M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili pán podpredseda Číž, pán poslanec Frešo, pán poslanec Prokopovič, pani poslankyňa Nachtmannová a pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

A slovo má pán podpredseda Národnej rady Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nesporne tá druhá polovica vášho vystúpenia mala istý vecný tón, ale ten klasický úvod, ktorý sme avizovali, že teda bude súčasťou vášho arzenálu opäť s osobnými útokmi typu marxizmu sedemdesiatych rokov.

Pán poslanec, ja som mal tendenciu si vás vážiť ako človeka, ktorý preukázateľne dosiahol v manažérskej aj v praktickej činnosti v tej mikroekonomickej sfére isté úspechy. A dokonca sa mi istý čas zdala vaša ambícia kandidovať na eurokomisára ako akceptovateľná, že teda to základné vybavenie máte. Ale potom, čo počujem teraz, už takú istotu ani zďaleka nemám. Pán poslanec, mám pocit, že ste naposledy čítali naozaj v tých sedemdesiatych rokoch. Ja odteraz dôsledne budem citovať autorov výrokov, autorov tvrdení.

Pán poslanec, ale taká neuveriteľná neznalosť diskusie, ktorá prebieha v prostredí Európskej únie o správe verejných peňazí, o európskom sociálnom modeli, a povedať to, čo ste tu povedali, podľa mňa vás diskvalifikuje ako ekonóma. A je to trápne. Nehnevajte sa. Naozaj Slovensko potrebuje veľmi vážnu diskusiu o mechanizme správy verejných peňazí, o správe peňazí, ktoré treba užívať vo verejnom záujme. Nepochopiť toto ako diskusiu, ktorá je úplne aktuálna a súčasná v súčasnom ekonomickom svete, to hraničí, pán poslanec, s diletantizmom. Odpustite mi to. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej, pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja nadviažem na kolegu predrečníka a doplním tú časť, kde hovoril o snahe vlády siahnuť na úspory. Vážení kolegovia z koalície, ja vám to poviem veľmi jednoducho. Ľudia rozumejú, čo to znamená mať peniaze na svojom súkromnom účte, rozumejú, že dnes dostávajú z každej 100 koruny 9 korún, rozumejú, že vy navrhujete ústami svojho predsedu z každej 100 koruny 6 korún, rozumejú, aký je to rozdiel. Nie je to nič zložité. A na tom žiadna konferencia v Moskve alebo u Huga Cháveza nič nezmení.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa o slovo s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána kolegu Štefanca, kde hovoril o istote. A na úvod si dovolím uviesť takú jednu otázku. Vážené dámy a páni, vieme my vlastne, o čom tu dnes rokujeme? Uvedomujeme si, že my dnes rokujeme o istote pre 1,5 mil. ľudí, ktorí sa zachovali zodpovedne a začali si sporiť na svoj dôchodok? A taktiež hovoríme o stabilizácii pravidiel. Tak zásadné zmeny do systému dôchodkového zabezpečenia, aké sa chystá urobiť táto vláda, totiž zneisťujú všetkých občanov, ale aj podnikateľské prostredie. A práve preto sme presvedčení, že ochrana pravidiel ústavným zákonom je namieste.

A dôchodkovú reformu sme predsa nerobili len tak, ako vykrikuje pán premiér Fico, preto, aby sme kŕmili súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti. To povedal aj pán Štefanec predo mnou. Dôvod bol totiž paradoxne rovnaký, akým dnes argumentuje aj vláda. A to je potreba riešiť deficit priebežného piliera, ten aktuálny, ale nielen ten aktuálny, ale najmä ten budúci. Deficit totiž nevznikol preto, že sme zaviedli 2. pilier, ako sa nám snaží nahovoriť pani ministerka Tomanová, problémy s 1. pilierom nastali už koncom deväťdesiatych rokov. Aj preto sa začalo uvažovať, ako ďalej s dôchodkami. Je to problém, ktorý rieši celá starnúca Európa. Celá Európa rieši problém s nepriaznivým demografickým vývojom, teda rieši to celá Európa až na našu pani ministerku, podľa ktorej takýto vývoj absolútne nehrozí. Aby sme však zostali na zemi, čísla nepustia. Reálne tu hrozí, že o niekoľko desaťročí by počet produktívnych obyvateľov nestačil na udržanie príjmov dôchodcov. Pokračovanie len v priebežnom pilieri a návrat, o ktorý sa súčasná vláda nepokryte snaží zneisťovaním ľudí a útokmi na správcovské spoločnosti... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Prepáčte, pán poslanec, ale váš úvod nebol najšťastnejší. A som z neho úprimne nemilo prekvapená. Na vaše reminiscencie na mladosť a nejaké prednášky si každý odpovie sám. Myslím si, že prezentácia vlastných názorov podopretých štúdiom a analýzou je a musí ostať základom slobody. Práve vy nanucujete ostatným svoje názory a v podstate potláčate slobodu uvažovania, pretože ak má niekto opačný názor, hneď ho začnete urážať a nálepkovať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Môj kolega, pán poslanec Štefanec, hovoril o jednom výroku pána premiéra, ako bude žmýkať DSS-ky. Ja si dovolím zacitovať iný výrok pána Fica, ktorý zaznel po rokovaní Koaličnej rady: "Verím, že dôjde nakoniec k niečomu, čo bude zodpovedať predstavám všetkých, aj DSS, aj vlády, ale predovšetkým sporiteľov." No pekne sa tento výrok pána premiéra počúva, ale myslím si, že ani sám neverí tomu, čo hovorí, pretože je to také klišé, floskula, pretože každý z týchto subjektov chce niečo iné. A tak ako nejde spojiť vodu s olejom, tak nejde spojiť záujmy sporiteľov, DSS-iek a vlády. Sporitelia budú spokojní, keď tie dôchodky budú čo najvyššie, keď sa podmienky sporenia nebudú meniť v ich neprospech nástupom každej novej vlády, keď nezodpovední politici ich nebudú terorizovať, ako pán premiér s pani Tomanovou, a sústavne zneisťovať ich úspory. Budú spokojní, ak vlády budú robiť takú hospodársku politiku, ktorá umožní zmeniť pomer percent medzi Sociálnou poisťovňou a DSS-kami v prospech sporiteľov. DSS-ky, to sú podnikateľské subjekty a sú súčasťou finančného trhu. A tomu zodpovedá ich konanie a záujmy. A ich hlavne zaujíma stabilita podnikateľského prostredia. A vláda, teda rozumej Robert Fico, si želá použiť peniaze v prospech svojej politiky, v prospech svojich sľubov. Kde však nabrať peniažky? Nuž tam, kde podľa neho ležia bez úžitku, na osobných účtoch sporiteľov. A vtedy keď sa mu ich podarí uchmatnúť, vtedy bude vláda, rozumej Robert Fico, spokojná. Ale my chceme, aby boli spokojní ľudia. My chceme, aby boli spokojní občania, a preto sme prišli s ústavným návrhom, ktorý má brániť ich úspory.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach sa hlási pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj všetkým za faktické k môjmu vystúpeniu.

