A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Ďalej v rozprave vystúpi posledná z písomne prihlásených rečníkov pani poslankyňa Szögedi. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Pardon, hlási sa o slovo ešte navrhovateľ, pán poslanec Fronc. Nech sa páči, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Len veľmi krátko, lebo otvorila tu otázku materských škôl pani poslankyňa. V tomto návrhu zákona je zakomponované ako súčasť vzdelávania tzv. predprimárne vzdelávanie. Čiže by som to mohol veľmi zjednodušene povedať, ak sa doteraz cítili byť takpovediac odstrčení na okraj, tak vlastne teraz ich význam vzrastá. Ale takisto treba povedať, že neuzákoňuje sa povinná školská príprava päťročných detí, a to aj z toho dôvodu, že na to by musel byť iný konsenzus, lebo inak by sme museli zmeniť ústavu. Ja by som bol rád, keby sme ju zmenili, aby sme zaviedli miesto povinnej školskej dochádzky tzv. povinné školské vzdelávanie. Ale obávam sa, že nedokážeme dohodnúť zhodu v tejto otázke a v tejto chvíli.

A ešte jedna poznámka. A si myslím, že tú ste takisto vystihli k tomu učňovskému školstvu. To nie je problém naozaj učňovského školstva ako škôl. Ten problém je skôr v tom, aká je pracovná sila a kde ona smeruje. A čo by som chcel zdôrazniť, je, my nemôžeme direktívne povedať, deti, vy pôjdete tam, vy budete ja neviem šičkami, poľnohospodármi a podobne. Ja si myslím, že to v demokratickej spoločnosti nie je možné. My sme si vytvorili podmienky na to, aby jednoducho také školy mohli fungovať. A dokonca, už o tom hovorila pani kolegyňa Smolková, keď si pozriete normatívy, pýtam sa, aký je normatív na gymnázium a aký je normatív na odborné školstvo a učňovské. Majú zvýhodnenie. Aj v tomto majú zvýhodnenie, no stále o to nie je záujem. A ja som presvedčený, že v prvom rade tu by sme mali nájsť zhodu s vami, pretože takisto ja si myslím, že niektoré podniky a podnikatelia sa dívajú na vec z pohľadu čím väčšieho zisku. A chcú použiť metódy, my tam nanútime tie deti, aby sa učili to, a necháme ich tam stále pri tých nízkych mzdách. Ak chcú mať zisky, musia mať aj dobrú pracovnú silu, tak nech sa jednoducho usilujú vytvoriť pre ňu podmienky a zaplatiť tú pracovnú silu. Ten problém vidím v tom, a nie v našom učňovskom školstve, ktoré ma nakoniec v mnohých veciach dobré výsledky. A iste ste, pani Smolková, boli na rôznych tých akciách, ako je JUVYR ap., a tak viete, čo tie naše deti dokážu v tých školách. Čiže to neposúvajme a nehádžme ako problém na školstvo. A ináč, pokiaľ si dobre pamätám, istým spôsobom poštátnenie učňovského školstva, tak by som to tak povedal, jeho zobratie od podnikov do štátu sa udialo za kolegu, ktorý je teraz vaším reprezentantom, pána Ftáčnika.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie navrhovateľa sa neprihlásil nikto.

A teraz dávam slovo pani poslankyni Anne Szögedi, ktorá je posledná prihlásená do rozpravy písomne. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som naozaj veľmi rada, že sa rozprúdila taká široká debata o tejto veľmi vážnej a dôležitej problematike, o tomto zákone. A o to viac som rada, že dnes už vnímam, že táto diskusia sa nejako pohla, premiestnila do vecnej roviny. A toto je, myslím si, veľmi dôležité. Dovoľte mi teda, aby som prispela aj ja niekoľkými pohľadmi do problematiky vzdelávania, o ktorej dnes tu diskutujeme.

Rodičovská verejnosť, učiteľská verejnosť je početná, nehovoriac o žiakoch základných škôl, o študentoch stredných škôl. Takže celkove môžeme povedať, že je široká vrstva ľudí, ktorá si uvedomuje potrebu kvalitatívnej zmeny školského prostredia, podčiarkujem, kvalitatívnej.

Odborná verejnosť je presvedčená, že naše školy dokážu zmodernizovať iba razantné systémové zmeny, a nie kozmetické úpravy. Myslím si však, že žiadna zmena sa nepodarí, pokiaľ nebudeme presadzovať, že vzdelanie treba považovať za hodnotu, za hodnotu, ktorá má byť vysoko cenená a pestovaná, pokiaľ sa nedokážeme zhodnúť na tom, že vzdelanie je základným predpokladom úspešného života jednotlivca a zároveň pevným základom prosperity celej spoločnosti. O tom sme asi teraz aj hovorili.

Škola by nemala byť strašiakom, synonymom bezduchého memorovania, ale miestom, kde sa človek učí porozumieť svetu, kde sa formuje jeho vedomie spolupatričnosti s ostatnými, blízkymi i cudzími, kde sa učí úcte k minulosti a odvahe prijať výzvy budúcnosti. Aby sa naše školy reálne takýmto miestom stali, je potrebné zmeniť v prvom rade princípy, princípy, na ktorých náš školský systém funguje. Základnými princípmi, ktoré by dokázali vniesť do vzdelávania potrebnú kvalitu, by mali byť sloboda, subsidiarita, participácia a konkurencia. V tomto asi naše pohľady sa rozchádzajú podľa toho, ako som vnímala reakcie a vystúpenia k tejto problematike. Pritom si myslím, že dôsledné uplatňovanie práve týchto princípov by vytvorilo tlak na zmenu vnútorného prostredia školského systému a otvorilo by ho novým impulzom. Vzdelávací systém by sa tak sprehľadnil, kvalitné školy by začali vynikať a priemerné by boli motivované k vyššiemu výkonu. Spestrila by sa tým ponuka vzdelávacích programov a do školského prostredia by sa mohli implantovať nové nástroje rozvoja kvality. K takýmto zmenám však povedie dlhá cesta. A o tom sme asi aj hovorili, že to nebude razom.

