P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Ďakujem vám obidvom.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v druhom čítaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh je ako tlač 289 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 289a.

Teraz už poprosím pána Petra Pelegriniho, aby za skupinu poslancov odôvodnil návrh zákona.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom tohto návrhu je založenie akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo, dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z nasledovných dôvodov. Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. ustanovoval zriadenie právnickej osoby, ktorá by plnila úlohy smerujúce k využitiu dopravnej infraštruktúry vo verejných prístavoch v záujme rozvoja vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej dopravy. Vzhľadom na problémy so zriadením príspevkovej organizácie daná právna úprava rieši túto problematiku vytvorením akciovej spoločnosti, čím dôjde k zefektívneniu a optimalizácii prevádzkovania majetku štátu vo verejných prístavoch Slovenskej republiky v podmienkach komerčného prostredia.

Vytvorenie akciovej spoločnosti predstavuje vloženie majetku štátneho podniku Slovenská plavba dunajská v plnom rozsahu do vytvorenej akciovej spoločnosti, oddelenie vnútornej organizačnej jednotky rozpočtovej organizácie Štátna plavebná správa, definovanie podmienok pre zachovanie hospodárskeho záujmu štátu vrátane ochrany majetku štátu, ktorý ako prioritný majetok nebude podliehať exekúcii ani inému výkonu rozhodnutia, a, na záver, vyčlenenie časti majetku štátu, ktorý v súčasnosti spravuje rozpočtová organizácia Štátna plavebná správa, ktorý sa vloží do akciovej spoločnosti.

Navrhovaným zákonom sa upravuje spôsob nakladania s prioritným majetkom vo vlastníctve štátu nevyhnutným pre činnosť a rozvoj verejných prístavov v záujme zvyšovania podielu vodnej dopravy hlavne na výkonoch nákladnej dopravy. Niektoré podmienky založenia sú v porovnaní s platnou právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka špecifické. Ide tu napr. o postup pri oceňovaní nepeňažného vkladu, prechod vlastníckeho práva k predmetu vkladu a podobne.

Návrh zákona nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, iba na jeho príjmovú časť. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať žiadny dopad na životné prostredie a nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a ani na podnikateľské prostredie.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

A teraz pán poslanec Chrbet bude informovať ako určený spoločný spravodajca z výboru pre hospodársku politiku o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Chrbet, poslanec: Pán predseda, pán minister, dámy, páni, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 360 z 11. mája pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Poslanci Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Výbory, ktoré som menoval, tento zákon prerokovali a navrhujú ho schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia, ktoré máte prakticky pred sebou.

Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 10 správy hlasovať spoločne s odporučením schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.

Zároveň ma poveril ako spoločného spravodajcu právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, skončil som. A môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Teda ako jediný je pán spravodajca prihlásený do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

J. Chrbet, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na pripomienky Legislatívnej rady vlády, ktorá s predloženým návrhom zákona vyslovila súhlas a požiadala o zapracovanie niektorých pripomienok, ktoré majú prevažne legislatívnotechnický charakter a predložený návrh skupiny vylepšujú. Tento pozmeňujúci návrh máte pred sebou. Má 7 bodov.

V čl. I v úvodnej vete sa za slová "v znení" vkladá slovo "zákona" a slová "zo dňa 23. 3. 2007" sa nahrádzajú slovami "č. 193/2007 Z. z.".

Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.

Po druhé. V čl. I bode 3 § 6 ods. 3 sa slová "prioritný investičný majetok" nahrádzajú slovami "prioritným investičným majetkom".

V čl. I bodoch 3, 4 v poznámkach pod čiarou k odkazom 3h a 3r sa vypúšťajú slová "o správe majetku štátu".

V čl. I bode 5 v úvodnej vete sa slová "ktorý znie" nahrádzajú slovami "ktorým vrátane nadpisu znie".

V čl. I bode 5 § 43a sa slová "zmluvy zaniknú" nahrádzajú slovami "zmluvy strácajú platnosť".

