P. Frešo, poslanec: Pardon, pán predsedajúci, ja som sa tým, že som poodstúpil od mikrofónu, snažil veľmi diplomaticky a veľmi taktne vás upozorniť na to, že tu je veľký hluk. Budem pokračovať.

Čo sa týka petície, žiadosti, aby tá petícia bola predradená pred bod, ktorého sa priamo týka, tak túto žiadosť vládna koalícia - a teraz to poviem, pretože ja sa naozaj spolieham na to, že máme mandát od ľudí, poviem to natvrdo - drzo ignorovala. Ani vlastne nevieme, kedy bude prerokovávaná, a tvárime sa, že ľudia, ktorí to podpisovali a ktorí majú obavu a ktorí majú vôľu vybrať si zdravotnú poisťovňu, sú v tomto parlamente ignorovaní.

Ďalšou kategóriou, ktorú obľúbene pán minister používa, z ktorej pohľadu sú vlastne aj tieto predkladané zákony predstavované, je kategória zisku a istých základných ekonomických kritérií a tomu chcem venovať jadro svojho vystúpenia. To, o čo sa pán minister pokúša, je demontáž zdravotnej reformy, je to vlastne otočenie lode smerom niekde, kde sme už boli, k istej spoločnosti, ktorá pracovala nie na báze solídnych ekonomických údajov, nie na báze štandardných postupov, ktoré doviedli vyspelé krajiny na špicu svetového rebríka, ale k spoločnosti, ktorá tu už skrachovala, a tou spoločnosťou bol komunizmus, komunistami nazývaný socializmus.

Chcem vás, pán minister, upozorniť, nakoľko aj vy ste v záverečnej reči, nakoľko v diskusii štandardne nevystupujete, aby nebolo možné dať žiadne faktické poznámky, v záverečnej reči k jednému z týchto zákonov použili zase výraz, že áno, ale poisťovne majú zisky a treba sa starať o to, aby tieto zisky boli zase naspäť dané do zdravotníctva. No zisk nie je ten hlavný problém, ktorý existuje. Zákazom zisku nie je možné dosiahnuť, aby spoločnosť bola efektívnejšia. Máme s tým skúsenosť a s tým má skúsenosť 5 miliónov ľudí tejto republiky, nakoľko žili 40 rokov v režime, kde bol zakázaný zisk, a to, čoho sa dočkali, bol masívny ekonomický bankrot. Masívny ekonomický bankrot, keď im na tom ako spadla železná opona, pretože ľudia sa tu, samozrejme, necítili dobre a bolo treba na hranici ich držať ostnatými drôtmi, aby odtiaľto neutiekli, tak keď došli do Rakúska alebo do iných západných krajín, tak zistili, že vlastne ďaleko, ďaleko ich tieto krajiny predbehli. To nebol zápas o zisk, to bol zápas o to, mať štandardné podmienky.

K tomu sa chcem dostať, že prvým bodom tohto zákona je zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Na akciové spoločnosti vo vlastníctve štátu. Pán minister, transformovať niečo na akciovú spoločnosť znamená, že subjekt dostanete vlastne do klasického ekonomického prostredia. Akciové spoločnosti majú veľmi-veľmi prepracovaný systém, ako sa sledujú náklady, majú veľmi prepracovaný systém, ako sa sleduje efektivita alebo, ako máte možno veľmi radi v tej ľavicovej rétorike, produktivita práce a všetky ostatné kategórie majú ďaleko najlepšie prepracované zo všetkých možných typov spoločností, vrátane príspevkových a podobných, čiže vrátane tých, v ktorých sa v dnešnom režime predmetné zariadenia nachádzajú.

Ako hlavný dôkaz chcem uviesť, že tých päť akciových spoločností, na ktoré sa veľké nemocnice premenili, nemá problém s tvorbou straty, naopak, naopak sú vo vyrovnanom rozpočte. Za to ten zvyšok, za to ten zvyšok produkuje masívnu stratu. Je pre mňa trochu záhadou, ako je možné, keď za prvý štvrťrok tohto roku vyprodukovali tieto nemocnice, ktoré bežia v režime, ktorý vy obhajujete a ktorý aj týmto zákonom chcete vlastne uzákoniť, vyprodukovali 800-miliónovú stratu a za prvý polrok tie isté nemocnice znova hlásia 800-miliónovú stratu. Ja sa osobne domnievam, že v neprehľadných mechanizmoch, v akých pôsobia príspevkové organizácie, tú stratu ministerstvo nejakým spôsobom zakrýva. Inými slovami, vytvára cez nejaké zákazy nákupu skrytý dlh v zdravotníctve.

