M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. A preto dávam priestor na to, aby ste sa mohli do rozpravy prihlásiť ústne. Konštatujem, že ani ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto.
A preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode.
A takisto budeme o ňom hlasovať, tak ako sme sa dohodli, o tomto bode o 11.00 hodine.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
Tento návrh ste dostali ako tlač 451. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu parlamentu č. 449.
Dávam teraz slovo poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby za skupinu poslancov tento návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov vám predložil a odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
Vývoj trhovej ekonomiky umožnil príchod firiem, ktoré vyrábajú a skladajú také položky materiálov, ktoré boli v minulosti na základe ich nedostupnosti na trhu skladované štátnymi hmotnými rezervami pre použitie v prípade vzniku krízovej situácie. Ide napr. o minerálne vody, toaletný papier, plastové príbory, dámske hygienické potreby. Vzhľadom na ich súčasnú dostupnosť na trhu sa javí za hospodárnejšie s výrobcami alebo predajcami niektorých položiek súčasných zásob štátnych hmotných rezerv uzavrieť zmluvu na dodávky pre štátne hmotné rezervy až v prípade vzniku mimoriadnej situácie alebo vzniku krízovej situácie. Týmto sa dosiahne vyššia hospodárnosť Správy rezerv, pretože právnická alebo fyzická osoba v rámci svojej výrobnej alebo obchodnej činnosti dokáže zabezpečiť kontinuálnu dodávku položky, ktorá je nevyhnutná. V Správe rezerv takto nevzniknú náklady na nákup, skladovanie, resp. likvidáciu zásob.
Zámerom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť úspory finančných prostriedkov štátu pri skladovaní štátnych hmotných rezerv. Len pre ilustráciu uvediem, že pri niektorých materiáloch, ako je napr. sadrovec, technická soľ, výpočtová technika, minerálna voda, plastové taniere, hygienické potreby, spodné prádlo, baterky, monočlánky, chceme vyčísliť ich úsporu na niekoľko desiatok miliónov korún. Tieto prostriedky sa môžu potom použiť na nákup protipovodňových bariér, resp. pre zariadenia na hasenie lesných požiarov.
Na záver by som chcel podotknúť, že tento zákon a táto novela sa netýka skladovania ropných produktov, zabezpečovania potravinovej bezpečnosti štátu a zaistenia vojenskej bezpečnosti štátu.
Verím, že v záujme vecí túto novelu podporíte. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi.
A teraz prosím určeného spravodajcu, ktorým je pán Peter Pelegrini, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 451). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 449 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec, pán Iván Farkas z poslaneckého klubu SMK. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.
Odovzdávam teraz vedenie podpredsedovi kolegovi Miroslavovi Čížovi.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, prakticky zavádza jedinú zmenu, a to možnosť spravovania štátnych hmotných rezerv súkromnými spoločnosťami, keď tieto rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických osôb a fyzických osôb na základe zmluvy.
Vnímame tu dva okruhy problémov.
Prvý problém. Ak sa zákon o štátnych hmotných rezervách novelizuje prakticky v jednom bode, ako sa potom zabezpečí záruka, garancia zo strany súkromnej spoločnosti za skladovanie a včasnú dodávku predmetu hmotných rezerv za kritických alebo mimoriadnych okolností, keď to bude akútne a potrebné? V zmysle zákona totiž štátna organizácia, štátne hmotné rezervy, zodpovedá za skladovanie a včasnú dodávku základných potravín a iného materiálu, ak to budú vyžadovať kritické alebo mimoriadne okolnosti. Akým spôsobom sa bude delegovať táto zodpovednosť na súkromnú spoločnosť, právnickú osobu alebo fyzickú osobu, táto okolnosť nie je obsiahnutá v tomto návrhu.
