Siedmy rokovací deň
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. októbra 2007 o 9.00 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým príjemné dobré ráno.
Otváram 7. rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 14. schôdze Národnej rady požiadali poslanci: Devínsky, Vaľová a Viliam Veteška.
Vážené kolegyne, kolegovia, včera sme nedokončili prerokovanie tzv. zelených správ. Pýtam sa vás, či by bol všeobecný súhlas, aby sme teraz tie dve zelené správy, ktoré tam ešte sú, prerokovali.
Ide o správu o vodnom hospodárstve a správu o poľnohospodárstve a potravinárstve stav za rok 2006. Ak je všeobecný súhlas, ďakujem veľmi pekne.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu pristúpime, začneme najprv
správou o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2006.
Túto správu vlády ste dostali ako tlač 446 a spoločnú správu výborov ako tlač 446a.
Správu uvedenie minister životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslav Izák. Má slovo.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženej správe, ktorá má informatívny charakter, sú analyzované a hodnotené hospodárske výsledky a celkový stav vodného hospodárstva na Slovensku v roku 2006.
Považujem za potrebné zdôrazniť, že požiadavky vodného hospodárstva na štátny rozpočet nie sú akceptované v plnej výške. Pridelený objem finančných prostriedkov je nepostačujúci, najmä na rozvoj zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadových vôd, na realizáciu protipovodňových opatrení, ale i ďalších úloh súvisiacich s vodným hospodárstvom. Celkový objem investícií v roku 2006 predstavoval 12 mld. 602 mil.
V súlade s plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť orientačne do roku 2015 finančné prostriedky vo výške 53 mld. Sk.
Správa o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2006 prešla medzirezortným pripomienkovaním. Všetky pripomienky boli v materiáli akceptované. A správa bola prerokovaná 3. októbra vo vláde Slovenskej republiky, ktorá ho schválila uznesením 836.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, odporúčam predmetný materiál vziať na vedomie.
Ďakujem, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán minister, za uvedenie správy.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Slabému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Máte slovo, pán predseda.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.
Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 451 z 3. októbra 2007 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu.
Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedenú správu prerokovali v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 169 z 10. októbra 2007 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 188 z 11. októbra 2007 vzal správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Gestorský výbor uznesením č. 187 z 15. októbra 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2006, vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe.
Výbor ma poveril predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.
Ten návrh na uznesenie znie:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2006.
Ďakujem, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán spravodajca? Áno. Ďakujem pekne. Nech sa páči potom zaujať miesto pre navrhovateľov.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne.
Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem aj spravodajcovi za vystúpenia a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ako druhú máme
správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2007, to znamená, stav za rok 2006.
Túto správu máme ako tlač 400 a spoločnú správu ako tlač 400a.
Pán minister, poprosím, uveďte správu.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rok 2006 je už tretím rokom členom Európskej únie Slovenská republika, čo znamená, že aplikujeme spoločnú poľnohospodársku politiku. Charakteristickým pre spoločnú politiku celej Európskej únie bolo a je stabilizovať podmienky podnikania v poľnohospodárstve. Možno konštatovať, že za roky od vstupu do Európskej únie až do konca roku 2006 stále pretrvávala neistota pre podnikateľov, najmä v úrovni angažovanosti národných zdrojov v podporách v tomto sektore.
Za rok 2006 angažovanosť národného rozpočtu v priamych platbách dosiahla 19-percentnú úroveň, keď mohla dosiahnuť podľa prístupovej zmluvy 30-percentnú úroveň.
V porovnaní krajín V4 malo Slovensko najnižšiu úroveň podpôr a síce 121,5 eur na hektár v prepočte. Napríklad Česká republika 190 eur, Maďarská republika 185 eur na hektár.
Nízke realizačné ceny a nízka úroveň podpôr spôsobili i nízku rentabilitu tohto odvetvia. Zisk bol vytvorený v objeme cca 1,3 mld., keď priame podpory presiahli 10 mld. Sk. To predstavuje rentabilitu 1,9 % a znížila sa tiež zamestnanosť o 4,1 tisíca osôb, keď v roku 2006 sa vykázalo celkom 77,4 tisíca pracovníkov v poľnohospodárstve.