Z uvedeného je nám jasné, že prerokovávaný zákon je prelomový, prelomový aj preto, že uvedené princípy obsahuje. V Česku podobný model začína fungovať. Maďarské školy si konkurujú už dlhé roky. Ani Slovensko by nebolo prvolezcom v tom a teraz. Slovenská uniformná jednotná škola je naozaj v súčasnosti už, v tomto sa asi aj zhodneme, neúnosná. Máme prehustené učebné osnovy, žiaci sú vedení k verklíkovaniu encyklopedických vedomostí.

To, že slovenské školstvo potrebuje vzpruhu, nám dokazuje aj fakt, bolo to tu už aj spomenuté, výsledky medzinárodného testovania PISA. Naši žiaci sú podľa tohto testovania v mnohých dôležitých oblastiach podpriemerní, žiaľ. Ukazujú nám to výstupy tohto testovania.

Návrh uvedeného školského zákona jasne definuje kľúčové zmeny, ktoré je potrebné uskutočniť v našom vzdelávacom systéme. Pritom základnou zmenou je dôsledná decentralizácia v rovine obsahu vzdelávania.

Návrh zákona nahrádza jednotné učebné osnovy novým dvojúrovňovým modelom vzdelávacích programov. Dvojúrovňový model vzdelávacích programov umožní nielen zrealizovať toľko skloňovanú redukciu učiva, ale najmä vytvorí priestor na dôsledné prebudovanie obsahu vzdelávania tak, aby zodpovedal skutočným potrebám žiakov a rešpektoval moderné vzdelávacie trendy. Uvedený návrh zákona je z tohto pohľadu skutočne reformným zákonom, a to aj preto, že od základu mení celý vzdelávací systém a dáva modernú a flexibilnú podobu.

Vďaka už uskutočneným legislatívnym zmenám sa v školskom prostredí prešlo na normatívny model financovania, riadiace kompetencie prešli zo štátnej správy do rúk samosprávy a prostredníctvom školskej samosprávy sa vytvorili dôležité nástroje verejnej kontroly. Aj z týchto dôvodov predkladaný návrh školského zákona má podobu základného legislatívneho rámca, ktorého prijatie by skĺbilo už zabehnuté reformy a zabezpečilo realizáciu reformy vzdelávania v tej najpodstatnejšej oblasti, v oblasti obsahu vzdelávania. Reforma obsahu vzdelávania rozhodne neznamená iba mechanickú redukciu existujúcich učebných osnov. Znamená zásadné prebudovanie obsahu vzdelávania na základných a stredných školách prostredníctvom nových, dobre vyvážených systémových mechanizmov. Predkladaný návrh zákona je legislatívnym rámcom, ktorý tieto mechanizmy pomenúva v ich vzájomných vzťahoch a väzbách.

V návrhu zákona sú definované jednotlivé nástroje tvorby samotnej realizácie, ale aj kontroly a hodnotenia obsahu vzdelávania tak, aby ukotvil jasné pravidlá zostavovania a inovácie vzdelávacích obsahov, aby sa v oblasti povinného vzdelávania, a teraz by som to chcela zdôrazniť, pretože o tomto sme sa bavili v predchádzajúcich minútach, vyvážil vplyv štátu, verejného záujmu a záujmu jednotlivca a aby napriek značnej decentralizácii v rovine obsahu vzdelávania školy aj naďalej plnili svoju primárnu funkciu a poskytovali žiakom vysoký štandard pri zabezpečovaní jednotlivých stupňov vzdelávania.

Filozofia slobodnej školy nahrádza v návrhu zákona dlhoročnú socialistickú rétoriku, ktorej sme sa, žiaľ, v školskej legislatíve napriek častým novelám stále nevedeli zbaviť. Slová ako "rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu", "zohľadňovanie potrieb jednotlivca", "slobodný výber vzdelávacej cesty" či "záruka rovnakého postavenia škôl" jasne pomenúvajú nové základy nášho vzdelávacieho systému.

Návrh školského zákona môže mať rôznu podobu. Môže mať podobu pevnej, široko koncipovanej legislatívnej normy, ktorá komplexne a detailne rieši celú problematiku výchovy a vzdelávania a ktorá sa okrem oblasti verejného vzdelávania a vzdelávacích inštitúcií zaoberá aj ostatnými komponentmi výchovno-vzdelávacej sústavy v ich vzájomných väzbách a vzťahoch, alebo môže nadobudnúť podobu iba základného legislatívneho rámca, ktorý definuje jednotlivé nástroje na postupnú realizáciu potrebných zmien vo vzdelávacom systéme a vymedzí spôsob a podmienky prebudovania systémových mechanizmov na všetkých úrovniach. Predkladaný návrh zákona je koncipovaný práve ako základný legislatívny rámec vo vzťahu k samotnému jadru problému, verejnému vzdelávaniu.

Organizačná architektúra vzdelávania prostredníctvom vzdelávacích programov sa, ďalej, opiera o kategóriu odborov vzdelávania a stupňov vzdelávania. Je nevyhnutné a úplne pochopiteľné, že návrh vymedzuje aj inštitucionálnu vzdelávaciu základňu prostredníctvom definovania druhov a typov škôl, ktoré sa opierajú o primárny vzťah ku konkrétnym odborom a stupňom vzdelávania. Pripomeniem aspoň to, že napr. po dlhej dobe sa primárne vzdelávanie rieši prostredníctvom päťročného prvého stupňa základnej školy, čím sa potláčajú nezrovnalosti vo vertikálnej štruktúre slovenského školského systému. Kategorizácia vzdelávania cez stupne vzdelávania je súčasne racionálnym argumentom na zaradenie materských škôl do sústavy škôl.

Uvedený návrh zákona sa istým spôsobom dotýka všetkých subjektov vzdelávania. Preto je do návrhu zakomponovaná aj časť týkajúca sa zamestnancov škôl, osobitne pedagogických zamestnancov. Považujem za veľmi dôležité, že návrh zákona je v tejto časti spracovaný tak, že dáva do súladu kategórie pedagogických zamestnancov i kvalifikačné požiadavky na nich s už rozbehnutou novou štruktúrou vysokoškolského vzdelávania v pedagogických študijných odboroch.

