A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Liška, po ňom bude vystupovať pani poslankyňa Kramplová.

J. Liška, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, pretože dosť tu už bolo povedané, tak budem veľmi stručný.

1. V § 1 sa prvá veta nahrádza vetou: "Andrej Hlinka bol významnou osobnosťou pri formovaní kultúrno-politického povedomia slovenského národa."

2. § 2 vypustiť.

3. § 3 znie, rozdelil som ho na dve časti - 3a a 3b. "V budove Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni busta Andreja Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text:

"Andrejovi Hlinkovi, významnej osobnosti utvárania kultúrno-politického povedomia slovenského národa v rokoch 1905 - 1938, s úctou a vďakou občania Slovenskej republiky"

Doplní sa v § 2 ods. 2, ktorý bude znieť "Za Boha život, za národ slobodu" a zobrazí sa faksimile jeho podpisu.

4. V § 4 vypustiť odsek 2.

5. § 5 vypustiť.

6. § 6 vypustiť.

Zároveň žiadam spravodajcu, aby hlasovanie o bode 7 zo spoločnej správy dal na samostatné hlasovanie, pretože sa to zrovna dotýka bodu 6.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lišku nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Kramplová. Po nej vystúpi pán poslanec Šaško.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, milé kolegyne a kolegovia, rada by som aj ja členka poslaneckého klubu Ľudovej strany - HZDS prezentovala môj postoj k tejto významnej osobnosti slovenských dejín. Pre mňa osobne je veľmi zaujímavé to, že osobnosti slovenských dejín, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o formovanie slovenskej štátnosti, slovenského povedomia aj slovenskej identity, sú spochybňované. A nielen to, okrem toho nie sú hodnotené v období, v ktorom žili v kontexte doby, ale sú hodnotené z pozície ideológií. A keď priliepame k jednotlivým historickým postavám ideológiu, vždy to zmätie tak občanov žijúcich, ako aj tých, ktorí v budúcnosti budú listovať, či už to budú učebnice dejepisu, alebo to budú iné historické anály.

Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko dosiaľ nepožadovala a vôbec sa nezamýšľala nad tým, urobiť a prísť do tejto snemovne s návrhom zákona o Adrejovi Hlinkovi. Nepotrebovali sme prijímať osobitnú právnu normu, ktorá by sa zaoberala touto osobnosťou. To, že osobnosť Andreja Hlinku považujeme za významnú osobnosť slovenských dejín, sme nespochybňovali, hoci jeho meno v histórii bolo zneužité a počas totality bolo skutočne pre mnohých a mnohých občanov tabu.

Poviem vám len dva také príklady, prečo sa my k Hlinkovi hlásime, vždy sme sa k nemu hlásili a prejavili sme mu aj náležitú úctu. Myslím si, že mnohí si pamätáte aj na ten zákon, ktorý sa schvaľoval, a bol to zákon o vyznamenaniach, o štátnych vyznamenaniach, jeden z radov, ktorý sa udeľoval, a z vyznamenaní, ktoré sa môžu udeliť, je Rád Andreja Hlinku. Držiteľom tohto rádu sú významné osobnosti politického, spoločenského aj kultúrneho života. Nikto tento návrh nespochybnil a som rada, že v tomto zákone stále je.

Okrem toho myslím si, že každý z nás má rád tisíckorunovú bankovku. Aj vtedy nebola rozprava o tom, či má tam byť Hlinka, alebo tam nemá byť Hlinka, je tam, je to fakt. A preto si myslím, že spochybňovanie Andreja Hlinku z pozície Ľudovej strany - HZDS nie je možno.

Som presvedčená, že naša spoločnosť by nemala rozdeľovať ľudí na katolíkov a evanjelikov a z tohto pohľadu sa pozerať na osobu Andreja Hlinku. Som presvedčená, že na Andreja Hlinku sa treba pozerať ako na človeka, ktorý nemusel vo svojom srdci hľadať slovenské povedomie, slovenské srdce, pretože on slovenské povedomie mal vo svojom srdci.

Dnes už pomaly každý človek na Slovensku je historikom. Vždy sa nájdu argumenty, prečo nie. Ale pýtam sa, prečo nehľadáme argumenty, prečo áno. Tých argumentov je veľmi veľa. Andrej Hlinka nebol určite bez chýb, Andrej Hlinka nebol svätec, ale Andrej Hlinka v pravý čas a na pravom mieste dokázal prejaviť svoj postoj a prejaviť svoju víziu pre Slovákov. Víziu, ktorou je dnes samostatná Slovenská republika v rámci všetkých štátov sveta. Nevidím ani jeden jediný dôvod, aby sme pri tomto zákone sa nehlásili k Andrejovi Hlinkovi a nehľadali v jeho práci to, čo bolo pozitívne pre slovenský národ.

Som rada, že prišlo k určitým úpravám v návrhu zákona. A ja ako Slovenka po určitých zmenách v tomto návrhu zákona budem hlasovať za predložený návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto. Ďalej by mal vystupovať pán poslanec Ivan Šaško, ten sa ale vzdal svojho vystúpenia oficiálne tu pri riadiacom pulte. A ďalej ďalším prihláseným bol pán poslanec Lipšic, ktorý nie je v sále, stráca poradie. A ďalej posledným písomne prihláseným je pán poslanec Hrušovský.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Hrušovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil najskôr jeden pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov, kde navrhujem, aby § 6 znel nasledovne: "Streľba na príkaz uhorských orgánov do bezbranného ľudu v Černovej v októbri 1907 je odsúdeniahodný čin."

