M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami: pani poslankyňa Belousovová, Slota, Palko, Rydlo, Hrušovský, Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani podpredsedníčka Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Köteles, napriek tomu, že vám bolo veľmi zle rozumieť, pretože určite vaši kolegovia z SMK vybrali práve vás, s tým hrozným maďarským prízvukom som ledva niektoré slová si vedela preložiť, celé vaše vystúpenie považujem za nehoráznu provokáciu Strany maďarskej koalície. (Ruch v sále.)

Ako si vy dovolíte v takýto pohnutý čas vlastne tu okydávať obete maďarského šovinizmu?! Ako si to môžete dovoliť? Ako môžete povedať... (Ruch v sále.) Nechajte ma rozprávať! ...že sa vlámali do kostola, že ukradli z neho veci?! Veď to bol kostol, ktorý si postavili zo svojich mozoľov. To bol ich kostol, oni sa nikde nevlámali!

Ako si dovolíte ospravedlňovať vraždy nevinných ľudí, dokonca dvoch detí, za to, že chceli jednoducho, aby im kostol posvätil Hlinka?! A vlastne ste celé toto tu predviedli, že to bola nie vražda, nie masakra, ale že to bola nejaká sebaobrana.

Ja si myslím, že to bola najhnusnejšia provokácia! A ukázali ste pravú tvár poslancov SMK a vašej politiky SMK, ktorá je nechutná, hadia a sústavne len provokujete. Došli ste tak ďaleko, že dokážete pri tomto výročí, pri tom, keď by ste si mali vstúpiť do svedomia možno za svojich predkov, tu ešte kydať na obete, na ľudí, ktorí boli nevinne zavraždení?! Veď to sa nedalo jednoducho počúvať. A naozaj preto, že len sme v parlamente, mohol pán poslanec dohovoriť. To bola absolútne nehorázna provokácia, ktorú my tu v rámci zásad nejakej demokracie musíme trpieť? (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Slota.

J. Slota, poslanec: Ja by som teda skutočne chcel zdôrazniť, že toto pán Köteles asi čítal nejakú policajnú správu z toho obdobia, takže to je jasné, že je to tak asi, teda maďarská verzia bola presne taká.

Ja by som chcel povedať, Béla Bugár, ty ako Vojto Bugár sa mi viacej páčiš. A takých, ako bolo tých päť akože policajtov, ktorí sa hlásili k Slovákom, alebo boli Slováci, neviem, aj Lajos Kossuth pochádzal zo slovenskej dediny Košúty, teraz obce Priekopa, na severnom Slovensku v Turčianskej župe. Ako dieťa prázdninoval u svojho strýca Ďurka Košúta, slovenského národovca a nadaného spisovateľa. Chodil do slovenskej ľudovej školy v Záturčí v prvom desaťročí 19. storočia. A čítať a písať sa učil ešte zo slovenského šlabikára. Po maďarsky sa Kossuth naučil až ako dospelý. Žil potom v Budapešti a neskôr sa stal úspešným politikom, publicistom a nakoniec vodcom maďarskej revolúcie v roku 1848. Oduševneným šíriteľom myšlienky "veľkého maďarského národa" a pomaďarčovania Slovákov.

Áno, aj takí boli Slováci. Tí skutoční starí Maďari boli viacej Mongoli ako Európania, hej, a možno sú niekde ešte tam na tých pustách tie ich pozostatky. A tí Maďari, ktorí sa robia najväčšími Maďarmi, tak to sú, samozrejme, pomaďarčení Slováci alebo niektorí iní - Chorváti alebo Rumuni, alebo ja neviem kto. (Reakcie z pléna.)

A takisto aj Sándor Petöfi mal slovenských rodičov. (Reakcie z pléna.) Jeho otec Štefan Petrovič bol z Novohradskej župy, kde žili Slováci. Matka Mária Hrúzová pochádzala z Lešňa v Turčianskej župe na severnom Slovensku.

Tak toto sú Slováci, najväčší dvaja Maďari, veľkí, ktorí, jeden urobil maďarskú revolúciu, druhý najväčší básnik, a obidvaja boli Slováci! Ale my sa hanbíme za týchto Slovákov... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, bola by škoda, keby sme pokojnú a korektnú atmosféru, no... Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Palko. (Ruch v sále.)

V. Palko, poslanec: Vážený pán poslanec Köteles, dnes sa tu, bohužiaľ, častokrát strieda veľmi nevhodná forma s veľmi nevhodným obsahom, ak sme u kolegov zo SNS kritizovali veľmi nevhodnú formu, tak vo vašom prípade, pán poslanec, musím sa kriticky zmieniť o nevhodnom obsahu vášho vystúpenia.

