P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky majú páni poslanci Štefanec, Goga, Nachtmannová, Smolková, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ako prvý je pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Ivančo, zdieľam váš názor, čo sa týka pohľadu investícií do vzdelania. Dokonca si myslím, že investície do vzdelania sú tie, ktoré majú najrýchlejšiu návratnosť. Preto tá priorita investovania do vzdelania by mala byť pre Slovensko ozaj nespochybniteľná. Máme u nás mnoho podnikov a je ich stále viac a viac, ktoré dosahujú svetovú úroveň, máme u nás veľa ľudí na svetovej úrovni, veľa inštitúcií dokonca, ale už menej škôl máme. A práve preto, aby sme mali viac škôl na svetovej úrovni, tak si myslím, že predložená novela je dobrým základom, aby tomu tak bolo. Čo môžeme pre to urobiť v tejto snemovni, je legislatívna zmena, aby sme pomohli naštartovať rozvoj školstva a dať školstvu viac peňazí. To prvé môžeme urobiť teraz, že zahlasujeme za túto novelu a posunieme ju do druhého čítania, a to druhé môžeme urobiť pri zákone o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Goga.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, zdieľam v niektorých veciach tvoj názor, samozrejme, ako praktik, ktorý teda vyšiel zo školy. Máš množstvo názorov podobne. A ja dúfam, že ťa presvedčím o tom v mojom nasledujúcom výstupe. Ale ty si hovoril o dopyte, o ponuke, hovoril si o vzťahu učiteľa a žiaka a absentuje mi v tomto návrhu zákona napr. otázka postavenia učiteľov. Síce ich tu máme definovaných ako pedagogických, nepedagogických pracovníkov, ale skúsme tam dať nejaké práva a povinnosti, ale aj ochranu tých učiteľov pred vplyvmi, ktoré sú v spoločnosti voči nim niekedy. Aj napr. vyskakujú žiaci voči žiakom, učiteľom a tak ďalej, rodičia. A toto mi tam takisto absentuje. A myslím si, že vtedy by sa ten učiteľ dostal viac na ten piedestál tej spoločnosti, o čo tak strašne bojujeme. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som už nechcela reagovať, ale keďže ste ma citovali, a musím povedať, že ste ma citovali nepresne, tak musím reagovať. Povedali ste, že ja som tvrdila, že predložený návrh zákona vyvolá problém, lebo spôsobí zásadnú zmenu v školstve, a potom ste stále rozprávali o tom, že tú zásadnú zmenu treba. Ja som predsa nič takéto nepovedala, ja citujem, čo som ja hovorila a ako ste to vy tu teraz pertraktovali. Ja som hovorila, že navrhovaný zákon zásadne mení súčasný systém vzdelávania a zavádza mnoho nových prvkov. A k tomu som podotkla, že chýba k tomu zdôvodnenie v dôvodovej správe. Takže vaša prezentácia môjho výroku bola, ako vidíte, hlboké nedorozumenie. Veď ja som vo svojom vystúpení veľmi ostro kritizovala to, že od roku 1984 sa tento zákon nezmenil, že sa iba neustále novelizoval. Veď práve preto hneď po nástupe novej vlády ministerstvo školstva ihneď začalo pracovať na novom školskom zákone. Všetci v tejto sieni vieme, že je už hotový legislatívny rámec. Čiže je otázkou pár mesiacov, že ten zákon budeme mať v paragrafovom znení. A keď si tu dám na misku váh, to som už tiež raz hovorila, zákon troch navrhovateľov, hoci sú profesionáli, a na druhú stranu zákon, za ktorým budú podpísané stovky profesionálov, ktorí doň dajú svoj vklad, ja osobne si počkám na vládny návrh zákona, a preto tento návrh, ktorý máme pred sebou, nepodporím. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Smolková.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, úprimne ste priznali, a to zatiaľ jediný ako opozičný poslanec, že za uplynulých osem rokov ste neprijali nový školský zákon, aj keď bol veľmi potrebný, lebo nebola politická vôľa. Prečo si myslíte, že teraz by mala byť na to politická vôľa, keď opozícia má menšinu a viete, že ministerstvo školstva pripravuje vlastný zákon? Účinnosť vami predkladaného zákona aj zákona z dielne ministerstva školstva bude až 1. 9. 2008. Čiže de facto či o mesiac skôr alebo neskôr prijmeme školský zákon, tak na veci sa nič nemení. Tak preto sa vás pýtam: Vidíte v tom logiku na tú politickú vôľu, po ktorej voláte? A možno tak troška odľahčene, pán poslanec, veľmi sa teším, že aj pričinením vaším a vašich odborných skúseností a znalostí prijmeme veľmi kvalitný školský zákon v decembri. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel nadviazať na tú časť, kde predrečník zdôvodňoval, aké vzťahy sú medzi študentmi, učiteľmi a pracovným trhom ako takým. Ja to považujem za dôležité, aby sme si tieto vzťahy povedali a aby sme videli isté prepojenie aj trhu, do ktorého absolventi škôl nakoniec vstúpia s tým, ako budú postupovať vo svojom vzdelávacom procese. A môj názor je taký, ako hovoril predrečník, že treba naozaj viacej tých trhových princípov do toho školstva uviesť, nakoľko je to úplne prirodzené, nie je to závislé od priania ani ministerstva školstva, ani štátu. A jednoducho je to prirodzená súčasť toho už dnes.