V čl. I novom bode 7 za doterajší bod 6 sa vkladá nový bod 7, ktorý znie: "V § 41 ods. 2 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú sa slová "a na § 6 až § 6e"."

A v čl. I za doterajší bod 6 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie: "Slová "správca verejného prístavu vo všetkých tvaroch a v celom texte zákona" sa nahrádzajú slovami "prevádzkovateľ verejného prístavu v príslušnom tvare"."

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Faktickú poznámku na vaše vystúpenie má pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. No nedá mi, aby som sa nespýtala, že tieto záležitosti sa prečo nevyriešili na gestorskom výbore, keď sú to len veci teda legislatívnotechnického charakteru a možnože nebol výbor uznášaniaschopný, ale to ste mali povedať. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Áno, ďakujem. Konštatujem, že máte pravdu, ale aj preto ste museli prečítať celé znenie, aby odznelo v pléne.

Ďakujem pekne.

Uzatváram rozpravu.

Chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, pán navrhovateľ.

J. Chrbet, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len chcem vyjadriť podporu predloženým pozmeňujúcim návrhom. A v mene predkladateľov, samozrejme, s nimi súhlasíme.

A na margo tých pripomienok alebo na faktickú poznámku pani poslankyne Sárközy. No sama dobre viete, že tento bod sme presunuli z júlovej schôdze na septembrovú, aby sa stihol kvalitne pripraviť ten pozmeňujúci návrh tak, aby nekolidoval so spoločnou správou. A výbor už medzitým nerokoval, naposledy rokoval v júni. Takže preto sme pristúpili radšej k takému kroku, aby sme na poslednú chvíľu nerobili nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli kolidovať s predpismi a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Chcem vás informovať, že budeme teraz prerokúvať

súhrnnú správu o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

Je to tlač 353.

A poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby v zastúpení podpredsedu vlády správu uviedol.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná správa o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii bola vypracovaná pod gestorstvom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.

Správa taktiež napĺňa uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 637 z roku 2004, bod B.2. Správa zachytáva obdobie od 1. mája 2006 do 30. apríla 2007.

Predkladaný materiál nadväzuje na správu o druhom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v súvislosti s tým poskytuje súhrnné informácie o tom, ako sa členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii celkovo odráža na dianí na Slovensku, čo sa týka politických, legislatívnych, hospodárskych a sociálnych aspektov.

Materiál vznikol na základe podkladov vypracovaných jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom možno oceniť, že niektoré rezorty formulovali závery a odporúčania, ktoré poukázali na silné a slabé stránky v danej oblasti.

Tretí rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii sa niesol v znamení ekonomického rastu. Predovšetkým makroekonomické ukazovatele zaznamenávali pozitívny rast. Slovenská republika sa zaradila k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám Európskej únie. Pribudli zahraničné investície, vyrástli nové podniky, vznikli nové pracovné miesta. V tomto čase sa Slovenská republika taktiež pripravuje na vstup do eurozóny, pričom Národný plán zavedenia eura je rámcovým dokumentom, o ktorý sa môžu oprieť všetky subjekty slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

V oblasti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie došlo k významnému pokroku v uzatváraní zmluvných záväzkov a čerpaní finančných prostriedkov týchto fondov, no napriek tomu Slovenská republika nebola ku koncu roka 2006 schopná vyčerpať v rámci troch programových dokumentov všetky pridelené finančné prostriedky.

Jednou z priorít, ktorú presadzuje vláda Slovenskej republiky v týchto dňoch, je formovanie vedomostnej spoločnosti. Predovšetkým rast zamestnanosti posilnený daňovými stimulmi, opatrenia pre mobilitu pracovných síl, pokrok v reforme vysokoškolského vzdelávania, súbežne s novými opatreniami pre podporu využívania informačno-komunikačných technológií budú zárukou tohto cieľa, ktorý si Slovenská republika vytýčila. Oblasti výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania sú však práve tie, v ktorých ešte stále absentuje definovaná stratégia. Ďalšie úsilie bude potrebné venovať redukcii dlhodobej nezamestnanosti.

