Druhý deň rokovania

15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

27. novembra 2007 o 9.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Dubravay, pán poslanec Simon a pán poslanec Zelník.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 500).

Pán poslanec Lipšic už zaujal miesto pre navrhovateľa. Takisto pani Laššáková zaujala miesto pre spravodajcu.

Budeme pokračovať neukončeným vystúpením pána poslanca Janiša, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec Janiš, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ale má to jeden háčik. Je veľmi neslušné rokovať o bode odvolanie predsedu Národnej rady a rozprávať o ňom, keď tu on nie je. Viete, to sa nepatrí. Ja si myslím, že pán predseda Národnej rady by tu mal byť nielen zo slušnosti, ale aj z povinnosti. Tak tu vás chcem poprosiť, kebyže ste mohli cez svoje linky poprosiť pána predsedu Národnej rady, aby bol účastný na rokovaní bodu programu, ktorý sa týka len a len jeho.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán predseda už ide do sály, takže, neviem, chcete počkať, kým tu bude, pán poslanec Janiš? (Odpoveď z pléna.) Dobre, v poriadku.

Akurát som sa dozvedela, že sa prišli pozrieť na rokovanie schôdze Národnej rady aj študenti

Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí by mali byť na balkóne. Takže mi dovoľte, aby som ich zatiaľ privítala. Dúfam, že sa tu niečomu dobrému naučia. (Potlesk.)

Takže, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Včera večer sme o 19.00 hodine končili v takej troška nezvyklej podobe, že pán predseda vlády a jeho ministri tu pokrikovali spoza chrbta na mňa. Predseda vlády si pýtal najskôr nejaké 2 minúty, potom 60 sekúnd. Nevenoval som tomu pozornosť, lebo ja som myslel, že pán predseda vlády pokrikuje na podpredsedu Číža, ktorý vtedy viedol parlament. A nemyslel som si, že pán predseda vlády bude na mňa pokrikovať: "Daj mi 2 minúty." Myslel som, že to adresoval podpredsedovi Čížovi. Potom však som zistil, že to bol z vašej strany, zo strany pána premiéra taký cielený útok, také pokrikovanie, aby ste prehlušili celý deň témou, o ktorej tu rozprávame. A tá téma je odvolanie pána predsedu Pašku za to, že sa pokúsil zmanipulovať znenie zákona, ktoré schválila Národná rada. Až potom nastal ten dialóg. Pán predseda vlády chcel odo mňa potom už len 60 sekúnd. Ja si však myslím, že posolstvo vlády pán predseda vlády povedal vo svojom úvodnom vystúpení. Dozvedeli sme sa to, že vláda vyslovila dôveru Národnej rade Slovenskej republiky. No týmto povedal všetko. Predseda vlády môže v tejto Národnej rade vystúpiť vtedy, keď chce. A keď mu to je málo, tak jeho poslanci mu kedykoľvek položia desiatky otázok, desiatky otázok takých, aké chce. Tak nevidím, kde je problém, aby sa pán predseda vlády od opozičného poslanca domáhal slova. Včera som sa však utvrdil v jednom, že predseda vlády sa bojí chodiť do médií. Bojí sa chodiť do duelov tam, kde je politik a politik a moderátor. Bojí sa argumentácie. Bojí sa, že zaznie pravda. Bojí sa, že mu niekto v priamom prenose bude oponovať. Bojí sa, že z toho, čo vraví, tej nepravdy a toho klamstva niekto ho v priamom prenose môže usvedčiť. Toto je pravý dôvod, prečo pán predseda vlády využíva alebo zneužíva médiá a kladie si podmienku, že pôjde vždy len sám bez opozičného politika. A preto bola aj včera tá úpenlivá prosba, "dajte mi 2 minúty na monológ", na monológ, ktorý bude o všetkom inom, len nie o tom, že jeho predseda Národnej rady, že jeho podpredseda strany sa pokúsil meniť znenie zákona, manipulovať so znením zákona, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky.

Ja viem, že predseda vlády nemôže odsúdiť takéto konania preto, lebo mentálne je presvedčený o tom, že to tak má byť, že predseda Národnej rady môže meniť znenie zákonov. Veď tak to robili aj súdruhovia pred rokom 1989. Ja viem, že predseda vlády podľa jeho vlastných slov nepostrehol, že tu bol november 1989, keď padol komunistický režim. Ale to ešte neznamená, že ho tu bude po kúsku opäť etablovať späť nám aj tým mladým ľuďom, čo sú hore na balkóne. To neznamená, že my budeme sa mlčky na toto prizerať, pozerať, až sa prepracujeme k jarným a jesenným zasadnutiam Národnej rady, kde nám Smer oznámi, čo všetko na svojom ÚV prijali, a my to tu potom iba odkývame a požehnáme. No, páni a dámy zo Smeru, zabudnite na toto. Na šírenie tohto vám ja osobne nedám ani sekundu, nieto ešte 2 minúty.

