V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave pokračuje pán... Ospravedlňujem sa, s faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec. Prosím, pán poslanec, trošku skoršie sa prihláste, a to potom vyzerá, že sa mýlim, ja sa pritom nemýlim, vy sa mýlite. (Smiech.) Vy sa mýlite, skúšate ma stále. (Smiech.) Dobre. S faktickou poznámkou ako jediný je prihlásený pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: No, robil som to, samozrejme, na poslednú chvíľu. Ďakujem za slovo, ale určite to nebolo úmyselné. Ale myslím si, že ešte nepadli slová, že dávame priestor na rozpravu a predtým som to stlačil, takže to len na úvod.

Pán poslanec Galbavý tam spomínal prípad kazašskej novinárky a na to, že čo vlastne robila, dostala veľmi hrubú odpoveď. Ale aj v médiách odzneli odpovede napríklad hovorkyne Policajného zboru, ktorá nevedela dať konkrétnu odpoveď na to, čoho sa dopustila. Bohužiaľ, len konštatovanie, že porušila verejný poriadok. Na otázku ako? Tým, že ho porušila. No, dnes máme niečo podobné. Máme tu jasný prípad porušenia kompetencií predsedu parlamentu a my sa tvárime, ako keby sa nič nestalo.

Tak ako doteraz už viaceré prípady, keď sme nechceli povedať, že tak prepáčte, fakt, v tomto smere som urobil chybný krok alebo som sa zmýlil a každý v živote má právo na chybu a myslím si, že keby takéto gesto bolo doteraz od viacerých predstaviteľov vlády, tak by nemuselo dôjsť práve k takýmto schôdzam a odvolávaniam. Ja len chcem povedať, že tento spôsob, ktorý sa prejavil práve pri tej kazašskej novinárke, bol veľmi nebezpečný a nerád by som bol, aby sa takéto spôsoby dostali aj sem na pôdu slovenského parlamentu a ani na Slovensko. Je poľutovaniahodné, že pri slobode prejavu sa vracajú spôsoby, keď sa ukáže prstom a neadekvátne sa koná. Treba mať aj tú silu na priznanie omylu, ktorú pripomenul pán poslanec Galbavý. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Abrhan. Procedurálny návrh, áno.

Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán podpredseda, to, že zbabelo odišiel poslanecký klub SMER-u z rokovania o tomto bode programu, nie je dobré. Je to prejav slabosti a zbabelosti. Ale to, že schôdzu ignoruje aj samotný predseda Národnej rady, o ktorom sa tu dnes popoludní bavíme, nenachádzam slov, ako toto nazvať. Bojím sa použiť to, čo mám na jazyku, a preto si dovolím vyzvať takto cez mikrofóny pána predsedu Národnej rady, aby neignoroval schôdzu Národnej rady, kde sa hovorí o ňom. Ťažko sa mu to asi počúva, ale slušnosť, ak už nie povinnosť, slušnosť káže, aby bol na tomto rokovaní Národnej rady.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, jednoznačne máte pravdu. Pozvem pána predsedu, aby sem prišiel, ale keď to tak sledujete, podchvíľou tu sedí vedľa mňa, podchvíľou tu nesedí. Rešpektujem vaše stanovisko, pán poslanec, a pozvem pána predsedu a teraz budeme pokračovať v rokovaní.

Nech sa páči, pán poslanec Abrhan, a pripraví sa pán poslanec Frešo.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž, chápem pána predsedu, v sále sedia opoziční poslanci, ktorí priniesli návrh na jeho odvolanie. Poslanci koalície, ktorí by ho mali obhajovať, tak zdupkali a zutekali a ostal sám, musí čeliť odvolávaniu a návrhu na odvolávanie. Čiže z toho dôvodu pravdepodobne čas od času si musí ísť vydýchnuť. Predsa len by som bol rád, keby sa zúčastňoval, lebo je nedôstojné rokovať o niekom, kto nie je prítomný a kto potom nevie zaujať stanovisko a nevie počúvať pohľad alebo názory, s ktorými nesúhlasí, ale ktoré sú predsa len legitímne. Ja by som chcel takýmto svojím názorom vlastne začať.

Pavol Paška podľa môjho názoru by nemal ďalej vykonávať funkciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som teraz rozviedol dôvody, ktoré ma k takémuto názoru viedli. Niektoré sú také, ktorými si zbytočne zhoršoval svoju pozíciu ako predsedu celej Národnej rady. Sem patrí napríklad neodôvodnené a nelogické narábanie s petíciami občanov, ich nezaradenie do rokovania, respektíve zaradenie až po schválení zákonov, ktorých sa petícia týkala. Takýto postup bol zrejmý pri petícii za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva či petícia na ochranu druhého piliera dôchodkového sporenia.

Týmito rozhodnutiami, pán predseda, ste nepresvedčili občanov o úprimnosti vašich slov po nástupe do funkcie, že chcete ponúknuť vnímanie politiky ako jednoznačnú službu občanovi. Vo svojom úvodnom vystúpení ste tiež povedali, citujem: "Ústredné miesto v ústavnom systéme parlamentnej demokracie v Slovenskej republike zohráva Národná rada Slovenskej republiky ako kľúčová inštitúcia demokratického systému vlády. Národný parlament sa musí stať skutočným miestom komunikácie medzi spoločnosťou a centrálnym systémom politického rozhodovania." A potom ste pokračovali: "Toto všetko je nemožné si predstaviť bez využívania základného nástroja parlamentnej moci, a tým je kontrolná funkcia parlamentu, sledujúca najdôležitejšiu podstatu, permanentne počas celého volebného obdobia overovať, do akej miery výkonná moc, čiže vláda realizuje a rešpektuje politickú vôľu, ktorú vyjadrili občania vo voľbách." Koniec citátu. Nuž, na túto vašu ambíciu základného nástroja kontroly výkonnej moci parlament pod vaším vedením túto ambíciu stratil, čoho príkladom je neprítomnosť členov vlády na interpeláciách poslancov.

