M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hrušovského sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady Číž, pán poslanec Dzurinda a predseda Paška Pavol. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec, pán podpredseda Číž, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský, aj pán predseda strany KDH, aj bývalý predseda parlamentu Hrušovský, úprimne som sa nechcel zapojiť do tejto diskusie, pretože názor k nej sme vyjadrili. Môj problém je, že som mal tendenciu si vás vážiť, pán poslanec Hrušovský, a s úžasom som počúval, čo ste boli schopní povedať. Mal som pocit, že ste človek, ktorý má istú noblesu, politický nadhľad, istú mieru empatie. No, však, Hrušovský, to, čo ste predviedli, to je niečo neuveriteľné. Faloš, farizejstvo, nekorektnosť, pre mňa až podlosť, veľmi nerád používam toto slovo.

Pán predseda Hrušovský, pamätám si na vaše konanie vo vzťahu, keď pani poslankyňa Tóthová požadovala, aby sa spojilo hlasovanie o dôvere vo veci pána ministra Fronca. Pamätám si na to, čo ste robili, pán Hrušovský, že ani o to sa nesnažíte, aby ste si pozreli, čo ste vtedy navyprávali v parlamente. O tom, ako vy musíte zobrať spravodlivosť do rúk, nadhľad musíte mať, neviem čo atď. Kritizovali sme to, ale primerane, pomerne, snažíme sa pochopiť atmosféru a snažili sme sa správať ako politici, aj korektní politici, pán poslanec Hrušovský, v tom období. Toto bez problémov obviníte predsedu parlamentu Pašku, že robí podvod a podobné nezmysly. Nič nemôžem k tomu povedať, iba pohŕdam takýmito spôsobmi a je to pre mňa nesmierne sklamanie vaše vystúpenie, pán Hrušovský.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Chcel by som oceniť vystúpenie pána poslanca Hrušovského, lebo išlo priamo po podstate problému. Všetci veľmi dobre vieme, že demokracia, to sú pravidlá. A pravidlá zapísané aj nezapísané. Znovu zrekapitulujem dve flagrantné porušenia pravidiel, aj tých, ktoré sú zapísané, aj tie, ktoré dosť dobre zapísať nejde.

To prvé je podvod alebo je manipulácia so zákonom o sociálnom poistení. To je úplne jasné, úplne nevyvrátiteľne jasné, tak jasné, že ani poslanci vládnej koalície to nedokážu vyvracať, a preto išli preč.

Po druhé, je to náš rokovací poriadok. Mesiac čo mesiac dostávam pozvánku na schôdze Národnej rady, kde čítam, že interpelácie sa prerokujú vo štvrtok dňa toho a toho za účasti ministrov. Prídu interpelácie, nepríde sem žiaden z ministrov. Keď tu sedí jeden, tak je to veľké víťazstvo. Prosím vás, kde sa máme s ministrami rozprávať? Kde sa máme s premiérom rozprávať? A vy to celé mesiace pol druha roka tolerujete.

Porušovanie pravidiel nepísaných. Len za komunizmu som sa stretol s takým flagrantným pohŕdaním petičného práva, ako je to práve po túto dobu. Pán predseda Národnej rady desať dní čakal s prvou petíciou o zdravotných poisťovniach, len aby výbory nemohli rokovať skôr, ako sa dostane samotný zákon na rokovanie Národnej rady, len aby nemusel tú petíciu predradiť. Prečo tí ľudia podpisovali tie hárky? Veď sa to týkalo daného samotného zákona. Dnes tu máme ďalší príbeh - zákon o sociálnom poistení. Už to hovorili viacerí. Ak pán prezident vráti zákon, máme petíciu dostatočne dlho v Národnej rade, podpísalo ju opäť veľa občanov a opäť pohŕdame tými, ktorí chcú o svojich problémoch rokovať v rámci petičného práva. Preto bolo vystúpenie kolegu Hrušovského... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším a posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán predseda Národnej rady Pavol Paška. Nech sa páči.

P. Paška, predseda NR SR: Našťastie už, dámy a páni, neexistuje len historická pamäť, ale žijeme v 21. storočí, existujú záznamy na kamerách, na mikrofónoch.

Pán Hrušovský to asi nepostrehol, asi žije ďalej v stredoveku. Ja budem veľmi rád, keď si v záverečnej reči, lebo ja veľmi rád zareagujem na to, čo sa dnes a možno zajtra, pretože predpokladám, že to bude pokračovať aj zajtra v tejto sále udeje, dám si tú námahu a vysvetlím všetkým demokratom, najmä pánu bývalému predsedovi Národnej rady, a veľmi ma to mrzí, Paľo, lebo ja som ťa fakt aj za svojho predsedu Národnej rady, keď som bol, sprostredkujem aj občanom všetky tie lapsusy, všetky to tvoje pohŕdanie ústavou, rokovacím poriadkom, keď si v záujme toho, čo vy tu dnes nazývate vzletne vzťahom vlády a parlamentu manipuloval, lebo Dzurinda bez ohľadu na to, či si ho volal vierolomným, čo ti povedal, to sa tu dialo. Bol som v tej opozícii, keď sme nevedeli povedať ani slovo a presadzovalo sa všetko len podľa vašich predstáv a zneužíval sa pod tvojím vedením rokovací poriadok a ústava. Veľmi rád to pri svojej záverečnej reči sprostredkujem aj médiám, aj ľuďom na Slovensku. Nie preto, že by ma to tešilo, pretože som si vždy tento inštitút vážil. A znovu to zopakujem, vážim si kritiku, som ochotný pobiť sa o argumenty, pobiť sa o to, aké to bolo riešenie, ale jednoducho to, čo ty tu prezentuješ, to je nehoráznosť, ktorá má ľudsky, ľudsky veľmi sklamala.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Hrušovský chce reagovať? Poprosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

