M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pripraví sa pán spravodajca, len ešte s procedurálnym návrhom pán poslanec Urbáni. Má slovo. Zapnite mu mikrofón, prosím.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len rád informoval ctenú snemovňu, že pri hlasovaní o Černovej som zistil až teraz, že omylom som hlasoval proti. Samozrejme, že som chcel hlasovať za. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Takže nech sa páči, pán spravodajca má slovo teraz.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 367) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 498 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007 nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrhu zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 367) prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 9. októbra 2007 a uznesením č. 224 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 195 z 11. októbra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 205 z 11. októbra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 162 z 10. októbra 2007 odporučil návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v uznesení. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 2. októbra 2007 a uznesením č. 115 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami v prílohe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o návrhu nerokoval, nakoľko v deň konania schôdze výboru nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy v časti IV vyplývajú pozmeňujúce návrhu pod bodom 1 až 15. Gestorsky výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 3, 4, 6, 7, 9 až 15 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 2 a 5 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. A o bode 8 hlasovať s odporúčaním neschváliť.
Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 367a) v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 227 zo 16. októbra 2007. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.
Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne mám prihlásených pána poslanca Pásztora za SMK a pána poslanca Jozefa Mikuša z SDKÚ - DS.
Takže ako prvý, pán poslanec Pásztor, nech sa páči, máte slovo.
I. Pásztor, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 367), tak ako som uviedol vo svojom vystúpení v prvom čítaní, podľa môjho názoru nenaplní v plnom rozsahu cieľ, ktorý je uvedený v dôvodovej správe tohto návrhu zákona.
V § 12 návrhu zákona sa požaduje od žiadateľa investičnej pomoci, aby opakovane predkladal údaje a prílohy, ktoré už raz predložil, a to bez ohľadu na to, či uplynula lehota na ich predloženie. Ďalej ministerstvo v návrhu zákona nemá stanovenú lehotu, dokedy je povinný predložiť návrh na poskytnutie investičnej pomoci vláde Slovenskej republiky na schválenie. Takisto v návrhu zákona vláda Slovenskej republiky nemá určenú lehotu, kedy je povinná o tomto návrhu rozhodnúť. Jedná sa konkrétne o § 13 ods. 1 a 2 návrhu zákona.
V prípade obstarania dlhodobého hmotného majetku pre priemyselnú výrobu v okresoch, kde je miera nezamestnanosti o 50 % vyššia, ako je priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike, návrh zákona umožňuje zníženie požadovanej sumy 800 mil. Sk na 200 mil. Sk a v prípade, že sa jedná o cestovný ruch z 500 mil. Sk na 100 mil. Sk. Moje osobné skúsenosti sú také, že aj suma 200 mil. Sk pre priemyselnú výrobu a 100 mil. Sk pre cestovný ruch budú veľmi vysoké sumy a odradia potenciálnych záujemcov, aby v týchto regiónoch investovali. Preto by bolo nutné túto sumu znížiť.
Na základe uvedeného k vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov si dovoľujem podať nasledujúce pozmeňujúce návrhy:
1. V § 4 ods. 2 navrhujem sumu "400 mil. Sk" nahradiť sumou "200 mil. Sk".
2. V § 4 ods. 3 navrhujem sumu "200 mil. Sk" nahradiť sumou "100 mil. Sk".
3. V § 7 ods. 2 navrhujem sumu "250 mil. Sk" nahradiť sumou "120 mil. Sk".
4. V § 7 ods. 2 navrhujem sumu "100 mil. Sk" nahradiť sumou "50 mil. Sk".
Odôvodnenie: Skúsenosti z regiónov, kde miera nezamestnanosti je vysoká a sú vzdialené od Bratislavy bez vybudovanej infraštruktúry, je málo silných potenciálnych investorov, ktorí by uvedené podmienky ohľadom investícií dokázali splniť, a preto je žiaduce tieto sumy znížiť.
5. V § 12 ods. 3 navrhujem nasledovné znenie: "Prílohou k žiadosti je
a) záväzné vyhlásenie o úplnosti a správnosti údajov uvedených v investičnom zámere a v jeho prílohe, že ku dňu podania nedošlo k žiadnym zmenám,
b) záväzné vyhlásenie žiadateľa, že najneskôr do 24 mesiacov od doručenia rozhodnutia po schválení investičnej pomoci začne obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a že najneskôr do 3 rokov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere."
Zámerom tohto návrhu je, aby žiadateľ nemusel ešte raz predkladať tie isté prílohy, ktoré už ministerstvo má, lebo tieto už predložil pri podaní žiadosti o schválení investičného zámeru ministerstvu.
