A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán predseda vlády, včera vaši poslanci odišli z tejto sály, z tejto schôdze a nechali svojho predsedu Národnej rady samého. Bola to určite od nich hrubá politická chyba. Vy ste sa to dnes snažili napraviť. Prišli ste do sály. Ale ste tu zahrali jedno divadielko, lebo ste si položili otázku, čo je príčina a dôvod na zvolanie tejto schôdze. Hľadali ste také zložité konštrukcie a dôvody, len aby ste odviedli pozornosť. Nakoniec ste nielen utiekli od témy, ale utiekli ste aj zo sály. Ale, pán predseda, ten dôvod je veľmi prostý a jednoduchý. Naozaj ten dôvod je veľmi prostý a jednoduchý, predseda Národnej rady zneužil svoju právomoc, urobil hrubú chybu. On ju verejne obhajuje ešte aj dnes. A počas dvoch dní rozpravy nepovedal ani náznakom, že áno, bola to chyba, urobil som ju, sa ospravedlňujem. A to by bolo normálne a ľudské. On miesto toho odvádza pozornosť od témy, uráža. A to rovnako je len ďalší argument k tomu, že sa diskvalifikoval na post predsedu Národnej rady.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda vlády, i keď neprítomný, spomínali ste zrkadlo, ktoré by malo byť rovné a ktoré by malo byť morálne. No chcem sa spýtať: Kde sú vaše sľuby, že nastúpi nová politická kultúra či kultúra vládnutia? Či snáď tou kultúrou mali byť politické nominácie a nielen politické nominácie, ale aj účelové zmeny zákonov či už pri obsadzovaní STV, rozhlasu, ÚRSO, Úradu pre dohľad a tak ďalej? Či tou novou politickou kultúrou malo byť prekrúcanie výrokov pri ministrovi hospodárstva, pri ďalších šéfoch rezortov. Či to malo byť v skutočnosti v kauzách Privilégia, IKORES? Veď pri kauze IKORES-u dokonca kapituloval aj Úrad pre verejné obstarávania po "správnom" stanovisku NBÚ. Asi je to ten nový štýl, asi je to tá nová kultúra. Môže by takéto zrkadlo rovné? Môže byť morálne? O čom ste to vlastne hovorili, pán premiér? Prečo sa bojíte, aby vaši poslanci argumentovali a obhajovali svojho vlastného predsedu Národnej rady. Prečo tu nesedia? Prečo sa bojíte, aby vaši poslanci, Smeru, sa zúčastnili tajného hlasovania? Asi im neveríte. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktická poznámka, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda vlády neprekročil svoj tieň, svoj tieň zbabelosti a úbohosti. Nepovedal ani jednu vetu, v ktorej by sa dotkol merita veci. A to meritum veci je, že predseda Národnej rady sa pokúsil o podvod. Predseda Národnej rady sa pokúsil o podvod a predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico tento pokus o podvod obhajuje v Národnej rade. Predseda vlády Robert Fico obhajuje manipuláciu predsedu Národnej rady so schváleným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Nevídané, toto je predseda vlády Slovenskej republiky.

A ak si pán predseda vlády myslí, že mňa jeho eštebácke sledovacie praktiky a útoky vyvedú z miery, tak je na veľkom omyle. Ja som v čase, keď on si hovkal ako mladý, nádejný, oddaný komunista, silný nomenklatúrny káder Komunistickej strany, vtedy bol na opačnej strane barikády. Mňa pán predseda vlády s eštebáckymi praktikami nezaskočí.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som naozaj čakal od premiéra vlády Slovenskej republiky, že sa aspoň jednou jedinou vetou zastane predsedu parlamentu pána Pašku, o ktorom tu dnes už druhý deň rokujeme. No doteraz sa ho nezastal nikto z jeho košiara. A ja sa pýtam, prečo to tak je. Je to jednoducho preto, že nemáte argumenty, ktoré by vyvrátili naše vážne dôvody na odvolanie pána Pašku.