Zdieľam záver predrečníka, že klientsky prístup k absolventom škôl alebo k študujúcim je absolútne namieste. To znamená, mali by to byť klienti, ktorí si objednávajú službu a za istých okolností, ktoré sú, samozrejme, uznané v školstve ako špecifické, túto službu dostávajú, pričom tak, ako ju dostanú dobrú alebo zlú, tak veľmi vzdelaní alebo menej vzdelaní tak prídu na trh a tak veľmi budú mať alebo nemať problém uplatniť svoje znalosti.

Čo sa týka tej politickej roviny, o ktorej tu bola aj reč, tej histórie, veľmi správne predrečník upozornil, že štyri roky viedol toto ministerstvo pán minister Ftáčnik, ktorý je dnes u vás v strane, k histórii ktorého sa, predpokladám (Reakcia z pléna.), pardon, tak kandidoval za vašu stranu na starostu v Petržalke, hlásite. Pokiaľ to tak nie je, tak sa od neho kľudne dištancujte, rád si to vypočujem.

A veľmi ma zaujala tá poznámka o podiele, koľko školstvo z rozpočtu dostane. A som z toho smutný, že to kleslo. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem všetkým za faktické poznámky, za vecné faktické poznámky. Oceňujem to. Zareagujem na niektoré vstupy.

Pán kolega Goga, k postaveniu učiteľa. Myslím si, že to, čo si povedal, pán kolega, je plne legitímne, ale zdôrazňujem, že všetko to sa dá upraviť a je to vecou diskusie v druhom čítaní. Myslím si, že dá sa to upraviť, dajú sa doplniť nové odseky do tohto paragrafu alebo do týchto paragrafov a je to skutočne len na diskusiu, koľko toho a čo má byť upravené.

Pani kolegyňa Nachtmannová, ak som to zle pochopil, sa ospravedlňujem, ale vy ste povedali teda, že náš školský zákon to zásadne mení, len chýba zdôvodnenie. To je potom problém ale dôvodovej správy, nie samotnej filozofie zákona.

Som presvedčený, že u nás nevznikol ten zákon tak, že ho urobili pán poslanec Devínsky, Fronc a Szigeti v svojich kanceláriách, lebo takisto nadviazali na celú škálu, na celý zbor odborníkov a profesionálov v oblasti školstva. Takže, samozrejme, máte legitímne právo to podporiť alebo nepodporiť, len opäť strácame čas, pretože, a to som zdôraznil, tento zákon možno ide hlboko nad rámec toho, čo pravdepodobne donesie ministerstvo školstva. My hovoríme, a v tom sa asi nezhodneme, že návrh, ktorý príde z ministerstva školstva, bude málo reformný, bude málo spôsobovať zmenu v školstve, bude len formálnou zmenou.

Pani poslankyňa Smolková, pretože nikto z vás pravdepodobne ten zákon nechce podporiť, tak takisto sa asi nedohodneme, ale napriek tomu si myslím, že vnútorne máte presvedčenie o tom, že je potrebná zmena, len... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako ďalší v rozprave vystúpi... (Hlas z pléna.)

Ešte chcete vy zareagovať? Nech sa páči, pán navrhovateľ.

M. Fronc, poslanec: Veľmi krátko by som chcel zareagovať, pretože tuná už niekoľkokrát sa pracuje ako s fetišom s legislatívnym zámerom a s tvrdením pani kolegyne Nachtmannovej, o koľko odborníkov ide a ako sa pozitívne vyjadrili. Ja sa k tomu zámeru ešte vyjadrím. Ale dovolím si odcitovať takisto istých odborníkov. A nakoniec, je to aj verejne dostupný materiál, môžete si ho prečítať na internete, k legislatívnemu zámeru zákona o výchove a vzdelávaní. Teda citujem: "Ide o chaotický, ideovo nesmierne roztržitý, pojmovo úplne rozbitý, myšlienkovo nestabilný a východiskovo neujasnený materiál. Úplne ukážkovo splieta zaužívané prístupy a doterajšie schémy s novými prístupmi, pojmami a nástrojmi. A namiesto toho, aby to, čo chcelo byť predmetom inovácií, nahradil novými postupmi, tak tieto len bezmyšlienkovito prikladá k tým pôvodným. Vzniká tak totálny chaos. Táto vada materiálu je aj dôvodom, prečo sa k zámeru ťažko vyjadruje, keď jeho čitateľnosť a zrejmosť je na bode mrazu." Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Goga.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni predkladatelia, dámy, páni, dovoľte mi, aby som aj ja svojou troškou do mlyna prispel k tomuto návrhu zákona, ktorý ste predložili ako návrh zákona o vzdelávaní v školách čiže tzv. školský zákon.

Tento návrh zákona o výchove a vzdelávaní svojím obsahovým zameraním a prestavbou, resp. stavbou nespĺňa to podľa môjho názoru, čo sa od takéhoto významného zákona očakáva. To je legislatívny rámec na uskutočnenie obsahovej reformy vo výchove a vzdelaní, ktorá je tak nahlas vami propagovaná spolu s Konzervatívnym inštitútom Milana Rastislava Štefánika. Na tlačovej besede ste sa ako bývalý minister vyjadrili, že to bolo aj vašou prioritou, avšak to, že ste ju nepredložili v minulom funkčnom období, nesvedčí o pravdivosti vášho vyjadrenia pred médiami. Ale to je iba tak na úvod a ja by som radšej bol teraz stručný alebo možno aj viac by som chcel povedať k tým konkrétnym obsahovým a legislatívnym nedostatkom, ktoré podľa môjho názoru sa tam nachádzajú.