P. Hrušovský, poslanec: Ja som si neželal, pán predseda, takýto štýl diskusie, ale ty si ho začal. Preto, lebo ty si ma nazval manipulátorom. Nech sa páči, nech sa páči. Nikdy som nemal tendenciu vulgárnym a neserióznym spôsobom riešiť niektoré konfliktné situácie v parlamente, ak ony vznikli a bolo ich niekoľko.

Pán poslanec Číž, pán podpredseda, ty si bol vtedy podpredsedom, vlastne predsedom poslaneckého klubu strany SMER. Nikdy som sa nesnažil manipulovať, vždy som sa snažil o dohodu. Vždy som sa snažil a myslím, že sa mi to aj podarilo, rokovanie Národnej rady viesť v súlade s rokovacím poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky. Áno, pán podpredseda. Odmietol som dať hlasovať preto, lebo som bol presvedčený, že ten návrh bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čo Ústavný súd nakoniec aj neskôr potvrdil. A tu sa objavila nová právna terminológia, právna tupina a myslím, že nebolo vtedy... (potlesk) ... už v čase, keď bol tento termín vyslovený ďaleko od pravdy. Ale ja som sa snažil vždy naozaj problém diskutovať odborne, ale vy ste sa ani o to nesnažili. Ani sa nesnažíte.

A ja som aj povedal, pán predseda, že kto robí, dopúšťa sa aj chýb. Ale chybu si treba vedieť priznať. A ja som niekoľkokrát v tomto parlamente povedal, páni poslanci, prepáčte. Nič viacej som od vás nečakal, nie to, že ma označíte za manipulátora. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Skôr, než dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy písomne, hlási sa o slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ja len veľmi stručne. Neviem, či tu poslanecký klub SMER-u je, jeho predseda sem-tam si sem odskočí, sem-tam nie, tak neviem, či tu ste, či tu nie ste, či len na faktickú poznámku, keď prídete a potom idete do závetria naspäť. Ale ja som vám do reči neskákal, pán predseda, v rámci politickej kultúry.

K tomu, čo ste hovorili aj vy pán predseda a pán podpredseda Číž, čo hovoril, aké tu boli pomery v minulom parlamente. A stále spomínate jeden prípad, ktorý už označil pán kolega Hrušovský, kedy pani poslankyňa Tóthová dávala návrhy zlúčiť hlasovanie o súhlase s interpeláciou s dôverou vo vzťahu k ministrovi vlády. Vtedy ja som jej hovoril, že ústava nič také neumožňuje poslancovi, ona mi ukázala svoj text ústavy a tam mala dopísané svojím písmom, že aj poslanec taký návrh môže dať. No, len text ústavy je v zásade taký, že si tam nedopisujeme, čo sa nám tam páči a Ústavný súd povedal potom veľmi jasne na návrh vlády, že poslanec takéto právo nemá. A to rozhodnutie bolo dvanásť nula. Dvanásť nula na Ústavnom súde k právnej tupine.

Pán predseda, vy sa snažíte verbálne niekedy o vyššiu politickú kultúru, ale ste prejavom toho, že sám to nerešpektujete. Teraz ste hovorili kolegovi Hrušovskému, že neviete, či žije v stredoveku. Neviem, ako to pomáha kvalite a kultúre diskusie, pán predseda, ale ja vás vyzývam znovu, aby ste nie v záverečnom prejave, keď už podľa vládnej koalície nemôže nikto reagovať, lebo také je uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré schválila vládna väčšina, ale aby ste v rámci rozpravy vystúpili. Aby vystúpil pán podpredseda Číž, neviem kto vám poradil urobiť zmenu v čistopise, či to bol pán podpredseda Číž, či prišiel pokyn odniekiaľ, či neviem, to je vaša vec. Zodpovednosť máte vy, k tej ste sa priznali, ale príďte nám povedať, akými ustanoveniami ste sa spravovali ústavy, zákona alebo čohosi iného, zákonov gravitácie, podľa ktorých vám umožňujú naše zákony takýto zásah urobiť. Lebo celá diskusia zo strany opozície práve k tomuto flagrantnému porušeniu podľa nášho názoru ústavy a zákona o rokovacom poriadku a zatiaľ sa nikto k tomu nevyjadril, ani pán kolega Jarjabek, a bolo by fajn, keby ste sa pán predseda vy alebo pán podpredseda Číž, on sa rád vyjadruje ku všetkému, keby sa mohol vyjadriť, na základe akého postupu a akého zákonného splnomocnenia ste postupovali najmä v situácii, keď stále tvrdíte, že váš postup bol právne perfektný, odkonzultovaný a urobili by ste ho znovu. To nás zaujíma, to je meritum diskusie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Páni poslanci Fronc a Miššík, hlásite sa s faktickou poznámkou? Áno? Nie. Máte procedurálne návrhy? Nie. Do rozpravy. Takže v tejto chvíli otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne - pán poslanec Fronc, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Markovič, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Janiš, pán poslanec Jozef Mikuš. Končím, pardon, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo dávam pánovi poslancovi Martinovi Froncovi. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, viete, chcel som začať aj trošku pozitívne a chcel som povedať, že aspoň čosi pozitívne vidím, že tu pán predseda Národnej rady sedí a počúva, i keď mám pocit, že nepočuje a je to asi jediné, čo môžem v tejto chvíli povedať pozitívne. A takisto chcem povedať veľmi otvorene, že čudujem sa (pozeral som aj v televízii jeho vystúpenie), že je schopný sa vracať k tomu, čo vošlo už do histórie vďaka kolegovi Mikloškovi, do slovenskej právnej histórie ako právna tupina a za čo, predsa len by som sa zamyslel, ste aj vy vtedy hlasovali. Ale to bola minulosť.