Panie poslankyne, páni poslanci, v posledných dňoch a viacej odvtedy, ako bol predložený návrh zákona o Andrejovi Hlinkovi do Národnej rady na prerokovanie, sme svedkami cielenej mediálnej kampane častokrát namierenej nielen voči historickej postave Andreja Hlinku, ale všetkým, ktorí sú presvedčení o tom, že prevažuje jeho kladný význam v našich národných dejinách.

Som si vedomý, že Hlinka - podobne ako ďalší politici - nebol zďaleka ideálnym typom a počas svojej 40-ročnej politickej činnosti sa dopustil aj viacerých chýb a omylov. Tie vyplývali napr. z jeho osobnej vznetlivej povahy, nediplomatického až nevyberaného slovníka, či niektorých chybných aj politických kalkulácií. Z hľadiska objektívneho historického zhodnotenia sa však domnievam, že jeho celkový pozitívny prínos pre slovenskú politiku a predovšetkým národnouvedomovací proces slovenského národa jasne prevažuje.

Ak by nebolo Hlinku a ďalších osobností národného hnutia, ktorí udržovali plamienok národného života, je diskutabilné, v akej podobe - a či vôbec - by sme ako národ toto obdobie boli vôbec prežili. Nazdávam sa, že Andrej Hlinka patrí do slovenských dejín so všetkými svojimi kladmi i zápormi. Právom ho možno označiť za spolutvorcu modernej slovenskej politiky a obhajcu existencie svojbytného slovenského národa.

Panie poslankyne, páni poslanci, prijatie zákona o zásluhách Andreja Hlinku preto nechápem ako vnucovanie názoru všetkým obyvateľom Slovenskej republiky, ide skôr o ocenenie jeho zásluh, ktoré príslušníci slovenského národa prostredníctvom nás, svojich volených poslancov, chcú vyjadriť aj prostredníctvom prijatia zákona o zásluhách Andreja Hlinku.

Dúfam, že túto našu výzvu na nás všetci pochopíme a budeme hlasovať za prijatie návrhu zákona, za čo sa vám chcem aj v mene celého poslaneckého klubu, ktorý zahlasuje za prijatie zákona, vopred poďakovať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Lipšic nie je prítomný v sále, takže definitívne stráca poradie. Prihlásila sa v súlade s rokovacím poriadkom podpredsedníčka Národnej rady pani Anna Belousovová.

Nech sa páči.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi skutočne veľmi krátky príspevok.

Slovenská národná strana svojím návrhom zákona, ktorého som jedným z predkladateľov, nechcela slovenský národ ani Slovensko rozdeľovať. Počúvame v diskusii, ktorá prebieha nielen v Národnej rade, ale aj v médiách, vo verejnosti, v spoločnosti, Andrej Hlinka bol katolík, protestujú evanjelici, nemal ich rád, Andrej Hlinka bol kňaz, ozývajú sa tí, ktorí sú ateisti a všetko možné.

Týmto návrhom zákona sme chceli, aby sa slovenská spoločnosť na Andreja Hlinku pozrela z iného uhla pohľadu, aby sme sa z takého uhla pohľadu ako na Andreja Hlinku skúsili na seba, vážení páni kolegovia, pozerať tiež veľmi často. A to, čo nás zjednocuje, ten spoločný menovateľ a prienik je to, že žijeme na Slovensku a že sme Slováci, že aj Andreja Hlinku sme chceli ohodnotiť ako jedného z významných osobností Slovenska, ktorý sa významnou mierou pričinil o to, že tu dnes sedíme, môžeme rokovať v Národnej rade, ktorá sa volá Národná rada Slovenskej republiky, že Hlinka bol predovšetkým Slovák a pre svoj národ urobil skutočne maximum, ja si myslím, že čítajúc jeho životopis a utrpenie, ktoré národu priniesol, až na to maximum.

Čiže čo sme vlastne chceli vyjadriť ešte týmto zákonom? My Slováci máme problém jeden kardinálny ešte stále, že sme veľmi starý európsky národ, možno jeden z najstarších európskych národov, ale pritom máme jeden z najmladších európskych štátov. A ako mladý štát si často neuvedomujeme, že máme aj svoje dejiny, históriu, ktorú nám niektorí skresľujú a iní nám ju upierajú. Napríklad aj vznik vlastného nášho slovenského štátu dávajú do kontextu akejsi dejinnej náhody nejakých celkových pohybov v Európe. Ale to predsa nie je pravda! My sme mali vlastne tých tisíc rokov, keď sme speli k štátnosti, boli to krôčik za krôčikom, a posledných zhruba 250 rokov celý rad významných Slovákov, ktorí v tomto smere sa vlastne o našu štátnosť pričinili, teda bojovali za právo Slovákov, a napĺňali ho, za sebaurčenie v kultúrnej, administratívnej a politickej oblasti. A od tých meruôsmych rokov 19. storočia to bolo vlastne aj v boji za vlastnú politickú štátnosť.

A faktom ostáva, bez ohľadu na kritikov, že Andrej Hlinka patrí k čelným predstaviteľom týchto snáh v našich dejinách. A či to už niekto uznáva, alebo nie, fakty hovoria, že má obrovskú zásluhu na sformovaní Slovákov ako, zdôrazňujem, štátotvorného, politického národa, aj keď sa vlastne slovenskej štátnosti nedožil. Na druhej strane však nehovoríme, že Andrej Hlinka bol jediný, ktorý vlastne sa o toto pričinil. A v súvislosti s týmto návrhom o zásluhách Andreja Hlinku sa mnohí vyjadrujú pozitívne, ako som v úvode povedala, ale je veľa jednotlivcov a organizácií, ktoré hovoria o akejsi kontroverznosti jeho osobnosti.