O tom, že ste si nevedeli dať rady, ako riešiť obsah, resp. postup a systém vzdelávania, svedčí aj to, že sa v návrhu odvolávate na v súčasnosti platné vykonávacie predpisy, vyhlášky, ktoré vychádzajú zo splnomocnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných škôl a stredných škôl (školský zákon). Zrušením citovaného zákona sa stanú tieto vyhlášky bezpredmetné a tým ich právna sila spochybniteľná, nakoľko niektoré ustanovenia ste preniesli do navrhovaného zákona, čím podľa mňa zavádzate trošku chaos do právneho poriadku.

A ešte aby som bol konkrétnejší.

V ustanovení § 2 Vymedzenie základných pojmov je absolútne nejasná definícia vzdelávacieho cyklu, najmä dikcia "od prvého ročníka do posledného ročníka". Ktorý posledný ročník tu myslíte? Myslíte na jednotlivé stupne základnej školy alebo prvý až deviaty ročník základnej školy? Je to dôležité objasniť aj preto, aby z tejto definície mali možnosť vychádzať aj tvorcovia vzdelávacích programov.

Definujete v písmene m), kto je dieťa, a v písmene n), kto je žiak, no v § 38 hovoríte o hodnotení detí a žiakov. Mám tomu rozumieť tak, že aj v materskej škole sa bude hodnotiť? Ak áno, tak sa pýtam, ako sa tam bude hodnotiť, lebo doteraz poznáme pod pojmom hodnotenie žiakov klasickú klasifikáciu dosiahnutého stupňa vedomostí žiakov. V materských školách sa hodnotí slovne nejakou pochvalou, nie známkou. Ale asi zrejme to tak nie je, lebo v § 38 ods. 2 sa odvolávate na poznámku pod čiarou k odkazu 16, kde sa uvádzajú vyhlášky o základnej škole a o strednej škole, čo u mňa vyvoláva dojem, že pojem deti, ktorý máte v odsekoch § 38, tam nemá čo robiť.

Povinnú školskú dochádzku chcete riešiť až do osemnásteho roku fyzického veku. Nepovedali ste ale, kde to chcete riešiť, či to má byť na základnej škole alebo na strednej škole. Ak to má byť na základnej škole, tak je to pohroma pre disciplínu na týchto základných školách. Ak to má byť na strednej škole, tak na ktorej to chcete robiť? Má to byť škola so špeciálnym výchovno-vzdelávacím programom?

Nultý ročník podľa vášho návrhu by sa mal počítať za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Kedy potom títo žiaci skončia povinnú školskú dochádzku?

Nie je mi ani jasné postavenie a poslanie Národného programu vzdelávania, keď máme schválené Milénium na 15 až 20 rokov, ktoré dosť a konkrétne rieši, ako a kam sa má v budúcnosti uberať výchova a vzdelávanie v Slovenskej republike.

V § 15 ods. 3 uvádzate, že ak škola nie je zaradená v sieti, vypracuje výchovno-vzdelávací program zriaďovateľ. No som zvedavý, ako bude takýto vzdelávací program vyzerať v obci, kde má starosta iba základné školské vzdelanie. A občania v takejto obci asi nebudú veľmi nadšení tým, ako tento vzdelávací program je vypracovaný.

Zaujímavé je ustanovenie § 15 ods. 4 a 6, keď v odseku 6 sa uvádza, že vzdelávací program po jeho schválení expertom opätovne schvaľuje zriaďovateľ. No ale to je taký kolotoč, keď zriaďovateľ ho už predkladal expertovi na schválenie. Čo ak ho ale zriaďovateľ opätovne neschváli? Čiže je to ďalší kolotoč schvaľovania, zriaďovania a podobne.

V § 18 ods. 5 sa uvádza, že o použití učebníc rozhoduje riaditeľ. Pritom v odseku 6 sa uvádza, že spôsob použitia učebníc a tak ďalej bude riešiť nariadenie vlády. Kto to teda bude robiť? Riaditeľ alebo vláda bude toto riešiť? Akosi sa pozabudlo aj na existenciu ministerstva školstva, ktoré by malo na tomto nariadení pracovať alebo by malo takéto nariadenie vypracovať.

Ak sme pri Kurikulárnej rade, poviem, že táto by mala byť poradným orgánom ministra. Vy ste v nej ustanovili orgán, ktorý bude ministerstvu diktovať, čo má robiť, ale zodpovednosť ste na nich nepreniesli žiadnu. Tiež ste neriešili vzťah Kurikulárnej rady s ministerstvom školstva, riešili ste to iba v oblasti jej finančného a materiálneho zabezpečenia.

Musím upozorniť, že v celom obsahu navrhovaného zákona sa akosi pozabudlo aj na úlohu orgánov štátnej správy, ktorá, a to by mal predkladateľ vedieť, je vo výchove a vzdelávaní nezastupiteľná.

V § 19 zavádzate tzv. vzdelávacieho experta na schvaľovanie školských programov. Ale ak štát nesie zodpovednosť za úroveň výchovy a vzdelávania svojich občanov, tak by mal mať právo aj posúdiť, či je daný program v súlade a s cieľmi rozvoja spoločnosti. Vôbec neriešite problém, čo je s expertom a s rozbehnutým vzdelávacím programom, ktorý schválil školský program, pričom ten nie je v súlade s národným programom. Nemalo by tam byť uvedené, ako sa bude proti nemu postupovať? Aké sankcie budú proti nemu zavedené? Ako sa zároveň napraví chyba v škole? Kto bude niesť zodpovednosť za vzdelanie, ktorá je v rozpore so štátnou politikou? Ak má použiť guľatú pečiatku, čo táto má obsahovať? Ďalej ste zabudli uviesť, že tento expert by mal zastávať schválený školský program alebo nejaký oznam o ňom na ministerstve školstva, keď v odseku 15 uvádzate, že zoznam vydaných osvedčení zverejňuje ministerstvo v elektronickej podobe.

