P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 390, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 389.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby za skupinu predkladateľov poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, keď HDP rastie tempom 5 %, je to dôvod k optimizmu. Ak je rast zdravý, niekde na úrovni dvoch cifier, máme nepochybne dôvod k nefalšovanej radosti. V takom období je prirodzené, že sú i odvetvia, ktoré rastú oveľa rýchlejšie, ak však nejaké odvetvie skočí o 40 % a nie je to prevratne nová technológia, treba spozornieť. Ak je 40-percentný rast v hazarde, a to rok po vážnej zmene v zákonnej úprave hazardných hier, treba otvorene povedať, máme problém. Máme problém a ten problém je veľký. A určite sme si ho čiastočne spôsobili aj sami. Možno nie problém osobný, my v tejto sále, ale pre stovky až tisíce hráčov a pre 10- až 15-krát toľko ľudí, ktorí sú v ich bezprostrednom okolí, problém až priveľmi osobný.

Vážené dámy a páni, zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách priniesol takýto enormný 40-percentný rast, rast medzi rokmi 2005 a 2006 v oblasti výherných prístrojov. Tento rast je realita a tento rok nehovorí o inom trende. Rast je to určite nezamýšľaný, vychádzajúc z materiálov, ktoré boli predložené pri príprave a predkladaní toho zákona. Aj preto si myslím, že aspoň čiastočné riešenie problému nenarazí na zásadný odpor tých, ktorí zákon pripravovali.

Na tomto mieste by som rád v krátkosti ocenil aj prínos tohto zákona o hazardných hrách z roku 2005. Aj to, že viac-menej naplnil všetky predpoklady, s ktorými do parlamentu prichádzal, obzvlášť v transparentnosti a obmedzovaní korupčného prostredia v hráčskom biznise. Tu však nie som na to, aby som chválil to, čo funguje, to, čo tu máme a je platné, ale preto, aby som odôvodnil novelu, ktorú prinášame.

Navrhovaná novela sa pre to, aké má zákon samotný prínosy, snaží nenarušiť žiaden princíp, ktorý zaisťuje pozitíva zákona a snaží sa len potlačiť nezamýšľaný účinok. Predkladatelia sa zamýšľame a zameriavame na najrozšírenejšiu - toto je napríklad vyjadrené výškou vkladov, ktorých je až 39 %; najdostupnejšiu, na Slovensku je viac ako 18-tisíc hracích miest, a najagresívnejšiu formu hazardu - prevažná väčšina závislých je práve závislých od takejto formy hazardu - teda výherné prístroje. Občas budem používať aj iné názvy - automaty, jednorukí zlodeji, takže neberte ma v tomto ohľade priveľmi za slovo, ale výherné prístroje, tak ako je to zadefinované v zákone, budem myslieť všetkými týmito názvami.

Tento biznis zaznamenal medzi rokmi 2005 a 2006 absolútne najvyšší rast vkladov, a to rast vkladov až o 5,15 miliardy Sk. To inak znamená, že každý jeden dospelý v tejto krajine nahádzal do automatov viac ako 4 200 korún, a to je viac ako 1 200 korún ako rok predtým. Na takýto rast reagujeme dvoma spôsobmi obmedzenia dostupnosti výherných prístrojov.

Prvá cesta je lokálny, ale celoplošný zákaz jednorukých zlodejov na území obce, resp. časti obce, tak ako ju definuje aj zákon č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení. Rozhodnutie o nepovolaní automatov by prináležalo kvalifikovanej väčšine obecného zastupiteľstva a realizovali by sa prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Určite to nebude populárna kompetencia. Dosiahne sa však transparentnosť a vylúči voluntarizmus jednotlivca, či už starostu, alebo úradníka, na ktorého by to takisto mohlo byť nasmerované, ale hlavne rozloží sa tlak, lebo prísne reštrikcie v tejto oblasti nie sú jednoduché a budú vyžadovať aj určitú mieru statočnosti. Miestny poslanec však svojím rozhodnutím kandidovať a zložením sľubu prevzal na seba zodpovednosť za obec a miestne pomery v lokálnych podmienkach takúto zodpovednosť aj musí uniesť. Prečo regulácia v obci? Nuž jednoducho preto, lebo väčšina negatív z hrania sa prejavuje v bezprostrednom okolí či už hráča, alebo miesta, kde sa hrá.

Druhou cestou je vytláčanie automatov z verejných priestranstiev do kasín a herní. Treba povedať, že hoci prevádzkovateľ zodpovedá za každý jeden prístroj, kontrola roztrúsených automatov najmä v krčmách, a tam najmä v spojitosti s alkoholom, ale aj v kultúrnych domoch a obchodoch a na iných verejných miestach je nedostatočná. Obzvlášť, čo sa týka hrania mladistvých, najohrozenejšej to skupiny patologickým hráčstvom.

