A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, poprosím o vypočutie si odpovede na otázku.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vláda v roku 2006 podpísala dve kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme garantujú priaznivejšie pracovné podmienky a podmienky odmeňovania, než to upravujú príslušné zákony. V nadväznosti na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. V súčasnosti sú obidve kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na rok 2008 podpísané.

V záujme posilnenia sociálnych aspektov práce bol v závere roka 2006 a v 1. polroku 2007 prehodnotený aj zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a súvisiacich predpisov, najmä zákon č. 125 o inšpekcii práce. Tieto práce boli vykonané v spolupráci s odbornými zástupcami reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov, teda Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenska a Republikovej únie zamestnávateľov i zamestnancov, a to Konfederácie odborových zväzov a Nezávislé kresťanské odbory Slovenska a Nezávislým odborovým združením pôsobiacich v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zákon č. 309/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a tento nadobudol účinnosť od 1. septembra 2007.

Na zlepšenie výchovy a vzdelávania zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovných podmienok bola pripravená a schválená Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti o projekty výchovy a vzdelávania, o vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti.

Ministerstvo práce pripravilo aj novelu zákona č. 152/1994 o sociálnom fonde. Vláda súčasne zabezpečila zvýšenie minimálnej mzdy zo 7 600 korún na 8 100 korún, a to s účinnosťou od 1. októbra 2006 a taktiež ministerstvo pripravilo návrh nového zákona o minimálnej mzde, v ktorom sú utvorené podmienky na dojednávanie minimálnej mzdy medzi sociálnymi partnermi v závislosti od ekonomických a sociálnych podmienok. Ak sa sociálni partneri nedohodnú na minimálnej mzde, je navrhnuté, aby sa minimálna mzda zvyšovala na základe indexu rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v predchádzajúcom kalendárnom roku. Návrh nového zákona o minimálnej mzde predpokladá nadobudnutie účinnosti od 1. 1. 2008. Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. októbra, bol už uvedený do života.

Súčasne pripomínam, že všetky tieto boli dohodnuté so sociálnymi partnermi na obdobie ... (Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa, skutočne padlo mi to vhod. Prosím?) Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje - a to som vám už predsa prečítala, takže už týmto nebudem pokračovať.

Ešte by som sa na chvíľu vrátila k číslam a poviem, že tak ako som už hovorila, od začiatku roku pokračoval pokles celkovej nezamestnanosti a tiež klesali regionálne rozdiely v úrovni nezamestnanosti. Za deväť mesiacov roku 2007 je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti vyššia ako 10 % v troch krajoch, a to v Banskobystrickom kraji, kde je to 14,8 %, v Košickom kraji 14,1 % a v Prešovskom kraji 12,6 %. Aj keď v niektorých okresoch zaznamenávame ešte vyššiu nezamestnanosť, pretrváva dlhodobejšia tendencia poklesu nezamestnanosti vo všetkých okresoch. Od augusta 2006 každomesačne klesá počet dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Od augusta 2006 do konca septembra 2007 tento pokles predstavuje v absolútnom vyjadrení zníženie dlhodobej nezamestnanosti o 23 400 osôb alebo o 1,6 percentuálneho bodu. Podrobnejšie údaje sú, samozrejme, v priložených tabuľkách, ktoré vám môžem odovzdať, pani poslankyňa.

Máme záujem v krajoch s vysokou nezamestnanosťou vytvoriť udržateľné pracovné miesta aj za pomoci zahraničných investorov a tomu prispôsobujeme legislatívny rámec a implementačné postupy najmä v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Okrem toho v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v Operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia bol vytvorený systémový a finančný rámec aj na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných uchádzačov v rámci aktívnej politiky. V rámci Operačného programu Zamestnanosť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynegenociovalo s Európskou komisiou aj rámec na realizáciu Národného projektu s celoeurópskou exkluzivitou, ktorý prinesie 5 000 pracovných miest v Nitrianskom kraji. Rámec na realizáciu transnacionálnych projektov na prenos príkladov dobrej praxe v oblasti vytvárania lokálnej zamestnanosti a pracovných miest na lokálnej úrovni v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, najmä pre dlhodobo nezamestnaných, na báze spolupráce s partnermi členských štátov Európskej únie a na podporu rozvoja partnerstiev a na riešenie lokálnej nezamestnanosti.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny od začiatku tohto roka pracovalo na vytvorení inovovaného legislatívneho rámca s prioritným zameraním na legislatívny rámec na riešenie dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce. Návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý bude do konca roku predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, obsahuje okrem aktualizovaných existujúcich aktívnych opatrení na trhu práce aj nové príspevkové schémy na podporu zníženia regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a na podporu riešenia dlhodobej nezamestnanosti, najmä nové aktívne opatrenia na trhu práce, na uplatňovanie programového a projektového ... (Veľký hluk v sále.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pani ministerka, ale čas určený na hodinu otázok uplynul. Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.

Chcem upozorniť, že po nej budú nasledovať písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

Nech sa páči, pani Sabolová, pani poslankyňa Sabolová, procedurálny návrh.

