S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si len dovolím zacitovať z rokovacieho poriadku zákona o rokovacom poriadku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Návrh poprosím, vážený pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: Predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. V tomto prípade ho zvolá bezodkladne, § 66 ods. 4 ho zvolá bezodkladne a ja som požiadal v mene troch poslaneckých klubov o zvolanie poslaneckého grémia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Registrujem. Len čo budem môcť tento krok urobiť, veľmi rád to urobím. Možno poprosíte pána Horta a oznámi to predsedovi Národnej rady.

Vážený pán poslanec, ide vám zjavne o konfrontáciu opäť nezmyselnú a opäť nekorektnú. Napriek tomu si dovolím teda svoje stanovisko.

Ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím prečítať § 146 zákona o rokovacom poriadku. V zmysle tohto ustanovenia v rokovacom poriadku si vám dovolím teda povedať môj názor, pretože ja vediem schôdzu, a teda mám právo vykladať rokovací poriadok. Len čo sa vytvorí príležitosť, aby som mohol oznámiť vašu žiadosť predsedovi Národnej rady, že chcete zvolať poslanecké grémium, okamžite to urobíme. Nie je tam ustanovenie, ktoré citoval pán poslanec Janiš, ani slovko o tom, že počas zasadnutia politického grémia sa prerušuje zároveň aj schôdza. To pán Janiš pravdepodobne vie. To znamená, že musí to aj rešpektovať, ak to vie. Čiže schôdzu začneme, bude vystupovať pán minister a ja zariadim, len čo sa dostanem k telefónu, oznámim vašu žiadosť predsedovi Národnej rady, aby zvolal poslanecké grémium.

Vy, páni poslanci, ste tvrdili, že podpredseda je riadiaci, nemôže zvolávať grémium, že to je právomoc predsedu Národnej rady. Chcem ísť podľa vašich výkladov, ale cíťte sa vašimi podaniami a vaším vystupovaním aj trošku viazaní, lebo inak to potom nejde. Potom dochádza k vážnym disproporciám. Čiže okamžite, len čo dokončím túto reč a odovzdám slovo pánovi ministrovi, zatelefonujem predsedovi Národnej rady, oznámim mu vaše stanovisko a určite on zaujme stanovisko, príde do sály a zvolá poslanecké grémium, keďže je to povinnosť, ako tvrdí pán poslanec Janiš, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku. Má to logiku. Ako prosím?

Procedurálny návrh má pán poslanec Miššík. Má slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja navrhujem, aby sme pred týmto bodom programu tak, ako bol prijatý, prerokovali petíciu. Odôvodňujem to tým, že ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí väčšinou hlasov rozhodol, že o tejto petícii je nutné rokovať ešte pred týmto návrhom zákona.

Pán podpredseda, toto je naozaj veľmi vážna vec a v tomto výbore hlasovali nielen poslanci opozície.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Poprosím návrh v zmysle rokovacieho poriadku, pán poslanec.

P. Miššík, poslanec: Povedal som. Svoj návrh som povedal. Procedurálny návrh, aby ste do programu rokovania zaradili pred tento bod rokovania prerokovanie petície tak, ako o tom rozhodol ústavnoprávny výbor. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Nemám takéto stanovisko ústavnoprávneho výboru, pán kolega. Ideme v zmysle schváleného programu, ktorý ste schvaľovali. Ústavnoprávny výbor neschvaľoval program. (Reakcie z pléna.) Na základe toho nemôžem toto urobiť, čo chcete, lebo technicky na to nemám oprávnenie.

Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, prosím, ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Miššíka. Prezentujeme sa. Poprosím váženého poslanca Mikloša osobitne, viete, že sa máte zdržať, prosím, hlasitých prejavov. Máte predsedu klubu, pán poslanec Mikloš, elementárnu slušnosť vás poprosím, elementárnu. (Hlasy v sále.) Elementárnu, nevykrikujte sem na vedúceho.

Pán Mikloš, ja vážne vás vykážem z rokovacej sály, no, čo si to dovoľujete! Poprosím, rešpektujte sa! (Smiech v sále.) Rešpektujte rokovací poriadok! Máte šéfa klubu, prosím. Vy sa tiež, poprosím, pán predseda...

Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 41 poslancov, za návrh 40 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

Pán poslanec Miššík, iste registrujete rovnako ako aj ja, že Národná rada je momentálne neuznášaniaschopná. Iste poznáte príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Len čo bude Národná rada uznášaniaschopná, dám okamžite o vašom návrhu hlasovať. Takže rozumieme si. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie.

