P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú. Boli ste posledným prihláseným v rozprave. Uzatváram zlúčenú všeobecnú rozpravu k obidvom návrhom a za navrhovateľa prvého návrhu pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, a poprosím o krátku trpezlivosť. "Slovensko bude mať v budúcnosti svoj snem, svoju vlastnú administratívu, svoje súdy a slovenčina bude jediným používaným jazykom v školách a v spoločenskom živote na tomto území." To sú slová Andreja Hlinku.

Zazneli len samé pozitíva v rozprave k osobnosti Andreja Hlinku a všetci sme, aspoň tí, ktorí vystúpili a mali ochotu a vôľu pozorne počúvať, podporiť a schváliť tento zákon.

Napriek tomu, ako povedal pán kolega Minárik, že Andrej Hlinka hovoril o červenom a bielom Slovensku, ale v tejto súvislosti chcem poďakovať koaličným poslancom, ktorí prisľúbili, že budú hlasovať za tento návrh aj preto, lebo vedia, že tento výrok povedal Andrej Hlinka tesne po opustení väzenia v roku 1920, z českého väzenia, kedy boli prvé voľby a v ktorých jeho strana nevyhrala, ale vyhrala Československá sociálna demokracia s takmer 40 % a kedy, a to je zrejme dôležitejšie, bol ústavou alebo ústavným zákonom zrušený zákon z 10. decembra 1918, ktorý zaručoval na Slovensku úradovanie slovenským jazykom. Takže toto bola predstava Andreja Hlinku o bielom Slovensku v kontexte udalostí.

Ja ešte raz ďakujem všetkým, ktorí vystúpili. Oceňujem aj gesto kolegov z KDH, ale napriek tomu, že som odporučil návrh KDH posunúť ako spravodajca do ďalšieho čítania, pretože nechcem zneužiť svoje postavenie ako spravodajcu, ale vnútorne som presvedčený o tom, že navrhovatelia vzhľadom na tú diskusiu, ktorá tu prebehla a kde každý diskutujúci vyzdvihol osobnosť Andreja Hlinku, tá zhoda na obsahu je tiež unikátna v tomto parlamente, len, bohužiaľ, ešte nám chýba to dôležité b, a to je nájsť aj prijateľnú formu a v tomto prípade mi to pripadá ako z núdze cnosť, aj keď chápem, že kolegovia z KDH si chcú zachovať istý status.

Myslím, že som zrozumiteľne povedal, čo som chcel a ďakujem vám za pozornosť a podporu zákonu o Andrejovi Hlinkovi. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Palko, chcete za navrhovateľov, alebo pán Minárik? Nie, takže ako spravodajca. Dobre, nech sa páči. Nie, ale budeme hlasovať až po hlasovaní o školskom zákone, pretože ho máme prerokovaný. Teraz sa pýtam, či k rozprave ako spravodajca ste... Dobre.

Takže prerušujem rokovanie o týchto bodoch a budeme, dámy a páni, hlasovať. Máme prerokované tri návrhy. Z piatka návrh školského zákona a dnes sme prerokovali obidva poslanecké návrhy o osobe pána Andreja Hlinku, takže poprosím vás, aby ste sa všetci dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

Pani poslankyňa Rosová, poprosím vás, keby ste uvádzali hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 388. Upozorňujem, že je to hlasovanie v prvom čítaní.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, prepáčte, pani spravodajkyňa. Poprosím vás o väčší pokoj, aby ste sledovali, čo navrhuje pani spravodajkyňa.

T. Rosová, poslankyňa: Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení poslaneckého návrhu do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 57 za, 56 proti, 23 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme návrh na postúpenie zákona do druhého čítania neschválili.

Teraz poprosím pána poslanca Minárika, aby ako spravodajca uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku (tlač 396).

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vo veľmi korektnej rozprave vystúpilo šesť prítomných. Pani poslankyňa Belousovová, páni poslanci Hrušovský, Rydlo, Slota, ja a pán Bauer. Nikto nepodal žiaden návrh, takže budeme postupovať v hlasovaní, tak ako som navrhol, teda pokračovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku postúpiť predložený návrh do druhého čítania. Dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 91 za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.

Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Pridelenie výborom, tak ako som uviedol v úvode, výbory, tak ako ste ich určili aj vy, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ako gestorský výbor pre kultúru a médiá s lehotami 30 a 31 dní.

Prosím, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení výborom a o lehotách na prerokovanie.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 109 za, 3 sa zdržali, 18 nehlasovali.

Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

A teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Františka Mikloška na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku.