A ak dovolíte, vyjadrím sa k tomu ešte, čo hovoril pán predseda vlády o kríze parlamentarizmu. Myslím si, že kríza parlamentarizmu dnes bola prednesená v priamom prenose tu pri prejave pána predsedu vlády tak, že nehovoril k veci a napriek tomu, že nehovoril k veci a je rečníkom v zmysle rokovacieho poriadku, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka parlamentu, mu neodobrala slovo a ani ho neupozornila. Prosím píše sa to v § 32 ods. 1 rokovacieho poriadku. Takže kde je kríza parlamentarizmu a kto ju vyvoláva?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktická poznámka, pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som dala do pozornosti, akým spôsobom sa odvádza pozornosť od toho, o čom tu skutočne rokujeme. Je naozaj neuveriteľné, keď pán premiér, ktorý vstúpil do Komunistickej strany, začne vyťahovať, kto podpísal antichartu. Kto urobil nátlak na česko-slovenských umelcov pod hrozbou straty zamestnania a straty akejkoľvek možnosti účinkovať, akejkoľvek kariéry? Ja som nepodpísala chartu, ale nie preto, že som taký hrdina, ale preto, že som bola v Rimavskej Sobote a točila som tam film. Nechcem robiť zo seba nejakého hrdinu.

Ale vráťme sa k podstate tejto schôdze. Aká je odpoveď pána predsedu parlamentu na zásadnú otázku, či smie predseda parlamentu falšovať čistopis zákona predtým, ako ho ide podpísať pán prezident. Toto je zásadná otázka. A na tú sme stále nedostali, pán predseda parlamentu, odpoveď. A tú odpoveď nám nedal ani pán predseda vlády. Ale to, čo tu zažívame teraz jeden a pol dňa, to nie je kríza parlamentarizmu, lebo táto diskusia je dôkazom toho, že parlamentarizmus je normálne etablovaný na Slovensku. Toto je kríza dobrých mravov na Slovensku. A za to ste, páni, zodpovední.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, o vystúpenie teraz požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hort. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda parlamentu, ctené kolegyne, kolegovia, milí študenti Akadémie Policajného zboru a, verím, aj vážení diváci, mal som dobrý pocit dnes, že prvýkrát v histórii parlamentu od predčasných volieb v roku 2006 budem môcť tu osloviť človeka, ktorý pred chvíľou odišiel: "Vážený prítomný pán premiér." No nádej opäť odišla, takže musím pokračovať iným spôsobom: "Vážený zbabelý pán premiér." Na rozdiel od toho, čo tu pán premiér porozprával, ja sa pokúsim hovoriť k veci.

Začnem jedným citátom, je to citát od docenta práva, premiéra vlády Slovenskej republiky, pána Fica: "Paška konal v súlade s ústavou a rokovacím poriadkom." Je to citát spred približne dvoch týždňov. Chcel by som pri tejto príležitosti k tomu, o čom tu diskutujeme a v čom je problém, odcitovať pánovi premiérovi, teraz som sa dozvedel, že on je doktor práv, nie docent, tak sa ospravedlňujem, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a ako ustanoví zákon." V tomto prípade ide o zákon č. 350/1996 Z. z. čiže rokovací poriadok. A keďže sú tu študenti Policajnej akadémie, tak si dovolím zacitovať ešte z jedného materiálu, ktorí oni veľmi dobre poznajú, je to učebnica Ústavné právo Slovenskej republiky z roku 2006 od pána profesora Jána Sváka, CSc.: "Ústavu, ústavné zákony a zákony podpisuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, predseda vlády Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Podpis predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nemá len formálny charakter, ale on osvedčuje dodržanie ústavného postupu pri prerokovávaní a schvaľovaní návrhu zákona," a toto by som dával teraz do pozornosti, "a zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky preberá zodpovednosť za totožnosť podpísaného právneho predpisu s tým, ktorý poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v parlamente schválili." Dávam to do pozornosti pánovi doktorovi práv, pretože keď som začal citátom, "Paška konal v súlade s ústavou a rokovacím poriadkom", tak si myslím, že tento citát má presne takú istú vypovedaciu hodnotu ako to, keď sme sa pred približne dvoma týždňami dozvedeli, že koalícia ešte nebola nikdy taká jednotná, ako je teraz.

