I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona oproti predchádzajúcim novelám, ktoré boli zamerané najmä na transpozíciu smerníc Európskeho spoločenstva, reaguje na požiadavky praxe a súčasne vytvára zákonný rámec na zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení.
V návrhu zákona sa definuje v rámci verejnej minimálnej siete pevná sieť s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia kvalitnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prípade osoby prevzatej od záchrannej zdravotnej služby a definuje sa aj pojem koncová sieť, ktorá v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť v príslušnom spádovom území.
Návrh zákona zohľadňuje špecifiká jednotlivých zdravotníckych povolaní, čo sa odráža v rozčlenení Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. V oblasti zdravotníckych povolaní sa dopĺňa zdravotnícke povolanie laborant pre zdravotnícke pomôcky. Návrh zákona vzhľadom na požiadavky praxe precizuje aj niektoré ustanovenia zákona vo vzťahu k výkonu pôsobnosti komôr. Ďalej sa definuje odborná spôsobilosť pri nezačatí výkonu zdravotníckeho povolania, zavádza sa register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, ako aj akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci.
Úprava v článkoch II, V a VI súvisí, resp. nadväzuje na navrhovanú akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci. V čl. III sa navrhuje daňovo zvýhodniť zdravotníckeho pracovníka tak, že sa dopĺňa nezdaniteľná časť základu dane o úhrady za špecializačné štúdium. V tejto súvislosti treba mať na zreteli zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti, ktoré úzko súvisí aj s ďalším vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov. Úpravou v navrhovanom čl. IV sa zabezpečí, aby zdravotnícke zariadenia v priamej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva mohli použiť finančné prostriedky z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie nielen na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku. Súčasne sa v súvislosti s navrhovaným zrušením transformácie zdravotníckych zariadení navrhuje predĺžiť termín na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, s príslušnými ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Gabániovej.
D. Gabániová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou v prvom čítaní, dovoľte, aby som vystúpila a podala spravodajcovskú správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417).
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajcovskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná úprava predstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet a ovplyvní aj rozpočet samosprávnych krajov a obcí, nepredpokladá sa negatívny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.
Z hľadiska obsahu návrh predloženého zákona upresňuje ustanovenia, ktoré v praxi spôsobujú nejasnosti. Definuje sa pevná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, rozčleňuje sa Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov na päť samostatných komôr. Dopĺňa sa zdravotnícke povolanie laborant pre zdravotnícke pomôcky, ďalej sa definuje odborná spôsobilosť pri nezačatí výkonu zdravotníckeho pracovníka a určujú sa podmienky akreditácie, osvedčenia o akreditácii a povinnosti vzdelávacej ustanovizne, zavádza sa register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov - toto najmä vysoko hodnotím, tam má potom zmysel aj rozčlenenie doteraz fungujúcej jednej komory. Taktiež sa zavádzajú akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci. Cieľom návrhu zákona je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 421 z 27. septembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu som nedostal žiadnu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Novotný, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Urbáni, pán poslanec Halecký, Frešo, Pataky, pán poslanec Markovič. Pán poslanec Markovič je posledný, ktorý sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi len pár slovami sa pozastaviť pri návrhu tohto zákona, ktorý sa dotýka predovšetkým poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Bude tu ešte určite diskusia o viacerých bodoch tohto zákona, ale ja by som chcel pri tomto zákone predovšetkým povedať to, že mi chýba v rámci tohto návrhu zadefinovaný vzťah Lekárskej komory k lekárom, ktorí poskytujú zdravotnícku starostlivosť v nemocniciach, teda v ústavoch lekárskej starostlivosti, na ktorých sa povinnosť v komore nevzťahuje. Vzťahuje sa povinnosť byť v komore len na lekárov, ktorí poskytujú praktický výkon, a tam si myslím, že je svojím spôsobom v našom systéme nejaká chyba, ktorá umožňuje to, že ústavná zdravotná starostlivosť nie je pod vplyvom Lekárskej komory, resp. Lekárska komora neplní si tie ciele, ktoré by v normálnej spoločnosti napĺňať mala. Mala by byť predovšetkým tým garantom morálneho kreditu všetkých pracovníkov, ktorí sú členmi komory a ktorí pracujú v zdravotníctve a pritom, keď dnes len niektorí lekári sú jej členovia, k ostatným sa nevyjadruje, celkový ten dohľad nad kvalitou lekárskej starostlivosti je potom ohrozený.
Možnože to, čo navrhujete v bode 34, t. j. rozčlenenie spoločnej zdravotnej komory špecializovaných zdravotníckych pracovníkov, kde ich bolo až 26 jednotlivých špecializácií zahrnutých pod jednu komoru, prinesie určité skvalitnenie na úrovni tejto sekcie aj sústavného vzdelávania. Je tam 26 tých sekcií, pravdepodobne to ten pozitívny efekt bude mať, ale čo sa týka lekárov, kde by to malo byť ako prioritné, tohto bodu sa veľmi nedotýkate.