Pán Rafael Rafaj bude uvádzať hlasovanie.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto konštatujem, že v rozprave vystúpili štyria poslanci. Keďže išlo o spoločnú rozpravu, nebol podaný nijaký procedurálny návrh okrem apelov na stiahnutie. Tak ako som odporučil, postupovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať daný návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Takže hlasujeme o postúpení do druhého čítania. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 45 za, 7 boli proti, 63 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.

Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona nepostúpili do druhého čítania.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Tým sme odhlasovali, dámy a páni, tri prerokované body programu 13. schôdze.

Budeme pokračovať v prerokovaní programu v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 389.

Pán poslanec Lipšic uvedie uvedený návrh. Potom sa pripraví pán spravodajca pán poslanec Miššík.

Nech sa páči, ešte, pán poslanec, poprosím vás chvíľočku. Pán poslanec Korba. Omyl? Dobre, nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona dopĺňa nové trestné kódexy.

Základným cieľom nového Trestného zákona bolo a je chrániť tých, ktorí zákony rešpektujú a prísne sankcionovať tých, ktorí ich porušujú. To by sa malo týkať aj podnikateľskej činnosti.

Na jednej strane zlepšujeme podnikateľské prostredie v rámci obchodného registra nového konkurzného práva či reformy záložného práva, na druhej strane musí byť zodpovednosť aj v podnikaní, čoho dôkazom sú kauzy nebankových subjektov či konkurznej mafie.

Žiadne predstavenstvo obchodnej spoločnosti nemôže stáť nad zákonom alebo mimo zákona. Trhová ekonomika je nevyhnutnosťou pre zdravé hospodárstvo a prosperitu, ale trhová ekonomika nie je džungľa, v ktorej prežijú len tí, ktorí nemajú žiadne zábrany.

Trhová ekonomika vyžaduje jasné pravidlá a dôveru v základnú spravodlivosť. Na zachovanie princípov trhovej ekonomiky je dôležité, aby každý, kto poruší zákon, akokoľvek bohatý alebo úspešný, každý, kto podniká nečestne, niesol svoj diel zodpovednosti. Prijatie tohto zákona by znamenalo konkrétny krok smerom k poctivosti v podnikaní. Naša ekonomika závisí od čestnosti a férovosti. Veľká väčšina podnikateľov tieto hodnoty vyznáva. Po schválení tohto zákona budeme mať nový nástroj na presadenie týchto hodnôt, ktoré chráni náš systém slobodného podnikania pred zločinom a korupciou.

Návrh zákona taxatívne určuje trestné činy, pri ktorých zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb a ide o trestné činy, kde sme viazaní najmä komunitárnym právom zaviesť zodpovednosť právnických osôb. Ide o oblasti terorizmu, falšovania peňazí, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, počítačovej kriminality, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Napriek nevyhnutnej odlišnosti druhov trestov pre právnické osoby existuje relatívne široká paleta trestov, ktorá siaha od zákazu prevádzkovať určitú činnosť, zákazu účasti na tendroch financovaných z verejných prostriedkov až po úplnú likvidáciu právnickej osoby. Zvlášť peňažné tresty, ktoré sú prísnejšie ako u fyzických osôb, majú podľa skúsenosti z iných krajín vysoko preventívny účinok.

V posledných rokoch sme svedkami nových druhov aktivít, ktoré vykazujú vysokú mieru škodlivosti pre občana, spoločnosť a štát. Mnohé z týchto nových foriem protispoločenských javov sú spôsobované primárne právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami, napríklad hospodárske podvody, zneužívanie rôznych dotácií a subvencií, aktivity spojené so škodlivým zásahom do životného prostredia a podobne.

Problém absencie zodpovednosti právnických osôb sa na Slovensku prejavil napríklad v kauze krachu nebankových subjektov, kedy nebolo možné zaistiť majetok týchto subjektov, keďže trestne stíhaní boli len členovia štatutárnych orgánov ako fyzické osoby.

Vážnym dôvodom na zavedenie zodpovednosti právnických osôb je často nemožnosť ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe. Nedbanlivostné konanie viacerých osôb môže síce viesť k následku predpokladanom v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Pri právnickej osobe, samozrejme, postačuje objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

Ďalším dôvodom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb je pôsobiť preventívne pri cielenej kriminalite firiem cez tzv. biele kone, ktoré sa stávajú v prípade odhalenia trestnej činnosti obetnými baránkami.