Výmera celkom celkovej využitej poľnohospodárskej pôdy bola 1 mil. 940 tisíc hektárov, z toho ornej pôdy to bolo 1,3 mil. hektárov. Prenajatá poľnohospodárska pôda tvorí cca 90 % z celkovej výmery pôdy. Výška nájomného sa pohybuje v rozmedzí od 99 korún až po 2 500 korún na jeden hektár.
V poľnohospodárskej prvovýrobe hospodárilo 8 977 registrovaných komerčných fariem. Momentálne platobná agentúra eviduje viac ako 15 000 žiadateľov o priame podpory.
V oblasti potravinárstva pri zvyšujúcom sa domácom dopyte klesá medziročná produkcia potravín o 0,5 %. Potravinársky priemysel dosiahol kladný výsledok hospodárenia s úrovňou 1,9 mld. medziročným rastom o 5,3 %.
Správa, ktorú budeme predkladať o rok, už bude vyjadrovať zámery novej vlády reprezentovanej programovým vyhlásením. Počítame s tým, že súčasťou správy bude aj odpočet plnenia, resp. neplnenia programového vyhlásenia vlády a jej priorít. Očakávame, že v roku 2007 aj pre rozpočtové obdobie 2008 až 2010 sa naďalej udrží stabilizácia a zároveň aj rozvoj tohto rezortu.
Ja by som sa v závere chcel poďakovať autorom tohto materiálu. A prerokúvanie v Národnej rade považujem za veľmi dôležité. A myslím si, že materiál, ktorý je i upravený do publikácie, je zverejnený širokej verejnosti a má svoju významnú úlohu.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Spoločnú správu prednesie predseda výboru pán poslanec Slabý. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 402 zo 14. septembra 2007 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu.
Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedenú správu prerokovali v určenej lehote. Obidva výbory ju vzali na vedomie a odporučili ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Gestorský výbor uznesením č. 188 z 15. októbra 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006), vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe.
Poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je prílohou tejto spoločnej správy.
Ten návrh znie:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006).
Ďakujem, dámy, páni, ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za uvedenie spravodajskej správy.
Teraz vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Pýtam sa preto, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Tkáčová Jarmila. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo pani poslankyni Tkáčovej.
J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, sú tu dvaja, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, včera večer, keď som vystupovala k správe o lesnom hospodárení, som zožala veľkú kritiku za to, že som povedala, že považujem rokovanie o tejto správe za zbytočné a správu považujem iba za štatistický výpočet faktov. Ale predsa mi len dovoľte, a dúfam, že mi to nebudete mať za zlé, keď poviem aj k tejto správe, že považujem rokovanie o tejto zelenej správe takisto za zbytočné. Je to už piata zelená správa, o ktorej ja mám tú česť a možnosť počas volebného obdobia rokovať a k nej vystupovať a považujem ju za zbytočnú preto, lebo každý rok sa z tejto zelenej správy dozvedáme to isté, ako poľnohospodári ledva prežívajú a koľko je v ňom problémov. Nedozvedáme sa žiadne návrhy v riešení.
Dámy a páni, poľnohospodárstvo je rezort, ktorý na reformy ešte stále čaká, rezort, ktorého význam v ekonomike sústavne klesá. Kolegyne a kolegovia, ak by som teraz, odhliadnuc od správy, mala krátko charakterizovať vládnu politiku v agrorezorte, ktorý je podľa vládneho programu jednou z jeho najvyšších priorít, tak by na to stačilo pár slov. V lesoch sa kupčí s drevom. Na Slovenskom pozemkovom fonde si vládni nominanti zabezpečujú kšefty a napriek masívnym dotáciám do poľnohospodárskej výroby, ceny potravín utešene rastú. Tak aká priorita? Pre koho priorita? Pri mojom malom súkromnom prieskume na otázku, prečo majú byť dotácie do poľnohospodárstva, mi najčastejšie opýtaní odpovedali, že preto lebo vždy boli, každý ich dáva, potraviny sú preto lacnejšie a my sme boli sebestační v potravinách, aj naďalej by sme chceli byť.