K tomu, čo sa teraz udialo. Celkom iste, keď niekto o niečom rozhoduje, občas aj pochybí. Otázka je, aká miera je pochybenia. Som presvedčený, že prepisovanie zákona Národnej rady je chyba non plus ultra. A dokonca aj v tom prípade, aj keby sa to stalo bona fide, teda v dobrej viere.

Rád by som povedal, pán predseda, že Národná rada má 150 poslancov, ktorí majú rovnaký mandát a rovnakú legislatívnu iniciatívu. Predseda Národnej rady je tuná len primus inter pares, prvý medzi rovnými. Nemôže meniť návrh zákona ani on.

Druhá moja poznámka je k tomu, že prečo ste sa asi takto zachovali. Ja si myslím, že to vystihol ten váš výrok, ktorý tu už zaznel. "Áno, rozhodol som preto, že som tu na to." Ja si myslím, že ten výrok vystihuje skutočnosť, že vládna koalícia, ale najmä vládny SMER je vyslovene opitý mocou, že jednoducho už SMER - sociálna demokracia nevystihuje ani podstatu tejto strany, že by lepší názov tomu svedčil SMER - socialistická demokracia. A my starší poznáme, čo to bola za demokracia. A to opitie mocou, viete, ten váš výrok je prirovnateľný k výroku Ľudovíta XIV., keď povedal: " l´ Etat c´est moi? Štát som ja!" Stotožnil sa s celou mocou, so štátom. Akurát je tu malý rozdiel. My tu máme parlamentnú demokraciu, a nie absolutizmus.

A tretia moja poznámka. Poviete si. Prečo takáto razantná a tvrdá reakcia opozície? Prečo hneď návrh na odvolanie predsedu Národnej rady? Je niekoľko dôvodov.

Po prvé. Je to naozaj hrubé a bezprecedentné porušenie postupov v Národnej rade. Po druhé. Myslím si, neochota pochopiť a priznať si aspoň pochybenie a dokonca zotrvanie v tomto omyle a v tomto pochybení - "keby sa situácia znova vyskytla, znova by som takto postupoval."

Takže chcem povedať ako jeden, ktorý sa podpísal pod tento návrh, že takisto dám svoj hlas, pán predseda, za vaše odvolanie. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Chcem doplniť pána poslanca Fronca. Na Slovensku sa v jednej zbojníckej piesni spieva: "Nebojím sa ja zabitia, len sa bojím, že ma chytia." Na Slovensku je hanbou, keď niekoho chytíme pri nejakom malom švindli a to, čo mne vadí, že celá strana SMER, ktorá sa postavila jednoznačne za svojho predsedu pri tomto akte, že sa nehanbí. To je niečo, čo je na slovenské pomery nebývalé, že chytíme, dokážeme a oni sa nehanbia a ešte aj nám povedia, že my sme vlastne tí zbojníci. Nuž, toto je tá nová história, ktorá sa tu začína písať nástupom socialistickej strany. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Miššík, po ňom nasleduje pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel som začať svoj prejav tým, že poviem, vážený pán predseda parlamentu, zatiaľ ešte. Ale pán predseda parlamentu tu nie je. Dúfam, že ma bude počúvať aspoň v kuloároch, pretože sa budem snažiť hovoriť to, čo si veľmi želal. Želal si, aby sme hovorili k veci, želal si, aby sme hovorili kompetentne. Tak sa to pokúsim urobiť. Naozaj to nebýva často, aby sa v ktoromkoľvek parlamente na svete po roku a pol činnosti odvolával jeho predseda. Neviem, kedy sa tak stalo naposledy. O to väčšmi je zaujímavé to, že ide o predsedu parlamentu, ktorého navrhla najväčšia politická strana, ktorá mala veľmi veľa hlasov vo voľbách a ktorý prešiel tým hlasovaním úplne hladko.

Určite táto politická strana SMER - sociálna demokracia si myslela, že v osobe Pavla Pašku nájde človeka, s ktorým bude mať ďalekosiahle pozitívne predstavy.