Viacerí kolegovia v diskusii tvrdia, že Slovenská republika nemusí zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb a že na Slovensku sú právnické osoby zodpovedné v oblasti občianskeho alebo správneho práva. Sú. Ale nie za delikty, za ktoré musia byť zodpovedné podľa komunitárneho práva. Ak mi niekto vie identifikovať právny predpis, podľa ktorého je možné právnickú osobu postihnúť pre falšovanie peňazí, obchodovanie s ľuďmi, so zbraňami, prevádzačstvo, korupciu, detskú pornografiu, bol by som tomu veľmi rád. Navyše ide v našom právnom poriadku o trestné činy, preto je celkom logické, aby zodpovednosť právnických osôb pre tieto delikty bola vymedzená trestným právom.

Rovnako odcitujem list, ktorý poslal náš veľvyslanec pri Európskej únii, v ktorom jeho závere tvrdí: "Súčasne treba zdôrazniť, že v jednom z posledných vyjadrení komisie interpretuje požiadavku zavedenia zodpovednosti právnických osôb ako zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb" a Slovenská republika je myslím jedným len zo štyroch štátov Európskej únie, ktorá doposiaľ zodpovednosť právnických osôb za vymedzené trestné činy nezaviedla.

Návrh zákona vysiela jasný signál poctivým podnikateľom. Vaša čestnosť bude ocenená, pretože tieň podozrenia zmizne z poctivých firiem, ktoré rešpektujú zákony. Návrh zákona vysiela jasný signál aj pre každého občana. Nebude iný trestnoprávny štandard pre obchodné spoločnosti ako ten, ktorý sa aplikuje na každého jednotlivca. Taká istá čestnosť a poctivosť, ktorú očakávate od malých živností alebo na vašom pracovisku, alebo vo vašej komunite sa bude vyžadovať v každej zasadačke obchodnej spoločnosti.

Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán Peter Miššík bude uvádzať ako spravodajca poslanecký návrh.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca. Týmto ma poveril ústavnoprávny výbor uznesením z 3. septembra 2007 a určil ma zároveň za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gyulu Bárdosa na vydania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to v tlači 389.

Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, s ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať ani finančný, ekonomický, ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 388 a podľa § 71 rokovacieho poriadku NR SR navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prvého čítania.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Áno? Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o otázke trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb v tomto parlamente už odznelo viacero úvah v rámci bývalého predloženia Trestného zákona a trestného procesu tiež. Boli tu uvádzané argumenty, prečo trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb nie je tým najlepším riešením, ktoré riziká má pre podnikateľskú sféru, boli prijaté do Trestného zákona ustanovenia, ktoré zvýšili možnosť blokovať majetok na odškodnenie osôb, ktoré boli poškodené trestnými činmi, čo sme považovali za účelné. Ja tu nebudem opakovať riziká z hľadiska praxe, ktorá uvádzala, prečo je trestnoprávna zodpovednosť riziková v konkurenčnej súťaži právnických osôb, aké môže mať negatíva a podobne.

Chcem len uviesť, že uvedomme si, že naše slovenské právo pokrýva zodpovednosť týchto osôb za všetky činy, ktoré tu pán poslanec uvádzal. Jednak je trestná zodpovednosť fyzických osôb z podnikov ako štatutárnych zástupcov, alebo osôb, ktoré konali v mene alebo na príkaz vedúcich podnikov, čiže trestné právo to pokrýva a zároveň správne právo, alebo ak sa vám páči viacej, administratívne právo pozná právne predpisy, ktoré vyvodzujú zodpovednosť právnických osôb za určité činy so sankciami, ktoré sú vyššie, ako sú ukladané v oblasti trestného práva.

Čiže trestné právo strata slobody atď. fyzické osoby, právnické osoby na základe administratívneho práva. Tento systém sa osvedčil. Je pravdou, že v zahraničí trestnoprávnu zodpovednosť niektoré štáty prijali, ale sú to štáty, ktoré nemajú rozvinuté trestné právo správne. Tak ako to my máme v históri, ako to máme rozvinuté v súčasnosti. Tieto otázky nebudem rozvádzať, pretože v tejto snemovni som ich už vyargumentovala.

Chcem sa vyjadriť k stanovisku pána poslanca, ktoré publikoval aj v tlači a pani poslankyňa Žitňanská ich zopakovala, a síce, že nám z medzinárodných dohovorov vyplýva povinnosť zakotviť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.

Pretože som človek, ktorý, keď má určitý názor, vyjadruje ho na základe poznatkov a preštudovaných materiálov, dovolím vám tu uviesť jednotlivé dohovory a ich články, z ktorých vyplýva, že takúto povinnosť nemá Slovenská republika a je dané na výber, ako si vnútroštátne právo tieto otázky vyrieši.

Napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov v boji proti korupcii. Článok 26, dovoľte, pretože už toľko v tlači aj novinári, Leško napríklad sa odvoláva, ako zanedbala vláda povinnosť, ktorá jej vyplýva z medzinárodných dohovorov, tak vám ten článok prečítam.