Súhrnná správa zachytáva tretí rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii z pohľadu rôznych aspektov, vplyvov a dosahov tohto kroku. Správa je členená na kapitoly, pričom ich rozdelenie vychádza v prvom rade zo zaužívanej agendy v Európskej únii.

Na záver mi dovoľte povedať niekoľko informácií, ktoré vyplynuli z prerokovávania materiálu v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady pre európske záležitosti. Uvedomujem si, že nám naďalej pretrvávajú problémy obsadzovania slovenských nominantov na posty vyššieho a nižšieho manažmentu v administratíve Európskej únie a Európskej komisie. Naši nominanti a uchádzači zo Slovenskej republiky sú dobre pripravení, schopní zviesť súťaž o rôzne pozície, ale pravidlá sú často nastavené tak, že zvýhodňujú interných nominantov a nominantov bývalých 15 štátov pred jej rozšírením od 1. mája, resp. po 1. máji 2004.

Riešime aj transpozičný deficit, ktorý bol po nástupe novej vlády doslovne hrozivý. Dnes sme sa dostali na tretie miesto v oblasti transpozičného deficitu.

Pre gestorský výbor pripravujeme osobitnú správu o pôsobení nemeckého predsedníctva, ktoré predloží ministerstvo zahraničných vecí.

Mnohými otázkami sa bude zaoberať Ministerská rada vlády pre záležitosti Európskej únie, kde sú pozvaní poslanci Európskeho parlamentu a poslanci Národnej rady z gestorského výboru. Rada sa uskutoční 1. októbra na Úrade vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby ako poverený člen výboru pre európske záležitosti informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

J. Horváth, poslanec: Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 397 z 31. augusta 2007 bola tlač 353, súhrnná správa o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, pridelená na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, dovoľte mi, informovať vás, že výbor pre európske záležitosti uvedenú správu prerokoval na svojej 23. schôdzi 10. septembra 2007 a prijal k nej uznesenie č. 101, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať súhrnnú správu o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii na vedomie.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

A vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Chcem vás informovať, kolegyne, kolegovia, že bod 52, správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2006, ktorú mal predniesť a uviesť pán guvernér Národnej banky, som preložil na záver schôdze z dôvodu neprítomnosti pána guvernéra, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste.

Takže budeme pokračovať bodom 53, ktorým je

informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007.

Je to tlač 350.

Poprosím pána ministra hospodárstva, aby v zastúpení pána podpredsedu vlády Harabina uviedol návrh.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu, za slovo. Dovoľte mi, aby som zastúpil kolegu Harabina. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy možno prevziať právne záväzné akty Európskej únie prostredníctvom zákonov alebo aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Využitie aproximačných nariadení vlády je limitujúce, nakoľko nimi nie je možné upraviť kompetencie orgánov a ani sankcie, pričom práve sankcie sú jednou z podmienok náležitého prebratia smerníc Európskych spoločenstiev alebo vykonania implementačných opatrení k nariadeniam alebo rozhodnutiam Európskych spoločenstiev. Aj napriek tejto skutočnosti vláda Slovenskej republiky prijala od účinnosti zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, viac ako 400 aproximačných nariadení.

V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo vydaných 75 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. V II. polroku 2007 vláda predpokladá prijať celkom 17 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.

Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie a krátke transpozičné lehoty niektorých smerníc Európskych spoločenstiev sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru, aby boli zabezpečené záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi hospodárstva.

Poprosím teraz pani poslankyňu Cibulkovú, aby nám podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, gestorský výbor ma poveril, aby som podala informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku roku 2007.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. júla 2007 č. 351 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda musí nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež príslušný kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenia predložila ako návrh zákona.

Z informácie vyplýva, že vláda Slovenskej republiky za účelom implementovania právnych aktov Európskej únie a Európskych spoločenstiev prijala v hodnotenom období 75 aproximačných nariadení, a to predovšetkým z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia a dopravy, čo zodpovedá vymedzeniu oblasti v ustanovení § 2 citovaného zákona. Podobného charakteru by mali byť i aproximačné nariadenia, ktoré vláda Slovenskej republiky pripravuje na II. polrok roku 2007.

Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 5. septembra 2007 na svojej 25. schôdzi a uznesením č. 220 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomne prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Kolegyne, kolegovia, je 19.00 hodín. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte prerokovali nasledujúce dva body programu - Národný lesnícky program a správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy - vzhľadom na to, že v zastúpení pána ministra pôdohospodárstva je tu pán minister životného prostredia, ktorý zajtra nemôže zastúpiť pána ministra. Áno? (Odpovede z pléna.) Dobre. Ďakujem vám pekne.

Pán minister, poprosím vás, aby ste

Národný lesnícky program (tlač 349)

v zastúpení ministra pôdohospodárstva uviedli.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za ochotu, že ste mi umožnili predložiť tieto materiály vzhľadom na to, že alternujem za pána ministra Jureňu a zajtra potrebujem sa zúčastniť o 9.30 hodine osláv 15. výročia založenia Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení v oblasti lesného hospodárstva zaviazala, že bude uplatňovať a podporovať trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch na zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných, ako aj mimoprodukčných funkcií lesov. Taktiež sa zaviazala prijať novú štátnu lesnícku politiku vo forme Národného lesníckeho programu.

Základným princípom, z ktorého Národný lesnícky program vychádza, je teda obhospodarovanie lesov trvalo udržateľným spôsobom. Ide najmä o 5 strategických cieľov, podporu ekologického obhospodarovania lesov, zlepšovanie a ochranu životného prostredia, zlepšovanie kvality života, zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti a posilňovanie ich kooperácie, koordinácie a komunikácie. V rámci týchto strategických cieľov sú definované priority a rámcové ciele jednotlivých priorít.

Národný lesnícky program je návrhom novej lesníckej politiky zodpovedajúcej medzinárodným trendom v lesníctve a definujúcej orientáciu, strategické ciele, priority a rámcové ciele slovenského lesníctva v nasledujúcich rokoch. Jeho úlohou je tiež posilnenie súdržnosti vnútri lesníckeho sektora a rešpektovanie nielen potrieb odvetvového rozvoja lesného hospodárstva, ale aj zdôrazňovanie významu lesov v životnom prostredí, ich mimoprodukčných funkcií, dôležitosť lesa ako obnoviteľného zdroja ekologicky vhodnej suroviny a významu využitia a spracovania dreva pre ekonomiku Slovenskej republiky. Zameriava sa na národné potreby a na implementáciu európskych a národných záväzkov súvisiacich s lesom.

Vláda Slovenskej republiky na svojom 50. rokovaní 27. júna 2007 schválila Národný lesnícky program uznesením č. 549 z roku 2007. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Spravodajcom je pán poslanec Lebocký. Máte slovo.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, gestorský výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ma svojím uznesením č. 161 z 10. septembra 2007 poveril predniesť na zasadnutí pléna Národnej rady Slovenskej republiky správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania Národného lesníckeho programu (tlač 349).

Národný lesnícky program pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 354 z 9. augusta 2007 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 10. septembra 2007 a uznesením č. 143 vzal uvedenú správu na vedomie a navrhol nasledovné.

Výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky 1. Národný lesnícky program vziať na vedomie, 2. odporučiť vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Akčný plán Národného lesníckeho programu v termíne do 30. 6. 2008 s tým, aby tento plán obsahoval podrobné údaje o formách a zdrojoch financovania schválených priorít.