Pán minister, máte slovo. (Reakcie z pléna.) A, ďalšie procedurálne návrhy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda, konečne. Keby ste nekomentovali, už sme mohli dávno vyriešiť problém.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím, procedurálny návrh, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Vydržte, vydržte. V mene troch poslaneckých klubov žiadam 15-minútovú prestávku. V tom čase budete mať dostatok času informovať pána predsedu o postupe, ktorý táto Národná rada požaduje, o rokovaniach výboru ústavnoprávneho a výboru pre zdravotníctvo a verím, že v grémiu sa s pánom predsedom dohodneme. Čiže okamžite žiadam prestávku a mohli ste to už vyriešiť dávnejšie, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím ešte, podľa ktorého ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, aby som v tom mal jasno, pani poslankyňa?

M. Sabolová, poslankyňa: Myslím, že vám ako podpredsedovi Národnej rady nemusím hovoriť paragrafy rokovacieho poriadku, lebo ich ovládate lepšie ako ja, tak ako ma vždy poúčate na každej schôdzi. Čiže vy veľmi dobre viete, podľa ktorého paragrafu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Napriek tomu výnimočne by ste to nemohli urobiť, že by ste to zacitovali? (Smiech v sále.)

M. Sabolová, poslankyňa: Nie. Tentoraz (smiech) ani výnimočne, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Nie. Vážené kolegyne, kolegovia, v rámci nevyhnutnej hygienickej a psychologickej prestávky vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

(Prerušenie rokovania o 14.26 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.30 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam na vašu žiadosť poslanecké grémium. Poprosím vás, aby sa členovia stretli ihneď za rokovacou miestnosťou. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 14.34 hodine.)

 

 

(Pokračovanie rokovania o 15.13 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali opäť miesta v rokovacej sále. Uplynul čas určený na prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sú tu aj členovia politického grémia, môžu podať informáciu o výsledkoch rokovania grémia svojim poslaneckým klubom, takže v zmysle záverov grémia rozhodnutia predsedu Národnej rady budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu, teda, ako som už naznačil, pristúpili sme v rámci schváleného programu k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Teda, pán minister Valentovič, už niekoľkokrát teraz, nech sa páči, máte slovo a poprosím vás, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona.

Prepáčte, pán minister, procedurálny návrh pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda Národnej rady, pred prestávkou a pred grémiom tu zaznel môj procedurálny návrh. Nazdávam sa, že v sále je 76 poslancov, že Národná rada je uznášaniaschopná, takže skôr, ako dáte slovo pánovi ministrovi, vás poprosím, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu zaradiť na bod rokovania petíciu občanov a tento bod predradiť pred bod rokovania o zdravotných poisťovniach.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, pán predseda klubu, registrujem váš návrh. Nemám ten pocit, ktorý máte vy, ale nech sa páči, keďže dávate tento návrh, ale už potom opakovane nebudem s týmto návrhom súhlasiť, pokiaľ preukázateľne nebude dostatočný počet poslancov v Národnej rade.

Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, prezentovať sa. Prezentujeme sa, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 44 poslancov.

Pán poslanec, váš odhad nebol správny. Len čo budeme uznášaniaschopní, tak dám opätovne hlasovať o vašom návrhu zákona. Pokiaľ tomu rozumiem, zatiaľ nevidím žiadny procedurálny návrh svietiť.

Pán poslanec Novotný, procedurálny návrh, nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, nazdávam sa, že sme hlasovali, že sme sa prezentovali a v sále nie je 76 poslancov, Národná rada nie je uznášaniaschopná, nemôžeme ďalej rokovať o predmetnom bode.

A ďalej vás chcem informovať o tom, že gestorský výbor, ktorý bol k príslušnej petícii určený predsedom Národnej rady ako výbor pre zdravotníctvo, neschválil síce správu výborov, ale prijal informáciu, čiže informácia je na svete pod tlačou 457a. Máme ju všetci v laviciach, to znamená, nič nebráni tomu, aby sme postupovali tak, ako to avizoval pán predseda Národnej rady Paška, že ihneď, len čo bude správa, v tomto prípade informácia o prerokovaní petície na svete zaradí tento bod na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme dali hlasovať o tom, že zaradíme tento bod na rokovanie ihneď.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán predseda, hlasovali sme teraz, pán kolega, pán predseda výboru iste ste registrovali, že sme sa prezentovali a v sále bolo 40 poslancov. Predpokladám že, alebo pociťujete potrebu napriek tomu hlasovať, prezentovať sa?

No, ešte poslednýkrát, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na želanie pána predsedu výboru, ktorý nebol v poslaneckom grémiu a zrejme nedostal informácie, prezentujme sa, prosím.

Takže, pán poslanec, pán predseda výboru, pravdepodobne ste sa mýlili.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím pána ministra Valentoviča, keby mohol pristúpiť k odôvodneniu vládneho návrhu zákona. Pán minister, máte slovo.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1018 zo 6. decembra 2006 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 462 z 23. mája 2007.