Druhý problém. Nazdávame sa, že týmto návrhom sa vytvára priestor pre klientelizmus, lebo nie je definované, na základe akých kritérií sa budú vyberať dodávatelia a za akých okolností sa môžu uzatvárať zmluvy s právnickými osobami a fyzickými osobami, lebo zároveň s týmto návrhom sa nenovelizujú iné zákony, ktoré súvisia s touto oblasťou. Ako príklad uvediem zákon o verejnom obstarávaní. Predstavitelia vlády na čele s premiérom veľmi často vyhlasujú, že súčasná vláda neprivatizuje národný majetok, lebo súčasná vláda má inú alternatívu, alternatívu v sofistikovanom spôsobe uzatvárania zmlúv s obchodnými spoločnosťami, v sofistikovanom spôsobe spravovania štátnych podnikov, spoločností a zariadení súkromnými spoločnosťami. To, že sa táto činnosť robí aj v iných oblastiach, ako príklad môžem spomenúť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, ktorý zhodou okolností pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie do Národnej rady asi nie náhodou, alebo návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v ktorom sa centralizuje kontrola originality motorových vozidiel, ale aj iné služby pre motoristov. Spoločným menovateľom uvedených troch návrhov zákonov je skutočnosť, že o nich rokuje Národná rada ako o poslaneckých návrhoch, pričom svojím rozsahom, dosahom a pôsobnosťou by bolo logické, keby ich novelizovala Národná rada na základe vládnej iniciatívy. Obchádza sa tým medzirezortné pripomienkové konanie. Nech sa kompetentní a ctení poslanci zamyslia, prečo sú tieto zákony novelizované formou poslaneckých návrhov.
Dávam preto procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť uvedený návrh zákona na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Takže pán poslanec Farkas bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Teraz sa preto pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne.
Pardon, s faktickou ešte pán poslanec Richter má slovo.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na pána poslanca a zaujať stanovisko k dvom veciam, pretože mám taký pocit, že celkom nepochopil zmysel novely, ktorá je tu navrhovaná, a to aj napriek tomu, že v tom úvodnom vystúpení za navrhovateľov pán poslanec Pavlis jasne zadefinoval, čoho sa okruh tejto novely týka.
A teraz by som chcel možno zareagovať na tú jeho poznámku, ktorá súvisí s tým, prečo túto novelu predkladajú poslanci. Je to z jedného jednoduchého dôvodu. Na výbore pre obranu a bezpečnosť pravidelne polročne hodnotíme aj hospodárenie štátnych hmotných rezerv. Bolo to tak aj na poslednom výbore. V tej správe sa jasne objavujú konkrétne problémy s finančnými prostriedkami, s ktorými hospodária štátne hmotné rezervy. A preto je celkom prirodzené, že aj poslanci ako radoví občania tejto republiky musia mať záujem na tom, ako sa narába s finančnými poplatkami daňových poplatníkov.
Mám pred sebou návrh rozpočtu kapitoly štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010. Znova hneď v úvode v komentári sa uvádza, že prostriedky na napĺňanie všetkých úloh, ktoré súvisia so štátnymi hmotnými rezervami, nie sú celkom postačujúce. Preto cieľom tejto novely zákona je hľadať, ako usporiť bez narušenia akejkoľvek filozofie a postavenia štátnych hmotných rezerv otázku vylepšenia hospodárenia. Tento poslanecký návrh rieši niekoľko desiatok miliónov korún, a to len tým, že napr. obchodné reťazce alebo iné spoločnosti budú udržiavať zásoby typu hygienických potrieb, minerálky a podobného druhu, ako... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, čas uplynul.
Chce reagovať pán poslanec Farkas? Slovo má pán poslanec Farkas s reakciou na faktickú poznámku.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som reagoval na vaše slová. Ja som veľmi pozorne počul úvodné slovo aj predkladateľa, aj spravodajcu a všimol som si, samozrejme, že predmetom tohto návrhu je obmedzený okruh základných potravín a základného materiálu pre obyvateľstvo tejto republiky v prípade nejakého ohrozenia alebo mimoriadneho stavu. Ale myslíte si, pán poslanec, že toaletný papier, základné potraviny pre 5 mil. obyvateľov, to je len taká nízka suma? Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Zdá sa, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť navrhovateľ k rozprave? Nech sa páči, má slovo.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len v krátkosti by som chcel reagovať na niektoré veci ešte.