Článok 26. Zodpovednosť právnických osôb. "V súlade s právnymi zásadami štátu zmluvnej strany zodpovednosť právnických osôb môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna." Môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna. Nie musí byť trestnoprávna. To znamená, že my máme u fyzických osôb zabezpečenú trestnoprávne a právnických osôb administratívnoprávne. To bol článok 26. Dohovor proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov.

V medzinárodných obchodných transakciách, je to Dohovor OECD, naň sa pán poslanec tiež odvoláva, že z neho vyplýva povinnosť právnických osôb byť trestnoprávne sankcionované. Tak som si tento dohovor preštudovala a článok 2 hovorí o zodpovednosti právnických osôb. V ňom znie: "Každá strana prijme v súlade so svojimi právnymi zásadami také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby ustanovila právnu zodpovednosť právnických osôb za podplácanie zahraničných verejných činiteľov." Nie trestnoprávnu, ale právnu a ďalej sa uvádza: "Každá strana zváži uvalenie ďalších občianskoprávnych alebo správnoprávnych sankcií, alebo trestnoprávnych zahraničného verejného činiteľa." Čiže znovu na úvahu in vnútroštátnych pravidiel.

Ďalší trestnoprávny dohovor o korupcii. Nebudem hovoriť č. 173/1999, myslím, že s tým nebudem zaťažovať ctené publikum. Je to trestnoprávny dohovor o korupcii členských štátov Rady Európy.

V čl. 19 ods. 2 hovorí: "Každá strana zaistí, že právnické osoby, o ktorých sa zistila zodpovednosť v súlade s článkom" a tak ďalej, tam sú vymenované tie činy, "podliehajú účinným, úmerným a odradzujúcim trestným alebo iným sankciám vrátane peňažných sankcií."

Pán poslanec, alebo iným sankciám, to znamená, žiadna trestnoprávna povinnosť, možnosť.

Ďalší materiál Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu čl. 10. Tiež sa naň odvolávate, že teda z toho nám vyplýva povinnosť.

Čl. 10 ods. 2. "Podľa právnych zásad štátu zmluvnej strany zodpovednosť právnických osôb môže byť," zdôrazňujem, "môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna." Pán poslanec, ak vám z toho vyplýva povinnosť tú trestnoprávnu zaviesť, mne ako právničke nie.

Ďalší dohovor. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu. Na ten ste sa viackrát odvolali. V čl. 4 sa hovorí: "Každý štát, zmluvná strana prijme opatrenia, ktoré môžu byť potrebné, aby sa vyvodili sankcie."

Článok 5. "Každý štát, zmluvná strana prijme v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi princípmi potrebné opatrenia s cieľom umožniť, aby bola právnická osoba so sídlom na jeho území alebo organizovaná podľa jeho právneho poriadku zodpovedná. Takáto zodpovednosť môže byť," opakujem, "môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna."

Pán poslanec, ani mne z toho povinnosť trestnoprávnej zodpovednosti nevyplýva a som prekvapená, že aj pani poslankyni Žitňanskej vyplýva trestnoprávna zodpovednosť.

A posledný, ktorý bol najviac diskutovaný, bol rámcový dohovor o útokoch na informačné systémy. Tu ste sa taktiež zhodli, že z tohto rámcového dohovoru vyplýva povinnosť.

Ja som si vybrala z úradného vestníka Európskej únie slovenské znenie a skutočne je tam napísané.

Článok 8 zodpovednosť právnických osôb. "Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že právnické osoby môžu byť trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch" a tak ďalej, "ktoré sa týkajú informačných systémov." Nuž, toto ma zarazilo, pretože tu by ste mohli mať pravdu. Preto som si obstarala pôvodné anglické znenie a dala som si ho preložiť. Ten anglický preklad bol odlišný ako v úradnom vestníku. Totiž originál hovorí o offense, nie o criminal offense, trestnom čine, a offense je protiprávny úkon, čo môže byť priestupok, prečin a tiež trestný čin.

Čiže preklad som si dala overiť v inštitúte tu prítomnom parlamentu, dala som si ho overiť u odborníkov z fakulty na trestné právo a obaja mi potvrdili, že v úradnom vestníku vyšiel nesprávny preklad tohto článku, pretože z originálu vyplýva, že za takýto priestupok môže byť daný, prečítam vám ho. "Každý členský štát je povinný urobiť potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby právnické osoby mohli brať na zodpovednosť za protiprávne skutky." A nie za trestné činy.