Pán podpredseda Číž, no nielen z vašich vystúpení, ale už aj z vašich faktických mám ten istý pocit, aký som ho mal včera. A to je ten závan minulosti.

K pani poslankyni Nachtmannovej. Uisťujem vás, že vyjadrujem slobodne svoje názory. Ja dúfam, že to robíte aj vy. A teším sa na každú výmenu názorov s vami.

Čo sa týka ďalších mojich kolegov, ktorí sa vyjadrili vo faktických. To bol práve ten rozdiel medzi ideologickými poznámkami koaličných poslancov a faktickými, skutočne argumentačnými poznámkami, ktoré boli k veci zo strany kolegov z nášho klubu.

Podstata je totiž demografický vývoj, dámy a páni. Podstata je, že menej ľudí je v produktívnom veku, stále viac a viac je ľudí v neproduktívnom veku. Ako sa toto dá riešiť? Jedine tak, že si budeme sami šetriť na dôchodok a nebudeme sa spoliehať na naše deti alebo na niekoho iného, že nám to v budúcnosti niekto iný zaplatí. To je podstata, o ktorej hovoril aj pán Prokopovič, pán Frešo a pani Tkáčová. Druhý pilier túto možnosť dáva a každý sa mohol preň slobodne rozhodnúť.

Verím, že snaha o ochranu úspor občanov bude úspešná a že naši ľudia budú mať v budúcnosti lepšie dôchodky, ako ich má súčasná generácia. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán Štefanec bol posledným, ktorý vystúpil v rozprave z tých, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy. A teraz otváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Čiže do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Halecký, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Kuruc, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Číž, pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Čiže posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Petrák Ľubomír.

A slovo má v rozprave pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi začať otázkou, ktorú predo mnou položil môj kolega pán poslanec Janiš. Pýtal sa a pýtal sa najmä poslancov koalície, ktorí zjavne tento návrh ústavného zákona podporiť nechcú. Pýtal sa jednoduchou otázkou, prečo nechcete podporiť zákon, ktorý má garantovať, aby sa nezhoršovali podmienky pre dôchodcov, nielen pre dôchodcov v 2. pilieri, ale aj pre dôchodcov v 1. pilieri. Otázka je veľmi jednoduchá, nikto z vás na ňu neodpovedal, preto ju kladiem znova a budem ju klásť znova: Prečo nechcete podporiť zákon, ktorý má garantovať, aby sa nezhoršovali podmienky pre dôchodcov nielen v 2., ale aj v 1. pilieri?

Pritom situácia na Slovensku je taká, a na tom sa možno zhodneme, že dôchodky naozaj sú nízke. Sú nízke, ale pozrime sa, prečo sú nízke. Ja som aj na tomto mieste spomenul a spomeniem to znovu, lebo to s tým súvisí, že ešte v roku 1948 malo vtedajšie Česko-Slovensko vyššiu ekonomickú úroveň, ako ju malo vtedajšie Rakúsko. Čo sa ale stalo potom, bolo 40 rokov komunistického režimu, o ktorom sa napr. váš predseda stále vyjadruje dosť pochvalne, vrátane znárodnenia 38 mld. korún na penzijných fondoch, ktoré mali ľudia na svojich účtoch. Za týchto 40 rokov potom bola ekonomika zdevastovaná tak, že v porovnaní s tým Rakúskom napr. Česko-Slovensko, keď padol komunizmus, nedosahovalo ani 40 % ekonomickej úrovne Rakúska, Česká republika dosahovala 50 %, Slovensko nedosahovalo ani 40 % tejto úrovne po 40 rokoch bačovania komunizmu a aj potom, ako sa znárodnili penzijné fondy. Za posledných 18 rokov od novembra 1989 sa robili ťažké zmeny, ťažké reformy. A robili sa práve preto, aby sa toto dedičstvo prekonalo, aby ekonomika dosahovala vysoký rast a aby sme mohli dať aj dôchodcom dôstojnejšie podmienky. Súčasťou týchto reforiem, ktorých zmyslom je rast životnej úrovne aj rast dôchodkov, bola dôchodková reforma, ktorá riešila aj demografický problém, aj problém udržateľnosti verejných financií do budúcnosti, ale najmä to, aby dôchodky rástli rýchlejšie, aby sme sa skôr priblížili k tým vyspelým krajinám vrátane Rakúska. A dnes tu máme vládu, ktorá tieto reformy tvrdo kritizovala, ide najmä o najsilnejšiu stranu. Predsavzala si zrušiť všetky reformy. A ukazuje sa, že síce všetky neruší, ale niektoré chce nabúrať. A práve jednou z reforiem, ktoré evidentne nabúrať chcete, je dôchodková reforma.

