M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz vystúpi so svojím stanoviskom pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pani poslankyňa Tatiana Rosová.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Najprv, aby som splnil to, čo ste požadovali, takže moja reakcia je na odpoveď pána ministra spravodlivosti č. 18. Priznám sa, že dlho som váhal vôbec, či vystúpim po tom všetkom, čo sa pred chvíľou tu udialo. A poviem aj prečo. Pretože, kolegovia z vládnej koalície, urobili ste z tohto parlamentu dutú vŕbu. My si môžeme hovoriť, čo chceme, koľko chceme, vás to nezaujíma, jednoducho, povedzte si, a všetko sa deje tak, ako vy chcete, ale to nie je v záujme ľudí.
A teraz k samotnej interpelácii. Interpeloval som už druhýkrát pána ministra v tej istej veci, je to vo veci Andrašík a spol. Prvýkrát pán minister a podpredseda vlády si nedal ani tú námahu, aby mi v zmysle toho, čo je jeho povinnosť, odpovedal a odpovedala mi nejaká jeho subalterná pracovníčka. Chcem oceniť, že tentokrát mi aspoň odpovedal pán minister spravodlivosti Harabin.
K tej kauze veľmi krátko. Je to stará vec. Udiala sa v roku 1976 a menovaní spolu s ostatnými v tejto kauze známej ako Cervanová boli odsúdení pre vraždu. V roku 1990 ich pre nedostatok dôkazov vtedajší federálny Najvyšší súd oslobodil a po 16 rokoch v roku 2006 najvyšší slovenský súd im nielenže trest potvrdil, ale ho zvýšil. Takže momentálne sú Andrašík a Kocúr vo výkone trestu.
Pán minister, píšete mi, že ministrovi spravodlivosti neprináleží komentovať, ani vysvetľovať rozhodnutia súdov, ale s tým ja nemám problém. Ja som vás nežiadal o to, aby ste komentovali alebo vysvetľovali rozhodnutia súdov. Ja som vás žiadal o niečo iné. O istú umiernenosť, ktorá v tomto prípade, myslím si, je nielenže náležitá, ale aj žiaduca. Je všeobecne známe, že trest má plniť nejaké funkcie. Tie funkcie, ktoré v tomto prípade by mal trest splniť, sú prevýchovná alebo preventívna. Ale ak niekto odsedí značnú časť trestu, potom 16 rokov žije podľa všetkého bezúhonným životom a následne je mu v tej istej veci zvýšený trest, tak sa pýtam, či ide o preventívnu alebo prevýchovnú funkciu trestu. A preto je takýto postup pre mňa zarážajúci.
Ja viem a vieme to všetci, že spravodlivosť má zaviazané oči, ale aj keď má zaviazané oči, nemá byť krutá. A navyše, celý súdny proces z minulosti vyvoláva naozaj mnohé pochybnosti, výpovede, priznania, sú tam procesné chyby a s veľkou pravdepodobnosťou tie výpovede boli vynútené.
Ale aj moja krátka skúsenosť z interpelácií je pre mňa znepokojujúca. Už prvýkrát, keď som vás interpeloval, pán minister, som vám písal o tom, že v spise pána Andrašíka chýba doklad, ktorého sa oni dožadujú, o udelení amnestie v dĺžke jedného roka, ktorá bola udelená odsúdenému ešte vtedajším prezidentom Havlom. Dnes mi píšete, že ten doklad je tam, že to potvrdil aj advokát podpisom, ale píšete mi súčasne, kedy sa tam ten doklad dostal. Tým ste to potvrdili 2. augusta 2007. Predtým bol dlhý proces dožadovania sa toho, aby sa tam tento doklad nachádzal a jednoducho bol zohľadnený. A pre mňa je šokujúce, keď sa niekto dožaduje podpory a dôkazu, takpovediac, toho, že on nepochybil, neurobil ten čin, že je mu odmietané a súd odmietol pracovať s dôkazovými materiálmi, ktoré sa nachádzajú v Levočských archívoch. To vzbudzuje mnohé pochybnosti.
Z histórie sú známe fatálne pochybenia justície, asi ten najznámejší prípad je prípad Dreyfus. A ja verím a som presvedčený, že nikto z nás by nechcel, aby sa obdoba čohosi udiala na Slovensku. Ale pri mojej znalosti veci, a vaša je podstatne väčšia, pán minister, by som v tejto chvíli asi nedokázal celkom pokojne spávať. Pán minister mi vo svojej odpovedi povedal tak, ako hovorí právnik, odvolávajúc sa na paragrafy. Lenže nad paragrafmi je ešte čosi iné. Je právo a spravodlivosť. A sú mnohé právne zásady, ktoré sú nad týmito paragrafmi a ja predpokladám, že ich pán minister pozná. Ja nie som ten, ktorý by mu ich mal pripomínať, no neostáva mi nič iné. Jedna z nich je in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obvineného. Ale to sa pri vynášaní rozsudku nestalo. Následne, keď zasadal Najvyšší súd, čo urobil v roku 2006. Aspoň ďalšia zásada je, keď už toto sa nestalo, a tá hovorí, že in dubio mitius, v pochybnostiach aspoň miernejšie, náš súd v tomto prípade postupoval presne naopak.
Pán minister, chcem, aby to bolo zaprotokolované, že s vašou odpoveďou som nebol spokojný.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, ďakujem za stanovisko.
Teraz vystúpi ako posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Rosová. Má slovo.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vystupujem vo veci mojej interpelácie na pána podpredsedu vlády a ministra školstva pána Mikolaja. Je to bod 20 písomných odpovedí na interpelácie poslancov. S ľútosťou chcem povedať, že v odpovedi na moju interpeláciu, ktorá sa týkala zmeny financovania súkromných škôl, sa naplnili moje obavy. A naplnili sa aj obavy desaťtisícov rodičov, žiakov, ktorí chodia na školy, ktorých zriaďovateľom nie je štát alebo samospráva. Sú to obavy, že sa nielen vážne uvažuje, ale že sa priam rozhodlo v legislatívnom zámere návrhu školského zákona, že sa skončí spravodlivé normatívne financovanie týchto škôl a začne sa akýsi pokus obrať vlastne deti, ktoré navštevujú tieto školy, o ich ústavou dané právo na bezplatné vzdelávanie tým, že ministerstvo bude rozhodovať, či takáto škola dostane dotáciu a v akej výške. To je veľmi nebezpečné zahrávanie sa s právami. A, bohužiaľ, odpoveď na moju interpeláciu to potvrdila podivnou argumentáciou.