Predloženým návrhom zákona sa navrhuje zníženie maximálnej výšky výdavkov na prevádzkové činnosti v zdravotnej poisťovne zo 4 % na 3 % z ročného úhrnu poistného.

Zdravotná poisťovňa je podľa návrhu zákona povinná viesť v účtovníctve oddelenú analytickú evidenciu pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkovú činnosť tak, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre verejné zdravotné poistenie a osobitne pre prevádzkové činnosti a aby bolo možné zistiť hospodársky výsledok za každú činnosť samostatne.

Ak je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, môže ho podľa navrhovanej právnej úpravy zdravotná poisťovňa použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa zákona č. 577/2004 Z. z.

Ďalej sa navrhuje, aby prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na inú zdravotnú poisťovňu bolo možné vykonať iba bezodplatne.

Cieľom vládneho návrhu zákona je explicitne vymedziť postavenie zdravotných poisťovní ako subjektov verejnej správy, ktoré spravujú povinné odvody na verejné zdravotné poistenie.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážený pán minister. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363), ďalej budeme používať len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 76 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 499 z 13. septembra 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Všetky výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v určenej lehote a z uznesení výborov vyšlo 6 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Po prvé. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 6 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne. O bodoch 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

Po druhé. Poveril spoločnú spravodajkyňu výborov Darinu Gabániovú predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, čiže gestorským výborom č. 70 zo 16. októbra 2007. Ďakujem.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomne prihlášky. Písomne sa prihlásil za klub SMK pán poslanec Bastrnák, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Dzurinda, za klub HZDS pán poslanec Urbáni a za klub KDH pani poslankyňa Sabolová. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili nasledujúci rečníci alebo poslanci: pán poslanec Janiš, pán poslanec Novotný a pán poslanec Lipšic.

Ako prvý vystúpi za klub SMK pán poslanec Bastrnák. Po ňom bude vystupovať pán poslanec Dzurinda za klub SDKÚ. Máte slovo, pán poslanec.

T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo a predložilo na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

V návrhu predkladateľ navrhuje obmedziť výšku výdavkov zdravotných poisťovní na prevádzku a ukladá povinnosť vytvorený kladný výsledok hospodárenia zisk použiť v prospech poistených vo verejnom zdravotnom poistení.

Predložený návrh potvrdzuje niekoľkokrát predpokladané výroky ministra, že konečným cieľom v oblasti verejného zdravotného poistenia je potlačenie plurality a existencia viacerých zdravotných poisťovní, odstránenie súťaže vytvorením monopolu jednej zdravotnej poisťovne riadenej štátom.

Potvrdzuje to aj uznesenie vlády č. 462 z 23. 5. 2007, ktoré znie, citujem: "Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne."

Návrh zodpovedá z názvu súčasného vedenia rezortu. Len to, čo je štátne, je efektívne a správne. Snahou zlikvidovať existujúci systém viacerých poisťovní, aj keď to súčasný minister odmieta, je práve predložený návrh zákona.

Návrh je jeden z krokov naplnenia uznesenie vlády a predkladaných stanovísk predsedu vlády o pluralite zdravotného poistenia. Citujem vyhlásenie predsedu vlády z 26. 5. 2007 v sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu:

"Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý. Dostať sa k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni, budú sa vytvárať podmienky, ktoré nebudú zaujímavé pre súkromné zdravotné poisťovne. Chceme vytlačiť súkromné poisťovne z tohto priestoru. Ale chceme ich vytlačiť spôsobom, ktorý nie je napadnuteľný ani právne, ani medzinárodnoprávne, ani politicky, ani nijako inak." Koniec citátu.

Potvrdzuje to už navrhovaná zmena ustanovenia § 2 ods. 1, keď sa činnosť zdravotnej poisťovne nanovo definuje ako činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej akciová spoločnosť už nie je vlastníkom finančných prostriedkov, ale ich správcom.

Návrh smeruje k tomu, aby prostriedky získané zdravotnou poisťovňou z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a z prerozdelenia poistného neboli tak ako doteraz jej majetkom, ale aby tieto prostriedky zdravotná poisťovňa len spravovala. Tým dochádza k zásahu do vlastníckeho práva zdravotnej poisťovne takto získaným prostriedkom, ináč povedané ich privlastneniu.

Akékoľvek nútené odňatie prostriedkov zdravotnej poisťovni získaných z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a prerozdelenie tohto poistného musí nevyhnutne spĺňať všetky podmienky vyvlastnenia podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, resp. podľa ostatných predpisov. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona za primeranú náhradu. V tomto prípade nejde ani o jednu.