Najpočetnejšia skupina hráčov je totiž z vekových kategórií 18 až 24 a 25 až 29 rokov. Ak zoberieme čas, kým sa človek prepracuje k patologickému hráčstvu, je zrejmé, že väčšina týchto ľudí musí začať s hratím už pred 18. rokom. Vyskytujú sa, samozrejme, aj hráči mladší ako 17 rokov a dokonca sú aj prípady 14-ročných. Samozrejme, liečení pacienti sú vždy iba tou povestnou špičkou ľadovca a štatistické údaje, ktoré mám, hovoria, že týchto hráčov je dnes na Slovensku liečených približne 300 ročne. Štatistiky ÚZIŠ sú dostupné, samozrejme, u mňa alebo priamo v inštitúcii.

Pani kolegyne a kolegovia, počul som od niektorých z vás aj názor, žiaden automat na verejnom priestranstve. Áno, možno sme boli ako predkladatelia opatrní a málo razantní. Môžem však prisľúbiť, že akýkoľvek pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ktorý pôjde týmto smerom, všetci predkladatelia podporíme a svojím spôsobom budeme tomuto sprísneniu aj radi.

Tu si dovolím aj jednu malú odbočku od merita hrania na výherných prístrojoch, pretože naša novela obsahuje aj tretiu časť a tou je umožnenie, aby mohol získať licenciu popri akciových spoločnostiach a spoločnostiach s ručením obmedzeným, teda licenciu na hranie i štátny podnik.

V podstate ide o štátne závodisko a dostihové stávky. Zo zákona č. 171 podľa mňa nedopatrením vypadlo to, aby štátny podnik licenciu mohol získať a ďalej navrhujem, aby sa takáto licencia mohla udeliť štátnemu podniku, samozrejme, za dodržania všetkých ostatných podstatných podmienok takých, ako dodržujú súkromné alebo štátne akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

Späť však k podstate. Je oprávnená reštrikcia v prípade hazardu? Podľa predkladateľov určite áno. Hazard nikde na svete nie je pokladaný za úplne normálne podnikanie pre jeho sociopatologické dôsledky, snáď okrem hráčskych rajov, ale aj tam je štátom vždy prísne sledovaný a regulovaný.

My, čo sa týka hracích automatov alebo hracích prístrojov patríme asi k najliberálnejším štátom. Minimálne v tomto priestore. Na porovnanie. U nás sa vyskytuje jeden prístroj zhruba na 310 obyvateľov, v Nemecku, ktoré je tiež pokladané v tejto oblasti za pomerne liberálnu krajinu, je to 500 obyvateľov a vo Francúzsku dokonca 18-tisíc obyvateľov. Vo Francúzsku pre zaujímavosť je aj také obmedzenie, že môžu byť výherné prístroje len v kasínach a do kasín majú prístup len obyvatelia mimo mesta, v ktorom sa kasíno nachádza.

Aby som bol objektívny, môžem povedať, že v Česku sú na tom ešte o kúsok horšie, tam sa vyskytuje jeden hrací prístroj na niečo viacej ako 200 ľudí.

Hazardné hráčstvo je bezpochyby negatívny jav. Ľudia sa ho dlhým súžitím naučili zvládať rovnako, ako sa naučili zvládať napríklad alkohol. Bohužiaľ, rovnako ako alkohol ho nezvládneme všetci. Preto štát prakticky všade na svete pomáha zvládať tento problém reguláciou dostupnosti. Podľa rôznych dostupných štúdií totiž niekde medzi 0,3 v závislosti od štádia až 3 % nie je bez pomoci schopných odolať.

Keby sme prerátali len dolnú hranicu týchto štúdií, na Slovensku sa to týka bezprostredne 17-tisíc ľudí, ktorí sú v ťažkom riziku. Ak by sme boli niekde v strede týchto odhadov, tak by to bolo viac ako 150-tisíc ľudí.

Aby som však neostal len pri všeobecnej konštatácii negatívnosti gamblingu. Čo prináša? Jednoznačne prináša zdravotné, psychické, morálne, sociálne i ekonomické škody. Hazard prináša jednu vážnu zdravotnú komplikáciu, ktorá môže prerásť až do patologického hráčstva. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je to normálna diagnóza F 63.0. Ide o chorobu liečiteľnú, ale nevyliečiteľnú, ktorá aj po úspešnom terapeutickom pôsobení môže skončiť nanajvýš trvalou abstinenciou. Je podobná závislostiam od návykových látok. Podľa údajov ÚZIŠ bolo na Slovensku v posledných piatich rokoch na túto diagnózu liečených približne 275 až 300 ľudí.

Terapia vyžaduje spravidla strednodobú hospitalizáciu, údaje zo Slovenska presne nemáme, ale nebudú sa vzhľadom na charakter liečby veľmi líšiť od údajov z Českej republiky, kde dĺžka tejto liečby je 47,5 dňa. Po terapeutickej liečbe na lôžku nasleduje dlhodobé liečenie v skupinovej terapii a je nutný terapeutický kontakt lekára s pacientom.