Čiže právnická osoba za protiprávny skutok môže byť zodpovedná na základe občianskeho, administratívneho alebo trestného, čiže aj tento protokol ide v línii všetkých protokolov, ktoré som vám tu predložila. Ja budem interpelovať pána ministra spravodlivosti, aby zistil, kto robil tento preklad. Je nekvalitný, je zlý, pretože aj odborný anglicko-český právnický slovník od Marty Chromej, vydala ho Praha v roku 1997, strana 210 hovorí, že pojem offense nie je pojem, ktorý bol použitý trestný čin, ale je to pojem priestupok, prečin alebo trestný čin. Je to strešný pojem.

Z toho, čo som uviedla, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie je pravdou, ktorá sa rozšírila v slovenskej verejnosti, v tlači a odborných kruhoch na základe argumentov pána poslanca Lipšica, že z uvedených dohovorov vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb a nie je pravda, že vláda tu niečo zanedbala, pretože pravdou je, že všetky dohovory, ktoré sa veci týkajú, som vám tu uviedla, prečítala, dávajú štátu možnosť, a teda aj tomuto parlamentu slobodne, nie v rozpore s dokumentmi Bruselu rozhodnúť, či v budúcnosti Slovenská republika pôjde cestou, ako aj niektoré iné štáty, že bude trestnoprávne stíhať fyzické osoby a právnickú osobu cestou administratívnej alebo občianskej zodpovednosti, a tým sa vyhne tým rizikám, ktoré už v tomto parlamente pri prerokúvaní Trestného zákona odzneli. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Mamojka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Keďže som bola oslovená, tak chcem reagovať. Ja si vždy dávam veľký pozor na to, ako formulujem veci a ja som vždy hovorila o tom, že Slovenská republika má povinnosť zaviesť zodpovednosť právnických osôb za určité skutkové podstaty, ktoré sú u nás trestnými činmi. Na tom sa asi zhodneme.

Ja som v debatách vždy pripúšťala možnosť, že dohovory tu dávajú členským štátom viacero možností v súlade s národným právnym poriadkom, presne tak, ako ste citovali, pani poslankyňa, ale tvrdím, že vláda tu niečo zanedbala, pretože my sa musíme dostať týmto dohovorom, a keď tvrdíte, že nie formou trestnoprávnej zodpovednosti, no tak potom formou inej zodpovednosti, ktorú sme vo vzťahu k právnickým osobám a týmto skutkovým podstatám konkrétnych trestných činov zatiaľ nedostali, a teda môžeme čakať iný návrh, možno návrh administratívnoprávnej zodpovednosti, ale fakt je, že dnes v našom právnom poriadku právnické osoby nevieme sankcionovať za tieto konkrétne skutkové podstaty, ktoré sú uvedené v dohovoroch.

Možno jednu poznámku. Ministerstvo spravodlivosti dalo do pripomienkového konania návrh noviel trestných rekodifikácií. Pokiaľ som zachytila, tak chce dostať dohovorom cestou trestného práva, i keď trošku inou formou, ako je tento návrh. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, nejde teraz len o ten formálnoprávny prvok, že či sme povinní, alebo nie povinní sa venovať trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ale ja chcem povedať, že sa bude treba mimoriadne zodpovedne venovať, ak by sme to akceptovali, naozaj, ktoré skutkové podstaty by sa vzťahovali na právnické osoby, pretože je tu istý zvyk, neboli sme na ten inštitút jednoducho trénovaní a zvyknutí v našom právnom poriadku, to treba vnímať.

Po druhé. Osobne si myslím a som preto zatiaľ trochu v rozpakoch, že v konečnom dôsledku vždy tá sankcia dopadne na konkrétnu fyzickú osobu, pretože právnická osoba je právne fikcia. Právnická osoba je tvorená konkrétnymi, reálnymi fyzickými osobami a dnes, to je fakt, či administratívnoprávna zodpovednosť, alebo obchodnoprávna štatutára, alebo člena štatutárneho orgánu je veľmi tvrdá, krutá a zodpovedá za škodu v plnej výške na základe mandátnej zmluvy, takže do značnej miery je protiprávne konanie skutočne kryté a relatívne tvrdo obchodnoprávnou, súkromnoprávnou administratívnou zodpovednosťou.

Preto napríklad treba pamätať aj na situáciu, že ak dôjde k dopadu nejakej vysokej finančnej sankcie a môže to skutočne právnickú osobu poškodiť veľmi drakonicky, tak môžu na to doplatiť. Treba nad tým uvažovať. Rádoví spoločníci alebo zamestnanci, ktorí jednoducho nemôžu ovplyvniť konanie právnickej osoby či tak, alebo onak a môžu mať kardinálny problém z hľadiska zamestnania sociálne a podobne.