Je zjavné, že návrh zákona obsahuje a rieši ďalšie, iné okolnosti a súvislosti potrebné na zabezpečenie fungujúceho vzdelávacieho priestoru v našich podmienkach, ktoré nechcem ďalej rozvádzať.

Vážené kolegyne, kolegovia, navštívila som pedagogickú verejnosť, hovorila som s riaditeľmi základných aj stredných škôl, s kolegami a môžem prehlásiť, že naozaj očakávajú prijatie nového školského zákona, a to aj z toho dôvodu, že od prijatia reformnej vízie známej pod názvom Milénium, ktoré je koncipované príliš všeobecne, o potrebe reformy školstva sa veľa narozprávalo, ale málo sa toho pre ňu urobilo. Iste, netreba mať veľké oči, nemôžeme predpokladať ani očakávať, že školstvo bude po prijatí nového školského zákona razom lepšie, a to aj preto, že nový školský zákon je iba jedným z krokov systémových zmien, školská reforma má oveľa širší rozmer, ako aj predkladateľ nám o tom hovoril, ako len odbúravanie, memorovanie encyklopedických vedomostí a iné problémy, ktoré rieši tento zákon. Školská reforma znamená hlavne zrušenie monopolu štátu v určovaní obsahu vzdelávania, v učebnicovej politike, v ďalšom vzdelávaní učiteľov a v kontrole a hodnotení kvality škôl. Školská reforma má poskytnúť možnosť slobodne rozhodovať o svojich vzdelávacích programoch a rodičom ponúknuť nové možnosti pri výbere vzdelávacej cesty pre ich deti. Zároveň by mala priniesť kľúč, podľa ktorého sa zladí normatívne financovanie škôl s príslušnými obsahovými zmenami.

Toto je perspektívnym riešením, ktoré uvedený návrh zákona zabezpečuje a ponúka, preto ja osobne tento zákon podporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni Anne Szögedi.

S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Vášáryová, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Sániová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne, ktorá vystúpila v rozprave.

Skôr než dám slovo pani poslankyni Vášáryovej, chcem vás informovať, že o 11.00 hodine, pretože prebieha rozprava k tomuto návrhu zákona a ešte sme vlastne týmto vystúpením iba skončili v rozprave písomne prihlásených a po dobehnutí týchto faktických poznámok sa budú môcť poslanci hlásiť ústne do rozpravy, hlasovanie nebude a najbližšie hlasovanie bude v utorok o 11.00 hodine, lebo schôdza začína v utorok o 9.00 hodine.

Slovo má pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela oceniť veľmi komplexnú diskusiu k tomuto návrhu školského zákona. A zamýšľala som sa sediac tu a počúvajúc aj včera večer, aj dnes doobeda, prečo je tá diskusia iná, ako napr. bola diskusia o osvetových centrách včera. Je to dané aj tým, že tu diskutujeme o komplexnom návrhu a nediskutujeme o jednej vete, o novielke. To je, myslím, zásadný rozdiel, prečo tá diskusia môže byť naozaj substantívna.

Chcela by som oceniť vystúpenie pani poslankyne, ktorá sa naozaj snažila podčiarknuť to, keď hovorila o motiváciách a o pluralite, teda o tých slovách, ktoré sa z návrhov zákonov pomaly, ale isto vytrácajú, motivácii, pluralite, a nie centralizácii a zakazovaní.

A ešte by som sa chcela vyjadriť k tomu neustálemu vyčítaniu, prečo minulé vlády to neurobili. Ja tomu nerozumiem. To znamená, že jedna vláda má vyriešiť všetky pálčivé problémy tak, aby všetky ostatné vlády sa mohli viezť na jej výsledkoch? Áno, minulé vlády vyriešili veľké problémy, Zákonník práce, stabilitu finančného sektora, investície do ekonomiky. A to som spomenula len tri problémy. A tie ďalšie vlády musia riešiť ďalšie problémy. To je predsa normálne. Neustále vyčítanie, že predošlé vlády neurobili úplne všetko, sa mi zdá úplne scestné. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som pozorne počúvala vystúpenie pani poslankyne, ktorá povedala, že v predloženom legislatívnom návrhu sú zakotvené pravidlá kontroly školstva, aby... A nemám čas všetko zdôvodniť. No ja v tomto legislatívnom návrhu pravidlá kontroly nevidím. Je pravdou, že sa dala samospráve kompetencia v oblasti základných a stredných škôl, ale kontrolu v tomto smere minulá vláda zanedbala. Vážení, ako je možné, že v našich školách študenti požívajú alkohol, zisťuje sa požívanie drog, zisťuje sa sexuálna aktivita na školách? Ako tu funguje kontrola, vážení? Až otrasný prípad opitých učiteliek vyburcoval kontrolu plnenia príslušných povinností. No nehnevajte sa, ak mi prednášajúca, vystupujúca povie, že v predloženom zákone sú zakotvené pravidlá kontroly, tak ja na to reagujem, že táto otázka tu nie je riešená. Prečo sa toto hovorí? A naviac môj názor je, že kontrola školstva je absolútne, absolútne za minulých 8 rokov zanedbaná popoluška. Naše školy, keby táto otázka bola plnená, nemôžu vyzerať so šikanovaním a inými negatívami tak, ako vyzerajú dneska. A to si treba povedať aj pri prerokovávaní školského zákona, keď prednášajúca spomína zásady... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásená s faktickou poznámkou pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Väčšina pánov poslancov, ktorí vystúpili v tejto rozprave, prezentovala svoju pomoc školstvu. Viackrát tu zaznelo, že diskusia o školstve, pokiaľ to s ním myslíme vážne, by sa mala niesť v pragmatickej, odbornej rovine. A pani poslankyňa na to aj upozornila. Najviac ublížime školstvu a konkrétne deťom, veď to je živý materiál, ak budeme do tejto témy vnášať politikum a naháňať politické body. Na dobrom zákone musia predovšetkým participovať ľudia z praxe, teda odborníci, a nie politici, z ktorých niektorí videli naposledy školu, keď boli na rodičovskom združení svojich detí. Chcem poprosiť, nevytĺkajme politický kapitál z takých zákonov, akým je školský zákon. Veď každú nedokonalosť v zákone si odnesú, ako som už povedala, deti, ktoré sa vyvíjajú, ktoré každým rokom môžu tú škodu cítiť, kým sa to napraví. Preto tento zákon, myslím si, nebol prerokovaný s koalíciou. Toto je presne to vytĺkanie politického kapitálu.