Úspešnosť liečby viac ako 50-percentná rovnako ako pri drogových závislostiach sa považuje za veľmi, veľmi dobrú. Samozrejme okrem liečenia patologických hráčov, ktorých som povedal, že je na Slovensku niečo menej ako 300, sú tu ešte hráči neliečení, liečbe sa vyhýbajúci pacienti, ďalej problémoví hráči, ktorí ešte nespadli do takého stavu, že by išlo o patologické hráčstvo, a hráči príležitostní, každý svojou mierou obmedzenia, ale aj s rizikom pre seba i spoločnosť. V tejto skupine ľudí je veľká časť, približne až 1/3, komplikovaná vo svojej liečbe ešte tým, že hráčstvo sa vyskytuje v spojení s alkoholizmom. To je výsledok toho, že hracie automaty sa nachádzajú, jednoducho povedané, v krčmách, kde sa tieto dve závislosti kombinujú.

Ľudia, ktorí trpia hráčskou závislosťou vo zvýšenej miere trpia inými psychickými poruchami, hlavne depresiami a výrazným vyšším sklonom k samovraždám. Bohužiaľ, náklady na liečbu týchto ľudí ani ÚZIŠ nevedel vyčísliť.

Jedna skupina sú tí, ktorí priamo podľahli hráčstvu. Druhou skupinou ťažko ohrozených, a to je skupina 10 až 15 ľudí na každého hráča, sú ľudia v ich bezprostrednom okolí. Samozrejme a hlavne psychicky najviac trpia rodiny, ale postihnutí sú aj ľudia z bližšieho i ďalšieho okolia, predovšetkým obete kriminality, veritelia, ľudia s inými nedodržanými ekonomickými záväzkami a ľudia, ktorí sa s týmito rodinami postihnutých musia stýkať a sú konfrontovaní s ich sociálnou nedostatočnosťou, pretože s hlavne pokročilejšími formami hráčskej závislosti je sociálna nedostatočnosť výrazne zviazaná. Ide o najprv nebadaný, ale potom až zjavný prepad sociálnej úrovne týchto rodín, z ktorých pri patologickom hráčstve väčšina končí v sociálnej sieti.

Strata zamestnania a neschopnosť splniť akékoľvek záväzky, čo sa rovná potom úplnej nezamestnanosti, je bežná. Vyvrcholením je páchanie trestnej činnosti. Trestnej činnosti v prvom rade hráčov - v snahe zadovážiť si ďalšie prostriedky na hru, resp. v snahe vyrovnávať svoje predchádzajúce dlhy.

Okrem tejto kriminality je na hazard naviazaná ďalšia trestná činnosť či už smerujúca proti prevádzkovateľom, pretože výherné prístroje sú pomerne jednoduchým a dostupným zdrojom peňazí, ale aj prevádzkovaná samotnými prevádzkovateľmi. Táto trestná činnosť má oveľa závažnejší charakter, ktorý sa končí až pri praní špinavých peňazí. O tom zrejme viacej pohovorí spolupredkladateľ pán Lipšic.

Všetky tieto faktory, ale najmä ľudská stránka problému a solidarita s tými, ktorí nevedia bojovať so závislosťou od hrania, hovoria, že je možná, priam žiaduca regulácia odvetvia aj reštrikcia dostupnosti hazardu. Umocňuje to i poznatok, že voľne, teraz citujem z práce českého senátora Jozefa Novotného, až 98 % hráčov si myslí, že štát nevychádza v ústrety hráčom, ktorí sa chcú zbaviť patologického hráčstva, nekladie k dosiahnuteľnosti hier väčšie prekážky.

Dámy a páni, aj preto predkladatelia prišli s danou novelou, pretože si myslia, že viacej treba vychádzať v ústrety hráčom a ich snahe obmedzovať túto neresť ako hráčskemu biznisu.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte, aby som ako spravodajca vystúpil k návrhu skupiny poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorí predkladajú novelu zákona o hazardných hrách. Uvedený návrh ste dostali v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze a ako spravodajca môžem potvrdiť, že spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku.

K obsahu toho návrhu zákona môžem len zdôrazniť alebo zopakovať po predkladateľovi to, že hazardné hry, hry na výherných automatoch vedú a majú neblahý vplyv nielen na tých, ktorí podliehajú tejto neresti a hráčskej závislosti, ale má to neblahý vplyv aj na ich blízke okolie, najmä na rodinu a, samozrejme, v konečnom dôsledku to má veľmi negatívny vplyv aj na verejné financie.

Teraz nehľadím na to, že profit z prevádzkovania hracích automatov aký-taký majú aj obce, ale myslím si, že prioritou by práve malo byť minimalizovanie tých veľkých negatívnych dôsledkov takejto závislosti a bezbrehého prevádzkovania hracích automatov v našich obciach a mestách.

Preto súhlasím s predkladateľmi, že by sme mali toto prevádzkovanie hracích automatov istým spôsobom výraznejšie regulovať a najmä dať do kompetencie tým, ktorí to vedia lepšie posúdiť, čo je v ich záujme, ako my napríklad, alebo nejaký štátny orgán. Preto, nielen že je dôvod na to, aby sme o tomto návrhu rokovali, ale myslím si, že je dôvod, aby sme tento návrh zákona aj schválili.

Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásili pán poslanci Bauer a pán poslanec Galbavý.