Argumentuje sa tým, že ide o kvalitu. O kvalitu, samozrejme, ísť musí, o kvalitu rovnako v súkromných, rovnako v cirkevných, rovnako aj v štátnych školách a ja som ten, kto možno z tohto miesta o kvalite vzdelávania hovoril v tejto Národnej rade dosiaľ najviac. Ale tentokrát musím povedať, že argumentácia kvalitou je len veľmi priesvitná maska a neobstojí, má veľmi veľa logických chýb. Zdôvodňujete vo vašej odpovedi, že sa posilnia právomoci školskej inšpekcie, ktorá bude hodnotiť kvalitu a na základe jej odporúčaní potom ministerstvo bude rozhodovať, ako som už povedala, či a koľko príslušnej škole poskytne dotácie. Lenže ak toto má byť nástroj na podnecovanie, podporovanie kvality, dnes už na to nástroje máte, pán minister. A myslím, že ak nie sú dostatočné, nový školský zákon je ten správny priestor, kde si môžete takéto nástroje uplatniť. Samozrejme ale nielen vo vzťahu k jednému typu škôl na základe ich zriaďovateľa. Ak hovoríte, že dnes je problém vyradiť nekvalitnú školu zo siete škôl, nech sa páči, navrhnite opatrenia, aby táto možnosť bola jednoduchšia. Ale nezaštiťujte sa dobrou vôľou, keď chcete likvidovať súkromné školy, tým, že budete subjektívne rozhodovať o ich financovaní.
Ďalšia, zásadná nelogickosť v tejto odpovedi: Hovoríte, že nástrojom na meranie kvality na súkromných školách bude hodnotenie štátnej školskej inšpekcie a teda na základe toho budete rozhodovať na ministerstve, ako ďalej s danou školou naložíte a či jej poskytnete financie. Lenže jedna z mála predností vami predloženého legislatívneho návrhu zákona, teda školského zákona, je to, že sa v ňom uzákoňujú štandardy vzdelávania a nástroje na meranie dosahovania týchto štandardov, teda na meranie kvality. Objektívne nástroje na meranie kvality v podobe merania výstupov danej školy. No a načo potom tieto nástroje zavádzame, ktoré sú objektívne a externé, ktoré nie sú ovplyvniteľné svojvôľou, či už inšpektora alebo štátneho úradníka, ak teda chcete financovať na základe práve tých netransparentných a subjektívnych posudzovaní. Ale znova opakujem, nie je predsa možné uplatňovať takéto kritérium len na jeden typ škôl. Ak chceme zaviesť do normatívneho financovania aj prvok kvality, ja som plne za. Myslím si, že práve to je jedna z kompetencií a právomocí štátu ako stimulovať kvalitu. Teda nejaké sankcionovanie, resp. skôr pozitívne sankcionovanie formou financovania. Zaveďme takúto súčasť normatívu na základe objektívnych kritérií, ale pre všetky školy, bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
No a pokiaľ ide o samotnú kvalitu alebo otázku kvality súkromných škôl, ďalšia nezrovnalosť vo vašich tvrdeniach: Aj v odpovedi na moju interpeláciu, aj vo vašich výrokoch v našom výbore ste niekoľkokrát zopakovali, že s kvalitou súkromných škôl nie je všetko v poriadku. Ale na druhej strane ste jedným dychom hovorili, že nie je spravodlivé, keď jedny deti môžu mať kvalitnejšie vzdelávanie na súkromných školách a iné ho mať nemôžu, pretože chodia do škôl, ktoré súkromné nie sú. Tak teda potom čo? Kvalita je, alebo nie je na súkromných školách? Ja, samozrejme, pripúšťam, že je to tak, aj tak. Ale nepripúšťam, aby sa na odlišovanie kvalitných a nekvalitných škôl používali také nástroje, ktoré zároveň aj umožňujú likvidáciu sektora súkromných škôl ako-takého. Chcem upozorniť, že takéto opatrenie, teda zmena alebo, lepšie povedané, zrušenie normatívneho financovania súkromných škôl nič neušetrí. To znamená, nedá sa tu ani hovoriť o nejakej finančnej motivácii.
Pokiaľ pri vysokoškolskom zákone sme boli svedkami, ako sa snažíte plátať diery v rozpočte, ktorý nie ste schopný pre svoj rezort zabezpečiť, v tomto prípade ani toto nie je pravda. Lebo, ak tie deti, ktoré dnes chodia na súkromné školy, po neúmernom zvýšení školného, ktorým sa bude musieť kompenzovať nedostatočná dotácia zo strany štátu, nebudú môcť do týchto škôl chodiť, neostanú predsa na ulici. Budú chodiť do štátnych škôl a budete musieť platiť normatív v plnej výške. Takže, absolútne žiaden zisk, žiadna takáto motivácia zo strany štátu. Čo je teda motívom? Ja som nebola z tých, ktorí vám pripisovali nejaké ideologické alebo politické motivácie a chcela som sa tomu vyhnúť preto, lebo si myslím, že školstvo si zaslúži odbornú debatu. Ale dnes, žiaľ, musím dať za pravdu tým, ktorí vás kritizovali z takýchto pozícií. Mám obavu, že ste rezignovali na odbornosť a teraz sa snažíte plniť politickú objednávku, pričom to zakrývate za páčivé, ale prázdne prísľuby, ako je napríklad znižovanie počtu žiakov alebo učenie cudzích jazykov od nižšieho veku, ktoré máte kryté len veľmi fiktívnymi, vágnymi a zatiaľ nenaplnenými finančnými očakávaniami.