Prečo sme tu v tejto Národnej rade a prečo sme dali tento návrhu, tu zaznievalo včera celý deň. Zo strany koalície však nezaznel jeden jediný argument, jedno jediné slovko, že toto, čo sa udialo, sa neudialo alebo sa to udialo nejakým iným spôsobom, alebo že to bolo niečo, čo sa udiať nemalo, a že treba sa za to minimálne ospravedlniť. Absolútne nič také nezaznelo. Predsedu Národnej rady ste nechali v štichu, jeho koaličná garnitúra, Smer, odišla zo sály a potulovala sa po chodbách Národnej rady. Ja si myslím, že to, čo som povedal tesne popoludní, že pán predseda Národnej rady by sa nám mal poďakovať za to, že sme nedovolili ten jeho pokus o manipuláciu zákona dokonať. Za to, že sme ho zastavili skôr, ako toto odovzdal prezidentovi republiky, by sa nám mal poďakovať. Mal by sa poďakovať za to, že môže po Európe sa ešte hrať na demokrata.

Na záver poviem ešte jednu vec. Dnes rozprava skončí možno za hodinku. A ak chce niekto z koalície vystúpiť a ak chce vystúpiť pán predseda Národnej rady, poprípade pán predseda vlády, tak ak to myslia vážne, tak by mali vystúpiť tak, aby sa na nich dalo reagovať, tak, aby, ako oni môžu na nás reagovať vo faktických, sme aj my mohli reagovať vo faktických. Pokiaľ tak neurobí ani predseda Národnej rady, ktorý môže vystúpiť, kedy chce, pokiaľ tak neurobí ani predseda vlády, ktorý možnože sa chystá do parlamentu, tak to opäť bude potvrdzovať iba bohapustú zbabelosť, bohapustú zbabelosť pustiť sa do dialógu, otvoreného dialógu o podstate veci, pre ktorú sme sa tu včera a dnes zišli. Ak vystúpite po uzavretí rozpravy, ako to robíte, ako to býva zvykom, tak nás iba utvrdíte v tom, že sme trafili klinec po hlave, v tom, že sme ozaj zasiahli už v tom danom čase č, no a v tom, že sa vám z toho veľmi ťažko vykrúca a znova budete využívať médiá na monológ, tlačové besedy na monológ a monológ budete používať aj tu v Národnej rade. Ďakujem vám. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša majú pán poslanec Mikloš, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Tkáčová, pán predseda Národnej rady Paška, pán poslanec Kahanec, pán podpredseda Národnej rady Číž, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Mikloša. Chvíľočku prosím o strpenie. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem, pani podpredsedníčka. A poprosil by som o 2 minúty, mám tam jednu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Opravte čas pánovi poslancovi.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Viackrát tu zaznelo, a chcem doplniť vystúpenie môjho kolegu pána poslanca Janiša, v priebehu včerajška, že vlastne tým hlavným dôvodom, prečo predkladáme tento návrh, nie je to že pán predseda parlamentu urobil chybu. Mýliť sa je ľudské. Každý, kto robí, robí chyby. Hlavným dôvodom je, ako sa k tejto chybe postavil. Postavil sa k nej tak, že demonštroval ignoranciu a aroganciu. Demonštroval dokonca hrdosť na to, že to urobil. A opakovane povedal, že by to urobil znova.

Teraz sa chcem ale vyjadriť k tomu, čo pán predseda parlamentu demonštroval tu na rokovaní parlamentu v priebehu včerajška. Demonštroval opäť ignoranciu, opäť aroganciu a aj neslušnosť a zbabelosť, neslušnosť v tom, ja som na to upozornil po prvom vystúpení pána poslanca Janiša, keď vystúpil pán poslanec Janiš za klub SDKÚ - DS a pán predseda tu nebol. Pán poslanec Janiš vystúpil včera večer a opakoval niektoré veci zo svojho vystúpenia pre pána predsedu parlamentu. A on tu opäť nebol. Zbabelosť je aj v tom, že pán predseda parlamentu hlasoval za to, aby sme vôbec nerokovali o tomto bode, čo je bezprecedentné. A zbabelosť je aj v tom, že chce vystúpiť až vtedy, keď nebude možné reagovať naňho faktickými poznámkami. Pán predseda parlamentu, ja viem že to nie je jednoduché. Absolvoval som to viackrát. A viem, že vám situáciu neuľahčili ani vaši kolegovia, keď odišli z tejto sály, čím demonštrovali, myslím si, nielen vzťah k demokracii, k právam, k ústave, ale aj k vám, keď vás v tom nechali samého. Ale chcem vás požiadať, aby ste naozaj rešpektovali nielen ústavu a zákony, ale aj základné pravidlá slušnosti, aby ste sa vyjadrili, aby ste sa vyjadrili tak, aby sa na vás dalo reagovať, aby ste sa vyjadrili, lebo doteraz nepadol jediný argument v prospech vášho správania ani od vás, ani od vašich kolegov.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V prvom rade ja som veľmi rád, že dnes ráno som pánovi poslancovi Janišovi skutočne rozumel každú spoluhlásku, lebo včera to tak ku koncu tejto schôdze naozaj nebolo. Dôvod iste pozná on sám. Neviem, z akého dôvodu prestával artikulovať.