M. Sabolová, poslankyňa: Pani podpredsedníčka, chcela by som vás veľmi poprosiť, už na tejto časti na hodine otázok mali sedieť ministri. Pán predseda vlády ospravedlnil len niekoľkých ministrov. Idú odpovede na interpelácie, interpelácie, bohužiaľ, členovia vlády porušujú rokovací poriadok, lebo by mali sedieť v tejto sále. Žiadam vás, aby ste zabezpečili, aby do tých 5 minút boli v sále.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nebol to síce procedurálny, ale beriem. Áno, upozorníme členov vlády, aby boli prítomní. Ďakujem.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Tak vám ďakujem.

Otváram ďalší bod programu, ktorým sú

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 24. septembra 2007,

ktoré ste dostali ako tlač 421. Z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 421 nachádza.

Dovoľte otvoriť rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo páni poslanci: Monika Gibalová, František Mikloško, Stanislav Kahanec, poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Martin Fronc a poslankyňa Tatiana Rosová

S procedurálnym návrhom - pani poslankyňa Mária Sabolová, má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, tak ako pred chvíľou som žiadala pani podpredsedníčku v zmysle rokovacieho poriadku, žiadam, aby ministri slovenskej vlády, tak ako boli ospravedlnení a ktorí by tu mali sedieť, prišli do rokovacej sály. Je to výsmech rokovania tohto parlamentu a to, čo si už dovoľuje premiér Fico so svojou vládou voči nám, je to povinnosť voči nám.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nie politické stanovisko.

M. Sabolová, poslankyňa: Je to povinnosť v zmysle rokovacieho poriadku, tak vás žiadam urobiť nápravu podľa rokovacieho poriadku, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, poprosím všetkých členov vlády, ktorí sa tu nachádzajú a ktorí majú byť prítomní na dnešnom rokovaní, aby zaujali svoje miesta v poslaneckých laviciach. Zároveň otváram rozpravu a odovzdávam slovo pani Monike Gibalovej.

Vážení páni poslanci, poprosím o korektnosť. Postupujeme štandardne. V sále sú 5 členovia vlády. Myslím si, že je to korektné. Napriek tomu poprosím všetkých opäť... Nevykrikujeme, páni poslanci. Nedodržiavate rokovací poriadok, tak ako sa dá takto pracovať?

Takže budeme pokračovať v rozprave. Poprosím pani Moniku Gibalovú.

Procedurálny návrh - pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dávam procedurálny návrh, aby sme rokovali podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a aby bol dodržiavaný aj pri hodine otázok a interpeláciách tak, aby boli všetci ministri v sále a keď nie, aby sme prerušili rokovanie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Žiadate o tomto návrhu hlasovať?

Vážení páni poslanci, tu je návrh pána poslanca Janiša. Môj návrh nie je, podľa môjho názoru situácia je primeraná, obvyklá pri rokovaní o tomto bode, preto vás žiadam, aby ste tento stav rešpektovali, alebo nech sa páči predkladať procedurálne návrhy tak, ako sme doteraz postupovali, to znamená, sformovať procedurálny návrh a ja dám o ňom hlasovať. Je to úplne štandardný postup, ktorý si uplatňovali pán poslanec Bugár, Hrušovský. Ak chceme zmeniť rokovací poriadok, sme k dispozícii, komisia volá, vážení páni.

S procedurálnym návrhom páni poslanci Fronc, Bugár, Janiš, Lipšic. Zapnite, prosím, pána poslanca Fronca.

M. Fronc, poslanec: Pán predsedajúci, ja vás rovnako žiadam o korektnosť. Jednoducho, keď sa odvolávate na minulosť, tak presne tak sa to dialo...

M. Číž, podpredseda NR SR: Procedurálny návrh, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Odôvodňujem ho. Odvodňujem, počkajte...

M. Číž, podpredseda NR SR: Veď najprv ho povedzte, ktorý to je.

M. Fronc, poslanec: Ale o tom, akým spôsobom podávam procedurálny návrh, nerozhodujete vy, pán predsedajúci. A moje odôvodnenie je to...

M. Číž, podpredseda NR SR: Rokovací poriadok o tom rozhoduje...

M. Fronc, poslanec: Rokovací poriadok hovorí o tom, že ministri, ktorí sú neospravedlnení, tu musia byť, a preto môj procedurálny návrh je rovnaký, ako bol návrh pána poslanca Janiša.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fronc, to znamená, žiadate, aby som dal hlasovať o vašom návrhu?

M. Fronc, poslanec: Nežiadam, aby sa hlasovalo, ale aby ste zabezpečili účasť tých ministrov, ktorí nie sú, ktorí tu majú byť a neboli ospravedlnení.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja som vám veľmi slušne a zrozumiteľne, že ste poslanec ako ja, ja mám iný názor, ako máte vy. Ak máte pocit, že niečo porušujem a máte iný názor, rokovací poriadok vám dá právo sformulovať procedurálny návrh, o ktorom dám hlasovať, pán poslanec. A toto snáď viete, veď ste vysokoškolský profesor, odpusťte mi tú emotívnu poznámku.

Procedurálny návrh, pán poslanec Béla Bugár.