Tým, že pán Richter je spolupredkladateľ, tak odôvodnil vlastne námietky pána poslanca Farkasa. Ja len chcem doplniť, samozrejme, že čo sa týka tých zmlúv, samozrejme, budú musieť byť urobené na základe výborového konania. Jednoznačne ale ak by ste si fyzicky išli pozrieť napr. skládku sadrovca, neviem, čo by ste na tom videli lukratívne. V jednom pieskovisku je jedna halda, ktorá za pol roka je nefunkčná. To sú veľké straty na likvidácii a zase nákup ďalšieho tovaru. Neviem, čo je na tom lukratívne a čo na tom je zaujímavé. Neviem, či skladovanie monočlánkov je lukratívne a zaujímavé.
A naozaj ten návrh je poslanecký z toho dôvodu, že pripravuje sa návrh zákona o štátnom rozpočte, takže reagujeme ako poslanci na toto, pretože sme to konzultovali aj so Správou štátnych hmotných rezerv. To je z mojej strany všetko.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie ako vystúpenie navrhovateľa.
Chce sa vyjadriť aj spravodajca. Má slovo.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Farkas, vo svojej reči ste spomínali aj niektoré ďalšie novely a citovali ste aj novelu č. 725/2004 Z. z., v ktorej údajne kolega poslanec, zhodou okolností som to ja, ktorý ju predkladá, centralizuje kontrolu originality do nejakých rúk alebo niečoho. Ja chcem len upozorniť, pán kolega, aby si vo svojich vystúpeniach používal pravdu a fakty, ktoré sú, pretože novela, ktorú si menoval, sa absolútne nedotýka originality a ani na nej nič nemení. A zákon je z roku 2004 a pán exminister Prokopovič ti to možno vysvetlí, keby si sa s ním poradil, kedy originalita vznikla a že sa v tej novele, o ktorej budem hovoriť, absolútne nič nemení, čo sa týka originality, a ponecháva sa stav, ktorý je už v zákone posledné dva roky.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne navrhovateľovi aj spravodajcovi.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz v rokovaní 14. schôdze budeme pokračovať druhými čítaniami.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 359 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 359a.
Tento návrh by mal odôvodniť podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Harabin. Takže poprosím pána Harabina, pokiaľ sa nachádza niekde v blízkosti rokovacej sály, aby do nej vstúpil. Veľmi pekne ďakujem, pán minister, dobre. Takže ešte raz, vážené kolegyne, pokračujeme vládnym návrhom zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby tento vládny návrh zákona, ak je pripravený, uviedol. Netreba vyhlásiť nejakú prestávku? Môžeme ho uviesť? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je to bod 42, len pre upresnenie, áno? (Odpoveď z pléna.) Áno, dobre.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá síce v určitej miere čerpá z platnej právnej úpravy v súčasnosti, no súčasne zavádza ako reakciu na doterajšie skúsenosti a prax v oblasti úžitkových vzorov množstvo nových inštitútov, ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, a to so zámerom zmodernizovania inštitútu úžitkového vzoru a jeho zatraktívnenia pre odbornú verejnosť, resp. možných prihlasovateľov a majiteľov úžitkových vzorov.
Z hľadiska legislatívnotechnického si rozsah navrhovaných zmien a úprav vyžiadal formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy. Návrh zahŕňa ucelenú právnu úpravu týkajúcu sa úžitkových vzorov vrátane ucelenej špeciálnej úpravy správneho konania pred Úradom priemyselného vlastníctva týkajúceho sa prihlášok úžitkových vzorov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať ani iný finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev.
Návrh zákona bol prerokovaný na 13. schôdzi Národnej rady v prvom čítaní a uznesením č. 481 z 3. 9. 2007 Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch. Návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore a výbore pre hospodársku politiku ako gestorskom výbore.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení zákonov schváliť spolu so zmenami a doplnkami k návrhu zákona uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní, ktorá bola schválená uznesením č. 230 zo 16. októbra 2007. Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Miroslavovi Kotianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 359) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k vládnemu návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 481 z 11. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 9. októbra 2007 a uznesením č. 226 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 215 z 11. októbra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy. Vážené panie kolegyne a kolegovia, tieto pozmeňujúce návrhy máte rozdané v poslaneckých laviciach pod tlačou 359a. A ja ich preto nebudem teraz čítať.
Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 13 hlasovať s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 359a) v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 230 zo 16. októbra 2007. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte týmto rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Zdá sa, že nikto. Uzatváram preto možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto návrhu aj spravodajcovi za vykonanie spravodajských činností.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona máme pod tlačou 371, spoločnú správu výborov máme ako tlač 371a.
Nech sa páči, opäť pán podpredseda Štefan Harabin uvedie tento vládny návrh. Máte slovo, pán minister a podpredseda vlády.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva spravodlivosti návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 15. augusta 2007 uznesením č. 701/2007.
Cieľmi navrhovanej právnej úpravy sú stransparentniť proces dobrovoľných dražieb, zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní a zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci výrazne pod cenu, čo sa v praxi veľmi často využívalo, ďalej, stanoviť jasne pravidlá pri dojednávaní a výkone kontroverzného zabezpečovacieho prevodu práva, zamedziť niektorým nečestným praktikám na finančnom trhu, zefektívniť niektoré inštitúty súkromného práva a, konečne, posilniť postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby, a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej istoty aj k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa. Návrh zákona sleduje jasné definovanie práv a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívnu stratu majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky. Dopad zmien sa zároveň prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a predchádzaní súdnym sporom o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia. S posilneným prvkom transparentnosti súvisí aj doplnenie doteraz chýbajúcej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly dodržiavania zákonných podmienok organizovania a priebehu dražieb dražobníkmi a na to nadväzujúce sankcie pre prípad porušenia alebo obchádzania zákonom vymedzených povinností dražobníkov. K zvýšeniu ochrany vlastníka draženej veci ďalej prispejú limity najnižšieho podania, stanovenie stropu pri odmene dražobnej spoločnosti, rozšírenie dôvodov na upustenie od dražby a odbúranie prepätého formalizmu pri uplatnení práv na súde. Zjednodušuje sa aj proces naturálnej reštitúcie v prípade neplatnej dražby s posilnením aj práv vydražiteľa.
V čl. II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s nekalosťami vyskytujúcimi sa v praxi. Vzhľadom na neprimerane vysoké až úžerné úroky a rôzne poplatky sa navrhuje zakotviť do právneho poriadku obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute moderačné právo súdov na zníženie celkovej odplaty za poskytnutie úveru. Predkladateľ trvá na navrhovanej právnej úprave moderačného ustanovenia chrániaceho spotrebiteľov pri poskytovaní peňažných prostriedkov za neprimerane vysokú odplatu z nasledujúcich dôvodov. Prax jednoznačne ukázala, že na ochranu spotrebiteľov pri poskytovaní peňažných prostriedkov je potrebná účinnejšia úprava, ktorú môže zabezpečiť moderácia, teda znižovanie vysokých úrokov, teda odplaty súdom. Inštitút dobrých mravov a rozhodovanie o neplatnosti právneho úkonu sa z hľadiska účinnosti ochrany spotrebiteľov nedá porovnávať s výslovnou právomocou súdov na znižovanie neprimeraných úrokov. Odplata v rozsahu 50 %, 60 %, 70 % per annum je v našich podmienkach bežnou záležitosťou, kým v krajinách Európskej únie ide najčastejšie o rozpätie od 10 % do 15 %. No toto je doslova ožobračovanie jednoducho. Ďalej, znižovanie odplaty nebude predstavovať zásah do akejkoľvek odplaty, ale len do neprimeranej. Ďalej, o neprijateľnú podmienku nejde v prípade, ak sa značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách dotýka ceny plnenia, § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak musí chrániť slabšieho, pretože silný sa dokáže ochrániť aj sám. Toto vyučujeme naše deti na právnických fakultách. Reálne ide v praxi o veľké množstvo prípadov predražených pôžičiek. Ako príklad treba uviesť fakt, že jedna z renomovaných firiem ponúka v masívnej reklame výhodné pôžičky, pričom pri niektorých jej produktoch vychádza ročná percentuálna miera nákladov až na 516 %. No tak to sú nové nebankové inštitúcie. Súdy znižujú úroky aj v iných krajinách, napr. v Grécku na zákonnú úrokovú mieru 9,75 %. Treba vysloviť vážne obavy, že len cez inštitút dobrých mravov by bola ochrana spotrebiteľa nedostačujúca a súdy by ťažko poskytli dostatočnú ochranu spotrebiteľovi určením zmluvy za neplatnú, keď v nej bude uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov.