Chcem ale upozorniť, že napriek tomu, že moja interpelácia sa týkala iného bodu legislatívneho zámeru, v tomto istom legislatívnom zámere sa tejto istej témy týka aj paragraf, ktorý sa odvoláva na článok 42 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 42 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že občan Slovenskej republiky má právo na bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách. Vy však hovoríte: "na základných a stredných školách, ktorých zriaďovateľom je štát alebo samospráva." Znamená to, že vo vašom zákone chcete poskytnúť menšie práva občanom Slovenskej republiky, ako im garantuje naša ústava. Pán minister, nezahrávajte sa s tým. Ak chcete zrušiť súkromné školy, máte na to moc, povedzte to rovno. Ale nerobte to tak, že budete ohrozovať ústavné práva občanov Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov teda vyjadrujem nespokojnosť a nesúhlas s vašou odpoveďou na moju interpeláciu preto, lebo nie je možné spochybňovať právo občanov na bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách, a to bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
Prosím, aby tento môj nesúhlas a nespokojnosť vzala Národná rada Slovenskej republiky do úvahy pri svojom hlasovaní.
Interpelovala som tiež vo veci pokračovania vzdelávania v druhom cykle základných umeleckých škôl, pretože toto riešenie nie je celkom jasne pomenované vo vašom legislatívnom zámere. Dovoľujem si vysloviť spokojnosť s vašou odpoveďou na túto interpeláciu. Pokiaľ sa naplní litera tejto interpelácie aj v litere zákona a skutočne bude druhý cyklus základných umeleckých škôl pokračovať tak, ako to je doteraz, nemám ďalšie námietky.
Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Rosová bola posledná z písomne prihlásených rečníkov.
Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tkáčová a pani poslankyňa Sániová. Ešte niekto?
Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Ja sa vyjadrím k trom interpeláciám, na ktoré sú odpovede uvedené v tlači 421 pod bodmi 7, 8 a 9.
Prvá interpelácia smerovala na ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a pýtala som sa, ako to je s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Odpoveď pána ministra je pomerne seriózna. Ja mu za túto odpoveď ďakujem, ale chcela by som k nej poznamenať dve veci.
Pán minister, v odpovedi mi píšete, že doterajší informačný systém absolútne nevyhovuje požiadavkám kladeným na nové programovacie obdobie na roky 2007 a 2013. Ste vo vláde viac ako rok. Pýtam sa, čo ste urobili, aby ste mali vhodný softwér. Pokiaľ viem, zatiaľ neprebehlo ani výberové konanie a výberové konanie ani neplánujete vypísať, ale chcete to urobiť priamym zadaním. A čo sa týka plánovacieho obdobia rokov 2007 a 2013, je október, nevieme nič o programoch ani pre lesníctvo, ani pre poľnohospodárstvo, nespokojní sú už aj vaši koaliční partneri, ktorí sa zaoberajú týmito vecami. Takže, pán minister, čakáme. Toľko k interpelácii č. 7.
Moja ďalšia interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva Jureňu sa týkala situácie na Slovenskom pozemkovom fonde. Pýtala som sa ho, či dianie na Slovenskom pozemkovom fonde je podľa neho v súlade so zásadami boja proti klientelizmu, korupcii a zneužívaniu funkcií, s ktorým vláda prišla vo svojom programe. Pri odpovedi, pri tejto odpovedi sa o spokojnosti nedá hovoriť. Pán minister, vy ste nepovedali nič, ale vlastne ste tým povedali všetko. Dianie na Slovenskom pozemkovom fonde vám vyhovuje a nám sa to navonok javí tak, že je to kosť, o ktorú sa ruvú dve vládne strany. Prečo napríklad pán podpredseda vlády Čaplovič sa vyjadril, že námestník Bríza by mal byť odvolaný? Neplní zadania Smeru?
Ja by som zopakovala ešte raz, anabázu diania na Slovenskom pozemkovom fonde. V auguste 2006 vláda odvolala správnu aj dozornú radu, až v januári 2007 boli vymenované nové. Tieto sa ale svojej funkcie ujali až v máji 2007, takže takmer rok bez kontroly vytvorili na Slovenskom pozemkovom fonde klímu na to, aby sa novovymenovaný riaditeľ hneď zbavil svojich kompetencií, preniesol ich na námestníka, ktorý, samozrejme, nemôže poprieť svoje profesijné prepojenie na developerské firmy a obchodníkov s nehnuteľnosťami. A pán námestník nelenil a doriešil za týždeň konania, ktoré sa ťahali roky. Výbor pre pôdohospodárstvo ešte stále neukončil svoj poslanecký prieskum, pretože tomu bránia poslanci vládnej koalície, ktorí nechcú hlasovať za uznesenie.
Zatiaľ môžem konštatovať, že prípadov, ktoré pán Bríza riešil, boli to konkrétne štyri prípady, teda miesto iniciatívy, aby riešil problém ako celok, pretože sme si vedomí, že problém dlhého procesu vydávania reštitúcií je problémom. Pán Bríza vyriešil iba štyri problémy. Rozhodnutia neboli urobené na základe analýzy dostupnosti pozemkov v krajoch, v ktorých reštituenti majú trvalý pobyt a boli urobené v nesúlade s vnútornou smernicou, čo konštatovala aj dozorná rada po svojom sfunkčnení. No a vnútorné kontrolné systémy sa ukázali málo efektívne. Na kontrolných listoch napríklad chýbali podpisy zodpovedných zamestnancov z oddelenia reštitúcií a dátumy boli poprepisované. Takže, pán minister, ešte raz to zopakujem, aj keď ste vo svojej odpovedi nepovedali nič, povedali ste vlastne všetko. Preto nebudem ani Národnú radu žiadať o uznesenie, ktorým by som vyjadrila spokojnosť, alebo nespokojnosť s odpoveďou.
Tretia interpelácia z mojej strany smerovala k pánu ministrovi životného prostredia Jaroslavovi Izákovi. Som veľmi rada, že pán minister je tu. Ďakujem vám, pán minister, za odpoveď, bola rozsiahla, bola na tri strany, ale nedozvedela som sa nič nové, čo by som nebola vedela pred položením tejto interpelácie. Ten odkaz vašej odpovede znie: Keď chceme, spravíme to rovnako a spravíme to zas. Predsa len k poslednej časti interpelácie som odpoveď nedostala. Pýtala som sa vás a žiadala som vás vyhodnotiť efektivitu nakladania prostriedkov Environmentálneho fondu. Túto odpoveď som od vás nedostala, hoci sme sa o tom bavili aj vo výbore, kde sme si povedali, že je skutočne dôležité spraviť analýzu, či niektoré náklady nie sú duplicitné, aby mohlo dôjsť k úspore financií. No, nebolo mi odpovedané a myslím si, že v tomto prípade požiadam Národnú radu, aby hlasovaním vzala na vedomie, že som nespokojná s odpoveďou, resp. neodpoveďou pána ministra Izáka.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej sa s interpeláciou, pardon, ďalej sa prihlásila pani poslankyňa Sániová, ale pani poslankyňa Sániová ma informovala, že sa prihlásila omylom.