Vážený pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. A zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám do rozpravy. Ústne do rozpravy sa hlási pán poslanec Miklós a, samozrejme, pán spravodajca ako prvý. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pán spravodajca.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národný lesnícky program ako strategický dokument s časovým horizontom plnenia do konca roku 2020 aktualizuje ciele a priority lesného hospodárstva Slovenskej republiky na základe dôsledného vyhodnotenia zmenených podmienok pre uplatňovanie štátnej lesníckej politiky, vyplývajúcich z lesnícko-politických dokumentov na národnej i medzinárodnej úrovni, z medzinárodných záväzkov, ktorými sa rieši účasť Slovenskej republiky na riešení globálnych procesov týkajúcich sa lesov, ale v neposlednom rade, a to je potrebné osobitne aj zdôrazniť a oceniť, aj na základe objektívneho vedeckého a spoločensko-politického zhodnotenia súčasného stavu lesov a lesného hospodárstva na Slovensku. V tomto prípade mám na mysli známu Slovenskú lesnícku doktrínu vypracovanú Slovenskou akadémiou pôdohospodárskych vied a Národným lesníckym centrom.

Predkladaný Národný lesnícky program je veľmi perspektívnou syntézou vedeckých analýz, prognóz, prevádzkových východísk a spoločenských potrieb obsahujúcou formuláciu cieľov a priorít na základe adresného pomenovania hlavných problémov súčasného lesného hospodárstva na Slovensku.

Materiál obsahuje konkrétnu a pomerne podrobnú charakteristiku financovania priorít a rámcových cieľov zo zdrojov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

V kapitole Financovanie Národného lesníckeho programu by som uvítal podrobnejšiu kvantifikáciu rámca financovania z vlastných zdrojov štátnych podnikov a organizácií, vlastníkov lesných pozemkov a obhospodarovateľov lesov, príp. porovnanie takéhoto potenciálneho doplnkového zdroja financovania s financovaním lesného hospodárstva v lesnícky vyspelých krajinách Európskej únie. Dá sa totiž očakávať, že intenzita ingerencie štátu a Spoločenstva s cieľom zabezpečenia oprávnených záujmov a potrieb vlastníkov lesných pozemkov a spoločností nebude asymetrická, bude prísne diverzifikovaná a podmienená racionálnou mierou spoluúčasti všetkých skupín vlastníkov na trvalo udržateľnom hospodárení v podmienkach širšie chápaného rozvoja vidieka.

Istú mieru neistoty vyvolávajú v tejto kapitole konštatované skutočnosti týkajúce sa finančných rámcov určených na jednotlivé opatrenia OS 1 až OS 3, keď ku dňu schválenia dokumentu vo vláde Slovenskej republiky sa napr. konštatuje, že na platby v rámci sústavy NATURA 2000 - lesná pôda nie sú vyčíslené finančné zdroje samostatne, ale budú realizované prostredníctvom zdrojov lesnícko-environmentálnych platieb. Ani pre tieto však celkový finančný rámec, rámcový model financovania alebo iný konkrétny údaj nie je prezentovaný.

Národný lesnícky program bol schválený na 50. rokovaní vlády Slovenskej republiky 27. júna 2007 uznesením č. 549 s tým, že ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo uložené vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Akčný plán Národného lesníckeho programu s termínom do 30. decembra 2008.

Z Plánu implementácie Programu rozvoja vidieka na rok 2008 vyplýva, že príjem žiadostí pre opatrenia zvyšovania hospodárskej hodnoty lesov a obnovy potenciálu lesného hospodárstva sa plánuje až na prelome apríla a mája 2008, čo vzhľadom na časový priebeh vyhodnotenia žiadostí posúva reálny predpoklad poskytovania finančných prostriedkov až do alebo až po IV. štvrťroku 2008.

Z uvedeného vyplýva nesúlad medzi Plánom implementácie Programu rozvoja vidieka na rok 2008 a Akčným plánom Národného lesníckeho programu z aspektu koordinácie finančného zabezpečenia zo zdrojov Európskeho spoločenstva a z národných zdrojov. Reálne tak hrozí, že prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa do lesného hospodárstva dostanú najskôr v roku 2009 a budú pokrývať potreby až nasledujúcich období.

V záujme odstránenia uvedeného nesúladu odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila vláde Slovenskej republiky, Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky sprostredkovane, vypracovať a predložiť Akčný plán Národného lesníckeho programu v termíne do 30. 6. 2008, teda nie do 30. 12. 2008, s tým, aby tento plán obsahoval podrobné údaje o spôsobe a zdrojoch financovania schválených priorít. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

Ešte sa spýtam, to ste podávali ako návrh uznesenia? Dobre.

