť všade rovnako nasadený a úplne rovnako používaný. A chcem povedať, že za tie mnohé roky ten starý model vzdelávania určite doniesol aj mnoho dobrého, len to nie je model vzdelávania vhodný pre dnešnú dobu, pre 21. storočie.

Čo pokladám za podstatné a čo v tomto návrhu odmietame, je model jednotnej unisónnej školy. Ten návrh smeruje k tomu, aby vzdelávací systém vlastne ponúkal pestrú paletu vzdelávacích programov a prístupov k vzdelávaniu, k odovzdávaniu vedomostí žiakom a študentom. Jednoducho, aby si rodičia, žiaci, študenti a pedagógovia mali možnosť vyberať, mali možnosť slobodnej voľby školy, vzdelávacieho programu, žiak vzdelávacej cesty a metódy spôsobu odovzdávania vedomostí, teda výučby.

Inými slovami, rodič si bude môcť vybrať školu, a nielen podľa toho, že či to je obecná škola, alebo či je to súkromná cirkevná, teda nielen podľa zriaďovateľa, ale podľa vzdelávacieho programu, aký ponúka. A bude mať istým spôsobom aj možnosť vplývať na to, aký ten program bude. Teda školu, ktorú pokladá z tohto pohľadu za najlepšiu pre svoje dieťa. Žiak sa bude iste vzdelávať a bude povinný obsah, to, čo sa na každej škole na istej úrovni musí naučiť, ale bude môcť v oveľa väčšej miere vyberať si ďalšie predmety, o ktoré má záujem a v ktorých má prirodzené nadanie rozvíjať sa. A učiteľ, ten iste bude významne dotvárať obsah vzdelávania, ale hlavne na pedagógoch bude rozhodovanie o tom, aký model školy prijmú, akým spôsobom sa budú žiaci v tej škole vzdelávať.

Čiže veľmi otvorene poviem, iste, zostanú aj školy presne toho istého typu, ako sú dnes, ale bude ponuka, široká ponuka na výber. Toto je podstatná predstava tejto zmeny. A to sú tie tri základné slobody: sloboda rodičom, sloboda žiakom, študentom a sloboda pedagógom. Samozrejme, že tieto slobody sú spojené so zodpovednosťou za svoje rozhodovanie. Ale ten návrh slobody neposúvajme do predstavy, že to je nejaká anarchistická sloboda, že teraz si každý bude vyberať a úplne robiť to, čo chce.

Kvôli tomu, aby to tak nebolo, uvediem, už sa veci udiali. A tie veci, ktoré sa udiali, to sú tie objektívne merania, to je tá maturita, ktorá má problémy, aj mala, však hovorme otvorene, to je monitor deviatakov a to verím, že to je tu v našom návrhu a o tom už hovoril aj pán minister, že chce zaviesť, aby bolo meranie takéhoto typu aj po ukončení prvého stupňa. Jednoducho sú to objektívne merania o výsledkoch práce školy a tie sú podstatné, aby tá sloboda nebola len o tom, že môžeme si vybrať a nebudeme robiť obrazne alebo trošku prehnane nič. No, ak to naozaj tak minister urobí, ako deklaroval, že chce zaviesť to meranie, poviem, že dobre, aspoň čosi dobré odtiaľto preberie.

A ďalšia vec, chcem povedať, že tento návrh nie je o deklarovanej slobode, že na papieri máte slobodu, ale skutočnosť je iná. Viete, tá sloboda je o tom, aby bol výber, aby bola tá ponuka a ponuka rôznych vzdelávacích programov je tu v tomto zákone zabezpečená tým inštitútom tvorby rámcových vzdelávacích programov, školských vzdelávacích programov. A druhá vec, výber môže byť len vtedy, ak máte objektívne informácie. A objektívne informácie máte o výsledkoch školy, ale to musí byť ochota ministerstva výsledky monitoru a maturity aj zverejňovať. Áno, aj rebríček zverejniť, aj keď to je nepríjemné všelijako, pretože tí, ktorí dobre neskončia, sa na vás hnevajú. Ale to je jedna vec a druhá vec, kvôli tomu, a to je jeden z krokov, ktorý bol už urobený, boli zavedené pre každú školu povinné výročné školské správy, aby jednoducho informácie dôležité o tom, čo tá škola robí, aké má výsledky, čo ponúka, boli dostupné. A potom je možnosť naozaj voľby, ktorá nie je len deklarovaná.