Pritom by som veľmi rád zdôraznil, že miera nekompetentnosti, miera bezradnosti, miera amaterizmu, s ktorou vlastne vstupujete do tejto veľmi citlivej oblasti, je až zarážajúca. A je až zarážajúce, akých spôsobov a akých metód sa neštíti najmä predseda vlády, aby dosiahol svoj cieľ. Pritom tým cieľom nie je, aby ľudia mali vyššie dôchodky, tým cieľom je mať viac peňazí na rozdávanie, mať teraz viac peňazí na podplácanie svojich voličských skupín. A tá taktika je naozaj veľmi perfídna. Najprv predseda vlády najmä, nielen on, ale najmä on v tomto je nesporným lídrom, ľudí straší, zavádza a klame. Klame tak, že jeho klamstvá musí vyvracať dokonca guvernér Národnej banky. Klame, že DSS-ky sú ako nebankové subjekty. Zároveň navrhne prijať opatrenia, ktorými sa poškodia ľudia, ktorí sú v 2. pilieri. Vystraší ľudí a potom povie, otvoríme systém, aby bol dobrovoľný, aby mohli ľudia z neho vystúpiť.

Keď hovorím, že predseda vlády klame, uvedomujem si, že sú to silné slová, tak mi dovoľte, aby som tieto slová podložil autentickými citátmi predsedu vlády, ktorý si sám šliape po jazyku a sám popiera to, čo povedal predtým, alebo ktorého slová musia byť vyvrátené a popreté aj takými autoritami, ako je guvernér Národnej banky, nehovoriac o odborníkoch, analytikoch, ľuďoch, ktorí sa v tom vyznajú, nehovoriac o platnom znení zákona, ktorý vyvracia mnohé z tvrdení predsedu vlády. Aby som bol teda konkrétny, keďže si uvedomujem, že ide o vážne slová, uvediem slová predsedu vlády. Robert Fico 31. októbra 2006 povedal: "Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností." Teda veľmi jasne povedal, že vláda chce a pripravuje zníženie príspevkov do 2. piliera. Necelé tri mesiace nato, keď sa ukázalo, že ľuďom sa to nepáči, a je prirodzené, že vyše 1,5 mil. ľudí sa to nepáči, už predseda vlády popiera sám seba a tvrdí v slovách z 24. januára 2007: "Vláda nepripravovala a nepripravuje žiadny zákon o zmene pomeru, pokiaľ ide o 9 : 9." Ale vývoj nekončí. Je tu august 2007, je tu novela zákona o sociálnom poistení, v ktorom síce vláda nenavrhuje zníženie príspevkov, ale navrhuje iné kroky, ktoré priamo poškodia státisíce ľudí, a to najmä invalidov, opatrovateľov, ženy na materskej dovolenke a tých ľudí, ktorí sú starší ako 45 rokov a ktorí do tohto systému vstúpili. A čuduj sa svete, v septembri, teda v tomto mesiaci 2007, predseda vlády rokuje s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, kde im zase navrhne zníženie príspevkov do 2. piliera, vraj dočasné, ale znovu zníženie. Najskôr tvrdí, pripravujeme to, potom tvrdí, vláda to nikdy nepripravovala. Potom to zase DSS-kám navrhne.

A naviac, ešte som zabudol na ďalší kotrmelec, keď vlastne ministerka práce a sociálnych vecí, teda ministerka, ktorá má vo svojej kompetencii aj tento zákon a túto oblasť, pred pár dňami, v nedeľu v televíznej relácii STV, povedala: "Ja som nikdy znižovanie príspevkov do 2. piliera nenavrhovala, pretože by to poškodilo sporiteľov." Vaša vlastná ministerka k tomu, čo premiér Fico navrhuje DSS-kám, k tomu, čo tvrdí, že vláda to pripravuje, pričom potom poprie, že nikdy to nepripravovala, teda ide o zníženie príspevkov do 2. piliera, teda vaša vlastná ministerka tvrdí, že tento krok, ktorý predseda vlády presadzuje, by poškodil sporiteľov. Samozrejme, poškodil by ich.

Čo teda vláda navrhuje. A by som to stručne zhrnul. V zákone o sociálnom poistení vláda navrhuje kroky, ktoré priamo poškodia státisíce ľudí, už som o nich hovoril, ktoré priamo poškodia invalidov, opatrovateľov, ženy na materskej dovolenke a ľudí medzi 45 až 50 rokmi veku, ktorí do systému vstúpili. A potom následne na rokovaniach s DSS-kami ako alternatívu vláda ponúkne zníženie príspevkov do 2. piliera a príp. garantovanie výnosov na úrovni inflácie.

Garantovanie výnosov na úrovni inflácie môže pre laika znieť pomerne prirodzene a pomerne pozitívne. Odborníci ale veľmi jasne, myslím, aj v médiách zdokumentovali, že by to bol v konečnom dôsledku krok, ktorý by išiel proti sporiteľom, pretože vyššie garancie znamenajú nevyhnutne aj nižšie výnosy, a naviac aj preto, že garantovať výnosovosť na úrovni inflácie sa jednoducho nedá. Nedá sa to preto aj preto, že infláciu nemajú v rukách DSS-ky, infláciu má oveľa viac v rukách vláda. Ak by DSS-ky na takúto garanciu mali pristúpiť, vláda bude robiť nezodpovednú fiškálnu politiku, inflácia vyskočí nad 10 % a v dôsledku toho DSS-ky nesplnia svoj záväzok. Je to absurdné a jednoducho nerealizovateľné.

A ja sa teda pýtam, z hľadiska tých vecí, ktoré sú v návrhu zákona o sociálnom poistení, a z hľadiska tých vecí, ktoré vláda navrhla potom na rokovaniach s DSS-kami: Ktoré z týchto opatrení, ktorý z týchto návrhov zlepšuje pozíciu sporiteľov? Ktorý z týchto návrhov je v prospech sporiteľa? Ktorý z týchto návrhov je v prospech budúcich dôchodkov sporiteľov? Ani jeden, vážené dámy, vážení páni. Naopak, každý jeden z týchto návrhov ak by bol realizovaný, poškodí sporiteľov, poškodí ľudí, ktorí sú v 2. pilieri. A poškodí všetkých. Dokonca ak by boli realizované aj len tie návrhy, ktoré priamo poškodzujú tých niekoľko stotisíc ľudí, nepriamo by to poškodilo všetkých tých vyše 1,5 mil. ľudí, pretože by sa oslabil celý 2. pilier a tým pádom by sa znížila aj výnosovosť, už len tým napr., že mnohé náklady sú fixné a pri menšom rozsahu systému miera podielu týchto fixných nákladov by vzrástla a výnosovosť by teda klesla.