Nech sa páči, pán poslanec Miklós.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, minule som začal vystúpenie s tým, že tradične sa pri zákonoch, ktoré sa týkajú životného prostredia, dejú vystúpenia pred naozaj málopočetným publikom. Ale myslím, že dneska je to rekord. Možnože by sme to mali zaznamenať, že koľkí sme v sále. V každom prípade, už keď som sa prihlásil, tak budem pokračovať.

Ja som na výbore povedal, že tento program podporujem. A považujem ho za dobrý, za dobre štruktúrovaný. Sú tam dobre stanovené priority aj problémy, len, by som poznamenal, škoda, že prišiel potom, ako sme schválili zákony, ktoré sa týkali ochrany prírody, a že tie zákony, ktoré sme schválili, sú trošku proti tým zásadám, ktoré nastoľuje a podčiarkuje tento materiál.

V zásade sa tu preberajú 3 také veľké okruhy otázok.

Prvý okruh sú otázky mimoprodukčných funkcií lesa, ekológie, biodiverzity životného prostredia. Tieto sa prelínajú cez viacero priorít. Považujem to za veľmi správne, že sú veľmi výrazne zdôraznené. Tieto funkcie sú komplexné, preto si myslím, že ich prelínanie nie je na škodu, aj keď ekológovia vedia, že keď nejaký les vyhlásime za ochranný pre vodu, tak celkom isto bude plniť aj funkcie biodiverzity, aj funkcie klimatické a všetky ostatné. Ďalej uvádzam slovo "ale", pretože tie ďalšie body tohto programu, tohto materiálu majú takú príchuť, že áno, mimoprodukčné funkcie lesa sú veľmi potrebné, potrebujeme ich, ale robíme to len preto, lebo to robiť musíme. No a toto je nedostatok, by som povedal, tohto materiálu. A toto, žiaľbohu, sa prejavuje v praxi. Tak ako je program napísaný, je vynikajúci, ale v praxi sa to už prejavuje inak. Je to asi tak, že proste potrebujeme aj protipožiarne opatrenia. Ale robíme to preto, lebo to musíme robiť, lebo to stojí peniaze. Na druhej strane treba podčiarknuť, že nikto nespochybňuje, že mimoprodukčné funkcie v tomto momente, ktoré vyplývajú z lesa, sú omnoho výraznejšie a významnejšie ako funkcia produkcie dreva. Je to približne 1 : 6, keď sa hovorí o približne 0,6-percentnom podiele lesného hospodárstva na HDP. Spolu s mimoprodukčnými funkciami sa to odhaduje na približne 3 % HDP. Čiže to je výrazný rozdiel. A ja to absolútne schvaľujem. A si myslím, že je to aj tak. Možnože by sme to aj ináč mohli napočítať. Preto znovu hovorím, že ten problém, že robíme alebo trpíme mimoprodukčné funkcie, pretože to musíme robiť, by som veľmi rád zmenil. A možnože sa to podarí počas tohto parlamentného obdobia.

Druhá otázka z okruhu otázok sa týka produkcie, spracovania a umiestnenia dreva na trhu. Tu hlavným problémom sa stáva, ako keby ochrana životného prostredia brzdila produkciu dreva, je to tam čierne na bielom napísané, a, samozrejme, financovanie tohto problému. Tak ja stále hovorím už 8 rokov, že keď ochrana prírody zaťažuje lesné hospodárstvo, tak sa tohto problému treba zbaviť a chránené územia minimálne v 5. stupni ochrany treba previesť do správy životného prostredia, resp. Štátnej ochrany prírody. Čo sa týka, samozrejme, súkromných lesov, najjednoduchšie a najlacnejšie z dlhodobého hľadiska je vykúpiť ich.