6. V § 13 ods. 1 navrhujem nasledovné znenie: "Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti žiadateľa predloží návrh na poskytnutie investičnej pomoci vláde Slovenskej republiky na schválenie. Vláda Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa doručenia návrhu ministerstvom o návrhu rozhodne."
Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že návrh neurčuje lehotu pre ministerstvo, aby žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci predložilo vláde Slovenskej republiky a tejto neurčuje lehotu, dokedy má o investičnej pomoci rozhodnúť, navrhujem, aby boli tieto lehoty stanovené, aby žiadatelia nemuseli čakať neprimerane dlho na rozhodnutie, či ich návrh bude, alebo nebude schválený, a tým odstráni ich neistotu.
Na záver: o bodoch 1 až 3 a 4 navrhujem hlasovať spoločne a o ďalších bodoch samostatne.
Ďakujem za vašu pozornosť. Ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.
Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, iba kolegovia, pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k návrhu zákona o investičnej pomoci.
Prvý pocit, ktorý ma premkol, keď som si prečítal prvýkrát návrh zákona o investičnej pomoci, bolo "déja vu". Neboli sme raz už v tejto krajine v podobnej situácii? V polovici 90. rokov parlament prijal predpisy na nový spôsob privatizácie, ktorý mal stvoriť tzv. slovenskú kapitálotvornú vrstvu. Musím sa priznať, že aj našou vinou nebol tento proces dostatočne vyhodnotený možno dodnes. Dnes vieme len toľko, že po nových slovenských kapitalistoch odchovaných na privatizácii sa rýchlo zaprášilo a sprivatizované podniky sú už v úplne iných rukách. Vieme aj to, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa vtedy silno zdeformovalo a hore komínom vyleteli peniaze, ktoré mohli skončiť povedzme v školách alebo v nemocniciach.
To, že na Slovensku už niet čo veľmi privatizovať, neznamená, že sa k majetku na úkor štátu nemožno dostať inak. Napríklad cez tzv. investičné stimuly. Záujemcovia už nemusia byť zakolónkovaní ako slovenská kapitálotvorná vrstva. K terajšej vláde ich však môže viazať rovnako silné puto ako privatizérov 90. rokov. Investičné stimuly sú totiž veľmi háklivý inštitút. Nie nadarmo Európska únia veľmi dôsledne stráži túto oblasť. Štátna pomoc je ľahko zneužiteľná. Politikov práve preto priťahuje ako magnet, najmä tých, ktorí volajú po silnej ruke štátu. Investičné stimuly sa využívali aj za predchádzajúcej vlády, boli tu však dva základné rozdiely. Krajina sa z prejedených 90. rokov len spamätúvala, to je ten prvý dôvod, a potrebovala veľké investície. A po druhé na poskytovanie pomoci existovali pravidlá. Podľa nich štát cielene sledoval podporu projektov zameraných na regióny s vysokou nezamestnanosťou, minimálne ku koncu predchádzajúceho volebného obdobia. Preto bola vypracovaná trojfarebná mapa, ktorá jednoznačne stanovovala, kto má a na čo nárok. Pán minister, darmo sa smejete.
Po nástupe vlády Roberta Fica sa totiž všetko rýchlo zmenilo a v novembri 2006 vláda novelizovala pravidlá na poskytovanie individuálnej štátnej pomoci investorom a v názve nahradila pojem "štátna pomoc" pojmom "regionálna pomoc". A potom na výsmech nového názvu, pán minister, rýchlo rozhodla na zasadnutiach 6., 13. a 20. decembra 2006 o pomoci pre 45 projektov v celkovej hodnote takmer 10 mld. Sk. Regionálna pomoc spočívala v tom, že západné Slovensko bolo podporené 60 % týchto stimulov, stredné 25 % a východné Slovensko úbohým zvyškom. Presne naopak, ako si to vyžadujú potreby krajiny. Presne proti krasorečeniam vlády a potrebe vyrovnávania regionálnych rozdielov.
Čakal som, čo sa bude diať ďalej. O tom som ináč informoval niekedy začiatkom tohto roka v jednom z mojich vystúpení a pokračovania som sa dočkal. Vláda navrhla alebo schválila návrh zákona o investičnej pomoci a predložila ho na rokovanie parlamentu.