Ďalšia vec, ktorá sa neustále opakuje a kde slová predsedu vlády Fica boli dokonca popreté dokonca aj slovami ministra financií, ale aj Národnou bankou, aj guvernérom, je otázka vplyvu zásahov do 2. piliera na euro. Predseda vlády vyhlásil, zase budem citovať, aby som bol presný, "spôsob, akým predchádzajúca vláda vytvorila dôchodkové správcovské spoločnosti, ohrozuje zavedenia eura na Slovensku". Ako som povedal, minister financií, guvernér Národnej banky, Národná banka ako taká, materiály ministerstva financií veľmi jasne dokazujú, že to nie je pravda, dokonca je to naopak. Čo totiž ohrozuje zavedenie eura na Slovensku, sú práve nekvalifikované zásahy, ktoré navrhuje vláda do systému dôchodkového sporenia. Prečo je to tak? Je to tak nielen preto, že, ako viete, posudzovanie plnenia maastrichtských kritérií je dôležité z hľadiska aktuálneho plnenia v aktuálnom čase za tie 2 roky, ale aj preto, že je dôležitá udržateľnosť plnenia maastrichtských kritérií. A Slovensko má práve problém s udržateľnosťou plnenia týchto kritérií, ako konštatovala Európska centrálna banka a ako naznačuje aj zatiaľ nie definitívne rozhodnutie, ale navrhované rozhodnutie Eurostatu o našich výdavkoch.

A čo by sa stalo, ak by k zníženiu príspevkov do 2. piliera došlo. Stalo by sa to, že vláda by mala k dispozícii viac zhruba o 27 mld. až 30 mld. Sk, pretože taký je efekt zníženia o 3 %, keď 1 % ročne znamená 9 mld. až 10 mld. Sk. Čiže najbližšie 3 roky by mala vláda k dispozícii o 30 mld. Sk viac, ktoré by mohla rozdať bez toho, aby to ovplyvnilo výšku deficitu verejných financií. Ale z hľadiska udržateľnosti maastrichtských kritérií by sa stalo to, že vláda by týmto zvýšila nielen jednorazové výdavky, ale aj opakované výdavky a budúca vláda v roku 2011 ak by chcela potom zvýšiť tieto príspevky do 2. piliera, tak by musela robiť veľmi prísne reštriktívne opatrenia, ktoré by boli veľmi ťažké, pretože mnohé výdavky by boli opakované. A mala by o to väčší problém s udržateľnosťou deficitného maastrichtského kritéria. Takže to zníženie, a to už nehovorím o dlhodobých dôsledkoch, keby k tomu zvýšeniu alebo návratu na tú pôvodnú úroveň nedošlo, aké negatívne dôsledky by to malo nielen pre udržateľnosť verejných financií, ale aj pre výšku dôchodkov, to je to podstatné a kľúčové.

Teraz mi dovoľte vyjadriť sa k téme, ktorá sa tu tiež opakuje ako evergreen v argumentácii vlády, najmä jej predsedu, ale aj ministra financií, ministerky práce. A to je ten argument, že problém sme vytvorili tým, že sme urobili dôchodkovú reformu, že tu je deficit Sociálnej poisťovne a obrovské náklady tejto reformy a dokonca vyhlásenia, že to mala byť akási bomba, o ktorej ste nevedeli a na ktorú ste prišli až neskôr. Myslím, že aj pán poslanec Abrhan vo svojom vystúpení vám citáciou vášho volebného programu veľmi jasne dokázal, že nie je pravda, že ste o tomto záväzku nevedeli. A ja by som vám mohol citovať z vládnych materiálov od roku 2004. Sú to návrhy štátnych rozpočtov, konvergenčné programy, národné plány reforiem. Všetky tieto materiály sme tu v tejto snemovni v rokoch 2004 až 2006 prerokovávali. Viacerí z vás, ktorí boli poslancami aj vtedy, tu sedeli, sedeli tu vaše strany okrem Slovenskej národnej strany. A teda toto nie je žiadna novinka. A to, že takýto záväzok existuje, je jednoducho fakt, s ktorým bolo treba rátať. A zároveň je to záväzok, ktorý pri takom raste ekonomiky, aký vďaka reformám je, sa dal zvládnuť a dá zvládnuť za predpokladu zodpovednej a kompetentnej hospodárskej politiky bez akýchkoľvek problémov, pretože síce všetky vládne materiály počítali s tým počtom ľudí, v roku 2004 sa odhadovalo, že ten počet ľudí bude trochu nižší, ako nakoniec bol, čiže aj náklady že budú trochu nižšie, ale zároveň platí, že ten skutočný vývoj bol v rámci tých troch alternatív, minimálneho, stredného a maximálneho. A zároveň platí, že vyšší ekonomický rast, vyšší rast príjmov daňových a iných je omnoho vyšší, ako je rozdiel v náraste počtu sporiteľov oproti tomu, ktorý bol predpokladaný. A ak dnes aj minister financií hádže desiatky miliárd korún, ktoré sú naviac, tak musím povedať, že veľmi zavádza.