Takže sa chcem opýtať členov vlády, či sa niektorý z nich chce vyjadriť k vystúpeniam poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu preto za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a hlasovať o uznesení budeme v rámci hlasovaní o piatej.
Teraz otváram bod
interpelácie poslancov.
Chcem dať poslancom do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do tohto bodu interpelácie poslancov prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Köteles, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Andruskó, pán poslanec Fronc, pán poslanec Pásztor a pán poslanec Slafkovský.
Takže ako prvá vystúpi pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia je na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, tu neprítomného.
Vážený pán minister, z údajov dostupných v systéme rýchleho varovania pred nebezpečnými spotrebnými výrobkami Rapex vyplýva, že Slovenská republika a Európska únia z roka na rok, že v Slovenskej republike z roka na rok významne vzrastá počet výrobkov dovážaných najmä z Číny, ktoré sú identifikované ako nebezpečné. V auguste tohto roku stiahol koncern Mattel zo svetového trhu 1,5 milióna a následne ďalších 18,2 milióna hračiek vyrobených v Číne kvôli výskytu olova v náterovej farbe. Ako je známe, olovo môže spôsobiť u detí poškodenie nervového systému, obličiek, krvotvorby v kostnej dreni, aj mentálnu retardáciu.
Ak vychádzam z predpokladu, že príčinou rastúceho počtu identifikovaných nebezpečných výrobkov je aj zvýšenie efektívnosti vyhľadávania nebezpečných výrobkov, je to potešiteľné zistenie. Avšak zároveň je možné predpokladať, že na trhu Slovenskej republiky a Európskej únie sa stále nachádza, rozpredáva a používa istý, bližšie nezistený objem nebezpečného nepotravinárskeho tovaru, ktorý predstavuje riziko pre spotrebiteľa a ktorý zostáva neodhalený. Osobne sa domnievam, že počet odhalených a stiahnutých nebezpečných výrobkov z trhu je iba špičkou ľadovca. Nie je možné ani spoľahlivo kvantifikovať dôsledky, ktoré tieto výrobky zanechávajú na zdraví obyvateľstva, najmä detí, napríklad hračka z PVC zachytená inšpektormi SOI na trhu Slovenskej republiky a obsahujúca 30 % ftalátov, ktoré majú škodlivý účinok na reprodukciu.
Pán minister, pred rokom som vás interpelovala vo veci neobyčajne vysokého výskytu nebezpečných textilných výrobkov pre deti, farbených karcinogénnymi zakázanými azofarbivami. V skupine 90 výrobkov, ktoré v roku 2006 odobrala SOI z trhu, bol vtedy každý pätnásty výrobok notifikovaný ako nebezpečný. Domnievam sa, že to je dôvod na to, aby sa tejto skupine výrobkov venovala pozornosť dovtedy, kým počet pozitívnych nálezov podstatne neklesne. Preto vás, pán minister, žiadam o vyjadrenie:
1. Koľko vzoriek textilných výrobkov určených pre deti odobrala SOI z trhu za obdobie január až júl 2007 za účelom testovania na obsah zakázaných azofarbív?
Podľa údajov z RAPEX-u v celej EÚ, teda ani v Slovenskej republike nebol zaznamenaný jediný prípad výrobku pozitívneho na rakovinotvorné azofarbivá. S istotou ale môžem povedať, že kvalita tovaru z Číny sa nezmenila a dôvodom nie je nezávadný tovar, ale nedostatočná pozornosť, ktorá sa v krajinách EÚ, a dnes aj v Slovenskej republike, venuje tejto skupine výrobkov.
2. Koľko vzoriek hračiek pre deti odobrala SOI z trhu za obdobie január až júl 2007 za účelom testovania na obsah ftalátov a v koľkých z nich sa potvrdil obsah ftalátov vyšší, ako je prípustná hodnota?
3. Koľko vzoriek hračiek pre deti odobrala SOI z trhu za obdobie január až júl 2007 za účelom testovania na obsah zakázaných azofarbív? V systéme Rapex sú za rok 2007 zverejnené štyri prípady textilných hračiek pozitívnych na zakázané azofarbivá.
4. Aké bolo rozpätie a priemerná výška pokút, ktoré udelila SOI za obdobie 1. polroka 2007 subjektom, ktoré uviedli nebezpečný výrobok na trh?
5. Aký objem prostriedkov získala SOI na pokutách v roku 2004, 2005, 2006 a za 1. polrok 2007?
6. Akými konkrétnymi opatreniami chce ministerstvo hospodárstva zvyšovať účinnosť vyhľadávania nebezpečných výrobkov na trhu v Slovenskej republike, aby sa trvalo znižovala pravdepodobnosť výskytu nebezpečných výrobkov na trhu?
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Köteles. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, vážený jediný člen vlády Slovenskej republiky, pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predložil interpeláciu na JUDr. Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky, na ministra kultúry Marka Maďariča, na ministra pôdohospodárstva Ing. Miroslava Jureňu, na ministra hospodárstva Slovenskej republiky Doc. Ing. Ľubomíra Jahnátka - ďakujem, že ste prítomný - pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Ing. Jaroslava Izáka vo veci ochrany lokality Tokajskej vinohradníckej oblasti a vo veci odpisu ložiska perlitu v lokalite Malá Bara.
Vážená Národná rada, začiatkom septembra Obvodný banský úrad v Košiciach vydal rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru na ťažbu perlitu v klasickej tokajskej vinohradníckej oblasti len pár metrov od obce Malá Bara. Stalo sa tak napriek negatívnym stanoviskám obce, Košického samosprávneho kraja, ba aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody z predošlého volebného obdobia. Rovnaký názor na negatívny vplyv dobývania perlitu v navrhovanom dobývacom priestore Malá Bara pre vinohradníctvo v tokajskej oblasti má aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a Ing. Martin Benkovič, zástupca Slovenskej republiky v Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno so sídlom v Paríži, ktorí vo svojich stanoviskách vyslovili dôrazný nesúhlas so zámerom banskej činnosti v uvedenom regióne.