Ale prečo k tomuto aktu odvolávania vlastne prichádza? Začnem pekne po poriadku. Po vytvorení vládnej koalície po voľbách v roku 2006 sa koaliční partneri dohodli, že do funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhnú a zvolia Pavla Pašku. Okamžite po jeho zvolení sám pán Paška v pléne vystúpil s inauguračným prejavom, ktorý naznačil svoje predstavy o fungovaní parlamentu pod jeho vedením. Sľuboval korektnosť, demokraciu, kultúrnosť, akčnosť a verejne vyhlásil, že chce byť predsedom parlamentu všetkých jeho členov, či už sú z vládnej koalície, alebo z opozície. Aj začal presadzovať tie svoje novinky. Prvou z nich bolo iniciovanie vzniku stálej komisie pre zmenu ústavy a rokovacieho poriadku, ktorá mala podľa jeho predstáv byť garantom ústavných zmien a pozitívnych krokov pre zmenu rokovacieho poriadku. Vždy bol v popredí, zjavne sa mu táto rola lídra parlamentu zapáčila.

Aké sú však skutočné výsledky práce pána predsedu parlamentu, ktoré môžeme hodnotiť s odstupom toho roku a pol. Kultúra rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky upadla, poklesla. Schôdze vedené predsedom majú úplne iný obraz, ako to namaľoval pán predseda. Opätovne sme svedkami vypínania mikrofónov, opätovne sa bezdôvodne a v rozpore s rokovacím poriadkom poslancom berie slovo, dokonca opätovne dochádza k vážnym porušeniam rokovacieho poriadku pri hlasovaniach, keď sa skracuje čas potrebný na rozhodnutie poslanca, ako hlasovať.

Neviem si predstaviť, vážené dámy a páni, ako by asi reagoval Robert Fico ešte ako opozičný poslanec, keby sa podobné kroky diali v predchádzajúcom volebnom období voči nemu či niektorému z jeho spolustraníkov. Doba sa však zmenila a podobné kroky zo strany predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa stávajú zrejme charakteristikou novej kultúry súčasného vedenia parlamentu.

Osobitnou kapitolou počas krátkej doby jeho pôsobenia na poste predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je spomínané vytvorenie Stálej komisie pre zmenu ústavy a rokovacieho poriadku, do ktorej pozval všetky strany pôsobiace v parlamente. Prekvapilo ma to, ale nie z dôvodu, že pozval aj nás. Prekvapilo ma to preto, že to vôbec nedávalo zmysel, že komisia nemala v zmysle ústavy a rokovacieho poriadku žiadnu zákonodarnú iniciatívu a od začiatku sme vedeli, že bude slúžiť len na propagáciu iniciátora a lídra parlamentu. Čas nám dal za pravdu. Dnes médiá nazývajú komisiu Paškovou komisiou, dnes komisii chýba nielen opozícia, ale opustili ju aj koaličné strany, dnes a dodnes komisia dokázala posunúť do parlamentu prostredníctvom poslancov len oklieštený návrh na zmenu ústavy v súvislosti s obmedzením takzvanej priestupkovej imunity.

Pokiaľ komisia slávnostne zasadala, my sme pracovali a plnili si povinnosti poslancov. Ja sám a spolu s kolegyňou Žitňanskou sme podali do parlamentu počas obdobia trvania komisie dve novely rokovacieho poriadku, ktoré boli zmietnuté zo stola v prvom čítaní, a keď sme sa pýtali na dôvod, naša neúčasť v komisii, nie zlé návrhy. My sme teda pracovali a využívali zákonodarnú iniciatívu, ktorú nám dáva ústava v čl. 87 ods. 1, ktorú má len vláda, výbory a poslanci a komisia zatiaľ len zasadala.

Toto je ten nový pohľad na fungovanie parlamentu a zákonodarnej iniciatívy, pán predseda? Nebudem tu teraz opakovať známe dôvody, o ktorých hovorili kolegovia, alebo ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k tomuto návrhu opozície. Poukážem na jeden signifikantný príklad z minulosti, ktorý ma presvedčil o tom, že predseda parlamentu nie je tým, za ktorého sa vydáva, teda predsedom všetkých poslancov. Ako podpredseda ústavnoprávneho výboru som mal viackrát možnosť sledovať, ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky v prípade nezhôd v pléne parlamentu a možnej kolízie svojich rozhodnutí s rokovacím poriadkom volil cestu obrátiť sa o výklad problému na ústavnoprávny výbor, v ktorom má, samozrejme, väčšinu vládna koalícia, a to o dvoch členov nášho výboru. A tak ústavnoprávny výbor, pochopiteľne, niekoľkokrát rozhodol tak, ako si to vládna koalícia priala, predseda parlamentu si to prial. Tieto uznesenia v pléne rád spomínal, rád sa na ne odvolával. Tak to išlo, až kým nenastala úplne iná a nová situácia.

Do parlamentu bola doručená petícia viac ako 160-tisíc občanov, ktorí žiadali, aby parlament rokoval o zdravotných poisťovniach a zachovaní súčasného právneho stavu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky poveril v súlade s rokovacím poriadkom ústavnoprávny výbor a za gestorský výbor určil výbor pre zdravotníctvo, aby túto petíciu prerokoval. Gestorský výbor síce neprijal platné uznesenie, ale stal sa akýsi zázrak. Ústavnoprávny výbor väčšinou hlasov, a teda i hlasov koaličných poslancov prijal platné uznesenie, ktorým odporučil prerokovať petíciu v pléne.