O slovo ale požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort. Dávam mu slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, nepochybujem o tom, že úmysel navrhovateľov vo vzťahu k novele zákona o hazardných hrách je úmysel dobrý. Koniec koncov nie je to prvýkrát, keď sa s týmto návrhom stretávame tu na pôde Národnej rady, keď sme v roku 2005 prijali zákon, ktorým sa v tejto citlivej, takpovediac aj boľavej oblasti urobil vtedy poriadok, akýsi posun dopredu, tak bola snaha práve pána poslanca Minárika a skupiny poslancov okolo neho pretlačiť do zákona ešte aj túto drobnú novelu, ktorou by sa zvýraznila kompetencia samospráv, konkrétne starostov, primátorov, obecných a mestských zastupiteľstiev, aby to boli práve oni, ktorí môžu rozhodovať o tom či áno, alebo nie na území ich obce alebo mesta vo vzťahu k tomu, či tam budú hracie automaty, alebo nebudú.

V tom období, keď sme o tejto téme diskutovali, a bolo to v roku 2005, a naozaj ten zákon, ktorý bol prijatý, myslím tá pôvodná novela prešla všetkými možnými pripomienkovými konaniami a netajíme sa tým, že aj práve týmto návrhom sme sa zaoberali vtedy veľmi dôsledne, tak nakoniec napriek tomu, že to bolo obdobie, keď sa tu rodila decentralizácia verejnej správy, keď sme jasne podporovali kompetencie samospráv a keď sme práve cez tú decentralizáciu chceli, aby samosprávy boli tým silným článkom demokratického systému, ktorý o tom, čo môže a čo sú problémy na jeho území bude rozhodovať suverénne a demokraticky a v mnohých príbehoch myslím, kde ide o originálne kompetencie aj bez toho, že by mu do toho hovoril nejaký štátny orgán, tak sme tento návrh vtedy zamietli. Myslím, zamietli vo výbore pre financie, rozpočet a menu. A zamietli sme ho preto, lebo sme si uvedomovali niekoľko skutočností.

To, aby sa nám podarilo zo Slovenska úplne dostať preč hazardné hry, je asi nie celkom možné a je to možno idea navrhovateľa. Spomíname si na roky 20. a 30., keď bola v Amerika zavedené prohibícia a vieme, akým spôsobom to dopadlo, ale ja nechcem dávať paralelu medzi týmito rokmi a týmito rokmi a tým, čo je dnes vo vzťahu k hazardným hrám na Slovensku. Jedno, čo chcem podčiarknuť, zákon z roku 2005 bol zásadným prelomom do poriadku aj v tejto oblasti a bol akýmsi umením možného, aby to, čo sa urobiť má v tejto oblasti a môže, aby sme naplnili.

Neviem, či niekto vyhodnotil dôsledky tohto zákona a jeho uplatňovanie v praxi, ale určite bol tento zákon značným posunom dopredu v tom, aby sa to, čo všetci považujeme, tak ako to tu v úvodnom slove povedal pán kolega Minárik, za nešťastné a choré a s čím treba bojovať, aby sa toto predsa len posunulo do určitej roviny, v ktorej už všetci budeme mať, aj my zákonodarcovia, pocit, že sme to predsa len posunuli o krok dopredu.

Vtedy, keď sme povedali vo vzťahu k starostom a primátorom, táto kompetencia napriek snahe v tom procese decentralizácie a demokratizácie, že by im nemala patriť, tak to boli dva dôvody. Jeden dôvod bol ten, že ani Združenie miest a obcí Slovenska nebolo ujednotené na tom, že toto je práve tá kompetencia, kde by oni mali nezávisle rozhodovať.

A nebral som to ako z ich strany slabosť, ale bral som to ako snahu, aby v tejto oblasti, ktorá je veľmi citlivá, boli predovšetkým zo strany štátu nastavené pravidlá hry, aby boli nastavené kritériá, v zmysle ktorých sa môžu pohybovať aj starostovia, aj prevádzkovatelia a koniec koncov aj užívatelia.

A tu si myslím, že v tom roku sme urobili posun, ktorý bol vnímaný pozitívne a ktorý sa koniec koncov aj ako dobré rozhodnutie ukázal v neskorších časoch. A preto upozorňujem na to, že ak dnes máme pocit, že tam treba niečo zmeniť a že treba sprísniť kritériá, myslím tým predovšetkým to zvýšenie základného imania, aby nie každý, kto chce, alebo kto má úmysel prevádzkovať tieto automaty, to robiť mohol, ale predovšetkým aj zvýšenie tej finančnej zábezpeky alebo pohrať sa s nejakými ďalšími kritériami, ktoré budú jasne garantovať, že v dosiahnutom stupni, ak je to zlé, tak treba znížiť možnosť tých, ktorí to prevádzkujú, alebo, ak to je dobré, no, tak to treba potvrdiť alebo ešte sprísniť.