No a tretí, veľký okruh otázok sa týka financovania, kde najväčší problém je zase financovanie mimoprodukčných funkcií, tak ako to tu pán Lebocký už spomenul. Jednak je to ťažké vypočítať, jednak je tam veľa otvorených otázok. Ja by som spomenul len, čo je to náhrada majetkovej ujmy, aká je tá majetková ujma, keď vznikne napr., keď vysadíme teraz les a vyrastie za 80 rokov, či existuje škoda, keď nevyrúbeme les alebo nepredáme drevo, keď hovoríme, že šesťkrát hodnotnejšia je funkcia mimoprodukčná.

No a ostatné priority sa týkajú rôznych nástrojov, monitoringu zákonodarstva a tak ďalej.

Tu by som spomenul jediný okruh problémov. A to je zosúladenie zákonov o ochrane prírody a lesov. Tu by som povedal, že áno, som absolútne za, len, ako som to spomenul na začiatku, tento program, žiaľbohu, nie je v súlade s tými zákonmi, ktoré sa prijali v poslednom čase. A ja znovu zdôrazňujem a podčiarkujem zakaždým, problémom nie je zákon alebo prísnosť zákona o ochrane prírody, problémom sú súčasné hranice a stupeň ochrany jednotlivých chránených území. Ale tak ako sú najrôznejšie iné zákony, tak majú najrôznejšie obmedzenia. Napr. Trestný zákon má najrôznejšie obmedzenia, najrôznejšie sankcie. Ale keď sme sa dohodli, že určitý priestupok má takúto trestnú sadzbu, tak kým sa to nezmení, tak to zostáva tak. Preto si myslím, že zákony sa vyvíjajú. A keď sa spoločnosť dohodla, že v tomto momente je toto chránené územie takto chránené a má takúto hranicu, to treba dodržiavať. Vyvíja sa to, hranice aj obsah území sa mení, ale súčasné zákony sú dané.

Druhý problém je, samozrejme, problém s financovaním, lebo keď už máme nejaké obmedzenie, treba to nejakým spôsobom kompenzovať.

Tretí problém by som videl v spôsobe komunikácie ochranárov s verejnosťou. Samozrejme, aj tu sú najrôznejšie osoby. Tak ako sme všetci nejakí, tak aj ochranári sú nejakí, niektorí sú takí, niektorí sú onakí. Jednoducho to je dané.

Taká ďalšia skupina problémov, si myslím, spočíva v ekologickom vedomí verejnosti vrátane aj odborníkov. No a nakoniec k tomu ekologickému vedomiu aj k tej verejnej mienke by som tak povedal, že nikto nie je proti ochrane prírody, kým sa to nedeje na jeho majetku. Na to je známa anglická skratka NIMBY, čo sa prekladá ako not in my Back-yard. To znamená nie na mojom dvore, môže sa to diať všade, ale nie na mojom dvore.

No a posledná taká veľká skupina sú špecifické záujmy, ktoré by som zase charakterizoval známou anglickou skratkou BAU. To BAU znamená business as usually. To znamená obchod ako obyčajne. To ja som nepovedal ako kritiku, toto je realita sveta, takto sa to deje všade, nielen u nás. Ale problémy sú toto, a nie konkrétny zákon.

Čiže v ďalšom naozaj sa zamerajme na to, akým spôsobom realizovať existujúce zákony. A, samozrejme, niektoré veci je možné vyriešiť aj cez zákony, ale radšej by sme sa mali zamerať na tie body, ktoré som už spomenul.

Preto aj podporujem návrh pána Lebockého, aby vláda čo najskôr vypracovala príslušný akčný plán, v ktorom, verím, sa premietnu aj tieto problémy, ktoré som vyslovil ja. Ďakujem pekne, vážení priatelia.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Uzatváram rozpravu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ako o poslednom bode dnešného programu schôdze budeme rokovať o

správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

Opäť v zastúpení pána ministra pôdohospodárstva pán minister životného prostredia Jaroslav Izák uvedie správu.

J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa je spracovaná na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 817 zo 4. októbra 2006 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 64 z roku 2006 prijatého na 4. schôdzi Národnej rady. V bode B.1. bolo uložené ministrovi pôdohospodárstva predkladať raz ročne k 30. júnu až do roku 2010 na rokovanie vlády predmetnú správu.