Čo ma zarazilo, je v bode 40, je nemožnosť byť pre poslanca, pardon, je nemožnosť byť poslancom aj obecného zastupiteľstva, napríklad pre člena regionálneho výboru Lekárskej komory. Neviem si predstaviť, prečo by mal byť, aký je tam konflikt záujmu medzi členom obecného zastupiteľstva v Hornej-Dolnej a členstvom v regionálnej komore.
V bode 70 zákon ruší ôsmu časť zákona. Ale keď som si pozeral v Aspi zákon, tak ôsma časť tam vôbec nie je. Samozrejme, tento návrh ruší transformáciu všetkých alebo predpokladanú transformáciu tak, ako bola predpokladaná do konca tohto roku, na akciové spoločnosti u všetkých poskytovateľov a vracia ich nazad do náručia štátu. Áno, chcete to urobiť, je to váš cieľ, bude to tak, ale vraciame sa nazad a je to nesystémový krok v rámci celého zdravotníctva, pretože systém, ktorý je postavený na tom, že služba má svoju cenu, službu treba zaplatiť, odrazu sa celá veľká skupina poskytovateľov, ktorí budú v podstate zadefinovaní ako koncová zdravotná sieť, dostanú mimo systému, v ktorom sa uplatňujú trhové vzťahy.
Takže považujem tento zákon za zákon, ktorý je nesystémový, a navrhujem v súlade s rokovacím poriadkom tento § 173 ods. 2 písm. a), aby bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ešte, panie poslankyne, páni poslanci, tam audiovizuálna technika nám trošku zlyhala a ja som prečítal tých poslancov a poslankyne, ktorí sa prihlásili do rozpravy k tomuto bodu programu. Prvý aj vystúpil pán poslanec Slafkovský, ale prosím vás, skontrolujte si teraz na tabuli, či ste tam všetci, ktorí ste sa ústne hlásili do rozpravy. Kto tam nie je, môže sa teraz ešte doplniť. Ešte raz zopakujem: pán poslanec Halecký, Novotný, Urbáni, Pataky, Markovič. (Reakcia z pléna.) Prosím? Áno, však preto som volal, lebo to zmizlo a ja som si to nestačil zapísať, pán poslanec Frešo ešte, doplňte tam, prosím vás, pána poslanca Freša. A ešte? Nikto viac. Takže pán poslanec Frešo bude posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.
Teraz budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Halecký. Prosím o vaše stanovisko, tak i spontánne vyjadrenie. Keďže pán Halecký má asi na 20 minút, ja navrhujem, že by som do 11.00 hodiny dal prestávku, aby sme sa dali dohromady, poslanci, a o 11.00 hodine budeme hlasovať. Dobre? (Súhlasná reakcia pléna.)
Takže vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny a potom ako prvý po hlasovaní vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu pán poslanec Halecký.
Ďakujem pekne.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, pretože prikročíme k hlasovaniu o doteraz prerokovaných bodoch programu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.
Najskôr budeme hlasovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
Máme to uvedené v tlači 444. Spravodajkyňou je členka výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslankyňa Magda Košútová, prosím ju, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedujúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol podaný žiadny poslanecký návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 113, proti 2, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
M. Košútová, poslankyňa: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 134, zdržal sa 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 415).
Slovo má teraz spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pán poslanec Valocký. Nech sa páči.
J. Valocký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, kde pán poslanec Novotný dal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Novotného.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 59, proti 81.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Valocký, poslanec: Keďže procedurálny návrh nebol schválený, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 81, proti 57, zdržali sa 2.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Valocký, poslanec: Keďže návrh prešiel do druhého čítania, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokuje do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 99, proti 27, zdržalo sa 9, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak, ako je to v tlači 416.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú navrhol určený gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Beate Sániovej, aby hlasovanie uviedla. Máte slovo, pani poslankyňa.
B. Sániová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci v poradí pán poslanec Halecký, pán poslanec Slafkovský a pán poslanec Novotný. Ani jeden z pánov poslancov nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 80, proti 56, zdržali sa 3, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
B. Sániová, poslankyňa: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokuje do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 105, proti 19, zdržalo sa 11, nehlasovali 4.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme odhlasovali zákony, ktoré sme v doterajšom priebehu v rozprave prerokovali, takže budeme pokračovať v príslušnom bode programu, len požiadal o slovo predseda Národnej rady pán Paška. Poprosím, keby ste mu zapli mikrofón.
P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, dnešný rokovací deň a každý môj krok, ale aj dnešné hlasovanie s nami sleduje 9-ročná Sofia Baďurová z Bratislavy, ktorú vítam na balkóne medzi hosťami, je to víťazka detskej súťaže Parlament očami detí. (Potlesk.) Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní o vládnom návrhu zákona... (Reakcie z pléna.) Pardon, prepáčte, s procedurálnymi návrhmi poslankyňa Laššáková a pán poslanec Novotný.
Slovo má pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem. Ja len veľmi stručne chcem upozorniť členov výboru na preskúmavanie, resp. im pripomenúť, členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme výbor dneska o pol jednej, autobus odchádza spred budovy o štvrť na jednu. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len chcel pripomenúť poslancom Národnej rady, že dnes medzi 12.30 až 14.00 sa v miestnosti č. 30 uskutoční avizovaná prednáška na tému Očkovanie proti chrípke za účasti renomovaných odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie a Úradu verejného zdravotníctva. Všetci ste srdečne pozvaní. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže to je všetko.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rozprave o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417), v prvom čítaní.