Pán poslanec, veľmi ste znížili politickú hodnotu vyhlásenia SMK k 100. výročiu Černovej, veľmi nešťastne ste ju znížili. Viete, hovoriť alebo polemizovať o národnosti strelcov žandárov je nevhodné. Dobre vieme, že tie výstrely v Černovej boli výsledkami istej politiky (reakcia z pléna), istej politiky. Istej vládnej politiky, s ktorou Slováci nemali nič spoločné. Naznačovať tu, že pomaly šlo o nejakú slovenskú občiansku vojnu, to je nezmysel a je to veľmi-veľmi nevhodné.

Pán poslanec, beriem to tak trošku ako nové trendy, ktoré sa tu objavili v SMK po zmene vedenia SMK. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo s faktickou pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Chcem odcitovať iba jednu poznámku zo stanoviska slovenských historikov k Andrejovi Hlinkovi, kde oni taxatívne píšu, že: "Historicky najpresnejším by bolo hovoriť o streľbe uhorských žandárov, keďže títo boli v službách vtedajšieho uhorského štátu, a to bez ohľadu na to, že viacerí z nich sa podľa platnej uhorskej štatistiky hlásili k slovenskej materinskej reči. Hovoriť o slovenských žandároch je však nezmyselné. Neporovnateľne dôležitejšie než to, kto strieľal, je totiž to, kto chcel uskutočniť násilnú posviacku kostola s aktívnou asistenciou žandárov a kto dal príkaz uskutočniť tento neľudský masaker, proti ktorému protestovala civilizovaná Európa."

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má s faktickou slovo pán poslanec Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, aj takto sa dajú vykladať a deformovať niektoré vážne historické udalosti, ktoré sú pre Slovákov, ale myslím, že rovnako aj pre Maďarov, veľmi dôležité na to, aby sme sa nad nimi mohli zamyslieť.

Čo mňa najviac zarazilo a prekvapilo, tvoj postoj k Andrejovi Hlinkovi. Ty si pomaly spravil zodpovedného za to, že nevysviacal kostol v Černovej Andrej Hlinka, jeho samého! Lebo si hovoril, že nemohol, lebo čakal na žalár, nemohol, lebo ho vtedy spišský biskup suspendoval. Áno, to je pravda. Len si nepovedal prečo. Len si nepovedal prečo. A to by som rád počul od teba, že koho ty v tejto chvíli považuješ za toho zodpovedného vinníka, prečo sa vlastne ten masaker v Černovej stal. Ako by si aj ty pomaly tých ľudí, ktorí sa domáhali svojich práv, bol urobil zodpovedných za to, že sa vzbúrili a že výsledok tej vzbury bola potom streľba. Ale koho streľba? A na pokyn koho?

Takže skúsme sa takto zodpovedne naozaj postaviť k tomu. A to, čo si ty tu predviedol, mňa veľmi urazilo. A som prekvapený naozaj, že si sa znížil k takémuto historickému hodnoteniu takejto vážnej udalosti. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Rafaj, to je omyl? Aha, pán poslanec Köteles, vy pravdepodobne chcete reagovať na faktické, takže na koniec vám dám slovo. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Rafajovi. Vážení páni, už som uzatvoril možnosť s faktickými poznámkami, tak ešte pán poslanec Gabura a koniec. Dobre, ďakujem.

Zapnite mikrofón pánovi Rafajovi.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Köteles, ja neviem, či mám byť smutný, alebo šokovaný z vašich slov, pretože ja som bol presvedčený doteraz, že Apponyiho duch skončil v roku 1918 v parlamente. Neviem, prečo musíte oživovať Apponyiho ducha práve pri takej významnej udalosti, ako je 100. výročie masakry v Černovej?

Všetci sme tu z toho smutní, ale aj spravodlivo rozhorčení, a preto mi dovoľte, aby som zareagoval proticitáciou iného historika maďarského, ktorý možno aj prepisoval tieto dejiny, je to Oszkár Jászi a pri príležitosti výstrelov padlých v Černovej situáciu prirovnal k nálade ľudí - a teraz veľmi dobre počúvajte, lebo veľmi presne citujem - "spustošeného kraja po odchode lupičskej bandy". No ak sme na toto odkázaní, na takéto historické a pahistorické zdroje, tak je mi z vás ľúto! Je mi z vás ľúto a vzývajte si Apponyiho.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Gabura.