Ďalším príkladom toho, ako postupne strácate podporu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, je príbeh stálej komisie pre ústavu. Na začiatku bolo vaše odhodlanie svojou prácou a prístupom sa uchádzať o priazeň a spoluprácu so všetkými poslancami v tomto volebnom období. Potom ste neboli ochotný zadefinovať okruhy problémov, ktoré by mala táto komisia riešiť a nepočúvali ste argumenty opozície, že komisia bez konkrétnych zadaní nebude schopná predložiť konkrétne návrhy Národnej rade.

Ako sa neskôr ukázalo, mali sme pravdu, a tak po tom, čo opozícia nedelegovala svojich členov do tejto komisie, ste ju vytvorili len zo zástupcov vládnej koalície. Nakoniec vás opustili aj vaši koaliční partneri, tak ako tuná, tak aj v tej komisii. A tak sa zo stálej komisie Národnej rady nakoniec stala len Paškova komisia. Všetky uvedené príklady dokumentujú, ako ste zbytočne hazardovali s dôverou poslancov Národnej rady. Veď pri voľbe vám vyjadrilo podporu 98 poslancov. To znamená, že vám museli dôverovať aj niektorí poslanci opozície.

Vaším jedenapolročným pôsobením vo funkcii predsedu ste nielen úplne stratili podporu opozície napriek vašej deklarovanej snahe zo začiatku, ale ste otriasli aj dôverou koaličných poslancov, ktorí to už neraz prezentovali v tlači. Či budú mať odvahu svoj názor vyjadriť aj hlasovaním, uvidíme.

Uvedené príklady však pre mňa, priznám sa, sú stále len prostriedkom na kritiku. Hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol hlasovať za vaše odvolanie, spočíva v postupe, ale hlavne v obhajobe postupu, ktorý ste zvolili pri publikovaní čistopisu novely zákona o sociálnom poistení.

Ak tvrdíte, že sa len zúfalo snažíme zviditeľniť, nuž vedzte, že pri tejto koalícii tých dôvodov je, žiaľ, aj v budúcnosti bude dostatok pre voliča podstatne zrozumiteľnejších a jednoduchších. Vo vašom prípade však musíme brániť základné princípy parlamentnej demokracie. A to v tom, že nikto, a to ani predseda parlamentu nemôže manipulovať s obsahom zákonov, ktoré raz parlament schválil. Nech si už o nich myslí, kto chce, čo chce.

Boli ste to práve vy pán Paška, ktorý ste vo svojom inauguračnom vystúpení povedali. Citujem: "Nemalý význam prikladám práve ochrane demokracie. Možno práve v záujme tejto ochrany a niekedy aj prílišnej horlivosti sme sa v predchádzajúcom období dopustili viacerých chýb." Koniec citátu. To, čo ste urobili, však za chybu nepovažujete. Nepovažujete to ani za prílišnú a prehnanú horlivosť?

Vážené dámy, páni poslanci, pán poslanec Cabaj v inej súvislosti pánovi predsedovi odkázal, že prichádza s návrhom novely, ktorá je nepripravená a hlasovanie bude svojím spôsobom aj o jeho dôvere. Doslovne povedal, citujem: "Môže si to dovoliť radový poslanec, ale predseda parlamentu trochu hazarduje." Koniec citátu. Ak pán poslanec Cabaj hovorí, že predseda parlamentu hazarduje, ak v súlade s ústavou a rokovacím poriadkom predkladá návrh zákona, ku ktorému možno nemá koaličnú podporu, ako nazvať konanie predsedu, ktoré s ústavou a rokovacím poriadkom v súlade nie je. Mnohé dôvody a argumenty už boli zverejnené, a aj tu už mnohé zazneli a nebudem ich opakovať. Chcem však povedať, že mňa o potrebe odvolať pána poslanca Pašku z funkcie predsedu Národnej Slovenskej republiky presvedčila jeho jedna jediná veta, ktorú povedal v televíznej relácii dňa 11. novembra 2007. Tá veta znela: "A keby som to mal robiť zajtra, tak urobím opäť tak."

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pána predsedu Pašku je potrebné odvolať nie preto, že pri výkone svojej funkcie sa dopustil chýb. Veď, kto robí, urobí aj chyby. Nie preto, že sa snažil pri zverejnení čistopisu manipulovať vaším a naším rozhodnutím, ale preto, že je rozhodnutý tak konať aj v budúcnosti. (Potlesk.) "A keby som tak mal urobiť zajtra, tak urobím opäť tak." Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Frešo, pripraví sa pán poslanec Brocka.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, nedá mi na začiatok, aby som neokomentoval stav v sále, keď tu vlastne nie je nikto v pléne prítomný z vládnej koalície a nemám ani chuť žartovať na tú tému, že ďakujem pani poslankyni, že si urobila čas a pánu Paškovi detto.

Na úvod chcem povedať, že prvé vyjadrenie pána predsedu Pašku o tejto schôdzi, kde konštatoval, že je to mrhanie peniazmi daňových poplatníkov, považujem z jeho strany ako z funkcie predsedu parlamentu a druhého muža nášho ústavného systému za drzosť. Považujem to za drzosť, keď hovorí o tom, o čom poslanci chcú rokovať, že je plytvanie peniazmi daňových poplatníkov.

Tento muž by mal v prvom rade hájiť záujmy demokracie, a to demokracie u nás parlamentnej a v žiadnom prípade by nemal dávať, dokonca ani v súkromí nie, nieto ešte na verejnosti signály, že touto demokraciou pohŕda.

Hlavný dôvod, pre ktorý tu dnes rokujeme, nie je problém právny, je to problém chápania demokracie. A v tomto kontexte musím poznamenať, že pán Paška neprejavil dostatok demokratického citu počas svojho pôsobenia a vzťahu k demokratickým hodnotám a budem to dokladovať na konkrétnych faktoch a veľmi by som ocenil, pokiaľ by pán Paška nabral dostatok odvahy a odpovedal na tie fakty, ktoré tu uvediem.