A veľmi otvorene poviem, reforma vzdelávania, to nie je len prijatie zákona. Ak som hovoril o tom, čo sa už urobilo, tak chcem zdôrazniť, že je to zložitý proces, dlhý proces a v tom procese iste, veľmi otvorene poviem, bude aj čas na to a potreba urobiť isté korekcie. Tí, ktorí sledujú reformy, ktoré sa v oblasti vzdelávania robili, vedia, že mnoho krajín naštartovalo reformy a je to problematické, že po rokoch zistili, že neboli úspešní alebo len veľmi málo, a druhá vec, vedia, že tí, ktorí boli úspešní, takže tá reforma bol proces, ktorý, dá sa povedať, trval minimálne desať rokov. Aby nevznikla niekde predstava, prijmeme zákon a od 1. septembra nasledujúceho školského roka všetko bude fungovať. To je zložitý proces, ktorý chce mnoho krokov urobiť.

A poviem veľmi otvorene, ako si myslím, reforma je bytostne spojená s ministrom školstva. Ja som si tu vlastne pripravil istý príhovor aj k pánovi ministrovi, no tu nie je, žiaľbohu, musím povedať, že som nemilo prekvapený. Očakával som, že aspoň hore na galérii budú zástupcovia ministerstva, aby aspoň mohli porovnávať, a keď sa už chcú, môžu aj inšpirovať, keď nie, tak môžu mať aspoň argumenty, aby mohli povedať, že prečo sa im to a to nepáči. No, nevidím tu nikoho. Ale naozaj, každá takáto reforma je spojená vždy s ministrom školstva a naloží mu prijatie takéhoto zákona obrovské množstvo práce na plecia.

Ale na druhej strane by sa bez ohľadu na to, že my predkladáme tento zákon, reforma spojila s menom ministra, ktorý tam je a urobil by prácu, ktorú, si myslím, je dobré urobiť, stojí za to ju urobiť a stojí aj za takéto zmeny bojovať. No, žiaľbohu, mám pocit, že je skôr vo vleku udalostí a jednoducho reaguje len na to, čo prichádza zvonku ako podnet, a to sa mi zdá málo, pretože za 15 mesiacov som nevidel žiadnu ucelenú víziu a len, by som povedal, také odskoky z jednej strany na druhú, ktoré sa každú chvíľu ešte aj menia.

A musím povedať, že sú veci, ktoré mohli veľmi dobre posunúť aj tú prípravu k reforme. Napríklad novela zákona o financovaní, ktorú urobil pán minister a ktorá ťažko poškodila súkromné a cirkevné školstvo, ktorá stála už trištvrte miliardy na dofinancovávaní, bola zlá novela. Ale mohol tam urobiť veľa. A poviem, znova to poviem, čo mohol urobiť. Dnes, keď existujú tie objektívne merania, maturita, monitor, mohol dávať časť finančných prostriedkov zmenou zákona o financovaní na základe výsledkov práce školy. A jednoducho toto by bol krok, ktorý by pomohol ku kvalite vzdelávacieho procesu.

No, ale čo mňa mrzí a musím povedať, že to, čo sa začína napĺňať, a ma to prekvapuje, že práve on, to je model jednotnej školy, čo sa tu snaží zabetónovať. To je dlhoročný zápas, ktorý v tejto spoločnosti prebieha o tom, akú máme mať školu - či pestrú ponuku vzdelávacieho systému, alebo jednotnú školu? A ako som povedal, model jednotnej školy je zlý model pre 21. storočie a potreby spoločnosti.

Dámy a páni, ja vo svojom úvode som zámerne nehovoril o nejakých legislatívnotechnických zabezpečeniach tohto zákona. Povedal som o tej základnej filozofii, pretože si myslím, že priestor, ak je vôľa na debatu, je vo výboroch v druhom čítaní a mali by sme aj vo verejnosti cez médiá o týchto veciach hovoriť a diskutovať, pretože si myslím, že vzdelávanie a školstvo stojí za to. Tu koľkokrát sedím a počúvam, ako sa tu hodiny bavíme o nezmysloch, a na naše deti a na školstvo, s prepáčením, páni kolegovia, neraz, musím použiť také neslušné slovo, sa vykašleme. Nezáleží nám na našich deťoch.