No a ja by som sa vyjadril k tomu hroznému vystúpeniu tej IV. cenovej skupiny, ktoré nám tuná predviedol pán poslanec Janiš. No tak takto to vyzerá, keď je neúspešný primátor zlostný a nenávistný a snaží sa nejakým spôsobom kompenzovať všetko to, čo sa mu nepodarilo v komunálnej politike. Dobre, jeho názor ale len ťažko je pre mňa pochopiteľný. A skutočne si myslím, že takýto labilný politik by nemal mať ambície byť predsedom SDKÚ, ale to nech si už zhodnotí samotná strana. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Keď som sa včera prihlásila na faktickú poznámku, sedel tu pán predseda vlády, aj niekoľkí ministri. A ja som chcela odporučiť pánu poslancovi Janišovi, aby sa pána docenta a doktora práv Roberta Fica opýtal, čo si skutočne myslí o procesnom postupe pána predsedu Národnej rady, pretože tá obhajoba, ktorú sme si z úst pána predsedu vlády Fica vypočuli ráno na adresu predsedu parlamentu, bola veľmi nepresvedčivá, veľmi krátka a pre pána Fica netypická.

A ešte by som chcela pánovi Janišovi povedať, že ja považujem za IV. cenovú skupinu, ozaj keď poslanec reaguje na faktickú poznámku a podopiera si hlavu ako pán poslanec Jarjabek.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, predseda Národnej rady pán Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega Janiš, sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti. No u vás to, žiaľ, neplatí. Viete, múdrosť stačí povedať raz. A netreba ju opakovať a stane sa súčasťou ľudského poznania. Hlúposti môžete opakovať donekonečna, nikde nezanechajú ani stopu. Našťastie dejiny ľudskej civilizácie poznajú viac múdrostí, ktoré zanechali stopu v progrese, ako tých hlúpostí, ktoré zaznievajú, ale v jedinom prípade to môže byť inak. A o tom nepochybujem, že to je u vás v SDKÚ, u Dzurindu a spol., kde je metódou prax, že stokrát opakovaná lož je pravda. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Janiš. Spomínal tam, že včera tam vlastne bolo také pokrikovanie, zo strany či už ministra alebo predsedu vlády, aby prehlušili tému. Ja by som k tomu doplnil, že to nie je len prehlušenie, ale aj zľahčenie a zbagatelizovanie tohto problému, lebo najlepšie je hodiť to do nejakej polohy, že však vlastne sa nič neudialo. Ale udial sa vážny precedens. A tak, ako tu bolo pred chvíľou spomínané, nejde o to, čo sa udialo, že vznikla chyba, ide o to, ako sa konalo po chybe.

Takisto je otázka, prečo, tam spomínal pán poslanec, prečo sa neargumentuje, je obava, že tu zaznie pravda, prečo odišli poslanci vládnej koalície. No asi je to preto, že nemajú odvahu, asi je to preto, že nemajú argumenty. A ani sa nečudujem, že v takom štýle idú, lebo včera v médiách dal na to jasný návod aj sám predseda vlády, keď sa hovorilo o tom, čo urobí poslanecký klub zajtra, že najlepšie by bolo, aby sa hlasovania nezúčastnili. No o čom to je, keď sa poslanci Smeru, najväčšieho počtu, nezúčastnia hlasovania? Je to asi o tom, že nemajú vieru ani v samých seba. Keď chceme, aby sa hlasovalo vo vládnej koalícii, tak to vyžaduje nielen vieru, ale aj dôveru. Tá dôvera a viera asi sa stráca. A je paradoxné, že sám Smer samému sebe neverí. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktická poznámka, pán podpredseda Národnej rady Číž. Nie je prítomný.

Takže ďalšia faktická, pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som zareagoval trošku na procedúru, pretože keď pán poslanec Janiš sa včera ujal slova, tak vznikol problém, že nemôže sa ujať slova, lebo sedí na stoličke navrhovateľa. To bol výkrik módy od pána podpredsedu Číža. Ja by som sa rád aj jeho opýtal, na základe čoho postupoval. Po prvé, navrhovateľ môže kedykoľvek vystúpiť, samozrejme. A nemusí nikto na jeho stoličke sedieť. A po druhé, nie je žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré by znemožňovalo aj riadne prihlásenému navrhovateľovi v rozprave vystúpiť. Čiže by som ho rád poprosil, keď zavádza nové modely rokovacieho poriadku, žeby nás oboznámil, kde si tieto modely prečítal. Dúfam, že ich nemá dopísané v rokovacom poriadku svojou tužkou.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aj ja by som zareagoval na svojho kolegu Janiša. Ešte včera skritizoval vyhlásenie pani kolegyne Zmajkovičovej, že ide o frašku v parlamente. Tak trošku nadľahčím situáciu. Určite nejde o frašku. A zrejme je to tu zaujímavá diskusia, pretože včera na túto diskusiu prišla takmer polovica vlády. A nastala dosť kuriózna situácia, asi jedinečná v histórii slovenského parlamentarizmu, keď v sále sedeli traja poslanci vládnej koalície vrátane spravodajkyne a sedela tu takmer polovica vlády.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, presne tak ako celý včerajší deň, tak aj dnes začínate s tým, že opäť nič nepoviete k meritu veci, ani slovko o tom, o čo ste sa pokúsili, prečo ste sa o to pokúsili a ako z toho vybŕdnuť, ani slovko. Takže pokračujete vo včerajšom nastúpenom tóne.