Na môj návrh dokonca bolo uznesením schválené predradiť prerokovanie petície pred prerokovanie novely zákona o tom istom probléme. Ja to uznesenie č. 257 zacitujem: "Ústavnoprávny výbor prerokoval petíciu občanov Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ju pred päťdesiaty šiesty bod vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach."

Na moje veľké prekvapenie však pán predseda parlamentu toto uznesenie ústavnoprávneho výboru prvýkrát počas svojej funkcie odignoroval. A petícia sa prerokúvala po funuse, teda po prijatí zákona o zdravotných poisťovniach. Teda, ak vládnej koalícii a jej predstaviteľovi rozhodnutie výboru vyhovuje, vyhovovalo, je to fajn, ak nie, ani ho nespomenul. Toto nie je dvojaký meter, pán predseda parlamentu? Toto je tá vaša nová kultúra, ktorú ste chceli zaviesť?

A naozaj nakoniec to najdôležitejšie. Nikto, opakujem nikto, ani najvyšší a prvý muž parlamentu nemá, opakujem nemá právo dať pokyn zamestnancom parlamentu, aby vyhotovili čistopis textu zákona schváleného v Národnej rade Slovenskej republiky bez niektorého pozmeňujúceho návrhu, nech by bol akýkoľvek. Žiaľ, stalo sa to a priznal to aj sám pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa. Existuje vôbec väčší dôvod na diskvalifikáciu prvého muža parlamentu, ktorý týmto konaním porušil niekoľko článkov ústavy? Z týchto dôvodov budem hlasovať za odvolanie predsedu parlamentu. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Po nej bude vystupovať pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som si pripravila vystúpenie, v ktorom som chcela diskutovať s pánom Paškom, ale, žiaľ, opäť tu nie je. Takže, tak ako sa pán Paška tvári, že je všetko v poriadku, ja sa budem tváriť, že pán Paška sedí za mnou a ten môj prejav odprednášam takto.

Kolega pán poslanec Jarjabek dnes poznamenal, že je tu akosi veľa ústavných právnikov. Ja si myslím, že možno tu je len viac poslancov, ktorí si prečítali ústavu, na ktorú tu prisahali. Postavenie, vaše postavenie, pán predseda Národnej rady, nie je postavenie súkromnej osoby. Je to postavenie orgánu štátnej moci a ako taký máte právomoci a kompetencie upravené zákonom. Keďže ste nám nedokázali zdôvodniť, prečo ste konali pri zákone o starobnom poistení tak, ako ste konali, jediný, jediný dôvod, ktorý ste uviedli, že ste sa tak rozhodli, pretože to je najlepšie. Toto rozhodnutie takzvaným sedliackym rozumom však jednoducho neobstojí. Nie je namieste. Štátna moc je neustále v pokušení preniesť na seba čo najviac slobody a suverenity svojich občanov, a preto sa sama zaviazala, že bude seba kontrolovať ústavou, zákonmi a že bude postupovať len na základe ústavy a na základe zákonov.

Vy, pán predseda Národnej rady, ste tento princíp porušili a stratili ste morálne právo zoči-voči občanom, ktorí vám delegovali moc, reprezentovať zákonodarný a ústavodarný orgán. Je rozdiel medzi právom sily a silou práva.

Vy, pán predseda, ste použili silu na dosiahnutie želaného stavu v zákone. Nie ste však sám. V posledných mesiacoch sme svedkami toho, ako sa radikalizuje policajná zložka.

Čo si majú občania myslieť o tom, že policajti pokojne a na povolenom zhromaždení demonštrujúcu novinárku odvlečú na policajnú stanicu a ešte jej pritom uštedria nejaké buchnáty v aute.

Čo si majú občania myslieť o tom, že sprejer, ktorý je natoľko zodpovedný, že si vybaví povolenie, aby mohol tie svoje obrázky maľovať, dostane takú po nose, až ho zaleje krv.

Čo si majú myslieť ľudia o tom, že flautistovi, ktorý so zavretými očami hrá na flaute, rozbijete ústa. Veď si myslia, že polícia bije naše deti!

A celkom bezprecedentne pred dvoma mesiacmi pán minister Kaliňák kúpil 150 nových áut policajtom a oni ako malé deti naskákali do tých áut, zapálili svetlá, húkačky a promenádovali sa po Bratislave. No len, čo to malo byť? Demonštrácia sily alebo zastrašovanie, pán minister?

Ruka v ruke so siláctvom však ide aj zbabelosť. Vládni poslanci sú zbabelí, nedokážu sa pozrieť do očí pravde. Pán predseda Národnej rady neviem, či má povinnosti, alebo je tiež zbabelý počúvať naše argumenty.

A nie je zbabelosťou, keď pred prezidentským palácom sa promenáduje tridsať fašizoidných typov a naša polícia nekoná. A nie je zbabelosťou, keď oholený svalnatý týpek odhodí ohorok z cigarety a policajt sa pozrie nabok, a keď to isté urobí vychudnutý študent, tak ho policajt donúti aj vyzbierať špaky. To som si dnes prečítala, že si to novinári takto na policajtoch vyskúšali. A mám aj sama zlú skúsenosť, osobnú skúsenosť s policajnou agresiou, keď ma policajný dôstojník v budove polície takmer nechal vyviesť službou, pretože som sa domáhala informácií, a keď ma konečne vyštval, vyhnal, tak pred svedkami povedal: "Čo tu chce tá ministerská k.... a štyri bodky."