Ja nikdy nikomu nebránim mať vlastný názor, ale jedno mi na týchto názoroch vadí, že si vyberajú niečo z jeho života a to hodnotia. Čiže nehodnotia tú našu celú cestu, veľmi dlhú cestu ku štátnosti ako celok, ale argumentujú, že napr. Andrej Hlinka na tejto ceste možno dva razy stúpil do blata, a teraz kričia, "aha, veď má špinavé topánky", ale nevšímajú si vlastne, o čo išlo na tejto ceste a čo sme chceli dosiahnuť.

A tu by som chcela použiť skutočne, aby sme si s pokorou uvedomili to biblické: "Kto si bez viny, hoď kameňom." Ja si myslím, že ak takto budeme spytovať svoje svedomie, tak nikto by Andreja Hlinku si nedovolil určite kritizovať. Pretože pozrite sa na dejiny iných štátov, veľkých európskych národov, mali vo svojich dejinách kontroverznejšie osobnosti, ako bol Andrej Hlinka - Napoleon, Peter Veľký, Bismarck atď. Čo priniesol Európe Napoleon? Len utrpenie. Ale Francúzi ho uznávajú a nikto si nedovolí povedať, že Napoleon je kontroverzný, že je kontroverzná osobnosť. Čiže patria do histórie týchto národov a národ im to miesto dal a si ich ctia, lebo niečo dobré predsa len urobili.

My sme vlastne chceli týmto návrhom zákona doplniť dlh, ktorý voči svojej histórii máme. A či vyznávame liberalizmus, alebo konzervativizmus, alebo neviem aký -izmus, tak aj tak musíte priznať, že tieto dlhy vo svojej histórii máme a že nám to spôsobuje vážne problémy. Lebo história nie je, že zabudnime, to bolo a poďme sa teraz pozerať - cesta Európy atď. Pretože ak nebudeme vysporiadaní so svojou históriou, nebudeme ju poznať, nebudeme ju vedieť ohodnotiť, nebudeme môcť sebavedomo vystupovať aj v Európe, aj vo svete. A mne by bolo ľúto, keby mladí ľudia, tak ako to už bolo povedané, naozaj, keď by robili anketu teraz, čo myslíte, ako by dopadla - kto je to Andrej Hlinka? Možno niektorí by vedeli, áno, je to ten pán z tisíckorunáčky. Takže ak sme fakt dali na tisíckorunáčku, prečo sa bojíme, ako hovorila aj pani poslankyňa Kramplová, keď je vyznamenanie Rád Andreja Hlinku, dajme mu to miesto, ktoré by v našich dejinách mal mať, alebo to ocenenie v tom duchovnom zmysle slova.

A tiež sa mi žiada povedať, kde boli všetci tí kritici, ktorí vystupujú a majú obrovský priestor v médiách, keď napríklad za účasti oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky pochovávali fašistu Horthyho. Vtedy nikto z nich na čele s pánom Chmelárom, ktorý sa prezentuje ako veľký historik, sa nevybral do Budapešti, aby tam pred parlamentom protestoval, pretože ak nosím v srdci tie ideály a princípy demokracie, tak vždy. Vtedy jednoducho všetci títo demokrati a veľkí kritici Andreja Hlinku, ktorý sa ako mŕtvy nemôže brániť, boli ticho tiež.

No nechcem to ďalej rozvádzať, čas je vzácny. Všetko možno sú to z pohľadu niekoho už pravdy mŕtvych. Ale chcem zdôrazniť jednu vec, že Slovenskej národnej strane určite nešlo o štiepenie spoločnosti. Išlo nám o to, aby sme ukázali, že máme svoje dejiny, dejinné osobnosti a že v rámci týchto dejín máme aj Andreja Hlinku, ktorému sme povinní dať dôstojné miesto v dejinách a vzdávať mu úctu. Ak totiž nebudeme vedieť, odkiaľ sme vyšli, nebudeme vedieť, kam kráčame, ak nebudeme uznávať svoje vlastné dejiny, ak si nebudeme vážiť osobnosti za dobré činy, ktoré v prospech toho vykonali, a budeme si stále sypať popol na hlavu a kydať hnoj na vlastnú hlavu, potom sa, vážení, nečudujme, že niekto ochotne a s radosťou nám nakydá tiež.

Či prejde tento návrh v parlamente, neviem. Ja si myslím, že prejde, alebo chovám takú nádej. Slovenská národná strana bola ochotná v rámci toho, aby sme našli konsenzus v parlamente na niektoré úpravy. Nechceme sa hádať, že v ktorej politickej strane, ako tu hovoril pán Palko, by bol teraz Andrej Hlinka. Možno by, pozerajúc na nás, nebol asi ani v jednej a bol by nad vecou, bol by viac národom, ako mnohí z nás.

Ale myslím si, že akokoľvek dopadne hlasovanie o tomto návrhu zákona, jedno bude jasné: budeme aspoň vidieť, kto sa len bije do pŕs a komu v nich skutočne tlčie slovenské srdce. Alebo zakončila by som možno parafrázovaním textu piesne, ktorú spieva Jožo Ráž, "tak oblečme si dresy, keď sme takto v kope, aby bolo jasné, kto za koho kope". SNS kope za Slovensko a za Slovákov vždy!