P. Gabura, poslanec: Pán predsedajúci, ja by som vás chcel poprosiť, že skôr ako pôjdeme hlasovať, aby sme si minútou ticha uctili obete Černovej. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte dávam slovo so stanoviskom k faktickým poznámkam pánovi poslancovi Kötelesovi. Máte slovo, pán poslanec.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, som presvedčený, že Slováci dianie v Černovej právom považujú za svätú vec. Ale teraz citujem pani Belousovovú: "Treba hovoriť pravdu!" Nič iné som nerobil, len som citoval napríklad z knihy Romana Holeca "Tragédia v Černovej". Túto knihu vydala Matica slovenská.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Vážení kolegovia, bol tu návrh, aby sme si uctili Černovú a obete v Černovej minútou ticha. Ak je všeobecný súhlas (súhlasná reakcia pléna), tak poprosím.

(Minúta ticha.)

Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením prihlásených s faktickými poznámkami sme ukončili vystúpenia v rozprave. Dovoľte mi, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú. Zároveň by som prerušil rokovanie o tomto bode programu. Keďže sme sa dohodli, že hlasovať o obidvoch tých návrhoch, ktoré sme prerokovali, budeme hneď po skončení rozpravy, tak vyhlasujem ešte poslednú 10-minútovú prestávku na poradu klubov. (Reakcie z pléna.) Je potrebné, mám od spravodajcu informáciu, že je potrebné ešte doriešiť niektoré veci vo väzbe na, upozorniť kluby a prebrať hlasovanie, lebo ide o veľmi zložitú vec. Odpustite, 10 minút vydržíme ešte a za 10 minút to... (Reakcie z pléna.) Dobre, takže 5 minút. Dobre? Päť minút prestávka. Dohodnutí!

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu 14. schôdze.

Ako o prvom budeme hlasovať v druhom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rafaela Rafaja a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku (tlač 396).

Poprosím pána poslanca Minárika, aby ako spoločný spravodajca uvádzal návrh hlasovania.

P. Minárik, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, v rozprave vystúpilo desať pánov poslancov a poslankýň, z toho páni poslanci Liška a Hrušovský dali pozmeňujúci návrh. Bude to možno trošku zložitejšie, ako by sa zdalo, na sedemparagrafový zákon máme 14 pozmeňujúcich návrhov. Môžeme pristúpiť k hlasovaniam o návrhoch, ktoré máme v časti IV spoločnej správy, a to takto: Budeme spolu hlasovať o bodoch 1 až 4 a 6 s odporučením gestorského výboru schváliť. Potom budeme hlasovať o bode 7, ktorý na osobitné hlasovanie vyňal pán poslanec Liška, pretože koliduje s jedným z jeho návrhov. Potom budeme hlasovať o jeho návrhoch, ktorých je 6. Ja by som sa chcel opýtať pána kolegu, že ako chce hlasovať, že či en bloc alebo... (Reakcia poslanca.) Tak budeme hlasovať jednotlivo o týchto návrhoch. A keď nebudeme mať prijatý nejaký vylučujúci návrh, budeme hlasovať ešte o návrhu pána poslanca Hrušovského. To sú všetky pozmeňujúce návrhy.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najprv o bodoch 1 až 4 a 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Body 1 až 4 a 6.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 98 za, 12 sa zdržalo, 25 nehlasovalo.

Konštatujem, že body 1 až 4 a bod 6 sme schválili.

P. Minárik, poslanec: Ďalej hlasujeme o bode 7 zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 7.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 4 za, 96 proti, 15 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

Konštatujem, že tento bod sme neodsúhlasili.

P. Minárik, poslanec: O bode č. 5 hlasovať nemôžeme, pretože je v kolízii so schválenými bodmi 3 a 4. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch pána poslanca Lišku. Najprv budeme hlasovať o bode č. 1. To je zmena prvej vety v § 1.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 29 za, 4 proti, 85 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

P. Minárik, poslanec: O bode č. 2 nehlasujeme, hlasovali sme v spoločnej správe. O bode č. 3a hlasovať nemôžeme, pretože sme vyriešili v bode 3 a 4 spoločnej správy. Môžeme hlasovať o bode č. 3b, to je vlastne doplnok faksimile a citátu Andreja Hlinku k tej buste na tú tabuľu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 41 za, 2 proti, 72 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

Tento návrh sme neschválili.

P. Minárik, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 4, čo je vypustenie odseku 2 z § 4, teda ochrana blízkeho okolia Mauzólea Andreja Hlinku v Ružomberku.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 139 prítomných, 31 za, 15 proti, 72 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

Tento návrh sme neschválili.