Krátko do histórie. Na 7. schôdzi 1. februára tohto roku prvý raz nastala situácia, čo ja si pamätám, keď odobrali v tomto volebnom období poslancovi slovo. Išlo o pána kolegu Galbavého a prvý raz tu pani podpredsedníčka hovorila a vyhrážala sa poslancovi vyvedením zo sály.

Pán Paška tu bol prítomný, sedel hneď vedľa nej, čakal som, že ju dôsledne napomenie a že táto situácia sa viac nebude opakovať. Presne opak sa stal, stal sa presne opak a pán podpredseda Číž, zdá sa, že sa rozhodol, že bude viesť ligu týchto, nazval by som to, protidemokratických ťahov a stal sa akousi krikľavou vizitkou názorov pána predsedu Pašku na to, ako má vyzerať demokracia.

Nespočetnekrát, pán predseda, nespočetnekrát váš pán podpredseda Číž tvrdil, že opozícia porušuje rokovací poriadok, že nehovorí k veci. Ani raz, ani raz som nezaznamenal, že by podobným spôsobom skočil do reči niekomu z koalície a už vôbec nie ministrom a ako samozrejme, že nie, kde by na to odvahu zobral, pánu premiérovi. Ten jeho prívlastok, ktorému hovoril a častuje našu opozíciu neustále tým, že flagrantne porušujeme rokovací poriadok, sa stal už pomaly niečím, na čo sme si zvykli.

A tu by som chcel apelovať aj na poslancov opozície, lebo budem tie konzekvencie ďalej vyvodzovať, kam to smeruje. Nenechajme si toto zobrať. Nenechajme si právo hovoriť zobrať. Ja verím, že to pán Číž robí s požehnaním pána Pašku preto, aby ľudia oslabili vo svojich prejavoch, aby namiesto toho, aby sa vyjadrili k nejakému problému, tak radšej mlčali, ako budem ďalej dokladovať, je to politika strany SMER.

Namiesto toho, aby táto schôdza alebo tieto schôdze v parlamente boli korektne vedené a dal sa priestor obom stranám, tak ako je zákon demokracie, tak sme svedkami toho, že pán Číž, a pán Paška mu to nejako nevyhovára, pán Číž neustále komentuje výroky poslancov zo straníckej pozície SMER-u. Je to niečo, čo je skutočne, a teraz použijem jeho výraz, flagrantným porušením princípov demokracie. Nie je možné pracovať v takom prostredí, kde stále za chrbtom vám sedí niekto, kto si zapne mikrofón a neustále sa vyjadruje k tomu, čo hovoríte. Nie je možné v takomto prostredí pracovať a tváriť sa, že je to štandardná demokracia. Podľa mňa je to začiatočný pokus, ako zastrašiť opozíciu.

Ďalšiu vec, ktorú tu pán Paška ako predseda parlamentu toleruje, a tým pádom dáva najavo, že je to správne a beriem to tak, že sa k tomu prihlasuje, je, že pani ministerka Tomanová neustále komolí meno jednej opozičnej poslankyne. Ja si neviem predstaviť, pán Paška, ako vy by ste reagovali na to, keby čo len raz vás niekto namiesto pán predseda Paška nazval pán predseda Paško. Pani kolegyni Sárközy sa to stáva vždy, keď je tu pani ministerka. Nikdy nezakročíte. Nemáte takú autoritu, aby ste urobili poriadok s týmito ministrami, lebo sú z vašej vládnej koalície. Keby to urobil opozičný poslanec, keď len trochu nerozumiete tomu, čo hovorí, už hovorí od témy. To je proti princípom demokracie.

Demokracia nie je o tom, že väčšina diktuje menšine. Demokracia je o tom, že sa prejavia slobodné názory a potom, nech sa páči, môžeme hlasovať, hlasovaním sa rozhodne. Tak chápem demokraciu.

Podľa vášho vzoru napríklad tento víkend páni ministri Maďarič, Čaplovič a pán premiér Fico urobili ďalší krok k tomu, aby zhodili fungovanie parlamentu. A to nasledovne, keď odkazovali na pozmeňujúci návrh pani kolegyne Žitňanskej - zákon o pozemkových úpravách, kde hovorili, že opozícia sa nezúčastňuje na hlasovaniach.

Pán predseda Paška, ja som nezaznamenal vašu opravu v médiách, kde by ste uviedli túto vec na pravú mieru, že opoziční poslanci sa nezúčastnili na hlasovaní práve pre spôsob, akým ste to vy viedli. Práve pre ten spôsob. A títo spomínaní traja páni z exekutívy úplne drzo toto zamlčali a dávali to za farizejstvo opozície. To považujem sa veľmi neseriózne a je to vizitka vašej práce a ten účet vám vystavím, keď vám budem hádzať hlas pri vašom odvolávaní. Korunu tomu nasadil pán predseda SMER-u Fico, ktorý povedal, citujem. "Ja hovorím, že opozícia by mala mlčať." Zopakujem. "Ja hovorím, že opozícia by mala mlčať." To hovorí predseda najsilnejšej strany, to hovorí predseda vlády a podľa toho sa pán Paška vy aj vaši kolegovia riadite. A toto považujem za veľmi vážny zásah demokracie. Ja vás ešte raz chcem vyzvať, pokiaľ naozaj ste v ústavnom systéme číslo dva v našej republike, konajte voči takýmto zásahom voči demokracii. Napomeňte vášho predsedu. Zariskujte svoju kariéru a zostaňte lojálny voči nášmu ústavnému systému. (Potlesk.)

Ľudia, ktorí sú vo vrcholných funkciách, a vy v nej ste, formujú názor spoločnosti, dávajú príklad, ako k zákonom pristupovať, ako pristupovať k demokratickým princípom. Práve spomínaného prvého februára som hovoril, že z toho, ako sa správa v parlamente koalícia, si berú príklad úradníci a policajti. Máme tu dva prípady policajnej brutality. Jeden v Trnave, kde sprejera zrazil policajt o stenu, a druhý v Bratislave, kde odvliekli kazašskú novinárku za to, že vyjadrila svoj slobodný názor, pričom jej lámali ruku, odporúčam pozrieť si video.