Tak preto navrhujem, poďme radšej touto cestou. Poďme cestou, kedy sa bude mať aj starosta, aj poslanecký zbor o čo oprieť, pretože štát prostredníctvom legislatívy, ktorú my schvaľujeme, pomôže starostom a primátorom postaviť ten systém tak, že je jednoznačné, že sa nedá úplne zlikvidovať zo spoločnosti, ale sprísniť tak, aby tie negatívne vplyvy boli minimálne.

A to posledné, čo som si nechal. No, ak by takýto zákon prešiel, tak si myslím, že sme vytvorili priestor pre korupciu. Nech sa na mňa nehnevajú navrhovatelia, ale ak to bude v kompetencii v obciach, v mnohých prípadoch 3, 5, 7 poslancov alebo jedného starostu, tak ten starosta je postavený pred situáciu, ktorú teda, ja za seba poviem, nezávidím.

Na jednej strane, ak si uvedomí to, čo som ja povedal, že treba sprísniť kritériá a niekomu dá licenciu, no, tak bude v pozícii človeka, ktorý je upodozrievaný z toho, že podľahol korupcii. Keď nedá a vedľajšia obec to bude riešiť spôsobom pozitívnym a bude mať z toho akési príjmy, tak zase bude postavený do inej polohy.

Preto si myslím, že toto je taká citlivá oblasť, ktorej by sme mali nechať, aby štát, a možno to je pre niekoho úsmevné, že za toto tu orodujem, ale aby štát, to znamená my sme boli tí, ktorí nastavíme kritériá, ktoré, ak treba, tak ich sprísnime, ale nenechávajme to na starostu, ktorý bude postavený do pozície, že podozreniu z korupcie sa v takomto príbehu jednoducho nevyhne.

Takže z tohto pohľadu upozorňujem alebo navrhujem kolegovi Minárikovi a skupine poslancov, či by sme sa nemali vrátiť možno k sprísneniu kritérií, lebo takéto riešenie, aké navrhujú v zákone, nepovažujem za dobré. Hovorím to v tejto chvíli za seba. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Horta sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Budeme pokračovať v rozprave a teraz vystúpi pán poslanec Bauer.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, hostia, predkladaná novela zákona o hazardných hrách reaguje na stav, ktorý nastal po roku 2005, keď bol zákon upravený na základe koncepcie štátnej politiky v oblasti hazardných hier.

Dnes môžeme povedať, že nezamýšľaným dôsledkom úpravy z roku 2005, aj keď to bol zásadný prelom a o umení možného, ako povedal pán podpredseda Hort, je výrazné zvýšenie počtu výherných prístrojov, ktoré spôsobuje a zároveň aj odráža zvýšený počet tých, ktorí sú od týchto prístrojov závislí.

Dostupnú zdravotnícku štatistiku na Slovensku podal kolega Pavol Minárik. Teraz len na doplnenie pár čísel zo susedného Česka. Podľa hutníckej zdravotnej poisťovne závislosť známa ako patologické hráčstvo sa väčšinou vyskytuje u mužov medzi 21. a 55. rokom života. Postihnutých je od 1 do 4 % obecnej populácie, tretinu z nich tvoria ženy. Podľa primára Psychiatrickej liečebne v Bohuniciach Karla Nešpora sú v poradí závislosti jeho pacientov na prvom mieste výherné automaty, na druhom športové stávky a o tretie a štvrté miesto sa delia Bingo a Ruleta. Problémy s hazardom majú prevažne muži, aj keď do týchto problémov sa dostanú niekedy aj dievčatá, hovorí primár Bohuníc.

Na Slovensku obraz o vážnosti problematiky, pán kolega Hort, nám dávajú agregované príjmy zo správnych poplatkov a počty výherných prístrojov v jednotlivých obciach. Zvýšenie počtu výherných prístrojov vám chcem ilustrovať na počtoch v niektorých mestských častiach mesta Košice.

Mestská časť košického vládneho programu mala v roku 2001 na svojom území 31 výherných prístrojov a vybrala 1 240-tisíc korún na správnych poplatkoch. V roku 2005 po zmene zákona mala už 39 výherných prístrojov s poplatkami za 1 560-tisíc korún, v roku 2006 už mala 46 výherných prístrojov 2 070-tisíc korún príjmy z poplatkov a v roku 2007 až 58 výherných prístrojov a poplatky 2 610-tisíc korún.

Mestská časť Dargovských hrdinov v Košiciach mala v roku 2001 31 výherných prístrojov, vybrala 1 240-tisíc korún. V roku 2005 mala už 39 výherných prístrojov a vybrala 1 560-tisíc korún, v roku 2006 už 46 výherných prístrojov, vybrala 2 070-tisíc korún a v roku 2007 už 58 výherných prístrojov a vybrala 2 610-tisíc korún.

Mestská časť Staré mesto, posledná mestská časť, ktorú predstavím, v ktorej je najviac výherných prístrojov v Košiciach, mala v roku 2001 258 výherných prístrojov a vybrala 10 338-tisíc korún na poplatkoch, v roku 2005 mala 291 výherných prístrojov, vybrala 11 715-tisíc korún, v roku 2006 však už 317 výherných prístrojov, vybrala 14 353-tisíc korún a v roku 2007 už 348 výherných prístrojov, vybrala 15 710-tisíc korún.