V § 32 riešite rozčlenenie základnej školy na prvý stupeň (prvý až piaty ročník) a na druhý stupeň (šiesty až deviaty ročník). Neuvádzate ale dôvod tejto navrhovanej zmeny. Neanalyzujete túto zmenu. Čo by to asi stálo? Nie je urobená analýza, či bude dosť kvalifikovaných učiteľov pre prvý stupeň a druhý stupeň základnej školy. Ako bude riešiť túto situáciu zriaďovateľ málotriednych škôl, kde má iba triedy pre prvý až štvrtý ročník? Kam dá tú V. triedu? Dá ju do obecného úradu? Dúfam, že to tak nebude.

V čl. IV, ktorý má názov Účinnosť, uvádzate § 61, ktorý sa v navrhovanom zákone nenachádza, takže neviem, o aký paragraf v tomto návrhu zákona ide.

Záverom by som chcel, vážený pán predkladateľ návrhu zákona a poslanci, upozorniť, že ak by sme schválili takýto zákon, ktorý je neprijateľný, doplatili by na to celé generácie našich občanov. Chaos, ktorý by nastal v oblasti výchovy a vzdelávania po schválení takéhoto návrhu zákona, nemožno podceniť a treba mu preto aj včas zamedziť v jeho realizácii. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gogu sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Šimko. Nech sa páči. (Hlas z pléna.) Sa hlásite?

O slovo sa ešte prihlásil pán poslanec Fronc ako navrhovateľ. Máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Pán poslanec, v prvom rade by som povedal a poďakoval, že ste sa tomu venovali a že tu vzniká diskusia medzi ľuďmi, ktorí sú z praxe. A pomenovali ste veci, ktoré vnímate ako ten, ktorý je v praxi a praktik. Chcete ich mať priamo tuná zakomponované detailne v predpisoch a riešiť priamo v zákone. Tu sa asi rozídeme, pretože tá naša filozofia tohto zákona je v podstate iná. Ten zákon určuje rámec. A nie je to o tom, kde bude zriadená trieda alebo zriaďovateľ ako má vypracovať školský program. Mimochodom, podľa súčasného zákona zriaďovateľ musí mať odborného pracovníka, ak vôbec školu má. A tuná je to menej v tom. Nakoniec, škola nemôže definitívne fungovať, pokiaľ nie je zaradená v sieti. Takže to je len proces novej školy, ktorá vzniká. Ale aj iné veci sú tu. Možno niektoré ste vy zle prečítali. Aj ja pripúšťam, že v množstve poznámok, ktoré tam boli, sú aj z našej strany možno nejaké nejasnosti.

Uvediem jedno, čo ste hovorili. No Kurikulárna rada, to nie je orgán ministra podľa tohto zákona, to je poradný a iniciačný orgán vlády. A zriaďuje ju vláda. Tak to je v zákone definované. Čiže je povýšená na podstatne vyššiu úroveň.

Ale vecne by som rád jednu skutočnosť povedal. Pokladám naozaj za dobré, ak takto idete do hĺbky. A je to priestor na to, aby sme o tom diskutovali. O tých detailoch by to bolo skôr vhodné vo výboroch.

Čo je dôležité a čo by som chcel znova ešte raz zopakovať, vyzdvihnúť, je, že je tu aspoň pár ľudí, ktorí majú tú trpezlivosť ešte po 12.00 hodine sedieť a diskutovať o školskom zákone. A ja tým, ktorí tu vydržia a takto pracujú na záver vo svojom vystúpení, by som rád ešte čosi povedal, že keď vyjde 13.00 hodina, pani predsedajúca, poprosil by som, aby som dostal potom ešte minútu na jeden oznam. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Fronca má pán poslanec Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán Ivančo má slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja sa v prvom rade ospravedlňujem, ja som nemal dobre zatlačenú kartu.

Ale k poslancovi kolegovi Gogovi. Chcem sa ti poďakovať za vecný tón vystúpenia. Chcem ale aj upozorniť na niektoré tvoje vstupy, čo sa týka možnože nedostatočného spracovania, možnože nedostatočného pochopenia niektorých častí. A to je vzťah školy a školského vzdelávacieho programu, pokiaľ škola nie je zaradená ešte v sieti, myslím, že už to spomínal aj pán poslanec Fronc, teda novo vznikajúca škola. Ďalej, vzťah experta a zriaďovateľa takisto je iný pri novo vznikajúcej škole a škole, ktorá už je v sieti a ktorá len ponúkne školský vzdelávací program na schválenie. Ale myslím si, že, aj hovorím, či už je to nedostatok napísania zákona alebo nepochopenia, to zdôrazňujem opäť, je to, čo si povedal, na diskusiu v druhom čítaní. To sú vecné, technické a legislatívne výhrady do druhého čítania. Ale chcem sa ti poďakovať za to, že si nepovedal jednu ideovú výhradu voči zneniu zákona. Ty si zákon ako celok neodmietol, len si uviedol niektoré jeho chyby a nedostatky, ktoré, opakujem, sa dajú odstrániť.

Ešte jedna poznámka k tým učiteľom prvého až štvrtého ročníka a k tomu prechodu na prvý až piaty ročník, ako je to navrhované v zákone. Som presvedčený, že je dostatok učiteľov s kvalifikáciou na prvý až štvrtý ročník, pretože oni boli prví, ktorých sa dotkol demografický pokles. Práve teraz táto vlna prichádza na stredné školy, ale máme hojne učiteľov prvého až štvrtého ročníka, ktorí by sa radi vrátili do školy. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec...