Hoci čl. 20 ústavy v zásade nechráni právo na nadobudnutie majetku, vzťahuje sa aj na tzv. legitímne očakávania zdravotnej poisťovne vo vzťahu k prostriedkom, ktoré by z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a z prerozdelenia tohto poistného získala v budúcnosti. Tieto legitímne očakávania možno chápať ako súčasť práva vlastniť majetok garantovaný v čl. 20 ods. 1 ústavy. Uvedený záver možno oprieť aj o rozhodovanie Európskeho súdneho dvora a ústavne nálezy v československej právnej oblasti.

Za ďalšie porušenie ústavy možno považovať aj návrh na obmedzenie použitia zisku len na úhradu zdravotnej starostlivosti. V dôvodovej správe predkladateľ ako argument použil, citujem: "Zákonným vymedzením použitia kladného hospodárskeho výsledku nejde o zásah do vlastníckych práv. Pretože nedochádza k poňatiu ani k obmedzeniu majetku, ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejných prostriedkov, nakoľko zdravotné poisťovne si môžu v plnej miere uplatňovať právo, finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi." Týmto konaním navrhovateľ obmedzuje zdravotnú poisťovňu jej akcionárov s nakladaním s kladným hospodárskym výsledkom a zasahuje do legitímneho očakávania zdravotnej poisťovne vzhľadom na budúce obdobia dosahovať zisk.

Súčasné zdravotné poisťovne a ich akcionári, predovšetkým akcionári, ktorí sú inými osobami ako štát, sa uchádzajú o udelenie povolenia v oblasti verejného zdravotného poistenia. Splnením zákonných podmienok im bolo toto povolenie vydané. Cieľom bolo podnikať v tejto oblasti. Odňatím práva nakladať pôvodne s kladným výsledkom hospodárenia sa im toto právo odníma a uloží sa im povinnosť vykonávať činnosť na neziskovom základe.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie v čl. 1 ods. 1 je presadenie koncepcie materiálneho, nie formálnoprávneho štátu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu je jedným zo základných princípov materiálnoprávneho štátu aj princíp právnej istoty, podľa ktorého ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere sklamaný.

V rozpore s takto definovaným princípom nepochybne je, ak domáce alebo zahraničné subjekty v dôvere v platnú právnu úpravu umožňujúcu zdravotným poisťovniam nakladanie s prostriedkami získanými z výberu poistného a na verejné zdravotné poistenie a jeho prerozdelenia, ako aj tvorba a rozdelenie zisku vstúpili na trh verejného zdravotného poistenia, resp. vynakladanie značných prostriedkov pri súťaži v tomto trhu a štát následne týmto subjektom odníma majetok potrebný na ďalšie podnikanie a zakáže im rozdelenie zisku.

Konaním štátu, ktoré zdravotným poisťovniam odníma prostriedky získané z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a jeho prerozdelenia a zakáže im rozdelenie zisku, bude porušené aj ich legitímne očakávanie, že budú môcť nakladať s týmito prostriedkami, nakupovať za ne pre poistencov zdravotnú starostlivosť a dosahovať aj prípadný zisk. Takýto návrh je zásahom do ústavných práv, ktorý spĺňa zásadu proporcionality.

Dôvodom, ktorý Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza pre zákaz použitia zisku ináč ako na úhradu zdravotnej starostlivosti, je, aby poslaním zdravotnej poisťovne bola služba, a nie zisk. Aby zhromažďovanie prostriedkov od štátu a občanov nebolo na úkor rozsahu a kvality zdravotnej starostlivosti.

Je nanajvýš otázne, či navrhovaným opatrením, násilným presmerovaním motivácie súkromných zdravotných poisťovní zo ziskovej na neziskovú zákonodarcovia vôbec spôsobili uvedený cieľ dosiahnuť. Pochybnosti vyplývajú najmä z toho, že podnikateľské subjekty, ktoré boli založené s cieľom prevádzkovať zdravotné poistenie ako podnikanie, by teraz mali byť motivované k lepšiemu a účelnejšiemu využívaniu zdrojov poistenia, keď ich cieľ, pre ktorý túto činnosť vôbec vykonávajú, je právnou úpravou popretý a je im vnucovaný neziskový účel, pre ktorý túto činnosť nevykonávajú.

Okrem tohto, ak za navrhovaným opatrením stojí východisko, že ziskový charakter poisťovní sa nezlučuje so solidárnym charakterom zdravotného poistenia, potom sa štát úplne zbavuje akejkoľvek šance prejsť cez test proporcionality. Bol to ten istý štát, ktorý pár rokov predtým, naopak, vytvorenie systému financovania zdravotníctva postaveného na ziskovo motivovaných zdravotných poisťovniach a zlučiteľný aj so solidárnosťou systému, aj s dostupnosťou zdravotníckych služieb všetkým prostredníctvom takto organizovaného systému pokladal.