Veľmi správne na to upozorňoval kolega Mikloš, ktorý hovoril, že naozaj od nástupu tejto vlády zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti štátu vyrábajú masívny skrytý dlh, ktorý už je taký veľký, že dokonca ohrozuje aj náš prechod na euro. Naopak, chcem upozorniť, že ten, kto uvažoval, my sme hovorili o transformácii na akciové spoločnosti, ktoré sú štandardnou jednotkou, ktorá má svoje pravidlá a ktorej prirodzene dôverujeme, nakoľko vidíme, že všade na svete funguje. To sme nehovorili o privatizácii. Naopak, o privatizácii hovoril váš koaličný partner. A to dokonca o jednej z jej najdivokejších foriem, dovolím si upozorniť, o tzv. zamestnaneckých akciách. Vy ste dokonca na to reagovali, že ak taký návrh príde, tak o tom budete uvažovať. Ja vás chcem upozorniť, že jeden z najkritizovanejších subjektov, ktorý bol privatizovaný na Slovensku za vlády v rokoch 1994 - 1998, ten subjekt sa volá Slovnaft a bol privatizovaný za prakticky pár mesačný zisk, ktorý ako nadobúda v týchto rokoch, tak bol privatizovaný práve formou zamestnaneckých akcií. Čiže to, čo vás chcem upozorniť, pán minister, keď niekde hľadáte úvahu, že niekto chce na štátnych nemocniciach, na ich transformácii, zarobiť, nech sa páči, pozrite sa k svojmu koaličnému partnerovi.

Chcel by som ďalej ukázať, kam vedú tieto ekonomicky neopodstatnené názory, ktoré zavádzate do zdravotníctva, a pod heslom "Zdravie nie je tovar" vlastne razíte, a to napríklad v prípade liekov, na ktoré sme opakovane upozorňovali, že pokiaľ znížite DPH za lieky, tak jediný, komu to bude vyhovovať, sú veľkodistribútori liekov a lekárnici. Inými slovami, spotreba liekov stúpla o 13 až 15 %, spotreba zdravotníckych pomôcok, kde ste tiež znížili DPH na 23 %.

Úplne normálne, laicky povedané, pravdepodobne sa začalo masívne plytvať. Pravdepodobne sa začalo masívne plytvať a dostávame sa do situácie, kde naozaj sa nachádzame v hlbokom, v hlbokom rozpore, to znamená, zatiaľ čo vy hovoríte, že zdravotníctvo je niečo extra, kde vlastne ekonomické zákony treba potláčať, tak ja vás upozorňujem, že všetky subjekty, ktoré v ňom pôsobia, a to sa môžete opýtať aj kolegov, ktorí sú angažovaní v liekovom biznise, všetky subjekty, ktoré tam pôsobia, tam robia len kvôli spomínanému zisku. Inými slovami, vy sa nevyhnete tomu, aby skôr či neskôr, alebo táto republika sa nevyhne tomu, aby skôr či neskôr nenastavila štandardné pravidlá, ktoré platia pre väčšinu občanov aj v zdravotníctve. Tam inej cesty nie je. Toto, čo vy robíte, je len okľuka a tá okľuka má dva faktory negatívne. Po prvé to bude trvať dlhšie a po druhé bezpochyby to bude drahšie.

Ešte mi dovoľte, aby som sa vyjadril, vážené kolegyne, vážení kolegovia, krátko k minimálnej sieti nemocníc, ktorá je v tomto zákone spomínaná, ktorá bola viackrát, viackrát aj medializovaná zo strany vlády. Problém, keď prikazujete poisťovniam, s ktorými nemocnicami musia, musia uzavrieť zmluvy a s ktorými môžu uzavrieť zmluvy, povedie k tomu, že v tých, v ktorých musia, to znamená, ktoré budú zo zákona povinné uzavrieť zmluvy, nebudú môcť poisťovne svoju silnú kontrolnú a vlastne istým spôsobom riadiacu funkciu uplatňovať. Pretože keď zmluvu uzavrieť musíte, tak podmienky si nemôžete dohodnúť slobodne. Inými slovami, v tých nemocniciach, kde zo zákona budú musieť poisťovne uzavrieť zmluvu, sa bude ďaleko viacej plytvať, ďaleko horšia bude lekárska starostlivosť ako v tých, v ktorých uzavrieť zmluvu môžu, nakoľko o tom rozhodne štandardný a pre vás veľmi ťažko stráviteľný, ale asi jediný funkčný trhový mechanizmus. A to je to, čo je na prospech občana, čo mu naozaj zabezpečí kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša: pán poslanec Miššík, pán poslanec Novotný a pán poslanec Halecký.

Slovo má pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Rád by som sa chcel vyjadriť k tej úvodnej časti toho, čo môj pán kolega Frešo hovoril, a tá sa dotýkala petície.

Musím povedať, že aj mňa veľmi prekvapilo, keď pán predseda parlamentu svojím rozhodnutím túto petíciu pridelil ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo s tým ale, že v tomto rozhodnutí neuviedol lehotu, v ktorých majú tieto výbory túto petíciu prejednať, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. To po prvé.

