D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, my musíme dodržiavať záväzky v Európskej únii. Tie, ktoré sme na seba už prevzali. Ale nie sme povinní hlasovať za ďalšiu centralizáciu Európskej únie. Ak vás za to chvália v Lisabone a chvália HZDS, fajn, ale ja s tým nesúhlasím. Keď vás upozorňujeme v parlamente napríklad, že niektoré zákony ohľadne účasti verejnosti v správnom procese nespĺňajú už dnešné záväzky, ktoré máme, tak tento argument ignorujete. A ja hovorím ale jednu vec, akceptujme to, kde už záväzok máme. To je jasné. Ale my žiaden záväzok ďalej prenášať kompetencie na Európsku úniu nemáme. To už bude len naše slobodné rozhodnutie.

Po druhé, podľa vás je európska ústavná Reformná zmluva potrebná. Ale prečo sa nespýtame občanov, keď hovoríme o demokratickom deficite Európskej únie? Prečo nebudú mať právo občania členských štátov rozhodnúť, či to chcú, alebo nechcú, a budú rozhodovať len politické elity? S tým ja mám problém, pán poslanec, keď Reformná zmluva je takmer totožná s Ústavnou zmluvou.

Povedali ste tiež, že sa posilnili úlohy národných parlamentov. No znovu zopakujem, ak väčšina parlamentov znesie pripomienky, tak Komisia len musí zvážiť, či ich prijme, či niečo zmení, alebo či ich zamietne. Nič viac. Zvážiť. To je dosť slabé.

A naposledy ste spomínali, že máme si čo z Európskej únie získať. Zrejme finančné prostriedky. Pán poslanec, bolo by veľmi smutné, keby tento parlament odsúhlasil, že za finančné prostriedky z Európskej únie sa vzdáme vlastnej suverenity.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Pán kolega Milan Urbáni a predseda výboru pre európske záležitosti, hovorili ste vo vzťahu k príspevkom, ktoré zazneli o koherencii, súdržnosti, beriem to ako ocenenie z toho, že ten náš postoj alebo návrh, ktorý dávame, je príspevkom súdržnosti, lebo podľa mňa súdržnosť nie je to, keď niekto nám nanucuje svoj názor, a vy len ticho seďte, buďte, hlasujte a nerobte problémy. Budovaniu súdržnosti prispieva to, keď každý názor je dôležitý, s každým sa diskutuje, každý je vnímaný empaticky. To je súdržnosť v tom európskom, toto vytvára súdržnosť v európskom dome. A z tohto pohľadu vyjadrenie svojho postoja k takej vážnej téme, ako sú kultúrno-etické otázky, je podľa mňa určite príspevkom k súdržnosti, čiže ku koherencii Európskej únie.

Na druhej strane je to aj konzistentný postoj, keď si zoberiete a počúvali ste, že v roku 2002 Národná rada schválila Deklaráciu o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach, tak návrh, ktorý sme predložili, ktorý je jednostranným vyhlásením po vzore Poľskej republiky, je konzistentný, čiže je rovnakého duchu a línie s tou deklaráciou, ktorá bola tu pred piatimi rokmi schválená. Silným partnerom budeme nie vtedy, keď na všetko budeme prikyvovať a za všetko hlasovať alebo vo všetkom budeme ticho, ale práve vtedy, keď otvorene budeme vedieť povedať svoj názor a, samozrejme, konštruktívne hľadať spoločné stanoviská v Európskej únii.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Urbáni, na Ukrajine bol hladomor pre 75 rokmi. Zomrelo pri ňom 10 miliónov ľudí. Historicky je to uzavretý príbeh, o ktorom niet pochybnosti. Vy hovoríte, že čo pomôže Slovensku. Slovensku pomôže pravda. Pravda je dôležitá. A pravda aj o Stalinových čistkách. To nesúvisí s dnešným Ruskom. To je pravda o Stalinových čistkách, ktoré mali takéto následky. Ukrajina je náš strategický sused a môžem znovu vymenovať tie krajiny, Austrália, Argentína, Gruzínsko, Estónsko, Taliansko, Litva, Kanada, Poľsko, USA, Maďarsko, prijali tento dokument a nekládli si otázku, či im to pomôže, alebo nie. Čiže to je k tomuto. Bez akéhokoľvek vyvolávania nejakých vášní voči niekomu inému, v tridsiatom druhom a treťom bol hladomor, ktorý vedome spôsobil Stalin. A ten hladomor treba odsúdiť, ak Ukrajina má vstúpiť do Európskej únie ako sebavedomý člen, ktorý má svoju dôstojnosť.