A dovolím si využiť túto príležitosť aj na to, aby som aj tieto veci dal na pravú mieru. Ministerstvo financií v roku 2004 predpokladalo v očakávanom scenári, že v roku 2006 budú náklady zavedenia 2. piliera 16,4 mld. korún, v skutočnosti sú 18,2 mld. korún, čiže o 1,8 mld. korún viac. A v roku 2007 sme v tom očakávanom scenári predpokladali, že to bude 20 mld. korún, v skutočnosti je to 23,5 mld. korún čiže o 1,8 mld. korún viac v roku 2006 a o 3,5 mld. korún viac v roku 2007, nie sú to desiatky miliárd, cifry, ako ich tu hádže pán minister financií alebo pán poslanec Zala v médiách. A zároveň už vtedy ministerstvo financií konštatovalo, že "presný dopad vzniku kapitalizačného piliera na verejné financie nie je v súčasnosti možné kvantifikovať, pretože existuje objektívne daná veľká neistota ohľadom počtu obyvateľov, ktorí sa rozhodnú pre účasť v novom pilieri". To, že sa prihlásilo do kapitalizačného piliera viac ľudí, teda znamená z hľadiska tých okamžitých nákladov vyššie náklady a vyššie potrebné zdroje, zároveň to ale znamená z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, z hľadiska vytvárania predpokladov na rast dôchodkov lepšiu situáciu ako za predpokladu, že by sa prihlásilo do systému ľudí menej. Kroky, ktoré ale chcete urobiť, či už tie, ktoré sú navrhované v zákone o sociálnom poistení, alebo tie, o ktorých rokuje vláda s DSS-kami, sú také, že poškodia nielen tých, ktorí v systéme sú, ale aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Keď o tom hovorím, tak zase budem citovať nie nezávislých odborníkov, ani nie vyhlásenia alebo konštatovania z materiálov predchádzajúcej vlády, ale z materiálu, ktorý schválila vaša vláda. Vaša vláda schválila v decembri roku 2006 Konvergenčný program. A tento Konvergenčný program jasne hovorí, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je problém. A dokonca tento Konvergenčný program hovorí, že ak by sa vôbec nemenili parametre medzi 1. a 2. pilierom, tak do roku 2060 až 2080 by nám vzrástol náš verejný dlh, ktorý je dnes asi 30 % hrubého domáceho produktu, na 60 %, a že bude treba urobiť isté opatrenia v tomto dlhodobom horizonte, aby ten verejný dlh rástol menej, aby sme menej zaťažovali budúce generácie. Čo ale robíte vy, je presný opak, vy robíte kroky presne opačným smerom, také, ktoré znamenajú, že to nebude 60 %, ale 90 % alebo vyše 100 %. A teda hazardujete s dlhodobým zdravým ekonomickým vývojom, hazardujete aj z hľadiska medzigeneračnej solidarity s tým, že chcete neúmerne zaťažovať budúce generácie.

Pán podpredseda Číž včera citoval Keynesa, ktorý povedal, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. Áno, Keynes to naozaj povedal. A myslím si, že jeho interpretácia minimálne bola nesprávna a nezodpovedná, pretože ak tento Keynesov výrok máme použiť na ospravedlnenie nezodpovednej politiky, takej, ktorou prenášame zadlženosť a bremená na budúce generácie, tak je to dosť smutné. A myslím, že ani Keynes toto na mysli nemal a že by sa takejto interpretácii celkom určite netešil.

Takže k tomu, čo je navrhnuté v zákone, lebo tento náš ústavný zákon o garantovaní nezhoršovania podmienok 2. a 1. piliera je reakciou na avizované kroky vlády a je aj reakciou na novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú budeme prerokovávať na tejto schôdzi Národnej rady, ešte chcem povedať, že tie argumenty, s ktorými tento zákon predkladá vláda, že teda potrebuje riešiť deficit v Sociálnej poisťovni, neobstoja. Tieto argumenty neobstoja preto, že ak chce naozaj vláda riešiť deficit v Sociálnej poisťovni, potom je legitímna otázka, prečo navrhuje zvýšenie správneho fondu o 1 mld. Sk. Tieto peniaze sa minú nie na dôchodky, nie na dávky, tieto peniaze sa minú na spotrebu úradníkov.

Prečo vláda neuskutočnila úspory, keď avizovala, že ich uskutoční, keď chcela znížiť počet úradníkov už v tomto roku o 20 % a už v tomto roku chcela vláda, aby jej to prinieslo 8 mld. korún? Celým zákonom o sociálnom poistení predpokladáte, že dostanete naviac ročne 6,7 mld. korún. Len znížením počtu úradníkov ste chceli ušetriť 8 mld. korún. Kde tie peniaze sú? Kde sú tí úradníci? Ďalej sedia na svojich stoličkách.

Ďalej ste avizovali, že budete robiť zmeny vo verejnom obstarávaní. A tam ste dokonca chceli ušetriť desiatky miliárd korún. Predseda vlády Fico povedal, že stovky miliárd korún sa dávajú, vyhadzujú a preto, že sa neobstaráva dobre, že sa obchádza zákon o verejnom obstarávaní, tak dochádza k obrovským stratám, a že tam chcete ušetriť desiatky miliárd korún. Aká je však realita? Je taká, že zadávate priamym zadaním firmám vašich mecenášov tak, že firma IKORES, ktorá bude realizovať archív v Trnave, dostane miliardu bez toho, aby súťažila. Súťažou sa vždy dá vygenerovať lepšia cena, a teda dajú sa usporiť stovky miliónov korún. Úrad pre verejné obstarávanie jasne povedal, že nie je pravda, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby táto investícia bola realizovaná priamym zadaním.

Takže faktom je, že návrhy, ktoré dávate, zmeny, ktoré robíte, nemajú slúžiť ľuďom, nemajú slúžiť k zlepšeniu podmienok života ľudí, nemajú slúžiť vyšším dôchodkom. Návrhy, ktoré dávate, majú plátať diery, ktoré vznikajú vašou nekompetentnou politikou, pretože ak tu moji kolegovia poslanci za SDKÚ - DS jasne zdokumentovali, že príjmy štátneho rozpočtu za 4 roky vzrástli o 104 mld. korún, to je z toho 43 %, že len daňové príjmy vlani boli o vyše 20 mld. korún vyššie, ako boli predpokladané, a na budúci rok budú o 25 mld. korún vyššie, tak legitímna logická otázka znie: Kde sú tie peniaze? Teda ako je možné, že vám napriek tomu peniaze chýbajú, že neviete vykryť tie deficity, s ktorými sa počítalo, zdôrazňujem, počítalo, keď ten vývoj je omnoho, omnoho lepší? Rast ekonomiky, ste sa zaviazali, v programovom vyhlásení to máte napísané, prečítajte si to, zaviazali ste sa, zabezpečíte vašou politikou, aby bol nad 5 %, no 9,4 % je prvý polrok tohto roka a takmer 9 % bol minulý rok. V dôsledku týchto vecí, na ktorých ste sa nepodieľali, vďaka reformám, vďaka investorom, vďaka vstupu do Európskej únie je rast ekonomiky enormne vysoký a objem zdrojov, ktoré máte k dispozícii, omnoho, omnoho vyšší, ako bol predpokladaný. Vy napriek tomu chcete získať buď poškodením ľudí 6,7 mld. korún schváleným zákonom o sociálnom poistení, alebo peniaze príslušným znížením na 6 % z 9 % až 10 %. Otázka je teda: Kde tie peniaze sú? Ja vám to poviem. Dôsledkom vašej nezodpovednej, nekompetentnej politiky je, že vám chýbajú.