A chcem vás, vážení kolegovia z opozície, pozvať na spoluprácu na školskom zákone, ktorý by mal byť prijatý celým spektrom naprieč parlamentom, ak nám teda skutočne ide o naše deti a o školstvo. Môžete k jeho tvorbe prispieť aj vy. A iba takto tento školský zákon môže fungovať aj v budúcnosti. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou z prihlásených s faktickou poznámkou a poslednou v tejto časti je pani Beata Sániová. Nech sa páči.

B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Súhlasím s kolegyňou Szögedi v tom, že učiteľská obec očakáva nový školský zákon. Jednoznačne si myslím, že všetci s tým súhlasíme. Ale určite učiteľská obec neočakáva, keď v predloženom zákone sa hovorí v § 5 o právach a povinnostiach žiaka, nehovorí sa v § 49, § 50, § 51 o tom, aké právo má aj učiteľ. Hovorí sa tu o tom, aké má mať učiteľ vzdelanie, ale nie o tom, na čo som už raz dneska tu poukázala, o jeho právach, o jeho obrane proti tomu, čo som už pred chvíľou pomenovala, šikanovaniu, agresívnosti a zlu na školách. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pýtam sa pani poslankyne Anny Szögedi, či chce reagovať. Nechce.

Mám pocit, pán navrhovateľ, chceli ste ešte vy vystúpiť v rozprave. Čiže skôr ako dám možnosť prihlásenia sa ústne, ešte navrhovateľ pán poslanec Fronc má slovo.

M. Fronc, poslanec: Dve poznámky.

Pani kolegyňa Mušková, prepáčte, že vám to poviem, ale tu zaznela pomerne rozsiahla rozprava aj kontradiktórna a aj vysvetlenie, ako si to kto z nás predstavuje. A vy prídete na 5 minút tuná a hneď to zhodíte zo stola. No takto asi ťažko môžeme diskutovať o školstve. Prepáčte, ale musel som vám to povedať.

A, pani poslankyňa Tóthová, viete, snažím sa nereagovať na vaše vystúpenia, ale v tejto chvíli to nemôžem urobiť, pretože tým, čo ste povedali, ste zhodili celé školstvo, celý pedagogický zbor na Slovensku, čo sa na tom deje. Áno, stal sa exces, áno, bol prípad dvoch učiteliek, ktoré sa zachovali tak a tak. Ale keď takto hovoríte, tak sa vás chcem opýtať potom: Čo sa všetko dialo v justícii za vášho obdobia? A koľko tam bolo všelijakých prešľapov? A to máme odsúdiť všetkých sudcov, advokátov a prokurátorov za niektorých, ktorí urobia exces? Predsa nemôžete takto k tomu pristupovať. Nemôžete to nahradiť jednou výnimkou alebo niekoľkými skutkami a takto odsúdiť celý systém a odsudzovať pedagógov za to, čo sa tam deje, ako keby neexistovala kontrola. Ona existuje aj bude zachovaná. Existuje školská inšpekcia a všelijaké iné, a aj v tom zákone je to povedané, normálne mechanizmy, ako to má byť, napr. kedy môže byť vôbec schválený školský vzdelávací program, na čo je sieť expertov, akú funkciu má Kurikulárna rada. Ale, pani kolegyňa, to by ste si najprv ten zákon museli poriadne prečítať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán navrhovateľ vystúpil v rozprave.

S faktickou poznámkou sa hlási pani Katarína Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na vystúpenie navrhovateľa. Nech sa, páči pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predkladateľ, vy počúvajte, čo hovorím. Vaša averzia je ku mne, nebudem ju rozvádzať, pre určité moje návrhy podľa ústavy.

Ale ja som jednoznačne uviedla, že predrečníčka spomínala, že sú v legislatívnom návrhu zakotvené pravidlá kontroly. A to tam nie je. A pritom som uviedla, súhlasím, že kontrola je veľmi vážna vec, lebo toto sa deje na našich školách.

Naviac, tu bolo uvedené aj z našej strany, že nemáte zakotvené práva učiteľov. Tým pádom nevyvodzujte záver, že zhadzujeme učiteľov, práve naopak, v predchádzajúcej faktickej som uviedla, ako sú slabo platení, akú majú ťažkú situáciu. Tak neimplementujte mi niečo, čo som nepovedala, pretože ja som a ešte aj v súčasnosti pôsobím ako vysokoškolský učiteľ a viem, aké sú problémy v školstve a že učitelia to nemajú na ružiach ustlaté a že sú finančne podhodnotení, čo som tu aj konkretizovala.

Pán minister, to, čo si vy myslíte, možno exminister, nehádžte do mojich slov a neimplementujte mi to, čo som nepovedala.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. (Hlasy z pléna.)

Pani kolegyňa, dám teraz predsa len priestor, aby tí, ktorí na to čakajú, sa mohli prihlásiť ústne do rozpravy, a hneď potom prvá pôjdete vy do rozpravy ako navrhovateľka.

Čiže ukončili sme rozpravu všetkých, ktorí boli písomne prihlásení, a teraz sa pýtam, kto k tomuto návrhu zákona sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Sú to pán poslanec Ivančo, pán poslanec Goga, pán poslanec Šimko Jozef, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Devínsky, pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

