A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho - pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Goga má slovo, nech sa páči.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega poslanec, samozrejme, že nepochybujem o dobrom úmysle, ktorým ste týmto zákonom do parlamentu chceli priniesť, avšak myslím si, že dneska už taká tá direktíva v školách zo strany učiteľov nie je. Nemôžete povedať, že učitelia sa správajú direktívne voči žiakom, veď to je jedna z mála skupín tejto spoločnosti, ktorá sa vie prispôsobiť danej situácii a priamo v praxi. Veď majú pred sebou žiakov, 30, 35 žiakov a direktívne sa správať v školách, asi to by nepochodil ani jeden z nich. Veď práve už dneska majú toľko možností, ako pracovať s nimi voľnejšie, slobodnejšie, hľadajú rôzne formy, možnosti, aj tie moderné metódy, o ktorých ste tu hovorili, veď oni si ich sami hľadajú. Každý podľa vlastného zváženia, každý podľa vlastného uváženia. Takže nejaké direktíva by som už dneska v tomto nehľadal.
A čo sa týka vzdelávania, veď si treba uvedomiť, že tých vzdelávacích procesov učitelia majú naozaj veľa. Veď si robili prvé kvalifikačné skúšky, druhé kvalifikačné skúšky, čo im ešte chceme dať? Ja hovorím, radšej im prispejme finančne na to, čo robia pre túto spoločnosť, pre tieto mladé deti, a myslím si, že sú veľmi vzdelaní vo svojom odbore všetci.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie? Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová a po nej pán poslanec Devínsky.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozdelím na dve časti.
V prvej časti vystúpenia sa budem zaoberať obsahom predkladaného navrhovaného zákona. Predložený návrh zákona má snahu vytvoriť legislatívny priestor na uskutočnenie reformných krokov v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré len do určitej miery vychádzajú zo schváleného Národného programu výchovy a vzdelávania Slovenskej republiky na najbližších 15 až 20 rokov, známe Milénium, čo možno hodnotiť pozitívne. Materiál v prevažnej miere kopíruje pracovnú verziu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, ktorá bola vypracovaná na Ministerstve školstva Slovenskej republiky v roku 2006, ktorý svojím obsahom rieši problematiku výchovy a vzdelávania komplexnejšie. Návrh zákona skupinou poslancov navrhuje riešiť len problematiku vzdelávania v školách, čím ponecháva súčasný právny stav oddelenia škôl a školských zariadení dvomi všeobecne záväznými právnymi predpismi, t. j. problematika výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach bude musieť byť riešená samostatne všeobecne záväzným právnym predpisom, tak ako je to doteraz, zákonom č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Navrhovaný zákon rieši taktiež problematiku pedagogického zamestnanca v 12 paragrafoch, pričom v podstate kopíruje súčasný právny stav s použitím novej terminológie a absolútne nerieši problematiku kontinuálneho vzdelávania a kariérového hodnotenia pedagogického zamestnanca v nadväznosti na jeho odmeňovanie. Navrhovaný zákon v niektorých terminologických pojmoch je v nesúlade s medzinárodnými dokumentmi, ako napríklad ASCED UNESCO, napríklad tým, že odborné a úplné odborné vzdelanie vyčleňuje zo sekundárneho vzdelania a vyššieho sekundárneho vzdelania a vyššie odborné vzdelanie vyčleňuje z postsekundárneho vzdelania. Väčšina ustanovení navrhovaného zákona je formulovaná nenormatívne, čo môže spôsobovať problémy pri uplatňovaní predmetnej právnej normy v praxi a taktiež problémy pri vymožiteľnosti práva. Ide najmä o ustanovenia § 4 až 6.
Navrhovaný zákon ďalej obsahuje niektoré diskriminačné ustanovenia, napríklad ustanovenie § 6 ods. 2, ktoré zvýhodňuje cirkevné školy pred súkromnými školami v oblasti prijímacieho konania. Rovnako dávam na zreteľ stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 2007-411 zo dňa 23. 8. 2007 k predloženému návrhu zákona, kde sa konštatuje, že návrh zákona predpokladá dopad na verejné financie, a teda predkladatelia mali k návrhu zákona uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. Rovnako ministerstvo financií žiada osobitne uviesť kvantifikáciu výdavkov spolu so zabezpečením zdrojového krytia v súvislosti so zriadením Kurikulárnej rady a školy pri diplomatických misiách Slovenskej republiky.