V oboch prípadoch prvá reakcia ďaleko podriadených zložiek ergo polície bola, že zákrok obhajovala. A skutočne išla až do takých absurdít, ktoré možno by boli úsmevné, keby nešlo o základné občianske slobody, ako je, že policajt tvrdí, že preskakoval kaluž a omylom zrazil dotyčného a druhé je to, napríklad, čo sa udialo priamo pred prezidentským palácom, že keď tú novinársku odvliekli, tak najprv tvrdili, že nemá povolenie, potom, že vykopla dvere na policajnom aute a dokonca zaútočila táto veľmi drobná žena na verejného činiteľa.

Ja vás ubezpečujem, že keby toto nebolo natočené na videu, k žiadnemu ospravedlneniu v obidvoch prípadoch nepríde. A títo ľudia si berú príklad z toho, akým spôsobom vy vediete tento parlament. Veď oni sa môžu sem dnes pozrieť a uvidia, akým spôsobom koalícia a SMER pohŕda voličmi a akým spôsobom pohŕda demokratickými princípmi. Oni si môžu prečítať, že toto je tu plytvanie časom a vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov. Tak prečo by sa mali správať podľa zákona?

Je to naozaj o tom, že pán Paška, za vašej éry ako predsedu parlamentu skutočne niekomu tu lámu ruku za prejavený názor, bohužiaľ, priamo pred dverami pána prezidenta? To je tiež aj jeho zodpovednosť a myslím si, že nájdeme formu, ako mu to dať najavo. Ja vám vrelo odporúčam, aby ste, a to napriek tomu, že socialistická internacionála vám zabuchla dvere pred nosom a neotvorí vám ich v tomto volebnom období, išli na školenie z demokracie. Nechali si vysvetliť, čo to demokracia je, keď si myslíte, že opozícia tomu nie dosť dobre rozumie, že je predpojatá, a ako som počul jediného človeka, ktorý bol ochotný sem prísť a zastať sa vás, tak je to len zloba a iné negatívne veci, ktoré v tejto súvislosti spomína.

Pán predseda Paška, ja som počúval pozorne váš inauguračný prejav a dokonca som si všimol, že veľa ľudí z opozície vám dalo hlas. Mali ste rok a pol na to, aby ste ho naplnili, aby ste presvedčili svojimi krokmi túto krajinu o tom, že za vašej éry bude demokratické povedomie a demokratický charakter tohto štátu stúpať. Na príkladoch, ktoré som uviedol, by som bol rád, keby ste na ne odpovedali, sa tak nedeje. A práve preto, že nie som ďalej ochotný tolerovať to, že či z tohto vášho nedemokratického prístupu berú príklad aj podriadené zložky, budem hlasovať za vaše odvolanie a pevne verím, že aj ostatní vaši kolegovia si z toho zoberú poučenie a zoberú si naozaj poučenie na to, aby aj v budúcnosti boli viacej demokratmi ako socialistami. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pán poslanec Štefanec.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, dámy a páni, teraz už vystupujeme len tí poslanci, ktorí sú podpísaní pod návrh na odvolanie predsedu Národnej rady a môže sa to niekomu zdať, že už je to nuda a že to je zbytočné. Ja si myslím, že to nie je zbytočné, lebo to, čo sa stalo, je veľmi, veľmi vážna vec. A obávam sa, že si to neuvedomuje ani predseda parlamentu.

Dôvodov na odvolanie predsedu Národnej rady je veľa. Už ich spomínali predrečníci, ale ten jeden, ktorý stačí, ten najhlavnejší je uvedený aj v návrhu skupiny poslancov, je, že predseda ignoroval hlasovanie pléna Národnej rady o zákone. A že dokonca dal príkaz legislatívnemu odboru pripraviť čistopis inak, ako bol zákon schválený.

Dámy a páni, toto je ohrozenie parlamentnej demokracie. Čo je tragédia, pán predseda sa tým diskvalifikoval a on si to neuvedomuje, že sa týmto tak veľmi diskvalifikoval. Toto hrubé zlyhanie, zlyhanie v prípade manipulácie so schváleným zákonom, to je dostatočný dôvod na to, aby on odstúpil, nie aby sme ho odvolávali. On tomu hovorí búrka v pohári vody.

Pán predseda, nevedeli ste, teraz už možno viete, čo bola vaša povinnosť. Vy ako predseda Národnej rady to, čo ste urobili, ten váš postup pri schválení zákona o sociálnom poistení je naozaj precedensom za osemnásť rokov, ktorý sa tu v Národnej rade ešte nestal.

Ak moji kolegovia viackrát už spomínali prípad tej kazašskej novinárky, ja ho spomeniem ale z iného pohľadu. Nechcem hovoriť o situácii v polícii, že polícia dnes je totálne dezorientovaná, že oni nevedia, ako sa majú správať. Voči komu majú zasahovať a voči komu nemajú zasahovať, ale to je na inú diskusiu. Ale chcem vám ukázať na príklade vášho straníckeho kolegu pána ministra Kaliňáka. Keď videl, že sa stala chyba, jednoducho nezatĺkal, on si to priznal a dokonca sa ospravedlnil, veď to je normálne, veď toto je ľudské. Toto od vás čakali aj poslanci, možno aj verejnosť. Veď to, že sa robia chyby a že robia ľudia chyby, to je normálne. Ale to, ako ste sa vy postavili k problému, tak to nie je normálne. To nie je hodné predsedu Národnej rady.

Vážený pán predseda, tých príkladov na diskvalifikáciu bolo veľa. Ten posledný, ktorý ste urobili, keď ste nám posielali pozvánku na novembrovú schôdzu, bol ten, že ste zaradili ako prvý bod programu prezidentom vrátený ten kameň úrazu. Ale diskusiu, alebo petíciu občanov o tom istom probléme - o smerovaní dôchodkového systému ste zaradili ako posledný bod programu. Prosím vás, čo si tým dokazujete? Čo? Že ignorujete poslancov, že ignorujete verejnosť, veď vy tým nemôžete nič získať. Absolútne nič naozaj, len ďalší z príkladov totálnej diskvalifikácie na poste predsedu Národnej rady.