Ďakujem pánovi kolegovi Jarjabkovi za to, že upozornil na divokú a nezvyčajnú artikuláciu tak predsedu vlády, ako pána ministra Kaliňáka, ako pána podpredsedu Národnej rady Číža. Ozaj stála za to táto artikulácia, dobrá otázka na nich. Ďakujem ti za ňu.

A tebe, pán kolega Jarjabek, poradím jednu vec. Idú vianočné trhy, idú rôzne vianočné akcie, pre mňa, za mňa, vieš čo, choď aj do Viedne a zožeň si konečne toľko kozmodiskov, aby si si vyrovnal svoju prelietavú politickú chrbticu. A až keď toto urobíš, tak sa prihlás. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Skončili sme faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša. (Ruch v sále.) Poprosím o ticho v sále, pán poslanec Jarjabek.

O vystúpenie teraz požiadal predseda vlády Slovenskej republiky. Odovzdávam mu slovo. Nech sa páči, pán premiér.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, opäť budem pravdepodobne predmetom kritiky, ale o 10.00 hodine je menovací akt u pána prezidenta, preto je dosť pravdepodobné, že nebudem si môcť vypočuť všetky faktické poznámky, ktoré nepochybne odznejú na moju adresu.

Dovoľte mi, aby som nadviazal na slová predsedu poslaneckého klubu SDKÚ pána Janiša, ktorý, myslím, včera ešte to urobil, v úvode svojho vystúpenia hovoril o kríze parlamentarizmu. Rád by som sa sústredil na tento pojem a povedal niekoľko postrehov, ako vnímame vo vládnej koalícii súčasný stav slovenského parlamentarizmu. Všetky príklady, ktoré použijem, sú príklady z reálneho života. A verím, že tak ako my neberieme osobne veci, nebudete ich brať osobne ani vy.

Kríza parlamentarizmu má na Slovensku určité prejavy. Ale určite, vážený pán predseda poslaneckého klubu, nie je spôsobená tým, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky predložil prezidentovi Slovenskej republiky na podpis návrh zákona, ktorý bol zmätočne prijatý v parlamente. Ja si naozaj nemyslím, že toto je dôvod, pre ktorý je potrebné zvolávať mimoriadnu schôdzu Národnej rady a robiť to, čo sa momentálne tu deje. Podstata krízy slovenského parlamentarizmu spočíva podľa môjho názoru v úplne niečom inom.

Prvá taká hlavná otázka, ktorú si musíme postaviť, je, akí ľudia zastupujú voličov a či vôbec niekoho zastupujú v Národnej rade Slovenskej republiky. Typickým príkladom, pán Janiš, pri všetkej úcte k vašej funkcii poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ste práve vy. O vašej reprezentatívnosti svedčí napr. to, že ste sa pokúšali stať sa primátorom v Martine, kde ste sa, samozrejme, nechali primeraným spôsobom propagovať. Vaše billboardy, plagáty boli takmer všade. Ale po sčítaní hlasov sa zistilo, že vás podľa všetkého nevolili ani vlastní rodinní príslušníci. Jednoducho aj dnes tu vo veľkom štýle, ako keby ste zastupovali státisíce ľudí, poučujete, čo všetko ako treba. Pán poslanec, skúsme sa naozaj spoločne zamyslieť nad tým, ak hovoríme teda o kríze parlamentarizmu, o ktorej ste hovorili vy, že je potrebné zaviesť iný volebný systém. Poďme spoločne uvažovať o tom, že nebude na Slovensku parlamentný systém taký, ktorý takým ľuďom ako vy umožňuje na chrbte politických strán sa dostať do parlamentu, ale jednoducho systém, ktorý bude zmiešaný, kde sa budú môcť dostať do Národnej rady Slovenskej republiky aj regionálne osobnosti, osobnosti na princípe väčšinového systému. To je prvá podstata parlamentnej krízy alebo krízy parlamentarizmu na Slovensku.

Druhá podstata krízy slovenského parlamentarizmu spočíva v tom, že vlády často zostavujú strany a ich lídri, ktorí nikdy parlamentné voľby nevyhrali. Jednoducho to sa nestáva príliš často v štandardných demokratických parlamentných systémoch. U nás sa to deje. A myslím si, že by takýto štýl mohol byť práve zmenený zmenou volebného systému.