Po druhé. Ústavnoprávny výbor doteraz o tejto veci nerokoval napriek tomu, že tieto zákony už dnes prerokúvame, čo sa mi vôbec nepáči, a preto sme spolu s kolegami z opozície dnes podali pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru návrh v zmysle § 49 ods. 2 rokovacieho poriadku na zvolanie, okamžité zvolanie ústavnoprávneho výboru, kde by sme chceli prejednať túto petíciu s tým, aby následne o nej mohol rokovať zdravotnícky výbor. Ja verím, že tento parlament a aj predseda ÚPV bude postupovať spôsobom, ktorý nám to umožní.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja mám pred sebou materiál Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva k 30. júnu 2007, o ktorom mala aj dnes rokovať vláda Slovenskej republiky.

Naozaj aj ja som bol prekvapený tým údajom, že keď za prvý štvrťrok tohto roku bol dlh štátnych zdravotníckych zariadení 800 mil. korún, ako je to možné, že aj v polroku je 800 mil. korún. Odpoveď je asi takáto, trochu sa tejto problematike v súčasnosti alebo v tejto chvíli venujem, jednak to spôsobilo zníženie DPH na lieky, čo sa skutočne prejavilo v pozitívnej hospodárskej bilancii aj štátnych zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na to, že zhruba tie 2 mld. korún, ktoré sa kvázi ušetrili na znížení DPH, sa prejavili aj v nemocniciach, ktoré nakupujú lieky teda o 9 % lacnejšie.

Druhá skutočnosť je, že vzhľadom na to, že štátne zdravotné poisťovne sú podobne ako štátne nemocnice dirigované ministerstvom zdravotníctva, došlo k výraznému navýšeniu platieb zo strany štátnych zdravotných poisťovní. A tá najkrajšia príčina je tá, že Sociálna poisťovňa akosi zabúda štátnym zdravotníckym zariadeniam počítať penále. To je celá pravda. Nepočíta penále štátnym zdravotníckym zariadeniam, neviem, ako je to možné. Keby všetkým zdravotníckym zariadeniam na Slovensku naraz vykázala penále, ktoré majú po lehote splatnosti na nezaplatenom poistnom, je to 1,6 mld. Sk. To treba k dlhu zdravotníckych zariadení dopočítať.

Takže tu je tajomstvo toho, prečo sa zrazu tak zastavil rast dlhu. Nie v tom, že by ministerstvo zdravotníctva našlo nejaké systémové riešenie, aj keď, iste, opatrenia, ktoré sú uvedené v materiáli na zlepšenie finančnej disciplíny, môžu prechodne zlepšiť na jeden, dva štvrťroky situáciu.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Posledná faktická - pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som sa chcel tiež vyjadriť k otázke liekov, pretože je to, myslím si, jedna z uzlových otázok, čo sa týka zadlžovania zdravotníctva aj hospodárenia v zdravotníctve. Myslím, že lieky a náklady na lieky stúpajú síce na celom svete vo všetkých krajinách, ale u nás neproporcionálne k počtu obyvateľov a neproporcionálne vzhľadom na čas a rýchlosť, akým tempom vzostup nákladov na lieky je. Myslím, že je to aj z toho dôvodu, že všetky zúčastnené strany majú záujem na čím väčšej spotrebe liekov, či už distribútori, ale aj nemocnice, ale takisto aj súkromní lekári, ďalší lekári a samozrejmá vec, že aj pacienti.

Čiže všetky opatrenia, ako vidíme v tom takom makropohľade, sú len čiastočne úspešné alebo neúspešné, takže je dôležité, aby náklady na lieky, tak ako bolo aj dnes v jednom z predkladaných zákonov povedané, boli regulované cez štandardné terapeutické postupy. To znamená, aby sa vedelo, že daná choroba má liečebný vzorec taký: Nitromag, Trimepranol, Anopyrin. Bodka. Keď už niekto dá navyše, mal by to vedieť zdôvodňovať pred revíznym lekárom. Revízni lekári sú z rôznych profesií v zdravotných poisťovniach a oni nie sú, čo ja viem, internistami, kardiológmi, neurológmi, takže nejaký anesteziológ alebo chirurg ťažko bude kontrolovať spotrebu liekov v jednotlivých ambulanciách. Takže postup vidím konkrétne cez poisťovne a cez tvrdú prácu revíznych lekárov.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Frešo, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Najprv zareagujem na pána kolegu poslanca Novotného. Všetky tie metódy, ktoré si pán kolega vymenoval a pravdepodobne ich ministerstvo použilo, majú charakter dočasných, istých prevádzkových, ja to kľudne poviem, ekonomických trikov, to vám povie každý vzdelaný ekonóm, ale nemajú charakter systémových opatrení. Inými slovami, budú ďalej vytvárať skrytý dlh, s ktorým sa skôr či neskôr bude musieť zdravotníctvo porátať. A pri tom tempe, ktoré my odhadujeme, čiže sa tam jedná vysoko cez miliardu korún podľa našich údajov, to znamená, že sa bude oveľa skôr s tým musieť porátať.