No a ešte, ak dovolíte, jednu poznámku, ako vás tam pochválili, že HZDS také proeurópske, nuž, HZDS až príliš proeurópske, že je to až trošku proti nášmu gustu, pán poslanec. Takže nedivím sa, že vás tam chvália.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Urbáni, veľakrát ste tam spomínali rodinu. Rodina však musí mať aj svoje základné pravidlá a podmienky fungovania. Aj nezodpovedný postoj pri "rozširovaní" v úvodzovkách, rozširovaní rodiny by ste asi neschvaľovali. A pritom nemáte problém povedať, že stále sa len treba rozrastať a prijímať nových členov. Treba, ale zodpovedne a v pravej chvíli. Nie všetko naraz. Najprv tá Európska únia musí vedieť, čo sama chce a kam chce smerovať. To je prvá vec. Samozrejme, že my sme tiež za rodinu, ale za rodinu, v ktorej platia tieto pravidlá. A chceme, aby Európska únia fungovala tak, že bude chrániť prirodzenú rodinu. Prirodzenú rodinu, napríklad rodinu muža a ženy, a že bude chrániť dôstojnosť svojich občanov.

A na záver by som chcel povedať zásadnú vec. Európska únia je určite potrebná a sme aj za integráciu. Ale sme za takú Európsku úniu, ktorá bude spoločenstvom štátov, ktorému dá budúcnosť, ktorému dá perspektívu. Nie rýchly zánik.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Urbáni. Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Ak sa nenahneváte, vážení páni poslanci z KDH, odpoviem naraz všetkým.

Pán poslanec Mikloško, som rád, že ste to povedali, ja som stále bol eurooptimista, aj zostanem ním aj napriek tomu, že všetko neuznávam a môžem to dokumentovať tým, že ja nie som tam ticho, keď tam chodím. Ja sa bijem za Slovensko a na každom jednom zasadnutí aj kritizujem. Ale vo všeobecnosti viem, kde je cieľ, o ktorom som hovoril. Keby som bol v Austrálii, aj ja by som hlasoval možno za toto. Takže na rozdiel od vás ako euroskeptici, samozrejme, máte na mňa argumenty, ale myslím si, že Európsku úniu zatiaľ za to nezatvoríme a že bude ďalej pokračovať a že sa aj vy v nej budete dobre cítiť, aj všetky naše rodiny. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pretože sme vyčerpali všetkých, ktorí chceli vystúpiť v rozprave, alebo všetky vystúpenia v rozprave, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Áno.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si reagovať iba na niektoré z tých bodov, ktoré ste tu vzniesli. Ja som veľmi rád, že diskusia bola zaujímavá, bola bohatá. Diskusia potvrdila, aspoň z môjho pohľadu, že sme na najlepšej ceste a že existuje tuná veľmi významný konsenzus, i keď nie úplný konsenzus, k tomu, aby v prípade - a ja to očakávam, že Reformná zmluva bude schválená a bude schválená v dohľadnej dobe - táto Národná rada Reformnú zmluvu, tak ako bude predložená Národnej rade, schválila.

Ja môžem potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky dobre vedela, s čím prichádza nielen na rokovania medzivládnej konferencie a nielen na rokovania o mandáte, ale s čím chce prispieť k tomu, aby konečne Európska únia mala za sebou toto obdobie takzvanej reflexie. A svojím spôsobom to bolo obdobie určitej paralýzy, keď sme stáli na mieste a keď sme robili to, čo bolo možné a nutné, ale robili sme to so škrípom a jednoducho sme neboli schopní ukázať svetu, že sme dynamickým, ambicióznym zoskupením, že chceme niečo robiť. Jednoducho sme stáli na mieste. Konečne toto posunieme dozadu.

Takže ešte raz, naše základné pripomienky ako vlády Slovenskej republiky na rokovania boli dostať sa za túto etapu, pričom východisko pre naše rokovania bolo to, čo Národná rada Slovenskej republiky viac než ústavnou väčšinou, alebo teda ústavnou väčšinou schválila. Myslím si, že išlo o 127 hlasov, pokiaľ sa nemýlim. To je dostatočný mandát aj pre túto vládu, a preto táto vláda jednoznačne obhajovala pozície, ktoré vychádzali aj z tých pozícií, čo táto Národná rada už odobrila. Zároveň však počúvala veľmi pozorne tým poznámkam vás politických subjektov, ktoré tu ste, v prvom rade musím povedať, áno, koaličných partnerov, ktorí prichádzali s mnohými poznámkami a ktorí trvali na tom, aby sa posilňovali prvky suverenity aj pri tomto rokovaní. A tieto prvky sa posilnili.

