Tretí deň rokovania
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. októbra 2007 o 9.00 hodine
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci: pán Csáky, Mamojka, Rydlo a Vaľová.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní prerušenej rozpravy v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
tlač 425. Tak vidím, že už pán minister ako navrhovateľ, predkladateľ je na mieste, pán spravodajca je na mieste.
Čiže do rozpravy je ešte prihlásený poslanec Viliam Novotný, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, dobré ráno prajem. Dovoľte mi, aby som vystúpil k novele zákona o zdravotnom poistení. V podstate som vystúpil ku všetkým štyrom novelám týkajúcim sa zmeny reformných zákonov z roku 2004, ktoré predkladal v utorok, v stredu a teda dnes to dodiskutúvame, pán minister zdravotníctva.
Na úvod vám chcem povedať, že dôvodová správa k tomuto vládnemu návrhu zákona je veľmi strohá a veľmi krátka. V podstate tento zákon prináša 3 veci. Zjednodušuje ročné zúčtovanie poistného, tak voľnými slovami by som povedal, že spresňuje okruh osôb, za ktorých platí poistné štát a upresňuje aj mechanizmy platenia poistného. To, čo mi v tomto zákone ale chýba a očakával som, že bude to v tejto vládnej novele, je zvýšenie odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 %, alebo, keď chcete na 4,5 %. Podľa toho, či ste z opozície, alebo z koalície, predpokladám, že to príde formou pozmeňujúceho návrhu či už do výboru alebo tu, v pléne Národnej rady, keďže štátny rozpočet s týmto kalkuluje. Ale teraz nebudem špekulovať, teraz budem hovoriť o tom, čo je v tomto zákone a chcem sa venovať ročnému zúčtovaniu poistného.
Predchádzajúca vláda zaviedla ročné zúčtovanie poistného z dôvodu spresnenia výberu poistného nie preto, aby šikanovala poistencov a preťažovala zdravotné poisťovne, ale preto, aby spresnila výber poistného. Aby ani poistenec, ak má viac príjmov, nezaplatil viac, čiže existujú preplatky, ktoré vracia poisťovňa, aj ja som mal tento rok preplatok, ale ani aby poisťovňa nemala nižší výber poistného a to je možno z pohľadu fiškálneho, z pohľadu fungovania zdravotných poisťovní dôležité. Naozaj sa ukázalo, že prvýkrát sa podávalo ročné zúčtovanie poistného v roku 2006 a bolo spojené so zbytočným zaťažením občanov vyplňovaním zložitých tlačív. To treba naozaj kriticky priznať.
Musím ale povedať, že sme vedeli o tomto probléme a ktorí poznáte trošku, tak ako ja poznám, volebný program strany SMER v časti zdravotníctvo, predpokladám, že tí, ktorí sa tomu venujete, poznáte aj volebný program SDKÚ - DS v časti zdravotníctvo, sme sa snažili navrhnúť riešenie tohto problému. To riešenie znelo asi takto. Verejné zdravotné poistenie má charakter zdravotnej dane, a preto budeme presadzovať zjednotenie výpočtov vymeriavacích základov pre odvody poistného, zjednotenie minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a termínov zmien pre platenie zdravotného a sociálneho poistenia. Skrátka, chceli sme to spojiť do jedného, aby sme nemuseli aj zdravotné, aj sociálne, aj naše dane vykazovať trom inštitúciám oddelene. Dokonca, keď poznáte náš volebný program, naša predstava bola, že vznikne akási spoločná úradovňa, spoločný finančný úrad, ktorý bude všetky tieto 3 typy odvodov a platieb zjednocovať, aby sme to teda robili na jednom tlačive spolu s daňovým priznaním.
Ako sa k tomuto problému postavila strana SMER? No SMER v opozícii ročné zúčtovanie kritizoval už pred voľbami a pôvodne ho chcel úplne zrušiť. V programovom vyhlásení vlády sa sľubovalo, že sa zruší súčasná podoba ročného zúčtovania poistného. Dovoľte mi niekoľko citátov. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky: "Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného." Robert Fico, predseda vlády na tlačovej besede po rokovaní vlády 31. júla 2006: "Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného." Ivan Valentovič, tlačová beseda po rokovaní vlády 31. 8. 2006: "Bude lepšie, do systému príde viac peňazí, zvýši sa platba štátu za svojich poistencov zo 4 na 5 % priemernej mzdy." Stále na to čakáme. "Definovaná je znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na lieky. Vôľa reštrukturalizovať sieť poskytovateľov." Aj na to čakáme. "Zruší sa ročné zúčtovanie v súčasnej podobe."