Chcel by som poďakovať pánu poslancovi Haleckému, dal mi za pravdu, že naozaj s tými liekmi to nie je normálne. Ale chcem ho opraviť v tom, že nejedná sa o všetky zúčastnené strany. Jedná sa o tie, ktoré vymenoval, ale nejedná sa o záujem poisťovní. A tam vlastne smeruje moja otázka. Prečo potom, pán poslanec Halecký, podporujete atak voči zdravotným poisťovniam, keď sú jedinou brzdou proti plytvaniu alebo jednou z hlavných bŕzd proti plytvaniu? Sám ste použili termín, že revízni lekári by sa na to mali pozrieť. No akú budú mať motiváciu, keď poisťovne budú atakované nezmyselnými návrhmi zákona, ktoré ich vlastne snažia sa vytlačiť? Ambíciu vytlačiť súkromné poisťovne z trhu ohlásil práve tu sediaci pán minister. Inými slovami, oslabíme súkromné poisťovne, znamená, oslabíme toho, kto kontroluje napríklad tento druh plytvania, ktorý vy ste veľmi správne pomenovali a za ktorý vám ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni a po ňom sa pripraví pán poslanec Pataky.

Nech sa páči, pán poslanec.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, nedá mi, aby som k tejto téme nevystúpil, pretože už v decembri 1989 s tu prítomným pánom ministrom sme boli dvaja organizátori zdravotníctva, ktorí sedeli so starými riaditeľmi KÚNZ-u a začali sme bojovať za nové slovenské zdravotníctvo. Roky bojujem za jednu vec, aby konečne došlo k transformácii nemocníc.

Za našej vlády došlo k zmene vlastníckych vzťahov, došlo k zmene štruktúry a transformácii hlavne ambulantnej zdravotnej činnosti, či vo všeobecnej, alebo špecializovanej ambulantnej sfére, došlo k zmene a transformácii lekární a všetky tieto zdravotnícke zariadenia dnes fungujú a nevytvárajú dlhy. Za posledných osem rokov sa nespravilo nič ani vo veľkej reforme ministra Zajaca, opakovane som ho za to tu kritizoval, že sektor, ktorý z rozpočtu zdravotníctva pohlcuje 40 - 45 %, keď dobre fungujú nemocnice, údajne teraz niekto hovorí, že len 20 % z rozpočtu, tak potom je to absolútne poddimenzovaný sektor. Ale tu sme nespravili žiadnu transformáciu. To, že sme delimitovali niektoré zdravotnícke zariadenia do obcí alebo na vyššie územné celky, až toľko sme s nimi nespravili.

Ďalej. Vo vládnom programe máme, za čo som aj ja bojoval, že uznávame všetky formy vlastníctva. Vďaka tomu, že nebola dotiahnutá za minulé roky reforma v nemocniciach, nemocnice sa ďalej zadlžujú. Zadlžujú sa takým systémom, že platia na penále a na príslušenstve za neplatenie až 10 % zo svojho objemu. Zoberte si nemocnicu, ktorá má rozpočet ročný alebo obrat 1 mld., ona 100 miliónov korún vyhodí pre exekútorov a na penále. Akú to má logiku? A my v rozpočte sa budeme o chvíľu hádať o každý milión, aby sme niekde do niektorej organizácie vedeli dostať.

Čiže chcem povedať, že transformácia vlastne je potrebná. A keď chceme, aby len štát ostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, potom nemusíme zastavovať transformáciu. Transformácia poskytovateľov vo vlastníctve štátu na štátom vlastnené akciové spoločnosti je najjednoduchší spôsob, ako vniesť do hospodárenia nemocníc transparentnosť, štandardné a jednotné výkazníctvo a možnosť účinnej kontroly. Premena na zákonmi jednoznačne definovanú ekonomicko-právnu jednotku zrovnoprávni poskytovaľov vo vzťahoch s poisťovňami, dodávateľmi a prinesie povinnosť každého každoročného auditovania výsledkov a v neposlednom rade umožní ministerstvu zdravotníctva účinne motivovať manažmenty nemocníc na základe merateľných kritérií. Je otázkou, či niektoré koncové nemocnice by nemali byť ozaj nadštandardne vybavené a nadštandardne zásobené prostriedkami, aby poskytli ako posledné to, čo druhé nemocnice pre občana, pre chorého pacienta nemôžu poskytnúť. Špecializované nemocnice, ktoré tu existujú, netvoria dlhy, fungujú dobre a poskytujú veľmi dobre zdravotnú starostlivosť, sú štátne, ale sú akciové spoločnosti.

Čiže o čo ide? Je tu mnoho vecí, o ktorých by som dlho mohol rozprávať. Ale v každom prípade si myslím, že všetko, každá organizácia, ktorá je dobre riadená, má dobrý manažment, ktorý nekradne, netuneluje, môže byť bez ohľadu na vlastnícky vzťah dobrá. Ale zatiaľ za posledných 17 rokov ma nikto nepresvedčil, že príspevkové organizácie sú tie formy riadenia a spravovania zdravotníckych zariadení, ktoré by poskytovali lepší štandard a ekonomicky by sa vedeli správať.