Prvá vec, ktorá ma upútala, bol plán na prideľovanie stimulov podľa tohto návrhu. Do konca funkčného obdobia tejto vlády to má byť ročne 1,5 až 2 mld. Sk. Ale môže byť aj viac. Tento rok teda vo zvyšku času od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do konca roka sa má odklepnúť priama a nepriama štátna pomoc za 2 mld. Sk. Z minuloročného objemu vláda síce výrazne zľavuje, ale 2 mld. nie je málo. Predstavte si, že by sa napríklad toto mohlo použiť na podporu vysokých škôl. Tieto 2 mld. Sk sú už vyárendované, otázka znie - pre koho? Azda pre tých, čo sa prihlásia o stimuly hneď po schválení tohto zákona? To sa asi nestihne. Jednoducho uchádzači už musia byť nachystaní. A kto sú títo uchádzači? Logické, že musia byť vynikajúco informovaní dávno predtým, ako sa preberá tento návrh zákona v parlamente. A otázka znie, či nepodporovali dokonca vládu v jej úsilí pripraviť takýto ústretový zákon. Prečo je ústretový, poviem v krátkosti o chvíľku.
Niektorí si azda povedia, že ak sa má pomôcť zaostávajúcim regiónom, dá sa prižmúriť oko. Veď každý sme odniekiaľ a niekedy sa stane, že aj objektívne rozhodnutie v prospech politicky či pokrvne spriazneného uchádzača môže byť čírou náhodou. Ale ja sa obávam, že tu teraz nejde o úprimnú pomoc chudobným regiónom. Podľa návrhu zákona mapa označujúca najviac odkázané okresy Slovenska ako východiskový bod na smerovanie štátnej pomoci zaniká.
Prečítajme si, čo ju nahradí. Doteraz objektívne merateľné čísla o nezamestnanosti nahradí akési múdre rozhodnutie vlády, ktorá bude stanovovať "intenzitu" regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Ktovie, možno sa táto intenzita bude zhodovať s intenzitou, podľa ktorej nedávno dostali obce dotáciu na ihriská z rezervy predsedu vlády, 70 % sa ušlo vládnym starostom, zvyšok, až na pár percent, nezávislým. A ak by sa predsa len rešpektovali skutočné regionálne potreby, o čom pochybujem, pre vítaného uchádzača by mohol vzniknúť ešte iný problém, že nebude patriť do podporovaného druhu investície. Do nástupu vlády Roberta Fica boli investičné stimuly striktne viazané na vymenované odvetvia: spracovateľský priemysel, distribučné a logistické centrá, strategické investície a HI-TECH sektory, centrá strategických služieb. Podľa návrhu predloženého zákona čosi z toho ostalo, ale pribudli dve nové sorty: cestovný ruch a priemyselná výroba. Cestovný ruch je pomerne široká oblasť, dá sa tam hocičo schovať, ale zneužitiu sa dá ako-tak zamedziť. Ale priemyselná výroba, to je iná káva. Tam si už možno predstaviť ozaj hocičo.
Veď si len spomeňte, ešte na začiatku 90. rokov sme mali ako Slovensko samostatné ministerstvo priemyslu. Takže podľa nových pravidiel región problém nebude. Problémom nebude ani odvetvie, vítaný žiadateľ o štátnu pomoc sa už do pravidiel nejako zmestí. Ani o výšku stimulu sa nemusí obávať, pretože mnohé horné limity padajú. Asi zaváži, ako veľmi sa bude o pomoc usilovať. Totiž miera subjektivity pri týchto navrhovaných pravidlách sa veľmi zvyšuje. A tam, kde nie sú pravidlá jasné a nárokovateľnosť žiadateľa sa znižuje, tam, kde dopyt bude oveľa väčší ako ponuka, bude veľmi veľká tendencia ku klientelizmu.
Čoho sa teda môžeme dočkať po prijatí tohto zákona? Vyrovnávania regionálnych rozdielov? Znižovania miery nezamestnanosti v hladových dolinách, ktoré tak urputne vyhľadávali po Slovensku práve kandidáti SMER-u? Nových špičkových technológií, aby Slovensko nebolo len výrobnou fabrikou, kde kapitalisti zdierajú svojich robotníkov? Dočkáme sa snáď sociálnej politiky, ktorá je taká blízka predstaviteľom vládnej strany? Alebo sa dočkáme ďalšieho plytvania so štátnymi prostriedkami? S peniazmi, ktoré vláda vyberá nielen od tých, čo majú fabriky, ale aj od tých, čo nezarábajú ani priemernú mzdu? A opäť sa zviditeľní akási nová kapitálotvorná vrstva? Opäť pôjdeme v medzinárodných rebríčkoch vo výskyte korupcie smerom nadol?