Spotrebitelia však mnohým veciam, konkrétne zložitým právnym a ekonomickým inštitútom, nerozumejú. Napr. v jednom z posledných listov adresovaných ministerstvu spravodlivosti spotrebiteľ poukazuje na revolving, avalistu, devocivačnú doložku, indosáciu zmenky a že vrátil už reálne požičaných 120 000 Sk, avšak žiadaných je ďalších 300 000.
Ak by problém nebol taký vypuklý, nenavrhovali by sme spomenutý zásah štátu do daných právnych vzťahov. Spotrebiteľ je zjavne slabším článkom, a preto by mu mal zákonodarca poskytnúť v právnej úprave dostatočnú právnu ochranu.
Na zmeny navrhované v zákone o dražbách reaguje novelizácia Exekučného poriadku v čl. III a kompetenčného zákona v čl. IV.
Ďalej sa budem zaoberať stanoviskom k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v IV. časti v bode 12 spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 371), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Predmetný bod 12 koliduje so zmenou obsiahnutou v bode 11 spoločnej správy, v rámci ktorej sa precizuje celá druhá veta čl. II § 53 ods. 1 (Občiansky zákonník) tak, aby bol dosiahnutý súlad so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S pozmeňujúcimi návrhmi v ostatných bodoch spoločnej správy výborov Národnej rady predkladateľ súhlasí. Úprava v nich uvedená vo vládnom návrhu zákona i v platnom právnom stave chýba a ich zapracovanie prispeje pozitívne zároveň k zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy. Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila stanovisko a návrh gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spravodajkyňa, za ktorú ma určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. gestorský výbor, podala v tomto ctenom pléne v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 11. septembra 2007 bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti, pridelený nasledujúcim výborom na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Uvedené výbory sa zaoberali týmto legislatívnym návrhom.
Zároveň chcem konštatovať, že poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, kde sa legislatívny návrh prerokovával, nepodali žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Predmetný návrh legislatívny bol v uvedených výboroch prerokovaný s nasledujúcim výsledkom.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojimi uzneseniami odporučili schváliť tento legislatívny návrh.
Ústavnoprávny výbor neprijal na svojom zasadnutí platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie tento legislatívny návrh neprerokoval z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný.
Z prerokovania návrhu v uvedených výboroch vyplynulo 23 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správy (tlač 371a). Tieto návrhy boli všetkým poslancom rozdané.
Pán predsedajúci, oboznámila som plénum so správou spoločnou. Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie spravodajskej správy.
Otváram teda rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Páni poslanci Záhumenský, Lipšic, nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A odovzdávam slovo pánovi poslancovi Záhumenskému.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je významný v tom smere, že reaguje na získané poznatky o negatívnych javoch v spoločnosti, výrazne posilní ochranu spotrebiteľov vo viacerých oblastiach, a tak zabráni tomu, aby boli občania vmanipulovaní do ťažkých životných situácií a pripravení napr. o obydlie.
Medzi mnohými prínosmi tejto novely spomeniem lepšiu ochranu občana pri predaji nehnuteľností v dobrovoľných dražbách, napr. určenie minimálnej vyvolávacej ceny pri prvej nehnuteľnosti alebo v prípade spotrebiteľských úverov zavedenie povinnosti poskytovať spotrebiteľom informačný formulár pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Jedným zo zákonov, ktorý sa mení touto novelou, je aj Občiansky zákonník, ktorý o. i. upravuje aj problematiku spotrebiteľských zmlúv a vymenúva nekalé podmienky, ktoré sú v záujme ochrany spotrebiteľa neprijateľné.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, má za cieľ odstrániť niektoré legislatívnotechnické nedostatky v Občianskom zákonníku. Napr. spresňuje ustanovenie týkajúce sa možnosti spotrebiteľa obrátiť sa podľa svojho výberu buď na všeobecný súd, alebo na rozhodcovský súd v prípade sporu s dodávateľom, ktorý má v zmluve dohodnutý rozhodcovský súd. Doterajšie znenie by mohlo spôsobiť pochybnosti, či nedochádza k zneplatneniu všetkých rozhodcovských zložiek. Súčasne spresňuje ustanovenia týkajúce sa započítania zaplatenej sumy dlžníkom, kedy podľa návrhu dôjde k započítaniu najskôr na istinu a až následne na úroky, čím dochádza k ochrane dlžníka.