Dôkazom tohto je aj ustanovenie § 39 ods. 2 zákona, ktorý je súčasne predloženým návrhom aj pre zdravotné poisťovne ďalším rizikom, s ktorým sa navrhovateľ nevysporiadal. Podľa § 39 ods. 2 písm. b) súčasne platného zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže zrušiť povolenie, ak zdravotná poisťovňa dosiahla stratu prevyšujúcu 50 % vlastného imania v jednom kalendárnom roku alebo 20 % vlastného imania v troch po sebe nasledujúcich rokoch.

To znamená, že štát už raz aproboval ako legitímny prostriedok dosiahnutia cieľov zdravotnej politiky vytvorenie systému ziskovo orientovaných zdravotných poisťovní a dnes tento systém ich bez akýchkoľvek kompenzácií a ospravedlnenia investorom ruší. Pri tom sa štátu nesporne ponúkajú aj iné možnosti, aby využil existujúci status quo súkromného poistenia vo verejnom rámci a vhodnými opatreniami ťažil zo ziskových motivácií súkromných poisťovní. Má možnosti zmeniť regulačný rámec, upraviť systém prerozdelenia, vytvoriť reálny priestor pre individuálne zdravotné poistenie, kde zrejme bude komparatívnou výhodou, ako budú vykonávať poisťovne podnikajúce v základnom balíku poistenia.

Navrhovateľ v návrhu zákona, tak ako aj v dôvodovej správe nepreukázal, že práve obmedzenie spôsobu nakladania s kladným výsledkom hospodárenia naozaj prinesie kvalitu a efektívnosť v nákupe zdravotnej starostlivosti pre poistencov.

Čo ak efekt zavedenia tohto opatrenia bude opačný? Zdravotné poisťovne nebudú nejako motivované na posudzovaní efektívnosti vynakladaných prostriedkov pri nákupe zdravotnej starostlivosti. Ich cieľ sa zúži na zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti bez uplatnenia akýchkoľvek požiadaviek na kvalitu a efektívnosť v nadväznosti na cenu, za ktorú budú zdravotnú starostlivosť nakupovať.

Navrhovateľ opomenul, že medzi povinnosti zdravotnej poisťovne patrí okrem iného aj využívanie ukazovateľov hodnotenia kvality a výsledky kontroly kvality využívať pri vytváraní poradia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Táto povinnosť núti poisťovňu hodnotiť kvalitu a oceniť ju. Uzatvárať zmluvy s efektívnymi poskytovateľmi. Za efektívnosť musia zdravotné poisťovne považovať predovšetkým čo najvyšší nákup za čo najlepších podmienok tak, aby poskytovateľ dostal dostatok prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Jeho výsledkom by mal byť stav, keď poistenec dostane kvalitnú zdravotnú starostlivosť, bude spokojný a ďalšie vynaložené náklady na jeho liečbu budú minimálne. Obmedzenie tvorby zisku a jeho použitie však tento predpoklad neprináša, naopak, poisťovňu demotivuje. Obmedzenie použitia zisku úzko súvisí s ďalším navrhovaným opatrením, ktorým je obmedzenie použitia prostriedkov na správu zdravotnej poisťovne na 3 % z úhrnu vybraného poistného pred prerozdelením.

Dôvodom je podľa ministra zdravotníctva snaha maximalizovať objem prostriedkov pre nákup zdravotnej starostlivosti. V kontexte posledných dvoch obmedzení činnosti zdravotných poisťovní vzniká otázka, ako tieto obmedzenia zabezpečia naozaj maximalizáciu zdrojov na nákup zdravotnej starostlivosti? Prinesú aj efektívnosť a hospodárnosť?

Novelou ustanovenia v § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 15. januára 2007, bol vložený nový § 6a, ktorým sa obmedzili výdavky na prevádzkovú činnosť najviac do výšky 4 % z úhrnu poistného pred prerozdelením za príslušný kalendárny rok. Následne v jednotlivých ustanoveniach zákonodarca vytvoril niekoľko výnimiek, čo je a nie je prevádzkovým výdavkom, za akých podmienok je možné výdavky prekročiť. Z tohto vyplýva, že nie je pravdou všeobecne deklarovaný princíp výšky použitia prostriedkov na prevádzku zdravotných poisťovní.