Takže to len chcem záverom povedať, treba sa tejto otázke isto venovať, lebo sú skutkové podstaty, ktoré by možno za zmienku stáli, ale veľmi odborne, profesionálne o tom ešte diskutovať, či vôbec, a ak, tak ktoré skutkové podstaty by to mali byť. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová reakcia.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Ja by som chcela reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Žitňanskej. Ak som dobre rozumela tomu, čo ste povedali, to znamená, že vy nie ste presvedčená, že z dokumentov vyplýva povinnosť zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť. To, čo som ja citovala, bolo to z vášho vystúpenia v Slovenskom rozhlase v relácii Prvá ruka, kde poznámky z tejto relácie vyšli v tom zmysle, ako som uviedla. Redaktorom bol pán Juraj Hrabko. Čiže pokiaľ to zle interpretovali, tak potom si rozumieme v tom zmysle, že nevyplýva, áno? Pretože z tohto tlačeného materiálu som ten názor mala, ktorý som uviedla a opakovala som to, čo vyšlo v Storine. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte, nech sa páči, pán poslanec, v rozprave.

D. Lipšic, poslanec: Pán predseda, chcem v rozprave, aby pani kolegyňa Tóthová mohla reagovať, aby som jej vysvetlil len v záverečnom slove, lebo by ma zaujímal jej názor. My sa asi nechápeme. Totižto dokumenty Európskej únie, rámcové rozhodnutia, dohovory OSN nám stanovujú povinnosť zaviesť nie všeobecnú zodpovednosť právnických osôb, čo ja viem - za zlú stavbu, ale za konkrétne trestné činy, napríklad prechovávanie detskej pornografie, rozširovanie detskej pornografie, obchod so zbraňami a faktom je, že dnes na Slovensku právnické osoby nenesú žiadnu formu zodpovednosti za tieto trestné činy ani občianskoprávnu, pani poslankyňa, ani administratívnoprávnu. Ak áno, tak mi povedzte, v ktorom zákone existuje možnosť postihnúť administratívnoprávne právnickú osobu za rozširovanie detskej pornografie.

Citovali ste veľa dohovorov, tak ja vám odcitujem posledný, ktorým sa budeme zaoberať zrejme na schôdzi onedlho, Dohovor o počítačovej kriminalite. Tento dohovor vyslovene zaväzuje členské štáty, aby sankcionovali konkrétne trestné činy, ako sú vymedzené v čl. 9, výrobu detskej pornografie, ponuku alebo sprístupnenie detskej pornografie, distribúciu alebo prenos, držbu a potom, čo sa týka právnických osôb, zaväzuje tento dohovor, aby každá strana prijala potrebné legislatívne a iné opatrenia na založenie zodpovednosti právnickej osoby za trestný čin vymedzený v súlade s týmto dohovorom, ktorý v jej prospech spáchala fyzická osoba samostatne alebo ako súčasť orgánu tejto právnickej osoby a ktorá má vedúce postavenie v rámci tejto právnickej osoby.

Ktorý zákon, pani kolegyňa, umožňuje postihnúť právnickú osobu v ktoromkoľvek právnom odvetví za tento delikt? Moja odpoveď je, žiaden samozrejme. Žiadne. Čiže to, že neplníme svoje záväzky vo vzťahu k Európskej únii, k Rade Európy je zrejmé. Otázka je, kde by sa mala zodpovednosť zaviesť. Podľa mojej mienky v trestnom práve, pretože ide o trestné činy. Nemá zmysel to hľadať v občianskom práve. Navyše som citoval vyjadrenia aj nášho veľvyslanca, citoval som aj vyjadrenie veľvyslanca pri OECD, podľa ktorých posledná judikatúra Európskeho súdneho dvora a návrhy Komisie interpretujú povinnosť zaviesť zodpovednosť právnických osôb ako zodpovednosť trestnú. Ale v poriadku. Dajme administratívne právo. Ale ani tú nemáme, pani poslankyňa. Nehovorím ešte raz za čiernu stavbu, to máme. Ale za obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, terorizmus, korupciu.

Poviem príklad. Ak ide obchodná spoločnosť do nejakého verejného tendra, pošle svojho zamestnanca, aby zaniesol úplatok štátnemu úradníkovi, hej? Tohto úradníka chytíme a odstíhame ho. Ale on tam ide v prospech tej právnickej osoby, ktorá je v tom tendri. V jej prospech je spáchaný trestný čin. My dnes nevieme právnickú osobu postihnúť za korupciu v žiadnom právnom odvetví. Bol by som rád, keby ste povedali, v ktorom právnom odvetví?

Aj pán poslanec by bolo fajn, keby povedal vo faktickej poznámke.