Ešte pán poslanec Goga chce reagovať na faktickú. Nech sa páči.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo aj za faktické poznámky, ktoré, kolegovia, ste voči mne vzniesli. Ale zase nechcem tú ideológiu do toho vnášať, ale myslím si, že som v závere odmietol tento zákon na schválenie v prvom čítaní. Takže ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Šimko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode mi dovoľte, aby som sa v krátkosti vrátil aj do minulosti.

Od roku 2004 platí nový zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, od ktorého sa všeobecne očakávalo zlepšenie finančnej situácie škôl, hlavne tých, ktoré majú záujem o žiaka. Dobre viete, že bol zavedený normatív na žiaka, vzdelávacie poukazy na financovanie záujmovej vzdelávacej činnosti, najviac bolo ocenené zavedenie normatívov na žiaka čiže uplatnenie princípu peniaze nasledujú žiaka. Adresnosť pri financovaní školstva uvádza ako pozitívny prvok nejedno vedenie školy. Zákon zaistil lepšie a prehľadnejšie využívanie prostriedkov a tlačil na zvýšenie efektívnosti regionálneho školstva. Prispel tiež k väčšej súťaži medzi prevádzkovateľmi škôl.

Tretí rok od spustenia tejto reformy financovania regionálneho školstva sa dá povedať, že riaditelia škôl sú s normatívnym financovaním na žiaka spokojní. Aby som nebol len všeobecný, uvediem niekoľko príkladov, ktoré som získal pri priamom kontakte so zriaďovateľmi či vedením jednotlivých škôl. Tak napr. Základná škola v Spišskom Podhradí mohla vďaka normatívom na základnej škole zrealizovať výmenu okien, výmenu kotla, zrekonštruovať sociálne zariadenia, sprchy, triedy, konvertory, športové ihriská, nakúpiť projektory, to všetko v hodnote takmer 5 mil. korún. Alebo jedna malá obec, Záhradné, v okrese Prešov inštalovala zabezpečovacie zariadenie, realizovala zavedenie ozvučovacej súpravy, vybavenie tried, zborovne, riaditeľne, knižnice s nábytkom, inštalovala ponorné čerpadlo, počítačovú techniku, realizovala zakúpenie a montovanie žalúzií, spustenie rozhlasu, zakúpenie lavíc, to všetko v hodnote 0,5 mil. korún.

Dámy a páni, uvedené skutočnosti mohli zriaďovatelia či vedenia škôl realizovať vďaka minulej vláde, ktorej na školstve záležalo.

Predchádzajúci minister školstva za KDH Martin Fronc sa v roku 2004 nebál napriek mnohým odporcom spustiť regionálnu reformu. Ten istý človek teraz so svojimi kolegami, pretože im na kvalite slovenského školstva záleží, predkladá ďalší zákon, ktorý opäť môže pozdvihnúť úroveň nášho školstva. Predkladá zákon, ktorý znova dáva možnosť presunúť rozhodovacie právomoci na zriaďovateľov a vedenia škôl. Zákon o vzdelávaní v školách prispeje totiž ešte viac k terajšej súťaži medzi prevádzkovateľmi škôl a zefektívni ešte viac regionálne školstvo.

Vážení kolegovia z opozície, ale najmä z koalície, mnohokrát sa oháňame slovami, že chceme zmazať rozdiely medzi regiónmi. Dnes tieto slová sa môžu premeniť na skutok, a to len vtedy, ak umožníme tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, ak umožníme nielen žiakom v spomínanom Spišskom Podhradí alebo Záhradnom, ale aj ďalším učiť sa pre život, menej sa bifľovať a pracovať tvorivo. Preto sa prihováram o podporu moderného školského zákona, na ktorom opozícia pracovala viac ako rok.

No v prvom rade ide o podporu zákona, ktorý, si myslím, nie je stranícky, pretože v ňom ide o to, aby sa skvalitnil vzdelávací proces na Slovensku.

Ide o podporu pre zákon, ktorý ponúka slobodu školám, učiteľom, rodičom aj žiakom, o podporu pre zákon, ktorý umožní, aby školy, pedagógovia aj rodičia oveľa viac ovplyvňovali, čo a ako sa budú učiť, o podporu pre zákon, ktorý umožní revidovať základné komponenty vzdelávacích obsahov, efektívnejšie stanoviť výstupné požiadavky pre jednotlivé odbory a stupne vzdelávania, zohľadňovať konkrétne podmienky a lokálny kontext vzdelávania, špecifikovať zameranie školy aj v rámci škôl identického druhu, vytvárať vzdelávaciu ponuku vo vzťahu k záujmom a možnostiam konkrétnych žiakov.

Ide o zákon, ktorý prináša rovnoprávnosť prístupu k vzdelávaniu a zohľadňuje vzdelávacie potreby jednotlivca. Som totiž hlboko presvedčený, že je povinnosťou štátu určiť minimum, ktoré pri dosiahnutí určitého stupňa vzdelania má žiak vedieť. Je však už naozaj najvyšší čas, aby všetko ostatné bolo na zodpovednosti školy.

Ponúkaná reforma o. i. tiež lepšie pripraví absolventov škôl do praxe a školám sa otvorí trh s učebnicami. Okrem učebníc schválených ministerstvom by bol tu totiž aj zoznam iných, ktoré by boli rovnako prípustné, čo by pomohlo, myslím si, najmä učiteľom jazykov.