B. Bugár, poslanec: Pán predsedajúci, procedurálny návrh neznamená podať len návrh, o ktorom treba hlasovať, ale dá sa to podať aj v samotnej procedúre. V rokovacom poriadku jednoznačne je napísané, že ministri počas tohto bodu musia byť prítomní, pokiaľ nie sú ospravedlnení. O tom netreba hlasovať. Rokovací poriadok je jednoznačný. Viete, keď sme tam sedeli aj my, koľkokrát sme dostali takú istú otázku a museli sme zabezpečiť aspoň tých členov vlády, ktorí poprípade na hodine otázok boli, ale potom na interpelácie, ak už nejakým spôsobom sa vyparili.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ešte raz, nerozumieme si. Procedurálny návrh v zmysle stanoviska ústavnoprávneho výboru, a tak ako ste ho vy uplatňovali, je taký. Váš názor je, máte pocit, že situácia je v rozpore s rokovákom. Ja nemám taký pocit.

B. Bugár, poslanec: Pán predsedajúci, musíte prerušiť rokovanie dovtedy, kým nezabezpečíte....

M. Číž, podpredseda NR SR: Ale nemusím, ja vykladám rokovací poriadok § 146, pán poslanec Bugár. Poprosím prečítať. Veľmi pekne ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem nič iné urobiť, len vás poprosiť o pokoj v sále, rešpektovať elementárne princípy rokovacieho poriadku. Predsedajúci ako ja podľa § 146 mám tú česť, že môžem vykladať príslušné ustanovenia rokovacieho poriadku. Podľa môjho názoru situácia je spôsobilá na to, aby sme pokračovali v rokovaní o písomných odpovediach na interpelácie.

Procedurálne návrhy - opäť je to pokus o obštrukciu. To znamená, idete dávať procedurálne návrhy alebo ako? Lebo sú zjavne nezmyselné za týchto okolností. Ešte dám dvakrát posledné slovo a potom ukončím túto možnosť.

Slovo má pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Nepoužíval by som také silné slová, akože nezmyselné procedurálne návrhy, pán podpredseda Národnej rady. To by ste si mohli odpustiť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Procedurálny návrh poprosím, pán Janiš, nie vaše osobné stanovisko.

S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda Národnej rady, neskáčte mi do reči. Ja mám minútu na procedurálny návrh, tak mi ju dovoľte a doprajte.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím procedurálny návrh, návrh, odôvodnenie.

S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda Národnej rady, ja nežiadam nič iné, len aby ste zabezpečili rokovanie podľa rokovacieho poriadku a zabezpečili účasť ministrov na interpeláciách. Nič viac a nič menej.

M. Číž, podpredseda NR SR: Žiadate hlasovať o nejakom návrhu?

S. Janiš, poslanec: Žiadam, aby ste zabezpečili to, čo vám ako predsedajúcemu vyplýva z rokovacieho poriadku. Nič viac.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pán predsedajúci, prečítam § 130 ods. 7...

M. Číž, podpredseda NR SR: Procedurálny návrh, pán poslanec...

D. Lipšic, poslanec: ... zákona o rokovacom poriadku a dávam hneď návrh. Na interpeláciách musia, zdôrazňujem, musia, o tom sa nehlasuje, byť prítomní všetci členovia vlády. Nemáme o čom hlasovať, pán predsedajúci. Rokovací poriadok znie veľmi jasne. O tom sa nehlasuje, či tu majú byť, alebo nemajú byť. Zákon hovorí, musia byť. A vaša povinnosť predsedajúceho je zabezpečiť ich účasť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Lipšic opäť a opakovane hrubo porušil rokovací poriadok. Takže pre tých, pre ktorých to má zmysel, dovolím si prečítať, čo je procedurálny návrh § 34 zákona o rokovacom poriadku. "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci z časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac 1 minútu."

Takže poprosím, ak by ste chceli mať, keby ste rešpektovali toto ustanovenie, pretože ja musím vynucovať dodržiavanie tohto ustanovenia.

Procedurálny návrh - pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, dovoľte, aby som dal procedurálny návrh, aby sme sa poďakovali a vzdali česť tým ministrom, ktorí sú tu prítomní, my sme veľmi radi, vážime si to, poďme ďalej. Títo ministri si zaslúžia našu najvyššiu česť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Žiadate hlasovať, pán Mikloško, o tomto vašom návrhu? (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Ďakujem pekne.

Slovo má pán poslanec Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Pán podpredseda, naozaj vy si zamieňate teraz niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku...

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím ešte raz, pán poslanec Hrušovský, procedurálny návrh.

P. Hrušovský, poslanec: Ale ja nemám procedurálny návrh. Ja vás len žiadam, aby ste rešpektovali rokovací poriadok. Nič iné. V tom spočíva môj návrh, aby ste v zmysle § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku postupovali ďalej na rokovaní tejto schôdze Národnej rady. Nič iné. O tom sa nedá hlasovať. To upravuje zákon. O tom nemôže rozhodovať Národná rada procedurálnym návrhom. To je kompetencia a vaša zodpovednosť. Ja vás len vyzývam k zodpovednosti predsedajúceho dodržiavať rokovací poriadok.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán expredseda Národnej rady, od vás by som očakával osobitne, osobitne dôsledné dodržiavanie rokovacieho poriadku. Ale nie je vôbec problém vám vysvetliť, že máme rozdielny názor na výklad príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku. Ako viete, nástrojom na riešenie tohto problému je, buď hlasovanie, alebo, pokiaľ sa vám toto rozhodnutie predsedajúceho nepáči, máte znovu v rokovacom poriadku upravený postup. Je to opäť flagrantný a nepochopiteľný pokus torpédovať rokovanie Národnej rady. Rešpektujte, prosím, rokovací poriadok, pán expredseda Hrušovský. § 146 dáva jednoznačné právo predsedajúcemu, aby vykladal rokovací poriadok, a nie poslancom. Poslanci dostávajú slovo, keď o to požiadajú a je im udelené. Je to v rokovacom poriadku. Zatiaľ je to platné znenie.