Preto vystupujem v rozprave, aby sa dalo reagovať. V ktorom právnom odvetví? Musím povedať, že odborná verejnosť so zavedením trestnoprávnej zodpovednosti nikdy problém nemala. Koniec koncov, mnohí nominanti tejto vládnej koalície, ktorí sú dnes vo funkciách, v odborných článkoch ju podporovali, ja tie odborné články tu mám.

Odcitujem, čo písal k tomuto aj našim návrhom trestných kódexov prof. Šámal, keď vypočítal delikty, za ktoré musí niesť zodpovednosť právnická osoba podľa medzinárodných dohovorov a uzavrel to: "Ako z tohto výpočtu je jasné, musí ísť o dôrazné a citeľné sankcie voči právnickým osobám, ktoré sa svojou závažnosťou vyrovnajú trestným, kriminálnym sankciám ukladaným v trestnom konaní súdnom. Z toho je niektorými autormi dovodzované, že také prísne sankcie by mali byť zásadne doménou len trestného práva senzu stricto, nie práva správneho." Ale ešte raz. Dobre, aj práva správneho. Ale kde za tieto delikty nesie právnická osoba administratívnoprávnu zodpovednosť?

Pani poslankyňa, vy hovoríte, že naše právo tieto prípady pokrýva, lebo umožňuje stíhať štatutárov právnickej osoby ako fyzické osoby. Ale to nestačí. My musíme zodpovednosť formulovať na právnické osoby. Áno, právnická osoba je fikcia, vieme, preto tam musí byť objektívna zodpovednosť, lebo nemá žiadnu vôľu, preto nie je možné ju dať do väzenia. Lebo je právnou fikciou. Preto tam musí byť iná paleta trestov. To všetci vieme, ale dnes je celkom zrejmé, že zodpovednosť právnickej osoby nemáme.

Spomenuli ste možné riziko v konkurenčnej súťaži medzi podnikateľmi. A moja otázka znie. Ktorý proces dáva väčšie garancie proti zneužitiu, administratívnoprávny alebo trestný? A malo by to byť, že trestný proces. Preto si myslím, že je vhodnejšie, ak chceme ísť na veľmi citeľné a tvrdé sankcie, zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť.

Pán predseda výboru Mamojka spomínal možné dopady finančných sankcií na fungovanie právnickej osoby a v tomto, samozrejme, že má pravdu. Ale to je jedno, či zavedieme sankcie v správnom práve, alebo v trestnom práve a navyše, keď budeme mať právnickú osobu vytvorenú s cieľom páchať trestnú činnosť, s cieľom prať špinavé peniaze, tak budeme brať ohľad na to, že zamestnanci, ktorí tam pracujú, možno by aj prišli o zamestnanie? No, to hádam nie.

Čiže ja by som veľmi rád kolegom, a som rád, že je diskusia, adresoval pomerne konkrétnu otázku, keby nás oboznámili s právnym predpisom na Slovensku, platným a účinným, ktorý umožňuje vyvodiť zodpovednosť voči právnickým osobám aj v inom právnom odvetví, ako je trestné právo za vymedzené trestné činy, za vymedzené skutkové podstaty, kde nás medzinárodné dohovory viažu k zavedeniu zodpovednosti právnických osôb. Lebo inak budeme rozprávať tak mimoúrovňovo. Vy hovoríte, že zodpovednosť právnických osôb je všeobecná, naozaj za čiernu stavbu, ale za konkrétne vymedzené delikty nie je. A preto by som bol rád, keby sme ešte mohli o tom diskutovať.

Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Mečiar. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som veľmi smutná, že nemôžem ísť do rozpravy, lebo by som vám uviedla pár logických chýb, ktorých ste sa dopustili. Administratívne konanie môže trestať veľmi rýchlo, účinne do roka, najneskôr do polroka. Súdne konanie tri, štyri roky.

Ďalej. Pán poslanec, hovorili ste, že máme dohovor o počítačovej kriminalite. Veď som vám čítala. Z počítačovej kriminality čl. 12 ods. 3 v závislosti od právnych zásad strany môže byť zodpovednosť právnickej osoby trestnoprávna, občianskoprávna a správnoprávna. Nestihli ste zrejme sledovať, alebo ste zle sledovali to, čo som hovorila. Naraz vystúpite, že tento dohovor už dáva povinnosť. Ani tento nedáva. Opakujem, keď mám názor, veľmi dôsledne idem za argumentmi, nech neľutujem čas pre štúdium a doviedla som vás do situácie, že neimplantujte mi, že nechceme zodpovednosť. Chceme, len nehovorte, že z dohovorov vyplýva povinnosť. Pretože klamete, klamete v tejto snemovni, klamete v tlači, klamete v televízii s postavením vševedúceho.