Poprosím, aby zaujal miesto navrhovateľ v mieste pre navrhovateľov, spravodajca. Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Halecký, pripraví sa pán poslanec Novotný Viliam. (Ruch v sále.) Inak, vážené kolegyne a kolegovia, poprosím tých, ktorí chcú odísť, aby odišli. Ostatných poprosím, aby zaujali miesto v poslaneckých laviciach, aby sme vytvorili dôstojné miesto pre prácu parlamentu.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, v tomto zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti chcel by som sa zamerať na niekoľko bodov. Jednak na sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, teda na tú minimálnu sieť, a na niektoré kvalitatívne ukazovatele, ktoré charakterizujú zdravotnícku činnosť a ktoré, myslím si, boli dobre vkorporované do tohto zákona.
K sieti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, myslím si, že je potrebné sa vyjadriť pozitívne, pretože pán minister mal odvahu ísť do problému, o ktorom sa hovorí dlho, a pokúsiť sa túto sieť definovať a podľa možností aj zmeniť. Viem, že je to veľmi problematické, pretože rôzne tlaky regionálne, politické alebo aj odborné budú sa stavať proti každej redukcii sieste poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či už na úrovni ústavnej, alebo ambulantnej. Je to pochopiteľné, pretože okrem iného v starostlivosti o obyvateľov svojho regiónu sú hodnotení aj podľa zachovania napríklad aj ich polikliniky, nemocnice, ambulancie. K tomuto chcem pripomenúť, že správne bola aj stanovená koncová sieť, posthospitalizačná u poskytovateľov, pretože nám vytvára predpoklady na to, aby aj ich charakter, štatút, prípadne aj financovanie bolo to perspektívne v ďalšej budúcnosti z toho posudzované.
Pri sieti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti chcem povedať, že k tomu, aby sme dospeli k nejakému záveru, je potrebné, aby sa stanovili presné kritériá, ktoré by schválila buď nejaká komisia, následne ministerstvo alebo vláda, lebo pokiaľ sa to začne opačne, že sa vymedzia niektoré zdravotnícke zariadenia, ktoré sú vymedzené do tej minimálnej siete, vždycky sa vyvinie protiváha a protitlak k tomu, aby boli doplňované, spresňované, až sa dospeje k pôvodnému stavu, z ktorého sa vychádzalo.
Myslím si, že je potrebné rešpektovať aj zásady, ktoré platia v rámci Európskej únie, hlavne v prepočte na počet obyvateľov, hlavne v prepočte aj na regionálne rozdielnosti, ako hornaté Slovensko má, tak, aby aj dostupnosť, čo je jeden zo základných princípov zdravotnej starostlivosti, bola dodržaná. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru, ja vás poprosím na chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, poprosím všetkých, ktorí nechcú venovať pozornosť tejto téme, aby radšej odišli zo sály, alebo poprosím o väčší pokoj. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán predseda.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda parlamentu.
Chcem sa pristaviť pri tom, že určité štandardy, určité priemery budú zrejme vyžadované aj perspektívne v nasledujúcej dobe aj v súlade s koncepciou zdravotnej, tak ako predpokladám, aj sociálnej politiky v Európskej únii, takže tento parameter by sa mal aspoň v základných ukazovateľoch približovať jednak dostupnosti vzdialenostnej, ale aj rozsahu zdravotnej starostlivosti a v nadväznosti.
V predchádzajúcich zákonoch sme hovorili o určitej sieti, o určitom regióne, o určitom obvode, zrejme možno v tejto súvislosti pripomenúť, že aj tu musí byť určitá nadväznosť, aby od tých všeobecných nemocníc na okresnej úrovni alebo subokresnej úrovni sa postupovalo aj ku krajským, takzvaným krajským nemocniciam fakultným a koncovým nemocniciam a k špecializovaným ústavom, ktoré sú vyčlenené na špecializované úkony, či už kardiologickú činnosť, onkologickú, rehabilitačnú a podobne.
Chcem oceniť v tomto zákone, že sa venujú určité požiadavky aj na materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení a hlavne aj na minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie činností zdravotníckych zariadení. Oceňujem aj to, že sa rozpracováva naďalej certifikačný systém a predovšetkým štandardizované postupy pri jednotlivých zdravotníckych výkonoch a postupoch. Je to dôležité z tohto dôvodu, že zdravotnícka činnosť okrem iného je vysoko odborná a vysoko sledovaná. Je vystavená mnohým aj forenzným dôsledkom, prípadne dokonca ojedinelých chýb. Sme svedkami medializovaných niektorých úmrtí, ktoré možno majú príčinu aj vo vnútornom charaktere choroby, ale vždycky za tým sa hľadá minimálne organizačná chyba pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a myslím, že budú sa o chvíľu hľadať aj chyby v medicínskych, lekárskych postupoch, či už v indikáciách na operačné výkony, aplikáciou rôznych liekov, hlavne v liekoch v parenterálnom podaní. Takže štandardizované postupy sú už, dá sa povedať, v niektorých krajinách, takže musíme požiadať príslušné odborné spoločnosti, aby boli pri jednotlivých gnozeologických jednotkách vypracované aj u nás.