Ak dovolíte, ako predsedajúci považujem situáciu momentálne za takú, že je možné rokovať v bode písomné odpovede členov vlády. Ďakujem vám za stanoviská. Pokiaľ, samozrejme, chcete pokračovať s týmito procedurálnymi návrhmi, skúsim ešte opakovane, pokiaľ budú odlišné, pokiaľ nie, pokúsim sa zahájiť rokovanie. Požiadam pani Gibalovú, aby vystúpila, pokiaľ nie, no pravdepodobne vyhlásim prestávku a budeme sa musieť znovu zísť na poslaneckom grémiu. Nijak inak to neviem vyriešiť.

Slovo má poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ja už poslednýkrát, pán podpredseda, a dovolím si vám zacitovať z rokovacieho poriadku, ktorý už netreba ďalej ani vykladať. "§ 130 ods. 7: Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám." O tomto snáď nechcete dať hlasovať?

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík - procedurálny návrh.

P. Miššík, poslanec: Ak dovolíte, pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby ste prerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do chvíle, kým nebudú prítomní ministri v zmysle rokovacieho poriadku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Konečne návrh, o ktorom sa dá hlasovať. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, keby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu pána poslanca Miššíka.

(Hlasovanie.) 29 poslancov za, 26 proti, 1 poslanec nehlasoval, 2 poslanci...

Vážený pán poslanec, nie je možné hlasovať o vašom návrhu. Čiže v zmysle príslušného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku budeme pokračovať v rokovaní až do situácie, keď bude možné hlasovať o vašom pozmeňujúcom návrhu.

Teraz žiadam pani poslankyňu Gibalovú, aby sa ujala slova.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.

Vážená pani ministerka, vážení páni ministri, no veľmi zvláštna situácia. Mám tu dva poháre, ale nebudem tak dlho rozprávať, ale je mi trošku ľúto, že interpeláciu, odpoveď na interpeláciu bude smerovať k pánu premiérovi, ktorý, žiaľ, si tú interpeláciu ani nevypočul a mám obavy, že ju ani nečítal. A druhá moja odpoveď bude na interpeláciu pána ministra zdravotníctva. Ďakujem, že je tu a dúfam, že ma pozorne vypočuje.

Prvá odpoveď, teda ako som už naznačila, prvá moja reakcia je na odpoveď na interpeláciu premiérovi, ktorá je uvedená v tlači 421 pod bodom 1.

Vážený pán neprítomný premiér, vo svojej interpelácii som vás upozornila na diskriminačné kritériá, na základe ktorých sú organizácie zriadené cirkvami a náboženskými spoločnosťami vylúčené z možnosti uchádzať sa o prostriedky z Fondu počiatočného kapitálu. Ďakujem za vašu odpoveď, ktorú je možné charakterizovať asi takto. Vy o voze a ja o koze.

V interpelácii som netvrdila to, čo mi podsúvate v odpovedi, totižto, že by Národný kontaktný bod Úradu vlády svojvoľne zmenil kritériá schválené v medzinárodnej dohode o poskytnutí grantu. Konštatovala som iba to, že kritériá, ako ich Národný kontaktný bod navrhol na schválenie do medzinárodných dohôd uzatvorených s prispievateľskými krajinami, sú prísnejšie ako kritériá pôvodne určené poskytovateľmi prostriedkov. V dôsledku toho prístupu sa okruh subjektov oprávnených uchádzať o granty zúžil. Nuž, vaša odpoveď, vážený pán predseda vlády, vás usvedčuje, že to bola vaša nadpráca a vy ste takto rozhodli. Samozrejme, elegantne ukazujete prstom na vôľu prispievateľských krajín. Ak tento krok odôvodňujete snahou znížiť počet žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, potom schvaľujete diskrimináciu, ktorá je priamym dôsledkom sprísnenia kritérií. Je to to isté, ako keby v atletickej súťaži usporiadatelia rozhodli, že na štart z kapacitných dôvodov nemôžu nastúpiť napríklad športovci tmavej pleti alebo atléti s číslom topánok väčším ako sedem a pol. V športe je hlavným kritériom výberu výkon.

Vážený pán premiér, očakávam, že sa zasadíte o to, aby sa dostali na štartovaciu čiaru bez diskriminácie všetky subjekty poskytujúce služby, vrátane organizácií zriadených cirkvami a náboženskými spoločnosťami, tak ako hovorí zákon 308. Chápem vás, že prostriedky sú obmedzené, no v tomto kontexte nesúhlasím, že obmedzenia boli nevyhnutné, jedine ak v kontexte vášho vládnutia. Nevidím racionálny dôvod, prečo by všetky subjekty nemali mať rovnakú štartovaciu dráhu a čiaru, aj keď je mi úplne jasné, že nie je možné uspokojiť všetky subjekty. Preto, vážený pán premiér, vyjadrujem nesúhlas a nespokojnosť s vašou odpoveďou na moju interpeláciu a prosím, aby vážená Národná rada pri hlasovaní o tomto bode programu toto zobrala na vedomie.