Preto hľadám roky spôsob s mojimi kolegami aj v našom profesijnom klube, s kolegami z iných strán, ktorí sa zaoberajú organizáciou zdravotníctva, a v našom profesijnom klube Ľudovej strany - HZDS sme zašli aj, zatiaľ to dávam ako filozofickú otázku, ďalej vo svojom názore na pokračovanie transformácie nemocníc. Chceme do tohto procesu vtiahnuť aj zamestnancov nemocníc. Chceme, aby mali bezprostredný podiel na riadení nemocníc, a chceme lekárov aj sestry bezprostredne motivovať na výsledkoch ich náročnej a ťažkej práce.

Predložím Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo návrh na vytvorenie zamestnaneckých akciových spoločností, ktoré by mohli byť v štyroch etapách. V prvom rade oddlženie nemocníc, vznik zamestnaneckej akciovej spoločnosti, transformácie nemocnice na akciovú spoločnosť a prevod majetkovej účasti na zamestnaneckú spoločnosť a zamestnancov a podmienky trvalej finančnej udržateľnosti musia byť splnené.

Zamestnanecká akciová spoločnosť by mohla alebo mala splniť tieto podmienky: nesmie byť založená na podnikanie, nadobúdať akcie bude môcť každý zamestnanec nemocnice a akcie budú prevoditeľné iba medzi zamestnancami.

Podmienky trvalej finančnej udržateľnosti sú zásadne niektoré. To je po prvé platenie za ceny výkonu, koľko ten výkon skutočne stojí, koľko má tá nemocnica naň náklad; nový platobný mechanizmus rešpektujúci náročnosť a nákladnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zavedenie vykazovania a kódovania, vyššia efektívnosť procesov a vstupov v nemocnici a systémové zefektívnenie siete. Aby toto všetko mohlo fungovať, musí už konečne prísť na svetlo sveta a do života elektronický informačný systém, ktorý v reálnom čase on-line bude spájať všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Je to jeden z návrhov, dámy a páni, ktorý budeme analyzovať. Budem predkladať na výbore aj niektoré konkrétne čísla, nechcem vás tým zdržiavať. Ale v každom prípade povedať, že len príspevkové organizácie sú tie, ktoré štát bude vedieť spravovať, tak si myslím, že nie je správne, a musím protestovať, keby som tu nebol dnes povedal, bol by som proti sebe a proti mojej snahe priniesť aspoň malinké zlepšenie mojou účasťou na zlepšení zdravotníckeho systému na Slovensku a, samozrejme, dostať občanovi lepšie poskytovanie zdravotníckych služieb.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Urbániho: pán poslanec Novotný, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Urbánimu za jeho naozaj dobré vystúpenie a predovšetkým za jeho vôľu, ktorú veľmi zrozumiteľne prezentoval, že si praje, aby boli štátne zdravotnícke organizácie, štátne nemocnice, ktoré sú dnes príspevkovými organizáciami, transformované. Myslím si, že toto je hlavný message, ktorý treba podčiarknuť, prajeme si to aj my, ktorí sme v opozícii. Hľadajme riešenia, aby sme transformovali štátne zdravotnícke zariadenia.

Pán poslanec Urbáni hovoril o zamestnaneckých akciových spoločnostiach. Som trošku opatrný, pretože mám nejaké konkrétne skúsenosti s jednou zamestnaneckou akciovou spoločnosťou, ktorá fungovala vo VSŽ Košice, a dopadla veľmi zle, a preto mám trošku obavy z toho, či je to dobrý model pre slovenské nemocnice. Na druhej strane ale platí, lepšia akákoľvek transformácia ako ponechanie vo forme štátnych príspevkových organizácií, lebo to je cesta do pekla, to je časovaná bomba slovenského zdravotníctva.

Takže dávam ponuku pánovi poslancovi Urbánimu, transformujme najprv štátne zdravotnícke zariadenia na 100-percentné štátne akciové spoločnosti a zaraďme medzi možnosti prevedenia akcií týchto štátnych zdravotníckych zariadení, 100-percentných akciových spoločností okrem vyšších územných celkov, miest a obcí, lekárskych fakúlt alebo, keď chcete, univerzít, ktoré majú zdravotnícke fakulty, aj zamestnancov. Čiže dajme takúto možnosť, aby sme ich transformovali alebo aby sme previedli akcie aj na zamestnancov s tým, že štát si musí naozaj ponechať 51 %, pretože z hľadiska realizácie štátnej zdravotnej politiky sa to ukazuje ako dôležité.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Urbáni, máš 100-percentnú pravdu, že príspevkové organizácie štátu sú tie, ktoré nemajú šancu prežiť na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Dnes máme už v zdravotníctve rôzne typy obchodných spoločností a verzus voči nim stoja príspevkové organizácie. Ani jeden riaditeľ príspevkovej organizácie si predsa nebude robiť nepriateľov zo svojich zamestnancov, ani jeden riaditeľ sa nebude brániť nákupom, keď môže robiť dlhy. Môže robiť dlhy, zadlžuje nemocnicu, však to niekto zaplatí a ten niekto sme my všetci.