Takže chcel by som sa pri tejto príležitosti ešte, pretože pán premiér zbabelo ušiel, ho spýtať: Prečo sa tak vždy uráža, keď sa povie slovo boľševik, prečo sa tak na to uráža? Ja mu poviem môj príbeh z ostatnej televíznej relácie O päť minút dvanásť. To bolo pred dvomi dňami. Bol som pozvaný do televízie preto, aby som sa tam porozprával údajne s pánom Čaplovičom a s pánom Csákym, lebo vtedy ešte nemali nikoho prisľúbeného zo strany HZDS - Ľudová strana. A tak som bol naštelovaný na to, že budeme diskutovať hodinu. Potom som sa dozvedel, deň predtým, že príde pani Kramplová, takže to bude o polhodine. A div sa svete, prišiel som do relácie a povedali mi, no, budete diskutovať možno 15 alebo 20 minút, lebo na úvod je tu pán premiér. Pán premiér si už podriadil televíziu. Má ju pri nohách. A keď sa hovorilo v minulosti, že ešte rozkážeme aj větru, aj dešti, tak sa pýtam, kedy prídu tieto skvosty novej kultúry demokracie, pretože pán premiér si jednoducho myslí, že si môže dovoliť všetko.

Pri príležitosti tých jeho mediálnych výstupov, aj parlamentných, naozaj som sa dnes tešil, že konečne tu začne nejaká diskusia, lebo okrem toho politického školenia mužstva, ktoré nám tu vždy robí, keď je hodina otázok, a zbabelo ujde a nevypočuje si nič, porušuje zákon pri interpeláciách, pretože tu má sedieť on prvý a za ním celá vláda a až potom môže odísť, keď sa interpelácie skončia. Ja si nespomínam za rok a pol existencie tohto parlamentu v tomto volebnom období, že by tu niekedy pán premiér na interpeláciách bol. A on tu bude niekomu nastavovať morálne zrkadlo, keď elementárny zákon nevie dodržať?! Tak ho vyzývam, nech sa nespráva ako Martinko Klingáč, to je tá rozprávková postava, ktorá sama chodila a sama so sebou rozprávala, ale nech sem príde niekedy a je normálne schopný buď tu, alebo v médiách korektne diskutovať o názoroch, nie osočovať, hádzať špinu a blato.

Mimochodom, viete, sme sa tu dozvedeli opäť niečo o kupovaní poslancov z predchádzajúceho volebného obdobia. No ja sa ho konkrétne pýtam, aj keď zase tu nie je, neviem, či tam u pána Pašku sedí znova. Pán Bohuš Hanzel, jeho pravá ruka, ktorú on potom odkopol, keď bolo treba dať priestor Fedorovi Flašíkovi, ten bol tiež kupovaný nami? Nie je to chudobný človek. Mal hlavu na krku a hlasoval za všetky reformné zákony. To bol kúpený poslanec? Alebo u tých poslancov, ktorí tu boli nezávislí, ktorí z rôznych dôvodov odišli zo svojich strán a porozumeli, že Slovensko treba naštelovať niekam inam, a nie do boľševizmu, tak si myslím, že takéto urážanie za to, že používali hlavu na rozmýšľanie, je troška znehodnocovanie funkcie poslanca. Ale vôbec ma to neprekvapuje, lebo to, čo sa tu dnes deje, to, akým spôsobom sa dozvedáme, ako musia hlasovať poslanci HZDS, ako ich vydiera v priamom prenose, možnože je aj naplnenie slov "imperatívny mandát".