Dotácie, dámy a páni, sa vypestovali z rôznych ochranárskych opatrení ako jasný protekcionizmus štátu voči malej skupine. Začiatkom 19. storočia platili v Anglicku tzv. obilné zákony, ktoré chránili domácich producentov obilia pred dovozom lacného zámorského obilia. Napriek tomu boli jeho ceny vysoké a chudobnejší ľudia vydávali na obilie a chlieb z obilia takmer polovicu toho, čo zarobili. Po zrušení obilných zákonov v roku 1846 ceny obilia v konkurencii s dovozom prudko klesli, poľnohospodárstvo sa začalo modernizovať a hľadalo cesty rozvoja a konkurencieschopnosti a Anglicko sa stalo rozhodujúcim priemyselným producentom sveta. Bolo to však príliš neskoro pre Írov, pre milióny obyvateľov Írska, ktorí pomreli po neslávne známom hladomore v rokoch 1845 až 1849 po neúrode zemiakov.
V roku 1815 vydal David Riccardo, známy anglický ekonóm, článok, esej o vplyve nízkej ceny obilia na zisky kapitálu. David Riccardo bol úspešný finančník a traduje sa o ňom, že ekonomiku začal robiť z nudy, z dlhej chvíle, a v tejto eseji, v tomto článku sa vyjadril aj k ochranárskym opatreniam slovami, citujem: "Ochranárstvo je takmer vždy škodlivé pre hospodárstvo ako celok, hoci je možno prospešné pre určitú skupinu." A ďalej, citujem, "Požehnanie hospodárskeho rozmachu a pokroku nenavštevuje tých, ktorých vlády uzatvárajú svoje prístavy pred loďami privážajúcimi dary a tovary." Koniec citátu.
Tieto slová zo začiatku 19. storočia sú stále aktuálne a platné aj dnes. Aj dnes je kľúčovou formuláciou poznanie, že ochranárske opatrenia sú prospešné pre určitú skupinu, či už sú to slovenské alebo európske alebo americké agrolobistické skupiny. Keď Európske spoločenstvá pristupovali po II. svetovej vojne k definovaniu svojej spoločnej poľnohospodárskej politiky, vychádzali z cieľa zabezpečiť dostatok lacných potravín pre svojich obyvateľov, pre Európanov. Tento cieľ bol dávno prekonaný, ale prístup Európy k poľnohospodárstvu, k dotačnej politike, k jej zmene, k jej reforme je veľmi, veľmi opatrný. Je to pohodlné, samozrejme, nejde iba o európsky problém. Je to problém napríklad aj v Amerike a teda nielen v Európe, aj v Amerike rovnako platia frázy o ochrane domáceho poľnohospodárstva, o ochrane pracovných miest. Je to pohodlné, pretože čeliť zhnitým paradajkam, zablokovaným diaľnicam alebo kopám hnoja pred úradom vlády je nepopulárne. Naopak, agrolobisti sú veľmi skúsení a úspešní v presadzovaní svojej ochrany.
V roku 2001 začali rokovania WTO o liberalizácii svetového obchodu. Tieto rokovania mali byť pôvodne skončené v roku 2004, ale ešte v polovici roku 2006 sa uskutočnila ministerská konferencia v Ženeve, ktorá pokračovala v týchto rokovaniach. Zaoberala sa hlavne uvoľnením obchodu s poľnohospodárskymi produktmi a táto konferencia zlyhala. Je to jeden kolotoč. Ministri Európskej únie deklarujú vôľu ustúpiť od ochranárskych opatrení, ak ustúpia Spojené štáty, naopak, Spojené štáty ustúpia, keď povolí únia atď. Je to jeden začarovaný kruh. Ale, dámy a páni, je čas poučiť sa. Poučiť sa z toho, že keď sa raz neurodí, tak dotácie - nedotácie, trh vyženie ceny hore. Naopak, ak sú prebytky, ceny spadnú dole bez ohľadu na náklady.