Ivan Valentovič, minister zdravotníctva 14. februára tohto roku v televízii Markíza: "Tohtoročné zúčtovanie bude po starom." Prvá zlá správa. "Žiaľ, podarilo sa nám iba v minulom roku posunúť termíny tohtoročného zúčtovania."
A posledný citát z 20. júna tohto roku pani Balázsiková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva: "Nepodarilo sa nám naplniť programové vyhlásenie vlády, ktoré vlastne prinášalo informáciu o tom, že zjednodušíme ročné zúčtovanie poistného."
Ročné zúčtovanie poistného bolo teda v roku 2007 rovnako zložité a komplikované ako to kritizované ročné zúčtovanie poistného v roku 2006, hoci sa vláda zaviazala ho zmeniť. Ročné zúčtovanie poistného nová vláda nedokázala počas jedného roka svojho pôsobenia zjednodušiť. Priznávame aj my, že ani nám sa to celkom nepodarilo a že ho treba zmeniť, v tomto je medzi nami zhoda. Myslím si, že ministerstvo zdravotníctva malo na úpravu dosť času, kritika bola vehementná, sľuby sa napĺňali už pomalšie.
Ale faktom je, že vďaka prvému ročnému zúčtovaniu poistného pribudlo do systému verejného zdravotného poistenia takmer 1,5 mld. Sk. Jednoznačne sa teda ukázalo, že tento inštitút, ktorý vymyslela predchádzajúca vláda, je správny. Aj preto ho už terajšia vláda zrazu nechce zrušiť, aj keď to predtým vehementne sľubovala a kritizovala predchádzajúcu vládu. O to viac, vedomý si týchto skutočností, ktoré som vám prečítal, som sa tešil na novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá má byť naplnením, aspoň som si to tak myslel, volebného programu strany SMER v časti zdravotníctvo a programového vyhlásenia vlády a čakal som konečne definitívne riešenie, aj keď s ročným omeškaním ročného zúčtovania poistného.
Čo je však pravda, dámy a páni, keď si prečítate túto novelu, je skutočnosť, že kvázi zjednodušenie ročného zúčtovania poistného sa týka len toho, že sa zužuje okruh osôb, ktoré sú povinné podať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie a zamedzí sa povinnosť poisťovne vracať malé sumy z preplatku ročného zúčtovania. Čiže do 100 korún sa nebudú preplatky a nedoplatky vymáhať. To je všetko, to je všetko, nič viac v tom zákone nie je. Tento zákon neprináša žiadne zlepšenie, tento zákon ponecháva ročné zúčtovanie poistného rovnako komplikované, je to len kozmetická zmena, ktorá ide, bohužiaľ, na úkor deformácie celého systému, pretože určité sociálne skupiny, taxatívne vymenované v zákone, budú vyňaté spod podávania ročného zúčtovania poistného. A tu zase vzniká problém, že niekto áno, podáva, niekto nie, že je výnimka na výnimku. To, čo sme poznali v starom systéme a proti čomu sme vždy bojovali, lebo to, čo vie najlepšie deformovať akýkoľvek systém, sú výnimky. Niečo o tom vieme aj v zdravotníctve, keď predchádzajúca vláda, žiaľ, veľmi neprezieravo dala mnoho výnimiek na platenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a potom tí, ktorí sme ambulovali, sme nevedeli, či teraz ten platí 20 korún, či neplatí, či má platiť, či má papierik, či nemá papierik.
Je teda vždy jednoduchšie mať systém bez výnimiek, ale prosím, je to rozhodnutie vlády, ja rešpektujem, vyňala niektoré sociálne skupiny spod platenia ročného zúčtovania poistného, ako som povedal, 100-percentné preplatky a nedoplatky sa nebudú platiť. Naozaj som trochu sklamaný, pretože toto nie je zjednodušenie ročného zúčtovania poistného. Musím konštatovať, že ani po 2 rokoch vláda nedokáže naplniť predvolebné sľuby strany SMER, ani vlastné programové vyhlásenie vlády. Zlá správa o tomto zákone je, že ročné zúčtovanie poistného bude aj v ďalšom roku po starom.