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz je priestor na prihlásenia sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sú prihlásení pán Slota, pán Mikloško, pán Mikuš Tibor a pán Mikuláš Dzurinda. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Slota.

J. Slota, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, predvečer 100. výročia černovskej tragédie diskutujeme o návrhu zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Je smutné, že skutočnosti, ktoré sa odohrali pred 100 rokmi v Černovej, a čo je pre mňa nepochopiteľné, udalosti posledných dní na Slovensku, ale aj v Maďarsku neotvorili oči niektorým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pri hodnotení zásluh jedného z najväčších buditeľov v novodobých dejinách Slovákov.

Andrej Hlinka bol národne orientovaný politik, publicista a katolícky kňaz, ktorý celý svoj život zasvätil slovenskému národu a zásadným spôsobom pozdvihol národné povedomie Slovákov. Hlinka neváhal za svoje presvedčenie obetovať aj svoju slobodu.

Pri zhodnocovaní zásluh by som pripomenul niektoré príklady zásluhového zákona z prvej Československej republiky, federácie a potom samostatnej Českej republiky a Slovenskej republiky.

V roku 1930 bol prijatý lex Masaryk. Vo Federálnom zhromaždení v roku 1990 lex Štefánik, v Národnej rade Slovenskej republiky zákon č. 402/2000 o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a v Českej republike v roku 2004 lex Beneš. Osoba Andreja Hlinku je už v zákonodarstve Slovenskej republiky cez zákon o štátnych symboloch č. 37/1994, kde Rád Andreja Hlinku je hierarchicky druhý najvýznamnejší. A bol za zásluhy o vznik Slovenskej republiky.

Za prijatie zákona o Hlinkovi je aj 31 osobností profesionálnych historikov, z ktorých je 7 profesorov a 5 docentov histórie zo šiestich univerzít na Slovensku a Univerzity vo Viedni, Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a Slovenského historického ústavu Matice slovenskej. Je tu tiež petícia občanov a združení za prijatie zákona. Zákon podporujú organizácie, ako Spoločnosť pre kresťanské Slovensko, Matica slovenská, Kongres slovenskej inteligencie Slovakia Plus, Korene, Spoločnosť na ochranu národných a ľudských práv, SONP, Spoločnosť o vospolnosti, Spoločnosť Andreja Hlinku. Som presvedčený, že táto skutočne široká škála podpory tohto zákona ukazuje, ako osobnosť Andrej Hlinka je vnímaná slovenskou verejnosťou.

Je skutočne zarážajúce, že aj napriek jeho neoddiskutovateľným zásluhám pre vznik samostatnej Slovenskej republiky sa nájdu boľševickí pseudopolitológovia typu Kusý, ktorí už pomaličky mentálne retardovaní, a pseudohistorici, ako pani Závacká, ktorá blúznila o marxizme na Slovenskej akadémii vied, neviem, či ešte nie v roku 1990, pseudohistorik pán Chmelár, ktorý, neviem, akým zázrakom, získal docentúru dokonca z histórie a ktorý sa zviditeľňuje len, že hanlivým spôsobom chce poškvrniť úlohu Andreja Hlinku v novodobých dejinách Slovenska.

Čo je najsmutnejšie, že aj niektorí politici iného vierovyznania, ako je katolícke, spochybňujú miesto Andreja Hlinku v našich dejinách. Sú tolerantní k moslimom, k budhistom a neviem komu ešte, ale kresťan ku kresťanovi, to v žiadnom prípade nie. To je skutočne, to je tá vlastnosť, ktorá hýbe dejinami slovenského národa. Bohužiaľ.

Chcem zdôrazniť, že napríklad prof. Letz zdôraznil, že Hlinka nazval Hitlera pred nemeckými politikmi a označil ho ako "kultúrnu beštiu". Hlinka azda ako jediný odsúdil priamo aj fašistický režim Hitlera, keď povedal, že "nacistické novopohanstvo nie je vhodné pre katolícke Slovensko". Čiže nie ten pseudohistorik Chmelár alebo ako sa volá ten úbožiak, čo rozprával o tom, ako Hlinka vyjadroval sympatie alebo antipatie, alebo čo robil, ale skutočne Hlinka tvrdo a jednoznačne označil fašizmus a nacizmus ako novopohanstvo.

Vážené dámy, vážení páni, v súčasnosti, keď na Slovensku, ale aj v Maďarskej republike môžeme stále častejšie vidieť aktivity politikov, ktorým stále viac a viac vadia Benešove dekréty, resp. povojnové usporiadanie po 1. svetovej vojne, je namieste sa vracať k našim národným buditeľom, akým bez sporu Andrej Hlinka bol.

Chcel by som vás vyzvať, aby ste chápali význam jeho osobnosti aj s jeho kladmi a zápormi, lebo človek, ktorý intenzívne robil a bojoval za svoj národ, mohol urobiť aj nejaké chyby. Chcem však zdôrazniť, vážené poslankyne, vážení poslanci, že tento veľký Slovák spravil pre Slovensko a pre svoj národ pod Tatrami to, čo nespravil v novodobých dejinách na Slovensku nikto. Nikto!

Je našou povinnosťou aspoň touto malou, malou poctou dať hold tomuto obetavému a skromného Slovákovi, ktorý nadovšetko miloval svoj národ. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším ústne prihláseným je pán poslanec František Mikloško, pripraví sa Tibor Mikuš. Pán Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť naozaj veľmi stručný. Poviem tri odseky alebo vyjadrím sa k trom bodom.