Ja uvediem príklady. Len v zdravotníctve vzrástli verejné výdavky v tomto roku oproti minulému roku o 9 mld. korún. Spýtajte sa ľudí, či to cítia, či cítia tento nárast o 9 mld. korún, či si myslia, že situácia v zdravotníctve sa zlepšila, či si myslia, že menej čakajú u lekára, že menej platia za lieky, že dostávajú lepšie služby. Nie, situácia sa zhoršila napriek tomu, že ste tam naliali o 9 mld. korún viac. Čiže o týchto 9 mld. korún, áno, ste to zvýšili bez efektu, 3 mld. až 3,5 mld. korún, 3,8 mld. korún možno až, vám chýba v dôsledku toho, že ste znížili daň z pridanej hodnoty na lieky. Spýtajte sa ľudí, či cítia, že im to pomohlo, či cítia, že sa znížili ceny za lieky. Nie, týmto ste nepomohli ľuďom, ale farmaceutickým firmám a takmer 4 mld. korún vám chýba v rozpočte. Dali ste peniaze na dotácie do poľnohospodárstva, ktoré ste navýšili enormným spôsobom. Myslíte si, že navýšenie týchto dotácií zníži ceny potravín? Nie, naopak, zvýši ich. To je dokázané. Takže pomohli ste? Komu ste pomohli? Naviac, dobrý príklad je zdravotníctvo aj z inej strany, nemocnice. Prečo sa vám zvyšuje ten deficit v Sociálnej poisťovni? Prečo s tým máte problém, ako priznávate? Aj preto, že rušíte reformy, aj preto, že rušíte zdravotnícku reformu a zadlženosť v zdravotníctve išla takto do júna 2006, pričom dnes je to tvar hlbokého U, keď rapídne a rýchlo rastie zadlženosť v zdravotníctve. A môžete si to overiť priamo, čo sa Sociálnej poisťovne týka, na jednom veľmi zaujímavom čísle. Ten údaj sa volá pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam. Zistili by ste tak, že rastú tieto pohľadávky prudko po lehote splatnosti a že rastú najmä zo strany tých nemocníc, ktoré sú v štátnom vlastníctve alebo vo verejnom vlastníctve, čím, mimochodom, ešte ohrozujete aj prijatie eura na Slovensku, pretože dlhy týchto nemocníc sa síce nezapočítavajú do verejných výdavkov zatiaľ, ale keď to prekročí istú hranicu, hrozí, že Eurostat ich započítavať začne.

Takže myslím si, že aj z toho, čo povedali viacerí moji kolegovia poslankyne a poslanci za SDKÚ, ale aj za KDH a SMK, jasne vyplýva, že dôchodky sú vašou politikou, vašimi krokmi a vašimi zámermi ohrozené. Preto je dôležité, aby bol predložený takýto ústavný zákon. Preto takýto ústavný zákon predkladáme. A preto som presvedčený, že každý, kto má naozaj úprimnú snahu o to, aby sa podmienky pre dôchodcov nezhoršovali, by mal za takýto zákon zahlasovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne Ivanovi Miklošovi za vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Tkáčová, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Ďuračka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť predrečníka v tej časti, kde hovoril o miere amaterizmu a nekompetentnosti súčasnej vlády. No 13. septembra vyšiel prieskum, ktorý mal otázku, kto je najmenej kompetentný, resp. najmenej odborne zdatný člen vlády. Tento prieskum úplne suverénne a s prehľadom vyhrala ministerka Tomanová, ktorá získala asi o tretinu viac hlasov ako za ňou nasledujúci pán minister Valentovič. A chcel by som vážených kolegov z koalície upozorniť, že toto je úplne v zhode s tým, čo každý deň čítam na internete. Toto je v úplnej zhode s tým, čo sme počúvali celé leto na stretnutiach s voličmi a čo počúvame doteraz. Nemám pochybnosť pri takýchto hrozbách, že ten zákon, ktorý predkladáme, je v najhlbšom záujme našich občanov, našich voličov. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem potvrdiť slová môjho predrečníka pána poslanca Mikloša, že v tejto poslaneckej snemovni sa už od roku 2003 vášnivo diskutovalo o dôchodkovej reforme. Filozofia tejto reformy vychádzala z neudržateľnosti 1. piliera pri vtedy platnom priebežnom systéme a riešila zmeny z dlhodobého hľadiska, podčiarkujem, dlhodobého. Kritici vtedy i dnes reformu spochybňovali. A spochybňovali napr. aj budúcu krízu zabudovanú v demografickom vývoji. Napr. pani ministerka Tomanová úplne spokojne povedala, že demografický vývoj na Slovensku dôchodky neohrozí.

Často sa argumentovalo aj inými krajinami a ich systémami. Nuž ale západné európske krajiny, ktoré si neužili centrálneho plánovania ani socializmu, ani jeho hospodárskeho zlyhania a sú na tom ekonomicky oveľa lepšie, si vážne uvedomujú potrebu zmien v sociálnych systémoch. Demografický vývoj neoklameš v žiadnej reči. Ak sa napr. pamätáte, rakúska vláda pred pár rokmi mala v úmysle predĺžiť vek odchodu do dôchodku o jeden rok a v okamihu bol Stephansplatz plný státisícov protestujúcich ľudí. Dnes v noci vydala agentúra správu, že francúzsky prezident Sarkozy predstavil rozsiahlu dôchodkovú a sociálnu reformu. A vo svojom prvom prejave o sociálnej politike povedal: "Štedrý francúzsky systém sociálneho zabezpečenia je finančne neudržateľný a mal by ho nahradiť nový sociálny kontrakt založený na pracovnej etike, zásluhách a rovnakých príležitostiach."