Bola tu vznesená otázka k činnosti národných parlamentov, že majú - to je parafráza, hej, a nie je to presný citát - akúsi len ornamentálnu úlohu, dostanú informáciu, ale vlastne nemôžu nič robiť. No, povedal by som, že to tak nie je úplne. Áno, v prvom rade sa predlžujú možno termíny na to, aby sa parlamenty zoznámili s iniciatívami, zákonodarnými iniciatívami. Národné rady, parlamenty dostanú ako povinne od Komisie, od tých, ktorí predkladajú iniciatívy, texty návrhov. Majú možnosť sa k nim vyjadriť. A už ako efektívne sa k nim budú vyjadrovať, to je už druhá vec. K tomu sa tiež dostanem. Ale majú možnosť sa k nim vyjadriť. A potom skutočne, keď sa nadpolovičná väčšina ozve a povie toto nie, nie je to v našom záujme, Komisia sa musí vyjadriť, dať odôvodnené stanovisko a dostáva sa toto stanovisko na posudzovanie na úroveň Európskej únie. A posudzuje to aj europarlament a posudzuje to Rada. A Rada má mechanizmy, aby zase prijala, pokiaľ je takýto záujem, záver, že jednoducho odmieta túto iniciatívu Komisie, a tým pádom sa záležitosť končí. To znamená, tu sú mechanizmy a posilnené mechanizmy, kde práve národné parlamenty zohrávajú veľmi významnú úlohu. Je tu poistka.

Je tu poistka aj v tých oblastiach, ktoré sa odovzdávajú do kompetencie Únie. Áno, skutočne prebiehajú tieto procesy tak, ako prebiehali počas celej doby existencie Európskej únie. Pokiaľ sme nepochopili túto dynamiku, tak naozaj potom stojí otázka, prečo sme prijímali rozhodnutie, že chceme ísť do tohto organizmu. Toto, prosím, nie je statická záležitosť. To je dynamicky vyvíjajúci sa organizmus, ktorý chce pokračovať ďalej, ktorý má určité ambície a tieto ambície chce napĺňať aj tým, že si vytvorí nástroje na napĺňanie ambícií. To znamená, filozofia Európskej únie jednoducho nás vynucuje k tomu, aby sme súhlasili s tým, že budú prebiehať takéto procesy. Vrátane, až sa zhodneme, že budeme odovzdávať určité kompetencie, nie suverenitu, kompetencie na vyššiu úroveň. A zároveň sú tam poistky. Je tam zase poistka, úlohy, ktoré zohrávajú trebárs národné parlamenty, tuná máme poistky, ktoré sú zabudované. Navyše je celá hromada oblastí, kde nikto ani neplánuje a nemieni odovzdávať tieto kompetencie ďalej. Sú vymenované. Sú vymenované aj v našom materiáli. A budeme si ich strážiť.

Či si strážime naše pozície, to je ako komentár k ďalšej poznámke, ktorá tuná odznela. Samozrejme, že si strážime. Tuná mnohokrát bola pertraktovaná otázka daňovej suverenity. Mnohokrát sa vznášala, ako keby sme neboli dosť aktívni. A ja som mnohokrát, aspoň na výbore pre európske záležitosti, jednoznačne potvrdzoval, že nie na základe vyjadrení alebo ponúkaní Národnej rady, ale na základe ochrany štátnych záujmov Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky a ja osobne sme vystupovali proti tomu, aby prechádzali, aby sa dokonca vznášali niektoré námety, ktoré by nás oberali o túto možnosť, nazvime ju daňovou suverenitou. Jednoducho vláda koná tam, kde konať má.

Boli tu aj iné otázky, zase reagujem teda len na niektoré body, týkali sa napr. toho, do akej miery by sme mali ešte protestovať voči tomu alebo sa ohradiť, že prichádzame o jedno miesto v Európskom parlamente v tom ďalšom období. No, viete, my sa vraciame na východiskovú pozíciu. Táto východisková pozícia bola tou pozíciou, ktorú my sme akceptovali, a to, čo sme mali teraz, to znamená o jedno miesto navyše, to bola svojím spôsobom anomália, pretože nám pripadol jeden hlas z tých rozdelených hlasov, ktorý mali mať Bulharsko a Rumunsko, ale vzhľadom na ten proces ich prístupu atď. to nedostali. My tento hlas iba odovzdávame späť. Nám tento hlas nepatril.

Takže z tohto dôvodu ako nemáme voči čomu protestovať a napriek tomu som na minulom pondelkovom zasadaní povedal, že ako nemáme z toho nejakú veľkú radosť, že by sme si tento hlas radi ponechali. Bolo to len z toho dôvodu, aby som aspoň ozrejmil partnerom, že ako bolo by lepšie ten jeden hlas mať. Je mi jasné ale, že my iba vraciame späť to, čo nám bolo požičané, a vedeli sme, že je nám to požičané iba na určité časové obdobie.

