V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 416).

Rozhodnutie o pridelení výborom č. 420.

Opäť prosím, pán minister, aby ste uviedli vládny návrh zákona, nech sa páči.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení presadzuje orientáciu zdravotníctva na prevenciu a na včasnú diagnostiku ochorení. Z uvedeného dôvodu je potrebné urobiť zmeny v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

V návrhu zákona sa rozširuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti, a to zaradením ďalších preventívnych prehliadok do § 2 ods. 1 zákona, ktoré budú plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia. Návrhom zákona sa vytvárajú podmienky, aby kúpeľnú starostlivosť absolvovalo čo najviac pacientov, ktorí ju potrebujú.

Predložený návrh novej prílohy č. 6 Indikačný zoznam kúpeľnej starostlivosti rozširuje poskytovanie kúpeľnej starostlivosti tak, že niektoré diagnózy sú preradené z indikačnej skupiny B do indikačnej skupiny A, v ktorej je spoluúčasť pacienta podstatne menšia ako v skupine B. Výrazné zvýšenie dostupnosti kúpeľnej starostlivosti sa umožní aj zrušením indikačnej skupiny C a presunom jej diagnóz do skupiny B.

V návrhu zákona sa spresňuje aj prebratie smernice Rady č. 89/105/EHS z 21. decembra 1988 týkajúcej sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaradenie do pôsobnosti národných zdravotných poisťovní a zavádza sa možnosť podávať žiadosť o zmenu v kategorizácii liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Navrhuje sa ďalej zriadenie Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky, Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre dietetické potraviny ako poradných orgánov ministra zdravotníctva posudzujúcich rozklady k vydaným rozhodnutiam o kategorizácii.

V čl. II návrhu zákona sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa diferenciácia správnych poplatkov za zaradenie liečiv a lieku do zoznamu liekov, zdravotníckych pomôcok do zoznamu zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a za zmenu zaradenia liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v príslušných zoznamoch.

V čl. III návrhu zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov. Navrhujú sa zmeny v ustanoveniach o predpisovaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a v ustanovení o náležitostiach lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu. Zmena je aj v ustanovení o výdaji náhradného generického lieku.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Sániovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

B. Sániová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku bola som určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý sme dostali ako tlač 416. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu tohto zákona.

Musím konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona v podobe tlače 416 obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily. Predloženým návrhom sa predpokladá zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, a to o 4,2 mil. Sk, zvýšenie doterajších správnych poplatkov a navrhovaná právna úprava zakladá zvýšené nároky na verejné financie zdravotných poisťovní. Zákon nebude mať dopad na rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty obcí.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 420 z 20. septembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto navrhujem, aby návrh zákona prerokovali, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam ďalej, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 26. novembra tohto roku a gestorský výbor do 27. novembra tohto roku.

Pán podpredseda Národnej rady, skončila som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Hlásia sa páni poslanci Halecký, Slafkovský, Novotný. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som k tomuto zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, vyzdvihol jeden segment, ktorý považujem za veľmi dôležitý a považujem ho za možno najdôležitejší v celej zdravotníckej reforme, pokiaľ budeme po čase bilancovať. To znamená reformu reformy v kúpeľnej starostlivosti. Pretože toto, čo sa udialo za predchádzajúcich rokov, bola, nerád používam silné slová, katastrofa, pretože absolútne odrovnala obyvateľov Slovenska od kúpeľnej starostlivosti a na kúpeľnú starostlivosť mohli chodiť len pacienti, ktorí majú vysoký príjem a zahraniční pacienti. Čiže klasický občan Slovenska so stredným a nižším príjmom do kúpeľov mohol tak jedine sa prísť pozrieť ráno o ôsmej a odísť najbližším spojom o jedenástej.

Vyplýva to z tohto dôvodu, že v predchádzajúcom období sa zrušila kúpeľná starostlivosť, ktorú poskytovala Sociálna poisťovňa. A nesprávnym, veľmi arogantným spôsobom sa zmenili pomery v kúpeľnej starostlivosti, ktorú poskytovali zdravotné poisťovne. V dôsledku týchto tzv. reforiem došlo k tomu, že pokiaľ do tohto predchádzajúceho obdobia 80 % pacientov bolo zo Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, teda občanov Slovenskej republiky, a 20 % občanov bolo zo zahraničia a samoplatcov, v priebehu roka sa to zmenilo tak, že slovenskí občania mali iba v 20 až 30 percentách praktickú možnosť navštíviť kúpele z dôvodu zlepšenia svojho zdravotného stavu. Takže tých zvyšných 70 až 80 %, to boli zahraniční klienti a boli to klienti samoplatcovia a rekondiční. Čiže taká dramatická zmena, ktorá postihla nielen pacientov, ale aj kúpeľné organizácie ako hospodárske jednotky, je prakticky neprijateľná. A reforma sa nerobí preto, aby sme niečo zlikvidovali, a reforma sa nerobí preto, aby sme odrovnali danú zdravotnú starostlivosť pre našich občanov.