Jeden môj známy mi minule povedal, toľko miliárd do kapusty, komu to treba? Zdá sa, že tento obyčajný laický názor trafil veľmi presne. Ak by sme takmer 11 mld. korún určených na priame platby v rozpočte na rok 2008 rozdelili rovnako každému občanovi Slovenska, každý od novonarodenca až po najstaršiu babičku by dostal 2 000 korún. Viac ako vianočný príspevok, ktorý dostane len vybraná skupina občanov. Už počujem, aké drahé by boli potraviny, koľko by sme za ne minuli. Nie, nie je to pravda. Zrušením dotácií a obchodných bariér, zrušením protekcionistickej politiky by potraviny zlacneli. Buďme múdri, neučme sa na vlastných chybách, poučme sa na skúsenostiach iných. Poučme sa napríklad na osude obilných zákonov a buďme my tou silou, ktorá bude v Európskej únii bojovať za úplné zrušenie agrodotácií a ochranárskych opatrení. Pretože tie fungujú iba pre úzku skupinu silných lobistov, nie pre nás, občanov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Z vašich vystúpení odzneli všetky vystúpenia, ktoré mohli odznieť v zmysle prihlášok do rozpravy.
Chce zaujať stanovisko pán minister. Má slovo.
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem vám za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, 5 rokov pani poslankyňa sa zoznamuje so správami a, žiaľ, za päť rokov sú dve možnosti, buď nechce alebo nevie, alebo asi nevie pochopiť. Mali sme tu jedného premiéra, ktorý vyhlásil, že ani Hongkong nemá poľnohospodárstvo a má dostatok potravín. Ale na Slovensku žijú ľudia, v každom kúte tejto krajiny a udržujú túto krajinu ako jednu záhradku, ako obrobený kus zeme kultúrneho dedičstva, ako určitú hodnotu. A podsúvať nám tu nejaké také názory - ja som bol 1. júla tohto roku v Anglicku a hovoril som s Asociáciou anglických farmárov a vypočul som si podrobne ich názory a ich stanoviská. Takže je tu veľmi, veľmi také milé hovoriť o agrolobistoch a podsúvať.
V máji tohto roku som nechal urobiť prieskum verejnej mienky. Opýtali sme sa vybraných respondentov prostredníctvom agentúry, aby odpovedali na základnú otázku, pretože mňa to tiež osobne veľmi zaujímalo, či sú dotácie potrebné. A čuduj sa svete, viac ako 80 % respondentov odpovedalo, áno. Napriek tomu, čo sa nám tu snažia podsúvať nejakí novodobí liberáli, podsúvať nejaké takéto názory, tak čuduj sa svete, že väčšina občanov Slovenskej republiky úplne chápe veci a má svoj zdravý rozum a svoj normálny pohľad na túto situáciu.
Ak hovoríme o cenách potravín, poľnohospodárstvo a potravinárstvo tu dlhodobo pôsobilo deflačne. Cena pšenice sa tu nemenila 15 rokov a robilo sa pod náklady a že prišiel prievan v tomto roku a urobil určitý posun v cenách, tak to nie je výsledok pohybu na Slovensku, je to globálny výsledok. Je to výsledok, ktorým sa znižujú celosvetové zásoby rastlinných komodít a jednotlivých druhov vybraných potravín. Je to demografický vývoj. Je to otváranie nového, tretieho sveta. Ak toto sme tu dosiaľ nepochopili a stále nechápeme a stále tu podsúvame.
Slovenské poľnohospodárstvo je v medziobdobí. Prístupovú zmluvu podpísal bývalý premiér Dzurinda a zaviazal sa touto prístupovou zmluvou rešpektovať spoločnú poľnohospodársku politiku za Slovenskú republiku. Je to veľmi smiešne, určite pre niekoho áno, ale pre občanov Slovenskej republiky, pre drvivú väčšinu, určite nie, takže podsunúť túto významnú správu, ktorá má svoj charakter do tejto roviny.
A čo sa týka zamestnanosti, tak pochopiteľne v Poľsku je zamestnaných ešte niekde okolo 25 % činného obyvateľstva v poľnohospodárstve, na Slovensku, ako som uvádzal, už je to niekde okolo 4 % , 77 000 ľudí. Ja si myslím, že to je veľká prednosť a veľká výhoda. Takže len zopár slov k tomu, čo tu bolo, k tejto demagógii, ktorá tu odznela.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Chce zaujať stanovisko aj spravodajca? Má slovo.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, je mi jasné, že vy svoj názor nezmeníte. Je mi aj jasné, že ste počas svojho vládnutia považovali všetko, čo sa týka slovenského poľnohospodárstva, za zbytočne vyhodené peniaze. Najradšej by ste zrejme boli, aby slovenský poľnohospodár vyhynul. Veď všetko sa dá doviezť zo zahraničia. (Hluk v pléne.) Je mi aj jasné... Viete čo? Dohodnime sa, ak môžem, v parlamente existuje rokovací poriadok, dámy a páni. Keď ste vy hovorili, bol som ticho, nevykrikoval som z lavice. Teraz nechajte hovoriť mňa, prosím. Poprosím, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím udržať korektný tok rokovania.