Tieto úpravy plne odrážajú vôľu predkladateľa zákona, ktorá nebola explicitne vyjadrená v predloženom návrhu. Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona.
V čl. II zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V bode 3 sa § 53 ods. 4 dopĺňa písmenom r), ktoré znie: "r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní".
Odôvodnenie. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto uplatnenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak tak sa rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Po druhé. V bode 13 sa doterajší text § 566 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak."
Odôvodnenie. Ustanovenie Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne nerieši otázku čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Zákonodarca preto považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník, a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa.
V čl. V bode 15 za § 8a sa vkladá § 8aa "Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008", ktorý znie:
Odsek 1: "Zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k)) do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2."
Odsek 2: "Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008. Vznik týchto právnych aktov, vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov."
Odôvodnenie. Navrhovaným pozmeňujúcim návrhom sa dopĺňa prechodné ustanovenie k navrhovanej právnej úprave. Z dôvodov právnej istoty považujem za dôležité, aby pri zmene hmotnoprávnej úpravy bola v rámci prechodných ustanovení vyriešená otázka vzťahu doterajšej právnej úpravy a novo navrhovanej právnej úpravy.
Po ďalšie. Navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie body zo spoločnej správy 14 a 22, keďže predkladaný návrh vylepšuje navrhnuté body zo spoločnej správy 14 a 22. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť trochu pokojnejšie a tichšie, v tejto sále je už zlé svetlo, ešte keď budeme mať aj veľký hluk, tak budeme mať dosť zlé podmienky na rokovanie.
Návrh novelizácie, ktorý bol predložený, sleduje dobrý cieľ. Jeho cieľom je zamedziť, aby prichádzali občania o svoje nehnuteľnosti za pôžičky rádovo desiatok tisíc korún. Po tom, ako sme rokovali v ústavnoprávnom výbore, sa mi ale zdá, že prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý vláda navrhuje, nie je najideálnejší. A skôr sa mi naozaj zdá, že sme mali ísť cestou ustanovenia laesio enormis do nášho právneho poriadku, do Občianskeho zákonníka. Tento inštitút umožňujúci zneplatnenie právneho úkonu v prípade zjavného nepomeru medzi plneniami je tradičným inštitútom občianskeho práva takmer vo všetkých krajinách nám blízkych, či je to v Nemecku či v Rakúsku. Posledný Občiansky zákonník asi najmodernejší v Európe je holandský Občiansky zákonník. Rovnako má ustanovenie; laesio enormis. Výhrady, že sú tam všeobecné ustanovenia, môžu byť rovnaké k dobrým mravom. Keď tento návrh tu bol predložený, bol schválený v prvom čítaní, bol schválený jednohlasne ústavnoprávnym výborom a potom neprešiel kvôli lobingu, áno, tvrdému, tvrdému lobingu ministerstva spravodlivosti. V čase, keď bol návrh predložený v januári minulého roku, ministerstvo vydalo vyhlásenie, podľa ktorého teraz citujem: "Nechceme zasahovať momentálne do Občianskeho zákonníka." Ja som rád, že o niekoľko mesiacov následne ministerstvo zistilo, že musí zasiahnuť do Občianskeho zákonníka, pretože najväčšie skrivodlivosti sa dejú vtedy, keď sa pôžičky zabezpečujú zabezpečovacím prevodom práva, teda inštitútom, ktorý je priamo v Občianskom zákonníku.