Môžem so spokojnosťou povedať, že venuje sa v tomto zákone aj primeraný rozsah pre minimálny obsah špecializačného štúdia a pre vzorové študijné programy, hlavne pri snahe, aby došlo k určitej diverzifikácii postgraduálneho vzdelávania v zdravotníckych profesiách. Tieto požiadavky sú potrebné a nutné.
Takže pokiaľ by som to celkom súhrnne mohol povedať, v tých bodoch, čo som tu začal o nich diskutovať, tento zákon poskytuje moderný pohľad jednak na stabilizáciu a vytvorenie siete zdravotníckych zariadení, ale ja hlavne oceňujem tú snahu o štandardizáciu medicínskych postupov a o certifikáciu a postgraduálne ďalšie vzdelávanie. Z tohto pohľadu pokladám tento zákon za dobrý a podporím ho pri hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný. Pán poslanec Novotný, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Urbáni.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v prvom čítaní, a budem musieť byť, žiaľ, omnoho kritickejší, ako som bol pri vystúpení k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti.
Jednak chcem povedať, že tento zákon prináša niektoré nové veci, v niektorých veciach sa len vracia tam, kde bola legislatíva pred rokom 2004. Čo je nové? V tomto zákone prichádzajú na svet ďalšie pojmy a to je "pevná sieť" a "koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti". Ktorí ste teda ešte nečítali tento zákon, dovolím si zacitovať z tohto zákona v § 5 odsek 3: "Pevná sieť poskytovateľov je určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť na príslušnom území v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila neodkladná zdravotná starostlivosť. Koncová sieť poskytovateľov je určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú špecializovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť na určených špecializovaných pracoviskách na príslušnom území."
Myslím si, že zavádzanie týchto pojmov do zákona o poskytovateľoch je úplne zbytočné. Zbytočné preto, lebo dnešná legislatíva rieši problematiku, ktorú chce ministerstvo trošku komplikovane vyjadriť v týchto bodoch, zavádzaním nových pojmov, a to v pojmoch "verejná minimálna sieť" a "verejná sieť".
Zákon jasne hovorí, že verejná minimálna sieť je najmenší možný počet poskytovateľov alebo najmenší možný počet lôžok ambulancií, vyšetrovacích modalít v danom regióne, ktoré musia byť zachované a zazmluvnené zdravotnými poisťovňami, aby sa nevzdialila zdravotná starostlivosť od občanov na neúmernú vzdialenosť, teda aby bola zachovaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Verejná sieť sú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú zmluvu aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou.
Chcem povedať, že tieto pojmy úzko korešpondujú s pripravovaným nariadením vlády o verejnej minimálnej sieti, ktoré už niekoľko týždňov čaká vo vláde na schválenie, resp. neschválenie. Vláda raz ani nezačala rokovať pre nedostatok času a odvtedy sa to z týždňa na týždeň odkladá. Ani tento týždeň o tom rokovať nebude, keďže je streda a vláda zasadá teraz a pán minister sedí tu s nami. Samozrejme, že musí, lebo prerokujeme jeho zákony. Chcem povedať, že toto nariadenie vlády, o ktorom som hovoril aj v bode interpelácie na predchádzajúcej schôdzi, je výrazne kvalitatívne lepšou správou pre slovenské zdravotníctvo, ako boli vízie, ktoré prinášali v správe o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení a správe o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení, ktoré sme prerokovali aj neprerokovali na jar, ktoré teda písalo ministerstvo zdravotníctva na jar.
Chcem povedať a hneď sa vrátim k týmto dvom pojmom, ale možno na objasnenie treba trošku širšie začať, že SDKÚ - DS nikdy netvrdila a ani netvrdí, že nemáme nadkapacitu lôžok na Slovensku. Náš návrh novely nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, ktorý iste pán minister našiel na stole, keď prišiel na ministerstvo, koncom jari, začiatkom leta roku 2006 počítal s redukciou bezmála 7-tisíc lôžok. Slovo "redukcia" nie je správne. Počítal s tým, že vo verejnej minimálnej sieti bude o 7-tisíc lôžok menej uvedených ako nevyhnutne potrebných. Pán minister a ministerstvo najprv uvažovalo so 6 200-lôžkovou redukciou v tomto nariadení vlády, ktoré teda čaká štvrtým týždňom na schválenie vo vláde, uvažuje o 3 000-lôžkovej redukcii.
Teraz sa nejdem sporiť o počet lôžok, to je jedno. Je to kompetencia ministerstva a vlády, nech minister rozhodne, koľko lôžok nechce mať vo verejnej minimálnej sieti, nech to schváli vláda. Chcem len povedať toľko, že pojmy pevná sieť a koncová sieť sa už pretavili v tomto návrhu nariadenia vlády, aj keď sa ešte tak presne explicitne nevolajú. V prílohe č. 6 tohto nariadenia vlády je zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť, čiže je tam vlastne uvedená koncová sieť v zmysle § 5 ods. 4 dnes prerokovanej novely zákona a v prílohe č. 5 tohto nariadenia vlády je uvedený zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čiže vlastne pevná sieť uvedená v § 5 ods. 3 novely zákona o poskytovateľoch.