Citovali ste nejakého pána profesora. Ja by som vám troch vedela odcitovať, tiež aj zahraničných, ktorí povedali, tam, kde je možné administratívne, je to rýchle a štát je dôsledný, môžeme administratívnym. A aj niekde sa to uplatňuje. Takže berte názor takto, ja si myslím, že v súčasnosti predložený váš legislatívny návrh, ktorý vychádza z povinnosti, nie je pravdivý, nevychádza z pravdivých základov.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Ja by som v dobrom a vôbec nestranícky navrhoval, aby si pán navrhovateľ problematiku naštudoval. Keď sa naučí, o čo ide, aby zvážil, či takýto text vôbec ešte do Národnej rady dá a aby si ho teraz zobral domov. V každom prípade sa má na čom zdokonaliť.

Odvolávka na Európsku úniu je nesprávna, nemožno nekvalifikovanosť schovávať za Európsku úniu, ani subjektívny úmysel považovať alebo pre nedobrý subjektívny úmysel hľadať autoritu medzinárodných inštitúcií, ktorá v danej situácii hovorí a koná inak.

Preto, pán navrhovateľ, je to na vás, ale vôbec to nebude urážka ani hanba, ak si to zoberiete, naučíte sa, o čom to je a dáte iné návrhy zákonov.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: K pánovi poslancovi Mečiarovi. Nie, nebol tu pri úvodnom slove.

Ale k poslankyni Tóthovej, áno. Pani poslankyňa, vy ste mi neodpovedali. Ja som sa vás pýtal, v ktorom zákone máme akúkoľvek zodpovednosť právnickej osoby za vymedzené delikty? My ju nemáme, pani poslankyňa. Vy asi, nehnevajte sa na mňa, nerozumiete, čo znamená zodpovednosť právnickej osoby za vymedzené trestné činy. Skúsim to povedať ešte raz. My nemáme povinnosť zaviesť zodpovednosť všeobecnú. Alebo právnické osoby kreovať. To máme. Máte pravdu. Ale za vymedzené trestné činy a povedzte mi, keď obchoduje právnická osoba so zbraňami, môžeme ju postihnúť? Môžeme ju postihnúť? Ale tie dohovory formulujú skutkové podstaty trestných činov, kde právnická osoba musí byť zodpovedná, právnická osoba, a dajme tomu, že aj v správnom práve. Ale nie je, pani poslankyňa.

Keby dnes prišla žaloba na Európsky súdny dvor, tak to prehráme ešte v podateľni. A vy to dobre viete. Veď prečo vaša vláda a ministerstvo spravodlivosti navrhuje čosi veľmi zvláštne v Trestnom zákone cez ochranné opatrenie zhabanie vecí a peňažných prostriedkov a majetku, aby bolo možné sankcionovať de facto právnické osoby. Prečo to robia? Keď hovoríte, že my sme vlastne v ažurite. My nie sme v ažurite. My neplníme iba naše požiadavky, a ak naozaj tá žaloba príde, ja som ochotný sa s vami staviť, o čo poviete. Či to vyhráme, alebo prehráme. Ak hovoríte, že my sme v poriadku. My všetky záväzky plníme. Ale ja som neargumentoval vo svojom úvodnom slove našimi záväzkami. Vôbec nie. Ja som hovoril, prečo si ja myslím, že je dobré, aby bola zodpovednosť právnických osôb v trestnom práve. Prečo je to v súlade aj s našimi tradíciami trestného práva.

Vy hovoríte, že správny proces je rýchly. Možno, že je rýchlejší ako súdny proces. Ja som hovoril o tom, že trestný proces dáva väčšie garancie proti zneužitiu. Keď tu niekto argumentuje možným zneužitím voči podnikateľom, tak je dôležité, aby sme riziko zneužitia minimalizovali. S tým sa zhodneme. A to riziko zneužitia je minimalizované v trestnom procese viac ako v procese správnom. Nehovoríme o rýchlosti konania teraz. Lebo o tej tam nebola vznesená námietka, že to je problém. Problém bol vznesený ako námietka vo vzťahu k zneužitiu v konkurenčnom boji.

Napriek tomu som, pani poslankyňa, rád, že ste sa prihlásili. Mali sme zaujímavú rozpravu a poprosil by som vás, keby ste mali priestor a čas v budúcnosti a vedeli mi identifikovať právne predpisy, ktoré zavádzajú zodpovednosť právnických osôb za vymedzené deliktuálne konanie, bol by som vám aj naďalej veľmi vďačný. Ďakujem, pani poslankyňa.