Tretí dôvod, kedy treba hovoriť o podstate krízy parlamentarizmu na Slovensku, je, že takto ustanovení predsedovia vlád a ich ministri, ktorí nikdy nevyhrali voľby, ale stali sa predsedami vlád a zložili vlády, končia svoje volebné obdobia porážkami, ktoré sú dôsledkom predovšetkým celého radu neakceptovateľných škandálov a neúnosnej politiky. A tá kríza parlamentarizmu je ešte hlbšia potom v tom, že predsedovia vlád a ich najbližší spolupracovníci potom, čo sa predsedami vlád a ministrami stanú bez výhry vo voľbách, potom, čo skončia s hanbou kvôli škandálom, sa vrátia do parlamentu a tvária sa ako morálne opozičné autority. Jednoducho toto je najväčší problém, ktorý dnes nás kvári na slovenskej politickej scéne.

Chcem vám povedať a ponúknuť dohodu, vážení priatelia z opozície. A tá dohoda by mohla spočívať v tom, že predseda vlády, ktorý prehrá po funkčnom období voľby, by sa nikdy nemal vrátiť naspäť do Národnej rady Slovenskej republiky a tváriť sa ako opozičný líder. A odo mňa máte verejný prísľub, a ja ho tu teraz hovorím, že ak nasledujúce parlamentné voľby strana Smer - sociálna demokracia nevyhrá pod mojím predsedníctvom, nevrátim sa naspäť do parlamentu ako predseda opozičnej strany. Odo mňa to máte. Tento prísľub tu je. Lenže vy to nerobíte, a preto ste spôsobili krízu slovenského parlamentného systému.

Vážené dámy a páni, milí priatelia, uznávam úlohu opozície a myslím to vážne. Každá rozumná vláda sa pozerá do zrkadla, ktoré opozícia nastavuje vládnej koalícii. Do akého zrkadla sa ale máme pozerať my, ktorí sedíme dnes vo vládnej koalícii? Je to zrkadlo rovné? Je to zrkadlo naozaj také, do ktorého sa musíme pozerať? Je to morálne zrkadlo? Alebo máme na to iný pohľad.

Ako napr., ja som si vybral len za posledné obdobie niekoľko typických príkladov, máme vážne brať zrkadlo, v ktorom nám niekto kladie otázku alebo požiadavku, aby sme napr. zverejnili všetky zmluvy, ktoré sa týkajú Slovenského pozemkového fondu? Táto požiadavka prišla od vás. A zaujímavé je, že 25. októbra pani poslankyňa Žitňanská, teda vaša pani poslankyňa, takýto návrh dala v parlamente. Ani jeden z poslancov SDKÚ nehlasoval za tento návrh. Ani jeden z poslancov SDKÚ nehlasoval za tento návrh, hlasovali zaň len poslanci vládnej koalície. Čiže aké je to zrkadlo, ktoré nám nastavujete, keď na jednej strane nás žiadate, aby sme niečo konali, a pritom sami to nekonáte, hoci ste si to navrhli prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu?

Ďalej sa často v tom zrkadle, ktoré nám nastavujete, objavujú výčitky a pripomienky typu, že vraj nie sme demokrati a že máme spätosť s minulosťou a podobné veci. Ako máme vážne brať tieto pripomienky na našu adresu, keď vy ste otvorene kupovali poslancov Národnej rady? Veď ste si udržiavali moc na konci predchádzajúceho volebného obdobia tým, že ste mali netransparentné zmluvy s opozičnými poslancami, ktorí za vás hlasovali. Jednoducho ako je možné tvrdiť v takejto situácii, že vy ste demokrati, ale my demokrati nie sme? V tomto je kríza slovenského parlamentarizmu.

Idem ďalej. Ako máme vážne pozerať do zrkadla, ktoré nám nastavujete a o ktorom tvrdíte, že je to morálne opozičné zrkadlo, ak napr. ste podali návrh na odvolanie pani ministerky Tomanovej o. i. preto, lebo vraj poslala svoje služobné auto do Portugalska na zabezpečenie služobnej cesty? Páni, ale však sa pozrite do vlastných záznamov. Pán Dzurinda, pán Mikloš, pani Radičová, pozrite sa, ako ste používali služobné autá na súkromné účely vrátane dovoleniek. Ja netvrdím, že to je v rozpore so zákonom, ale pýtam sa, aké máte právo morálne niekoho kritizovať, podávať návrhy na odvolanie za to, že pošle auto na služobnú cestu, keď vy ste tie autá používali aj na súkromné účely, na dovolenky a na iné veci. Áno, však zákon to umožňuje, ale opakujem, v tom je pokrivené to vaše morálne zrkadlo, ktoré nám nastavujete.