My sme tú petíciu odovzdali na predchádzajúcej schôdzi. Bolo to na začiatku týždňa. Rokovali sme o zákone v piatok. Určite argument pádny, prečo sme nerokovali vtedy, lebo tých podpisov bolo veľa, a určite mohli byť problémy s ich spočítaním. Ale dnes je to jasná vec. Zaradiť to na koniec rokovania novembrovej schôdze je hanba. Pán predseda, to je vaša hanba. Tie veci spolu súvisia. Bežne tu, ak rokujeme o veciach, o zákonoch, dokonca, ak sú v tej istej veci, tak je spoločná rozprava. Vy ste sa zasprávali nielen neúctivo k pravidlám parlamentarizmu, ale v prvom rade k občanom. Je to arogancia moci, ktorá, som presvedčený, že patrí do minulosti. Myslel som si, že patrí do minulosti, ale vo vašom prípade som sa asi mýlil.

A na záver ešte jeden príklad. Nedávno v Čechách, teda Českou republikou otriasla kauza, ešte sa ona neskončila, zámeny novorodencov v nemocnici. Prišli na to po trištvrte roku. Komu by to napadlo, že niečo také sa môže stať. Až kým sa to nestalo. A paralela s touto kauzou? Predstavte si, že v Zbierke zákonov je zákon alebo zákony, v ktorých je slovo, čiarka, odkaz, text inak, ako bol schválený v Národnej rade. Že sa po ceste do Zbierky zákonov niečo také mohlo stať. Nezdá sa vám to? Mne po tejto kauze, priznávam sa, mňa desí predstava takejto zmeny v zákonoch. Dnes, keď súdy rozhodujú o miliónoch a miliardách na základe čiarky v zákone.

Pán predseda, musíme byť v tejto veci veľmi, veľmi dôslední. Posvätnosť tohto miesta je v tom, tu Národnej rady, že sa tu schvaľujú zákony. Prvý, kto by to mal vedieť a ctiť, je predseda Národnej rady. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec a pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, teraz som už stihol, pán podpredseda. Chcel som zareagovať predovšetkým na tú pasáž pána poslanca Brocku, v ktorej hovoril o arogancii moci z hľadiska zaraďovania petície. Pri tejto petícii, ktorá vlastne súvisí s prvým bodom programu budúcej schôdze a petícia je zaradená ako šesťdesiaty siedmy, teda posledný bod programu l6. schôdze Národnej rady, tak to je pre mňa nepochopiteľné. Nepochopiteľné je to predovšetkým z dôvodu, že koalícia má 85 hlasov. Alebo si teraz môžem dať otázku. Alebo len mala? Každopádne ich mala minulú schôdzu, keď sme takisto rovnakým spôsobom posunuli a "odpálkovali" petíciu súvisiacu so smerovaním zdravotníctva na Slovensku.

No, veď máte úplne bezproblémový legálny priestor na to, aby ste hlasmi koalície odhlasovali svoje rozhodnutie k petícii, k zákonu a je pre mňa nepochopiteľné takého zaraďovanie petícií. Toto, čo tu spomínal pán poslanec Brocka, nemožno nazvať ináč ako arogancia moci bez toho, aby ste využili vaše legálne mandáty, ktoré ste získali vo voľbách. Ja som zvedavý, či tieto mandáty vám dajú občania aj do budúcnosti, keď sa takýmto spôsobom správate a vaše skutky sa na hony líšia od vašich slov a sľubov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď kolega Brocka hovoril o čiarke v zákone, napadol mi jeden starý, prastarý príbeh, keď odsúdený na popravu žiadal kráľa o milosť. Kráľ napísal pre pisára pokyn - vyhovieť, nemožno popraviť. A pisár sa pomýlil a napísal - vyhovieť nemožno, popraviť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Milé dámy, vážení páni, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som sa najskôr vyjadril k situácii dnes, čo sa tu deje v Národnej rade. Myslím si, že to, že väčšina vládnej koalície nehlasovala za program tejto mimoriadnej schôdze a že demonštratívne opustila sálu, je prejav nielen neúcty a neslušnosti, ale predovšetkým strachu a zbabelosti z diskusie na aktuálnu tému. Možno, že poslanci vládnej koalície sú inšpirovaní svojím predsedom, ktorý sa permanentne vyhýba debate s opozičným lídrom, ako sme tomu boli svedkami napríklad aj včera a, mimochodom, aj dnes po svojom vystúpení hneď odišiel, pritom to vystúpenie malo ozaj aj vecné chyby, pretože, ako viacerí predo mnou hovorili, vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.

Dámy a páni, súčasná vládna koalícia dnes, to ešte nie je ani pol druha roku predstierania vládnutia, sa zmieta v kríze a vo vnútornom boji o vzájomné kšefty. Po ešte ani nie pol druha roku dochádza k odvolávaniu samotného predsedu Národnej rady. Prečo teda taký razantný krok? Pretože dôvody sú jasné a je ich stále viac.

Primárnym dôvodom je, samozrejme, to, čo už tu bolo povedané a je to niečo, čo v žiadnej demokratickej krajine nemá obdobu. Zneužitie svojho postavenia na zmenu zákona schváleného poslancami Národnej rady. Čo už môže byť silnejším prejavom arogancie moci a postavenia sa nad zákon, ak si niekto uzurpuje právo meniť vôľu volených zástupcov ľudí? Je snáď predseda Národnej rady viac ako zákon? A čoho je ešte všetkého schopný, ak si svojvoľne dovoľuje upravovať zákon? Argumenty o potrebnej úprave vyznievajú dosť cynicky zvlášť, keď sám pán predseda riadil predmetné hlasovanie a zlyhal teda predovšetkým on sám nielen ako predsedajúci, ale aj ako ústavný činiteľ a predovšetkým ako človek. K tomuto hlavnému dôvodu sa pridávajú aj dôvody ďalšie. Pozrime sa len na tieto fakty.