Po prvé, toľko diskutované, prečo musíme prijímať zákon o Andrejovi Hlinkovi. Dámy a páni, áno, bolo by možné robiť tak, ako to urobilo ministerstvo zahraničia, že odhalilo tabuľu Clementisovi. Má to takú istú hodnotu, ako by sme to prijali zákonom. Nakoniec povedzme si úprimne, bez akéhokoľvek zákona bola odhalená tabuľa pred parlamentom Alexandrovi Dubčekovi, teda busta, a pomenované námestie podľa neho.

Ale slovenský parlament je predsa niečo výnimočné. Je to naozaj ten vrchol, ktorý si občania každé štyri roky zvolia, a je to, teda slovenský parlament a jeho vestibul predstavujú akýsi panteón toho, čo tu nejakým spôsobom všetci uznávame. Takto sme prijali, to je tradícia prvej republiky, zákon o Masarykovi a zákon - tak nebudem tu spomínať, dávno to bolo všetko povedané. Takto sme prijali zákon o Štefánikovi a nevidím najmenší dôvod, prečo by takýmto spôsobom v tomto panteóne slovenskej histórie a parlamentarizmu nemohla byť prítomná busta Andreja Hlinku. Čiže toto je štýl, ktorý sa na Slovensku zabehol a je to úplne v poriadku.

Druhá vec, tento zákon naozaj rozvíril veľkú diskusiu a mňa teda najmä zaujali odkazy historikov. Myslím, že popri analytikoch, politológoch je tu nová skupina ľudí, historici, ktorí v tejto chvíli sa vyhlasujú za akýchsi tých najkompetentnejších. Ich najkompetentnosť spočíva v tom, že nám odkazujú, nemiešajte sa do histórie, nechajte to historikom. Nuž chcel by som veľmi skromne podotknúť, že sme to nechávali historikom strašne dlho a nechali sme im to za obdobie komunizmu, historikom, a, bohužiaľ, okrem dvoch historikov, Jozefa Jablonického a Jána Mednárika, nenašiel sa historik, aspoň nepamätám sa, ktorý by vyšiel s pravdou, tou, ktorú si myslí, na svetlo božie. Čiže trošku skromnejší, pokiaľ ide o obdobie komunizmu. A nechali sme to naprosto v pokoji na historikov aj po novembri 1989. A čakáme 20 rokov a máme tu stále prítomnú len monografiu Karola Sidora, ktorá bola ešte za slovenského štátu alebo prvej republiky, a máme tu jednu monografiu o Hlinkovi. Čiže s radosťou to necháme na historikov, len mohli by už niečo aj urobiť.

A pokiaľ ide o zákon samotný. Čím ten zákon bude jednoduchší, tým bude menej historický, tým sa menej bude naozaj táto snemovňa posúvať do roly historickej, posudzovanie nejakých historických detailov a o to bude lepší. Čím bude ten zákon jednoduchší, tak tým bude vyjadrovať ten základný signál, o ktorý by nám malo ísť, a to je politické, celkové politické posolstvo, ktoré táto osobnosť tu zanechala.

Čiže veľmi sa prihováram za to, aby odtiaľ vypadlo ako "otec národa". Absolútne treba rešpektovať, či už konfesie alebo nejakí občania nechcú, aby to bol takýto titul, tak to treba rešpektovať. Veľmi sa prihováram, aby žiadna trestnosť tam nebola, lebo to by sme skĺzli do úplne trápnej polohy. No a aj ďalšie veci, pokiaľ by tam neboli, bol by som rád.

Podstatné je, že zákonom prijmete to, že v panteóne slovenského parlamentarizmu bude busta Andreja Hlinku so základným názvom alebo nadpisom, ktoré sleduje jeho celoživotné posolstvo a zásluhy.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na pána poslanca Mikloška sa prihlásili páni Lipšic a pán Rydlo. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Pán Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som nadviazal na pána poslanca Mikloška. Ak by na Slovensku a predtým v Československu nebola tradícia prijímania zákonov o významných štátnikoch, tak by sme asi takýto zákon nemuseli prijímať. Ale tým, že tradíciu máme, a pomerne dlhodobú, je úplne náležité, že takýto návrh prišiel.

Po druhé by som chcel súhlasiť s pánom poslancom, že pokiaľ ho vieme urobiť akceptovateľným pre širšie politické spektrum, bolo by to fajn. Andrej Hlinka nerozdeľoval, ale spájal. Čiže pokiaľ by naozaj kopíroval verziu Štefánikovho zákona, myslím, že by sme urobili aj zadosť dedičstvu Andreja Hlinku. Preto podporujem aj návrh, ktorý dal pán kolega Hrušovský, aby v zmysle stanoviska historikov bol nahradený výraz "maďarských orgánov" "uhorských orgánov". A historici to tu spomínajú, historicky najpresnejším by bolo hovoriť o streľbe uhorských žandárov. Chcem tým povedať, že tento zákon by nemal byť proti nikomu namierený. Mal by byť pozitívny a mal by mať pozitívny odkaz.