Došlo však ešte v dôsledku reformy predchádzajúcej vlády k tomu, že väčšina kúpeľných zariadení automaticky sa dostala do rúk väčších finančných skupín slovenských a finančných skupín zahraničných. Teda kúpele v podstate sa dostali do zahraničia. Je to zásah, ktorý obmedzuje jednak podnikanie našich slovenských ľudí, a je to zásah, ktorý znemožňuje pacientom. Preto vítam túto snahu a toto rozhodnutie pána ministra, že urobí nápravu v tejto oblasti.

Chcem ešte dodať, že tretí prvok, ktorý vidím veľmi dôležitý v tomto zákone, je to, že prinavracia kúpeľom rozhodujúcu činnosť, ktorá je pre nich vlastná. To znamená liečbu vnútorných chorôb, chorôb, ktoré podmieňujú dĺžku života a ktoré môžu zmeniť charakter choroby hlavne v tých počiatočných štádiách. Doteraz na kúpeľnú starostlivosť sa vynakladali prostriedky a indikačný zoznam bol stavaný tak, že 70 % pacientov tam išlo na pohybový aparát, teda na liečbu, ktorá je symptomatická, teda taká, ktorá tlmí bolesť a zlepšuje pohyblivosť v pohybovom aparáte. Pritom vieme, že čo zlepšuje kvalitu života, čo predlžuje život a čo bojuje proti civilizačným chorobám, sú to vnútorné choroby. Tento systém, ako som si prepočítaval, urobí to, že tento pomer 70 : 30 % v prospech pohybového aparátu zmení v mojom prepočte 50 : 50 %, čo aj tak nepovažujem za dostatočné, ale myslím si, že už prijateľné, aby sme riešili civilizačné choroby, ako hovoríme kardiovaskulárne choroby a cukrovku a ostatné choroby v praxi, nielen v rečiach a rôznych deklaráciách.

Vieme, že tieto choroby, keď už niekedy sa dajú liečiť účinne, tak to je v prevencii, to znamená, keď im predchádzame. A ešte druhá etapa je taká, kde môžeme tieto choroby účinne liečiť, je to ich počínajúce štádiá. Doterajšia prax kúpeľnej starostlivosti bola taká, že sme liečili vlastne len následky, tie neskoré, následky po operáciách. Napríklad do kúpeľov v skupine A mohli chodiť pacienti, ktorí sú už po operácii srdca, teda po bypasoch alebo po PTCA, teda po takzvanom, ľudovo povedané, balónkovaní ciev. To sú stavy, ktoré sú už finálne, koncové a týmto stavom predchádzala choroba vo svojom vývoji už 10, 20 a 30 chorôb.

Pokiaľ chceme zlepšiť zdravotný stav nášho obyvateľstva a nechceme iba hovoriť do vetra a vydávať rôzne vyhlásenia, tu je práve tá kapitola, to obdobie, že môžeme to účinne zlepšiť. Pretože pokiaľ podchytíme napríklad, uvediem, cukrovku v počínajúcom štádiu, pacientovi umožníme tým, že má finančné a organizačné spôsoby, ako sa dostať na kúpeľnú starostlivosť v priebehu 3 týždňov, nielen sa naučí o diéte a o aplikácii inzulínu, ale naučí sa a získa dosť vedomostí aj o rôznych komplikáciách tejto choroby tak, aby ju už vedel on, túto chorobu, včas zachytiť a tým pádom účinne liečiť. Každá liečba choroby, ktorá je neskorá, ktorá je neprimeraná, si žiada niekoľkonásobne vyššie finančné prostriedky a sú to finančné prostriedky opäť z nášho rozpočtu, opäť z našich prostriedkov určených pre zdravotníctvo, či už priamo cez rezort, alebo cez zdravotné poisťovne.

Z tohto dôvodu vítam, že táto úprava nastala, a vítam to aj z ďalšieho dôvodu, o ktorom sa veľmi nehovorí, a to je zamestnanosť v našej krajine. Pokiaľ tu dôjde nejaká kórejská alebo japonská firma, dokážeme na jedno pracovné miesto pokojne dať milión alebo dva milióny korún podľa zákona a podľa vládnych dotácií. Z kúpeľníctva v dôsledku reformy v predchádzajúcom období odišlo vyše tisíc erudovaných, kvalifikovaných pracovníkov, predovšetkým rehabilitačných pracovníkov, masérov a ostatných fyziatrických pracovníkov, teda ľudí, ktorí podobne ako lekári museli získavať svoju kvalifikáciu rôznymi školeniami, následnými školeniami, atestáciami, certifikáciou, a títo ľudia teraz masírujú našich rakúskych spoluobčanov, ktorí sa obávajú byť sami doma, pretože ich deti pracujú.