A slovo ako spravodajkyňa v súlade s rokovacím poriadkom dostáva teraz pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená pani kolegyňa, pani poslankyňa Tóthová, keď sa hovorilo o niekom, že je zo starej školy, mne to vždy znelo veľmi pozitívne. Považovala som to za lichôtku aj prejav úcty. Dnes sme tu ale počuli niečo, čo musím označiť ako prejav zo starej školy. A pozitívne mi to nezaznieva. Dokonca mám pocit, že to zaznieva naozaj ako z toho roku 1984, v tom orwellovskom význame z roku 1984, keď bol prijatý dodnes platný školský zákon. Je to kontrola, kontrola, kontrola. V tomto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, sú, samozrejme, pravidlá kontroly, ale kontrola určite nie je vôbec liekom na patologické prejavy, ktoré existujú aj v našich školách, aj v školách inde vo svete. Tých nástrojov je veľa, treba o nich diskutovať, treba ich hľadať. Niektoré sa pokúšame aplikovať, niektoré sme ešte ani len nezaviedli. Ale určite to nie je o kontrole. Chcem uviesť príklad školského systému, ktorý je z hľadiska medzinárodných porovnaní, dá sa povedať, najúspešnejší. A to je fínsky školský systém. Tam školská inšpekcia rieši len prípady sťažností, to znamená, že ani aktívne kontrolu nevykonáva. Koná len tam, kde vznikol problém. Napriek tomu je tento školský systém z mnohých hľadísk veľmi efektívny, veľmi dobrý a navyše dosahuje aj vynikajúce výsledky z hľadiska porovnávania pri meraní príslušných výstupov. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Faktická poznámka bude od pani poslankyne Muškovej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pani poslankyňa.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, skutočne len potvrdzujete to, čo tu už odznelo viackrát, že treba ešte o tom školskom zákone diskutovať. Tento nie je dokonalý. Nebolo by dobré, keby sa prijal.

Na pána predkladateľa, že tu nesedia niektorí poslanci. To neznamená, pán poslanec, že vás nepočúvame. Viete veľmi dobre, že všetci počúvame. A, pán poslanec, aj ja vás počúvam, nenúťte ma však, aby som sa ešte aj na vás dívala.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie.

Budeme pokračovať v rozprave a ako prvý ústne je prihlásený pán poslanec Ivančo.

Dámy a páni, dovoľte, aby som využil túto príležitosť, kým sa pripraví pán poslanec Ivančo, a informoval vás, že budeme dnes rokovať do 13.00 hodiny bez obedňajšej prestávky. Ďakujem pekne.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj ja svojou troškou prispel k tej prebiehajúcej diskusii, a to k rozprave k návrhu tzv. školského zákona.

Tento návrh predstavuje podľa môjho názoru komplexnú normu a regulatív do všetkých kľúčových oblastí slovenského vzdelávacieho systému. A preto je namieste otázka, prečo je to teraz.

V tejto súvislosti chcem čiastočne reagovať na to, čo kolegovia z vládnej koalície tu prezentujú, že prečo sme neprijali školský zákon skôr a tak ďalej. Chcem sa spýtať a vážne spýtať kolegov z vládnej koalície, či si skutočne nepamätajú problémy, ktoré mali slovenské školy pred rokom 1998, či si nepamätajú tie novinové titulky, keď školy nemali na výplaty pre svojich učiteľov, a sám som to zažil, že v novembri meškala výplata, myslím, desať dní, v decembri meškali výplaty, či skutočne máme takú krátku pamäť, že teraz otvárame takéto podľa mňa už nelegitímne otázky.

Prečo sme neurobili školský zákon. No bolo to aj preto, a treba to úprimne priznať a povedať, že skutočne nebola politická vôľa. Možnože boli problémy v koalícii také, že neumožnili to prijať, že nenašla sa zhoda politická na tejto téme počas, a to chcem zdôrazniť, posledných štyroch rokov, pretože minimálne, ak budeme úprimne hovoriť, pred predchádzajúcimi štyrmi rokmi bol ministrom školstva pán minister Ftáčnik, vtedajší zástupca Strany demokratickej ľavice na tomto poste.

Ale aj napriek tomu, čo hovorím, myslím si, že celé osemročné obdobie vyriešilo dosť vážne problémy slovenského školstva. Dokonca chcem povedať, že minister Ftáčnik prišiel, pán minister Fronc mi možno pomôže spomenúť si, prvý s nejakým prvým návrhom kvázi normatívneho financovania slovenského školstva, i keď nie v doslovnom slova zmysle, že to bolo normatívne financovanie. Prvé náznaky toho sa vyjavili vtedy. (Reakcia z pléna.) Pravidlá, áno. Takže potom sa riešili problémy decentralizácie verejnej správy, problémy fiškálnej decentralizácie, vyriešil sa problém normatívneho financovania, pri ktorom sme a ktorý nespochybňujú ani členovia vládnej koalície, ani terajšie ministerstvo školstva, aj keď my si uvedomujeme, že financovanie per capita, teda na hlavu, prináša aj svoje problémy. A myslím si, že všetci, čo sme v školstve, si to vieme povedať.

Chcem uviesť aj pár poznámok k podielu štátneho rozpočtu na financovaní školstva. Stihol som si pripraviť počas tejto diskusie čísla. V roku 2000 to bolo 0,54 % HDP, v roku 2001 to bolo 0,61 % HDP, v roku 2002 to bolo 0,76 % HDP, v roku 2003 to bolo 0,76 % HDP, v roku 2004 to bolo 0,82 % HDP, v roku 2005 to bolo 0,82 % HDP, v roku 2006 to bolo 0,81 - 0,82 % HDP a v roku 2007, teda v čase nástupu novej vládnej koalície, na moje počudovanie to bolo 0,75 % HDP, na rok 2008 je tu projektovaných 0,8 % HDP. Prosím vás, pekne, potom aké majú byť diskusie o finančnom zabezpečení reformy školstva?

Takisto mi nedá predtým, ako prejdem na časť svojho príspevku, zastaviť sa pri otázkach trhu, pretože ja sa budem venovať v svojom vystúpení otázkam dopytu a ponuky v školskom vzdelávacom systéme. Ak by sme podľa môjho názoru sa riadili a reagovali na vývoj na trhoch, tak dnes automobilky, ktoré prišli na Slovensko, by nemali problém s pracovnou silou, pretože na Slovensku máme dosť škôl, dosť učilíšť, len nie je o ne záujem. A budem rád, ak poviete slovenskej verejnosti, ako chcete štátne riadiť záujem žiaka alebo dieťaťa XY, aby sa prihlásilo na strojnícke učilište, ktoré je málo vybavené. A som pritom, ak by sa reagovalo na trhy, tak už za pôsobnosti ministerstva hospodárstva ďaleko pred ôsmimi rokmi by sa na to pripravovali školy, ale aj ministerstvo hospodárstva, ktoré vtedy malo v zriaďovateľskej pôsobnosti niektoré slovenské učilištia. To je len na doplnenie a na vysvetlenie toho, čo je to trh.