Dámy a páni, ja si myslím, že tento zákon by sme nemali posunúť do druhého čítania. Tento zákon nepoškodí systém zdravotného poistenia, trošku ho zdeformuje. Ale ja si myslím a dávam vám preto návrh, aby sme vrátili tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Nech ho dopracuje, nech zjednoduší ročné zúčtovanie poistného, keď na to treba ešte 3 mesiace, tak 3 mesiace, keď rok, tak rok, ale nech sa vymyslí systémová zmena. Jednu som vám navrhol, je z nášho volebného programu, lepšiu vám neviem navrhnúť v danej chvíli. Určite existuje aj lepšia, určite na to predstavitelia ministerstva zdravotníctva a vlády Slovenskej republiky prídu, keď si trošku potrápia svoje hlavy, aby sme zjednodušili a nešikanovali poistencov chodením na zdravotné poisťovne, vypisovaním často zbytočných tlačív, nosením ďalšieho dokladu o príjmoch, ktorý už raz dávajú aj Sociálnej poisťovni a raz ho už dávajú aj daňovému úradu.
Ešte raz opakujem, my sa nechceme vyviniť. Tento systém vymyslela predchádzajúca vláda, ja len chcem, aby táto vláda tento systém zjednodušila, lebo to 2 roky sľubuje. Nič viac nechcem, len aby to zjednodušila, lebo to 2 roky sľubuje. A toto je falošný zákon, pretože tento mechanizmus ročného zúčtovania poistného nezjednodušuje.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte predložiť procedurálny návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. a) dávam procedurálny návrh vrátiť predmetný vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Zvonár. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
J. Zvonár, poslanec: Vážený pán poslanec, hovorili ste, že ste sklamaný z tohto zákona, tak ako je predložený. Ja nie som sklamaný z vášho vystúpenia. Znovu som si pripadal ako na predvolebnom mítingu, kde ste nás oboznámili s vaším predvolebným programom, s jeho skutočne pozitívami, ktoré sa týkajú zdravotníctva.
Ale vrátil by som sa k samotnému zákonu. Vláda nikdy nehovorila, že zruší zúčtovanie zdravotného poistenia. To nám prináša efekt, peniaze do systému zdravotníctva. Hovorili sme, že ho zjednodušíme. A skutočne, aj tie opatrenia v niektorých oblastiach zjednodušujú ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Čiže, ak sa hovorí, že zlepšíme, zjednodušíme tento systém, tak toto je krokom k zjednodušeniu a zlepšeniu tohto systému. Ja netvrdím, že je dokonalým krokom, ktorý všetko rieši, ale určite je pozitívnym.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, dovoľujem si trošku ti oponovať, pretože Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky hovorí jasne, vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného. A pred voľbami SMER sľuboval, že ročné zúčtovanie poistného úplne zruší. Ja tu mám citáty aj s dátumami, ale nie je to v danej chvíli také dôležité. Je jasné, že to prvé ročné zúčtovanie poistného prekvapilo aj predstaviteľov ministerstva zdravotníctva a prekvapilo aj predstaviteľov zdravotných poisťovní - 1,5 mld. plus pre zdravotné poisťovne je veľmi pekný výsledok prvého ročného zúčtovania poistného. Myslím si, že ani výsledok druhého nebude veľmi odlišný, nemám ešte k dispozícii tie čísla. Ja nelipnem a netrvám na tom, aby sa zrušilo, to by bola hlúposť a chyba pre náš systém, ale zjednodušme ho. Tento zákon ho nezjednodušuje. To je všetko. Čakal som od tohto zákona viac, nič iné nehovorím. Čo sa týka toho, že to vyzeralo ako na našom predvolebnom mítingu, pán kolega, musím povedať, že dnes o 14.00 hodine sem príde predseda vlády a určite bude odpovedať na jednu otázku 15 minút tak, aby sa už viac nikto nemohol nič opýtať a vtedy si vždy pripadám ako na zjazde Strany Smer. Takže nie je to nič výnimočné v parlamente.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
tlač 426. Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch - tlač č. 427.