J. Slabý, poslanec: Som presvedčený o tom, že pre vás je zrejme dôležitejší zisk nadnárodných monopolov. Ale zabúdate, že tam sú vlastne poľnohospodári dotovaní, odkiaľ to dovážame.
Ešte na okraj, je mi jasné, že ste zrejme múdrejšia ako všetci v Európskej únii, kde v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je dotačná politika pre poľnohospodárov istým základom rozvoja vidieka, ale vám je, samozrejme, rozvoj vidieka na Slovensku, zamestnanosť ľudí a potravinová sebestačnosť Slovenska absolútne ľahostajná.
Len jedna rečnícka otázka, lebo zrejme tu nebudete mať priestor odpovedať. V mene koho tieto nehorázne teórie hlásate a za čo to robíte? U nás sa tomu hovorí judášsky groš.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie spravodajcovi.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 358 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 358a.
Pán minister financií Ján Počiatek, máte slovo, odôvodnite vládny návrh zákona.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitých predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi Európskou úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1018/2006 v bode B1 bola ministrovi financií uložená úloha predložiť návrh legislatívnej zmeny zákona č. 199/2004 Z. z., ktorou sa umožní postupovanie všetkých pohľadávok colných úradov voči dlžníkom v konkurze a likvidácii na právnickú osobu so 100-percentnou účasťou štátu. Návrhom zákona sa táto úloha plní.
Na základe vládou schváleného materiálu revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcie Európskej únie uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24/2007 sa navrhovanou úpravou harmonizuje právna úprava vysielania colníkov, národných expertov do inštitúcie Európskej únie s inými predpismi upravujúcimi túto oblasť, najmä so zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Z dôvodu zjednodušenia a sprehľadnenia procesu rozhodovania colných úradov o zničení tovaru sa navrhuje osobitný procesný postup. Zároveň návrh zákona reaguje na aktuálne problémy aplikačnej praxe. Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi.
Pán Lukša, poprosím odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
M. Lukša, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; ústavnoprávneho výboru; výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne s odporúčaním pre Národnú radu návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výboru. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o audítoroch, audite a o dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 381 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 381a.
Prosím opäť pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa aproximuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok.
Návrh zákona ustanovuje reguláciu vstupu do audítorskej profesie, zahŕňa povinnosti zákonom stanovených audítorov, ich nezávislosť a etiku, zavádza požiadavku zabezpečovania kvality a požaduje, aby audítori a audítorské firmy dodržiavali profesionálnu etiku a prijali etický kódex.
Týmto zákonom sa zriaďuje úrad, ktorý bude zabezpečovať systém výkonu dohľadu. Navrhovanou novelou sa súčasne mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2008.
Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 485 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene zákona č. 431/2002 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu č. 212 zo 16. októbra 2007.
Výbor určil poslanca Národnej rady Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Biró. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Biró.
Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Tento pozmeňujúci návrh podávam v súlade s § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a podávam ho k čl. I. k § 35 písm. b). Navrhujem, aby sa za slovo "účtovníctva" vložila čiarka a doplnilo slovo "etiky".
Odôvodnenie. Ide o dodržiavanie etických princípov, ktorým je venovaná zvýšená pozornosť v novej 8. Smernici Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, preto je potrebné zdôrazniť v zákone posilnenie a dodržiavanie najvyšších etických noriem audítorov.
Druhým návrhom je pozmeňujúci návrh taktiež k čl. I. Tam navrhujem, aby v § 67 sa pripojil nový ods. 17, ktorý znie: "(17) Audit, ktorý sa začal vykonávať pred 1. januárom 2008, sa dokončí podľa doterajšieho zákona." Ide v tomto prípade o prechodné ustanovenie.