Podľa geologického prieskumu z roku 1984 sa v kopci nad Barou nachádza ložisko perlitu v objeme viac ako 8 miliónov ton, ale nad jeho zásobami je hornina, presnejšie odpar v objeme viac ako 2 mil. m3. Popritom nejde o pôdu, ale o tvrdú vulkanickú horninu. K perlitu sa dá dostať jedine jej odstránením, presnejšie odstrelením. Oponenti ťažby si myslia, že ťažba by ohrozila tokajskú vinohradnícku oblasť.
Treba mať na zreteli, že 40 rokov bojovala Slovenská republika o uznanie tokajskej značky z územia Slovenska. Celosvetový význam pestovania tokajského vína v slovenskej časti Tokaja bol už vyjadrený podaním návrhu pripraveného odborom ochrany pamiatkového fondu sekciou kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na zápis uvedeného územia a súboru vínnych pivníc v tokajskej oblasti do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Medzinárodný význam tokajskej oblasti bol zdôraznený aj v spojitosti s uzavretím Medzinárodnej dohody medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky o vzájomnej spolupráci v odbore vinárstva a vinohradníctva v tokajskej vinohradníckej oblasti, v rámci ktorej zmluvné strany podľa čl. I tejto dohody prevzali spoločnú zodpovednosť za zachovanie najvyššej kvality produkcie vína majúceho pôvod z tejto oblasti. Mimoriadny význam tokajskej vinohradníckej oblasti pre slovenské vinohradníctvo bol premietnutý aj do aktuálneho znenia zákona o vinohradníctve a vinárstve samostatnou piatou časťou tohto právneho predpisu Vinohradnícka oblasť Tokaj špecificky upravujúcou podmienku pestovania vína v tomto území, dodal by som, že ani jedna z ďalších 6 vinohradníckych oblastí Slovenska nemá takúto úpravu, a vydaním osobitnej vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v roku 2005 o vinohradníckej oblasti Tokaj. Predmetná vyhláška obsahuje aj 100-bodový hodnotiaci systém založený na špecifických kritériách vytvorených v záujme zachovania kvality svetového unikátneho vína. Je samozrejmé, že pri hodnotení kvality vína sa prihliada aj na vonkajšie vplyvy v okolí vinohradov.
Vyššie spomínaný návrh na zápis tokajskej oblasti do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, uvádzaná Medzinárodná dohoda Slovenskej republiky a Maďarskej republiky a aktuálna právna úprava v oblasti vinárstva obsiahnutá v slovenskom právnom poriadku vychádza najmä z jedinečných svetovo uznaných unikátnych geografických, geologických, gemorfologických, hydrologických a klimatických podmienok tokajskej vinohradníckej oblasti. Takisto aj Košický samosprávny kraj rovnako hodnotil unikátne podmienky tokajskej vinohradníckej oblasti a národohospodársky význam pestovania tokajského vína, v dôsledku čoho v územnom pláne veľkého územného celku Košického kraja rozhodol o využití územia tohto regiónu na poľnohospodársku činnosť, vinohradníctvo a podporu cestovného ruchu.
Je evidentné, že tieto jedinečné podmienky sú vysoko citlivé voči vonkajším vplyvom pochádzajúcim aj z povrchovej banskej činnosti. Takáto činnosť by nenávratne poškodila životné prostredie v tejto oblasti. Negatívne vplyvy povrchovej banskej činnosti v lokalite centre slovenskej časti Tokaja, čiastočne s dosahom aj na maďarskú stranu Tokaja, by mohli ohroziť splnenie tohto medzinárodného zväzku Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, bola by aj komplikácia vo vzťahoch zmluvných strán.
Vzhľadom na opísaný negatívny vplyv banskej činnosti na kvalitu vysoko citlivých unikátnych vinohradníckych kultúr, veď vinohrady sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti plánovaného lomu, by slovenská časť tokajskej oblasti veľmi pravdepodobne mohla prísť o právo používať v rámci produkcie vín svetovo uznávanú značku Tokajského vína. Otvorenie lomu by znamenalo vzhľadom na opísané dôsledky veľmi ťažké sociálne dopady na obyvateľstvo. Dodal by som, že v tejto oblasti je približne 30-percentná nezamestnanosť. Obyvateľstvo sa vo výraznom počte venuje predovšetkým vinohradníctvu. V porovnaní s tým by otvorenie lomu vytvorilo predpokladané pracovné príležitosti len do maximálne 20 osôb.
Ťažbu perlitu z nasledujúcich dôvodov neodporúčajú bezprostredne dotknuté orgány. Obec Bara upozorňuje, že ťažba perlitu spôsobuje zvýšenú prašnosť. Ovplyvní to život obce, prvé domy začínajú len pár metrov od ložiska. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave pripomína, že tokajské hony v tesnej blízkosti ložiska perlitu sú registrované vo Vinohradníckom registri Slovenskej republiky. Keďže oblasť ťažby má zaberať plochu viac ako 20 ha a hĺbka ťažby by mala mať minimálne 35 metrov, ťažba môže negatívne ovplyvniť vinohrady. Vplyv by sa podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu prejavil aj na životnom prostredí, negatívne ovplyvní kvalitu šťavy a muštu, či hladinu spodnej vody.
Medzinárodná organizácia pre viničoviny v Paríži. Podľa zástupcu Slovenskej republiky v nej Martina Benkoviča prachové častice z ťažby perlitu negatívne pôsobia na rastlinné pletivá, dochádza k obmedzeniu fotosyntézy a následnému zníženiu obsahu cukru v hrozne. Práve vysoká cukornatosť je špecifikom tokajských odrôd. Prach sa podľa jeho mienky zanesie do muštov pri spracovaní a zníži kvalitu suroviny. Pripomína aj blízkosť maďarskej časti Tokaja, kam prach pri zmene prúdenia môže zanášať.
Košický samosprávny kraj. Územný plán kraja v Tokaji pripúšťa len podnikanie vo vinohradníctve, poľnohospodárstve a v cestovnom ruchu. Postup Obvodného banského úradu je podľa župana Zdenka Trebuľu, citujem, "v hrubom rozpore so zákonom o územnom plánovaní a stavenom poriadku". Územný plán je podľa neho záväzným podkladom na rozhodovanie o určení dobývacieho priestoru. Jeho nerešpektovanie banským úradom vníma ako vážny zásah do kompetencie samosprávneho kraja.