Mohol by som sa takto vyjadrovať k iným otázkam - charta. Viete, ono bolo indikatívne, že kolegovia z Veľkej Británie od samého začiatku zaujali určitý postoj a netajili sa tým, a to by sme sa museli vyprávať o dynamike politických a iných procesov vo Veľkej Británii, ktoré priviedli Veľkú Britániu aj politické vedenie k tomu, že zaujíma takéto stanovisko. Nebudem pátrať po pohnútkach našich poľských kolegov, ktorí prišli s tým istým stanoviskom dnes. Môžem vám priviesť stanovisko Írov, ktorí povedali, že vlastne k tomuto opt out, hľadaní výnimky, pristúpili hlavne z toho dôvodu, že chcú zachovať solidaritu s Veľkou Britániou, pretože u nich neplatí kontinentálne právo, ale common law a chcú túto solidaritu držať. To sú slová írskych predstaviteľov z minulého pondelka, takto sa vyjadrovali. A ktorí potvrdili, že pokiaľ ide o vlastné uplatňovanie týchto výnimiek, Írsko urobí maximum, aby ich neuplatňovalo. Že si nevie predstaviť, tie oblasti, samozrejme, že nejaké asi budú, ale nechce si uplatňovať výnimky. To bolo zase veľmi silné posolstvo, ktoré vyslali.

Takže len aby sme si ozrejmili vlastne tie rámce diskusií, ktoré prebiehajú aj pri takejto dôležitej otázke, pričom Charta základných práv, to bola záležitosť, za ktorú sa veľmi kategoricky postavila väčšina štátov. A nezabúdajme, že všetky krajiny Európskej únie na úrovni vrcholného politického vedenia parafovali Ústavnú zmluvu, kde táto charta bola vlastne už zaradená. To znamená, opäť tam nevznikali otázky, vznikli otázky iné, dobre, riešili sa, ako sa riešili.

Áno, charta okrem iného má celý komplex otázok sociálnych. Áno, a ja si nemyslím, že to je niečo zlého, naopak, ja sa domnievam, že zvýšená ochrana sociálnych práv je v našom záujme a určite táto vláda proti tomu nejakým spôsobom protestovať nebude. Takže z tohto pohľadu, ešte aj z tohto pohľadu táto vláda sa bude zasadzovať tak, ako sa zasadzovala, tak, aby charta a jej status bol zachovaný tak, ako je zachovaný v revízii zmlúv.

Mohol by som reagovať zase ešte raz na celý rad pripomienok a poznámok, ale myslím si, že zásadnú odpoveď nám dáva aj text materiálu, ktorý bol predložený. Chcel by som tiež oceniť skutočnosť, že politické strany pozitívne zareagovali na tú ponuku uskutočniť konzultácie vlastne ešte v tomto období, než je zavŕšený celý proces rokovaní medzivládnej konferencie. Tie konzultácie boli veľmi užitočné, pretože nám ozrejmili aj niektoré otázky a problémy, ktoré majú jednotlivé politické strany, pokiaľ ide o revíziu zmlúv, ale zároveň potvrdili, a z môjho pohľadu to je pozitívne zistenie, väčšinovú podporu revízie zmlúv, väčšinovú podporu tých pozícií, ktoré zastáva vláda Slovenskej republiky na rokovaniach.

Hovorilo sa tu mnoho o vyjadreniach alebo nevyjadreniach, o pozícii alebo nepozícii pána premiéra Fica. No, keby som sa mal spoliehať iba na to, čo si prečítam v novinách, alebo resp. čo si z toho, čo pán Fico povie po rokovaní Európskej rady, vyberú noviny a čo potom dajú ako pozíciu pána premiéra, tak by som možno mohol mať takýto dojem, s ktorým ste operovali vy, páni kolegovia, páni poslanci, panie poslankyne. Môžem vám však garantovať ako človek, ktorý sa zúčastňuje s pánom premiérom rokovaní, že pán premiér je mimoriadne aktívnym pracovníkom, členom tohto kolégia, že vystupuje, že vystupuje na ochranu záujmov Slovenskej republiky, a veľmi aktívne, že v neformálnych rokovania, a to je aj o tom, v neformálnych rokovaniach pracuje s partnermi, snaží sa hľadať východiská a snaží sa podporiť tie východiská, ktoré trebárs navrhujú aj iní. Toto je skutočnosť. A preto ešte raz, ja uznávam, že keby som si zobral akurát médiá a zobral si to, čo ony dávajú, ako to najdôležitejšie, tak by som možno mohol mať tento dojem. Nezodpovedá realite, nie je odrazom skutočnosti, hej, a jednoducho, no, pozície vlády Slovenskej republiky, si myslím, že odrážajú veľmi jasne, čo chceme, a to sú pozície, ktoré presadzuje aj pán premiér Fico.