P. Minárik, poslanec: O bode č. 5 hlasovať nemôžeme, je totožný s bodom č. 6 spoločnej správy. O bode č. 6 budeme hlasovať, to je vlastne tá alternatíva k bodu 7 spoločnej správy.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 114 za, 5 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.

Tento návrh sme prijali.

P. Minárik, poslanec: Schválením tohto bodu sa stal návrh pána poslanca Lipšica, ale predniesol pán Hrušovský, bezpredmetný. A vzhľadom na oprávnenia, ktorými ma vystrojil môj gestorský výbor, odporúčam, aby sme hlasovali o postúpení do tretieho čítania.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 100 za, 2 proti, 9 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.

Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu a budeme, pán spravodajca, hlasovať v treťom čítaní.

P. Minárik, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 94 za, 26 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne všetkým.

P. Paška, predseda NR SR: Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.

A teraz pristúpime k hlasovaniu o podaných návrhoch k

pripomenutiu si 100. výročia tragédie v Černovej.

Hlasovať budeme v poradí, ako boli prednesené v rozprave.

Ako prvý som v rozprave vystúpil a predniesol som návrh uznesenia Národnej rady. Prezentujeme sa a hlasujeme. (Ruch v sále.) Hlasujeme o návrhu, ktorý som predniesol ako prvý.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 140 za, 1 proti, 1 nehlasoval. (Potlesk.)

Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia.

Pýtam sa navrhovateľov, ktorí vystúpili v rozprave s návrhmi na iný text uznesenia, či chcú, aby sme hlasovali o týchto návrhoch. Vzhľadom na to, že sme odhlasovali návrh, ktorý som predniesol ako vyhlásenie Národnej rady, nebudeme hlasovať o ďalších návrhoch.

Procedurálny návrh, pán predseda Slota? (Reakcia poslanca.) Pán poslanec Palko, procedurálny?

V. Palko, poslanec: Pán predseda, len som chcel povedať to, čo ste povedali sám pred chvíľkou, sťahujeme náš návrh a nežiadame o ňom hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani podpredsedníčka Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ja chcem len pozvať všetkých poslancov, poslankyne a každého, kto bude mať záujem, o 13.15 hodine sa otvára výstava Černovská tragédia. Bude to tu dole vo foyer. Takže všetci ste vítaní. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, tým sme odhlasovali prerokované body programu. Budeme pokračovať v rokovaní ešte prerokovaním, vzhľadom na to, že je tu pán minister hospodárstva, pán Ľubomír Jahnátek, bodmi o vládnom návrhu č. 51 a vládny návrh zákona o investičnej pomoci a návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou. Potom preruším rokovanie a budeme pokračovať tak, ako sme sa dohodli, v pondelok ráno o 9.00 hodine zaradeným bodom Petícia občanov a ďalšími neprerokovanými bodmi.

Takže poprosím teraz o kratučkú prestávku a budeme pokračovať rokovaním o návrhoch, ktoré prednesie v zastúpení vlády pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, v záujme toho, aby sme ešte prerokovali veci, kde máme pripravených aj navrhovateľov, aj spravodajcov, a v rámci racionality rokovania, aj napriek tomu, že sme zažili emotívne silné rokovanie, poprosím, keby tí, ktorí chcú zostať, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pokračovať ešte na 50 minút v rokovaní Národnej rady, aby sme prebrali aspoň dva body programu, ktoré ešte máme. Ďakujem veľmi pekne za pochopenie. Poprosím, vážených kolegov, naozaj posadiť sa, opustiť sálu, kto chce opustiť. Poprosím pánov poslancov, ktorí radi diskutujú o vedení schôdze a o rokovacom poriadku, keby mi pomohli urobiť poriadok v rokovacej sále. No dobre, zdá sa, že je pokoj.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 354).

Pán minister Ľubomír Jahnátek, máte slovo. A poprosím tiež pána spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku, pána poslanca Janiša. Pána poslanca Janiša by som poprosil, keby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem pekne.

Pán minister, máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som si počas včerajšej rozpravy stačil zachytiť niektoré pripomienky poslancov a chcel by som veľmi stručne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte len, pán minister, ak môžem povedať, chcete vystúpiť v rozprave, lebo ešte sú dvaja poslanci prihlásení do rozpravy. Tak ak chcete záverečné slovo. Dobre, takže nie. Takže ja som bol v tom, že chcete vystúpiť, prepáčte. Takže potom ešte chcem pripomenúť, že sú do rozpravy prihlásení páni poslanci Magdaléna Vášáryová a Martin Kuruc. Takže prepáčte, prosím, ak som spôsobil zmätok.