Takže mám to z praxe a chcem povedať, že pokiaľ si to prepočítate, tých tisíc pracovníkov, ktorí odišli, krát jeden až dva milióny, viete veľmi dobre, že sú to aj slušné peniaze, o ktoré sme pripravili Slovensko a ktoré sme darovali zahraničiu. Nehovorím už o tom, že tieto pracoviská sú slabšie vybavené týmito odborníkmi a že títo ľudia musia opustiť svoju rodinu a musia si svoj život skomplikovať.

V neposlednom rade chcem zdôrazniť, že naša krajina Slovensko je najbohatšie nielen v strednej Európe, ale v celej Európe na prírodné zdroje, na minerálne zdroje a na počet kúpeľných zariadení. Toľko kúpeľných zariadení nemá ani Poľsko, nemá ani Ukrajina, nemá ani susedné Maďarsko, ani Rakúsko.

Takže my hľadáme princíp a hľadáme rôzne motívy, ako rozvíjať našu výrobu alebo rozvíjať našu krajinu. Pritom tu máme aj kúpeľnícky priemysel, ktorý len treba podporiť a získame nielen pracovné miesta viacej ako v Renaulte alebo v Kii, alebo neviem kde. Treba len na to myslieť a je potrebné, aby sme si tieto veci aj pripomínali a rekapitulovali.

Chcem zdôrazniť, že naše kúpeľné organizácie, kúpele, sú obľúbené aj v zahraničí. Rapídne stúpa záujem zahraničia, pretože je to pre nich pomerne relatívne lacné a naše kúpele sú kvalitné.

Čo sa týka tej následnej starostlivosti typu kúpeľnej starostlivosti, v zahraničí nemá ten charakter čo na Slovensku. Slovenské kúpele oproti kúpeľom v Rakúsku a Nemecku sa líšia tým, že sú to zariadenia, ktoré nepraktizujú wellness princíp, teda aby si klient kúpil masáž, minerálny kúpeľ a ostatné procedúry, ale sú predovšetkým založené na tom, že je tam do tohto systému vložený lekár, ktorý pacienta, klienta vyšetrí, stanoví diagnózu, doplní diagnózu a určí spôsob liečby a konzultuje s klientom spôsob liečby, ktorý je najvhodnejší.

Takže by som chcel povedať, že je našou povinnosťou, aby lekársky a zdravotnícky charakter kúpeľov sme naďalej udržiavali aj v ďalšom období, lebo je to nielen nadstavbový segment, ale doslova priemyselný segment, ktorý môže udržať regionálnu zamestnanosť, pretože sú tam väčšinou zamestnanci z menších mestečiek a dedín. A je to segment, ktorý sa môže rozvíjať, pretože záujem zo zahraničia je neustále rastúci. A čo je dôležité, umožníme aj našim ľuďom, ktorí po revolúcii v roku 1989 prišli o značnú časť výhod, ktorí utrpeli v tej oblasti zamestnanosti, v oblasti životnej spokojnosti, a väčšina týchto ľudí nemôže chodiť ani do Egypta, ani do Španielska, ani na Kubu, ani do Dominikánskej republiky, ale tie babky v tých širokých sukniach a tí starčekovia v ošúchaných kabátoch vedeli si aspoň raz za rok, raz za tri roky predstaviť, že odídu niekde z domu a budú si upevňovať svoje zdravie.

Takže, pán minister, vidím to ako významný príspevok pre rozvoj zdravotníctva v Slovenskej republike. Ďakujem vám a myslím, že bude to ocenené aj obyvateľstvom v nasledujúcom období.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Slafkovský a pripraví sa pán poslanec Novotný.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa vyjadriť k tomuto zákonu, v ktorom ma zarazilo predovšetkým to, že v dôvodovej správe a v prílohách je napísané, že tento zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Ako nemôže mať dopad na štátny rozpočet, keď rozširujeme indikácie do kúpeľníctva, keď rozširujeme počty preventívnych vyšetrení a keď všetky tieto kroky so sebou prinášajú aj potrebu, aby príslušné vyšetrenie bolo zaplatené? Zaraďujeme medzi preventívne vyšetrenia, ktorých už aj tak, keď som to len zbežne počítal, mi vyšlo, že keby si každý pacient uplatnil nárok na preventívne vyšetrenie, ktoré môže dostať, tak už dnes tam má v zákone napísané, že by sa za život minimálne, priemerná dĺžka života u mužov je dnes 70 rokov, u žien 78, tak by sa dostal najmenej 65-krát na bezplatné preventívne vyšetrenie. My zavádzame ešte jedno ďalšie a to je vyšetrenie značkovaného vodíka vo vydychovaných plynoch, ktorý je jedným z diagnostických testov na diagnózu vredovej choroby žalúdka. To je takisto pomerne náročné vyšetrenie, čo sa týka financií, pretože sa to robí prístrojmi, ktoré nestoja 5 korún. Hovoríme, že to bude bez dopadu. Bez akého? Ťažko povedať.