Čiže pán premiér sa znova zachoval zbabelo. A vôbec ma to neprekvapuje aj kvôli tomu, čo som si za ten víkend vypočul od neho v televíznych reláciách. Viete, ešte na tom svinstve, ktoré sa tu udialo vo vzťahu k tým pozemkom, si ísť robiť popularitu a ešte to využiť na to, aby oddeľoval šéfa jednej strany od voličskej základne a od svojich poslancov, treba mať naozaj poriadnu guráž. A na to treba mať aj to, čomu sa hovorí charakter. A o tom budeme hovoriť ešte na inej schôdzi a budeme hovoriť o jeho inej zodpovednosti, povedal by som, ešte väčšej zodpovednosti, ako to predvádza v médiách, pretože správna rada a tak ďalej, to bude predmetom inej schôdze.

Dnes som si myslel, že vzhľadom na to, že je už pri moci a vládne, nám niečo povie na margo toho, čo som sa dozvedel aj od pána Jureňu v televízii. Škoda, že to bolo až potom, keď už bol na ceste z vlády preč. Je to o tom, že pán Fico mal darovaný byt od firmy IKORES. To som sa tu nedozvedel. Taktiež som sa nedozvedel, a už to tu bolo dvakrát povedané, že je pravdou, že okrem toho, že bez výberového konania dostala firma IKORES miliardovú zákazku na ministerstve obrany, sa vie, že okolo 1,8 mld. a dokonca všetky zákazky vraj na Železniciach Slovenskej republiky môže dosať iba firma IKORES a nikto iný a že je na tento rok nakontrahovaných, myslím na rok 2008, 800 mil., a to všetko bez výberového konania?! Prečo sa k tomu premiér nevyjadrí? Keď sme ho pred pol rokom atakovali, aby sa vyjadril k pozemkom, tak dal hlavu do piesku a mlčal. A dnes nám dáva školenia z toho, že je to on, ktorý koná, a to principiálne a hodnotovo a zásadovo? No však to je výsmech pravdy a výsmech skutočnosti, ktorá tu existuje.

No a ešte by som si dovolil predsa aj ja odcitovať slová pána Jureňu, keď sa tu hovorilo z úst pána premiéra o akejsi parlamentnej kríze. "V takej podriadenosti parlament voči vláde ešte nikdy nebol." To je prvý citát. Druhý citát je: "Fico si spravil z Národnej rady svoje hlasovacie zariadenie." Predpokladám, že si rozumieme, že ide o túto ľavú stranu Národnej rady. No a ten posledný citát je úplne geniálny: "Strana Smer - sociálna demokracia sa mení na stranu Smer - ústredný výbor." No tak to ma trošku zamrazilo. Takže keď sa povie slovo boľševik alebo totalita, alebo nová totalita, tak by som prosil všetkých, ktorí by sa náhodou chceli uraziť, nech si spomenú na slová pána Jureňu, ktorý bol alebo už asi dve minúty nie je členom tejto vlády. Ale bol členom tejto vlády, a to právoplatným.

No a na margo toho, čo sa tu dialo včera, myslím, keď sa pán Janiš pokúšal komunikovať s pánom premiérom prvýkrát za rok a pol v tejto Národnej rade, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku povedať. Včera ste od predsedu poslaneckého klubu, pán premiér, trikrát úpenlivo žiadali 60 sekúnd. Nerozumel som, prečo chcete túto jednu minútu, keď vy sem môžete prísť kedykoľvek v zmysle rokovacieho poriadku a hovoriť koľkokoľvek, ak by ste sa nebáli, samozrejme. Mohli ste tu sedieť celý deň a v súlade s rokovacím poriadkom vystúpiť. Až neskôr som pochopil, že ide o film pod názvom 60 sekúnd. Pán premiér, celú noc som zháňal DVD-čko, ale som ho nezohnal. Ale dávam vám tu verejný prísľub, že vám ho zabezpečím. Je to film v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom o principiálnom a šikovnom zlodejovi, ktorému na poslednú chvíľu na poslednú krádež chýbalo 60 sekúnd. Ja vám garantujem, že vám DVD-čko z tohto filmu zabezpečím, aby vaše úpenlivé prosby boli vyslyšané.