Počet výherných prístrojov stúpol v mestskej časti Staré mesto v roku 2007 oproti roku 2005 o cca 20 %, ale v mestskej časti košického vládneho poriadku a Dargovských hrdinov až takmer o 50 %. Opakujem o 50 %.

Súčasný stav je taký, že obec musí udeliť individuálnu licenciu prevádzkovateľovi výherných prístrojov v prípade splnenia podmienok stanovených zákonom. Obce de facto nemajú dosah na ovplyvňovanie vývoja počtu výherných prístrojov na svojom území, a pritom ako jediný orgán verejnej moci jej predstavitelia vedia najlepšie, aký je stav gamblerstva na jej území. A preto je odôvodnené, aby hlavne na základe princípu subsidiarity mali možnosť regulovať počty výherných automatov na svojom území, a tým pozitívne ovplyvňovať aj počet ľudí závislých od týchto prístrojov, resp. zabrániť, aby ľudia takúto psychickú poruchu vôbec získali.

Predkladaný návrh dáva možnosť, len možnosť obci regulovať počet výherných prístrojov na svojom území, ktorú môže a nemusí využiť. V prípade, že predstavitelia miestnej samosprávy nezistia negatívne dôsledky z prevádzky výherných prístrojov, nemusia zasahovať a platí stav, ktorý je v súčasnom zákone. Ale v prípade, že občania, poslanci alebo starosta, primátor zistia nepriaznivé dôsledky prevádzky výherných prístrojov a je potrebné verejne zasiahnuť, budú tak môcť urobiť.

Obec ako prvá má informácie o sociálnych dôsledkoch gamblerstva vzhľadom na kompetencie obce v tejto oblasti. Poskytuje napríklad jednorazové dávky pre rodiny, ktoré sa dostali do sociálnej núdze. Tieto informácie ministerstvo nikdy nemá možnosť takto získať, ako má možnosť obec, predstavitelia obce.

V niektorých komentároch v médiách sa po zverejnení tejto novely objavilo, že ak bude iný stav regulácie v každej obci, že sa gambleri budú sťahovať do obcí, kde obec nebude regulovať sieť výherných prístrojov na svojom území. Je to, samozrejme, možné, že ak obec vydá všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom ustanoví, že na jej území alebo niektorej časti územia nebude individuálna licencia na prevádzku výherných prístrojov udeľovaná, tak závislí hráči sa budú sťahovať do obce, kde takéto VZN nebude vydané.

Zmyslom navrhovanej novely však je, aby všetky obce mali legislatívny nástroj, možnosť vydať všeobecné záväzné nariadenia, ktorým môžu v prípade potreby zasiahnuť a rozhodnúť.

Dámy a páni, aj keď neexistuje dostatočná a úplná zdravotná štatistika o gamblerskej závislosti spôsobenej výhernými prístrojmi, na internete môžete nájsť množstvo svedectiev závislých hráčov, ktoré dokumentujú vážnosť situácie a dokazujú, že v tejto oblasti je potrebný legislatívny zásah.

Pretože pred hlasovaním, v ktorom rozhodneme, či novela postúpi do druhého čítania, už nie je veľa času a na surfovanie po internete a hľadanie týchto svedectiev tiež nie je veľa času, dovolím si uviesť aspoň jeden príklad vyliečeného závislého hráča. Je na adrese pho.wmc.sk, kde na úvodnej stránke tohto portálu s názvom patologické hráčstvo nájdeme tento text:

"Ja hráč alebo do hlbín hráčskej duše. Som odliečený patologický hráč. Momentálne úspešne abstinujem od hrania 22 mesiacov. Túto stránku som sa rozhodol urobiť niečo po tom, ako som úspešne ukončil liečbu v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Jedným z mnohých dôvodov, prečo som sa rozhodol túto stránku vytvoriť, je vás oboznámiť s chorobou patologické hráčstvo, a tak prispieť k šíreniu informácií o patologickom hráčstve, lebo tak, ako aj neustály rast nových herní a krčiem, kde sa tieto hracie automaty nachádzajú, by sa súmerne mali rozširovať informácie, akú zákernú závislosť tieto hracie automaty u ľudí vyvolávajú (viem, o čom píšem). Táto závislosť nepozerá ani na vek, ani na vzdelanie. Proste postihuje ľudí v každom veku a s rôznym vzdelaním. Ja som tejto závislosti tiež podľahol, ale vďaka mame, sestre a priateľke, ktoré ma podržali, som tu a aj napriek problémom, ktoré sa v bežnom živote vyskytujú, úspešne abstinujem." Toľko citát.

Nebudem to citovať úplne celé, ale na tejto stránke nájdeme aj tento zaujímavý text. Čo je to patologické alebo chorobné hráčstvo. Autor definuje patologické hráčstvo nasledovne: "O patologickom hráčstve ako o duševnej poruche je možno hovoriť pri splnení piatich z desiatich nasledovných kritérií:

Po prvé, zaujatosť hraním, predstavy, snívanie o rôznych situáciách pri hraní, rozmýšľanie o možnostiach získania peňazí atď.