Treba povedať, že navrhovateľ nemá ani jedinú analýzu dopadu tejto zmeny za rok 2007. To už prichádza s tézou zmeniť podiel zo 4 na 3 %. Všeobecne uvádzaný dôvod je teda spochybniteľný. Na to pravdepodobne poukazuje aj na ten fakt, že práve z vládnej koalície prichádza nový návrh vlastne nie znížiť zo 4 na 3, ale na 3,5 % správne náklady poisťovní. Pre úplnosť treba poukázať na niektoré nezmysly, v ktorých majú zdravotné poisťovne svoj podiel a prevádzku vypočítať.

Po prvé. Zdravotná poisťovňa môže vynaložiť na svoje prevádzkové činnosti najviac do výšky 4 % z úhrnu poistného pred prerozdelením. Takáto formulácia vychádza z formulácie dvoch účtovných princípov. Výdavky predstavujú úhrady v roku, úhrn poistného predstavuje objem založený na aktuálnom princípe vzťahujúci sa na dané obdobie, v tomto prípade na daný rok. Kým aktuálny princíp pozná zdravotná poisťovňa po ukončení obdobia, výdavky predstavujú jej aktuálnu potrebu. Zdravotná poisťovňa v skutočnosti počas roka nepozná objem výdavkov, ktorý môže použiť.

Po druhé. Zdravotná poisťovňa môže použiť v skutočnosti viac prostriedkov na svoju prevádzku, napríklad predajom nepotrebného majetku. Ministerstvo odôvodňuje zákaz použitia zisku tým, že súkromné osoby nemôžu manipulovať s verejnými prostriedkami svojvoľne. Súčasne ale zdravotná poisťovňa môže vykryť rozdiel medzi potrebou a možnosťami na prevádzku predajom majetku. Z akých prostriedkov bol tento majetok nakúpený? Nie práve z prostriedkov verejných a v období verejnoprávnosti zdravotných poisťovní? Ktoré zdravotné poisťovne vlastnia rozsiahly majetok? Práve tie, ktorých akcionárom je štát, všeobecná a spoločná. Keď nákupy budov a rozsiahle rekonštrukcie odôvodňuje práve verejným záujmom, treba si spomenúť, že poisťovne neplatili zdravotníckym zariadeniam dostatočne a včas, že spôsobovali ich finančné problémy. Všeobecná zdravotná poisťovňa oznámi, že nedostatok prostriedkov na prevádzku vykryje predajom nepotrebného majetku. Už bude tento majetok verejný? Alebo ho nebude potrebovať? Poisťovňa nezaznamenala výrazné zmeny v stave a v štruktúre poistencov? Ukazuje sa, že prostriedky na kúpu a rekonštrukciu budov tým pádom neboli nielenže účelové a efektívne, ale možnože ani potrebné. Zníženie podielu bude znamenať pre zdravotné poisťovne predovšetkým obmedzenie ich činností, teda povinností, ktoré musia z povolenia plniť. Úlohou zdravotnej poisťovne je nielen uhrádzať zdravotnú starostlivosť, ale predovšetkým starať sa o svojho poistenca.

Rozsah činnosti zdravotnej poisťovne vymedzujú ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. a č. 580/2004 Z. z. Zdravotným poisťovniam predovšetkým hrozí riziko, že nebudú mať dostatok prostriedkov na efektívny nákup zdravotnej starostlivosti. Problémom súčasných zdravotných poisťovní totiž nie je neuhrádzanie faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť včas. O tom svedčia stanoviská odborných spoločností a poskytovateľov. Všetky stanoviská totiž potvrdzujú, že zdravotné poisťovne uhrádzajú svoje záväzky načas. Zdravotné poisťovne budú vedieť, že nesmú tvoriť zisk, že na úhradu zdravotnej starostlivosti majú 97 % poistného a akákoľvek motivácia na efektívnosti nebude pre ne zaujímavá. Možno ani nebudú mať na čom a s kým vykonávať.

Zdravotné poisťovne budú musieť obmedziť svoje marketingové aktivity. Marketing, to nie sú len reklamné kampane na získavanie poistencov. Marketing, to sú aj informácie poisťovne o povinnostiach poistenca, o lehotách, ktoré plynú pre poistencov a platiteľov. Marketing, to je aj informácia o správach v oblasti zdravotného poistenia. Kto prevezme túto činnosť? Poisťovne sú povinné poskytovať aj konzultačnú činnosť. Plnenie tejto povinnosti mohli poistenci využiť napríklad pri ročnom zúčtovaní, ktoré, mimochodom, aj napriek dekorovanému sľubu zjednodušiť ho nielenže nebolo zjednodušené, ale aj pre rok 2008 nedôjde k výraznej zmene pri jeho vykonaní.

Zdravotné poisťovne vyvinuli maximálne úsilie na to, aby poistenci nielen splnili povinnosť vykonať ročné zúčtovanie, ale poskytovali platiteľom služby pre správny výpočet ročného zúčtovania pri vyplnení tlačív, kontrolovali správnosť a podobne.