Poprosím pani poslankyňu Vášáryovú, má slovo ešte v rozprave. Rovnako pripraví sa pán poslanec Martin Kuruc.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na požiadanie zástupcov historických banských miest by som rada pridala niekoľko argumentov proti novele zákona, ktorý prerokovávame, a venovať sa chcem najmä § 33a, ktorý hovorí o vecnom bremene.

Navrhované ustanovenie vyburcovalo nielen predstaviteľov, ale aj občanov starobylých banských miest, ktoré doslovne stoja na voľakedy bohato využívaných žilách zlata, striebra a medi a iných druhov nerastného bohatstva, ktorým bolo územie Slovenska po stáročia také známe. V 50. rokoch stratili vlastníci domov a pozemkov v intravilánoch týchto miest právo na svoj majetok. Rok 1989 a ako jeho dôsledok aj reštitúcie a navrátenie zhabaného súkromného majetku bývalým vlastníkom, a tým aj obnovenie úcty k súkromnému vlastníctvu aspoň čiastočne napravili krivdu spáchanú zoštátňovaním. Dnes nami prerokovávaná novela vracia akoby možnosť z opakovania krívd, neprávostí a vyvlastňovania. Navrhovaná právna úprava totiž znovu umožňuje zasahovanie do slobody rozhodovania vlastníka o svojom majetku.

Aké následky bude mať táto úprava na rozvoj historických a kultúrnych klenotov Slovenska, ktoré predstavujú banské mestá? Dovoľte, aby som si na túto otázku zodpovedala. Podľa predstaviteľov Banskej Štiavnice, Kremnice a iných miest a obcí bude prijatie § 33a jednoznačne znižovať ceny nehnuteľností, ktoré stáročia stoja na týchto dobývacích územiach, a tým zabrzdí ich rozvoj nielen ako turistických centier, ale aj rozvoj ich domovských miest a obcí pre ich občanov. Majetky klesnú na cene. Možno predpokladať aj pokles záujmu investorov podnikať na takomto území, pretože nebudú vedieť, či sa ustanovenie § 33a tohto zákona v krátkej budúcnosti nedotkne ich majetkov, čo bude znamenať ďalšiu stagnáciu ekonomického rozvoja týchto miest. Ak by sa vecné bremeno malo upraviť len na prípady už povolenej banskej činnosti, potom by bolo treba zmeniť aj podmienky konania o tomto povolení a aj celú úpravu riešenia stretu záujmov.

Argumentom za túto novelu je záujem štátu ako vlastníka a diskriminácia banského úradu zo strany občanov, ktorý vraj nie je schopný presadiť svoje riešenia. Má to znamenať, že súkromný vlastník obmedzuje v činnosti veľký a všemocný štát? To už pomaly vyzerá ako spor o tom, čo bolo skôr - vajce alebo sliepka? Ale treba jasne preto povedať, že bez občana vlastníka, teda suveréna štátu, ktorý vraj vydiera podľa tohto zákona, diskriminuje a vydiera dobromyseľný štát, bez tohto občana štát neexistuje. Existujú len politické a hospodárske záujmy tých v dnešnej vláde, ktorí na svoj zvolený čas zastupujú svoje politické a iné záujmy seba a svojich lobistov.

Má sa teda vychádzať v ústrety ťažobným spoločnostiam na úkor občanov a ich majetku a aj na úkor legitímnych predstaviteľov občanov mesta a na úkor ich predstáv, ako by sa mal daný priestor využívať. To nie je spôsob myslenia hodný vyspelej európskej krajiny, keď sa obmedzuje občanom a ich právoplatným zástupcom na miestnej úrovni rozhodujúci hlas v takých závažných otázkach, ako je rozvoj ich okolia. Ako bude možné naplánovať budúcnosť dotknutých miest, ktoré už aj tak plávajú a tonú v obrovských problémoch?

Spomeňme si len na to, že z rozpočtu, zo štátneho rozpočtu vypadli peniaze, niekoľko miliónov pre tieto mestá. Pre Banskú Štiavnicu napríklad 15 miliónov. Nikto ich nevrátil do rozpočtu, ktorý dnes v porovnaní s momentom, keď týchto 15 miliónov pre Štiavnicu na riešenie náhlych prípadov bolo uvoľnených v rozpočte. Vtedy bol rozpočet o niekoľko desiatok miliárd menší a niekoľko desiatok miliárd väčší rozpočet nemá pre Banskú Štiavnicu tieto milióny.