Po druhé. Potreba zvyšovať stávky na dosiahnutie pocitu príjemného napätia a vzrušenia.

Po tretie. Opakované neúspešné pokusy kontrolovať alebo zastaviť hranie.

Po štvrté. Prítomnosť nepokoja a podráždenosti pri prerušení alebo zastavení hrania.

Po piate. Hranie ako spôsob odpútania sa, odreagovania od problémov alebo spôsob odstránenia či zmierenia mrzutej nálady.

Po šieste. Opakovaný návrat do herne na druhý deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť a vyrovnať straty.

Po siedme. Klamstvá rodine, terapeutom alebo iným osobám zapojeným do problému s hraním.

Po ôsme. Nelegálne aktivity v súvislosti so získaním peňazí na hranie.

Po deviate. Strata zodpovedajúcich sociálnych, pracovných a rodinných kontaktov, práce alebo kariéry v dôsledku hrania.

Po desiate. Prenášanie zodpovednosti za vyrovnanie dlžôb vzniknutých v dôsledku hrania na iných ľudí.

Splnenie už jediného z týchto kritérií však už musí byť vážnym varovaním. Toľko z internetu.

Na záver by som vás chcel, kolegovia poslanci a poslankyne, požiadať o podporu navrhovanej novely do druhého čítania, kde, samozrejme, ešte môže nastať zmeny, ktoré môžu pomôcť znížiť počet patologických hráčov na Slovensku presunutím rozhodovania subsidiárne na tú úroveň, kam to rozhodovanie patrí, na úroveň miestnej samosprávy. Mnohí z nás sme pracovali alebo pracujeme v miestnej samospráve a poznáme z vlastnej skúsenosti dopady gamblerstva na rodinu.

Kto raz hovoril s matkou, ktorá potrebovala pomoc pre svoje deti, lebo ich otec bol gambler, vie, že problém je mimoriadne vážny. Preto som bol aj dosť nepríjemne prekvapený, že pán podpredseda Milan Hort, ktorý pracoval v miestnej samospráve a vždy podporoval decentralizáciu a presun kompetencií na úroveň miest a regionálnej samosprávy alebo princíp subsidiarity, že teraz sa nevie úplne zorientovať a nevidí, že situácia je naozaj vážna.

Tá zmena v roku 2005 naozaj urobila značný posun dopredu, ale aj podľa tej štatistiky, ktorú som ja povedal, pán kolega Minárik, vidíte, že veľký posun dopredu smerom k zvýšeniu počtu výherných prístrojov, smerom k zvýšeniu počtu správnych poplatkov, a tým aj k zvýšeniu počtu patologických hráčov.

Vôbec si nemyslím, že touto zmenou sa otvára priestor pre korupciu. Práve naopak, na miestnej úrovni sú verejní činitelia alebo zvolení predstavitelia lepšie kontrolovaní svojim voličmi, ako je to na centrálnej úrovni, a ak aj k nejakému prípadu dôjde, tak je to v omnoho menšom rozsahu, ak dôjde k prípadu korupcie na centrálnej úrovni z toho dôvodu, aj keď je jasné, že celkom tá korupcia ani touto zmenou sa nedá zabrániť. Ale určite zužuje priestor pre korupciu a som presvedčený, že z pohľadu subsidiarity je lepšie, ak obce budú mať túto možnosť, pretože majú najlepšie informácie o tom, čo sa deje v ich obci, na ich teritóriu, a aj keď niektorí možno neradi budú mať takúto kompetenciu, ale v prípade nutnosti, v prípade verejného tlaku budú môcť zasiahnuť. Toto je zmyslom predkladanej novely.

Preto, že pokladáme problém za veľmi vážny, sme sa rozhodli túto novelu predložiť a verím, že zvážite tieto argumenty a podporíte tento návrh hlasovaním do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bauera sa prihlásili pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. K vystúpeniu pána poslanca Bauera chcel by som dodať to, že skutočne je to problém, pretože je to problém terajšej doby, novej a zdá sa, že bude sa časom prehlbovať. Vychádza z toho, že tam prevládajú predovšetkým príznaky skôr tej sociálnej závislosti finančnej. Aj keď nedochádza k poškodzovaniu telesného zdravia tak ako pri alkoholizme a iných druhoch toxikománie, tu, ako už bolo zdôraznené, hlavne tie sociálne dôsledky finančné, ale hlavne rodinné sú pomerne významné.

Chcem len zdôrazniť, že existuje ešte pomerne málo zariadení, ktoré by sa špecializovali na liečbu gamblerstva, patologického hráčstva a sú to procesy, ktoré sú ešte zložitejšie a ťažšie ako pri alkoholizme a iných niektorých hmotných závislostiach. Vieme, že je to veľký problém.

Chcel by som sa len pána poslanca opýtať, či regulácia na miestnej úrovni zníži počty automatov, alebo zvýši. Pretože jeden z reštrikčných krokov, ktorý musí byť, zrejme, že je obmedzenie alebo znižovanie počtu hracích automatov, aj keď vieme, že realita života a čo s tým súvisí je skôr opačná.