Pri vedení schôdzí pozorujeme stále častejšie porušovanie rokovacieho poriadku a nerovnaký meter pri posudzovaní slov poslancov koalície a poslancov opozície. Mimochodom, svedkami sme boli takisto dnes takýchto praktík. Predsedajúci sa často riadi pravidlom, nebojí sa v parlamente zobrať slovo alebo vypnúť mikrofón opozičnému poslancovi, keď sa ti nepáči, čo hovorí. Veď opozícia nemá čo hovoriť do tvojho vládnutia, že?

Za škandalózny prejav demonštrácie sily považujem aj predvolávanie si opozičných poslancov a vyhrážanie sa im pokutami za ich názory a výroky. Skutočnosť, že počas súčasného volebného obdobia neprešiel jeden jediný poslanecký návrh z opozície, je hanbou nie opozície a jej návrhov, ale hanbou koalície, ktorá si službu občanom pomýlila s permanentným silovým výkonom moci a arogantným správaním.

Svedkami prejavov zneužitia moci sme boli už pri kreovaní výborov tohto parlamentu. Nová moc láskavo zverila vedenie len siedmim z devätnástich výborov Národnej rady, čo predstavuje 36,8 %, hoci počet poslancov opozície je 43,3 %. Že matematika nie je silnou stránkou najsilnejšej strany, to demonštrovala i pri rozložení postov vo vláde, ale to už je viac problém samotných koaličných partnerov.

Za škandalózny prejav ignorácie moci a nerešpektovanie vôle ľudí považujem správanie sa predsedu Národnej rady pri rozhodovaní o petíciách. Či už to bola petícia za rešpektovanie názoru 160-tisíc občanov Slovenskej republiky o zdravotnom poistení a zdravotníctve, alebo petícia za rešpektovanie názoru 130-tisíc občanov o dôchodkovom zabezpečení. Nezaoberanie sa názormi ľudí pred prerokúvaním o príslušných zákonoch je napľutím do tváre tisíckam ľudí, ktorí sa dobrovoľne vyjadrili týmto spôsobom. Ktorá to že strana mala pred voľbami slogan Smerom k ľuďom? Dnes je z toho už len skôr smerom k lupom, ako sa nedávno trefne vyjadril jeden známy slovenský výtvarník. (Potlesk.)

Prejavom despotického chápania moci je aj systematické potláčanie opozičných nominácií do inštitúcií vyžadujúcich si v demokratických systémoch paritné zastúpenie. Zažili sme to pri viacerých voľbách do nezávislých rád, mediálnych rád, regulačných rád. Boli sme toho svedkami pri nomináciách do Ústavného súdu alebo dokonca aj pri voľbe ombudsmana.

Jasne ste tým dali najavo, pán predseda, aký máte postoj k demokratickej kontrole moci. Vážený pán predseda, vo svojom prvom príhovore v Národnej rade ste zdôrazňovali, ako údajne chcete ľudí spájať. Naozaj si myslíte, že ľudí spojíte demonštratívnymi silovými prejavmi moci a potláčaním neformálnych pravidiel? Ja si myslím, že spôsobom výkonu moci, ktorý demonštrujete, ľudí skôr medzi sebou rozdeľujete. O tom, že sa nedodržujú nielen neformálne pravidlá slušnosti, ale ani tie pravidlá formálne, svedčí permanentná absencia väčšiny členov vládneho kabinetu na hodine otázok alebo interpelácií.

Pán predseda, viackrát sme na to upozorňovali a nedochádza ani k náznakom zlepšenia. Aj toto je vaša vizitka. Zaznamenal som viaceré výroky pána predsedu na tému Európskej únie v zmysle, že sa cíti Európanom a záleží mu na našom obraze v Európe. Nuž, dovoľte mi pripomenúť, že práve tento obraz sa za vášho vládnutia podstatne zhoršil. O Slovensku sa zrazu píše omnoho horšie ako pred pár rokmi a počet negatívnych článkov len za minulý rok narástol štvornásobne v zahraničnej tlači. Aj u vašich vlastných socialistov ste aj na tretíkrát na trestnej lavici a nielen zhoršujete imidž našej krajiny, ale jej aj reálne škodíte, keďže touto cestou nemôžete presadzovať slovenské záujmy.

Chcem vám pripomenúť, že Národná rada za vášho vedenia schválila aj takéto zákony, aby rokovania vlády boli neverejné, aby sa zrejme daňoví poplatníci náhodou nedozvedeli, o akých kšeftoch jednáte, veď, čo ich do toho? Nie? Aby sa nezávislé inštitúcie stali oddeleniami ministerstiev, ako tomu bolo pri Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou alebo pri Regulačnej rade Jadrového fondu.

Nezávislosť je pre túto koalíciu nebezpečná, pretože ju chápe ako ohrozenie moci a zrejme ďalšie finančné príležitosti pre seba.

Ďalej sa tu schválili také zákony za vášho pôsobenia, ktoré potláčajú súkromné vlastníctvo. Ľuďom predsa bola zrušená možnosť darovať 2 % ich daní. Veď o tom, o čom môžete rozhodovať vy, predsa nebudú rozhodovať ľudia. Pri stavbe diaľnic je tu hrozba začatia stavby na súkromných pozemkoch bez súhlasu vlastníkov. Zrejme každý pochopí vyšší cieľ a môžu sa ľudia tešiť, že im cez kuchyňu pôjde diaľnica a o tom predsa tiež rozhodujete vy. Zhoršili ste aj podmienky ľudí v dôchodkovom sporení. Úspory ľudí sú pre vás nebezpečné, pretože voliči budú tak na vás menej odkázaní.