K navrhovanému zákonu predkladám z obsahového hľadiska viaceré pripomienky.
Prvá pripomienka. Pojem vzdelávanie v navrhovanom zákone udeľuje výchovný proces, čo podľa odbornej definície z uvedeného odboru pedagogika nie je možné oddeliť. Je potrebné, aby v navrhovanom zákone pojem vzdelávania zahŕňal proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia, a to z dôvodu, že napríklad v materskej škole sa v prevažnej miere realizuje výchovné pôsobenie na dieťa prevyšujúce vzdelávacie pôsobenie.
Po druhé. Navrhovaná právna norma v ustanovení § 5 ods. 1 písm. c) ide nad rámec ústavného čl. 42 tým, že deklaruje bezplatné vzdelanie podľa tohto zákona, t. j. znemožňuje súkromným školám v rozpore s citovaným ústavným článkom vyberať poplatky za vzdelávanie.
Po tretie. Navrhovaný zákon obsahuje 60 paragrafov, ktoré v mnohých častiach v porovnaní so súčasným stavom zásadne mení súčasný systém vzdelávania a zavádza mnoho nových prvkov. K takémuto rozsiahlemu zákonu je potrebné vypracovať podrobnejšiu osobitnú časť dôvodovej správy členenú podľa jednotlivých paragrafov navrhovaného zákona, ktorá by mala obsahovať odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení zákona. Predložený návrh zákona obsahuje osobitnú časť dôvodovej správy, uvedenú na 6 stranách, z ktorých nie je možné zdôvodniť mnohé navrhované ustanovenia, čím dochádza k nejasnostiam a rozdielnym interpretáciám príslušných ustanovení.
Po štvrté. Navrhovaný zákon nedostatočne alebo vôbec neupravuje práva a povinnosti v oblasti prijímania na štúdium a v oblasti ukončovania štúdia a ďalšie práva a povinnosti, ktoré v súčasnosti riešia predpisy nižšej právnej sily, ako napríklad vyhláška o prijímaní, vyhláška o ukončovaní, vyhláška o základných školách, vyhláška o stredných školách a podobne. Pri tvorbe nového zákona je potrebné tento nesúlad s ústavným článkom 13 odstrániť, čo navrhovaná právna úprava nenavrhuje.
Po piate. Navrhovaný zákon sa v texte v poznámkach, v odkazoch pod čiarou odvoláva na v súčasnosti platné vykonávacie predpisy, ktoré boli vydané na základe splnomocnenia zákonom č. 29/1984 Zb. Citovaný zákon však bude účinnosťou navrhovaného zákona zrušený, čím sa všetky vykonávacie predpisy k tomuto zákonu stanú bezpredmetnými. Z uvedeného dôvodu a v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky je potrebné minimálne v pracovnej verzii k navrhovanému zákonu predložiť aj návrhy vykonávacích predpisov.
Po šieste. Navrhovaný zákon nerieši hodnotenie žiakov systémovo a necháva túto možnosť riešiť len v rámci školských vzdelávacích programov. Keďže systém hodnotenia a klasifikácie žiaka má významný vplyv na jeho ďalšie vzdelávanie, postup do vyššieho ročníka, prijímanie na štúdium na stredných školách, zastávam názor, systém hodnotenia a klasifikácie žiaka musí byť v zásadnej forme riešený zákonom a školský výchovno-vzdelávací program môže riešiť len osobitosti hodnotenia a klasifikácie.
Po siedme. Ustanovenie, ktoré umožňuje individuálne, teda domáce vzdelávanie, je príliš liberálne, keďže umožňuje zákonnému zástupcovi zabezpečovať vzdelávanie osobne bez toho, že by zákon kládol čo i len minimálnu požiadavku na stupeň vzdelania zákonného zástupcu.
Po ôsme. Ustanovenie týkajúce sa plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky je chaotické a nepresné, pretože zákonnému zástupcovi ukladá len oznamovaciu povinnosť, pričom ďalej v texte sa predpokladá rozhodnutie o povolení zo strany riaditeľa kmeňovej školy. Prijatím tohto ustanovenia by sa zlegalizoval súčasný protiprávny stav, keď rodičia odchádzajú so svojimi deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez zabezpečenia plnenia povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa.