Čerešničku na parlamentno-predsedníckej torte ale dal pán docent Robert Fico, pretože on konanie predsedu parlamentu po vypuknutí kauzy obhajoval.

Vážené kolegyne a kolegovia, staré príslovie hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Ten pach moci začína byť neodbytný a otravný.

Pán predseda Paška, ak máte záujem na očistení, prosím vás, odstúpte, a tak by ste sa stali aj mojím, hoci už bývalým predsedom Národnej rady. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má ďalej pán poslanec Markovič a po ňom bude vystupovať pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. S veľkou vďakou sa obraciam na pána predsedu parlamentu, že si práve túto chvíľu vybral a vypočuje si môj kúsok do tejto diskusie. Ja som si pripravil taký dlhší prejav a s mnohými citáciami vyjadrení pána predsedu parlamentu, ktoré tu už boli niekoľkokrát dneska citované, a preto si dovolím ich vynechať. Nedá mi však, aby som nepovedal, že pán predseda Paška svojvoľne zasiahol do legálne schváleného textu zákona, schváleného tak, ako to upravuje Ústava Slovenskej republiky, zákony, zákon o rokovacom poriadku.

Pavol Paška však sám seba postavil nad úroveň právneho systému Slovenskej republiky a svojvoľne urobil úkon, ktorý je v absolútnom rozpore so všetkým, čo má a musí reprezentovať funkcia predsedu parlamentu. V histórii sa, ako to už mnohokrát odznelo, niečo podobné ešte nestalo. Často sa argumentuje nejakým dobrým úmyslom. Snahou zabrániť existencii zmätočného znenia zákona, ktorý bol prijatý chybou spravodajkyne.

Nič z toho by však nebol relatívne vážny problém. Je pravda, že arogancia, s akou vládna koalícia valcuje túto snemovňu a nie je ochotná počúvať názory opozície ani v prípade, keď ide o procedurálne záležitosti, sa jednoznačne podieľa na podobných chybách. Potiaľ síce myslím, že bola situácia zvládnuteľná v súlade so zákonom. Dnes sme toho svedkami, keďže zákon, pochopiteľne, prezident vrátil do parlamentu. Predseda parlamentu sa však rozhodol konať svojsky. Rozhodol sa, že ústava, zákony, rokovací poriadok sú zdrapy papiera a že on obdarený funkciou môže konať tak, ako si zaumieni. V tomto prípade v súlade s dobrým úmyslom. Samozrejme, že všetci vieme, že to tak nie je a byť ani nemôže v žiadnej slušnej spoločnosti.

Bol by som ochotný do istej úrovne, pán predseda, aj veriť, že možnože ste ten dobrý úmysel niekde na začiatku mali a že ste počúvali nejakých svojich kompetentných poradcov a rôzne právne hlasy. Bol by som ochotný tomu možno veriť. Dnes však po tom, čo ste sa vyjadrili, že by ste opäť urobili to isté, ak by ste mali tú možnosť, dnes už vám nič také neverím. Vzletné slová o konsenze, spolupráci a rešpekte, ktorými ste sa na úvod uviedli vo svojom inauguračnom prejave, že takú si predstavujete Národnú radu pod svojím vedením.

Dnes už nikto nepochybuje z nás, že sa tak neudiali a pomôžem si tým, čo si myslím, v čom ste ako predseda parlamentu zlyhali. Nielen v tom, čo ste urobili bezprecedentný akt, ktorý sa nedá nijako vysvetliť ani ospravedlniť, ale tým, čo sa v tejto snemovni deje už rok a pol. Niektorí kolegovia tu už o tom hovorili. Vy ste predseda parlamentu a máte zodpovednosť aj za svojich podpredsedov, či za toho opozičného, alebo za tých koaličných. A to, čo sa tu jeden a pol roka deje, tak musím povedať, že to sa tu snáď ešte ani nedialo. No určite nie posledných osem rokov.

Bola tu už reč o odnímaní slova, vypínaní mikrofónov, komentovaní faktických poznámok. Dneska sme toho boli opäť svedkami zo strany pána podpredsedu Číža, ktorý sa nezastaviteľne hrnie ako transportér cez pole a nič ho nezastaví od toho, aby ako predsedajúci neustále nekomentoval faktické poznámky, na čo ako predsedajúci nemá právo. Má udeľovať slovo. Nič sa nestalo. Bola tu reč o dvojitom metri, dneska sme toho boli svedkom.

Pani poslankyňa zo SMER-u, keď oznamovala, že SMER teatrálne odchádza zo sály, pán podpredseda Číž ju neopravil, neupozornil, neodobral jej slovo, neurobil nič napriek tomu, že nedala procedurálny návrh, pán predseda. Nedala ho. A následne o niekoľko chvíľ sme boli svedkami toho, ako neustále pán podpredseda Číž upozorňoval iných poslancov, aby tak konali. Ako treba už rukolapnejší dôkaz toho, že sa tu porušuje rokovací poriadok, že tu existuje dvojitý meter a že zlyhávate vy ako predseda parlamentu? Pretože pod vás spadajú podpredsedovia parlamentu.