Teraz prosím pána ministra Valentoviča, aby predmetný návrh zákona uviedol.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že od 1. januára 2008, kedy nadobúda účinnosť zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nebude možné vydať odpis registra trestov žiadateľovi fyzickej osobe, ale len taxatívne ustanoveným orgánom.
Vypúšťa sa požiadavka predložiť k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi odpis registra trestov žiadateľovi, fyzickej osobe. Súčasne sa v článku 2 v § 14 ods. 3 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozširuje okruh oprávnených orgánov na vydanie odpisu registra trestov o Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici z dôvodu, aby bol oprávneným subjektom, ktorý môže požiadať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o vydanie odpisu registra trestov na prípravu podkladov na vydanie, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o povolení na zaobchádzanie s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi.
Novým spôsobom sa definuje aj bezúhonnosť tak, aby nezahŕňala trestné činy spáchané z nedbanlivosti. U trestných činov proti životu a zdraviu ide napríklad o následky dopravných nehôd s motorovými vozidlami. Taký druh trestných činov nie je rozhodujúci na posúdenie spôsobilosti vykonávať funkcie uvedené v § 12 ods. 2 zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Zvonárovi.
J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 426. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete nechať otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal žiadne. Pýtam sa vás, páni poslanci, kto sa hlási do rozpravy. Nikto, končím možnosť prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,
tlač 407. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 414.
Vítam pána ministra a zároveň pánovi ministrovi Vážnemu dávam slovo, aby vládny návrh zákona uviedol.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Vláda pripravila návrh zákona z dôvodu, že na pôde európskych inštitúcií vznikla nová právna úprava dopĺňajúca regulačný rámec sektora elektronických komunikácií. Ide o Smernicu obsahujúcu pravidlá uchovávania údajov spracúvaných v elektronických komunikačných sieťach pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb.
Novela zákona preto obsahuje najmä nové ustanovenia transponujúce uvedenú smernicu, upravuje sa rozsah, ako aj lehoty uchovávania údajov spolu s vymedzeným orgánom štátu, ktoré sú oprávnené uchovávané údaje požadovať.
Novela zákona obsahuje niekoľko bodov, ktoré reagujú na podnety z praxe a taktiež niekoľko bodov, ktoré upresňujú znenie niektorých ustanovení zákona. Návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila vláda Slovenskej republiky dňa 5. septembra 2007 uznesením č. 749/2007.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte vás požiadať o podporu prijatia a schválenia predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a následné postúpenie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pelegrinimu.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 407. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhov zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2007 č. 414 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy.
Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1969 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
tlač 440. Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch 443.
Pán minister Vážny, máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijatím uznesenia vlády č. 753 zo dňa 5. septembra 2007 schválila vláda Slovenskej republiky postup výstavby vyhradenej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry formou PPP, to znamená verejno-súkromného partnerstva. Plánovaná realizácia projektov PPP vyžaduje vykonanie niektorých legislatívnych zmien, ktorých podstatou je vytvorenie osobitného právneho režimu aplikovaného na výstavbu, prevádzkovanie a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest súkromným sektorom na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ďalej len koncesné cesty. Je potrebné zakotviť vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, upraviť správu týchto ciest koncesionárom, zabezpečiť prechod vlastníckych a iných potrebných práv súvisiacich s koncesnými cestami v súčasnosti obstarávanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., najmä rozpracovaná dokumentácia pripravovaných stavieb, rozostavané stavby, prieskumné štôlne a podobne.
Čiže je potrebné upraviť tento režim vlastníctva na štát a zakotviť povinnosť Národnej diaľničnej spoločnosti vyberať aj poplatky za koncesné cesty, pričom tieto poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu a bude sa z nich čiastočne uhrádzať platba budúcemu koncesionárovi podľa podmienok koncesnej zmluvy. Návrh zákona umožňuje poveriť Národnú diaľničnú spoločnosť plnením úloh pre Slovenskú republiku pri obstarávaní koncesionára v správe zmluvných vzťahov s koncesionárom, prípadne plnením úloh v prípravnej fáze projektov PPP, je to najmä akvizícia pozemkov, zabezpečenie vybraných povolení a prípravy dokumentácie.
Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky 26. 9. 2007 a schválila uznesením č. 823/2007.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Pelegrinimu.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 443 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto.
Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú... Pardon. Pán poslanec Kahanec sa hlási čo, s čím? Do rozpravy? Tak poďte.
Pán poslanec Kahanec ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a poprosím vás, aby ste si potom pripravili kartu.
S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi len krátko vystúpiť k uvedenému návrhu zákona, ktorý bol pripravený predovšetkým preto, aby sa vytvorili podmienky na urýchlenie výstavby diaľnic a vyplynulo to z prijímaného uznesenia vlády, ako je uvedené v dôvodovej správe. O tom, že je potrebné čím skôr dobudovať infraštruktúru, o tom, myslím, že nikto z nás nepochybuje. A o tom, že je to nevyhnutná podmienka aj preto, aby bol zabezpečený rozvoj regiónov a aj preto, aby sme mohli zabezpečiť podmienky pre potenciálnych investorov, táto infraštruktúra je často tou základnou podmienkou.
Čiže otvára sa teraz problém PPP projektov. Keby tento vývoj smeroval nejakým jednotným postupom, zrejme by pri tomto prvom čítaní nebol ešte možno dôvod vystúpiť, avšak trošku ma k tomu viedli také rozporuplné vyhlásenia, ktoré prebiehajú zo strany jednotlivých ľudí, ktorí sú v tom zainteresovaní. Jedno hovorí rezort výstavby a dopravy, pardon, jedno hovorí rezort ministerstva dopravy, druhé hovorí rezort ministerstva financií, čiže, myslím, že tu panuje nesúlad medzi pohľadmi na rozsah týchto projektov PPP a myslím si, že pri jednej vláde by sa, hádam, tá reč mala nájsť vnútri, v kuchyni tejto vlády. Trošku som prekvapený, ešte by som sa opýtal pána ministra, keby nám mohol toto upresniť. Určite niektoré vyjadrenia zazneli, že majú rôzne pohľady, aj cez médiá, ale keď ho máme tu, v parlamente, tak by som bol rád, keby k tomu mohol pán minister niečo povedať.
Druhá vec je, či vytvárame určité, povedal by som, korektné prostredie z hľadiska presadzovania týchto vecí vyhláseniami. Lebo na jednej strane pred nie dlhým časom sme tieto PPP projekty zo strany vlády, predovšetkým premiéra, spochybňovali a teraz zasa majú zelenú aj napriek tomu, že sa celkom nezhodujú pohľady jednotlivých rezortov.
Takže, každopádne ešte raz hovorím, čo sa týka dobudovania infraštruktúry a čím skoršieho dobudovania infraštruktúry, to myslím, privíta každý na Slovensku. Privítajú to predovšetkým regióny, v ktorých táto infraštruktúra chýba a privíta to aj Prešovský kraj, ktorému tieto cesty chýbajú ako soľ. A chýbajú im hlavne preto, že často usadenie investorov je blokované práve tým, že keď majú napríklad kamiónovú dopravu, tak majú problém so solídnymi cestami pre logistiku.
Tak isto popri tomto zákone, ako je uvádzané v dôvodovej správe, je potrebné novelizovať ďalšie zákony, či už je to zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti a elektronickom výbere mýta. Tak isto by som sa chcel spýtať, v akom štádiu je rozbehnutá ich novelizácia. Pretože pri viacerých zákonoch, ktoré sú predkladané v Národnej rade, kde sa rieši novelizácia zákona, popri tomto zákone je potrebné riešiť ďalšie zákony, už sme to spomínali napríklad v súvislosti s banským zákonom a chystaným stavebným zákonom. Myslím si, že by bolo vhodné, aby tieto zákony boli pripravované koordinovane, aby sa mohli posudzovať komplexne ako súvisiace zákony, a nie tým opačným spôsobom, že sa novelizuje jeden, druhý, tretí, a potom sa po čase zistí, že jednotlivé právne normy majú medzi sebou navzájom konflikty. Takže aj k tomu by som poprosil pána ministra o krátku informáciu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister chce vystúpiť?
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem za pripomienky. V zásade rozporné stanoviská rezortov, ja mám pocit, že je to normálne, myslím, že nikdy a nikdy nie sú úplne identické názory niektorých rezortov, resp. môžu byť rozdielne názory rezortov. Samozrejme, ministerstvo financií má jeden názor na vec, náš rezort má iný názor na vec.