Chcem, samozrejme, ešte jednu poznámku povedať, ak dovolíte. Ako vážne máme pozerať napr. do tohto vášho zrkadla, ktoré nám nastavujete, a najmä na rôzne urážky, že sme boľševici a podobné veci? Vážené dámy a páni, ja neviem o tom, že by niekto z klubu strany Smer - sociálna demokracia podpísal otvorene antichartu, ako to urobila pani poslankyňa Vášáryová. Tak aké máte morálne právo nás kritizovať za spojenie s minulosťou, keď vy máte vo vašich radoch ľudí, ktorí priamo podpísali antichartu? No predstavte si, že by sme my niekoho mali, kto podpíše antichartu. Tak nás tu za to dusíte od rána do večera. Toto je to zrkadlo, ktoré nám pravidelne nastavujete.

Vážené dámy a páni, morálny aspekt ústavného práva na výkon opozície je naozaj dnes veľmi oslabený. A najväčšia podstata krízy slovenského parlamentarizmu je v tom, a nie v tom, že predseda Národnej rady podal prezidentovi na podpis návrh, ktorý vďaka vašej poslankyni bol tak zmätočne schválený, ako bol schválený. Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána premiéra Fica majú pán poslanec Lipšic, pán poslanec Pado, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Markovič, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Brocka. Ešte je niekto prihlásený do faktických poznámok? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa... (Reakcia z pléna.) Pardon, pán poslanec Kahanec, posuňte mi to ešte, a pán poslanec Janiš. Pán poslanec Janiš bol posledný prihlásený do faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Miššík. Ešte niekto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou? Pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Vášáryová je posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán premiér, hovorili ste zaujímavé veci, ale, musím povedať, nie k veci. My dnes rokujeme o odvolávaní predsedu parlamentu kvôli tomu, že sa pokúsil sfalšovať čistopis zákona. Vy ste doktor práva a docent Policajnej akadémie, ktorej študenti sú dnes na balkóne. A ja som od vás očakával, že nám poviete, na základe akých kompetencií predseda parlamentu postupoval, keď si dovolil sfalšovať čistopis zákona. To ste nám nepovedali. (Potlesk.) Budem pokračovať napriek tomu, že do prezidentského paláca trvá zrejme cesta menej ako polhodinu odtiaľto. Ale zdá sa mi, že to je meritum veci.

Len jedna posledná poznámka k tomu, čo povedal pán premiér o tom, že by mali premiéri odchádzať, keď prehrajú voľby. Winston Churchill po vojne prehral voľby. A do funkcie sa nakoniec vrátil. Samozrejme, veľkosť Winstona Churchilla dnešný premiér nikdy nedosiahne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Pado. Nech sa páči

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda vlády, a to je o ňom známe, je veľmi zlý pozorovateľ, pretože si nevšimol v roku 1989 udalosti v novembri. Takže nečudujem sa, že si nevšimol, že táto schôdza je o predsedovi parlamentu, ktorý chcel predložiť na podpis návrh zákona, ktorý sa snažil podvodným spôsobom zmeniť.

Ja si myslím, že je tu kríza predsedu vlády. Pán predseda vlády od samého začiatku sa podieľa na budovaní vulgárnej spoločnosti na Slovensku. Napáda kdekoho nevyberaným spôsobom, každého jedného občana, ktorý mu nevyhovuje. A napriek tomu, že je tu schôdza o predsedovi parlamentu, ktorý sa pokúsil podvodným spôsobom zmeniť čistopis schváleného zákona, pán predseda hovorí od veci. A zarážajúce na tom je to, že predseda vlády je predsedom, ktorý má podporu 85-členného poslaneckého zboru a napriek tomu v parlamente útočí na opozíciu. Zo všetkého obviňuje opozíciu, ktorá má ďaleko, ďaleko menej hlasov. To je veľmi zarážajúce. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloš, faktická poznámka.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Mne je to ľúto, že to musím povedať, ale musím to povedať, predseda vlády opäť raz dokázal, že je klamár a zbabelec. To, že je klamár, dokázal už mnohokrát. Z klamstva ho musel usvedčiť dokonca guvernér Národnej banky verejne, čo sa týka dôchodcovských správcovských spoločností. To, že je zbabelec, dokazuje tým, že za rok a pol sa nezúčastnil jedinej debaty v médiách s ktorýmkoľvek opozičným poslancom. Nevie si sadnúť, nevie argumentovať, nevie ísť do názorovej konfrontácie, vie len pourážať, nabrechať a ujsť tak, ako ušiel teraz. (Potlesk.)

Osobné útoky, ktoré použil na nášho poslanca Stanislava Janiša, ktorý bol normálne zvolený do tejto Národnej rady ako každý zo 150 poslancov, sú nízke a nechutné a nehodné predsedu vlády.

Tvrdí pán predseda vlády, že vlády vytvárajú strany, ktoré nevyhrali voľby, a že to je kríza parlamentarizmu. Keď bol členom Strany demokratickej ľavice, ktorá takto vstupovala do koaličnej vlády, tak mu to nevadilo. Z SDĽ-ky neodišiel preto, že SDĽ-ka takúto vládu vytvorila, ale preto, že nedostal funkciu ministra a potom funkciu generálneho prokurátora alebo podpredsedu parlamentu. Vtedy to nebola preňho kríza parlamentarizmu.