Boli sme tu svedkami aj ďalších iných perličiek, keď pán podpredseda Číž verejne klamal túto snemovňu, keď nám tvrdil, že nevidí na balkóne žiadne transparenty. Naozaj veľmi zvláštne také tie, ja som ten výraz tu už použil, metrixovské situácie. Že nerešpektujete názory opozície, to nie je nič výnimočné, s tým by sa dalo žiť. Čo vám vyčítam ako predsedovi parlamentu v súvislosti s jeho jedenapolročným pôsobením v tomto volebnom období, je to, že sa ani nesnažíte bojovať o pozíciu tohto parlamentu a už to tu niektorí kolegovia spomenuli.

Poslušne v predklone ste urobili tento parlament vazalom vlády a jej predsedu Roberta Fica, keď tento parlament a podľa vás by mal poslušne a najmä potichu prikyvovať predsedovi vlády na všetko, s čím príde. Zazlievam vám to ako druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi, dokonca postavenému v ústavnom systéme vyššie, ako je predseda vlády. Lebo nie vláda, ale parlament má v našom systéme výraznejšie a významnejšie postavenie. A to vám, pán predseda, zazlievam. Zazlievam vám to, čo tu už tiež niekoľkokrát odznelo, ignoranciu členov vlády na rokovaniach parlamentu, kedy dochádza k neustálemu ignorovaniu či už hodín otázok, alebo interpelácií.

A budem celkom konkrétny, na 12. schôdzi sa zo šestnástich členov vlády zúčastnili jedenásti. Na trinástej už ich bolo len desať a na poslednej štrnástej iba deväť. Ak pôjdeme týmto systémom, asi sa dožijeme toho, že tu nebude nikto. A keď sa pozerám po mojej ľavici, možno sa tu dožijeme naozaj, že tu bude sedieť len opozícia.

Viete, pán predseda, napríklad to, že minister Kubiš a podpredseda vlády Dušan Čaplovič sa nezúčastnili interpelácií a hodiny otázok ani na jednej z posledných troch schôdzí? Viete to? Čo ste pre to urobili? To je tá nová politická kultúra?

Naozaj, aj vo vašom inauguračnom prejave ste o tom veľa hovorili a dokonca o tom veľa hovoril aj predseda vlády, o tom, aké je postavenie Národnej rady. Mohol by som to tu dlho citovať, ale myslím, že to nemá celkom význam.

Ale prečo poukazujem práve na túto stránku, je to, čo odznelo v posledných dňoch v médiách zo strany ešte zatiaľ ministra tejto vlády pána Jureňu, ktorý absolútne a očividne dokázal, aký je vzťah SMER-u k demokratickým pravidlám, k nášmu právnemu systému, keď povedal, a tentoraz si pomôžem citátom: "Pozrite sa na túto tému parlamentarizmu. Ďakujem za túto otázku. Bolo aj pondelkové koaličné rokovanie.

Politický subjekt SMER-u má také predstavy, že jednoducho HZDS má dvoch ministrov a materiály, novely zákonov a zákony, ktoré sa predkladajú do vlády, by už v čase predloženia do vlády by mal mať politický subjekt úplne zvládnuté, teda, aby sa už v parlamente vôbec nominanti nevyjadrovali, aby tam len bezducho dvíhali ruky. Kam sa to vraciame? Veď to je ohrozenie parlamentarizmu. Veď to je už degradácia." To hovorí váš minister, síce už skoro odvolaný, ale koaličný, pán predseda. Kam sa to dostávame s týmto parlamentom? Kam táto snemovňa smeruje?

A opäť sa budem možno trošku opakovať, ale opäť použijem tie isté slová ešte zatiaľ pána ministra pôdohospodárstva Jureňu, ktorý o dva či tri dni neskôr v televíznej relácii povedal: "Koaličné rokovanie v pondelok u nás mňa osobne veľmi prekvapilo. Tie návrhy, s ktorými prišli kolegovia zo SMER-u, ale chcem povedať ten rozmer v tom, že im, ako keby vadilo, že my sme mali veľa dobrých návrhov priamo v Národnej rade. Lebo oni prišli do koaličnej rady, aby sme akosi ten parlamentarizmus degradovali len to tej pozície, že tu vo vláde sa končí rozhodovanie o zákonoch a vaši poslanci už budú v Národnej rade len v úvodzovkách držať hubu a krok." To sú slová ministra tejto vlády, pán predseda. Kam ste túto snemovňu dotiahli? Čo sa snaží strana SMER a predseda vlády urobiť z tejto snemovne? Má nejaké iné návrhy, iné predstavy? Chce meniť politický systém?