Odôvodnenie. V tomto prípade chcem zdôrazniť jednoznačnosť určenia účtovného obdobia, za ktoré sa audit účtovnej závierky vykonáva. Návrh ustanovenia podčiarkuje, že nie je dôležité, kedy sa audit vykonáva, ale dôležité je obdobie, ktorého sa týka. Veľký význam má toto ustanovenie pri audite účtovných závierok konsolidovaného celku.
To je všetko, ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Biró nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže pani poslankyňa Biró bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 384 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 384a.
Prosím opäť pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
Máte slovo, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona reaguje na doterajšie poznatky praxe a jeho zámerom je upresnenie tých ustanovení zákona, ktoré v praxi pripúšťali nejednotný výklad. V záujme posilnenia právnej istoty daňovníkov sa pri všetkých miestnych daniach ustanovilo vyrubovanie daní platobným výmerom, čo má vplyv aj na vymáhanie prípadných nedoplatkov na týchto daniach v súlade s procesným právnym predpisom.
Z vecných zmien ide o doplnenie splnomocnenia pre obce pri určení základu dane z pozemkov najmä v tých katastrálnych územiach, v ktorých sú určené v platnom zákone nulové hodnoty pozemkov, ako aj pri lesných pozemkoch a hospodársky využívaných vodných plochách. Obcou určená hodnota však nesmie byť vyššia ako 50 % priemernej hodnoty pozemkov pre okres určená v prílohe I tohto zákona. Tak ako pri pozemkoch a stavbách, aj pri bytoch sa ustanovila horná hranica sadzby dane z bytov, ktorá má zabrániť neúmernému zvyšovaniu sadzieb dane z bytov.
V súvislosti s daňou z nehnuteľnosti sa navrhujú prijať pri vyrubovaní tejto dane všeobecne platné pravidlá upravené v procesnom zákone a vyrubovanie dane ponechať v právomoci obcí a lehotu splatnosti viazať na právoplatnosť platobného výmeru. Ponecháva sa obciam možnosť ustanoviť platenie dane z nehnuteľnosti v splátkach. Obce budú mať možnosť vyrubovať daň z nehnuteľnosti v lehotách, ktoré si určia predovšetkým tak, aby mali zabezpečené príjmy z tejto dane podľa vlastných potrieb.
Navrhuje sa vypustiť z predmetu dane za užívanie verejného priestranstva dočasné parkovanie motorových vozidiel, ktoré ani dosiaľ nebolo možné realizovať v intenciách platného zákona, pretože sama dočasnosť neumožnila ani začatie daňového konania. Pri vyberaní platieb za dočasné parkovanie vozidiel sa zachová súčasný stav, podľa ktorého platby pre obec vyberajú na komerčnom základe fyzické osoby alebo právnické osoby za odplatu.
Z ďalších navrhovaných vecných zmien je aj zmena vyberania dane z motorových vozidiel, ktorá spočíva v zavedení preddavkového systému platenia tejto dane. Daňovníci v priebehu zdaňovacieho obdobia budú platiť preddavky na daň z motorových vozidiel podľa predpokladanej dane na zdaňovacie obdobie v určenom režime a po ukončení roka zúčtujú zaplatené preddavky. Túto zmenu si vyžiadala prax, keďže často dochádzalo u daňovníkov k zmene používania vozidla na podnikanie, k zmene počtu vozidiel, k zmene miesta evidencie v priebehu roka.
Návrhom sa sleduje zjednodušenie správy dane z motorových vozidiel pri zachovaní doterajších pravidiel určovania miestnej príslušnosti správcov dane podľa miesta evidencie vozidla a tiež miestnej príslušnosti vyššieho územného celku, ktorého príjmom zostáva naďalej vyberaná daň z motorových vozidiel. Navrhované zmeny a doplnenia zákona neovplyvnia celkové príjmy obcí a vyšších územných celkov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za slovo.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 486 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 384, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu; ústavnoprávnemu výboru; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených termínoch.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený zákon s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 582 o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 214 zo dňa 16. októbra 2007 a výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy.
Ďakujem za slovo. Skončil som.