Takže dovoľte mi teraz, aby som sa pokúsil o ponúknutie istého videnia, prečo treba prijať, ako som povedal, komplexnú normu a regulatív do všetkých článkov vzdelávacieho systému na Slovensku. Podľa mňa je to hlavne preto, lebo mali by sme reagovať na to, čo platí vo všeobecnosti v každej dobre fungujúcej spoločnosti. A to je kategória ponuky a dopytu. Je len prirodzené, že každý z vás, čo sedíte v poslaneckých laviciach, každý rodič, každý žiak, ale aj každý učiteľ má isté očakávania od školského systému. Dokonca je prirodzené, že každý z týchto článkov má rôzne očakávania od školy. Plnú motiváciu študentov, žiakov a detí a učiteľov však venovať sa škole formuje skutočne len ponuka a dopyt. Prečo je to tak? Študent, aj keď si to neuvedomuje, chce čo najviac za čo najmenej. Tvorí tak hodnotu dopytu. Chce známky, chce vedomosti, dokonca chce doklad o vzdelaní, ale je prirodzené, že to chce za čo najmenšiu námahu. Na opačnej strane stojí učiteľ, rieši problém ponuky, skutočný učiteľ, podotýkam, ktorého hodnotu vieme mnohokrát posúdiť až s odstupom času, mnohokrát vtedy, až keď sme možno až v poslaneckej lavici a keď sme dosiahli istý stupeň, ale aj kvalitu vzdelania. Skutočný učiteľ chce dať toho študentovi čo najviac, ale pozor, za čo najviac. Skutočný učiteľ chce vyžadovať snahu, prácu, chce odpovede na možné aj nemožné otázky, ktoré ale, podotýkam, vie formulovať. Ale skutočný učiteľ nielenže chce, ale aj má legitímne právo vyžadovať toho najviac aj za čo najlepšiu cenu. Takto musíme si uvedomiť, že toto je prirodzené pravidlo, prirodzené pravidlo fungovania spoločnosti. Ak robím poctivo a dobrú prácu, chcem, a je to legitímne právo, požadovať za túto prácu čo najviac, podotýkam, čo najviac a čo najväčšiu cenu, ktorá je momentálne na trhu, a to aj na trhu v oblasti vzdelávania, aj keď sa to akokoľvek môže zdať poslancom ľavicovej strany alebo poslancom socialistickým, že to znie negatívne.

Ctené dámy, vážení páni, súčasný systém študenta aj učiteľa tento princíp ponuky a dopytu obmedzuje. Obmedzuje ho skutočne na obidvoch stranách. Žiaci a študenti stredných škôl majú obmedzený prístup k výučbe, majú problém vyvolať vnútornú motiváciu, záujem o vzdelávanie, pretože cítia, že ich vzdelávanie nebude za adekvátnu cenu predané na trhu. Učiteľ potrebuje zmeniť prístup k príprave, podať čo najmotivujúcejšie svoje učivo, podať čo najmotivujúcejšie obsah, obsah, za ktorý on chce zodpovedať, za ktorý on nesie zodpovednosť nielen pred žiakom, ale aj pred rodičovskou verejnosťou. A chce tento obsah podať kvalitne, lebo chce vedieť, že ak ho podá kvalitne, dostane za to primeranú odmenu. Aj pre tento vstup, pre tieto úvahy o ponuke a dopytu vo vzdelávacom systéme je potrebné prijať moderný, podotýkam, moderný školský zákon, ktorý, ako povedala pani poslankyňa Nachtmannová, myslím, včera, môže vyvolať problém preto, že spôsobí zásadnú zmenu v školstve. Práve preto ho treba prijať, aby spôsobil zásadné zmeny a obrat v slovenskom školstve, aby spôsobil kvalitatívnu zmenu školského prostredia, kvalitatívnu zmenu vo vzťahu ponuky a dopytu, vo vzťahu štátu, školy, žiaka, vo vzťahu žiaka a učiteľa.

Táto zmena je nevyhnutná aj preto, pretože mnohí ste uviedli, že používame v škole zákon z roku 1984. Za 23 rokov sa toho zmenilo v kultúrno-spoločenskej, technickej, ekonomickej, ale dokonca aj v environmentálnej, ako som čítal v niektorých publikáciách, sfére života toho toľko, že jednoducho škola zostáva snáď už len jediná, ktorá nezareagovala na tieto dynamické zmeny. V súlade s týmito atribútmi, ktoré vplývajú na vzdelávanie a na jeho použiteľnosť v praxi, zisťujeme, a takisto sa určite všetci na tom zhodneme, že vzdelanie je hodnota, ktorá stále viac ovplyvňuje a bude ovplyvňovať život jednotlivca. Je nepopierateľné, že vzdelanie má pozitívne efekty na celkový ekonomický rast, na prosperitu krajiny, na rozvoj sociálnych dimenzií, na celkovú kvalitu života jedinca a jedinca ako súčasť spoločnosti. Vzdelanie je najlepšia investícia do budúcnosti. Nech to nie je teda formulka alebo fráza, pretože svedčia o tom aj štatistiky na úradoch práce, čím vyššie vzdelanie, tým nižšia nezamestnanosť daných absolventov. Som si istý, že máte podobné presvedčenie podložené práve faktmi, ktoré uvádzajú štatistiky nezamestnanosti. Aj preto, že vzdelanie je najlepšia investícia do budúcnosti, aj preto, že svedčia o tom fakty, aj preto treba prijať nový moderný školský zákon.

Ak som na začiatku hovoril o ponuke a dopyte, ak som hovoril o učiteľovi a žiakovi, tak treba povedať, že pravdepodobne, a tento zákon to aj projektuje, aj v budúcnosti bude miestom stretnutia týchto sfér, ich záujmov škola, škola ako inštitúcia nachádzajúca sa v istom spoločenskom, ekonomickom, ale aj kultúrnom prostredí. A opakujem, tento zákon projektuje školu a vopred stanovuje, že škola bude takouto dynamickou inštitúciou, ktorá bude poskytovať kľúčové vzdelávanie pre život jedinca. Chceme vytvoriť týmto zákonom legislatívne podmienky pre vstup prvku motivácie, aby sme ovplyvňovali ponuku aj dopyt.