Chcem povedať, že jedna aj druhá príloha - a kritizoval som to vo svojej interpelácii, teším sa na odpoveď pána ministra, určite sa k tomu na tejto schôdzi ešte dostaneme - sú podľa mňa zbytočné. Sú zbytočné, lebo príloha č. 4 tohto nariadenia vlády rieši problém podľa mňa dostatočne. Nedostatočne preto, lebo mohla byť odvážnejšia, čo sa týka redukcie počtu lôžok, ale dostatočne, čo sa týka filozofie platnej legislatívy. Zadefinujme, koľko lôžok v tej-ktorej špecializácii potrebujeme v tom-ktorom regióne na úrovni vyššieho územného celku, súhlasím, lebo to má svoju logiku, lebo každý vyšší územný celok má jednotkové aj dvojkové, aj trojkové nemocnice podľa starej nomenklatúry, má menšie nemocnice, nemocnice poskytujúce neodkladnú zdravotnú starostlivosť a špecializované nemocnice podľa novšej nomenklatúry, čiže je logické, aby sme v danom regióne určili, koľko lôžok v tej-ktorej špecializácii má byť k dispozícii, toto dajme do verejnej minimálnej siete a nič ďalej nerobme. Ďalej nechajme zdravotné poisťovne, aby nakupovali zdravotnú starostlivosť.
Ja sa nebojím toho, pán minister, že treba urobiť koncovú sieť a treba poisťovniam napísať, ktoré sú to špecializované nemocnice, resp. ktoré sú to štátne nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, aby ich akože spoznali, aby o nich vedeli, že tieto musia zazmluvniť. Ony ich aj tak zazmluvnia. Keď pre nič iné, tak preto, lebo stopercentným vlastníkom Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne je štát. Takže ja nevidím v tom veľký problém, keď ministerstvo zriaďuje nemocnicu a vlastní najväčšie dve poisťovne, teda 66 % všetkých poistných fondov, aby malo problém zazmluvniť svoju nemocnicu. Netreba to napísať do zákona, treba ale dať priestor zdravotným poisťovniam, aby napríklad mohli uvažovať o tom, že keď potrebujú zazmluvniť ix chirurgických lôžok, či je pre nich výhodné zazmluvniť všetky v štátnom zdravotníckom zariadení, v koncovej nemocnici, kde platia za ukončenú hospitalizáciu často dvakrát toľko ako v niektorej periférnej nemocnici, alebo či nie je pre nich výhodné si trošku rozložiť podľa spektra zdravotnej starostlivosti a poskytovanej zdravotnej starostlivosti tieto finančné zdroje aj na iné lôžka. Ale toto by som už nechal na zdravotné poisťovne.
Ďalší problém, ktorý s týmto vyvstáva, je súťaž. No keď ja niekoho napíšem do zoznamu, explicitne napíšem názov nemocnice, ty si v koncovej sieti, teraz hovoríme o koncovej sieti, a povieme, ty s tvojím počtom lôžok si už chránený zákonom, nariadením vlády o verejnej minimálnej sieti, ktoré vychádza zo zákona o poskytovateľoch, no tak čo bude ten motív, aby táto nemocnica sa snažila poskytnúť kvalitnejšiu a lacnejšiu zdravotnú starostlivosť svojim pacientom? No však poisťovňa ich musí zazmluvniť, musí im to zaplatiť. Čo ich bude motivovať, aby sa nebáli konkurencie, a teda keďže sa jej boja, aby sa skvalitňovali? Nič iné nechcem, len súťaž. Nič iné nechcem, len súťaž.
Čo sa týka pevnej siete poskytovateľov, to som kritizoval vo svojej interpelácii najviac a budem to kritizovať aj teraz. Tento pojem je už potom úplne zbytočný. Tento pojem je už potom úplne zbytočný už aj preto, lebo ak sa ministerstvo pokúsilo napísať nejaký zoznam štyridsiatich dvoch zo sedemdesiatich troch, čiže štyridsiatich dvoch nemocníc, ktoré majú poskytovať neodkladnú zdravotnú starostlivosť a sú na to prispôsobené, a ostatné do čísla sedemdesiat tri sa do toho nezmestili, tak podľa mňa je to chybná filozofia. Aj preto, lebo kritériá, ktoré ministerstvo uviedlo v nariadení vlády, to znamená 30-minútový dojazd RZP-čkou, sanitkou rýchlej zdravotníckej pomoci, resp. desať odborov, teda desať špecializovaných vymenovaných pracovísk, aby som bol exaktný, v mnohých prípadoch pokuľháva. Niektoré nemocnice majú 30-minútový dojazd, a keď nebudú vo verejnej minimálnej sieti a dajme tomu ich poisťovne nezazmluvnia, lebo to môžu urobiť, keď budú len vo verejnej sieti, zdravotná starostlivosť neodkladná sa pacientom vzdiali. Uviedol som minule aj konkrétne príklady, teraz to nejdem rozoberať, nelobujem v prospech žiadnej nemocnice, ale naozaj 30-minútový dojazd pokuľháva. Niekde sa pacientom vzdiali dojazd aj na 40-45 minút. A mnohokrát v uzlových bodoch. Niektoré menšie nemocnice nemajú desať špecializovaných pracovísk, ale sú aj také, ktoré ich dobudovávajú a budú ich mať v krátkej dobe a nie sú uvedené v tomto zozname, ale je ich mnoho takých, ktoré nemajú tieto oddelenia, a ministerstvo hovorí, že do 1. 1. 2010 ich majú vybudovať. Z čoho? Z čoho? Z peňazí z verejného zdravotného poistenia, ktoré ledva stačia na vykrytie samotného chodu tejto nemocnice? Z čoho, kde budú tie investičné stimuly, vďaka ktorým majú tieto nemocnice uvedené v zozname dobudovať oddelenia?