Schválili ste zákon, aby bol zakázaný zisk. Išlo, ako vieme, o zdravotné poisťovne. Aj keď súťažia o zákazníka lepšími službami, nie sú až také populárne. Čo na tom, že tieto rozhodnutia zaplatia v miliardách ľudia v budúcnosti? Vás zaujímajú viac súčasné preferencie. Prečo ste napríklad nezakázali aj zisk firmám, ktoré dodávajú do nemocníc prístroje? To by sa už potom možno nemohli opakovať také škandalózne prípady, keď firma človeka, s ktorým ste podnikali, dodávala nehorázne predražené prístroje za stovky miliónov. To všetko v rezorte vášho nominanta. Toto je vaša spravodlivosť? Vysvetlite, prosím, vašim voličom, ako je to možné. Schválili sa tu aj také zákony, aby sa zvýšilo priame daňové zaťaženie a aby sa zhoršili pracovnoprávne vzťahy, čím sa jednoznačne zhoršili podmienky pre zamestnanie sa ľudí. Kontinuálne sa zhoršuje podnikateľské prostredie, a to sú veľmi, veľmi dôležité faktory pre pokračovanie slovenského rastu do budúcnosti.

Bohužiaľ, legislatíva, ktorú presadzujete, zhoršuje náš rast, a tým zhoršuje postavenie ľudí v ďalších rokoch. Všetko uvedené vyústilo do dnešnej situácie, keď je druhý najvyšší ústavný činiteľ odvolávaný. Mimochodom, v histórii Slovenska sa tak stáva len po druhý raz. Tejto v úvodzovkách "pocty" sa v minulosti dostalo len Ivanovi Gašparovičovi, súčasnému prezidentovi. Neviem, či je to náhoda, že takýmito raritami sa dnes môžu popýšiť dvaja naši najvyšší ústavní činitelia.

Pán predseda, po tom, ako vás po vašom zásahu do legislatívneho procesu opozícia upozornila na zneužívanie vášho postavenia, ste svoje kroky neustále bránili a obhajovali. Apelovali ste na zdravý rozum. Nuž, ja vám chcem povedať, že tento apel som akceptoval a práve preto som sa podpísal pod návrh na vaše odvolanie. Budem zaň hlasovať preto, lebo chcem aj takto vyjadriť svoj postoj voči arogancii, ignorácii a nedodržiavaniu pravidiel. A za podporu slušnosti, tolerancie a dodržiavania pravidiel. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A je to naozaj nepochopiteľné. Pochopiteľné na tom je to, že nejaký muž sa nechce ospravedlniť, zrejme nie je dobre vychovaný, alebo považuje ospravedlnenie sa za niečo, čo mu ublíži. Tak také veci sme už zažili. Ale spôsob, akým sa správa a akým sa správa aj dnešná koalícia, vlastne škodí samotnému SMER-u.

SMER sa usiluje o členstvo medzi socialistickými európskymi bratmi a spôsob tohto rokovania a spôsob reakcií pána predsedu parlamentu určite neujde pozornosti veľvyslanectiev, čo sú tu, a ľudí, ktorí sa teraz zaoberajú analýzou správania sa SMER-u. A preto nechápem, prečo sa SMER takýmto spôsobom sám snaží o to, aby vypadol definitívne z rodiny svojich socialistických európskych bratov?

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, nechcete reagovať? Hej, vo faktickej poznámke? Ďakujem. Posledným písomne prihláseným je pán poslanec Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia poslanci, iste ma mnohí poznáte a dáte mi za pravdu, že nebolo pre mňa jednoduché sa rozhodnúť dnes na tejto parlamentnej schôdzi vystúpiť už aj z dôvodu toho, že som v predchádzajúcom volebnom období funkciu predsedu Národnej rady vykonával a v záujme budovania akejsi novej politickej kultúry som mal záujem aj o to, aby odchádzajúci predseda a ten, ktorý do funkcie nastúpi, mali dobré vzťahy, ktoré budú založené viacej na priateľstve ako na oficiálnom vzťahu k politike.

Aj som sa o to usiloval, žiaľ, ale čím ďalej, tak tým viacej sa mi to menej darilo. Som jeden z mála poslancov, a sme tu štyria alebo piati, ktorí bezprostredne po novembri 1989 mali tú možnosť, či už byť kooptovaní, alebo neskôr zvolení za poslancov do najvyšších zákonodarných orgánov, či už Československej Federatívnej Republiky, alebo vtedy Slovenskej národnej rady, a ktorí sme mali možnosť byť pri tom, ako búrať jeden nedemokratický komunistický parlamentný systém a postupne sa prepracovávať až k tomu, chvalabohu, čo dnes prežívame a čoho sme dnes svedkami.

Preto ja s Ferom Mikloškom, Bélom Bugárom a Julom Brockom, tak si kladieme otázku, že kto je dlhšie, o koľko dní v najvyšších zákonodarných orgánoch a podľa toho už aj zvažujeme svoju zodpovednosť za to, čo treba urobiť a čo kedy treba povedať preto, lebo už aj ten čas strávený v tom parlamente nás k tomu priam vyzýva a nás priam k tomu núti.

Bol som naozaj sklamaný s tým, o čom dnes diskutujeme, čoho sme dnes svedkami, že sa vôbec takéto niečo na Slovensku prihodiť mohlo. Až s bôľom som si prečítal jeden odkaz v jednom týždenníku, ktorého šéfredaktor zhodou okolností sedí tu na balkóne, ktorý vyjadril svoj názor, že kým bude Pavol Paška vo funkcii, nikto si už nemôže byť istý, aké zákony tu vlastne platia.

Priatelia, je to vôbec možné? Je to vôbec možné, aby pomaly po dvadsiatich rokoch, kedy si spomenieme na 20. výročie od pádu komunizmu, sme sa takéhoto niečoho dožili? Poviem vám pravdu, že som sa zamýšľal nad tým, čo možno očakávať od tejto vládnej koalície po tom, ako sa ona ujala svojej moci. Boli tu rôzne strašidelné predstavy o tom, ako pán premiér Fico so svojimi kumpánmi vo vláde zbúra všetko to úspešné, čo sa nám za tých osem rokov, chvalabohu, milí priatelia, podarilo pre Slovensko dosiahnuť.

Postupne som však dospieval k názoru, že netreba mať strach z tejto vlády, že bude meniť alebo reparovať reformy preto, lebo v tejto vláde, v tejto vládnej koalícii je dosť miliardárov na to, aby zabránili tejto vláde robiť týmto tzv. úspešným podnikateľom ďalej úspešný biznis.