Zákon, ktorý podporujem, by tiež zosúladil naše stupne vzdelávania s úrovňami v zahraničí, čoho dokladom by bola tzv. doložka o absolvovaní, ktorú by žiak po prvom, resp. druhom stupni dostal a mohol využiť pri ďalšom vzdelávaní v zahraničí.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože som v úvode svojho príhovoru apeloval na to, že tento zákon, podobne ako zákon o financovaní školstva pomôže znížiť nerovnosť medzi regiónmi, chcel by som ešte pripomenúť aj to, že v tomto zákone o financovaní školstva boli zapracované tiež požiadavky asi 600 pedagógov, ktoré si pán exminister Fronc vypočul počas svojho ministrovania na jednej konferencii, ktorá sa nazývala Naučme sa učiť, učíme sa pre život, ktorá bola v Prešove. Hovorím to preto, že to porovnávam s pokusom, ktorý nám ponúka terajšie ministerstvo školstva. A musím s bôľom v srdci konštatovať, že terajší pokus o diskusiu nebol žiadny, pretože predložiť zákon o školstve počas letných školských prázdnin považujem totiž nie za diskusiu, ale za strčenie hlavy do piesku, len aby sme nikoho nemuseli vypočuť.

Vážení kolegovia, hovorí sa, hlas ľudu, hlas boží. A tak verím, že hlas ľudu dnes v rozprave a v utorok pri hlasovaní vypočuje nielen opozícia, ale i koalícia, lebo, myslím si, ak si tento hlas nevypočujeme a predkladaný zákon neprejde do druhého čítania, môže to znamenať stop reforme školstva. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šimka nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský, po ňom pán poslanec Devínsky.

Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení predkladatelia, dámy a páni, aj keď sme tu v takom zrednutejšom počte, dovoľte mi povedať pár slov k zákonu, ktorý je predložený, ale, tak by som povedal, troška zboku, z vlastnej skúsenosti, ktorú nie mnohí z vás mohli zažiť, ako som ju zažil ja, pretože som mal to šťastie, že som mal zrovna 17 rokov v roku 1967. A vtedy bol ministrom školstva Česko-slovenskej republiky pán Čestmír Císař, ktorý zhodou okolností absolvoval od roku 1945 do roku 1948 školu, francúzske gymnázium, v Dijone, lýceum 3 roky, na základe francúzsko-československej kultúrnej dohody. Bohužiaľ, v roku 1948 táto iniciatíva bola zavretá. A on sa stal ministrom niekedy v roku 1965 a znova v roku 1966 túto možnosť študovať na strednej škole na základe francúzsko-československej kultúrnej dohody obnovil. Po nejakých testoch, výberoch a tak ďalej som 3 roky strávil vo Francii. Výsledok toho pre celý môj život bol, že ich školský systém v tom čase bol úplne kompletne rôzny, ako bol náš.

A keď niekedy o tomto systéme hovorím, tak začínam tým, predstavte si, že by ste chodili na školu, na ktorej je najvyšší trest, že vás na 3 dni vylúčia zo školy. To bol najvyšší trest na lýceu, že študenta vylúčili na 3 dni zo školy, a nie zostať po škole, dostať päťky, poznámky a tak ďalej. V čom to ale pozostávalo? To bola škola, ktorá fungovala podobne, ako fungovali školy v celom Francúzsku. Kvalitatívne sa odlišovali jedna troška od druhej, ale systém hodnotenia bol taký, že sa hodnotilo v podstate trikrát do roka, vždy trimestrálne, na základe písomného prejavu. A hodnotilo sa škálou od 1 do 20. Známku 20 som videl za 3 roky raz, že ju niekto dostal. A ak niekto dostal známku 16, poväčšine bol v triede prvý. A kto dostal známku 11 alebo priemer 10, tak bol niekde okolo toho 12., 15. miesta. A hodnotenie sa vždy označovalo tak, že boli body lomeno poradie v triede. Pri každom jednom písomnom skúšaní žiaci vedeli, kde sa zaraďujú, kde sa nachádzajú v triede.

Aj keď nie som študovaný psychológ alebo sociológ, myslím si, že odraz tohto typu vzdelávania a skúšania v spoločnosti sa potom prenáša aj v tom, že ľudia sa vedia tak troška zaradiť, že si nie každý myslí, že kto má 2 dierky do nosa, že je majstrom sveta a môže byť šéfom firmy alebo osobou, ktorá rozhoduje. Určité zaradenie sa v tom živote je veľmi dôležité. Dnešná naša škola, kde sa v tom stupni 1 až 5 žiaci často miešajú, kde sa našepkáva, kde sa opisuje, kde sa podvádza, vôbec nevychováva deti k tomu, aby vedeli naozaj v živote aj potom súťažiť.

A vrátim sa teraz k tomu, čo som povedal na začiatku, vyhodeniu zo školy na 3 dni. Dvaja moji spolužiaci boli excelentní žiaci vo fyzike, jeden skončil na fyzikálnej olympiáde celofrancúzskeho sveta, Francúzska, Kanady, Švajčiarska ap. na treťom mieste. Na konci písomnej skúšky si so svojím kamarátom susedom vymenili výsledok. Zbadala to pani profesorka a chlapci boli s veľkou hanbou na 3 dni vylúčení zo školy. To je niečo, čo si v našej škole akosi nevieme ani predstaviť.