Posledná poznámka. Samozrejme, že Andrej Hlinka mal aj mnohé kontroverzné výroky, ale na každú osobnosť treba pozerať očami toho času. Takisto ako by nebolo správne, keby Američania zavrhovali otcov zakladateľov, pretože boli otrokármi v 18. storočí. Našimi očami je to niečo neprípustné. Ale vždy treba historické osobnosti vnímať v čase, keď pôsobili. Je tam aj nejaká hranica. Tou hranicou je, pokiaľ priamo participovali na fungovaní totalitného režimu, ale zjavne tento problém u Andreja Hlinku nie je. Mrzí ma, že niektoré cirkvi sa vyjadrili negatívne, pretože v každej historickej dobe a historické osobnosti, aj ktoré tie cirkvi založili, je možné nájsť mnohé kontroverzné výroky. Opakujem, bolo by dobré vnímať tieto osobnosti z pohľadu toho, v akej dobe pôsobili, v akých rokoch pôsobili - a takisto aj u Andreja Hlinku.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Mám len krátku poznámku na doplnenie toho, čo pán Mikloško povedal, resp. nepovedal, lebo nevie. Slovenská historiografia neexistovala len na Slovensku, ale existovala počas rokov komunistickej totality aj v zahraničí a slovenskí historici žijúci v zahraničí publikovali o Andrejovi Hlinkovi, primerane ich možnostiam, monografie. Na Slovensku vyšla jedna pekná monografia od pána prof. Vnuka, ktorá bola publikovaná asi pred ôsmimi alebo niekoľkými rokmi. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Mikloško nepotrebuje reagovať na faktické poznámky. Takže ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Tibor Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nemám pochybnosť, žiadnu pochybnosť o osobnosti Andreja Hlinku. Chcel by som povedať pár slov k tomu, akým spôsobom podľa mojej mienky by sme sa mali stavať k všetkým osobnostiam, ktoré formovali naše dejiny, našu kultúru, náš národ a našu štátnosť.

Som presvedčený, že je povinnosťou príslušníka každého národa, aby bez ohľadu na to, kde pôsobí, a teda nemusí byť len historik, pripomínal svetlé postavy svojich dejín, tie postavy, ktoré prispeli k budovaniu vlastnej štátnosti, ktoré prospeli vlastnému národu a ctili si príslušníkov iných národov a neškodili im. Andrej Hlinka bezpochyby takou osobnosťou je.

Každý národ má naozaj, ako to už bolo povedané, panteón svojich hrdinov. Aj my máme povinnosť budovať tento panteón. Je to naozaj naša povinnosť. Máme veľký historický dlh voči mnohým veľkým postavám z našich dejín a nečudujme sa, ak naša mládež nie je národne uvedomelá, nevie veľa o vlastných dejinách, nečudujme sa, pretože častokrát možno sami spôsobom, akým diskutujeme o veľkých osobnostiach, prispievame k nízkemu národnému povedomiu, naozaj k nízkej vzdelanosti.

Ako by sme to mali robiť? Veľmi jednoducho poviem, ako to vidím ja. Ako národovci. Naozaj ako národovci, ako ľudia, ktorí si ctia svoj pôvod, svoju kultúru, svoje korene, svoj materinský jazyk, ktorí si ctia dom, v ktorom žijú, a ctia si teda aj všetkých ostatných, ktorí v tom dome žijú, bez ohľadu na to, aké majú korene, aký majú jazyk, akým hovoria, aký je ich materinský jazyk, ale všetkých tých si ctia, ktorí prispievajú k zveľaďovaniu tohto domu. Tým domom je pre mňa Slovensko - Slovenská republika. Naozaj tak vidím všetkých, ktorí v tom dome žijú. Vážim si ich. Čiže mali by sme ako národovci vždy odmietať akékoľvek potláčanie práv príslušníkov iných národov. Hovorím akékoľvek, v akejkoľvek rovine a v akejkoľvek dobe.

Som presvedčený, že miesto v našom panteóne by si zaslúžili mnohí ďalší. Spomeniem pár, ktorí mi napadli a ktorí by možno, nielen Štefánik, nielen Hlinka, ale určite aj biskup Moyzes, kardinál Rudnay, ktorý povedal, že aj keby bol na Petrovom stolci, bude Slovákom - niečo podobné ako povedal v iných súvislostiach Hlinka ako človek nezlomnej vôle. Ale takisto Citovský, určite Karol Kuzmány, určite Hurban, ktorý je príkladom takisto nezlomného muža, určite Bernolák a mohol by to byť aj Aurel Stodola, určite Štefan Banič a Jozef Murgaš, ale keby sme išli ďalej do histórie, aj kardinál Pázmány a možno, nielen možno, určite Oto Smik, určite Alexander Dubček. A mnoho ďalších, ktorí by nám, keby sme spoločne rozmýšľali, ktorých mená by nám napadli a vyvolali by častokrát kontroverznejšie reakcie ako svetlá postava našich dejín Andrej Hlinka.

Ale čo my môžeme urobiť? Môžeme byť príkladom, ako v budúcnosti pri budovaní toho panteónu citlivo pristupovať k hodnoteniu jednotlivých osobností a nevytŕhať z kontextu naozaj len malé epizódky z ich života, ale posudzovať ich treba komplexne. V tom môžeme byť príkladom.

Mali by sme sa naozaj snažiť pozerať na tie osobnosti nielen z pohľadu úzkeho, povedzme pohľadu príslušnosti k politickej strane, lebo aj to tu zaznieva, z úzkeho pohľadu konfesného alebo iného, z môjho pohľadu veľmi úzko hodnotovo orientovaného prístupu. Naozaj sa pozerajme jasnými očami a nesnažme sa zveličovať to, čo je negatívne. Nikto naozaj nie je dokonalý a ako už bolo povedané: "Nech hodí kameňom, kto je bez viny." Vinu určitú v určitých súvislostiach má každý z nás, každý z nás v živote určite zlyhal.