Pevná sieť poskytovateľov je podľa mňa úplný nezmysel. Vôbec ho nepotrebujeme v tomto zákone. Nehovoriac o tom, že máme už štyri siete, teda verejnú minimálnu, verejnú pevnú a koncovú, mne sa to mýli, ja sa vždy musím pozrieť, aby som sa nesekol pri názve. Verte mi, že v praxi to bude robiť veľké problémy. Je to úplne zbytočné, nepotrebujeme takúto definíciu. Je to znovu návrat aj nóvum. Návrat v tom, že vyťahujeme pojem niečoho pevného, nemenného, vyťahujeme pojem koncových nemocníc, ktoré sme niekedy používali za čias ministrovania Šagáta a Kováča, čiže pojmy, ktoré sme už opustili, znovu sa zjavujú a kombinujeme ich s reformnými pojmami verejná minimálna sieť a verejná sieť.
Posledná poznámka k pevnej sieti. No a keď teda napíšeme nemocnicu do tejto pevnej siete a okolo nej sú dve menšie nemocnice, ináč usporiadané nemocnice, ktoré v pevnej sieti nebudú, čo bude motívom tejto nemocnice, väčšinou v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC? Nechcem vyťahovať politické súvislosti, ale župani sú blízki vládnej koalícii, všetci ôsmi, čo bude ten motív pre tú nemocnicu, aby súťažila? Ako má súťažiť s tou druhou nemocnicou? Ako, keď v zákone explicitne napíšeme, že nemocnicu XY poisťovňa musí zazmluvniť v takom a v takom počte? Čiže im zazmluvnia všetky lôžka, mohli by teda kúpiť lacnejšie chirurgickú zdravotnú starostlivosť, hovorím o chirurgii, lebo tomu trošku rozumiem, vo vedľajšej nemocnici, kde robia jednodňovku, tam by to bolo pre nich výhodnejšie, kde je lacnejšia hospitalizácia, kde majú možno lepšieho odborníka, no ale keď už musia zazmluvniť tú v pevnej sieti, neostatnú jej finančné prostriedky na tú, ktorá je len vo verejnej sieti.
Takže podľa mňa pevná sieť a koncová sieť je zlý krok, krok, ktorý nepotrebujeme v tejto legislatíve.
Krátko sa pristavím aj pri ďalšom návrate do čias predreformných a to je § 47a a nasledovné paragrafy, ale len o ňom chcem hovoriť, v rámci ktorého sa Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov rozdeľuje na päť komôr. Chcem povedať, že v čase pred schválením zákona o poskytovateľoch v predchádzajúcom funkčnom období, tohto reformného zákona, existovalo na Slovensku osem komôr. Vzniklo ich len päť, štyri zostali, teda Slovenská lekárska komora, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora zubných lekárov a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, a z tých všetkých ostatných sa vytvorila piata komora. V praxi sa ukázalo, že je to problematické. Naozaj neviem, či je to problematické z dôvodu zlej legislatívy, alebo je to len problematické, čo sa týka interpersonálnej komunikácie medzi bývalými štyrmi prezidentmi a ich prezídiami, z čoho muselo vzniknúť jedno prezídium. Pre mňa je toto ustanovenie nulitné, či budeme mať päť komôr, osem alebo po novom deväť. Pre mňa, za mňa majme ich aj dvanásť.
Chcem len povedať, že táto komora iných zdravotníckych pracovníkov bola trošku mojím produktom a chcem sa k tomu prihlásiť aj teraz, aby som sa netváril, že to urobil niekto iný. Pretože pôvodná predstava reformných zákonov bola taká, že určité zdravotnícke povolania posunieme na živnosť. Čiže budú existovať, okrem lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry a pôrodnej asistentky, ktoré budú regulované povolania a licenciu na ich výkon bude vydávať komora, budú existovať iné zdravotnícke povolania, vymenoval som ich, čiže asistenti, laboranti a technici, ktorí budú fungovať na živnosť. Principiálne som vtedy s tým nesúhlasil, som rád, že ma vtedy v tom podporila aj SDKÚ - DS, moja materská strana, a nesúhlasím s tým ani teraz a nebudem s tým súhlasiť, pretože som o tom presvedčený, že všetky zdravotnícke povolania, a máme ich neúrekom, niekedy nám nestačia ani písmená abecedy, keď to potrebujeme vymenovať v zákone o poskytovateľoch, majú byť regulované. O tom som presvedčený, pretože nech je to obyčajný zubný technik, nech je to akýkoľvek asistent alebo laborant, poskytuje zdravotnú starostlivosť. Určitú formu zdravotnej starostlivosti poskytuje. A som o tom presvedčený, že zdravotná starostlivosť a jej poskytovanie má byť do určitej miery regulované. Má byť regulované samosprávne, teda prostredníctvom komôr.