U nás sa deti tešia, keď nemusia ísť do školy, keď sa môžu uliať, dokonca sa aj pedagógovia tešia, že nebude škola. Všetci to berú akosi za trest, ale tento systém, ja ho neobhajujem, nemyslím si, že ho vieme implementovať úplne k nám celý, je systém, ktorý dokáže v rámci krajiny povedať, že títo naši študenti alebo študentky, tieto naše hlavy sú tými najlepšími hlavami, čo sa potom dostanú na špičkové výberové školy. Na univerzitu sa dostane každý jeden, kto zmaturuje, automaticky. Máš maturitu, poď, ideš na vysokú školu, na univerzitu. Ale na výberové školy, kde je ešte potreba predtým, než sa tam ide, absolvovať dva roky prípravky v priemere, tie najväčšie hlavy to urobia za rok, ide o testy, priemerné hlavy ich urobia za dva roky. A tí, čo boli tak troška len okolo priemeru, aj tri roky sa na to pripravujú. Ale ten, kto absolvuje potom už túto výberovú školu, tak akonáhle sa mu tam podarí absolvovať prvý rok, tak už sa o neho začínajú informovať spoločnosti, firmy. A je zrejmé, že ide o človeka, ktorý má schopnosti sa presadiť, má danosti, má intelekt. A absolvovanie takej školy je potom aj garanciou určitého úspechu v živote.

Čiže ja sa prikláňam k tomu, aby sme v našom systéme postupovali tak, aby sme vedeli odlíšiť, kto je dobrý, kto je slabší, bez toho, aby sme niekomu krivdili, s tým, aby sme si to vedeli ohodnotiť, aby sme vedeli nájsť tie najväčšie, najúspešnejšie osobnosti, najlepšie hlavy, a tým aby sme potom dali aj možnosť čo najkvalitnejšieho vzdelania. Takže držím vám palce, aby zákon prešiel. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

Pán poslanec Devínsky tu nie je, takže, nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, dovoľte mi stručne sa vyjadriť k predloženému poslaneckému návrhu školského zákona.

V rozprave viackrát zaznelo z úst spoločne aj opozičných, aj koaličných, že vzdelanie je alebo aspoň by malo byť najväčšou prioritou. Zároveň ale čo ma prekvapilo na tej diskusii, bolo, že zväčša keď som počúval reakcie koaličných poslancov, tak nehovorili o tomto zákone, nehovorili ani o potrebe zlepšiť najmä obsahovú stránku vzdelávania v regionálnom školstve, ale hovorili o tom, čo sme urobili a neurobili my za posledných osem rokov. Stáva sa to tak trochu pravidlom aj pri návrhoch na odvolávanie neschopných ministrov, ale aj pri diskusiách o akejkoľvek téme, že sa stále vraciate do minulosti.

Ja k minulosti poviem len toľko, že áno, aj mňa by bolo potešilo, keby sme obsahovú prestavbu školstva a nový školský zákon boli prijali v tom minulom období. Zároveň ale podotýkam, že v tom minulom období sme urobili také obrovské množstvo hlbokých štrukturálnych reforiem, o akom neviem, či za také krátke obdobie by ho urobila nejaká iná vláda, vďaka ktorým dnes dosahujeme taký rekordne vysoký ekonomický rast, ktorý vytvára ekonomické predpoklady aj na to, aby sme mohli lepšie rozvíjať vzdelanie, školstvo, vedu, výskum, všetko, čo súvisí s tým, čo je nevyhnutnou podmienkou dlhodobého úspešného vývoja a rozvoja v slovenskej spoločnosti.

A myslím si, som o tom presvedčený, a nebudem to zdôvodňovať vecne, pretože to veľmi kompetentne, veľmi detailne a veľmi relevantne urobili práve predkladatelia, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Devínsky, že obsah tohto zákona je taký, že jednoducho posúva tieto veci výrazne dopredu.

Keď hovoríme o školstve a vzdelaní, tak v zásade sme mali dve alebo možno tri skupiny problémov. Po prvé to bolo celkom určite aj nedostatočné financovanie školstva. Ale zároveň to bolo zlé fungovanie z hľadiska systému, z hľadiska vzťahov, z hľadiska pravidiel, ktoré v školstve existujú. Do zle fungujúceho systému keď aj nalejete viac peňazí, nedostaví sa efekt, nedostaví sa účinok. Aj preto sme vždy kládli dôraz na to, že nielen peniaze, ale aj dobre fungujúci systém sú predpokladom úspechu a výsledkov.

Myslím si, že jeden z prvých krokov a dobrých krokov, ktorý sa nám podarilo v tomto smere urobiť, bolo normatívne financovanie a vytvorenie teda tlaku na to, aby školstvo fungovalo efektívnejšie, pretože stačí si naozaj zobrať demografický vývoj, vývoj počtu učiteľov, počtu škôl, aby sme dospeli k záveru, a, samozrejme, potvrdzujú to aj iné, hlbšie analýzy PISA a tak ďalej, o tom, že školstvo nefungovalo a doteraz nefunguje dostatočne efektívne. Takže veľmi stručne sa chcem zastaviť len pri tomto. Na jednej strane teda je vytvorenie toho základného rámca, základného pravidla, tlaku cez normatívne financovanie, ktoré funguje. Môžeme debatovať, či funguje dobre alebo zle, či to treba dolaďovať alebo nie. Ale myslím si, že taký zásadný posun k lepšiemu je viditeľný.

Čo sa týka ale spôsobu fungovania, tak práve tento školský zákon, ktorý je predložený, si myslím, by mohol posunúť veci dopredu. A preto sa budem naozaj veľmi čudovať, ak tí poslanci, ktorí zároveň na jednej strane tvrdia, že im ide o to, aby vzdelanie lepšie fungovalo, na druhej strane odmietnu tento zákon. Tak myslím si, že si budú veľmi jasne protirečiť. No a nemám ale ilúzie o tom, že poslanci koalície schvália tento zákon. Neschválili ste včera novelu zákona, ktorú predkladal pán poslanec Brocka, ktorá riešila vecný problém pri sťahovaní za prácou, ktorá mohla pomôcť ľuďom, napriek tomu ste to neschválili, pretože to prišlo z opozície, a nie z vlády alebo koalície.