Ďalej by som chcela reagovať na odpoveď na moju interpeláciu uvedenú v tlači 421 pod bodom 2, ktorá bola určená pánu ministrovi zdravotníctva. Ďakujem pekne, pán minister. V mojej interpelácii som opätovne žiadala vaše vyjadrenie vo veci nezaradenia mobilných hospicov do verejnej minimálnej siete, resp. čakala som odpoveď, kedy bude konečne definovaná časť minimálneho počtu poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, medzi ktoré zatiaľ patrí aj mobilný hospic.

Odpovedáte mi, že toto predpokladáte upraviť a predložiť na rokovanie vlády v prvom polroku 2008. Nie som spokojná, pán minister, s vašou odpoveďou, pretože, ak som si spätne pozerala vaše odpovede na moje otázky na hodinách otázok, interpelácie, aj na odpovede na otázky a interpelácie kolegyne Sabolovej alebo pána poslanca Novotného, aj iných kolegov, už rok aj tri mesiace nám odovzdávate rovnakú odpoveď, v ktorej sľubujete v určitom termíne, ktorý sa systematicky posúva, že túto minimálnu sieť upravíte.

V odpovedi na interpeláciu z januára 2007 - prosím o zhovievavosť -, uvádzate, že v súčasnom období pracovná skupina pracuje na stanovení siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, medzi ktorých sa zaraďujú aj prevádzkovatelia mobilných hospicov. Plánovaný termín ukončenia prác na ambulantnej časti je koniec januára 2007. V úplne najčerstvejšej informácii je to prvý polrok 2008. Rovnako sa vyjadrujete v interpeláciách z decembra 2006, februára 2007, septembra 2007. Je to všetko vždy len v rovine sľubov.

Hovoríte o optimalizácii siete, o čom sa tiež dá polemizovať vo vzťahu k mobilným hospicom, pretože domnievam sa, že optimalizovať je možné to, čo je do siete zaradené. Ja som sa pýtala na zaradenie mobilných hospicov do siete. Čo ma ale najviac znepokojilo, je, že z vášho predloženého návrhu zákona o poskytovateľoch, ktorý prešiel do druhého čítania, vypadol nielen mobilný hospic, ale aj agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Preto vyjadrujem rovnako nesúhlas a veľkú nespokojnosť s vašou odpoveďou na moju interpeláciu a prosím, aby Národná rada pri hlasovaní o tomto bode programu toto zobrala na vedomie.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, pripraví sa pán poslanec Kahanec.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, moja interpelácia sa týka, resp. moja odpoveď sa týka interpelácie na predsedu vlády, predpokladám, že pán predseda vlády má intenzívne rokovania o zákone o zdravotných poisťovniach, preto chápem, že tu nie je prítomný a budem hovoriť v jeho neprítomnosti. Na minulej... Už je to vyriešené? HZDS je spokojné, tak potom môžeme pokračovať.

Na minulej interpelácii som interpeloval pána predsedu vlády tromi otázkami. Bolo to jeho vystúpenie na pôde Matice slovenskej, kedy povedal, že v marci 1992 nastúpili tzv. ponovembroví demokrati a strhávali alebo šraubovákmi odšraubovali dokumenty týkajúce sa činnosti Jozefa Markuša v časoch komunizmu. Vtedy som povedal, že sme tam naozaj boli, ale neodmontúvali sme dokumenty pána Markuša, ale svoje na protest proti tomu, že tam viseli dokumenty pána Markuša. Ja som ho prosil, aby dal vec na pravú mieru ako predseda vlády 5,3-miliónovej krajiny. Pán predseda vlády mi odpovedal k tejto veci: "Súčasná vláda Slovenskej republiky si mimoriadne váži aktivity a činnosť Matice slovenskej ako národnej ustanovizne. Ako jej predseda považujem za svoju morálnu povinnosť postaviť sa na stranu Matice slovenskej, ktorá nezištne stojí pri obrane národných záujmov Slovákov a Slovenska." Pán predseda mi teda neodpovedal na moju otázku, samozrejme, ja ho povzbudzujem ďalej v jeho láske k Matice slovenskej, len by som ho prosil v budúcnosti, keby odpovedal aj na otázky, ktoré mu obyčajný poslanec položí.

Druhé tvrdenie sa týkalo toho, že pán predseda vlády bol v Dubnici nad Váhom, hovoril o tom, že Václav Havel stlmil, resp. zlikvidoval zbrojársky priemysel na Slovensku. Predložil som mu fakty o tom, že zbrojársky priemysel utlmila už vláda Ladislava Adamca v septembri 1989, takže tvrdenia o tom, že Václav Havel je likvidátor zbrojárskej výroby na Slovensku, sú mýty. Pán predseda vlády mi na to odpovedal, že vyhlásenia Václava Havla o zrušení zbrojárskej výroby mali veľký vplyv na stratu trhov a stratu dôveryhodného slovenského zbrojárskeho priemyslu. Je to tvrdenie proti tvrdeniu, resp. ťažko sa odpovedá na odpoveď, ktorá sa takisto vyhla akejkoľvek odpovedi alebo faktom.