Takže musím povedať, že ma veľmi mrzí, že máme takéhoto predsedu vlády, pretože si myslím, že to je dehonestácia nielen jeho osoby, ale aj inštitútu predsedu vlády. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Je už typické, že pán predseda vlády neprekročil svoj tieň. A rozprával nám tu niečo o kríze parlamentarizmu. Avšak jeho slová išli úplne niekde mimo. Ak chceme hovoriť o kríze parlamentarizmu, tak napriek tomu, že už tu nie je medzi nami v sále, ja mu opäť prečítam výrok ešte stále jeho ministra pána Jureňu, ktorý pred štyrmi dňami povedal: "Koaličné rokovanie v pondelok u nás mňa osobne veľmi prekvapilo, tie návrhy, s ktorými prišli kolegovia zo Smeru. A chcem povedať ten rozmer v tom, že im ako keby vadilo, že my sme mali veľa dobrých nápadov priamo v Národnej rade, lebo oni prišli na Koaličnú radu s tým, aby sme akosi ten parlamentarizmus degradovali len do tej pozície, že tu vo vláde sa končí rozhodovanie o zákonoch a vaši poslanci už budú v Národnej rade len "držať hubu a krok"." A toto nie je degradácia parlamentarizmu? Robíme tu z toho bábkové divadlo? A potom pán predseda vlády tu príde a spásonosne nás tu všetkých poúča o tom, čo je parlamentná demokracia? A strana Smer z toho robí bábkové divadlo? Asi by sa mal niekto vážne sám nad sebou zamyslieť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som sa chcela pána premiéra opýtať, či má skutočne dobré informácie o tom, ako postupoval predseda Národnej rady, pretože keď počujem, ako právnik, docent obhajuje tento postup, nemôžem veriť vlastným ušiam. Kríza parlamentarizmu je, keď predseda parlamentu namiesto postupu, ktorý mu ukladá zákon, zvolí niečo, čo nazve on: "Mne sa to zdalo najlepším riešením." A to najlepšie riešenie je vyhodiť z textu čistopisu to, čo poslanci, aj vládni poslanci, riadne schválili. My to považujeme za manipuláciu a za podvod. A mi je len skutočne ľúto, pán predseda, že neviete povedať: "Prepáčte, spravil som chybu." A ušetrili by ste si tak celý tento cirkus.

A za krízu parlamentarizmu považujem aj to, že nedemokratickým vedením schôdze nás opozičných poslancov vyštvete zo sály, keď sa hlasuje, a potom kade chodíte, tade rozprávate, že nehlasujeme za vlastné návrhy. Toto je kríza parlamentarizmu.

Včera som hovorila aj o tom, vo svojom vystúpení, že je rozdiel medzi právom sily a silou práva. A vy ste si vybrali silu a okrem toho silu zbabelú, ktorá si trúfa na deti, na ženy, na slušných. Ale pred silou pravdy a pred silou kritiky zbabelo utekáte.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda vlády sa snažil odviesť debatu od problému, ktorý tu rozoberáme, ale budiž.

Hovoril o väčšinovom volebnom systéme. Ja mu rozumiem. On sníva o väčšinovom volebnom systéme takom, aký bol pred rokom 1989, keď mali komunisti 99,9 % hlasov. A taký by zrejme tu chcel zaviesť.

Ale ten jeho problém. Keď tu dával verejný prísľub o tom, že nebude viesť stranu, nuž asi si nespomenul, ako sa vyjadroval pred voľbami v roku 2002 a ako vo voľbách 2002 uspel. Predpokladám, že keby bol sa tohto držal, už tuná by dnes nevystupoval. Takže to je nemiestne.

Ale celý problém je úplne kdesi inde. Celý čas sa tu pán predseda vlády tvári ako svätý za dedinou. Ale vôbec nie je problém v tejto chvíli, ktorý on má, to, čo uvádza, ako sa tu robí dobrým a morálnym, pretože ten jeho problém kdesi vedie inde. Celá tá záležitosť, ku ktorej sa ešte zrejme tento parlament vráti, smeruje nie k ministrovi Jureňovi, ale kdesi inde. A pán premiér hovoril o 24 hodinách, do 24 hodín že odvolá všetkých, ktorí pochybia v jeho vláde. Vyše 4 mesiace poznal tento problém, ktorý súvisel s pozemkami. A nič neurobil. Preto si myslím, že nemá morálne oprávnenie sa tu vydávať za svätého za dedinou. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktická poznámka, pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Najprv k tomu osobnému záväzku pána premiéra. Ja, samozrejme, žiaden osobný záväzok pána premiéra neberiem vážne, pokiaľ bude taký stav po tom, čo osobne prebral zodpovednosť za kauzu, ktorá sa stala pani ministerke, kauzu Privilégia, pričom tie peniaze neboli dodnes vrátené. On hovoril: "Napíšte to, ako by som to podpísal ja." Tak nech ich vráti, nech sa páči, potom sa môžeme baviť o jeho osobných záväzkoch.