Padla tu jedna otázka, resp. jeden námet - Ukrajina. No, Slovenská republika okrem iného podporuje ukončenie tejto etapy a činnosti medzivládnej konferencie aj práve preto, aby sme mohli ďalej ako Únia pôsobiť stabilizačným vplyvom na oblasť západného Balkánu a na oblasť na východ od našich hraníc. Tam, samozrejme, patrí aj Ukrajina. A mohol by som veľa hovoriť o veľmi aktívnej úlohe Slovenskej republiky práve v práci s Ukrajinou. Či už ide o to, že pracujeme ako Kontaktné veľvyslanectvo pre NATO v Kyjeve, či už o to, že máme jeden z najlepších akčných plánov spolupráce s Ukrajinou, pokiaľ ide o pristupovanie k Európskej únii alebo približovanie Ukrajiny k Európskej únii, či už ide o veľmi intenzívny politický dialóg, ktorý tuná existuje a ktorý bol potvrdený nedávnou návštevou pána prezidenta Juščenka, či už ide len o skutočnosť, že som bol, pokiaľ sa nemýlim, 3- alebo 4-krát na návšteve na Ukrajine len za to obdobie, čo sme vo vláde, to je rok aj niečo, hej, a že som mal ešte mnohé aj ďalšie stretnutia, že som aktivizoval alebo sme aktivizovali, aby som nebol len osobný, hej, činnosť Vyšehradskej štvorky nato, aby sme približovali Ukrajinu k Únii, aby sme jej otvárali cestu k lepšej spolupráci aj s alianciou.

Ja mám však pochybnosti, či takáto deklarácia, ako je navrhovaná, slúži tomuto cieľu. Opäť je to na tomto kolégiu, je to na vás, aby ste prijali rozhodnutie, či je toto niečo, čo približuje Ukrajinu k Európskej únii. Ja osobne sa domnievam, že toto nie je to potrebné. Ja netvrdím, že to je deklarácia zlá, pozor, ale toto nie je určite tým nástrojom, ktorý potrebujeme na približovanie alebo na zlepšovanie spolupráce Ukrajiny s Európskou úniou. Ešte raz, viem si tuná zdokumentovať, že my pracujeme a využívame reálne nástroje, ale takáto deklarácia, to je záležitosťou úplne iného charakteru, tá neadresuje otázku približovania Ukrajiny k Európskej únii, nie som si tým úplne istý. Je to však na tomto kolégiu, aby sa rozhodlo, že či potrebuje ísť touto cestou, alebo nie.

Ja chcem, samozrejme, potvrdiť, že sa budeme zaoberať aj otázkou činnosti Národného konventu. Pre nás Národný konvent je veľmi dobrým inštrumentom. Áno, je to prenesené čiastočne na akademickú pôdu, ale sú tam zaangažovaní nielen predstavitelia akademickej obce, ale, samozrejme, aj politológovia, politici, študenti a pod. Ministerstvo zahraničných vecí ani predtým nebolo gestorom tejto záležitosti, vykonávala to trošku iná inštitúcia a nie ministerstvo, takže tuná si myslím, aby nedochádzalo k určitému ako prepleteniu pojmov. No a chceme, aby to fungovalo efektívne, pretože my chceme, aby sa v tomto smere vytváral spoločenský a politický konsenzus, ktorý podporí a potvrdí platnosť a užitočnosť reformných zmlúv. A ja chcem veriť, že keď vláda Slovenskej republiky po ukončení rokovaní medzivládnej konferencie príde s návrhom na to, aby Národná rada Slovenskej republiky odobrila tento dokument, tieto výsledky, Reformnú zmluvu, že opäť nájde viac než ústavnú väčšinu tu v Národnej rade. Pretože ona naozaj nielen spĺňa nutnosť toho dynamického rozvoja Európskej únie, nielen nám umožňuje pokračovať ďalej aj v tých otázkach stabilizácie, ale zároveň posilňuje našu suverenitu, dáva nám poistky, vracia niektoré veci aj na tú národnú úroveň alebo nám aspoň umožňuje si ich prevziať na národnú úroveň a z tohto hľadiska tiež odráža tie niektoré pripomienky, ktoré tuná boli vznášané, a to, myslím, zo strany niektorých partnerov politických strán tu v tejto miestnosti.

Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Upozorňujem všetkých členov poslaneckého grémia, že pred hlasovaním zvoláva pán predseda grémium do zasadačky grémia. Po vystúpení pána poslanca Štefanca bude pred hlasovaním zvolané poslanecké grémium a až potom bude hlasovanie.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor na záverečné slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k bodom, ktoré považujem za dôležité v súvislosti s ďalšou existenciou Reformnej zmluvy. Rád by som spomenul tri oblasti, jednak postavenie Európy ako globálneho hráča, po druhé rozhodovacie právomoci a po tretie postavenie národných parlamentov.

Čo sa týka tej prvej oblasti, je evidentné, že v súčasnom dynamickom svete potrebuje Európa nájsť silnejšiu tvár a potrebuje zlepšiť svoje postavenie vo svete. Takto chápem aj návrh na dva a polročný volebný mandát najvyššieho stáleho predstaviteľa Rady Európskej únie, ktorý je možné neskôr predĺžiť, a takisto aj tie myšlienky týkajúce sa vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku. To sú oblasti, kde vidím príležitosť na užšiu spoluprácu.

Na druhej strane v tej oblasti ohľadom rozhodovacích právomocí je pravda, že v oblastiach spravodlivosti a vnútra prechádza viac vecí do väčšinového rozhodovania, ale, a to považujem za najdôležitejšie, oblasť daní, finančných záležitostí, oblasť sociálnych vecí zostáva v oblasti jednomyseľnosti. Tam zostáva právo veta. Čiže debaty, ktorých svedkom sme boli aj v tejto snemovni za posledný rok, najmä myslím tým debaty o daňovej harmonizácii a o tom, že nechceme, aby bola akákoľvek harmonizácia predovšetkým v oblasti priamych daní, tak tie nie sú ohrozené touto Reformnou zmluvou.

No a po tretie tá oblasť postavenia národných parlamentov, tu by som rád zdôraznil fakty, ktoré tu boli naznačené. Najskôr, ako vieme, posúva sa tá doba pripomienkovania návrhov zo strany európskych inštitúcií zo 6 na 8 týždňov a ak väčšia polovica národných parlamentov odmietne nejaký návrh, legislatívny, tak nastupuje osobitný režim. A ten osobitný režim znamená, že ak jednoduchá väčšina Európskeho parlamentu takisto sa pridá k tomuto, tak návrh je zamietnutý. To je dôležitý nový akt. Prípadne, ak 55-percentnou väčšinou to odmietne Rada. Takže to sú nové klauzuly, ktoré sú tu zakotvené a ktoré považujem za dôležité. Jednoducho súhlasím s tým, že aj Národná rada Slovenskej republiky bude hrať väčšiu úlohu a bude mať väčšie zodpovednosti týkajúce sa nových právnych aktov v rámci Európskej únie.

No a na záver si neodpustím poznámku, že nedávno sa pán predseda vlády vyjadril aj na adresu Reformnej zmluvy, že údajne nie je dôležitá, že ho tieto veci až tak nezaujímajú. Ja s ním hlboko nesúhlasím, pretože si myslím, že práve toto sú veci, ktoré budú ovplyvňovať budúcnosť európskeho priestoru, v ktorom žijeme.

Ďakujem vám veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To bolo záverečné vystúpenie spravodajcu. Tak teraz prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že vyhlasujem tento bod za ukončený. A žiadam v mene predsedu, aby všetci členovia grémia teraz sa odobrali na grémium. Po zasadnutí grémia budeme hlasovať o tých dvoch prerokovaných bodoch.

Vyhlasujem prestávku do skončenia rokovania grémia.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme po skončení rokovania poslaneckého grémia pokračovať v rokovaní programu 14. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch.

Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh? Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, som 17 rokov v parlamente a nestalo sa, že by uznesenie, ktoré padlo riadne počas rozpravy a nebolo namietané, aby nebolo rozdané. Na váš príkaz nebolo rozdané toto uznesenie do lavíc. Až teraz. Pán predseda, to sa nestalo za posledných 17 rokov, to sa nestalo ani za komunizmu. Za komunizmu dovolili, aby takéto uznesenie bolo povedané a vzápätí toho poslanca, samozrejme, zavreli, ale povedať mu to aspoň raz dovolili. Čiže v tomto zmysle vás žiadam, pán predseda, aby sa toto neopakovalo, pretože toto je precedens, ktorý tu nebol nikdy, aby predseda parlamentu zakázal rozdať uznesenie, ktoré bolo riadne odsúhlasené, prednesené a nikto ho nenamietal.

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby ako určený spravodajca zo zahraničného výboru uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších prepisov, je to tlač 398.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali.

Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

Pán poslanec, ešte chvíľočku musíte vydržať.

J. Horváth, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. V diskusii odzneli návrhy, aby bol pridelený tento návrh zákona aj výboru pre ľudské práva a výboru pre vzdelanie a školstvo.