A tretie sa týka mojej otázky týkajúcej sa toho, že pán predseda vlády odhaľoval tabuľu Vladimírovi Clementisovi, kde som povedal, že Vladimír Clementis stál doslova pri zrode komunistického puču v roku 1948. Nakoniec tá fotografia, kde stojí vedľa Klementa Gottwalda hovorí o tom, že to bola tá základná úderná jednotka. Pán predseda vlády mi odpovedal, že je to vec svetonázoru a nazerania na svet a že som upadol do svojho pohľadu na svet. Ja len pripomínam, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o nemorálnosti komunistického obdobia a komunistického režimu, takže nie je to len môj názor nazerania na svet, ale je to názor nazerania platnej legislatívy a tohto parlamentu.

Z tohto dôvodu, samozrejme, nemôžem byť celkom spokojný s odpoveďami pána predsedu vlády. Ďakujem mu za jeho slušný tón, jeho odpoveď na interpeláciu si odložím, je tam jeho podpis, to môže mať zberateľskú hodnotu, ale prosil by som, keby Národná rada zvážila, či táto jeho odpoveď bola dostatočná, alebo nie. Ja ju za dostatočnú nepovažujem.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za stanovisko k písomnej odpovedi na interpeláciu.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec. Prihlási sa pani poslankyňa Sabolová.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, bohužiaľ, neprítomný premiér, dovoľte mi reagovať na tlač č. 421 bod č. 5, teda na písomnú odpoveď predsedu vlády Roberta Fica na moju interpeláciu podanú dňa 20. 10. 2007.

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, v nadväznosti na písomné odpovede členov vlády dovoľte mi reagovať na vašu písomnú odpoveď na moju interpeláciu, ktorá mi bola doručená 22. 10., teda až po uplynutí zákonom určenej 30-dňovej lehoty.

Zdôvodnenie odpovede na moju interpeláciu je len v známej všeobecnej rovine doterajších odpovedí k združeniu Ekotorysa, konkrétne v rovine konštatovania, že takýto stav vyplynul zo záväzkov prístupovej zmluvy do Európskej únie, no čo konkrétne to predstavuje v číslach pre Slovensko, osobitne pre východné Slovensko, nie je vo vašej odpovedi pomenované.

Východ Slovenska má vysoké percento obcí, ktoré sú pod hranicou 2 tisíc obyvateľov. Tento fakt nebol v náležitej miere braný do úvahy pri prehodnocovaní a implementácii plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, ako aj pri určovaní jednotlivých aglomerácií, v ktorých sa tento plán mal uskutočňovať. A tento plán ani nenaplňuje programové vyhlásenie vašej vlády. Plán bol tvorený na pôde ministerstva životného prostredia, teda na stoloch ministerských úradníkov v Bratislave. Aj vzhľadom na súčasný stav a možnosti realizácie projektu združenia možno konštatovať, že pripomienky, ktoré uplatňovali zástupcovia obcí, Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, ani opakované pripomienky Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Košice, pri častých rokovaniach na ministerstve životného prostredia, neboli takmer vôbec brané na zreteľ.

Konkrétna skúsenosť združenia Ekotorysa. Pri prvom avíze o návrhu plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií sa s konkrétnym projektom Ekotorysa počítalo, nakoľko v ňom bol uvedený. Po samotnom schválení sa však v tomto pláne rozvoja už nenachádzal. Zmeny, resp. vyradenie projektu združenia zástupcom obcí však už oficiálne nikto neoznámil, ani nezdôvodnil. Kritériá pre poskytovanie pomoci, ktoré boli odsúhlasené Európskou komisiou, ktoré sú spomínané vo vašej odpovedi, boli zrejme tvorené vybranou úzkou skupinou, avšak neboli známe ani obciam, ani širokej verejnosti. Európska komisia nám zrejme iba odobrila to, čo sme si na Slovensku navrhli. Rovnaké poznatky a skúsenosti majú zástupcovia obcí aj teraz, pri tvorbe Národného strategického referenčného rámca, ako aj pri príprave jednotlivých operačných programov, kedy si sami na Slovensku navrhujeme často komplikované kritériá, ktoré potom, opäť my sami na Slovensku, nedokážeme plniť, a teda nečerpáme európske fondy v plnej miere. Napriek tomuto nedostačujúcemu čerpaniu európskych fondov sú naďalej obmedzované určité skupiny žiadateľov, čo je aj prípad združenia Ekotorysa, či podobných združení obcí východného Slovenska.

O podobných problémoch svedčia aj novovytvárané kritériá, resp. nové rozdelenie obcí do pólov rastu. Tu sa opätovne prejavilo preferovanie obcí či už Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského, či Žilinského kraja pri čerpaní európskych prostriedkov v nadchádzajúcom programovacom období, kde 42 až 50 % obcí z týchto regiónov je zaradených do pólov rastu, čiže čerpania z prostriedkov z regionálneho operačného programu, pritom v troch ekonomicky najslabších krajoch, Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom je zaradených do tohto čerpania iba 24 až 29 % obcí. Ostatným obciam ostáva iba program rozvoja vidieka, kde však okruh pomoci je oveľa užší, ako v ROP-kách, teda v regionálnych operačných programoch, a jeho výška je iba 250 miliónov eur a obce si v tomto programe budú musieť znášať aj 19 % DPH, ktorú si na rozdiel od ROP-iek nemôžu odpočítať v nákladoch.