A v tomto ste, pán predseda, podľa mňa takisto ako predseda parlamentu zlyhali, že ste dovolili, aby si strana SMER a jej predseda uzurpovali všetku moc, aby sa táto snemovňa postupne stávala len nejakým bábkovým divadlom, dokonca bez časti hercov, aby sme tu len ticho sedeli a mlčali, ako sa nedávno vyjadril pán predseda vlády. A aj v tomto ste, pán predseda parlamentu, podľa mňa zlyhali. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Paška aj predseda Národnej rady. Máte slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený mladý kolega, oceňujem váš dramatický výkon. Dúfam, že vám váš entuziazmus vydrží. Bude to určite prínos, len odporúčam pri budúcich vystúpeniach obracať sa tam. Tam sedí ten človek, ktorý, keď vládol, urobil z parlamentu nesvojprávnu inštitúciu za pomoci Hrušovského, ktorý jej predsedal, keď sa v tomto parlamente pohybovali poslanci bezprizorní a nikto nevedel, kto je kto. Keď sa kupovali, keď človek, pre ktorého je moc to jediné, čo ho drží pri tom, aby stratil všetky zábrany, robil čokoľvek, aby sa pri nej udržal. Neobracajte sa na mňa, lebo ja som vám povedal, že ja veľmi rád logicky budem s vami argumentovať. Tam sedí váš líder, ktorý osem rokov manipuloval s týmto parlamentom za účinnej pomoci Hrušovského a tých, ktorí tento parlament viedli. Ale každopádne držím palce, nech vám entuziazmus vydrží aj naďalej. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Odpoveď na faktickú poznámku pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, na upresnenie, boli to práve pán podpredseda Bugár a pán predseda Hrušovský, ktorí v minulom volebnom období, dovoľte mi to tak povedať, najviac naháňali vládu, aby tu sedela na interpeláciách a hodinách otázok. Nebol to ani opozičný poslanec, ani opozičný podpredseda, ale boli to títo, ktorí podľa vás degradovali bývalý parlament. Nie, nie je to tak. Je to práve naopak. A hovorím zo skúseností, pretože som s tým mal istým spôsobom niečo do činenia.

A chcem upriamiť vašu pozornosť na to, aby ste sa naozaj vážne zamysleli nad tým, kam toto plénum smeruje, kam ho strana SMER svojím mocenským spôsobom vládnutia tlačí, či je to aj s vaším osobným presvedčením a či to niekam smeruje. Ja si myslím, že je to cesta do pekla, cesta, ktorá nikam nevedie a len náš právny systém poškodzuje.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Janiš.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa zapojiť do tejto diskusie, aj keď je auditórium relatívne preriedené, ale ja som bol pomerne pokojný, než som sem išiel, ale ten vztýčený prst, ktorý ukazoval na môjho kolegu, ten mi trošku nenechal môj adrenalín, moju nadobličku v pokoji, ale dúfam, že to zvládnem, pretože ja som si pôvodne na začiatku, keď som nepoznal pána predsedu Pašku, po jeho úvodných krokoch v parlamente myslel, že to bude celkom normálny, slušný človek, ktorý povedie svoju koalíciu, tak ako si myslí, aby získala čo najviac hlasov, čo najviac bodov, bude sa snažiť dodržiavať parlamentné zásady, princípy demokracie, a tým pádom sa bude dať akosi normálne existovať. Ale to, čo sa udialo v tomto mesiaci, to je niečo ako "non plus utra", čo je neopakovateľná vec v demokratickej spoločnosti.

Pre mňa je absolútnym vzorom pri zakladaní štátu a republiky postoj Sokrata. Neviem, či ste sa s tým oboznámili, ale tam sú vzory, ku ktorým sa my máme vracať. Sokrates vyučoval, ako sa treba správať v demokracii. Bohužiaľ, k moci sa dostala luza a oligarchia. Tá ho odsúdila na stratu života vypitím blenu. Zavreli ho do jaskyne, ale luza, oligarchia mala strach z toho, čo sa stane, ak náhodou Sokrates naozaj zahynie, že sa zdvihne odpor občanov voči oligarchii. Preto poslali za ním žalárnika s kľúčom, aby ho pustil a povedali mu: "Nič sa ti nestane, nebudeme ťa ani naháňať." Sokrates na to povedal: "Vážení, ja som pomáhal presadzovať zákony tejto krajiny, ja sa podľa zákonov tejto krajiny budem správať."A vypil blen a zomrel. Náš pán predseda parlamentu nie je ochotný si ani len priznať, že urobil chybu. A presvedčuje nás tu o tom, ako konal spravodlivo a absolútne v súlade s demokraciou a demokratickými princípmi. Kam takéto správanie môže viesť?

Uvediem praktický príklad zo života. Nedávno v novinách Liptov, bola to možno troška chyba redaktora, ale udiala sa takáto vec. Vyšiel článok, ktorý bol podpísaný mestským kontrolórom. Na najbližšom zastupiteľstve sa poslanec, môj kolega opýtal: "Pán kontrolór, písali ste ten článok?" Odpoveď bola: "Nie, nepísal, ani som ho nikde neposlal." Odpoveď šéfredaktorky bola: "Tento článok k nám prišiel z tlačového oddelenia primátora mesta."

Keď si dovolí najvyšší predstaviteľ štátu, teda najvyšší predstaviteľ demokracie beztrestne meniť texty a dokumenty, čo si potom dovolia jednotliví občania v tejto krajine? Ako budú rešpektovať zákon? Veď o tejto hrôze to je. Ak túto hrôzu necháme prejsť len tak, tak nemôžeme hovoriť o tom, že sme demokratická inštitúcia, ale že sme inštitúcia, ktorá založila právny nihilizmus. Preto nemôžem hlasovať za to, aby pán predseda Paška pokračoval vo svojej funkcii, aj keď je mi to veľmi ľúto. Ďakujem. (Potlesk.)