A, pán kolega Jarjabek, nie prvýkrát tu bola napadnutá pani Vášáryová. Naozaj si myslím, a môžete sa znova na mňa uraziť, že vy ste ten posledný, ktorý má morálne právo, aby ste pani Vášáryovej nastavovali v tomto parlamente zrkadlo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Horta majú pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Jarjabek. Ešte niekto sa hlási? Pán poslanec Jarjabek je posledný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Chcem sa poďakovať kolegovi Hortovi. A len stručne nadviažem na tú pasáž, v ktorej sa venoval vystúpeniu predsedu vlády. Ja by som doplnil kolegu Horta v tom slova zmysle, že za tou aroganciou, ktorú tu predvádza predseda vlády, ja vidím strach a slabosť, strach a slabosť. No a pán Hort vyzval pána predsedu vlády, aby prekonal ten strach a tú slabosť a prišiel si nás vypočuť. Pán Hort to vyjadril ako výzvu. Ja zase chcem vás všetkých ubezpečiť, že sa postaráme o to, že pán predseda vlády nás bude musieť počúvať. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda hovoril o troch veciach. Hovoril o morálnom práve, hovoril o pánovi Janišovi a hovoril o pani Vášáryovej. O morálnom práve alebo nepráve, vôbec o morálke sa s ním, samozrejme, baviť nebudem preto, lebo skutočne on má takú jednu traumu. Zrejme kdesi v detstve si udrel hlavu o nejakú červenú hviezdu alebo ja neviem čo všetko a teraz sa z toho nemôže spamätať. A proste tieto komplexy menejcennosti tuná predvádza v tomto parlamente od začiatku.

K pánovi Janišovi no tak iba toľko, že pán Janiš dostal 3 600 preferenčných hlasov. A to je strašne málo na nového predsedu SDKÚ. Preto pán Janiš je taký aktívny, aký je.

No a k pani Vášáryovej. Pred chvíľou sme sa dozvedeli od pani Vášáryovej, že pani Vášáryová preto podpísala antichartu, lebo nemohla podpísať chartu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Hort. Nech sa páči, máte slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Včera sme boli svedkami, pán kolega Jarjabek, ako ste tu pokrikovali po pánovi Janišovi v náznakoch, akože aby menej pil. Pán Janiš včera išiel do TV TA 3. A išiel tam svojím autom. Ale keby bol vyzval tu prítomných, ktorí tu sedeli a o ktorých sa tu včera rozprávalo, tak na férovku si ísť dať nafúkať, to by bola sranda. (Potlesk.) Prepáčte, ale som smutný, že do tohto suterénu to ťaháte, lebo dnes tu tiež zazneli pokriky od vás. Ale na to sme si zvykli.

Len by som vám chcel povedať ešte ako doplnenie. Ja si nespomínam na situácie, hoci som desiaty rok v parlamente, ktorých sme boli svedkami teraz, za tejto vašej tzv. novej kultúrnej parlamentnej demokracie. Zažili sme tu situáciu, keď koalícia znefunkčnila parlament. To som si myslel, že to bude taký bradatý rekord. Viete, že trošku robím do atletiky, tak poviem, voľakedy keď Beamon skočil skoro tých 9 metrov, tak si mysleli, že ten rekord prejde do ďalšieho storočia. Teraz je Jonathan Edwards ten, ktorý by to mal vydržať veľmi dlho v trojskoku. No ale toto, čo vy tu dokazujete tým, že koalícia znefunkční parlament tým, že vyťahuje karty, tak to je naozaj zápis možno až do Guinnessovej knihy. Ale to, čoho sme boli svedkami včera a čoho sme svedkami dnes, to je absolútny unikát. Pán Mikloško chcel písať akúsi knihu slovenského parlamentarizmu. Aby koalícia zbabelo utekala pred opozíciou, tak to si zaslúži nejaký iný prejav ocenenia z ocenení, akých sme boli doposiaľ svedkami. Nuž čo, ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení alebo boli prihlásení dvaja rečníci, pán poslanec Mikuš a pán poslanec Galbavý. Pán poslanec Galbavý sa vzdal svojho vystúpenia.