Pán premiér, vysvetlite mi, prosím, no vysvetlite to najmä starostom týchto obcí, ako je možné, že ministerstvo životného prostredia tvorbou takýchto komplikovaných, možno uvažovať, či zmysluplných koncepcií a kritérií si nielen vyhradzuje právo na určovanie legitímnych nárokov na samotný rozvoj regiónov, ale v realite života tak prispieva k zväčšovaniu regionálnych rozdielov. Predpokladám, pán premiér, že to nie je váš úmysel ani cieľ, rozvíjať jednu časť Slovenska na úkor druhej, či odpísať východ Slovenska.

Vynárajú sa však aj ďalšie otázky. O koľko sa zväčší rozdiel medzi východom a západom Slovenska, ak jeho rozvoj bude pokračovať v zmysle týchto, podľa zástupcov obcí, neuvážene vytváraných koncepcií. Prečo bol teda projekt Ekotorysa podporený sumou 4 milióny slovenských korún z fondov EÚ, keď jeho pokračovanie je v súčasnosti zastavené. Žiadam vašu odpoveď, pán premiér.

Všetky tieto skúsenosti obcí, ktoré nielen cítia, ale aj prežívajú hrozbu ďalšieho prehlbovania regionálnych rozdielov v našom štáte, je potrebné brať vážne. Mali by ich zohľadniť rezorty vlády či renomované odborné inštitúcie a potrebné zmeny presadzovať aj na úrovni Európskej komisie. Som presvedčený, že súčasný stav v rozvoji regiónov nie je adekvátny v porovnaní s rozvojom Európskej únie a nie je ani v súlade s vládnym programom terajšej vlády Slovenskej republiky. Ak nie ste schopný zmeniť tento problémový stav, je potrebné, aby ste vy, pán predseda vlády, verejne a čestne oznámili všetkým občanom a tým aj vlastným voličom na východe, že v období rokov 2007 až 2013 obce do 2 tisíc obyvateľov, čo je veľká väčšina obcí východného Slovenska, síce majú legitímny nárok na nejaký ten rozvoj, no nie na rozvoj s podporou prostredníctvom fondov EÚ. Zároveň sa však pýtam: Z akých prostriedkov sa má tento rozvoj financovať, ak nie z fondov EÚ? Kedy sa má tento rozvoj financovať, ak nie teraz, keď sme v programovacom období? Druhá šanca nemusí byť. Dokedy ešte majú ľudia z týchto obcí piť zdravotne závadnú vodu, ničiť si vlastné okolie, životné prostredie, lebo sa im nedáva šanca na solídne odpadové hospodárstvo? Toto má byť rozvoj nášho Slovenska a vyrovnávanie regionálnych rozdielov v ňom?

Žiadam vás, pán premiér, o odpoveď, ako majú konkrétne postupovať obce v združení Ekotorysa, ak nie sú zahrnuté v spomínanom pláne, čo znamená, že ďalšie peniaze na túto aktivitu nemôžu získať z fondov Európskej únie? Kde majú žiadať o potrebné, nie malé prostriedky?

Na základe uvedeného preto vyjadrujem nespokojnosť s vašou písomnou odpoveďou, podľa môjho názoru nedostačujúcou odpoveďou, a dovoľujem si zároveň požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby túto moju nespokojnosť s písomnou odpoveďou na moju interpeláciu zobrala na vedomie prijatím uznesenia. Zároveň poznamenávam, že všetky podklady, projektovú dokumentáciu, rozpočty projektu a podobne, sú obce ochotné okamžite poskytnúť.

Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za stanovisko.

Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, páni ministri, kolegyne, kolegovia, mala som 4 interpelácie, veľmi krátko sa vyjadrím. Ale hneď na začiatok poviem, že nežiadam túto Národnú radu, aby hlasovala o mojom názore na odpovede, pretože táto Národná rada vám potvrdí aj to, že nemáte nos medzi očami. Takže myslím si, že je úplne zbytočné pokúšať sa žiadať prijať uznesenie, ktoré sme, pamätám si veľmi dobre z minulosti, veľmi seriózne a solídne prijímali voči ktorémukoľvek poslancovi, keď vyjadril nespokojnosť, aj za vlády pána Mečiara, aj za Dzurindovej vlády.