Ja zastávam ten názor, že v podstate, keby sme robili to, čo navrhuje ministerstvo financií, to znamená, robiť cez PPP tie najľahšie úseky a robiť ich v nejakom obmedzenom množstve, myslím si, že, úprimne poviem, nemá pre mňa praktický význam, doslova poviem, bojovať s médiami, bojovať aj v parlamente a získať navyše nad programové vyhlásenie vlády nejakých 35 - 40 kilometrov. To pre mňa praktický význam nemá a potom si myslím, že je lepšia cesta robiť tak ako doteraz, naplniť programové vyhlásenie, to je sľub, ktorý sme dali verejnosti, naša vláda, a nepúšťať sa vôbec do týchto náročných procesov, lebo ozaj sú to náročné procesy, príprava PPP a, samozrejme, i úspešná aplikácia. Chceme to zvládnuť na potrebnej úrovni.
Takže, zatiaľ prebiehajú rokovania, dôvodíme si jedna aj druhá strana, v podstate sme to mali uzatvoriť tento týždeň, len musíme mať, samozrejme, nejakého arbitra, tým arbitrom bude vláda, resp. premiér Slovenskej republiky a skrz zdravotné dôvody a dnešný odchod do Lisabonu nevieme sa stretnúť na úrovni premiéra a myslím, že začiatkom budúceho týždňa ten problém doriešime. Už uvidíme, ako ho doriešime, samozrejme, prerokujeme to aj vo vláde, resp. vo vláde zaznel taký úzus, že sa stretneme my traja, myslím, predseda vlády, minister financií a ja a, samozrejme, všetci ministri, ktorí majú o tento problém záujem a pokúsime sa doriešiť a nájsť a uzatvoriť konečne tú cestu, ktorou sa vydáme. Takže, vnímam to ako normálne, že sú tu rozdielne názory jednotlivých rezortov. Každý má iný stupeň pohľadu. Môj stupeň pohľadu som vysvetlil. Samozrejme, ministerstvo financií takisto prezentovalo svoj stupeň pohľadu alebo uhol pohľadu. Ja si myslím, že aj v tých finančných analýzach, a to si musíme sadnúť a ďalej vysvetliť, ministerstvo financií nezohľadnilo všetky náležitosti pri hodnotení procesu z PSC tzv., to je čisto z verejného sektora zabezpečenia tohto balíka a problémy PPP, kde nezohľadnilo tie ekonomické a účtovné kategórie, ktoré by tam mali byť zohľadnené, to znamená, cena peňazí, diskontné sadzby, ale to je taký problém, ktorý je pomerne hlbší a som ochotný sa na túto tému rozprávať aj s hociktorými poslancami Národnej rady.
Čo sa týka minulosti, zaznelo tu od pána poslanca, že sme spochybňovali PPP. Ja osobne som nikdy nespochybňoval PPP, len som hovoril, že je to náročný proces a musíme ho analyzovať, či sa do tohto procesu pustiť. V podstate na našom ministerstve sme nespali, ale ozaj to trvalo trištvrte roka, kým sme to celé prežuli, kým sme analyzovali proces, hľadali sme iné formy, ako by sa dala pohnúť dynamickejšie výstavba nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry a iné formy sme nenašli. Stále platí, že na Slovensku sú najlacnejšie zdroje na výstavbu diaľnic eurofondy v kofinancovaní so štátnym rozpočtom. To je jednoznačné. Ale z tohto balíka nevieme pohnúť výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry v takom duchu, ako si predstavujeme.
Samozrejme, druhý najlacnejší zdroj alebo druhý pomerne rovnaký zdroj, alebo aj najlacnejší, keď to môžem povedať, je čistý štátny rozpočet, to znamená, dotácia štátneho rozpočtu do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý takisto má svoje obmedzené pravidlá.
No a tretí, najlacnejší zdroj, čo sú prakticky rovnocenné, sú úvery Národnej diaľničnej spoločnosti, ale úverová kapacita Národnej diaľničnej spoločnosti je prakticky vyčerpaná a s tým rovnocenné sú zdroje v tom hodnotenom 30-ročnom období aj zdroje získané cez PPP.