Vláda Slovenskej republiky dňa 4. júla 2007 uznesením č. 577 vzala na vedomie správu a poverila predsedu vlády predložiť správu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a ministra pôdohospodárstva odôvodniť správu v Národnej rade Slovenskej republiky. Správa bola spracovaná na základe stavu k 31. 12. 2006.

Kalamitné drevo bolo spracované okrem území, na ktorých jeho spracovanie nebolo príslušnými orgánmi ochrany prírody a krajiny povolené, resp. na území, ktoré bolo vytypované na účely porovnávania monitoringu vývoja lesa v nasledujúcom období. Proces revitalizácie kalamitného územia prebieha priaznivejšie, ako to schválené harmonogramy zalesňovania predpokladajú.

Monitorovaním stavu a vývoja podkôrneho hmyzu v roku 2006 bol zistený prudký nárast jeho populácie, keď v roku 2006 sa oproti roku 2005 v Štátnych lesoch TANAP zvýšil priemerný odchyt lykožrúta smrekového 3,1-krát a lykožrúta lesklého až 3,6-krát. Nálety podkôrneho hmyzu boli pozorovateľné na okolitých kalamitou zasiahnutých porastoch a územiach.

V časti materiálu Prognóza na rok 2007 sa uvádza, že množstvo ponechaného dreva z vetrovej kalamity v bezzásahových zónach je do budúcnosti zásobárňou podkôrneho hmyzu. Táto prognóza sa potvrdila. A napĺňa sa aj katastrofický scenár, ktorý sme avizovali ako jednu z možných alternatív pri navrhovaní opatrení postupu spracovávania kalamity. Veľmi nepriaznivá situácia je najmä vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, časti Slovenského rudohoria, osobitne v národných parkoch TANAP, NAPANT, Slovenský raj a Muránska planina. V roku 2006 počet požiarov kalamitou poškodených území bol nižší o 14 ha a výmera požiarmi poškodenej plochy bola 24 ha, čo je o 285 ha menej, ako to bolo v predchádzajúcom roku. Táto skutočnosť však nedáva priestor na podceňovanie rizika vzniku lesných požiarov, lebo na kalamitných plochách sa nachádza veľké množstvo biomasy a uvoľnená plocha je obsadzovaná trávnou vegetáciou, ktorá v období vegetačného kľudu na jar, jeseň je mimoriadne ohrozená požiarmi.

V bode B.2. uznesenia vlády č. 817 z roku 2006 bolo uložené ministrovi pôdohospodárstva, ministrovi životného prostredia a podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra predložiť na rokovanie vlády spoločný návrh na realizáciu opatrení zabraňujúcich šíreniu biotických škodlivých činiteľov a požiarov a po jeho schválení vládou predložiť tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Spoločný návrh bol vládou Slovenskej republiky odsúhlasený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 226 zo 7. marca 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predmetný materiál prerokoval 25. apríla 2007. V súvislosti s týmto bolo uložené zhodnotiť účinnosť opatrení vykonaných v súlade s § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov na zabránenie šírenia premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany realizovaných v roku 2006.

V roku 2006 bolo Štátnou ochranou prírody na realizáciu opatrení vynaložených 3,6 mil. korún. Účinnosť je hodnotená vcelku úspešne s výnimkou Fabovej hole, kde nebola v potrebnom množstve asanovaná napadnutá drevná hmota a lapače na odchyt podkôrneho hmyzu neboli inštalované a kontrolované v súlade s STN 482711 (Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách).

Vážnym problémom je riešenie preventívnych protipožiarnych opatrení, čo sa premietlo do vypracovania usmernenia na jednotnú realizáciu preventívnych protipožiarnych opatrení na kalamitnom území a na lesných pozemkoch ako spoločného usmernenia ministerstva vnútra, ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia, ktoré bolo oficiálne zverejnené vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ročník XXXIX, čiastka 13) z 25. júla 2007. Ďakujem vám za pozornosť.