Pán kolega z vládnej koalície reagoval, myslím, včera na to, že učitelia sa aj doteraz vzdelávali o nových metódach a formách. Samozrejme, veď bolo by veľmi zlé, ak by sa ani doteraz nevzdelávali. Problém je ale inde, že učitelia mnohokrát svojím individuálnym vzdelávaním predbehli dobu, ale učebné osnovy a štruktúra školy ako takej, štruktúra vyučovania im neumožňujú využiť všetko to, čo dostali aj inými formami vzdelávania, aby to mohli použiť pri vyučovaní, nepustia ich učebné osnovy, nepúšťa ich ani to, že vyučovacia jednotka je len 45 minút a tak ďalej.

Prechod od poznávania samého, od poznávania postaveného na nových možnostiach, znalostiach, podotýkam, možnostiach a znalostiach uplatniteľných v praxi pre tvorivosť a rozvoj individuálnych schopností žiaka, mladého človeka je kľúčovou ideou navrhnutého školského zákona, kľúčovou ideou, ktorá vychádza z nového rozdelenia sfér vplyvu medzi vzťahmi štátu a školy, štátu a žiaka, žiaka a učiteľa. Je to pretavené do nového projektovania vzdelávacích programov pre regionálne školstvo.

Je jasné, že je skutočne najvyšší čas prijať nový školský zákon. A teším sa tomu, že vie to aj koalícia, aj opozícia. A teším sa tomu, že pri vystúpeniach poslancov koalície nedochádza k spochybneniu tejto filozofie. Teším sa tomu, že dochádza len k tomu, že uvádzajú podľa môjho názoru legislatívnotechnické parametre, ktoré im vadia na tomto zákone, ktoré, ako som povedal aj vo svojej faktickej poznámke, sa dajú odstrániť v druhom čítaní.

Uvedomujem si aj jednu vec, že prijatie tohto školského zákona, tohto reformného školského zákona nespôsobí okamžite totálnu zmenu v slovenskej škole. Uvedomujeme si spoločne v opozícii, a verím, že je to tak aj v koalícii, že je potrebná zmena systému tvorby učebných osnov, rámcových vzdelávacích programov, ako som povedal, ale aj učebníc, je potrebné otvoriť celý systém tvorby vyučovacích materiálov, je potrebná aj hlbšia zmena v profesii učiteľa, v jeho príprave, je potrebná zmena v cene práce učiteľa, ale aj v systéme hodnotenia jeho práce, pretože aj v profesii učiteľa existuje ponuka a existuje dopyt. Svojho času som absolvoval jedno stretnutie s odborármi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a bolo mi to aj tak povedané, že som pravdepodobne jediný, kto odmieta tabuľkové zaraďovanie učiteľov do platových tried a platových stupňov, pretože každý učiteľ má inú hodnotu, ponúka inú cenu práce pre tú-ktorú školu. A tu sa ukazuje potom ten princíp manažmentu školy, princíp subsidiarity, ktorému neveríme, možnože na základe skúseností, lebo dá sa zneužiť tento systém. Ale by ten riaditeľ školy, ktorý zodpovedá voči žiakovi, jeho rodičovi, zriaďovateľovi, aj voči štátu, ktorý dáva legislatívne prostredie, mal mať možnosť odmeňovať ľudí, na ktorých stojí jeho škola. Aj tam, kolegyne, kolegovia, existuje ponuka a dopyt. Aj tam existuje rozdielna cena práce jednotlivých učiteľov. Preto som presvedčený o tom, že ak by sme prijali akýkoľvek nový školský zákon postavený na rámcových a na školských vzdelávacích programoch, bude potrebné ísť aj do zmeny hodnotenia práce učiteľov.

Je potrebné vstúpiť do hodnotenia škôl ako takých, ktoré sú momentálne založené nie na hodnotení, ale na kontrole zo strany štátnej školskej inšpekcie. Som rád, že sme presadili počas minulého obdobia také prvky, ako je Monitor 9, ako je externá maturita, ktoré nie ideálne v celej škále vzdelávacích odborov typov škôl ponúkajú porovnanie jednotlivých škôl, vieme to, vie to určite pán exminister, viete to určite aj vy, čo sa pohybujete v školstve, ale je to veľmi dobrá prvá lastovička, ktorá priletela a ktorá nám ukazuje aspoň čiastočne na to, že školy sú rozdielne. Nehovorme ešte o kvalitných a nekvalitných, hovorme len o tom, že školy sú rozdielne. A ten rebríček, ktorý bol svojho času zverejnený, to konkrétne ukázal na minimálne rovnakých ukazovateľoch, ktoré boli použité na väčšom súbore škôl.

Potrebujeme však dostať do školy aj externé hodnotiace programy, pretože, ako som uviedol a iste to tak cítite, chápem školu ako subjekt, ktorý sa pohybuje v istom ekonomickom, ale aj spoločenskom prostredí. Preto tam potrebujeme dostať aj externé hodnotenia kvality školy ako firmy. Ja beriem školu ako značku. Ja beriem školu tak, že ten študent raz, keď nejakú školu ukončí, bude hrdý na to, že navštevoval takú a takú školu, pretože je to jeho alma mater, je to jeho značka, s ktorou, akokoľvek sa nám to zdá nepekné, sa ide predávať, on sa ide uplatniť na trhu práce. A táto škola, táto firma mu dala základný materiál, základný kapitál, aby sa mohol v živote uplatniť. Preto potrebujeme dostať do škôl aj externé hodnotenia a zavedenie externých systémov kvality.