A aby sa mohli zadlžovať, tak pán minister všetky účty štátnych zdravotníckych zariadení stiahol do Štátnej pokladnice, kde sa jednoducho nedá na tieto peniaze siahnuť exekútorom. To značí, že ešte im zmäkčil pravidlá podnikania alebo pravidlá hospodárenia, takže jednoducho sa môžu zadlžovať a očakávať ďalšie oddlženie, ktoré bude v desiatkach miliárd korún.

Ja by som ten tvoj návrh a postup trošku prehodil. Najskôr urobme štátne akciové spoločnosti, 100 % štát, tam bude mať minister 100 % a jednoducho dotlačí cez všetky možné mechanizmy, ktoré každá jedna obchodná spoločnosť má, aby tieto nemocnice a štátne zdravotné zariadenia efektívne hospodárili. A potom, keď ich naučíme hospodáriť, bavme sa o tom, akým spôsobom posunieme, presunieme alebo čo s týmito akciami urobíme. Ale som veľmi rád, že si toto nahlas povedal. Som veľmi rád, že v tejto základnej otázke ako ďalej v zdravotníctve, efektívne v zdravotníctve sa zhodneme.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: A na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. K pánovi predsedovi Novotnému, to, že ste vy nevedeli manažovať zdravotnícke zariadenia, že ste skrachovali, to je váš problém. To je vaša nevedomosť a neschopnosť.

Ale k obidvom pánom. Nepočúvali ste ma dobre. Ja som najskôr hovoril o tom, že sa musia previesť predtým, než sa to prevedie, ak by sme sa dohodli na zamestnaneckých, všetko previesť na 100-percentnú akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. Čiže žiadna privatizácia. A myslím si, keď by 49 % sa dalo zamestnancom, že ich zaangažujem, že ich motivujem k tomu, aby mohli pracovať. Čiže toto je postupnosť. Prvé musí byť prevedená, samozrejme, príspevková organizácia na 100-percentnú štátnu akciovú spoločnosť a potom, ale musí byť predtým založená tá zamestnanecká, lebo na akú by sa to potom previedlo? To by bol partner. Ale to nie je podstatné. Toto nie je krok za týždeň a na jednorazovku. To je proces, ktorý treba pripraviť, zauditovať, vyrátať všetko. Ale myslím si, že povedať, že len jedna forma, to myslím, že nie je správne. Ja nehovorím, že pritom nemôže byť aj niektorá organizácia, ktorú zagarantuje štát, že ju bude saturovať a dotovať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pataky. Máte slovo, pán poslanec.

J. Pataky, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, je pomaly pol siedmej, moje vystúpenie nebude dlhé k návrhu novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Moje zhrnutie bude tak do siedmich bodov, čo mám k tomuto zákonu výhrady. Filozofiu tohto zákona kolega Novotný, predseda zdravotného výboru, predniesol, takže k tomu sa nebudem vracať.

Ja hneď by som sa pridŕžal § 5 navrhovanej novely a to je ministerský návrh, ide o koncovú sieť poskytovateľov i usporiadanie najmenšieho možného počtu poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť na určených špecializačných pracoviskách na príslušnom území.

K tomu bodu by som sa vyjadril, že každý poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, či už fakultnej nemocnice nevynímajúc, nemá všetky pracoviská takej úrovne, že môže poskytovať špecializované koncové služby. Preto je vhodnejšie tvoriť koncovú sieť na jednotlivé špecializované pracoviská a nie na poskytovateľov. Rôzne kliniky majú rôznu kvalitatívnu úroveň poskytovania špecializovaných služieb a nie všetky dosahujú špičkovú kvalitu. V druhom čítaní k tomu bodu by som priniesol pozmeňujúci návrh na výbore.

Druhú pripomienku mám, čo sa týka § 10, a to je vykonávanie ambulantnej pohotovostnej služby. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je vykonávanie ústavnej pohotovostnej služby. Takisto podám v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy.

V tretej pripomienke, ide o § 13 ods. 5, ministerstvo navrhuje nové písm. d), a to znenie: "rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva, ktorým súhlasí s uvedením priestoru do prevádzky". Tu by som chcel podotknúť, ide o kolaps, a to pôvodné znenie § 13 ods. 5 písm. d) je nesprávne. Ústav verejného zdravotníctva nevydáva rozhodnutie, ale posudok, pretože rozhodnutie vydáva samosprávny kraj alebo ministerstvo. To takisto by sme pozmeňovákom upravili v druhom čítaní.

Čo sa týka štvrtej pripomienky, je to novelizácia bodu. V § 16 ide o zmenu sídla stanice záchrannej zdravotnej služby. Ak požadovaná zmena predstavuje efektívnejšie zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby, skracuje čas dostupnosti, a teda čas dopravenia pacienta na definitívne ošetrenie, je vydanie nového povolenia priamo zbytočné. Takisto v druhom čítaní tam by sme chceli dať pozmeňujúce návrhy.