Myslím si, že iné vlády nám môžu aj trošku závidieť, že sa zmena dôchodkovej filozofie udiala so súhlasom väčšiny obyvateľstva, že vláda dokázala presvedčiť občanov, že zmeny sú v ich prospech. A svedčí o tom aj 1,5 mil. sporiteľov, ktorí sa prihlásili dobrovoľne do 2. piliera.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou, pani Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, je toho viac, na čo by som rada reagovala, ale obmedzím sa najmä na tú vašu neustálu floskulu, ktorú používate pri každom vystúpení, akí sme amatéri, ako sme nekompetentní a tak ďalej. Ľudia majú možnosť, nemáme krátku pamäť, vedieť a vedia veľa o vašej "kompetentnosti".

Ale vrátim sa k meritu veci. Celý systém dôchodkového sporenia je nastavený tak, že ani zďaleka nedosahuje tie parametre, ktoré boli deklarované v doložke vplyvov. O tom veľmi dobre viete, že je zásadná odchýlka od doložky vplyvov, v ktorej ste kvantifikovali dopady dôchodkovej reformy. Váš odhad bol tak optimistický, že dnes dôchodkový systém je v takej situácii, že kumulatívny rozdiel je 40 mld. korún. Čiže odchýlka už teraz je 40 mld. To je skutočne veľmi "kompetentný" odhad. Jasne vidno, ako správne ste vybilancovali dôchodkový systém. Realita nám jasne ukazuje, že ako celok je systém nastavený zle, a preto treba túto situáciu riešiť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Posledný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Ďuračka Jozef. Nech sa páči, máte slovo.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, veľmi pekne ste to povedali, ide tu o dve veci, a to svojím spôsobom o ľudí a o peniaze. Lenže dohadujeme sa tu, myslím si, troška zbytočne, pretože v prvom rade treba hľadať chybu a problémy v systéme, ktorý je nastavený v Sociálnej poisťovni, keď si zoberiete dlhy, ktoré nemá Sociálna poisťovňa vymožené alebo lietajú v lufte. Tam je niekoľko desiatok miliárd. Pokiaľ viem, pohybuje sa to až do 90 mld. korún. Nech je 50 % z týchto dlhov okamžite odpísaných, že nie sú nedobytné. Ale myslím si, že najväčší problém je v tom, aby sa posilnila Sociálna poisťovňa, aby sme dokázali tieto peniaze od tých platiteľov na účet čo najrýchlejšie dostať, či sú to fyzické, právnické osoby. Tuto vidím najväčší problém. Ja fandím tomu, aby Sociálna poisťovňa bola silná, aby boli na vysokej úrovni dôchodky ľudí, hlavne tých, ktorí už nemôžu vstúpiť do 2. piliera, pretože keby som tam aj ja vo svojich rokoch vstúpil, myslím si, že tie požitky z toho by som nebral. Čiže treba hľadať hlavne systém v tom, aby sa posilnila Sociálna poisťovňa, výber peňazí, nenechávalo sa to na tom, že dáme oznámenie, dáme nejaké papiere, potom to pôjde na súd a až potom príde nejaký exekútor, ktorý ešte na tom zarobí. Myslím si, že zákon sám budem iniciovať, keď pôjde zákon o Sociálnej poisťovni, pozmeňujúcim návrhom, aby Sociálna poisťovňa dostala právomoc okamžite vstúpiť dlžníkovi, neplatičovi na účet, zablokovať mu majetok, zablokovať mu účty, aby nemohol prejsť na dcéry, na ďalšie skupiny, a nech pán štát tie peniaze, ktoré mu patria, má. Myslím si, že v tom prípade, kto bol bohatý, je to aj 1. pilier, aj 2. pilier, boli by sme všetci spokojní. Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikloš chce reagovať. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, vy ste zrejme nepočúvali, čo som hovoril, pretože ja som vyvrátil to vaše tvrdenie, ktoré povedal minister Počiatek v médiách, ktoré vy ste znovu teraz opakovali, že ten rozdiel je 40 mld. korún. Ten rozdiel za tri roky, 2005, 2006 a 2007, je 8 mld. korún. A je to 2,7 mld. korún v roku 2005, 1,8 mld. korún v roku 2006 a 3,5 mld. v roku 2007. Tu mám čísla z tabuliek z ministerstva financií, ktoré som vtedy viedol. Takže toto je typický príklad, ako vy jednoducho falšujete realitu. Bolo to 8 mld. korún a vy bezostyšne hádžete desiatky miliárd korún.

Veľmi súhlasím s tým, čo hovorili pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Ďuračka.

Áno, problém je a súhlasím s tým, že treba zvýšiť napr. aj disciplínu pri platbách do Sociálnej poisťovne. Len sa pýtam, zvyšuje disciplínu platieb do Sociálnej poisťovne to, čo sa robí v zdravotníctve? Naopak, veď som to povedal. Je to hlboké U, narastá platobná neschopnosť a zhoršuje sa platobná disciplína v dôsledku krokov, ktoré vládna koalícia robí v zdravotníctve. To, čo sa udialo v známej kauze Privilégia, to bol príklad toho, ako sa zvyšujú príjmy Sociálnej poisťovne, keď sa dávajú dotácie inštitúcii, ktorá má nesplatené záväzky po lehote splatnosti, a ešte Sociálna poisťovňa odpustí tejto inštitúcii exekúciu? Odvolá exekúciu? Čiže áno, ja s vami pán poslanec Ďuračka úplne súhlasím, len problém je, že vláda, ministerstvo práce, Sociálna poisťovňa robí opak toho, čo ste vy veľmi správne povedali, že je potrebné robiť, aby ten deficit v Sociálnej poisťovni bol menší. A preto na to poukazujeme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ako spolupredkladateľka ústavného zákona som vystúpila, aj keď sme predkladali ústavný zákon na ochranu stavebného sporenia na začiatku tohto roku. A bola som vtedy na úvod trošku osobná a pokúsila som sa vysvetliť, prečo aj ja ako štyridsiatnička som sa rozhodla do 2. piliera vstúpiť. A o. i. som ako dôvod uviedla, že poznám právnu úpravu a vychádzajúc z toho, že poznám právnu úpravu, dôverujem systému, tak ako je nastavený. A dnes na úvod tiež chcem zdôrazniť, že napriek tomu, čo sa za posledných šesť až osem mesiacov udialo, napriek rozporuplným vyhláseniam zo strany ministerstva práce, napriek rozporuplným návrhom zo strany ministerstva práce, napriek vyhláseniam premiéra ja stále ešte vychádzam zo stále ešte nezmenenej právnej úpravy. A preto ešte stále dôverujem systému dôchodkového sporenia.