Podľa názoru odborníkov jednoznačné východisko z tejto situácie by znamenalo odpis zásob ložiska perlitu Malá Bara z nasledujúcich dôvodov. Hrozbu negatívnych vplyvov dobývania nerastného bohatstva na vinohradníctvo v tejto oblasti je možné definitívne odstrániť návrhom na odpis zásob predmetného ložiska podľa ustanovenia § 14 banského zákona, citujem: "Ak ide o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo dôležité verejné záujmy, najmä ochranu životného prostredia a význam ochrany prevyšuje záujem na dobytí týchto zásob." V tejto spojitosti upozorňujem, že podľa údajov bilancia zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky so stavom 1. januára 2003 je v rámci Slovenskej republiky evidovaných 5 ložísk perlitu v okrese Žiar nad Hronom 3, okres Košice - okolie Byšta 1 a Malá Bara.
Podľa údajov z uvádzanej ročenky nerastné suroviny v roku 2006 sú evidované celkovo bilančné zásoby perlitu na Slovensku, predstavujú 30 mld. ton. Z uvedených ložísk je dobývané len ložisko Lehôtka pod Brehmi so životnosťou v súčasnosti overených bilančných zásob ložiska približne 140 rokov. Ešte raz zdôrazňujem, 140 rokov, pričom ťažba v tomto ložisku klesá v dôsledku zníženého dopytu po tejto surovine.
Ďalším, dosiaľ neťaženým a na Slovensku najväčším ložiskom kvalitného perlitu je lokalita Jastrabá. Ložisko Malá Bara patrí k ložiskám s variabilnou kvalitou perlitu, ktorého výskyty sú nepravidelné, neveľké. Aktualizácia surovinovej politiky Slovenskej republiky v oblasti nerastných surovín schválená uznesením vlády z roku 2004 ako strategický dokument štátu v oblasti nakladania s nerastnými surovinami na základe posúdenia výsledkov geologického výskumu, prieskumu vybraných ložísk obsahuje zhodnotenie a zo súčasného pohľadu podmienok trhovej ekonomiky praktické využitie väčšiny výhradných ložísk je problematické. Ukončená bola ťažba s malými a nekvalitnými zásobami, čiže nepredpokladá sa v budúcnosti otvárať ťažbu týchto ložísk a vývoj budúcej ťažby bude závislý od potrieb trhu, ktorý v súčasnosti je zabezpečený ťažbou z otvorených ložísk. Čiže nie je nutné otvárať nové ložiská.
Redukovať počet výhradných ložísk na základe možnosti ich reálnej využiteľnosti v dlhodobejšej perspektíve to zodpovedá súčasnej možnosti využitia odpisu zásob ložiska. V dôsledku uvedeného otvorenia nového ložiska s nepravidelným, neveľkým výskytom perlitu s variabilnou kvalitou v tomto regióne, najmä pri súčasných možnostiach dopytu, je v porovnaní s uvádzaným národohospodárskym a celosvetovým významom tokajskej vinohradníckej oblasti a nutnosťou zachovania súvisiacej produkcie tokajských vín nesporne oveľa menej dôležité. Na základe toho je predpokladané využitie územia na banskú činnosť, ktorá by však mala aj fatálne dôsledky, naozaj skutočne nevhodné.
Na druhej strane je pestovanie svetového unikátneho vína impulzom aj pre rozvoj turizmu, čo by prinieslo ďalšie podstatné rozšírenie pracovných príležitostí a plánovaná ťažba je dotknutá aj s Tokajskou vínnou cestou. Na základe vyššie uvedených skutočností poukazujúc na celosvetový význam tokajskej vinohradníckej oblasti, uzavreté medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v záujme udržiavania kvality tokajského vína, výrazne negatívny vplyv dobývania perlitu na jedinečné geografické, geologické, hydrologické a klimatické podmienky v tejto oblasti považujeme použitie ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c) banského zákona o odpise zásob výhradného ložiska perlitu v lokalite Malá Bara za plne odôvodnené z dôvodu, že význam ochrany tokajskej vinohradníckej oblasti podstatne prevyšuje záujem na vydobytí týchto zásob.
Z tohto dôvodu v záujme ochrany tejto unikátnej, z poľnohospodárskeho a turistického hľadiska veľmi významnej oblasti žiadam členov vlády, aby prispeli k tomu, že v tejto oblasti v súlade so záujmami Slovenskej republiky nebudú dovolené umelé zásahy s negatívnym vplyvom na kvalitu vysoko citlivých, unikátnych vinohradníckych kultúr ako napríklad ťažba perlitu. Takisto, aby význam a klasický postup prípravy tokajského vína v slovenskej časti Tokaja bol čím skôr vyjadrený zápisom uvedeného územia a súboru viníc v tokajskej oblasti do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dovoľte mi ešte, aby som interpeloval ministra dopravy, ale odovzdám to radšej písomne vzhľadom na to, že nie je prítomný.
Pána ministra by som interpeloval ohľadom tzv. južnej trasy. Argumentujeme tým, že potrebujeme tzv. ekonomické impulzy a vybudovanú infraštruktúru pre najzaostalejšie regióny. Citoval by som napríklad aj vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2006: "Verejné financie a daňová politika budú projektované a používané ako hlavný hospodársky nástroj na vybudovanie moderného sociálneho štátu s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie a postupne odstraňovať stále rastúce regionálne rozdiely a sociálnu nerovnováhu." A teraz mi dovoľte, aby som z oficiálnej ročenky prečítal poradie regiónov podľa miery evidovanej nezamestnanosti, a máme ich hneď k dispozícii, južnú trasu Rimavská Sobota 28 %, Revúca 25 %, Veľký Krtíš 20 %, Kežmarok je na východe, Rožňava 20 %, Trebišov 19 %, Lučenec 18 %, Michalovce 16 %, Vranov nad Topľou 15 %. Neviem, z akého dôvodu z tohto poradia vynechali okres Košice - okolie, v júli sme mali ešte 9. miesto s nezamestnanosťou 18 %. Tam žijúci obyvatelia právom očakávajú od vlády Slovenskej republiky, od zákonodarstva, aby nielen na severe sme stavali tunely atď., veď na našom území by sme to nepotrebovali. Bolo by to oveľa lacnejšie a podľa mňa aj efektívnejšie.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej v tomto bode vystúpi pán poslanec Mikloš s interpeláciou. Nech sa páči, pán poslanec.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým ako začnem s prednesením mojej interpelácie, v ktorej chcem interpelovať neprítomného predsedu vlády, chcem povedať, že situáciu, v akej prebieha rokovanie o interpeláciách, považujem nielen za nedôstojnú, ale za takú, ktorá je v zásadnom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady.