Takže mňa by zaujímalo, keď tá regulácia, čo sa týka zrušenia, obmedzenia licencie, či aj povoľovanie licencií predpokladá táto novela na miestnej úrovni samosprávy. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím, že sa nemusíme presviedčať o negatívnych dôsledkoch na spoločnosť, keď niekto podľahne gamblerstvu. Ja osobne si myslím, že tu ide rozšírenie kompetencie samosprávy, takže samospráva sama by sa mala aktívne k tomuto legislatívnemu návrhu postaviť, čo som ešte zatiaľ nezaznamenala.

Ja si myslím, že dať toto do kompetencie samosprávy je rozumné, ale čo mi chýba v tomto legislatívnom návrhu, keď už vstupujeme do zákona, sú otázky zabezpečenia kontrolných mechanizmov.

Ja si myslím, že v tlači bolo už dosť signálov, naposledy v Plus jeden deň, kde sa preukázalo, že aj deti napriek tomu, že prevádzkovateľ má povinnosť dbať na to, aby sa tak nestalo, že samospráva má povinnosť dbať, aby sa tak nestalo, daňové úrady majú povinnosť dbať o to, aby sa tak nestalo, stáva sa, že mladiství hrajú na týchto automatoch a žiadne zodpovednostné systémy nenastávajú.

Čiže ja si myslím, že v tejto oblasti pôjde o vymožiteľnosť práva a povinnosti. A že tu by mal byť tiež nejaký paragraf, ktorý by zvýšil účinnosť kontroly. Pretože pekný zákon, keď sa neaplikuje, nedosiahne sa cieľ.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Áno, ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Takisto súhlasím s pánom Bauerom v tom zmysle, že to posilnenie právomoci samosprávy je, myslím, možné a samospráva sa vie vysporiadať s týmito problémami aj gamblerstva, aj ovplyvňovania herní.

My sme to riešili v našom meste tým, že vlastne nepripúšťame samostatné hracie prístroje v jednotlivých kaviarenských reštauračných zariadeniach s tým, že jednoznačne sme vo všeobecne záväznom nariadení dali len herne. Lebo herňa má svoj štatút, to znamená, že musí byť samostatne oddelená miestnosť. To je veľmi ľahko kontrolovateľné. Tam vlastne aj naša mestská polícia má veľmi zlepšenú a zjednodušenú pozíciu. Nemusí 70 hracích automatov chodiť kontrolovať v jednotlivých reštauráciách, lebo sú po jednom, po dva. Takto príde do herne a jednoducho skontroluje, či pod 18 rokov tam nie sú deti alebo občania, či nepožívajú pri tom alkoholické nápoje a ostatné veci.

Takže myslím si, že samospráva sa vie s týmto vysporiadať a má na to kompetencie, a aj myslím si, že dostatok zdravého rozumu. Poslanci zastupiteľstiev sú takisto ľudia, ktorí majú záujem, aby neboli ovplyvňované deti, hlavne teda týmto gamblerstvom a závislosťou. Takže takýto návrh je možné odporučiť aj ostatným a riešiť túto problematiku takýmto spôsobom. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bauer bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Áno. Chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami.

Pánu kolegovi poslancovi Haleckému chcem odpovedať. Samozrejme, že predkladaný návrh zníži, pokiaľ bude prijatý, tak zníži počty hracích prístrojov. Avšak ak čo len jedna obec využije túto právomoc a napríklad zakáže umiestnenie hracích prístrojov na svojom území alebo na jej časti, tak už je zmena oproti súčasnému stavu, už sa znižuje celkový počet. Čiže určite sa nezvýši počet, pretože práve dnes, no, ale dnes obec nemá možnosť zasiahnuť. Proste každý, kto splní podmienky, tak tú licenciu musí dostať. Tak bude mať nástroj v ruke, ktorým to bude môcť regulovať.

Pani poslankyňa Tóthová. Kontrolným mechanizmom po tejto úprave podľa mňa bude pridaný kontrolný mechanizmus, pretože miestna samospráva aj regionálna, je definovaná v zákone tak, že sa má starať, má povinnosť starať sa o všestranný rozvoj svojho územia a, samozrejme, že má aj kontrolnú pôsobnosť. A najskôr majú tie informácie miestni, najmä v malých obciach. Okamžite tie informácie majú, zatiaľ čo na ministerstve tie informácie nedostanú. Čiže ja si myslím, že pribudne ako keby nový kontrolný mechanizmus, lebo dnes nemajú možnosť zabrániť to umiestnenie výhodného prístroja tomu, kto splní licenciu.

Čiže súhlasím, že sa dajú hľadať ďalšie zlepšenia, ako tie kontrolné mechanizmy ešte vylepšiť a sprísniť. Ale už dnešný stav, tá štatistika úplne jednoznačne ukazuje, že nie je dobrý, že sa výrazne zhoršuje stav. A preto sme s tým prišli.

Pánu poslancovi Bobríkovi. Aj keď ste to riešili tak, že ste pripustili len herne, ale aj v tomto prípade nemáte takú možnosť to regulovať, ako to bude v prípade... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.