O čo som sa ale viacej obával, bolo to, že táto vládna koalícia na čele s Robertom Ficom vdýchne tejto krajine opäť ducha komunizmu, priatelia, a toho sme dnes svedkami. O tom je tá dnešná diskusia a toto je ten najvážnejší problém, ktorý ja v tejto chvíli cítim.

Naozaj, pán predseda parlamentu rozhodol bezprecedentne, a ak si na takéto bezprecedentné spôsoby rozhodovania bez ohľadu na to, či je niekto vo funkcii prezidenta, predsedu Národnej rady, alebo predsedu vlády zvykne a osvojí si ich ako niečo normálne, čo mu parlamentná väčšina zabezpečí istotu aj ďalej takto konať, priatelia, tak je beda. Naozaj nie beda s nami, ale beda so slovenskou demokraciou, so slovenským parlamentarizmom a je beda aj s občanmi Slovenskej republiky.

Preto by som chcel aj z tohto miesta apelovať na zdravý rozum. Pamätám si aj ja na chvíle, kedy sme boli my pri moci a kedy sme vládli. Áno, aj ja vo funkcii predsedu parlamentu som mal niekoľko ťažkých a vážnych rozhodnutí. Ale nikdy som nepristúpil bez toho, že by som nebol vyčerpal všetky odborné možnosti, keď som sa mal o niečom vážnom rozhodnúť, nehovoriac o tom, či by som si bol vôbec dovolil pomyslieť na to, že odmietnem poslať prezidentovi republiky zákon, ktorý poslanci schválili, nech už to bolo akokoľvek zlé predtým, ako by som sa nebol poradil s odbornosťou verejnou, s viacerými ústavnými právnikmi prijal nejaké rozhodnutie.

Preto, pán predseda parlamentu, chcem aj vás vyzvať, pravdepodobne vo funkcii predsedu parlamentu zostanete. Ja tvrdím, že nie pravdepodobne, ale takmer s istotou preto, lebo česť je ďaleko menší záujem ako všetko ostatné, čo vám chutí ako moc.

Vy ste si osvojili, milí priatelia v koalícii, jednu komunistickú poučku. Že vy máte síce pravdu, to znamená, my teraz v opozícii, ale my máme moc. A zapamätajte si, vás tým silným nerobí pravda, ale vás tým silným robí moc. Spamätajte sa, pokiaľ je čas. Naozaj, spamätajme sa preto, lebo demokracia je krehká a neprichádza samozrejme. Demokraciu si musíme zaslúžiť a o demokraciu sa niekedy treba aj pobiť.

Vážený pán predseda Národnej rady, spomínal som, že som dlho v rôznych parlamentných funkciách a vykonával som niekoľko mandátov po sebe aj vo Federálnom zhromaždení. Zažil som toho veľa, aj sklamaní, aj úspechov, aj neúspechov, ale nemyslel som si nikdy, že sa zopakuje prípad, ktorý už jeden z diskutujúcich tu spomenul. Pre mňa je zarážajúce, že pre vás sa stalo takmer samozrejmé, že sa prestávajú dodržiavať zákony a Ústava Slovenskej republiky.

Pán predseda, tak ako ste naložili s čistopisom schválenej novely zákona o sociálnom poistení, je pre mňa naozaj skutočne veľkým sklamaním. Také pošliapanie ducha slovenského parlamentarizmu a politickej slušnosti sa v tejto sále udialo len raz a ja som bol vtedy na 100 % presvedčený, že je to naposledy. Bola to situácia s odňatím vtedy mandátu nášho kolegu poslanca Gauliedera. Asi naivne už teraz vidím, ale predsa len som dúfal, že sa takáto situácia nezopakuje. Omyl sa však stal pravdou a to, čo je posvätné, bolo tiež znovu pošliapané.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, my sme tu z vôle občanov, slobodne diskutujeme a hlasujeme. Výsledky nášho konania nech sú niekedy nezrozumiteľné, nemôžu byť však nikým spochybnené. Ak toto je pravá tvár terajšej parlamentnej demokracie, tak to nemá s demokraciou nič spoločné. Opakujem. To, čo táto sála, tento parlament schváli, je posvätné a nedotknuteľné. Na to nemôže siahnuť ani politik, ani úradník, ani tucet ústavných právnikov či poradcov, dokonca ani nie prezident republiky. A toto sa tu, vážené kolegyne, kolegovia, stalo.

Pán predseda, mali ste dve možnosti. Tú jednu ste nevyužili, a to je, že ste mali s pokorou a slušne prijať omyl a chybu, ktorá sa tu v tejto sále stala. A je to normálne, je to bežné a ja si myslím, že takýchto chýb a omylov, nie, neželám si, aby takýchto sa v tejto snemovni a v tejto rokovacej sále zopakovalo viacej. Ale ak sa to už stalo, mali ste si chybu priznať, poslancom sa ospravedlniť a hľadať všetky možnosti a spôsoby, ako túto chybu napraviť. Žiaľ, vy ste však toto neurobili, dokonca ešte polemizujete s nami, že náš dôvod je jediný - diskreditovať vás, túto vládnu koalíciu a cez našu kritiku dokonca oslavovať slovenskú parlamentnú demokraciu. Toto snáď nemyslíte vážne! A pokiaľ ja vás poznám, ani to nemôžete hovoriť tak, že si to aj naozaj myslíte, že je to tak najsprávnejšie.

Ak hovorím o tých dvoch spôsoboch, ktoré ste mohli urobiť pre to, aby ste túto kauzu skončili, ak ste sa už neospravedlnili, nuž, tak potom vám nezostáva nič iné, ako sa vzdať funkcie predsedu parlamentu a nečakať, či sa tu niekto bude pohrávať, ale v súvislosti s inou vecou s vaším zotrvaním vo funkcii predsedu parlamentu, alebo nie.

Ak chceme obnoviť slušnosť a zodpovednosť tohto parlamentu, a ak mu chceme prinavrátiť to, čo sme mu v tejto chvíli zobrali, nie je iné riešenie, pán predseda, len také, aké som povedal. Máte ešte na to dosť času, zvážte. Ďakujem pekne. (Potlesk.)