Rokovací poriadok Národnej rady v § 130 ods. 7 hovorí, citujem: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že na ne bude odpovedať sám."
Konštatujem, že napriek tomuto jednoznačnému ustanoveniu rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o povinnosti členov vlády zúčastniť sa na interpeláciách, na interpeláciách máme jediného prítomného člena vlády. Samozrejme, stávalo sa aj v minulosti a bol som 8 rokov členom vlády, že tu bol prítomný menší počet členov vlády, ako len tí, ktorí boli ospravedlnení, ale práve preto bolo viackrát prerušené rokovanie Národnej rady, kým sa nedostavili členovia vlády. Dnes podpredseda Národnej rady pán Číž odmietol takýto postup a teda postupoval v jednoznačnom rozpore s rokovacím poriadkom.
Takže konštatujem, že podávam interpeláciu na neprítomného predsedu vlády, ktorý sa neospravedlnil a teda nie je prítomný, čím vlastne koná v rozpore s § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady. Považujem to za aroganciu moci. Považujem to za výraz ignorovania Národnej rady Slovenskej republiky, a nielen Národnej rady, ale prostredníctvom volených zástupcov občanov aj ignorovanie občanov Slovenskej republiky.
Dovoľte mi predniesť interpeláciu na predsedu vlády.
Vážený pán neprítomný predseda vlády, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že "strategickým cieľom mediálnej politiky vlády Slovenskej republiky bude utvárať legislatívne a inštitucionálne predpoklady na rozvoj prostriedkov masovej komunikácie, spravodlivú hospodársku a publicistickú súťaž na mediálnom trhu, priehľadnosť vlastníckych vzťahov a pluralitu mediálneho prostredia v záujme skvalitňovania realizácie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a informácií". Toľko citát z programového vyhlásenia vlády. Slobodný prístup občanov k informáciám je jedným zo základných predpokladov fungovania slobodnej demokratickej krajiny. Nezávislosť médií a slobody tlače je nevyhnutnou podmienkou takéhoto slobodného prístupu k informáciám. Musím konštatovať, pán predseda vlády, že vaše činy a činy vašej vlády sa príkro rozchádzajú s tým, čo deklarujete v programovom vyhlásení v úsilí, ktoré má byť, a znovu citujem, "v záujme skvalitňovania realizácie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a informácií".
Dovoľte mi na začiatok stručný prehľad týchto činov. V zákone o tripartite vládna koalícia schválila uznesenie, že rokovanie vlády je neverejné, čo vytvorilo legislatívny základ na úpravu rokovacieho poriadku vlády, podľa ktorej sa nahrávky z rokovaní vlády stali pre verejnosť nedostupnými. Považujem to za spupnosť a aroganciu moci. Vláda má slúžiť občanom. Je tu pre občanov a za ich peniaze. Preto takéto obmedzovanie informácií o rokovaní vlády považujem za neakceptovateľné.
Vaši poslanci, poslanci vládnej koalície sa opakovane pokúšali novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak, že by to výrazne obmedzilo slobodný prístup občanov k informáciám. Bývalá poslankyňa za SMER Edita Angyalová napríklad navrhovala, aby úradník mal možnosť posudzovať rozumnosť žiadosti občana o informáciu. Vaša vláda, pán predseda vlády, zaviedla prax nesprístupňovania správ zo zahraničných ciest predsedu vlády. Napríklad vaša zahraničná pracovná cesta v Líbyi, rokovanie s rakúskym kancelárom Gusenbauerom. Rád by som vám pripomenul, pán predseda vlády, že na tieto cesty nechodíte ako súkromná osoba a neplatíte si ich zo svojich peňazí. Občania majú právo vedieť, s kým a o čom rokujete. Vaša vláda najskôr nezverejnila stanovisko ministerstva financií k diaľničnému PPP projektu s odvolaním sa na obchodné tajomstvo, až po následnej kritike síce správu zverejnila, ale vykuchanú o všetky čísla. Ide pritom nielen o to, kedy budú diaľnice postavené, ale aj o to, koľko to bude občanov stáť, občanov ako daňových poplatníkov. Ide teda o záležitosť verejného významu a vláda nemá právo takéto informácie pred občanmi tajiť.
Pred niekoľkými dňami došlo k udalosti, ktorá sa síce priamo dotýka len jedného človeka, ale bude mať závažné negatívne dôsledky na slobodný prístup občanov k informáciám. Prepustenie Karola Korintuša, námestníka riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu, ktorý dostal výpoveď za to, že sa vyjadril pre denník SME ohľadom 8-ročných gymnázií, považujem za krok, ktorého účelom je zastrašiť všetkých štátnych zamestnancov. Výsledkom bude celkom určite zásadne zhoršený prístup médií a prostredníctvom nich aj občanov k informáciám. Vyjadrenia niektorých členov vašej vlády, že to nepovažujú za správne, ale nemôžu s tým nič robiť, považujem za alibizmus. Vyhovuje vám to a preto sa to stalo.
Do vedenia Slovenskej televízie ste presadili človeka, ktorý nie je zárukou ani nezávislosti, ani objektívnosti, ani hospodárneho fungovania tejto inštitúcie. To prvé potvrdili samotní vaši koaliční partneri, keď po zvolení pána Hrehu za riaditeľa vyhlásili, že je to víťazstvo strany SMER. Dianie v spravodajstve Slovenskej televízie, odchod viacerých redaktorov, ktorí odmietli politické zásahy a manipuláciu, ako aj udržiavanie neschopného, ale vláde lojálneho šéfredaktora spravodajstva, sú toho jasným dôkazom. Nehospodárnosť dokazujú čísla o narastajúcom dlhu Slovenskej televízie.