Kúpeľníctvo. Tam nad tým stojí troška rozum. Dlh zdravotníctva dnes je viac ako 7,5 mld. korún a my rozširujeme indikácie. Ja mám také informácie, ktoré hovoria o tom, že napríklad aj pán kolega Halecký svojím spôsobom je osobne zainteresovaný na tom, aby sa tieto indikácie rozšírili, nakoľko je údajne spoluvlastníkom Bardejovských kúpeľov. Takže lobistické skupiny niekedy do zákonov dostanú rôzne veci, ktoré tam nemajú čo robiť. Možno aj to vyšetrenie s tým H₂ (vodíkom) a ďalšie preventívne vyšetrenia, ktoré nie sú často uhradené ani nemáme na to zdroje.

Takže prosím, aby sme sa tomu venovali a neprijímali zákony, ktoré sú len cieleným krokom v prospech možno úzkej skupiny pracovníkov.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

J. Halecký, poslanec: Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Slafkovského. Ma prekvapuje jeho postoj, jednak neznalosť a jednak skoro až arogancia, a to z toho dôvodu, že mal by vedieť, že rozpočty zdravotných poisťovní sa nepočítajú do štátneho rozpočtu a že keď sa napíše, že sa tam nezvýši deficit štátneho rozpočtu, je to tak. Rozpočet zdravotných poisťovní sa hodnotí na inej úrovni.

Čo sa týka rozvoja kúpeľníctva, toto, čo som povedal, nekomentujete, že odíde tisíc ľudí. Na vytvorenie jedného miesta treba 1 mil. korún a vám to je jedno. Podstatné je, že londýnske, španielske a nemecké firmy sa etablujú na našom trhu a naši ľudia prídu o prácu a musia chodiť do Rakúska. Na druhej strane, že v tomto úseku zdravotníckej činnosti môžeme rozvíjať zamestnanosť, môžeme ju zvyšovať a môžeme prijímať a získavať devízy, vám asi je to jedno. Vám postačí jedna kuloárna informácia, kto by vás, ktosi, nejaký sused podpichol, ktorá, mimochodom, ani sa nezakladá na pravde a skutočnosti.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti v prvom čítaní.

Na úvod si dovolím jednu poznámku k predchádzajúcemu zákonu. Je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Valocký ako skutočne odborník na problematiku zdravotníctva vystúpil len v záverečnom slove spravodajcu, a tak som na neho nemohol reagovať. Som rád, že ho upútalo moje vystúpenie. Chcem k tomu povedať len toľko, ktorí ste to počuli, že keď dochádzajú argumenty, začínajú invektívy. Ja žiadne invektívy voči odbornosti ani kvalite pána poslanca Valockého nemám. Je to naozaj človek, ktorý systému rozumie, rozumie aj tomu, že v zdravotníctve je veľmi dôležité, aby sa k nemu vyjadrovali ľudia, ktorí vidia celý ten systém a sú skôr manažérmi v zdravotníctve, lebo nie vždy názor, hoci špičkového odborníka v endokrinológii, oftalmológii alebo v dermatovenerológii, môže pomôcť lepšiemu fungovaniu systému zdravotníctva. Keď nebol spokojný s mojím vystúpením, tak je mi to ľúto. Myslím si, že za tých 5 rokov, čo sa pohybujem v parlamente, trošičku systému zdravotníctva začínam rozumieť. Je mi ale ľúto, že teda vo svojom záverečnom slove nepovedal viac o tom, aké sú jeho predstavy a vízie, veľmi rád by som si to bol vypočul a možno sa niečomu aj priučil, lebo, ako som povedal, je to odborník, je vrcholovým manažérom galantskej nemocnice, žiaľ, na ekonomických výsledkoch tejto nemocnice sa jeho odbornosť zatiaľ neprejavila, ale som o tom pevne presvedčený, že v budúcnosti sa určite prejaví.