Viete, v čase sa možno pozastaviť a možno ho premrhať, ale čas zastaviť nemožno. A ja som presvedčený, naozaj hlboko presvedčený, že takúto reformu, možnože nie celkom identickú, ale si vynúti sám život. A ak vaše rozhodnutie dnes v parlamente bude pokračovať, a poviem to tak tvrdo, v nastúpenej ceste parného valca i v tomto prípade návrhu zákona, zostane nám len ľútosť za zmarenou príležitosťou a premrhaným časom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Rosová. Poprosím ju, aby uviedla informáciu o návrhu zákona.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol doručený poslancom ako tlač 388, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 51 z 5. septembra 2007 a aby som podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona vás informujem, že z vecného hľadiska sa predmet navrhovanej právnej úpravy týka uplatnenia práva na vzdelanie, ktoré je zakotvené v čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaný zákon má podľa navrhovateľov ambíciu nahradiť doteraz platný školský zákon z roku 1984 a vytvoriť podmienky na ďalšie zvýšenie vzdelanostnej úrovne detí a mládeže a uskutočniť obsahovú transformáciu v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a pedagogickou praxou.

Z hľadiska priebehu jeho prerokúvania v Národnej rade Slovenskej republiky konštatujem, že návrh zákona podaný navrhovateľmi zaradil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na program tejto schôdze do prvého čítania na základe rozhodnutia č. 387 z 24. augusta 2007 s tým, že návrh zákona spĺňa podmienky a náležitosti ustanovené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona tiež konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách schválené uznesením Národnej rady č. 19/1997 Z. z. podľa § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

Pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu. Hlásim sa ako prvá.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Keď dovolíte, otváram rozpravu a písomne som dostal prihlášku za kluby SMK pán poslanec Szigeti, za SMER - sociálnu demokraciu pani poslankyňa Nachtmannová. Potom ďalej písomne sú prihlásení pán poslanec Devínsky, pani Szögedi, pán Andruskó. A do rozpravy požiadala ako prvá pani spravodajkyňa.

Nech sa páči, máte slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, milý pán neprítomný minister, ak pozeráte prenos zo záznamu, za seba aj za klub SDKÚ - DS hovorím jasne, tento návrh školského zákona podporíme.

Ide o zákon, ktorý sa týka prakticky každého z nás. Týka sa našich detí, týka sa toho, ako bude ďalšia generácia na Slovensku pripravená na 21. storočie a jeho výzvy. Preto vás prosím, aby ste moje argumenty vypočuli a zvážili ich vecne bez ohľadu na to, či v tejto snemovni sedíme napravo, v strede alebo naľavo.

Na Slovensku existuje zhoda v máločom, ale v jednom iste - školstvo potrebuje zmenu. Toto deklarujeme svorne najmenej od roku 2001, keď si vláda Slovenskej republiky aj táto Národná rada osvojili Národný program pre výchovu a vzdelávanie v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, známy ako Milénium.

Verejnosť si uvedomila, že škola môže a asi by aj mala vyzerať inak. Neexistuje však celkom jasná a najmä nie spoločná predstava o tom, čo má byť výsledkom zmeny. Neexistuje o tom, žiaľ, ani verejná diskusia. V každom prípade však vieme, že nie je ďalej možné predlžovať stav, keď pripravujeme dnešné deti vo včerajších školách predvčerajšími metódami na zajtrajšie výzvy a povinnosti. Som presvedčená, že školstvo na Slovensku potrebuje skutočnú reformu. Reforma školstva nie je otázkou jediného zákona. Avšak školský zákon je pre takúto reformu podstatným východiskom. Preto je veľmi, naozaj veľmi dôležité, aby sme prijali taký školský zákon, ktorý dvere reformy otvára, a nie taký, ktorý dvere reforme zatvára.