Po deviate. Ďalším nedostatkom navrhovaného zákona je, že taxatívne neurčuje minimálnu dĺžku vzdelávania v príslušnom výchovno-vzdelávacom programe poskytujúcom stupeň vzdelania.
Po desiate. Navrhované ustanovenie, ktoré rieši problematiku osvedčenia školských výchovno-vzdelávacích programov, je chaotické a protirečivé. Napríklad tým, že nadraďuje rozhodnutie zriaďovateľa alebo rozhodnutie školskej samosprávy, čo je vlastne združenie neodborníkov, nad rozhodnutie navrhovaného experta. Pozrime si § 14 ods. 14 písm. d). Navrhované ustanovenie taktiež nerieši právne postavenie a odmeňovanie vzdelávacích expertov. Na jednej strane navrhovaný zákon kladie pomerne prísne kvalifikačné požiadavky na vzdelávacieho experta, čo osobne vítam, na druhej strane sa však predpokladá, že svoju náročnú činnosť bude vykonávať bez nároku na odmenu? Obdobne sa neuvádza, ako sa bude postupovať voči vzdelávaciemu expertovi v prípadoch, že štátna školská inšpekcia zistí nesúlad školského výchovno-vzdelávacieho programu s rámcovým výchovno-vzdelávacím programom.
Po jedenáste. Navrhovaný zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by malo upravovať rozsah pôsobnosti zákona, t. j. neupravuje, či sa navrhovaný zákon vzťahuje v plnej miere aj na cirkevné a súkromné školy.
Po dvanáste. Dĺžka platnosti osvedčenia o súlade školských vzdelávacích programov, tak ako to určuje ustanovenie navrhovaného zákona, je nejasná, tak ako je uvedená v § 19 ods. 14 písm. a) až d).
Po trináste. Závažný problém sa ukazuje pri časti navrhovaného zákona, ktorá rieši stupne vzdelania. Tie sa prelínajú jednotlivými druhmi škôl a nie sú stanovené podmienky prechodu na nadväzujúci vyšší stupeň získaného vzdelania, čo by sa malo uviesť do návrhu zákona.
Po štrnáste. Navrhované ustanovenie s účinnosťou od 1. 9. 2008 začleňuje 5. ročník do I. stupňa základnej školy. Toto je z hľadiska finančno-priestorového zabezpečenia neuskutočniteľné, pretože na základe uskutočnenej racionalizácie siete škôl sú v súčasnosti základné školy len s I. stupňom kapacitne dimenzované na 1. až 4. ročník.
To bola prvá obsahová časť môjho vystúpenia.
Druhá časť môjho vystúpenia bude zameraná na určitú genézu profesionálneho pôsobenia predkladateľov. V súčasnosti regionálne školstvo funguje na základe zákona č. 29/1984 Zb. Tento zákon bol 19-krát novelizovaný. Predkladatelia pôsobili na pracovných pozíciách, na ktorých mali neobmedzené možnosti tento zákon namiesto neustálych novelizácií od základu zmeniť. A namiesto zákona z čias Československej socialistickej republiky sme na Slovensku už dávno mali mať školský zákon, ktorý v sebe reflektuje potreby demokratickej spoločnosti.
Pán poslanec Fronc, 4 roky ste pôsobili ako štátny tajomník a necelé 4 roky ako minister školstva. Prepáčte, pán poslanec, ale skutočne reformný zákon, ku ktorému ste sa dovolávali, ste mohli prijať už ozaj dávno. Áno, plne s vami súhlasím, že sme v 21. storočí, ale v tom sme už 7 rokov a z toho ste celých 5 rokov mali všetky prostriedky na to, aby ste nový zákon predložili. Je teda pre mňa zarážajúce, že so štábom zamestnancov, ktorých ste mali k dispozícii na ministerstve školstva, ste neboli schopný tento zákon do parlamentu predložiť a predkladáte ho ako poslanec, hoci podľa legislatívneho plánu úloh vlády veľmi dobre viete, že ministerstvo školstva pracuje na zákone o výchove a vzdelávaní.
Po nástupe novej vlády ministerstvo školstva ihneď, to podotýkam, ihneď pracovalo a intenzívne pracuje na zmene zákona č. 29/1984. Ministerstvo školstva vypracovalo osem koncepcií. Koncepcie určite ministerstvo nevychrlilo, ako to prezentovala pani poslankyňa Rosová, ale koncepčné práce trvali rok, teda tu nejde o nejaké urýchlené práce a prešli verejným pripomienkovým konaním. A to neboli teoretici, iba teoretici, to boli najmä odborníci z praxe. Na základe verejne pripomienkovaných koncepcií je vypracovaný legislatívny zámer. Momentálne je na pripomienkovom konaní. V septembri by mal byť predložený do vlády a v decembri podľa legislatívneho plánu úloh bude komplexný a dôsledne prepracovaný návrh zákona o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, predložený do vlády.