Takže by som rád hovoril o zákone - o rozsahu. Chcem povedať, že v podstate vyvstáva niekoľko otáznikov, na ktoré by som bol rád, keby potom, keď už nijako ináč, aspoň v záverečnom slove pán minister reagoval, lebo ťažko je viesť diskusiu s predstaviteľmi vládnej koalície, ktorí mlčia, prípadne invektívami odpovedajú na naše poznámky. Bol by som rád, keby pán minister vystúpil, najlepšie v rozprave, aby sme mohli reagovať. Sľubujem, že budem slušný a nebudem ironický, lebo ak nepovie nič v záverečnom slove ani k zákonu o zdravotnej starostlivosti, veľmi ťažko je viesť nejakú kvalitnú diskusiu.

Chcem povedať, že tento zákon o rozsahu posilňuje prevenciu v našom zdravotníctve, dáva dôraz alebo zvyšuje dôraz na preventívne prehliadky, spresňuje a dopĺňa rozsah týchto preventívnych prehliadok, dáva väčší dôraz na včasnú diagnostiku a upresňuje niektoré guide line včasnej diagnostiky pri určitých ochoreniach. Chcem povedať, že je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, je to trend, ktorý sme začali v predchádzajúcom období, a je to trend, o ktorom hovoríme v slovenskom zdravotníctve od začiatku 90. rokov, že mali by sme klásť väčší dôraz na prevenciu. Pretože aj keď krátkodobo znamená ďalšie výdavky zo strany zdravotných poisťovní a je veľmi nákladná, je drahá, hlavne rozbehnutie preventívnych programov je pomerne drahé, v dlhodobej tendencii, v dlhodobom trende je to zisková vec, pretože ušetríme na drahej a náročnej liečbe pre pacientov. Plus je to, samozrejme, výhodnejšie aj pre pacientov, lebo v prvej chvíli to síce vnímajú ako zbytočné vyšetrovanie, ale keď si uvedomia, že ich vlastne chceme uchrániť pred závažnými, často život ohrozujúcimi ochoreniami, je to pre nich výhodnejšie.

Trošku ma ale mrzí, že tento pekný cieľ, ktorý je v tomto zákone pretavený do legislatívnej podoby, nenašiel odozvu v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, pretože žiadnu ekonomickú kvantifikáciu dopadov takého širokého spektra preventívnych prehliadok som tam nenašiel. Čiže to by bola moja prvá otázka, koľko to bude stáť? Ja som za, aby sme išli do preventívnych programov, len hovorím, sú veľmi drahé, krátkodobo znamenajú pomerne veľké náklady pre zdravotné poisťovne a tieto finančné prostriedky budú niekde inde chýbať. Som o tom presvedčený, že nebudú chýbať v liekovej politike, ale u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Koľko to bude stáť? Nenašiel som nikde túto informáciu.

Druhá téma, o ktorej chcem hovoriť, je skutočnosť, že zákon o rozsahu zasahuje do kategorizácie liekov a špeciálneho zdravotného materiálu, dietetických potravín, čiže je pomerne veľkým zásahom do liekovej politiky. Priznám sa, nie som tak renomovaný odborník v liekovej politike, aby som sa teraz vedel k tomu vyjadriť, či tieto zmeny povedú k tomu, čo si všetci prajeme, aby rast nákladov na lieky nebol taký astronomický, ako je v súčasnosti na Slovensku. Naozaj treba povedať, že je dobré, že ministerstvo sa snaží reagovať na negatívny vývoj v liekovej politike. Vzhľadom na to, že všade vo vyspelej Európe rastú náklady na lieky priemerne asi o 5 % medziročne, po nástupe tejto vlády, žiaľ, tie čísla sa vyšplhali až k 15 %, dokonca podľa niektorých materiálov ministerstva zdravotníctva až k 17 %, čo je teda nebývalý medziročný nárast nákladov na lieky, čo musí riešiť legislatíva a exekutíva. Verím, že tieto opatrenia budú dostačujúce a podarí sa nám to dostať do nejakej rozumnej jednocifernej miery.

A tretia oblasť, ktorú mení zákon o rozsahu, je prehodnocovanie diagnóz v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti. Chcem znovu povedať, že je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, ja osobne proti tomu nič nemám. Presúvajú sa diagnózy z kategórie B do kategórie A, čiže z kategórie, kde je čiastočná spoluúčasť pacienta, do kategórie plne hradenej zdravotnou poisťovňou a v podstate ruší sa kategória C, aspoň podľa tých informácií, ktoré mám, keď sa mýlim, pán minister ma iste opraví, ruší sa kategória C, teda tá časť, kde si celú kúpeľnú starostlivosť platil pacient. Má to svoju logiku, je to v podstate samoplatca, čiže všetko, čo nie je v A a B, si musí zaplatiť samoplatca, teda kúpeľný hosť.