Dnes máme na stole návrh skupiny poslancov pánov exministrov a bývalého rektora najvýznamnejšej slovenskej univerzity. Tento návrh zákona svojím obsahom umožňuje vniesť do nášho školstva skutočnú zmenu. Zmenu tak na úrovni riadiacich procesov, ako aj v obsahu a forme vyučovania. Takú zmenu, ktorú vlastne hlása aj súčasný minister školstva, ale ktorú, žiaľ, legislatívny zámer ministerstva neobsahuje.

Môžeme diskutovať pri druhom čítaní o tom, či sa nenájdu možno jednoduchšie formulácie, či nejestvujú zásady, ktoré by sa mali do tohto zákona dostať navyše. Naopak, či je možné z neho niečo vyňať. V každom prípade ale platí, tento návrh zákona otvára dvere skutočnej zmene. Na druhej strane je tu spomínaný legislatívny návrh, legislatívny zámer zákona o výchove a vzdelávaní z dielne ministerstva školstva. Je mi ľúto, ale musím z tohto miesta varovať. Materiál ministerstva školstva nie je základom zmeny. Tento materiál, ktorý ministerstvo čoskoro plánuje pretaviť do paragrafového znenia zákona, prináša nepochybne isté kozmetické úpravy a zlepšenia, ako už spomínal aj môj predrečník. Ale, žiaľ, predovšetkým v úrovni deklarácií a menej v rovine navrhovaných opatrení. Napriek istému pokroku ako celok ministerský materiál konzervuje súčasné zastarané princípy.

Dovoľujem si to tvrdiť z viacerých dôvodov. Jednak preto, že už vo svojich východiskách sa vládny zámer hlási k množstvu koncepcií, ktoré ministerstvo školstva vychrlilo v priebehu posledného roka. Tieto koncepcie majú, dá sa povedať, veľmi rôznu úroveň, jedno však majú spoločné, ich východiskom je súčasné legislatívne prostredie. Tým sa autori legislatívneho zámeru uzavreli do bludného kruhu. Logické by bolo bývalo, keby sa boli na začiatku prijali nejaké základné reformné princípy a od nich by sa následne odvíjali koncepcie, ktoré riešia otázky konkrétnych oblastí. Takto síce vznikli aj námety na opatrenia v jednotlivých špecifických oblastiach, avšak zákonite v rámcoch starého existujúceho systému.

Nemusíme po príklad chodiť ďaleko. Včera bol na programe vlády ako bod Koncepcia vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách. Čo prináša táto koncepcia nové? Niekoľko vcelku chvályhodných cieľov, ktoré ale sú prakticky všetky o peniazoch. Zvýšiť počet a kvalitu pedagógov, rozšíriť počet hodín alebo rokov vyučovania jazykov, povinné jazyky aj na odborných školách - to nie sú opatrenia, na ktoré treba veľa fantázie alebo odbornosti, iba veľa peňazí. Je to obzvlášť pikantné v situácii, keď máme už na stole návrh rozpočtu, ktorý školstvu nielenže nepridáva, ale jednoznačne uberá. Z pohľadu podielu na HDP ide v regionálnom školstve o pokles z 2,92 na 2,74 %.

Ale okrem námetov, ktoré sú podmienené rozpočtom, a teda, žiaľ, nereálne, prináša táto koncepcia už len zatuchlinu. Dokonca až takú, že je priamo v rozpore s tým, čo deklaruje samotný legislatívny zámer ministerstva. Napríklad jednotné národné učebnice cudzích jazykov. Pritom samotný legislatívny zámer hovorí: "Pri výchove a vzdelávaní sa môžu okrem učebníc, učebných textov a pracovných zošitov schválených podľa vyššie uvedených pravidiel používať aj iné učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva, ktoré vychádzajú z princípov a cieľov výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona." Takže máme z chudobného školského rozpočtu vyhodiť 60 mil. na akési národné učebnice, ktoré možno ani nebudú používané? Samotný nápad na tvorbu takýchto učebníc považujem mimochodom za objavovanie teplej vody. Väčšina sveta sa učí angličtinu z učebníc, ktoré sú univerzálne. Holanďania ani Dáni žiadnu národnú učebnicu nepotrebujú, ale po anglicky vedia.