Takže my sme nikdy, alebo ja osobne, pokiaľ si dobre pamätám, ani predseda vlády Slovenskej republiky, nikdy sme nespochybňovali PPP, len sme povedali, že musíme hlbšie analyzovať ten proces. My sme naozaj trištvrte roka ten proces analyzovali, riešili a naštartovali sme pred tými tromi mesiacmi, myslím, že v máji sme už prvýkrát verejne povedali, že ideme sa do toho pustiť a popasovať sa s týmto problémom.
Posledné, čo pán poslanec hovoril, je, že skrátka aký legislatívny proces nás bude čakať. Ale z dnešného stupňa poznania si myslím, že z celého procesu PPP musíme vyriešiť dva základné problémy. Jeden problém je zákon o pozemných komunikáciách 135, druhý problém je zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti 639/2004 a tretí problém je zákon o elektronickom mýte, to znamená 25/2007. Nevidím, že by sme vchádzali do kolízie medzi týmito zákonmi. Myslím si, že sme sa snažili čo najviac zjednodušiť tieto zákony.
Druhý problém je stavebný zákon, ktorý budeme prerokúvať hneď po tomto bode. A tieto zákony, ktoré sme pripravili, sme sa snažili čo najviac zjednodušiť. Vyriešiť tam len to, čo nás naozaj najviac trápi a čo nevieme riešiť nejakými vykonávacími predpismi. Takže, toto je výsledok, kde sme museli riešiť najmä vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, lebo proces je taký, že keby zabezpečovala proces PPP Národná diaľničná spoločnosť, musela by dostať nejakú garanciu štátu a už by sme spochybnili potom tých budúcich investorov a bankové konzorciá, pretože, hoci je to stopercentná akciovka štátu, je to už nejaká obchodná spoločnosť a najmä preto, že sme došli k záveru, že v prípade, že tú koncesiu bude udeľovať vláda, to znamená, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, vtedy bude tento proces čistý a skúsenosti z iných krajín hovoria takisto to, že vždy tento problém riešila vláda.
Takže, tam sme potrebovali vyriešiť to, aby ostalo vlastníctvo štátu, aby štát zabezpečoval tento proces a nie Národná diaľničná spoločnosť. Takisto sme museli vyriešiť a vstúpiť do zákona o NDS-ke v tom, že tá projektová dokumentácia, ktorú súčasne NDS-ka obstaráva, resp. ktorú v minulosti obstarala, musí prejsť na štát, aby sme ju vedeli poskytnúť koncesionárovi. No, a posledné je elektronické mýto, to znamená, za tie úseky - v prípade, že tento proces celý schválime a pustíme a vyhlásime koncesiu a bude úspešná - za tie úseky, ktoré budú spoplatňované jednotnou sadzbou, čo sa vláda takisto zaviazala a vyberie na nich Národná diaľničná spoločnosť mýto, toto mýto sa vráti koncesionárovi s tým, že NDS-ka bude musieť mýto za tie koncesionárom sprejazdnené úseky dať do štátu a štát ich naspäť vráti koncesionárovi. Čiže, takýto režim sme tu museli zaviesť a upraviť len tieto zákony, ktoré tu sú a nevnímam to tak, že by kolidovali tieto predpisy alebo, že by došlo k nejakému rozporu s nimi.
Ako som povedal, snažili sme sa legislatívny proces čo najviac zjednodušiť a sú tam niektoré ešte drobnosti, ktoré ale sú v kompetencii rezortu dopravy a vyrieši to vykonávacími predpismi.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči. Pán poslanec, už neexistuje, už je uzavretá rozprava, už žiadne faktické poznámky.
P. Pelegrini, poslanec: Ja ďakujem. Veľmi krátko. Absolútne súhlasím s pánom poslancom Kahancom, že dopravná infraštruktúra je nesmierne dôležitá pre rozvoj jednotlivých regiónov. Sám poznamenal, čo, samozrejme, opäť súhlasím, že aj pre Prešovský kraj je dôležitá ako soľ, preto očakávam od pána kolegu Kahanca, ako aj možno od jeho poslaneckého klubu, výraznú podporu tomuto návrhu vládneho zákona. Ďakujem pekne.