Zatiaľ sme v súlade s návrhom vlády, zatiaľ nemám žiaden problém. Problém mám len v tom, či je naozaj táto cesta jediná správna, aby sme znovu tieto komory vytvárali. Zvlášť, keď som si prečítal, že vzniká úplné nóvum, čiže nie je to zas celkom návrat, je to aj nový prvok, a to je Slovenská komora ortopedických technikov. Už len nechcem teraz znovu prejsť do irónie, ale dúfam, že nie každé povolanie, ktoré máme vymenované medzi zdravotníckymi povolaniami, bude mať nakoniec svoju komoru, pretože predchádzajúca vláda nie preto pristúpila k tejto redukcii na päť komôr z ôsmich, že nemala rada komorový samosprávny systém, vôbec nie. Pristúpili sme preto, lebo jedným z najväčších problémov slovenského zdravotníctva, dámy a páni, je korporativizmus. My máme toľko asociácií, združení a komôr v rezorte zdravotníctva, že občas, keď mi pošle niektorá list, musím chvíľu rozmýšľať, že teda ku komu ich mám priradiť a čo to je za organizácia. Toto nepoznajú ani právnici, toto nepoznajú ani veterinári, toto nepoznajú, a môžeme vyťahovať, ani učitelia, ďalšie podobné vážne, spoločensky závažné povolania. Zdravotníctvo je typické tým, že korporativizmus v ňom prekvitá. Trošku teda z tohto pohľadu kritizujem tento návrh, lebo myslím si, že dalo sa to stále riešiť v rámci tej jednej komory. Ale prosím, keď ministerstvo chce viacej komôr, bude mať viacej komôr, bude mať bohatšie rokovania na ministerstve o pripravovanej legislatíve a bohatšie pripomienkové konanie.
A prichádzam k srdcovému alebo kardiálnemu problému tohto zákona a to je, dámy a páni, § 100a. Paragraf 100a je najhoršia správa, ktorú môžem povedať v tomto pléne, dokonca ešte horšia ako výmenné lístky od praktického všeobecného lekára a ešte horšia ako zavedenie zdravotných obvodov. A to je správa, že ministerstvo konečne vyriešilo problém, ktorý nejako tak v dvetisícšiestom spomenulo, že odsúva transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení o jeden rok, z 1. 1. 2007 na 1. 1. 2008. Vtedy som sa z tohto miesta pýtal pána ministra, že a na čo ich chce ministerstvo a vláda transformovať? A odpoveď bola, že ako analyzujeme. Tak teraz už doanalyzovalo ministerstvo zdravotníctva. Teraz už vieme, na čo ich bude transformovať - na nič. Zostanú štátnymi príspevkovými organizáciami.
Toto je najhoršia správa, ktorú mám. Najhoršia preto, lebo, už som to dnes povedal, diagnostika je správna, liečebné metódy sú nesprávne. Diagnóza ministerstva je taká, že problémom slovenského zdravotníctva sú štátne zdravotnícke zariadenia, ktoré sa zadlžujú stále rastúcim tempom. Len za prvé tri mesiace vytvorili 800-miliónový dlh. Aktuálny dlh teraz ministerstvo tak veľmi šikovne balí do rôznych čísel, ale keď poviem, že sme bohato nad 2 mld., určite nebudem ďaleko, za tento rok 2007. Pán minister ma iste upresní, ten to vie určite najpresnejšie. Do konca roka to budú možno 3 mld. korún. Každopádne dynamika rastu sa zrýchľuje. Ministerstvo povedalo pozitívnu správu minule na vláde, to som prečítal v médiách, že teda sa zastavila dynamika rastu, resp. nezastavila, spomalila sa dynamika rastu. Takže pred chvíľou som to povedal jednej novinárke, keď je dobrá správa, že už sa nezadlžuje 100 korún mesačne, len 90, tak je to dobrá správa, ale zadlžuje sa stále. Zadlžujú sa predovšetkým štátne zdravotnícke zariadenia.