Neznalosť zákona neospravedlňuje, to je zásada, ktorá platí stáročia. Ale, samozrejme, nerobím si ilúzie. A ja viem, že ľudia nezaspávajú s tým, že majú Zbierku zákonov na nočnom stolíku. Nemajú na nočnom stolíku ani zákon o starobnom sporení, ale vychádzajú zo sprostredkovaných informácií, ktorým viac či menej dôverujú. Dá sa predpokladať, že slovám populárneho premiéra dôverujú, dá sa predpokladať, že dôverujú slovám guvernéra Národnej banky. A dnes musia mať problém si vybrať. A to je pre mňa jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ľuďom treba dať vyššiu mieru istoty dnes. Myslím si, že máme povinnosť dať im vyššiu mieru istoty, a preto stabilizovať systém. A jedna z možností, ako ľuďom túto istotu poskytnúť, je dnes jediný právne dostupný spôsob, a síce schváliť zákon 90 hlasmi, a tým docieliť istú väčšiu mieru stability právneho prostredia pre starobné sporenie. Vychádzam z toho, že do 2. piliera vstúpilo toľko spomínaných 1,5 mil. ľudí dobrovoľne, zvyšok, samozrejme, povinne na základe zákona. A títo ľudia prijali podmienky, ktoré im dal štát. To si treba uvedomiť, že tieto podmienky dal štát, to je jedno, ktorá vláda to bola. Vo vzťahu k ľuďom to bol štát, ktorý im tieto podmienky dal, a štát vzbudil v ľuďoch určité dlhodobé a oprávnené očakávania. A preto si myslím, že štát je aj povinný ľuďom garantovať, aby tieto očakávania boli naplnené. A preto je tu návrh ústavného zákona, preto je tu opätovne návrh ústavného zákona, i keď, a už to tu bolo spomínané, ale myslím, že to trošičku zaniklo, tento návrh ústavného zákona je trošku iný, ako bol ten, ktorý tu bol predložený a prerokovávaný na začiatku tohto roka. Trošku iný je v tom, že chcel vyjsť v ústrety aj argumentom poslancov vládnej koalície, chcel sa s nimi vysporiadať v nádeji, že bude väčšia šanca získať aj poslancov vládnej koalície na podporu tohto ústavného zákona.

Tá výhrada bola smerovaná k tomu, že návrh ústavného zákona, tak ako bol predložený pred pol rokom, garantoval len 2. pilier, nevzťahoval sa na 1. pilier. My sme sa tým zaoberali a chcem veľmi poďakovať aj pani poslankyni Radičovej, ktorá sa touto otázkou veľmi zaoberala. A pravdou je, že dnešný ústavný systém je nastavený tak, že ústava garantuje hmotné zabezpečenie v starobe. Ústavný zákon, ktorý je dnes na stole, dopĺňa systém o garanciu dvojpilierového dôchodkového systému, a to ako poistného systému v 1. pilieri, tak starobného sporenia v 2. pilieri.

Chcem povedať aj to, že veľmi často v rámci vecných diskusií argumenty zo strany poslancov vládnej koalície smerujú k tomu, že treba najskôr urobiť určité korekcie v systéme a potom sa môžeme rozprávať o tom, ako systém stabilizovať príp. aj na úrovni ústavného zákona. Chcem povedať, že nie je pravda to, čo sa zvykne hovoriť, a počula som to aj v médiách z úst poslancov vládnej koalície. Toto nie je zákon o tom, že systém starobného sporenia je nemenný, je to zákon o tom, že tie zmeny nesmú byť robené tak, aby ohrozovali príjem dôchodcov z 2. piliera v budúcnosti. To znamená, nemožno tieto pravidlá, ktoré sú dnes nastavené, meniť v neprospech budúcich dôchodkov dnešných sporiteľov. To je všetko a nič viac. Akékoľvek dolaďovanie systému či už v rámci 1. alebo 2. piliera je, samozrejme, možné.

Ešte jednu poznámku by som chcela povedať, pretože hovorí sa tu často o tom, že treba poskytovať garancie v rámci 1. piliera. A nikto tu zatiaľ neodpovedal na otázku pána poslanca Ivanča, ktorú včera položil, aký bude mať dôchodok on, dnešný štyridsiatnik, pardon, povedal, že má 36 rokov, ospravedlňujem sa. A ja vám odpoviem. Nemôže vám dnes nikto na túto otázku odpovedať, pretože to nikto nevie, pretože o vašom dôchodku, pán poslanec, rozhodne vláda a parlament, ktorý bude vtedy pri moci, keď vy pôjdete do dôchodku. Domnievam sa, že tak ako je systém nastavený, je dobrý. Domnievam sa, že ľudia vedia vyhodnotiť, čo je pre nich výhodné a čo pre nich nie je výhodné. Keďže 1,5 mil. ľudí sa v tomto smere rozhodlo, preto si myslím, že si zaslúžia stabilizovať systém, pre ktorý sa rozhodli.

Na záver za seba chcem povedať, že poznajúc zákon dôverujem stále systému starobného dôchodkového sporenia, a preto podporujem tento návrh ústavného zákona, ktorý som aj spolupodpísala, a preto nepodporím ani žiadne zmeny, ktoré by tento systém destabilizovali. Ďakujem pekne. (Potlesk.)