Čo spôsobí neistota postoja štátu voči súkromnému vlastníctvu do budúcnosti rozvoja týchto miest? A pritom konanie o vecnom bremene môže nastúpiť bez ohľadu na to, či sa ložisko bude dobývať. Alebo je to len zastierací manéver? Niekto druhý môže obmedziť naše nakladanie s naším súkromným majetkom? A čo ak potom nakoniec nebude dané povolenie na ťažbu alebo posudok vplyvov na životné prostredie bude negatívny, alebo nebude dané potom povolenie na banskú činnosť? Čo sa stane?

Prečítajme si z § 33a bod A písm. e): "Ak nedôjde k vyriešeniu stretu záujmov, vzniká v neprospech vlastníka možnosť prednostného práva kúpy pozemkov nachádzajúcich sa v dobývacom priestore." Nemáme dostatok príkladov, takýchto príkladov z minulosti? Alebo aj z polovice 90. rokov z takýchto manipulácií? Naozaj je to pre nás zákonodarcov také nepredstaviteľné? Vôbec nie. A tohto sú si občania i zástupcovia historických banských miest vedomí. A preto ma požiadali, aby som aj v ich mene pozdvihla hlas v našom pléne.

Hovorí sa v tomto zákone, že právoplatní majitelia dostanú primeranú náhradu. Je to len náhoda, že sa v zákonoch používa slovo primeraný - a aj v tomto? A to je aká? Nebude to náhodou taká primeraná náhrada ako vo filme s Janom Werichom, keď varili cesto, teda chceli piecť cesto a dávali všetkého "přiměřeně"? Odsek 3 § 33a je aj preto protiústavný. Totiž o primeranej náhrade sa musí rozhodnúť podľa našej platnej ústavy a aj podľa stavebného poriadku v tom istom konaní, v ktorom sa zriadi vecné bremeno. Tieto konania nie je možné oddeliť, a preto akákoľvek úprava primeranej náhrady je v tomto zákone nadbytočná a akékoľvek odkazovanie na samostatné konanie je v rozpore s čl. 20 ods. 4 našej platnej Ústavy Slovenskej republiky. A preto sa pripájam k pani poslankyni Kramplovej, ktorá žiadala, aby to zmizlo z nášho rokovania vôbec a z tohto zákona zvlášť.

Môžete sa spýtať, prečo sa historické mestá nebránili skôr a prečo sa nesnažili o vyčlenenie svojich historických častí spod dobývacích priestorov už skôr. Áno, boli by to veľmi rady urobili. A prečo to neurobili? Lebo nemohli. Lebo pri ich určovaní do dňa účinnosti zákona č. 219/2007 neprebehli výberové konania podľa § 24 ods. 9 tohto zákona, a teda mestá nemohli legitímne obhajovať svoje záujmy.

Ak sa chce teda predkladateľ novely zákona vyhnúť podozreniu, že mu v tejto novielke ide o serióznejší prístup a nesúhlasí s týmito zámermi, ktoré vyčítali zástupcovia banských miest v tomto návrhu, musí vypustiť článok o vecnom bremene alebo umožniť banským historickým mestám a všetkým postihnutým oblastiam najprv požiadať o možnosť zrušenia dobývacieho priestoru.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za vystúpenie. Teraz v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Martin Kuruc. Vzdávate sa? Dobre, ďakujem pekne. Takže vážené kolegyne, kolegovia, tým vyhlasujem rozpravu za skončenú.

K rozprave chce zaujať stanovisko pán minister, má slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, takže na druhýkrát. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že niektoré tie diskusné príspevky alebo tie argumenty sa opakovali, takže ja som si poznačil také tri zásadné, ktoré si myslím, že by bolo treba vysvetliť.

Najprv by som reagoval na pani poslankyňu Tkáčovú, ktorá dosť, by som povedal, nevyberaným spôsobom osočovala ministerstvo hospodárstva a úradníkov na ministerstve hospodárstva, že si uzurpujú moc. Ja by som chcel pani poslankyni pripomenúť, že áno, súhlasím s tým, že komisia pre výber dobývacieho priestoru je jedným z rozhodujúcich krokov v celom tom procese konečného (finálneho) dobývania, ale chcem podotknúť, že ministerstvo hospodárstva navrhovalo minoritu v tejto skupine. Čiže myslím si, že nie je správne, keď sme obviňovaní z toho, čo sme neurobili. Naša požiadavka bola jeden zástupca obvodného životného prostredia, jeden zástupca obce, jeden Slovenskej banskej komory a len dvaja pracovníci obvodného banského úradu. Čiže myslím si, že tým som dostatočne zodpovedal túto prvú pripomienku.