A pokiaľ ide o štandardy, teda meradlá dosahovanej úrovne, tu tiež netreba objavovať objavené. Väčšina inštitúcií vo svete predsa uznáva konkrétne testy, ako sú TOEFL alebo cambridgeský certifikát. Ide nám teda o to, aby naši mladí ľudia vedeli jazyky a boli konkurencieschopní na globálnom trhu práce alebo ide skôr o zabezpečenie budúcej pracovnej náplne a príjmov pre autorov tejto koncepcie?

Dalo by sa hovoriť o iných koncepciách a o jednotlivostiach, v ktorých si protirečia aj navzájom alebo v ktorých sú v rozpore s legislatívnym zámerom. Ale z hľadiska prerokúvaného zákona je podstatné, že sú to jednoducho zle zapnuté prvé gombíky na kabáte pseudoreformy.

Prezentovaný ministerský legislatívny zámer ďalej zatvára a nie otvára dvere reformy aj z iných dôvodov. Deklaruje síce pekné ciele, ale v praktickej rovine ostáva pri tuho centralizovanom systéme. Hlási sa na jednej strane k tomu, že úlohou štátu je vytvárať a kontrolovať najmä štandardy, teda to, čo je výsledkom vzdelávacieho procesu. Ale v praktickej rovine štandardizuje nielen výstupy, ale aj formu. Napríklad takto: učebný plán je súčasťou výchovno-vzdelávacieho programu, obsahuje zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej a maximálnej týždennej časovej dotácie v príslušnom ročníku výchovno-vzdelávacieho programu. Učebné plány rámcových výchovno-vzdelávacích programov sú pre tvorbu školských výchovno-vzdelávacích programov záväzné v rozsahu minimálnej týždennej časovej dotácie pre základné učivo jednotlivých vyučovacích predmetov, ktorá je určená rámcovým výchovno-vzdelávacím programom. Je pravda, že na inom mieste tento materiál umožňuje usporiadať obsah učiva nielen do predmetov, ale aj do iných celkov. Ale na ďalšej strane alebo z ďalšieho hľadiska zasa ukladá štátnej inšpekcii, aby kontrolovala súlad s rámcovým výchovno-vzdelávacím programom. A sme doma. Sme tam, kde dnes. Kto bude zavádzať moderné alternatívy zoči-voči inšpekcii, ktorá kontroluje kolónky v triednej knihe a farbu pera, akou sú vyplnené, namiesto prínosu učiteľa pre vzdelanie a výchovu žiakov?

Vážení kolegovia, poznám jednu malú vidiecku školu. Pán riaditeľ na tejto škole dosiahol takmer zázrak. Krásna vynovená budova, perfektné vybavenie informačno-komunikačnými technológiami, s ktorými pracujú už prváčikovia, učebne, v ktorých sú projektory pripojené na počítač s internetom, ale aj športovisko, bežky, lyže, folklórny súbor. Pánovi riaditeľovi napriek tomu predsa len niečo veľmi chýba. Tá škola je v lone krásnej slovenskej prírody. Je na mieste, kadiaľ prechádzali slovenské dejiny. Pán riaditeľ by veľmi rád zobral žiakov aspoň raz do týždňa von, kde by sa v lese, na poli, na lúke alebo v blízkych miestach priamo oboznamovali s prírodou, s jej zákonmi, kráčali v šľapajach slovenských národných dejateľov, spoznávali aj ich ľudské príbehy. Iste by si takto zapamätali učivo na celý život. A prirodzenou cestou by si takto osvojili aj niečo, čo sa naozaj ťažko vyučuje spoza katedry - skutočné vlastenectvo a národnú hrdosť. Od nového školského zákona nechce tento pán riaditeľ nič iné, a nielen on, aj iní tvoriví a zanietení učitelia, chcú slobodu pri hľadaní foriem nezviazanú do predmetov a týždenných dotácií. V ministerskom návrhu takúto slobodu nenájdu. Rodičia, ktorým záleží na kvalite vzdelávania ich detí v škole, očakávajú zase, že ich participácia na chode školy bude už menej formálna, ako je to doteraz. Ani oni svoj priestor v ministerskom návrhu nenájdu. Chcem upozorniť aj na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)