Potrebujeme zmenu vo financovaní škôl nie preto, že by toto bolo celkom zlé, ale podľa môjho názoru preto, aby sme reflektovali na osobitosti, ktoré vzniknú z rámcových, ale aj zo školských vzdelávacích programov, aby sme vedeli vyhodnotiť jednotlivé vzdelávacie programy z hľadiska peňazí. Táto zmena musí byť postavená motivačne. A myslím, že pán Fronc už uviedol, že bola šanca hneď pri nástupe novej vlády prispôsobiť už terajší normatívny systém financovania škôl tomu, aby sme zaviedli tam aj koeficient, ja to nazývam vnútorne pre seba koeficient kvality. A koeficient kvality možno nájsť na základe externej maturity, na základe Monitora 9. A mohli sme jednotlivé normatívy prepočítavať na základe takéhoto koeficientu, pretože v Monitore 9 tie školy sa snažili a snažili sa i žiaci, ale aj v externej maturite podať čo najlepšie výsledky. A je to výsledkom práce pedagóga a žiaka, je to výsledkom práce ich vzájomného vzťahu. Preto si myslím, že takáto práca, takáto kvalitná práca musí byť aj náležite finančne ohodnotená minimálne prostredníctvom normatív.

Potrebujeme zvýšiť subsidiárnu zodpovednosť zriaďovateľa školy, ale aj riaditeľa školy voči výstupom, pretože hoci akokoľvek môžeme brať školu citovo, škola je postavená aj na výkonoch. A podľa môjho názoru aj v budúcnosti stále viac bude postavená na výkonoch, pretože je náročná doba na uplatnenie sa mladého človeka v živote. Preto potrebujeme dostať do školy aj hodnotenie výkonu a priamu zodpovednosť riaditeľa a zriaďovateľa za to, že ak postaví istý rámcový vzdelávací program, že tento program ak bude úspešný, ako som povedal, tak bude náležite finančne ohodnotený, ale ak bude neúspešný, aby vznikol tlak na to, že takýto školský vzdelávací program musí skončiť.

Nový návrh zákona zavádza nové prvky do systému na centrálnej úrovni, ale aj posilňuje pedagogickú kompetenciu učiteľa ako profesie. A to je veľmi dobré, pretože máme vzdelaných učiteľov, ktorí mnohokrát za vlastné peniaze absolvovali, ako povedal kolega, iné formy vzdelávania, ale, a to som už uviedol, terajší model ich nedokázal pustiť do toho, aby aj uplatnili tieto poznatky, pretože nemali posilnenú pedagogickú kompetenciu. Nový zákon vytvára tak potom priestor pre konkurenciu v učiteľskom povolaní práve na základe toho, že sa posilnia pedagogické kompetencie. Dúfam, že takto po istom čase vznikne vzťah založený na ponuke a dopyte, že vznikne vzťah, ktorý nazývame klientsky prístup poskytovateľa, teda školy voči poberateľovi služby, voči žiakovi, voči rodičom. Bude to vzťah postavený na konkurencii, subsidiarite, participácii a slobode. A to je kľúčový cieľ, dosiahnuť to v slovenskom vzdelávacom systéme. A tento kľúčový cieľ vychádza z predloženého návrhu zákona.

Ctené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona určite prinesie aj uznanie trendov a tendencií vzdelávacích systémov Európy. Slovensko je súčasťou Únie, Slovensko chce byť hrdou súčasťou Únie. Ale aj absolventi škôl chcú byť hrdými absolventmi slovenských škôl, ako som povedal, slovenských škôl chápaných ako dobrá obchodná značka. Tento zákon umožní kompatibilitu slovenského vzdelávacieho systému s ostatnými krajinami Európy, či už v stupňoch vzdelania, či už v zaraďovaní jednotlivých typov škôl, ale aj v časti externého hodnotenia, nebudem tu to všetko teraz uvádzať.

Zákon je garanciou pre priestor kompetencie vo všetkých stupňoch vzdelávania v oblasti koncipovania a realizácie vzdelávacích programov.

Môj osobný pohľad je, že zákon má aj niektoré negatíva. Podľa môjho názoru je ich viac a čiastočne som to uviedol. Mohol otvárať priestor pre externé hodnotenie, možno viac pre aplikácie a uznávanie vnútorných hodnotiacich mechanizmov, ktoré sú mimo školského prostredia. Možno viac mal chápať školu ako ekonomický subjekt. Tieto mechanizmy sú postavené na riadení kvality služieb a sú všeobecne známe. A som presvedčený o tom, že príde čas, keď ich budú musieť slovenské školy aplikovať.

Zákon umožní definovať ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy s konkretizáciou v konkrétnej vzdelávacej praxi na úrovni školy. A domnievam sa, že takto formulovaná zmena a definícia kľúčových kompetencií umožní otvoriť školy pre hlbšiu motiváciu učiť sa, poznávať, poznávať pre rozvoj zručnosti, podporu individuality žiaka i učiteľa, tým lepšiu aplikáciu využitia poznatkov v praktickom živote.

Zákon nevyrieši všetko, a to už opakujem, ale jeho širší kontext umožní obsahovú reformu, posilní školy a školskú samosprávu.

Je potrebné viac diskutovať o vzdelávacom systéme Slovenska, možno viac diskutovať aj o obsahu tohto zákona, a preto opätovne vyzývam k podpore tohto zákona a k jeho posunutiu do druhého čítania.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvlášť panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, poznajúc koncepciu ministerstva školstva, legislatívny obsah zámeru zákona o výchove a vzdelávaní, poznajúc problém implementácie medzinárodných noriem do našich zákonov a do našich zámerov v oblasti školstva si myslím, že predložený návrh zákona nie je, a to chcem zdôrazniť, nie je proti zámerom vládnej politiky terajšej vládnej koalície v oblasti školstva. Povedal som to vo faktickej poznámke, ide nad rámec, ide do hlbšej zmeny, ako je načrtnutá v legislatívnom zámere, ktorý podľa môjho názoru, a bol tu už vyslovený podobný názor, neprinesie zásadnú zmenu slovenského vzdelávacieho systému. Práve tento návrh má veľkú šancu aj s vašou podporou spôsobiť to, že slovenské školy môžu byť iné, nie hneď, nie o rok, o dva, hovoríme o roku 2013 až dokonca, že prvé vážne výsledky by sa mohli dostaviť. Ale určite, a to chcem zdôrazniť, tento zákon nejde proti vašim zámerom, proti vašej snahe o zmenu. Ide hlboko nad vami projektované zámery. Preto vás žiadam a prosím o podporu tohto zákona, o podporu zmeny na slovenských školách. Ďakujem pekne. (Potlesk.)