Čo sa týka piatej pripomienky, je to § 17b, "odchýlkou najviac 3 km od takého sídla" a tak ďalej, tu chcem odôvodniť, že všetky pripomienky čiastočne zjednodušujú vykonanie zmeny v povolení, sú skôr technického charakteru. Ak prijmeme vecnú časť, ktorá spočíva v lepšej dostupnosti, teda sekundárne zlepšenie poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Čo sa týka šiestej pripomienky, tam to je v § 27, za slovom navrhuje ministerstvo vložiť slovo "verejný zdravotník". Tu by som chcel povedať, že išlo by o duplicitu, nakoľko verejný zdravotník je asistent, pozri § 27 písm. g) tejto novely.

A posledná moja taká pripomienka, čo som si tak letmo poznačil, je v § 79 zákona písm. w): "za rozpis určený samosprávnym krajom sa považuje aj rozpis vyhotovený poskytovanými ambulantnými pohotovostnými službami na základe kritérií vyhotovenia tohto rozpisu". Tu by som chcel povedať, že je potrebné zosúladiť toto znenie paragrafu s § 7a zákona č. 576/2004 Z. z. a § 79 písm. w) zákona č. 578/2004 Z. z., ktorý teraz prerokujeme, vzhľadom na to, že poskytovateľ ambulantnej pohotovostnej služby poskytuje ambulantnú pohotovostnú službu na základe povolenia na poskytovanie ambulantnej pohotovostnej služby a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria a v špecializačnom odbore stomatológia vykonáva ambulantnú pohotovostnú službu v zdravotníckom zariadení poskytovateľ ambulantnej pohotovostnej služby. Tu by som chcel takisto v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom upraviť.

No a čo sa týka takého väčšieho bodu v tejto novele, cieľom tohto zákona je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou. Tu už pán poslanec, kolega Milan Urbáni, sa pridržiavam tohto jeho návrhu, čo vystúpil v rozprave.

A čo sa týka tejto novelizácie, mám s tým trochu problémy, tak ako tu už bolo veľakrát hovorené o zisku v zdravotníctve. Ja si myslím, že zisk v zdravotníctve nikdy neznamenal ani neznamená koniec solidarity. Prítomnosť zisku v trhových vzťahoch v zdravotníctve nie je rušením solidarity v tomto systéme, si myslím. Solidarita by však nemala byť dôvodom na zoštátnenie produkcie zdravotnej starostlivosti alebo znehybnenie trhových mechanizmov zákazom dosahovania zisku. Takýto prístup totiž výrazne znižuje efektivitu, a tým aj množstvo a kvalitu vyprodukovanej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov.

Keď si tak dovolím tvrdiť, tak si myslím, že viaceré štúdie, ktoré ukazujú, že zdravotníctvo nie je dobrým nástrojom na boj proti chudobe, to môžem jednoznačne povedať. Absencia ziskových subjektov znamená koncentráciu moci v rukách štátnych úradníkov. Tí sa tu potom budú stavať do rôznych cieľov záujmových skupín, ktorých privilégiá musí následne uhradiť celá spoločnosť.

A keď to v závere zhrniem, podľa mňa zisk, i keď som čítal, nie je sprosté slovo, sprosté slovo je len stratová a zadlžená nemocnica.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Patakyho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Pataky bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči, máte slovo.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa skutočne poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Určite je tam veľa podnetných návrhov, ktoré dneska tu boli prezentované a, samozrejme, budeme diskutovať aj na výbore pre zdravotníctvo, určite aj na ministerstve zdravotníctva o tom, čo tu bolo dnes prednesené.

Možno na odľahčenie, ale k téme, dovolím si prečítať malú pasáž z reakcie predsedu LOK-SČL, čo je česká organizácia na reformné kroky, ktoré sa pripravujú v Českej republike, a ako ich vníma táto spoločnosť. Je to publikované v Zdravotníckych novinách, ktoré sa dnes dostali na Slovensko. "Každý jeho chybný krok," myslí sa tým minister zdravotníctva v Českej republike, "v plánovanej reforme zdravotníctva môže mať nedozerné, v niektorých prípadoch i nezvratné následky. Na základe vyššie uvedeného si naša organizácia nemôže dovoliť nečinne sa pozerať na prípravné kroky, o ktorých už vieme, že v susednej zemi (na Slovensku) skončili fiaskom a viedli k predčasným voľbám."

Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Chce sa ešte vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu bude prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 425, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 426.

Pán minister, prosím vás, ujmite sa slova a uveďte tento vládny návrh zákona.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie tým, že sa zužuje okruh osôb, ktoré boli povinné doteraz podať ročné zúčtovanie. Ide napríklad o študentov, starobných dôchodcov, ženy na materskej dovolenke a osoby, ktoré majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Súčasne návrh zákona zamedzuje povinnosti vracať malé sumy preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania do 100 Sk, pretože náklady na vrátenie často prevýšili samotnú sumu preplatku alebo nedoplatku, čím sa ušetria verejné zdroje vo výške viac 2 mil. Sk. Navrhovaná úprava rovnako zamedzí situácii, keď zamestnávateľ poistencovi, ktorý zmeškal zákonom stanovený termín podania žiadosti, už nemal povinnosť vydať doklad o výške príjmu a preddavku, v dôsledku čoho poistenec nemal možnosť urobiť ročné zúčtovanie, a to ani dodatočne, resp. musel požiadať poisťovňu o spracovanie prehľadu o odvedených dávkach.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, áno, sú tu, aj páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo k vládnemu návrhu ako spravodajca zákona č. 580 o zdravotnom poistení, ktorý bol predložený ako tlač 425. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu k tomuto zákonu.