Ministerstvo teda diagnózu má. Použilo zlé liečebné metódy, lebo bojuje so zdravotnými poisťovňami miesto toho, aby riešilo dlhy v nemocniciach, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti. A znovu použije zlý liek. Použiť zlý liek na dobrú diagnózu svedčí o neodbornosti, nech sa na mňa nikto nehnevá. Zlý liek, pretože zastavuje transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení. Paradoxne tie, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti, tri kardioústavy, dva onkologické ústavy, sú v zisku. Tie, ktoré neboli transformované, sú v strate. V čom to je? Aj v jedných je 100-percentným vlastníkom štát, aj v druhých. Prechádzajúca vláda nie preto transformovala štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti a tie menšie na neziskové organizácie, že ich chcela privatizovať, predať. Nič sa zo štátnych zdravotníckych zariadení nepredalo, ani jedna ihlička. To skôr ministerstvo v návrhu riešení uvažuje o tom, že nepotrebný majetok štátnych zdravotníckych zariadení sa bude predávať. K tomu poviem len toľko, že som o tom presvedčený, že ani riaditeľ nemocnice, ani úradníci na ministerstve nie sú dobrí developeri nehnuteľností, ani makléri na predaj nehnuteľností. V Košiciach to skúšal minister Zajac, poviem rovno kritiku, v guľovom blesku bolo určených mnoho objektov, ktoré mali byť predané, všetky stoja a spravujú ich nemocnice. Nemocnica na to nemá aparát, aby predávala. Nemocnica to nevie robiť. To nie je biznis pre nemocnicu. Potom si ale bude musieť ministerstvo zobrať nejakého poradcu a potom vlastne bude SMER tam, čo kritizoval pri predchádzajúcej vláde.
Ale vrátim sa k zastaveniu transformácie. Naozaj transformácia na akciové spoločnosti a neziskové organizácie, ktoré by vlastnil štát, naďalej vlastnil štát, sa ukazuje v praxi ako ekonomicky výhodná. Sú to ekonomicky rentabilné, efektívne formy fungovania zdravotníckych zariadení. Tým, že ministerstvo nemá žiaden iný scenár, v podstate posúva štátne zdravotnícke zariadenia do beznádeje. Kombinácia s tým, že sú opätovne mäkké rozpočtové kritériá, že rastú záväzky štátnych zdravotníckych zariadení voči napríklad Sociálnej poisťovni, sú ďalšie a ďalšie zlé správy. Dostávame sa znovu do toho circulus vitiosus - začarovaného kruhu, v ktorom sme boli pred reformou. Postupne budú narastať dlhy tak, že bude rásť splatnosť faktúr dodávateľom. Tí prestanú dodávať, keďže prestanú dodávať, začnú vymáhať svoje finančné prostriedky. Dnes už štátne zdravotnícke zariadenia nie sú chránené pred exekúciami, pretože je to zjavne protiústavné, dostávajú sa do beznádejnej situácie. Dostávajú sa do beznádejnej situácie, z ktorej ministerstvo ani vláda nedokáže ponúknuť východisko.
O to viac ma ale prekvapilo, lebo pamätám sa na reči, ktoré boli vedené aj tu v Národnej rade v predchádzajúcom období, že objavilo sa to aj vo volebnom programe strany SMER, že naša reforma, to bol obchod so zdravím, že my sme vlastne chceli predať slovenské zdravotníctvo. Nič sme nikomu nepredali, ale chceli sme, viete, akože bolo. Tak o to viac ma prekvapuje, že v § 100a je odsek 3, ktorý hovorí:
"(3) Na prevod akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia podľa predpisov účinných do 29. decembra 2007 vo vlastníctve štátu na iné osoby sa vzťahujú predpisy o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
(4) Prevod akcií zdravotníckeho zariadenia podľa predpisov účinných do 29. decembra 2007 možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o privatizácii majetkovej účasti štátu na základnom imaní transformovaného zdravotníckeho zariadenia. Majetková účasť štátu nesmie klesnúť pod 51 %."
Dámy a páni, neverím vlastným očiam! To nie je Zajacov návrh zákona, ale Valentovičov. Pán minister, ideme privatizovať transformované akciové spoločnosti? To je asi omyl. Zrejme je to preklep, zrejme ste si to nevšimli. Treba to ihneď dať von. Ide to proti programovému vyhláseniu vlády, ide to proti programu strany SMER. No tak nás ste kritizovali, že ideme urobiť obchod so zdravím, nič sme nepredali, vy to tu máte čierne na bielom, že chcete prevádzať akcie. Viem, aj v predchádzajúcej legislatíve bola uvedená táto možnosť. Uvažovali sme s mestami, uvažovali sme s univerzitami a s VÚC-kami. Tu sa ale o univerzitách, mestách a VÚC-kach nič nepíše ako o účastníkovi, majetkovom účastníkovi v akciovej spoločnosti. Tu sa píše o tom, že sa môže predať 49 % ako privatizácia majetkovej účasti štátu rozhodnutím vlády.
Takže minimálne, pretože tomu nerozumiem a je to v hrubom nesúlade s tým, čo SMER hlásal pred voľbami, čo je v programovom vyhlásení a čo hlása sústavne predseda vlády, v súvislosti aj s tým, že transformácia štátnych zdravotníckych zariadení je asi nenávratne preč, keď prejde tento zákon, a vláda nemá žiadne riešenie, aby vyviedla štátne zdravotnícke zariadenia z večne sa zadlžujúceho tunela, do ktorého ich dostala, na konci ktorého nesvieti svetlo z beznádejnej, večne sa zadlžujúcej situácie, ktorá bude z mesiaca na mesiac a z roka na rok horšia, aj vzhľadom na to, že pevná sieť a koncová sieť sú pojmy, ktoré absolútne nepotrebujeme v tomto systéme, na záver svojho vystúpenia chcem podať procedurálny návrh v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)