Druhá vec, ktorá je. Znova tu hovoril polopravdu až klamstvo o tom, ako sa hlasovalo o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej. Pánu predsedovi parlamentu rovnako, ako to bolo včera, pripomínam, odišli sme na protest voči spôsobu, akým ste vy viedli hlasovanie. Buďte tak láskavý, vysvetlite to tu vlastnému premiérovi.

Tretia vec, ktorá je ku kríze parlamentarizmu. Kríza parlamentarizmu je tu preto, lebo, citujem vášho predsedu vlády, "ja hovorím, že opozícia by mala mlčať". A vy, pán Paška, to napĺňate konkrétnymi skutkami tým, že nekonáte, keď sa opozícii odoberá slovo, tým, že necháte podpredsedov parlamentu zneužívať rokovací poriadok, tým, že im vypínate mikrofóny.

A posledná vec, k tomu kupovaniu poslancov. Potom čo som si včera prečítal výpis hlasovania o tejto schôdzi, pochopil som, že pán premiér vo svojom košiari už dve-tri ovečky nové má. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Na začiatku určite poznámka. Pán premiér nie je schopný počúvať a vždy uteká.

A začnem z tej prvej polovice jeho príhovoru o kríze parlamentarizmu, lebo každý z nás sa toho musí dotknúť. Pán premiér, vám by vyhovoval štýl jednej strany. Ale vy aj tak dnes vládnete ako premiér jednej strany. A vaši koaliční partneri sú len príveskom.

Budem hovoriť na pána premiéra, ako keby tu sedel, verím, že si to vypočuje možno u pána predsedu vzadu v kancelárii. My sme žiadnu krízu nespôsobili, pán predseda vlády, ale vy žijete od zvolenia za predsedu vlády a po vytvorení koalície stále v kríze. Veď tá koalícia riadne nefunguje od začiatku. A to sú kauzy, ktoré vás teraz, myslím, prebrali k životu, posledná kauza s Jureňom.

A vašimi sľubmi o nejakých dohodách a dokonca "priateľmi" opozície, by som si nemyslela, že sme nejakí priatelia, lebo pre vás asi je ťažko niekto priateľ, vy len populisticky zavádzate občanov, klamete ľudí. Vy ste skvelý rétor, to musím povedať, ale ste nepoctivý politik. Vy ako právnik a možno aj pán podpredseda Číž ste radili pánu predsedovi parlamentu, ako má konať. A tam už by som zapochybovala aj o vašich odborných kvalitách. A dnes ste ukázali, pán predseda, že ako osoba, presne tak ako vás poznám v každej situácii 13 rokov, ste populista. Len kritizujete, neviete počúvať, diskutovať ako váš celý poslanecký klub, pretože tu okrem pána Jarjabka a pani Laššákovej, ktorá tu musí sedieť, nikto nesedí. Vy neviete viesť dialóg. A vám nehodno veriť, pretože vám nemôžeme veriť my. A verím, že aj občania o chvíľočku precitnú a túto koalíciu nebudú považovať za dobrú vládu pre Slovensko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán predseda vlády hovoril o kríze parlamentarizmu a svoj vzťah k parlamentu demonštroval svojím odchodom a svojou neschopnosťou počúvať argumenty. Čiže budem sa opakovať v tom, čo hovorili moji kolegovia, ale musím to povedať. Správa sa tak nielen na pôde parlamentu, správa sa tak pri všetkých spoločenských príležitostiach, ktorých som mal možnosť sa zúčastniť. Jednoducho povie svoje vystúpenie, nezoberie ani jednu otázku a odíde. Považujem to za prejav nielen neúcty, ale aj strachu a zbabelosti diskutovať.

Pán predseda vlády sa ani jediným svojím argumentom nedotkol toho, o čom tu rokujeme, že jednoducho pán predseda Národnej rady svojvoľne porušil schválený text zákona. K tomuto neexistuje žiadny argument. A nebol to schopný vyvrátiť ani predseda vlády.

Predseda vlády hovorí o kríze parlamentarizmu, ale včera vyjadril podporu predsedovi Národnej rady, aj keď je každému zrejmé, že v demokratickej krajine vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.

Predseda vlády tu hovorí o svojich traumách po prípadných voľbách. No ja vám chcem povedať, pán predseda vlády, verím, že sa k vám to dostane, že mňa vaše traumy nezaujímajú, mňa zaujíma to, čo robíte pre túto krajinu. A, bohužiaľ, to nie je nič, čo by zaručilo jej rozvoj.

Ak je tu niekto v kríze, je to sám predseda vlády svojím správaním, svojou neúctou, aroganciou a nedodržiavaním pravidiel. Ďakujem.