Prevezme ministerstvo zdravotníctva tieto činnosti na seba? Zdravotné poisťovne obhospodarujú niekoľko miliárd finančných prostriedkov zdravotníctva. To dobre vieme. To si vyžaduje aj dostatočnú kontrolu tak pri ich získavaní, ako aj pri použití. Zabezpečenie efektívnej kontroly je možné však len pri dobrom informačnom systéme, dostatočných kontrolných mechanizmoch a odborne zdatných zamestnancoch.

Povedať, že zdravotné poisťovne sú softvérovo vybudované, je nezodpovedné. Neustále zmeny v zavádzaní nových kontrolných metód si vyžaduje vývoj ich informačných systémov. Nehovoriac o tom, že dochádza aj opotrebovanie a zastaranie techniky.

V roku 2006 len Všeobecná zdravotná poisťovňa použila na kapitálové výdavky 18 % celkových prevádzkových výdavkov. To všetko budú musieť zdravotné poisťovne obmedziť. Výsledkom bude, že o niekoľko rokov skonštatujeme, že zdravotné poisťovne nedokážu plniť ich stanovené povinnosti, pretože svoje povinnosti nezvládali. Napríklad kontrolu ročného zúčtovania, čím sa do systému nedostalo toľko prostriedkov, ako sa očakávalo.

Poisťovne začnú obmedzovať svoje kapitálové výdavky. Začnú prehodnocovať nutnosť svojich pracovísk, a tak sa poistencom môže stať, že svoje pracovisko v prípade potreby nenájdu, pretože ho poisťovňa musela zrušiť. Môžete povedať, že poistenec môže ísť do inej poisťovne, môže využívať internet, poštu a podobne.

Ale povedzme si pravdu, poistencovi sa môže stať, že mu nebude dostupné žiadne pracovisko, pretože práve táto oblasť nebude dostatočne efektívna pre žiadnu poisťovňu.

Ak táto vláda deklaruje priblíženie sa k občanovi v oblasti verejnej správy krokom zníženia výdavkov na prevádzku, občanovi garantuje jeho oddialenie.

Zdravotné poisťovne budú musieť prehodnotiť aj počty zamestnancov, čím prídu o zručných a odborne zdatných ľudí. Očakávaná úspora všetkých zdravotných poisťovní cca 900 miliónov Sk prinesie predovšetkým vyššiu nezamestnanosť, ktorú bude musieť štát riešiť, zhoršenie kvality a efektivity a v prvom rade nespokojnosť občanov, poistencov.

Ak sa zameriame len na otázku zníženia výdavkov zdravotných poisťovní, uniká nám ďalší fakt z dielne ministerstva zdravotníctva. Tým je požiadavka ministerstva nezlučovať štátne zdravotné poisťovne. Dôvod? Pri 3 % sa zlúčenie nedá zrealizovať. Ministerstvo dáva návrh na zníženie výdavkov, súčasne potvrdí, že tieto výdavky nie sú postačujúce na zlúčenie, ale len navrhuje, aby sa proces odložil o rok, keď Slovensko prejde na euro.

Čo sa zmení. Od 1. 1. 2009 nebudú 3 %, alebo už nebude žiaden majetok na predaj a tak či tak bude musieť vláda riešiť prevádzkové problémy štátnych poisťovní? Alebo už tu budú len štátne poisťovne, navyše stratové?

Ďalším paradoxom je odsúhlasenie zvýšenia výdavkov Sociálnej poisťovne na 3,5 %. Odôvodnením je budovanie informačného systému. Poisťovňa, ktorá je dlhodobo spájaná s kauzou budovania informačného systému, a pritom je ešte aj stratová, priznáva, že tento nie je dobudovaný. Ale iné poisťovne, v tomto prípade zdravotné, sú podľa slov pána ministra dobudované a funkčné.

Alternatívou 3-percentných výdavkov za predpokladu, že štát chce regulovať výdavky zdravotných poisťovní je napríklad určenie výšky výdavkov v závislosti od počtu poistencov tak, aby sa zohľadnili úspory rozsahu poistného kmeňa. Časť nákladov, fixné náklady nemôže zdravotná poisťovňa ovplyvniť. Napríklad určenie výšky výdavkov podmieniť úspešnosťou výberu poistného. Keď štát určí základnú sadzbu výdavkov percentuálne z výberu, ktoré sa zvyšovaním úspešnosti bude progresívne zvyšovať.