Môžem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších zmien a predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona obsahuje doložku jednak zlučiteľnosti s právom Európskej únie a návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Treba povedať, že návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, ale predpokladá však dopad na štátny rozpočet v prípade, že poistenci štátu nebudú platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, to je úprava § 11 ods. 9 zákona, ktorou sa mení podmienka, kedy štát platí za poistenca, ktorý môže dosiahnuť príjem do výšky minimálnej mzdy. To znamená, že nárast tých finančných prostriedkov v roku 2008 môže byť až 65 157-tisíc Sk. Na druhej strane, ako uvádzal aj pán minister, je úspora pri zrušení poplatkov a nedoplatkov do 100 Sk na verejné zdroje, t. j. zdravotným poisťovniam, v predpokladanej výške viac ako 2 mil. Sk.

Vychádzajúc z oprávnení, môžem povedať, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady je navrhované prerokovanie tohto zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, Výbore Národnej rady pre financie, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2007 a gestorský takisto do 27. novembra 2007.

Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pataky, pán Halecký, pán poslanec Novotný. Ešte niekto má záujem? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Pataky.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Pataky, poslanec: Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, chcem vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 - je trištvrte na sedem, stihneme to - o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Filozofiu tohto zákona, tak ako sme rozprávali s kolegom Novotným, predsedom výboru, on bude k tomu rozprávať. Ja by som k technickým pripomienkam, ktoré som si stačil napísať pri preštudovaní tohto zákona. Svoje pripomienky, tak ako v predchádzajúcom zákone, som rozdelil do 6-7 bodov.

Hneď by som chcel upozorniť aj pána ministra na 1. pripomienku k novelizačnému bodu. A to je v § 6 ods. 5 druhá veta návrhu, budem to citovať: "Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej." Tu by som chcel toto odôvodniť, že to je dosť taký veľký nezmysel, lebo jedná sa o technický nezmysel. Ako možno rozlíšiť, v ktorej zdravotnej poisťovni predkladal občan prihlášku ako v prvej, a najmä vtedy, ak je doručená poštou. Neviem si to predstaviť. Ale mám pripravený pozmeňujúci návrh, takže v druhom čítaní by sme sa k tomu vrátili, ale to je dosť taký závažnejší bod.

Čo sa týka, pripomienka moja druhá takisto k novelizačnému bodu, a to je § 6 ods. 6. Tu by som chcel povedať, že pôvodné ustanovenie zákona č. 580/2004 Z. z. je presnejšie ako to, ktoré v § 6 ods. 6 ministerstvo navrhuje.

Čo sa týka pripomienky tretej, je tiež návrhom novelizačného bodu, a to ide o § 7 ods. 4, ktorý znie, citujem: "Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne do 8 dní vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou." Tu by som odôvodnil, tam nastane viac sporov, hlavne sa zamedzí sporom a podozreniam z nekalého lanárenia poistencov, a to pri pozmeňujúcom návrhu, keď spolu s prihláškou sa aj doručí kópia. Vlastne preukaz poistenca spolu s kópiou prihlášky podľa odseku 1, zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. To znamená, že by sme mohli predísť zamedzeniu sporom, podozreniam z nekalého lanárenia poistencov.

Čo sa týka štvrtej pripomienky novelizačného bodu, to je § 6 ods. 9, tam ide o technicky nezmysel. Nemožno s určitosťou rozlíšiť, v ktorej zdravotnej poisťovni podal občan prihlášku ako v prvej, najmä vtedy, ak je doručená poštou. To je to isté, čo som mal v prvom bode, hej. Ale to na výbore.

Ďalšia pripomienka je pripomienka piata, takisto navrhovaného novelizačného bodu, a to je v § 12 ods. 1 nové písm. f), ktoré znie: "štát minimálne 5 % z vymeriavacieho základu, nie však menej ako 14 % z aktuálnej minimálnej mzdy". Tu by som chcel povedať, že to je jediný spôsob, ako zabezpečiť aspoň minimálnu nádej na ekonomickú vyváženosť systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, je dosiahnutie výšky odvodov z poistenca štátu približne na úrovni 50 % odvodov ekonomicky aktívnych občanov.

A posledná, šiesta sa týka § 22 ods. 2 písmeno..., citujem z návrhu: "vrátiť preukaz poistenca spolu s kópiou prihlášky podľa odseku 1 zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou". Je to jediný spôsob, ako predchádzať sporom alebo podozreniam z nekalého lanárenia poistencov.

To sú tak stručne, ktoré som si prešiel, k navrhovanej novele. A pripomienka, pozmeňujúce návrhy, myslím, že v druhom čítaní a na gesčnom výbore zdravotníctva by sme to prešli.

Ďakujem za pozornosť.