Ale teraz k tomu národnému povedomiu. Je to našou povinnosťou, je to otázkou naozaj každého z nás - budovať národné povedomie, budovať národnú hrdosť, budovať, prispievať k posilňovaniu slovenskej štátnosti. Ale takisto je našou povinnosťou prispievať k spoločnému porozumeniu.

Takže ak sa pozrieme takto jasne aj na Andreja Hlinku, tak si myslím, že nemôžeme mať námietky voči predkladanému zákonu a námietky voči tomu, aby aj prostredníctvom zákona bol Andrej Hlinka zaradený do slovenského panteónu hrdinov.

Čo vidím tu? Vidím, že častokrát, je to môj súkromný dojem, sa pozeráme na iniciatívu Slovenskej národnej strany ako na iniciatívu, ktorá môže priniesť len politický kapitál, a niektorí sa snažia predbiehať. A takisto možno aj ťažiť. Ja si myslím, že treba uznať, že vždy s nejakou myšlienkou príde niekto prvý. Ak je to dobrá myšlienka, tak ju treba podporiť. Slovenská národná strana v tomto prípade prišla s dobrou myšlienkou. Ja si myslím, že nie je namieste snažiť sa ju predbiehať, teda Slovenskú národnú stranu, pre mňa prišla ako prvá s myšlienkou a nie je namieste ju predbiehať. Myslím si, že treba tento návrh zákona podporiť. Ja ako Slovák, ako národovec, ako človek, ktorý má úctu aj k iným, určite tento zákon podporím a myslím si, že väčšina mojich kolegov z Ľudovej strany takisto.

Myslím si, že je veľmi dôležité, a to je tiež súčasťou toho zákona, aby sme nikdy nemlčali o tom, v prípadoch, keď ide o nespravodlivosť. Som hrdý na to, že pred tromi rokmi táto snemovňa prijala deklaráciu o genocíde Arménov. Ako vidíte, americký Kongres to urobil tiež dva roky po nás. Tiež sme mali mnohí alebo mnohí mali snahu sa pozerať na tento problém príliš úzko, z pohľadu interpretácie len príslušníkov niektorých národov.

Ešte jedna vec. Myslím si, že hlasovanie o tomto zákone nebude len vysvedčením o našom vzťahu k Hlinkovi ako k osobnosti, k slovenským dejinám a Slovensku, ale myslím si, že hlasovanie bude aj vysvedčením o tom, aké hodnoty uznávame, podľa akých hodnôt žijeme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Tibora Mikuša sa prihlásil pán poslanec Daniel Lipšic. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ja by som chcel len veľmi stručne zareagovať, lebo pán poslanec spomínal aj mnohé ďalšie osobnosti. Samozrejme, že každá osobnosť môže byť kontroverzná, ale niekde musí byť nejaká hranica. Pán poslanec spomínal Alexandra Dubčeka. Ja si myslím, že tá hranica by mala byť tam, pokiaľ niekto aktívne sa podieľal na fungovaní totalitného režimu. K takej osobe by sme ani pre nejaké zásluhy nemali prijímať zákony. Čiže niekde hranica musí byť. Len argument, že každý je kontroverzný, preto každý môže mať zákon, asi by znamenalo, že by sme nemali žiaden vodiaci princíp na prijímanie takýchto zákonov. Ja si myslím, že v tomto musíme byť striedmi a tú hranicu by sme ani v budúcnosti nemali mať ambíciu nikde prekračovať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktickú poznámku chce pán poslanec Tibor Mikuš. Nech sa páči.

T. Mikuš, poslanec: Áno, ďakujem pekne za reakciu. Pán poslanec, ja si myslím, že treba naozaj zvažovať veľmi citlivo, kto, čo vo svojom živote urobil, ale treba sa pozerať hlavne na to, na ktorej strane bariéry stál na konci svojho života a čo urobil. A myslím si, že jednoznačne o Alexandrovi Dubčekovi sa dá povedať, že stál na správnej strane bariéry, a aj keď bol súčasťou mašinérie, ktorá gniavila nielen slovenský národ, tak nakoniec sa postavil proti tejto mašinérii a bol veľkým príkladom a veľkým humanistom. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj mne sa žiada k tejto téme vystúpiť a chcem krátko vystúpiť za náš poslanecký klub, ale aj za politickú stranu, ktorej som predsedom.

Chcem na úvod veľmi otvorene povedať aj s istou úprimnosťou, že súhlasím s tými, ktorí hovoria, že prijímať zákony na počesť alebo uctenie si významných ľudí našej histórie je a bude skôr problematickým ako bezproblémovým aktom. Myslím, že je to tak preto, že významné osobnosti bývajú neraz, ako tu už bolo aj pred chvíľočkou povedané, kontroverzné a nie sú prijímané celým spoločenským spektrom tak, ako povedzme sa to podarilo v prípade Milana Rastislava Štefánika.

Hranica. Naozaj budeme dlho diskutovať, kde je tá hranica a kde sú tie mantinely, v ktorých sa budeme pohybovať, aby sme takéto zákony nezačali nosiť do Národnej rady stále častejšie.

Myslím si, že takáto téma je veľmi citlivá, skôr problematická aj preto, že významné osobnosti našej politiky reprezentovali isté politické idey, hodnoty, politickú líniu, a myslím si, že práve preto prevláda veľmi často názor, že prijímať zákony na vyjadrenie úcty k takýmto ľuďom politikom je problematické, lebo práve táto skutočnosť ľudí pomerne rozdeľuje. Rozdeľuje ich podľa toho, k akému politickému prúdu daný politik patril. A ja si myslím, že je to celkom prirodzené.