Vzhľadom na prezentované a vzhľadom na stanovisko ministerstva financií klub poslancov strany SMER - sociálna demokracia predložený návrh zákona nepodporí. Nejde o žiadny parný valec, ako ste spomenuli, pán kolega, ale o racionálne rozhodnutie, ktoré som, myslím, dostatočne podrobne vysvetlila vo svojom vystúpení.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej: pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Švidroň, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja som si pozorne vypočula váš príspevok a zaujala ma prvá časť, v ktorej boli pripomienky odborného charakteru, s ktorými niektorými z nich naozaj možno súhlasiť, ale chcela by som pripomenúť, že o týchto veciach môže byť diskusia v druhom čítaní, kde je možnosť predložiť pozmeňujúce návrhy a kde je možnosť uplatniť váš pohľad. Opakujem, v mnohých bodoch by sme sa na tom aj vedeli zhodnúť.
Závidím vám váš optimizmus v tom, že očakávate, že ministerstvo v decembri predloží prepracovaný návrh zákona. To, čo predložilo ako legislatívny zámer, je, ja som to nechcela rozmazávať v mojom príhovore, ale nielen obsahovo, ale aj formálne, škandalózne neprepracované. Svedčí to o skutočnej potrebe školskej reformy preto, lebo jazyk, ktorý používa ministerstvo školstva v tomto, je naozaj urážkou slovenského jazyka. A ak od takýchto autorov očakávame, že za niekoľko týždňov dokážu na základe zlého obsahovo aj formálne zlého legislatívneho zámeru vypracovať dobrý zákon, myslím, že ten optimizmus je prehnaný.
Práve preto považujem túto predlohu za dobrý základ a dobrý základ pre naše pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická - pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa, v prvom rade by som povedal k tej prvej časti, vážim si, že ste hovorili vecne aj pripomienky, ktoré ste povedali, myslím si, že o tom by mala byť diskusia. Ale predsa mám, samozrejme, výhrady, povedali ste veľa bodov, tak len pár výhrad.
Keď hovoríte, že pracovná verzia z roku 2006 bola komplexnejšia, musím povedať, že toto, čo tu je, obsahuje všetko z toho, čo bolo v 2006 a niečo aj navyše. Takže to je asi nedorozumenie. A len taký príklad, keď kritizujete legislatívnu formu, no musím povedať, že to písali, tú textovú legislatívnu vec, špičkoví právnici. Ale keď napádate napríklad § 6 ods. 2 "za diskrimináciu sa nepovažuje" a tak ďalej "prijímanie žiakov na cirkevné školy", no, rád by som vám povedal, pani kolegyňa, že toto len anticipuje to, čo je v medzinárodnej zmluve, ktorá má platnosť nad zákonmi.
A teraz tá filozofia je u nás rozdielna, pretože vy chcete mať všetko v predpisoch a my si myslíme, že o tom je tá sloboda.
A v poznámkach k tej politickej časti, no 4 roky takmer bol ministrom, ktorý rozhodoval, minister, ktorý je dnes za vás, takže to by som predsa len nehovoril o tom štátnom tajomníkovi, a zvyšný čas, ale aj jemu by som to dal na obranu, viete, ťažko môžete robiť reformu vzdelávania, keď vám na hlavu tečie voda, keď vám zafukuje sneh školy a učitelia nemajú na platy. Jednoducho nemôžete diskutovať s niekým, kto 3 dni nejedol, o vážnych veciach. Najprv ho musíte nakŕmiť - a to bola vec, ktorú bolo treba vyriešiť predtým, ako sme sa aj pustili do toho. A chcel by som povedať, že zákon bol predložený a bol tu v parlamente, takže aj v tom nemáte pravdu.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sa naplnila 19.00 hodina, prerušujem rokovanie 13. schôdze a pokračovať v rokovaní budeme zajtra o 9.00 hod. dopoludnia. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)
Je všeobecný súhlas? Ale ja som už prerušila, nechajme to na zajtra, už bolo prerušené.
(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)