Ale tá moja skepsa vyplýva nielen z toho, že sa takto staviate k akémukoľvek zmysluplnému a potrebnému návrhu, tá moja skepsa vychádza aj z toho, že neverím, že pre súčasnú vládu je školstvo prioritou. Pre súčasnú vládnu koalíciu je školstvo deklarovanou prioritou, to je pravda, ale viaceré veci, na ktoré chcem stručne poukázať, ma vedú k presvedčeniu, že skutočnou prioritou školstvo pre ňu nie je. Prečo som o tom presvedčený? Už pri rozprave o programovom vyhlásení som povedal, že, žiaľbohu, predpokladám, že najprominentnejšou obeťou vášho programu a vášho spôsobu vládnutia bude práve vzdelanie, veda, výskum, inovácie, teda to, čomu sa hovorí znalostná ekonomika alebo znalostná spoločnosť, ešte lepšie povedané. Viete, že pre nás to prioritou bolo, čoho dôkazom je aj to, že sme rozpracovali ucelený program v tejto oblasti.

Prečo si teda myslím, že pre vás to priorita nie je. Po prvé, platí, že keď je prioritou všetko, nie je prioritou nič. Vy v programovom vyhlásení hovoríte, že vzdelanie, veda výskum a znalostná spoločnosť je prioritou. Zároveň ale ja som napočítal v programovom vyhlásení najmenej 50 oblastí, ktoré takto pomenúvate, že sú priority. No ak je 50 priorít, nie je žiadna priorita, nielen z hľadiska finančného, ale aj z hľadiska finančného, pretože rozpočtové zdroje sú vždy obmedzené a budú obmedzené. A s tým máte tiež istý problém napriek tomu, že ekonomika rastie rekordne, napriek tomu, že na daniach sa vlani vybralo 20 mld. korún, ako sa očakávalo, napriek tomu, že len príjmy štátneho rozpočtu od roku 2004 do roku 2008 sú vyššie o 100 mld. korún. Napriek tomu problém máte jednoducho práve preto, že pre vás nie je vzdelanie prioritou, pre vás sú prioritou priame platby do poľnohospodárstva, vianočné darčeky vašim voličským skupinám. Robíte nepremyslené kroky, ktoré vás oberajú o peniaze napr. zo zníženej dane z pridanej hodnoty na lieky, ktoré ale nepomôžu ľuďom, nepomôžu pacientom, ale pomôžu len firmám. Čiže aj nedostatok peňazí daný nie je tým, že by ekonomika zle fungovala, ale nezodpovednou, nekompetentnou hospodárskou politikou. A tým, že všetko je pre vás prioritou, vedie potom k tomu, že aj zdrojov je málo. A dá sa to veľmi ľahko ilustrovať prvým vaším štátnym rozpočtom, teda štátnym rozpočtom na tento rok. Kým vy deklarujete, že školstvo je prioritou, faktom je, že jedinou skutočnou prioritou, keď jeho rast je vyše desaťpercentný, boli tri položky, a to rezerva predsedu vlády, ktorá vzrástla o 150 %, priame platby do poľnohospodárstva, ktoré vzrástli o 44 %, a rozpočet Protimonopolného úradu, ktorý vzrástol o 38 %. Čo sa týka regionálneho školstva, rozpočet vzrástol len o niečo viac, ako je očakávaná inflácia. A dokonca pri rozpočte vysokých škôl je to menej, ako je očakávaná inflácia, čiže dochádza k útlmu.

Tu viacerí z vás spomínali, že aj za nás vraj sa nenaplnili nejaké predstavy rastu podielu na HDP. No tak pri vysokých školách za 4 roky druhej Dzurindovej vlády vzrástol podiel výdavkov na vysoké školy na HDP z 0,68 % HDP na 0,81 % HDP. Ale pokiaľ ide o prvý celý rok vášho vládnutia, podľa vášho rozpočtu to klesne na 0,76 % HDP. To je jasný výraz toho, že jednoducho je to len deklarovaná, ale nie skutočná priorita. Veda a výskum je na tom ešte horšie, keď dochádza do konca k absolútnemu poklesu výdavkov na vedu a výskum o 8,6 % a pri podiele na HDP to vyzerá presne takisto, dokonca ešte strmšie ako pri vysokých školách. Za roky 2002 až 2006 to rástlo z 0,26 % na 0,46 %, v roku 2007 to klesá na 0,4 %.

Takže dovoľte mi uzavrieť toto moje vystúpenie v tom zmysle, že je síce pekné, ak deklarujeme, že niečo je prioritou, ale treba to dokázať aj činmi. Prvý čin, kde ste to mohli dokázať ako koaličná väčšina, bolo schvaľovanie rozpočtu na rok 2007. Tam ste vyslali jasný signál, že pre vás vzdelanie, veda, výskum prioritou nie je. Dnes, resp. na budúci týždeň budete mať ďalšiu možnosť ukázať, či vzdelanie je pre vás naozajstnou prioritou alebo len prioritou deklarovanou.

Som o tom presvedčený, a myslím si, že to zdôvodnili predkladatelia veľmi kvalifikovane a je to jasné aj z toho textu, že návrh novely školského zákona posúva veci pozitívnym smerom a zlepší systém fungovania školstva tak, aby vzdelanie mohlo fungovať lepšie.

Som presvedčený, že všetci, ktorí budú hlasovať za tento zákon, tým dokážu, že vzdelanie je pre nich nielen deklarovanou, ale skutočnou prioritou, a zároveň všetci, ktorí budú hlasovať proti nemu alebo ho nepodporia, tým dokážu, že o vzdelaní ako o priorite len hovoria. Ďakujem pekne. (Potlesk.)