Priznám sa, neviem, odkiaľ pani poslankyňa zobrala svoje argumenty k pripomienke k bodu 4, kde vyslovila obavu, že vlastne týmto zákonom dôjde k vylúčeniu aplikácie zákona o EIA, a chcem ubezpečiť, že práve naopak, tá EIA tam musí byť a že v žiadnom prípade, v žiadnom prípade neumožňuje výkon banskej činnosti bez povolenia. Čiže znovu tu došlo asi k nesprávnemu pochopeniu textu, ktorý sme predložili do parlamentu.

Ale ten najpodstatnejší problém je vlastne vecné bremeno. A myslím si, že tu dochádza k určitej mylnej predstave, ako to s tým vecným bremenom v skutočnosti je. Chcel by som predovšetkým povedať, že vecné bremeno nie je možné stotožňovať s vyvlastnením, pretože medzi týmito dvomi právnymi inštitútmi existuje podstatný rozdiel. Kým v prípade vyvlastnenia dochádza k absolútnemu zásahu do vlastníckeho práva a vlastník pozemku na základe zásahu úradnej moci o svoj pozemok a vlastníctvo k nemu príde, v prípade vecného bremena zostáva vlastníctvo k pozemku zachované, len je vlastník povinný, ale prirodzene za primeranú náhradu, strpieť určité obmedzenie svojho vlastníctva. Už v dnešnej úprave umožňuje stavebný zákon na účely dobývania ložiska vyvlastnenie vo verejnom záujme, znamená to, že ak by stret záujmov nebol vyriešený, mohlo by sa v najextrémnejšom prípade pristúpiť podľa dnes platnej úpravy k tomuto absolútnemu zásahu do vlastníckeho práva, to jest k vyvlastneniu.

Nie je však záujmom ministerstva hospodárstva, aby sa len vyvlastňovalo, preto navrhujeme kompromisné riešenie, ktoré na jednej strane zachováva vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti, na druhej strane umožní ťažiarovi ťažiť a nakoniec zohľadňuje aj záujem štátu ako vlastníka nerastného bohatstva na jeho ochrane a využití. Vecné bremeno nepochybne prináša zásah do vlastníctva nejakého pozemku, ale len táto skutočnosť nie je v rozpore s ústavou. V zákone sa navrhuje, že od momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru začína plynúť lehota 60 dní na odstránenie stretu záujmov. Je vytvorený časový priestor na dosiahnutie dohody medzi majiteľom pozemku a ťažiarom. Potenciálna hrozba vecného bremena chráni tak jedného, ako aj druhého, a to v tom zmysle, že vlastník pozemku nemôže svoje vlastníctvo využívať na marenie činností ťažiara a odmietnuť pozemok predať, ak mu ťažiar ponúka rozumnú cenu, pretože v prípade zriadenia vecného bremena môže získať menej. A na druhej strane ho ale aj chráni, pretože majiteľ pozemku môže dohodu odmietnuť, ak by mu ťažobná spoločnosť ponúkala neprimerane nízku cenu, v tomto prípade má istotu, že v prípade zriadenia vecného bremena získa viac.

Ak sa ale dohoda nedosiahne, môže vzniknúť vecné bremeno, a to na základe rozhodnutia obvodného banského úradu. Banský úrad bude musieť preskúmať všetky ústavné a zákonné podmienky vzniku vecného bremena a na základe toho rozhodne. Podstatnou súčasťou rozhodnutia bude aj rozhodnutie o primeranej náhrade, a to na základe všeobecnej hodnoty majetku. Banský úrad nie je viazaný návrhom ťažobnej spoločnosti na zriadenie vecného bremena, a ak zistí, že podmienky nie sú splnené, tak návrhu nevyhovie, ale ak rozhodne a majiteľ pozemku nebude spokojný, napríklad s výškou primeranej náhrady, môže sa obrátiť na Hlavný banský úrad, a ak nebude spokojný ani s jeho rozhodnutím, má v každom momente právo obrátiť sa na súd, aby tento rozhodol o vecnom bremene, o miere obmedzenia vlastníctva alebo aj o výške primeranej náhrady. Do toho momentu, do konečného rozhodnutia súdu sa nemôže začať s ťažobnou činnosťou. Verím, páni poslanci, panie poslankyne, že uznávame aspoň nezávislosť a objektívnosť slovenských súdov.