P. Paška, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas, aby sme rozšírili? Áno. Takže budeme hlasovať jedným hlasovaním o pridelení do všetkých výborov. Ešte lehoty.

J. Horváth, poslanec: Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 21. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 22. novembra 2007.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 133 za, 1 sa zdržal.

Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

Teraz poprosím pána poslanca Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

správe o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, je to tlač 452.

Nech sa páči, pán poslanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, v diskusii, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, z toho dvaja poslanci, pán poslanec Fronc a pán poslanec Mikloško, predložili návrhy uznesení. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 121 za, 9 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili navrhnuté uznesenie.

I. Štefanec, poslanec: Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Fronc.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý vzišiel z rozpravy od pána poslanca Fronca k uvedenej problematike.

(Hlasovanie.) 129 prítomných, 16 za, 50 proti, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Fronca sme neschválili.

I. Štefanec, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú predložil v rozprave pán poslanec Mikloško.

P. Paška, predseda NR SR: O tomto návrhu nedám hlasovať, informoval som o tom aj poslanecké grémium, pretože ide nad rámec prerokovaného bodu schváleného programu 14. schôdze. Máme ešte návrhy?

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, vznášam námietku, samozrejme, pretože nikto z vás tu nesedel, to je kľúčový dokument, o ktorom sme rokovali, nebol tu nikto, ani predseda, ani podpredsedovia parlamentu, koaliční, nebol tu ani predseda zahraničného výboru, neboli tu ani koaliční predsedovia koaličných klubov, žiadna takáto námietka nebola vznesená, rozprava prebehla. Z toho dôvodu nemáte právo podľa rokovacieho poriadku už v hlasovaní povedať, že nedáte hlasovať. Začínate si osvojovať spôsoby, ktoré tu neboli zvykom.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Mikloška.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 39 za, 62 proti, 30 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme námietku pána poslanca Mikloška neodsúhlasili.

Pán poslanec, vyčerpali sme hlasovanie k uvedenému prerokovanému bodu? Ešte pán poslanec Lipšic - procedurálny návrh?

D. Lipšic, poslanec: Mám návrh, aby ste, pán predseda, vysvetlili, že o akej námietke sme hlasovali, keďže námietku môže vzniesť v rozprave ten, kto nesúhlasí s uznesením. Ale námietku nevzniesol ani pán minister zahraničných vecí, ani pán spravodajca, ani ktorýkoľvek iný poslanec. A neviem, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku vám umožňuje, aby ste až pri hlasovaní vy ako predseda parlamentu dali alebo rozhodli o nehlasovaní o uznesení?

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, máte konkrétny procedurálny návrh, o ktorom chcete dať hlasovať? Ak nie, ďakujem. Pán poslanec Palko. Poprosím procedurálny návrh, ktorý spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, ja si myslím, že ste nemali dávať hlasovať o námietke, ale mali ste jednoducho dať hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec František Mikloško. Pretože o každom návrhu, ktorý padne v rozprave, je jednoducho potrebné hlasovať. Nie je možné nejakým svojvoľným spôsobom určovať, že ktorý návrh uznesenia súvisí s prejednávaným bodom a ktorý nesúvisí. My sa domnievame, že proste súvisia, preto prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, rokovací poriadok je zákon. Veľmi jasne taxatívnym spôsobom určuje, ako prebieha procedúra hlasovania pri podanom legislatívnom návrhu a čo je informácia, čo je správa. Hlasovali sme o námietke pána Mikloška, parlament veľkou väčšinou rozhodol o tom, že nechce hlasovať o čomsi, čo nenáleží do bodu programu, ktorý sme prerokovali. Ďakujem.

Tým sme vyčerpali všetky body a budeme pokračovať, ďakujem pekne, pán spravodajca.

Nech sa páči, pán poslanec, s procedurálnym návrhom.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby kedykoľvek vy vystúpite, ste mohli čokoľvek urobiť, či to je v rokovacom poriadku, alebo nie, prosím, aby sme o tomto hlasovali. Ja budem hlasovať za.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Budeme pokračovať v prvom čítaní. (Reakcia z pléna.) Máte, skutočne chcete výklad? Poprosím vás, pán poslanec, skúste ten poriadok, ste tu už, ako ste mi povedali, 17 rokov alebo koľko, si prečítať, o čom má byť procedurálny návrh k veci a budeme potom o tom hlasovať. Ak naozaj chcete dehonestovať, zosmiešňovať väčšinovú vôľu svojich kolegýň a kolegov, ktorí veľmi jasným spôsobom, demokratickým spôsobom dali najavo, čo si myslia o vašom návrhu, tak, samozrejme, môžeme tu pokračovať až do 19.00 hodiny takýmto spôsobom. Chcem vás požiadať, aby sme rokovali o schválenom programe, ktorý bol schválený absolútne v súlade s rokovacím poriadkom. Ja vám vôbec nebudem brániť, ak príslušným spôsobom a procedúrou, ktoré určuje zákon o rokovacom poriadku, dostanete do programu schôdze dajme tomu bod, ktorý sa má zaoberať problematikou, ktorou rieši návrh deklarácie. Ale v danom prípade kolegyne, kolegovia hlasovaním väčšinou rozhodli, že nebudeme hlasovať o tomto návrhu.

Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko, či váš postup bol v súlade s rokovacím poriadkom. Na toto mám právo a dovtedy prosím prerušiť schôdzu. (Reakcie z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Samozrejme, procedurálny návrh nepotrebujem, ja sa veľmi rád obrátim na ústavnoprávny výbor, na to máte právo. Dobre. Budeme hlasovať, či chceme prerušiť schôdzu. Dobre? Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 28 za, 77 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Samozrejme, na ústavnoprávny výbor sa s vaším návrhom obrátim, ale v rokovaní schôdze budeme pokračovať, tak ako určuje schválený program, do 19.00 hodiny.

Poprosím teraz, aby svoje miesto zaujala spravodajkyňa pani poslankyňa Gabániová, aby sme mohli pokračovať v rozprave v prvom čítaní... (Potlesk.) Do rozpravy... Pán predseda Halecký, máte procedurálny návrh? Dobre. Takže budeme pokračovať vystúpením pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy ústne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Frešo. (Ruch v sále.) Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pán poslanec Frešo dostal slovo, ale pravdepodobne ruch v sále je taký, že to neumožní dôstojne prezentovať svoje názory k uvedenému vládnemu návrhu. Pán poslanec, môžem chvíľočku prestávku?

Tak vyhlasujem päťminútovú prestávku. Poprosím všetkých tých, ktorí majú témy, ktoré chcú prebrať, a nesúvisia s vystúpením pána poslanca, aby si radšej našli iný priestor. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, čas určený na prestávku uplynul, poprosím, keby ste zaujali postupne miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli v zmysle schváleného programu pokračovať v rokovaní schôdze. Ale naozaj poprosím vážených pánov, ktorí stoja, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach alebo aby opustili rokovaciu sálu, aby sme mali pripravené štandardné podmienky na rokovanie parlamentu. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať.

Pán poslanec Frešo, máte slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rád by som vystúpil k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý vnímam ako v istom kontexte štyroch či piatich zákonov, ktoré tu prejednávame.

V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k postoju pána ministra k prejednávaným zákonom. Ten postoj je zrejmý už od minulej schôdze, keď sme rokovali o zdravotných poisťovniach a po búrlivej diskusii jeho debata niekoľko pár minút, kde sa k žiadnym argumentom nevyjadril. To sa opakuje aj dnes napriek tomu, že ho predseda zdravotného výboru opakovane vyzýval, argumentoval číslami, čo by mala byť základná ekonomická kategória, na ktorej by sme sa mali zhodnúť. Žiadnej odpovede sme sa nedočkali.

Tento postoj ja vnímam aj v takej politickej rovine, nakoľko pán minister sa opakovane vyjadril, že on plní isté politické zadanie, ku ktorému bol zaviazaný, a v rámci tohto politického zadania ma veľmi nemilo prekvapil ešte na jar či začiatkom leta tohto roku, keď pri termíne o zdravotných poisťovniach použil výraz vyvlastnenie, z čoho som teda naozaj zostal veľmi emocionálne zarazený, že vôbec niečo takéhoto je v tomto roku 2007 v našej republike možné.

Ale on to ospravedlňoval tým, že teda plním politické zadanie, a teda keď vyvlastnenie, v tom prípade sa to týkalo zdravotných poisťovní, tak vyvlastnenie. K tomuto pridávam rovnako aj postoj súčasnej koalície vedenej SMER-om k petícii občanov, ktorú doručili, a zdá sa, že aj pozbierali dostatočný počet hlasov za záchranu pluralitného systému zdravotných poisťovní, ktorá je tu v parlamente, už je tu príslušný počet dní, dokonca si myslím, že to bude za chvíľu viac ako 30 dní, a táto petícia napriek tomuto faktu, že to je priame vyjadrenie vôle občanov, je to, pardon... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vidíte, že pán Frešo, ktorý teda má rád pokoj v sále, trvá na tom, aby ste dodržiavali podmienky, ktoré tu sú. Pán poslanec Frešo, ak dovolíte a chcete upozorniť tým mňa, ale nie je vašou úlohou, neriadite schôdzu. Poprosím vás, keby ste pokračovali v prejave.