Chcem povedať, že vyvstávajú s tým ale určité otázky. Určite bude nasledovať väčší záujem o kúpeľnú zdravotnú starostlivosť, čo nie je zlé, je to politika vlády, aby chodilo viacej ľudí do kúpeľov. Trošku ale nerozumiem tomu, prečo potom ministerstvo zdravotníctva v tých úvodných správach o stave a príprave na reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení uvažovalo o tom, že máme nadkapacitu napr. klimatických kúpeľov vo Vysokých Tatrách, ktoré nepotrebujeme zaradiť do siete, ktoré majú byť nejakými hotelmi alebo majú byť orientované na biznis, keď v kroku B chceme, aby chodilo stále viacej pacientov do kúpeľov? A o tom som presvedčený, že práve o klimatické kúpele bude veľký záujem.

Bude to stáť určité finančné prostriedky. V doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov to ministerstvo vyčíslilo na 28,6 až 34,4 mil. Sk pre všetky zdravotné poisťovne. Pán minister, úprimne pochybujem o tomto čísle, pretože ak rozšírime možnosť preskripcie kúpeľov aj na iných lekárov, ako je to určené teraz v indikačnom zozname, aj na všeobecných lekárov pri niektorých diagnózach, ak presunieme také množstvo diagnóz zo skupiny B do skupiny A, s určitou latenciou niekoľkých mesiacov začne prudký záujem o kúpele, bojím sa o to, či to kapacitne kúpele budú vedieť uniesť, či sú na to momentálne pripravené, či ich nato vôbec pripravuje ministerstvo zdravotníctva. A druhá dôležitá vec je, či sú na to pripravené zdravotné poisťovne, pretože ak máme zaplatiť toľko na kúpeľnú starostlivosť, peňazí viac nebude, to znamená, niekde musíme zobrať. A zas som o tom presvedčený, že zoberieme poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Včera som si vypočul v Správach a komentároch vystúpenie prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska, ktorý hovoril, že jeden z veľkých problémov našich poskytovateľov je skutočnosť, že to percento, ktoré ide na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teraz nehovorím o objeme, len o percente, je omnoho nižšie ako vo všetkých krajinách Európskej únie. Teraz sme znovu v probléme, že chceme v podstate viacej dať na kúpeľnú starostlivosť, ale na úkor koho zoberieme tieto finančné prostriedky? Ak ide len o 30 mil. korún, tak potom to nie je to, o čom sme hovorili, že teda chceme čo najširším vrstvám obyvateľstva umožniť kúpeľnú starostlivosť. Ak to bude viac peňazí, a o tom som presvedčený, ukážu to aj reálne čísla, že to budú rádovo stámilióny slovenských korún, potom zas ostáva otázka, z čoho zaplatíme túto kúpeľnú starostlivosť?