Primeranú náhradu bude musieť majiteľovi pozemku uhradiť ťažobná spoločnosť. A nakoniec, ak bude ťažba ukončená alebo ak nariadi súd ukončenie činnosti na pozemku jeho majiteľa, má ťažobná spoločnosť povinnosť vrátiť pozemok do pôvodného stavu, ak to na základe ťažobnej činnosti nebude možné, má povinnosť zaplatiť primeranú náhradu a majiteľovi pozemku sa v plnej miere a bez obmedzenia obnovujú jeho práva k vlastníctvu.

Skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca pravdepodobne tiež chce zaujať stanovisko. Má slovo.

S. Janiš, poslanec: Ak by nebol vystúpil pán minister, tak to by som ani nevystúpil ja, ale mám dojem, že pán minister prečítal právne stanovisko, ktoré mu niekto pripravil, ale pozrime sa na problém § 33a z normálneho, pragmatického, ľudského hľadiska, nie právneho, ale z normálneho.

Paragraf 33a vášho návrhu hovorí, a citujem, pán minister: "Ak nedôjde k vyriešeniu stretov záujmov" a tak ďalej "do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného banského úradu o určení dobývacieho priestoru, vzniká v neprospech fyzických a právnických osôb, vlastníkov alebo iných oprávnených užívateľov" atď. "strpieť bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť za primeranú náhradu obmedzenia spočívajúce", pán minister, teraz hovoríte, že sa nebude dobývať, "spočívajúce v povinnosti strpieť za primeranú náhradu obmedzenia. Povinnosť umožniť dobývať výhradné ložisko, umožniť zamestnancom organizácie vstupovať na pozemky v dobývanom priestore, v strpení umiestnenia a udržiavania dočasných zariadení, v strpení vykonania nevyhnutných opatrení na účel zabránenia závažného poškodenia životného prostredia, možnosti prednostného práva kúpy pozemkov nachádzajúcich sa v dobývanom priestore."

Pán minister, presne tak ako pri diaľniciach. Nemusíte stavať na vlastnom pozemku, budete stavať diaľnice na cudzích pozemkoch s tým, že to v budúcnosti nejako vyriešite. Porušujete úplne základné ústavné práva občanov Slovenskej republiky vlastniť majetok a tento majetok chrániť. A ak na tento majetok siahnuť, tak len v zmysle zákona a ten zákon musí byť v zmysle ústavy. Toto je v jasnom rozpore s ústavou.

Vy v odseku 6 toho istého paragrafu hovoríte: "Zriadenie vecného bremena nie je dotknutá právomoc súdu rozhodnúť o riešenie stretu záujmov." To značí, že rozhodnutie, ktoré vydá váš banský úrad o tom, že fyzická alebo právnická osoba musí strpieť vecné bremeno, ja sa mám právo odvolať na súd a až po rozhodnutí súdu mi niekto vstúpi na môj pozemok a dá mi naň vecné bremeno. Nie skôr! Nie na základe rozhodnutia úradníkov banského úradu.

Pán minister, toto je Ústava Slovenskej republiky, a nie to, čo ste tu teraz vysvetľovali.

M. Číž, podpredseda NR SR: Toto bola spravodajská správa pána poslanca Janiša. Ja ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje ďalší bod, ktorým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 367 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 367a.

Pán minister, znovu vás poprosím, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona.

Ďakujem pánovi spravodajcovi a poprosil by som pána poslanca Pelegriniho, alebo kto bude? Pán predseda výboru je pripravený na spravodajskú správu? Pán poslanec Pelegrini tu nie ako spravodajca. Prosím? (Reakcia z pléna.) Áno, pán predseda, tak poprosím zaujať miesto pre spravodajcov.

Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vážení jedenásti poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, cieľom predloženého návrhu je upraviť podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.

Návrh zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov, inkorporuje nové usmernenie Európskej komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 a upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci na počiatočné investície a tvorbu nových pracovných miest. Podmienky a limity na poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu upravené diferencovane podľa odvetvia a regiónu pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

Pretože návrh spĺňa znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci, čo znamená, že na jeho základe bude možné poskytovať štátnu pomoc priamo bez nutnosti ďalšieho schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytnutá podľa podmienok tohto zákona bude považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom podľa čl. 87 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Keďže predložený návrh zákona predstavuje prehľadný rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike a bude prispievať k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov, dovoľujem si požiadať o jeho schválenie.

Ďakujem.