Prečo si myslím, že všeobecnejšia úprava je lepšia? Myslím si to preto, že pokiaľ pôjdeme na vec kazuisticky, ako ide návrh vlády, tak to bude ľahké obíditeľné. Poviem konkrétny príklad. Návrh novely zákona o dobrovoľných dražbách ustanovuje, že najnižšie podanie, v prípade ak ide o nehnuteľnosť, v ktorej má povinná osoba trvalý pobyt, môže byť najviac tri štvrtiny z ceny. Že je to tak, pani kolegyňa? Čo sa ale stane, keď tieto podvodné spoločnosti, v tom sa zhodneme, ako podmienku poskytnutia pôžičky zabezpečenej zabezpečovacím prevodom práva primäjú spotrebiteľa, aby si zmenil trvalý pobyt. Tam už nebude nevyhnutné, aby tam boli minimálne tri štvrtiny ceny, minimálne podanie. Čiže tým chcem povedať, že pokiaľ pôjdeme na vec kazuisticky, umožníme pomerne jednoducho osobám, ktoré nemajú dobrý úmysel a ktoré v tomto podnikajú, zákon obísť. To je podľa mojej mienky základný problém.
Keď sme na výbore o tom rokovali, tak predstavitelia ministerstva povedali, že ministerstvo uvažuje so zavedením laesio enormis do Občianskeho zákonníka v rámci rekodifikácie. No rekodifikácia, samozrejme, nebude v tomto volebnom období. A je to beh na dlhé trate. Keď tu boli spomenuté nebankové subjekty, ja by som bol tomu rád, ak ide o nebankové subjekty, keby boli stíhané. Ale keď tu boli spomenuté, tak by som povedal skúsenosť z nebankových subjektov. Ten problém bol, že boli rôzne prípady, keď sa zužovalo pôsobenie nebankových subjektov. Ony išli najskôr cez zmluvy o tichom spoločenstve, potom cez družstvá, potom cez rôzne zmenky, ale vždy, keďže to bolo vždy kazuisticky riešené, si našli nejaký iný spôsob, ako páchať podvodnú trestnú činnosť. Preto sa mi zdá, že kauzistický prístup je pomerne rizikový. Som rád, že ministerstvo nakoniec ustúpilo z toho, že by zákon reguloval priamo výšku úrokov. Koniec koncov, to bol problém zákonov, ktoré tu boli v minulom volebnom období, že mali ambíciu regulovať a stanovovať maximálnu výšku úrokov. To bol návrh pána poslanca Ondriaša. A minulá vláda od toho ustúpila, čo jej patrí ku cti, si myslím. Myslím, že tam boli dobé argumenty, prečo nakoniec ten pôvodný návrh akceptovaný nebol, pretože sú rôzne formy úverov, aj na niekoľko týždňov krátkodobé úvery, kde úroková sadzba prepočítaná na ročný úrok, samozrejme, percentuálne je vysoká. Ale pokiaľ to je krátkodobá pôžička na niekoľko týždňov, tak to je niečo celkom iné. Čiže sa mi zdá, že to je oveľa rozumnejší prístup, ako boli tie pôvodne avizované prístupy. Napriek tomu si myslím, že pri úprave dobrovoľných dražieb sú mnohé dobré ustanovenia, ktoré robia proces transparentnejším. My sme už išli tou cestou, že v Obchodnom vestníku sa mnohé veci zverejňujú pri konkurzoch, kde sa tiež speňažovalo všelijakým spôsobom. Je dobré, že sa ide touto cestou aj pri dobrovoľných dražbách. A ja to oceňujem.
A čo by ma zaujímalo, je možno vyjadrenie bližšie ohľadne laesio enormis, pretože, opakujem a tým aj skončím, zdá sa mi, že prístup, ktorý je čisto kazuistický, umožňuje pomerne ľahké obídenie zákona. A povedal som konkrétny príklad, sa mi zdá byť, na ktorý nevedeli minimálne na výbore predstavitelia ministerstva odpovedať, pretože ak je naším spoločným cieľom zamedziť tomu spôsobu, ktorý sa na Slovensku rozmohol, najmä cez zabezpečovací prevod práva, tak by sme mali vytvoriť právnu úpravu, ktorá neumožní ľahké obídenie cieľa, ktorý, verím, všetci sledujeme. Pán predsedajúci, skončil som.