Chcem upozorniť na to, že trošku som pri jednotlivých zákonoch, ktoré prichádzajú z ministerstva zdravotníctva, nespokojný práve s touto doložkou ekonomických, finančných dopadov. Ja si uvedomujem, že nie je to ani tak úloha zdravotníkov ako financov, ekonómov, aby to spočítali, ale opakovane mám pri jednotlivých zákonoch pocit, napr. ako som o tom hovoril aj pri zákone o zdravotných poisťovniach, že sú tam zavádzajúce údaje. Na to chcem upozorniť pána ministra, aby dal na to väčší dôraz, aby sme naozaj mali reálnu kalkuláciu. Opakujem, nemám s tým problém, ak ministerstvo povie, ak vláda povie, že to bude stáť jednu miliardu korún a že oni na to peniaze majú, lebo je to ich program. Podčiarknem, je to ich program, nech ho napĺňajú. Hovorím len o tom, že hovoriť o 30 mil., keď to budú stámilióny, nie je celkom zodpovedné.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Halecký ako posledný. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Slafkovskému.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. V podstate ja som sa prihlásil do diskusie ešte vtedy, keď kolega Novotný nerozviedol tú teóriu o financovaní, ktorá je ale evidentná. Totižto peniaze sa nevedia rozmnožiť samy od seba, ony sa nemnožia delením ako niektoré bunky, ony sa množia len usilovnou prácou a neusilovnou prácou sa dajú veľmi rýchlo minúť. Zasa na druhej strane sú inštitúcie, ktoré dávajú na to veľký pozor, ako to v danom štáte funguje a či tento štát má peniaze na to, čo hovorí, že bude financovať, a všetko to, čo sľubuje. A sú to evidentne spojené nádoby. Čiže keď my povieme, že zdravotníctvo to nebude stáť nič, však to zaplatia poisťovne, veď to zasa len zaplatíme my a zaplatí to štátny rozpočet, keďže štátny rozpočet viac ako 30 % financuje poisťovne. Takže tvrdenie o tom, že to nebude stáť nič štátny rozpočet, je absolútnym nezmyslom, pretože na konci to ten štátny rozpočet vždy nájde alebo to nájde toho jednotlivého daňového poplatníka alebo pacienta. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Kratučko chcem zareagovať na vystúpenie pána predsedu výboru v tej časti, kde hovoril vlastne o finančných požiadavkách pri kúpeľnej liečbe. Myslím si, že tak široko koncipovaný návrh zákona, ako je, jednak zo strany poskytovateľov, ale aj poisťovní je veľký rozsah, ktorý neunesie systém verejného zdravotného poistenia, a bez, tu chcem pripomenúť, že bez navýšenia zdrojov, ktoré by mali za poistencov štátu a ktoré mohli už byť aj tento rok schválené v rozpočte a mohli byť príjmom zdravotných poisťovní, boli by sme mali aspoň jasný dopad takejto náročnej kúpeľnej starostlivosti na verejné zdroje v zdravotnom poistení. A preto si myslím, že nie je možné vzhľadom na to, že tých zdrojov nie je dnes dosť ani na dofinancovanie platov zdravotníckych pracovníkov, ani na dofinancovanie výkonov, ktoré sú dnes neuhrádzané mnohým poskytovateľom, nie je možné ísť do takého rozšafného systému rozširovania kúpeľnej starostlivosti, napriek mnohým argumentom, ktoré zaznievajú z odbornej verejnosti, že by bolo potrené niektoré diagnózy rozšíriť, ale nie v takom rozsahu, ako sú uvedené v zákone, a preto tento návrh nemôžeme podporiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký ako posledný s faktickou poznámkou.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Takže opozícia, tak vyzerá, že našim ľuďom, pacientom kúpele absolútne nechce odporúčať, absolútne, pretože po prvé v predchádzajúcom období ste znížili rozpočet pre kúpeľné organizácie zo 4 miliárd na 600 miliónov, to je niekoľkonásobne. Teraz sa navýši zhruba o 10-15 %, ale to navýšenie diagnóz, to je vlastne redistribúcia medzi jednotlivé diagnózy v rámci kúpeľov, to znamená, že zníži sa rozpočet pre pohybový aparát a navýši sa pre vnútorné choroby. Takže treba trošku rozumieť. Keď raz je v doložke finančnej napísané, že sa navýši o toľko, zrejme asi o toľko to je. Takže pokiaľ vy znížite zo 4 miliárd na 600 miliónov a tu sa navýši o 30 alebo 60 miliónov a pritom všetky kúpeľné organizácie, je ich 23, sú neštátne zdravotnícke zariadenia, to znamená, sú v sústave zdravotníckych zariadení. A prečo opozícia spustila takýto hurhaj proti kúpeľom, nechápem, pretože myslím si, že argumenty boli uvedené, je to v programovom vyhlásení vlády. A o tom, že za predchádzajúcej vlády došlo k totálnej deštrukcii kúpeľnej starostlivosti, to už zase nechcem opakovať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude v reakcii na faktické poznámky hovoriť pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za všetkých, ktorí na mňa zareagovali.

No, pán poslanec Halecký, ako som povedal a myslím, že ani pani poslankyňa Sabolová to nemyslela ináč vo svojej reakcii, nič nemáme voči kúpeľnej zdravotnej starostlivosti, len ide o to, že ani v rezorte zdravotníctva nemôže byť našou prioritou všetko. Lebo keď je našou prioritou všetko, nie je našou prioritou nič.

Minister diagnostikoval problém zdravotníctva na úrovni poskytovateľov. Borí sa s tým a snaží sa to vyriešiť nariadením vlády o verejnej minimálnej sieti. To, čo hovoríme, je skutočnosť, že ak chceme posilňovať poskytovateľov, ktorí sa nám zadlžujú stále sa zrýchľujúcim tempom, nemôžeme tieto peniaze posielať niekde inam. Buď vláda pridá veľký balík peňazí, alebo keď pridáva po kvapkách, nemôžeme si dovoliť tieto finančné prostriedky takýmto flagrantným spôsobom posielať niekde inde.

Prioritou predchádzajúcej vlády bolo stabilizovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, transformovať ich na akciové spoločnosti a zabezpečiť ich vyrovnané hospodárenie. Blížili sme sa k tomu, pretože keď si pozrieme vývoj dlhu, naozaj sme sa blížili k tomuto cieľu, ktorý sme si vytýčili. Táto vláda sa vzďaľuje od toho cieľa a len hovoríme, že znovu uberá poskytovateľom finančné prostriedky.

Čo sa týka toho, že v doložke je napísaných 30 mil. korún, je to nesprávne číslo, toľkoto stáť nebude, môžeme uzavrieť verejnú stávku.