Nechcem len kritizovať, ale pri takomto návrhu musí kritika tvoriť gro môjho vystúpenia. Mám predstavu, ako v uvedenej oblasti postupovať. Možno som bol trošku kritikom aj v predchádzajúcom volebnom období, pretože si myslím, že v prvom rade, keď Slovensko už nepotrebuje veľkými peniazmi podporovať veľké investície, pretože tie časy sú už, vďakabohu, minulosťou. Z tej kaše sme sa dostali. Teraz ekonomika krajiny rastie rýchlym tempom a dúfam, že tak bude aj naďalej. A ak máme vysoké príjmy štátneho rozpočtu, netreba ich prejedať, rozdávať či dokonca z nich chmátať. Myslime na horšie časy! Nesmieme zabúdať na to, že kto v dnešnom svete stojí, tak vlastne zaostáva. V porovnaní so šikovnejšími klesá. A recept na to, ako garantovať priaznivý budúci vývoj, je investícia do vzdelania, do vedy. Alebo plaťme staré dlhy. Budeme o tom čoskoro hovoriť pri rozpočte verejných financií. Motivujme ďalšie ekonomické aktivity, ale nie takýmto, podotýkam, zlým zákonom, ktorý len deformuje. Podporme dobré podnikateľské prostredie, ale pre všetkých. Ono vytvára konkurenciu a produkuje kvalitu. A vyznačuje sa ešte jedným málo pripomínaným javom, potláča úplatkárstvo. Dokonca, nie som si istý, či to nie je aj ten najvýznamnejší dôsledok.
Ďakujem pekne, že ste vydržali v túto neskorú hodinu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za váš diskusný príspevok. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pokiaľ nie, uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Veľmi pekne ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, už máme len jeden
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti Bulharskej republiky a Rumunska v Európskom hospodárskom priestore a štyroch súvisiacich dohôd.
Návrh vlády máme ako tlač 420 a spoločnú správu výborov ako tlač 420a.
Pán minister, buďte taký láskavý, uveďte tento návrh a poprosím, aby sa pripravil aj určený spravodajca pán Tibor Glenda.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dúfam, že dokiaľ stihnem prečítať úvodnú správu, ešte tu nejaký poslanec zostane.
Takže, vážení páni poslanci, už len poslanci, o pristúpenie k tejto dohode požiadala Bulharská republika a Rumunsko v súlade s čl. 128 Dohody o Európskom hospodárskom priestore na základe vstupu oboch krajín do Európskej únie. Dohoda už bola podpísaná na úrovni stálych predstaviteľov členských krajín Európskej únie dňa 25. júla 2007 v Bruseli. Za Slovenskú republiku ju podpísal veľvyslanec a vedúci stáleho zastúpenia pri Európskych spoločenstvách pán Ševčovič na základe plnej moci vystavenej prezidentom Slovenskej republiky.
Hlavná dohoda o rozšírení Európskeho hospodárskeho priestoru a Dohody o finančných príspevkoch pre Bulharsko a Rumunsko sa už predbežne vykonávajú od 1. augusta 2007 a Protokoly o colných koncesiách na ryby a rybie produkty sa predbežne vykonávajú od 1. septembra 2007. Hlavná dohoda stanovuje zmeny a doplnenia k pôvodnej Dohode o Európskom hospodárskom priestore v kontexte rozširovania tohto priestoru s cieľom zachovať homogenitu vnútorného trhu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a navrhované úpravy vychádzajú predovšetkým zo Zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska do Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Slovo má pán poslanec Glenda ako spoločný spravodajca. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti Bulharska a Rumunska v Európskom hospodárskom priestore a štyroch súvisiacich dohôd (tlač 420).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 411 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru určil 15. októbra 2007.
Výbory prerokovali predmetnú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 9. októbra 2007 a uznesením č. 231 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s dohodou; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 11. októbra 2007 a uznesením č. 207 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s dohodou; Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 12. októbra 2007 a uznesením č. 59 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou.
Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 a uznesením č. 229. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o účasti Bulharskej republiky a Rumunska v Európskom hospodárskom priestore a štyroch súvisiacich dohôd a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Ústne sa niekto hlási? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi a spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali body programu, ktoré sme predpokladali, že prerokujeme dnes. Veľmi pekne ďakujem všetkým za účasť, všetkým, čo vydržali, a želám príjemný víkend a v pondelok o 9.00 hodine pokračujeme v rokovaní v zmysle dohodnutého schváleného programu začneme petíciou.
(Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.)