A prvá moja otázka v interpeláciách bola na pána ministra Valentoviča. Pýtala som sa, prečo neboli zaradené psychiatrické nemocnice, liečebne do minimálnej siete. Dnes pán minister odpovedá, lebo v tom čase to nebolo v nariadení vlády, že prehodnocuje zoznam poskytovateľov, tak ako stále odpovedá už poldruha roka. Stále len prehodnocujeme, ale nič neriešime. No v nariadení vlády, ktoré vláda včera prijala - a čudujem sa, že ho prijala bez jeho účasti na rokovaní vlády -, sa už časť týchto zariadení nachádza. Ale myslím si, že to celé riešenie nariadenia vlády, pán minister, nemalo byť vo vymenovaní nemocníc a ústavných zariadení, pretože to je veľmi ľahká cesta pre tieto zariadenia nestarať sa o to, ako budú hospodáriť, lebo však máme garantované zmluvy. Myslím si, že tá koncepcia mala ísť iným smerom, aby bolo jasné, aké typy nemocníc majú mať koľko lôžok, čo má byť garantované v minimálnej sieti, ale nie konkrétne zvýhodňovať a neznevýhodňovať nemocnice.

Druhá otázka, interpelácia bola tiež na pána ministra Valentoviča. Týkala sa záchranných zdravotných služieb. Tu chcem len podotknúť, pretože pán minister odpovedá, že je medzirezortné pripomienkové konanie, ale ono vôbec nebude riešiť počty ambulantných záchranných zdravotných služieb, či ich rozloženie v rámci Slovenska. Pýtam sa, kde sú tie kritické slová z minulého volebného obdobia pána poslanca Pašku, súčasného predsedu Národnej rady, mnohých poslancov Národnej rady, ktorí kritizovali rozloženie a počet, tak ako aj ja v minulom volebnom období, počet záchranných zdravotných služieb, ale myslím, že dnes za poldruha roka opäť nič rezort nerieši. Napriek tomu, že pán minister hovorí, že nemám pravdu, že predsa prehodnotil poskytovanie poskytovateľov a finančné ohodnotenie, ale myslím si, že tu ani v číselných sumách nehovoríte, pretože to zníženie sumy je také nízke, že žiadnym spôsobom neovplyvní odčerpávanie zdrojov pri záchranných zdravotných službách. Skutočne s takou odpoveďou nie som spokojná, ale nežiadam hlasovať nijak výnimočne.

Pán minister Maďarič mi na moju interpeláciu o koncesionárskych poplatkoch hovoril, že má zatiaľ vedomosť, že spoločnosť Lawyer Partners neuskutočnila ďalšie kroky voči platiteľom koncesionárskych poplatkov. Nebola by som taká veľmi spokojná po novele, ktorú sme prijali a po generálnom pardone, že to všetko zastalo. A bola by som rada, keby to mal v merku aj naďalej, pretože si myslím, že to nie je doriešená vec a bolo by dobré, aby ľudia tie úhrady, na ktoré už bolo vymáhanie, nemuseli zaplatiť. Zároveň hovoríte, veľmi zjednodušene, je tu návrh zákona, už je posunutý o nejaký ten mesiac, že je v parlamente. Je v parlamente zákon o koncesionárskych poplatkoch, ale ja môžem povedať za seba aj za mnohých občanov, ktorí sa na nás obracajú, že táto zjednodušená forma, tak ako by mali byť vymáhané poplatky, sa im nepáči a nie je dobrá. Môžem len konštatovať, veď čože by sme sa trápili, veď jednoduchá forma je zavesiť poplatok na odberateľa.

Posledná interpelácia bola na pani ministerku Tomanovú. Týkala sa zákona o službách zamestnanosti. Z tejto odpovede zjavne vyplýva, že za odvody, za neplnenie podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa vytvára celkom slušný balík v rozpočte a to je približne okolo 300 mil. korún v roku 2006. Je takáto čiastka podobne aj v tomto roku plánovaná alebo sa očakáva, že bude, mňa by bolo aj trošku zaujímalo to prerozdelenie, na ktoré som sa vás pýtala, pani ministerka, lebo úrady práce určite vedia aspoň percentuálne prehodnotiť, kto sú tí najväčší platitelia, kto nezamestnáva zdravotne postihnutých a kto radšej platí a vy ste tu vyhodnotili len pár inštitúcií. Sú to práve štátne inštitúcie a bolo by dobré do budúcnosti sa zamyslieť, ako budete ďalej postupovať, pretože na tie by ste mohli mať dosah. Tie, kde sú súdne spory za vymáhanie nedoplatkov za odvody, sú napríklad Ústav pre výkon väzby, Poliklinika pri Ústave na výkon väzby, Nemocnica pre obvinených a odsúdených, Ústav na výkon trestu odňatia slobody a podobne. Čiže bolo by veľmi dobré, pani ministerka, pozrieť sa, ako sa tieto úhrady vyplácajú, ale hlavne ani nie tak, aby sme získavali peniaze, ale aby sme dali šancu na tých pracovných miestach, kde sa môžu zamestnať zdravotne postihnutí, aby sa mohli uplatniť, a nie to, aby sme mali nejaké zdroje, ktoré ani veľmi dobre nie je jasné, a možno to bude moja najbližšia otázka, ale určite nie v hodine otázok, lebo tam sa nikdy nedozvieme to, čo chceme. Môže to byť v interpelácii, lebo čo je napísané, to je dané. Akým spôsobom boli využité zdroje, tých 300 miliónov korún, ktoré prídu do štátneho rozpočtu alebo do zdrojov ako do financií úradu práce, ako sa využili v jednotlivých rokoch?

Čiže toľko. Sú to nedostatočne vyčerpávajúce odpovede, ale asi od týchto pánov ministrov neočakávam nič viacej.

Ďakujem pekne.