Dovoľte mi aj jeden konkrétny príklad šafárenia, ktorý taktiež potvrdzuje blízkosť riaditeľa Hrehu k vašej strane. Za predchádzajúceho riaditeľa STV Richrada Rybníčka podpísala Slovenská televízia so Slovenským zväzom ľadového hokeja zmluvu na práva za prenos extraligových zápasov za 1 milión korún za rok. Nový riaditeľ Hreha podpísal takú istú zmluvu s tým istým zväzom za 46 miliónov korún na rok. Prezidentom tohto Slovenského zväzu ľadového hokeja je jeden z mecenášov strany SMER pán Juraj Široký.
Dvakrát sa vaša vláda dokonca zaoberala situáciou v médiách na rokovaní vlády. V apríli 2007 ste prijali stanovisko vlády, v ktorom ste médiá obvinili zo šírenia, citujem, "nepravdivých, neobjektívnych a pravdu skresľujúcich informácií uverejňovaných vo viacerých slovenských médiách na adresu vlády, jej predstaviteľov, ako aj politických strán tvoriacich vládnu koalíciu." Koniec citátu. V septembri 2007 ste dokonca zvolali mimoriadne zasadnutie vlády k situácii v médiách, na ktorom vláda Slovenskej republiky obvinila médiá z vlámania sa k ministerke Tomanovej a z prijímania úplatkov od súkromných spoločností. Váš vzťah k médiám a novinárom, pán predseda vlády, najlepšie ilustrujú vaše vlastné prívlastky, ktorými ich častujete. Nie ste ešte vo vláde dlho, ale už ste toho stihli pomerne dosť: novinárske chrapúnstvo, mediálni kibici, duchovní bezdomovci, hyenizmus, slizký had, pisálkovia, špinaví hajzli.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti nielen obmedzujú slobodný prístup občanov k informáciám, ale vytvárajú zároveň vo verejnosti veľmi zlú atmosféru a zlé vnímanie médií a novinárov. Niežeby médiá a novinári boli bez chyby. Isté napätie medzi vládou a médiami je prirodzené a existuje v každej slobodnej a demokratickej krajine. Obávam sa však, pán predseda vlády, že kroky, ktorými vaša vláda obmedzuje slobodný prístup k informáciám, ako aj útoky, ktoré vediete voči médiám, sa vymykajú tomu, čo je akceptovateľné v slobodných demokratických krajinách. Atmosféra, ktorá sa v tejto oblasti vytvorila, veľmi praje aj neštandardným až unikátnym rozhodnutiam, ktoré ohrozujú slobodu tlače a prejavu. Možným dôsledkom toho je konanie orgánov verejnej moci, ktoré obmedzuje a ohrozuje slobodu prejavu tlače, či dokonca existenciu nezávislých médií. Napríklad týždenník Žurnál upozornil vo verejnom záujme na únik tajných dokumentov vojenského obranného spravodajstva. Namiesto toho, aby štátne orgány riešili, ako k takémuto úniku informácií mohlo dôjsť, orgán štátu Národný bezpečnostný úrad zakročil voči tomuto týždenníku najtvrdšou sankciou, akú mu zákon umožnil.
Druhým príkladom je spor medzi týždenníkom Trend a spoločnosťou Bartolomej Finance. Namiesto toho, aby sa sudkyňa Okresného súdu Bratislava II zaoberala podstatou sporu a objektívne vyhodnotila všetky dôkazy, ktoré jej boli predložené, vydala predbežné opatrenie, ktorým ohrozuje samotnú existenciu uvedeného týždenníka. Potrestala teda týždenník, ktorý upozornil prostredníctvom kritického článku svojich čitateľov na netransparentnú činnosť firmy pôsobiacej na finančnom trhu. Sudkyňa Alena Svetlovská vydaním predbežného opatrenia až príliš vyšla v ústrety tejto firme, ktorá si, mimochodom, dodnes neplní svoje povinnosti ako daňové, tak odvodové, ale aj iné, ktoré jej Obchodný zákonník ukladá, porušuje tým zákon a mala by byť podľa platnej právnej úpravy vymazaná z Obchodného registra.
Pán predseda vlády, vaša vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, citujem: "Vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu." Tiež ste deklarovali, že, a zase citujem: "Vláda zabezpečí primeranú ochranu účastníkov finančného trhu s dôrazom na zodpovedajúcu ochranu neprofesionálnych investorov a vkladateľov pred možným zlyhaním subjektov finančného trhu a posilní prevenciu v tejto oblasti. Vláda preto navrhne opatrenia pre zrovnoprávnenie postavenia týchto klientov a ich lepšiu informovanosť o produktoch ako i poplatkoch s nimi spojených. V tejto súvislosti bude vláda venovať osobitnú pozornosť podpore dlhodobého finančného vzdelávania širokej verejnosti." Koniec citátu z programového vyhlásenia.
Práve tieto deklarované prospešné zámery pomáhajú napĺňať aj médiá a to poskytovaním informácií a upozorňovaním na možnosti, ale aj riziká. Týždenník Trend presne v súlade s potrebou informovať a znižovať riziko, upozornil svojich čitateľov na riziko investovania prostredníctvom spoločnosti Bartolomej Finance. Výsledkom je, že za napĺňanie zámerov, ktoré sú všeobecne prospešné a sú aj v súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády, čelí tento týždenník likvidačnému verdiktu sudkyne.
Vážený pán premiér, v čase, keď ste boli v opozícii, ste vehementne bojovali za právo verejnosti na informovanosť. Vyzývam vás teda, aby ste sa s rovnakou vehemenciou zasadili za dodržiavanie spravodlivosti a práva verejnosti na objektívne informácie. V nadväznosti na vyššie uvedené sa vás pýtam, ako mienite zabezpečiť slobodu prejavu a tlače v tomto štáte a akým spôsobom vaša vláda bude túto slobodu garantovať. Aké konkrétne kroky chcete podniknúť na to, aby zo strany orgánov verejnej moci nedochádzalo k šikanovaniu médií a aby bola vytvorená spravodlivá hospodárska a publicistická súťaž na mediálnom trhu, priehľadnosť vlastníckych vzťahov a pluralita mediálneho prostredia?
Ďakujem za pozornosť.