Čo sa týka toho, že vlastne to pôjde do kúpeľov, ktoré sú súkromné, a vlastne by sme proti tomu nemali byť, vieš, pán predseda, ja som nikdy sa na to nedíval tak, či to ide súkromnému, alebo štátnemu sektoru, ale dívam sa na to tak, či to bude fungovať, či to bude v prospech pacientov, či to bude ekonomicky rentabilné a či na to máme peniaze. To je zodpovedná politika. Kto vlastní nemocnicu alebo kúpele, pre mňa nie je dôležité. Dôležité je, aby plnili funkciu, pre ktorú sú zriadené.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, ak si želáte, môžete vystúpiť. Nech sa páči.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Keďže som bol vyzvaný pánom poslancom, budem veľmi stručne k tej ekonomike.

Pán poslanec Novotný tu hovorí o tom, že vláda uberá poskytovateľom, že predchádzajúca robila zodpovednú politiku voči poskytovateľom, myslím, že 54. alebo 55. bod je zisk zdravotných poisťovní, áno. To je skutočne zodpovedná politika, keď máme poddimenzované zdravotnícke zariadenia a predchádzajúca vláda umožní v zdravotných poisťovniach tvorbu zisku, ktorá teda za minulý rok bola síce len necelé 2 mld. korún, ale umožní proste odviesť tieto peniaze zo systému. Čiže to je na margo tej zodpovednej politiky predchádzajúcej vlády. A o tom je to všetko.

Neviem, či ste čítali návrh rozpočtu na budúci rok. Do disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní príde cca 13 mld. korún oproti roku 2007. Ja si myslím, že je tam dostatočný priestor na to, aby to navýšenie, ktoré tu je, možno tých 30 je málo tam odhadnutých, to navýšenie bolo bez problémov vyfinancované, a ak k tomu pridáme možné zisky zdravotných poisťovní, ktoré budú musieť slúžiť na úhradu zdravotnej starostlivosti, možno tých peňazí budeme mať ešte viac.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Predložený vládny návrh zákona má niekoľko dôležitých kapitol, tak ako sme počuli, bolo to kúpeľníctvo, týka sa prevencie, samozrejme, aj liekovej politiky. Osobne práve túto kapitolu som si veľmi pozorne prečítala a potešilo ma, že sa upravuje indikačný zoznam, bude možnosť upraviť ho, budú indikačné a preskripčné obmedzenia. Kategorizačná komisia, ktorá týmto bude poverená, umožní nám lekárom v dennej praxi, aby sme do zoznamu dostali lieky, ktoré dneska absentujú.

Ku kúpeľom bolo tu niekoľko veľmi dobrých poznámok a pripomienok v tom zmysle, že kúpele slúžia našim pacientom, tak ako povedal kolega Halecký, že určite niektorí raz za život čakajú na to, aby mohli absolvovať kúpeľnú liečbu. Keď si pozriete zoznam indikačných diagnóz do kúpeľov, treba si pozrieť gastrointestinálne ochorenia, pozrite si pacientov, ktorí mali komplikované operácie žlčníka, pacientov, ktorí, ak prežili, podotýkam, ktorí, ak prežili pankreatitídu, vieme, o čom hovoríme, alebo majú Krónovu chorobu, môžu ísť do kúpeľov.

Môže byť niečo lacnejšie ako prevencia, o ktorej sa tu hovorilo? Prevencia, aj keď je náročná na diagnostiku, na financie, o ktorých sa tu hovorí, ale výsledok je ďaleko lacnejší. Veď preventívne vyšetrenia pacienta so žalúdočným vredom pomocou endoskopických vyšetrení a jeho pravidelné kontroly sú lacnejšie ako liečba jedného hemoratického šoku, kolegovia vedia, o čom hovorím. Kvalita života týchto pacientov po oživovaní a po takejto liečbe už nie je taká ako pred touto príhodou.

Tak, prosím vás, nevkladajme do úst to, čo niekedy nie je pravdou, že je to finančne náročné. Prevencia je náročná, ale výsledok je ďaleko lacnejší a hlavne tá kvalita života je lepšia. Takže s radosťou som privítala tieto, týka sa tam v tom zákone aj očkovanie, samozrejme, že aj to je veľmi dôležité, o tom dneska budeme počuť z úst renomovaných odborníkov, závery a odporúčania.

Takže ja ako zdravotník som si osvojila tieto predložené časti tohto vládneho zákona a určite ho podporím. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 417).

Rozhodnutie na pridelenie výborom na prerokovanie je číslo 421.

Teraz poprosím pána ministra Valentoviča, aby opäť uviedol vládny návrh zákona.