Výška prevádzkových nákladov zohľadňuje administratívnu náročnosť poistného kmeňa cez prepočítaných poistencov. Stanovenie priemerných výdavkov a určenie stropu výdavkov v dlhšom časovom období napríklad. Zosúladenie výdavkov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Prevádzkové náklady, ich primeranosť sú nevyhnutnou podmienkou kvalitnej, efektívnej, ale aj hospodárnej existencie zdravotnej poisťovne, čo sa ako spojená nádoba zákonite premieta do efektívneho a kvalitatívneho vzťahu k poistencovi, občanovi.

Skôr, ako zadefinujeme percento krytia prevádzkových nákladov zákonnou normou, určíme precízne pravidlá prevádzkových výdavkov, monitorujeme ich, analyzujeme ich v čase a až potom korektne ich regulujeme tak, aby sme zabránili neefektívnemu a nehospodárnemu nakladaniu so zdrojmi zdravotného poistenia.

Ďalej v prípade vládneho návrhu zákona ide o svojvoľné tendenčné, účelové regulačné opatrenie, ktorého dôsledky v prvom rade a najviac pocíti občan.

Vážené kolegyne, kolegovia, je potrebné proklamovať, že úroveň zdravotnej starostlivosti označujú naši občania za jeden z popredných najviac znepokojujúcich problémov hneď za sociálne ekonomickými faktormi a kriminalitou.

Za najväčšie problémy zdravotníctva podľa posledných prieskumov verejnej mienky považujú občania liekovú politiku, čakacie doby na vyšetrenia a operácie, technické vybavenie nemocníc a korupciu. Aj v prípade aktuálnej témy o primeranosti alebo neprimeranosti dosahovania zisku zdravotnými poisťovňami až 52 % respondentov priznáva zdravotným poisťovniam oprávnený zisk dosahovať, kým 27 % je opačného názoru.

Od apríla roku 2006 sa viacero organizácií pôsobiacich v zdravotníctve spoločne usiluje definovať prioritné problémy v zdravotníctve a navrhovať ich riešenia a súčasne vyvíjajú veľké úsilie na dosiahnutie čo najširšieho konsenzu dôležitých aktuálnych, ale aj v strategických otázkach zdravotnej politiky.

Diskusie na viacerých odborných fórach ukázali, že cestou k výkonnému funkčnému a konkurencieschopnému zdravotníctvu je široký konsenzus odbornej zdravotníckej verejnosti, akceptácie ich odborných riešení. Mám na mysli akceptáciu hlavne politikmi, vládou a parlamentom najmä v legislatívnom procese.

Aktuálne priority pre racionálny rozvoj základných rámcov zdravotnej politiky slovenského zdravotníctva ako výsledný dokument tejto širokej diskusie a širokého konsenzu zdôrazňuje okrem iného požiadavku pluralitného modelu zdravotníctva, rovnocennosť štátnych a neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a štátnych a neštátnych zdravotných poisťovní a tiež kladie dôraz aj na právo dosahovať primeranú a spravodlivú maržu pre všetky subjekty zdravotníckeho sektora v záujme zabezpečenia vyváženosti motivácií v celom sektore zdravotníctva.

Žiaľ, všetky tieto strategické aktivity a dohody renomovaných a skúsených osobností v zdravotníctve, ako aj dôležitých profesijných a stavovských inštitúcií nie sú politicky rešpektované. Odborné z oblasti zdravotného poistenia organizácia zdravotníctva ekonomiky a financovanie, ale aj práva sú ignorované v záujme mocenského ovládnutia zdrojov v systéme. Určite nie v záujme pacienta, tak ako sa to proklamuje.

Podľa všetkého vláda v snahe presadiť mocensky novú ideológiu už v zdokonaľujúcom sa systéme zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v systéme zdravotného poistenia robí chybu za chybou. Hovorí sa, že aj ten najväčší mudrc sa môže pošmyknúť, ale nie dvakrát. Aj to len pri chôdzi a nie v sede. A to sa darí vláde aj v sede.

Všetky návrhy zákonov predkladané cez ministerstvo s vládou sú, dá sa povedať, polovičaté, nedokonalé, ako som povedal, ideologicky tendenčne účelové. Vytvárajú v systéme zdravotného poistenia hybridné prostredie, v ktorom dominuje mocensky a ideologicky uplatňovaná direktívna regulácia, ktorá systému ubližuje.

Všetky novely zákonov, ktoré by mali zdravotný systém zdokonaľovať, ho, naopak, deformujú. Zdá sa, že takto dosiahneme taký zdravotný systém, ktorý bude neefektívny, s nízkou úrovňou, nekvalitný a ťažko dostupný v dôsledku aj prehlbujúceho sa nedostatku zdrojov.

Vážené kolegyne, kolegovia, preto Strana maďarskej koalície tento návrh v tejto podobe nepodporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)