No a na strane druhej je tu zákon a ten by mali rešpektovať všetci, bez ohľadu na to, k akej politickej línii, hodnotovému prúdu politické osobnosti sa hlásia. A tak sa celkom prirodzene môžeme dostať a diskusia v našom poslaneckom klube aj ukázala, že sa aj dostávame do základného protirečenia. Na strane jednej sme slobodní pri príklone k tej alebo onej politickej strane, k programovej a ideovej línii tejto strany, teda aj k jej predstaviteľom, na strane druhej nás zákon môže nútiť, aby sme takúto politicko-ideovú identitu, úctu či rešpekt uplatňovali, preukazovali aj voči politikovi, ktorý je z iného politického spektra, reprezentuje ideovú líniu, s ktorou máme právo sa rozchádzať alebo právo s touto líniou nesúhlasiť.

Osobne si myslím, že majú pravdu aj tí, ktorí hovoria, že osobnosti našej histórie je najlepšie ponechať historikom a ľuďom samotným. Organizujme ankety, plebiscity, konferencie, ale nemyslím si, že ísť cestou zákonov je aj do budúcnosti to najlepšie riešenie. Najmä preto, čo som povedal a čo sa aj v tejto krátkej diskusii, myslím celkom dobrej, objavilo - kto bude ďalší, kto bude o dva mesiace, kto bude v ďalšom období?

Veľmi ma zaujalo vystúpenie kolegu Mikuša a veľmi s ním súhlasím. Bolo by nešťastím, keby naša mládež prechovávala ľahostajnosť k osobnostiam našej histórie. Ale keď som pána poslanca Mikuša počúval, tak mi napadla otázka, že či naše deti v škole budú o Hlinkovi vedieť viac, keď prijmeme tento zákon? Nestačí. Nestačí to vybaviť dnes zákonom a myslieť si, že vec je vybavená. Myslím si, že náš záujem o Hlinku a o našu históriu by týmto aktom končiť nemal a že by sme mali urobiť omnoho viac v učebných osnovách a v ďalších oblastiach, aby najmä mládež naše osobnosti spoznávala, aby sa vedela nimi inšpirovať.

Druhým problémom, ktorý som v súvislosti s návrhom zákona videl, bol pôvodný text. Ten pôvodný text naozaj nebol dobrý, ale vidíme už dnes, že doznal zásadné zmeny, a verím, že niektoré sa ešte presadia.

A napokon problémom, ktorý v súvislosti s návrhom zákona je evidentný, bola aj forma jeho predloženia a spôsob jeho takpovediac nastolenia. Už tu hovorili kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia, že tak trošku automaticky sme predpokladali, že do druhého, tretieho čítania pôjdu obidva návrhy, aby vznikla čo najširšia platforma na hľadanie čo najvšeobecnejšie akceptovateľného textu. To, že vládna väčšina odmieta ten druhý text posunúť do druhého čítania, vo mne vyvolalo isté obavy. Aby sme tento zákon opäť nepoužili ako nástroj na rozdeľovanie ľudí. Na delenie Slovákov na dobrých a roduverných a tých druhých, zradcov a janičiarov. Trošku to dýchlo aj našej rozprave. Nechoďme touto cestou! Nezneužívajme osobnosti našej histórie na to, aby sme sa znovu rozdeľovali. A bolo by veľkým nešťastím, keby sme zákon o Andrejovi Hlinkovi použili na vyvolávanie novej nenávisti alebo nejakých vášní.

Chcem povedať veľmi otvorene, a tiež sa pokúsim byť úprimný, myslím si, pani podpredsedníčka Národnej rady, že slovenské srdce môže tĺcť aj v niekom, kto za tento zákon hlasovať nebude a ani takýchto ľudí by sme nemali odsudzovať.

A teraz celkom na záver, dámy a páni, v poslaneckom klube SDKÚ - DS, hovorím otvorene, vnímame osobnosť Andreja Hlinku rôzne. Niektorí vidíme viac jeho pozitív, vážnych pozitívnych rozhodnutí v zlomových chvíľach našej histórie. Pre mňa nie je možno záver života Andreja Hlinku, ako hovoril pán Mikuš, ale práve to, ako sa vedel postaviť v tých kľúčových momentoch k podstate veci, pre mňa je toto kľúčové pri nazeraní na jeho život, jeho prácu, jeho politické pôsobenie. Ale treba otvorene povedať, že niektorí v našom klube pociťujú k Andrejovi Hlinkovi aj odstup alebo rezervovanosť a aj nesúhlas s niektorými jeho výrokmi alebo činmi. Na jednom sme sa ale zhodli všetci: zákonom rozhodovať o úcte k politikom nie je najvhodnejšie ani najzmysluplnejšie. Preto do budúcnosti by sme azda od takejto metódy skôr upustiť, aby nebola inflácia, aby sme sa nezačali predháňať, aby sme neurobili naozaj zákony, ktoré budú ľudí rozdeľovať.

No a čo sa týka samotnej predlohy, ktorú máme pred sebou, budeme rozhodovať každý tak, ako uzná za vhodné. A, samozrejme, aj podľa toho, ako bude vyzerať ten konečný návrh. Aj preto kolega Liška dal niektoré pozmeňujúce návrhy.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)