Takže, ako posledný z rečníkov prihlásených vystúpi pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, máte slovo.

J. Mikuš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor na návrh skupiny poslancov na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Niektorí moji predrečníci včera povedali, že len druhýkrát od vzniku samostatného Slovenska alebo Slovenskej republiky sme svedkami odvolávania predsedu parlamentu. Ale len prvýkrát sa stala tak bezprecedentná vec, že na príkaz samotného predsedu parlamentu sa do návrhu zákona nedostal odsúhlasený poslanecký návrh. Vysvetlenie, že to bolo po konzultácii s právnikmi, neobstojí, lebo predseda parlamentu aj po kritike opozície a následnej medializácii si neuznal svoju chybu ani nevysvetlil, podľa akého predpisu alebo akej kompetencie konal. Toto, si myslím, je a priori najdôležitejšie. Koniec koncov ani nepoznáme mená tých právnikov, poradcov. Takže, pán predseda, po tejto skúsenosti, by som už nedal na ich rady. Pýtal som sa sám seba, prečo to predseda Národnej rady urobil, prečo človek, ktorý o sebe hovorí, že je pragmatik a uprednostňuje vecné riešenia, takto fatálne zneužil svoje postavenie. Pán predseda totiž viackrát ukázal, že má dvojitý meter na niektoré situácie a problémy v Národnej rade, keď vecnosť a zdravý rozum idú do úzadia a uprednostnené je politikum. Ale má sa porušiť ústava? Na druhej strane uznávam, že pri niektorých problémoch vo vedení schôdzí Národnej rady pán predseda navrhol vecné riešenie. A aj sme išli podľa neho, napr. vtedy, keď išlo o uznesenie ku Kosovu. Pragmaticky navrhol spojenie rozpravy alebo podobne konal pri návrhu kompromisného vyhlásenia k stému výročiu v Černovej. Ale keď išlo o podobný problém, problém prerokovať petíciu o zdravotných poisťovniach pred rokovaním o návrhu novely zákona, ktorého sa táto petícia bytostne dotýkala, čo bolo nielen logické, vecné, pragmatické, ale aj úctivé k tým vyše 150 000 občanov, ktorí petíciu podpísali, tak pán predseda presadil zo svojej pozície, že sa prerokovala až na konci schôdze, vecne vlastne už zbytočne. Na schôdzi prerokujeme prezidentom vrátený zákon o sociálnom poistení a aj petíciu veľmi úzko súvisiacu s týmto zákonom. A opäť ako výsmech tým, ktorí ju podpísali, napriek opätovnej žiadosti zástupcov opozície je zaradená ako posledný bod programu.

Dvojaký meter pána predsedu sa prejavuje aj v tom, akým spôsobom rieši, resp. nerieši vedenie schôdzí dvomi podpredsedami, porušovanie rokovacieho poriadku, komentovanie výstupov opozičných poslancov predsedajúcimi, odoberanie slova a tak ďalej. Spomínam si na kritiku nepriamych noviel zákonov zo strany poslancov Smeru v minulom volebnom období. Podotýkam, že dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky. Ale teraz sa nepriame novely zákonov podávané poslancami Národnej rady a takisto ďalšie ministerstvami vypracované zákony, ktoré obchádzajú legislatívne pripomienkovanie tým, že si ich osvojujú a že ich predkladajú poslanci Národnej rady, predovšetkým strany Smer, stávajú úplnou samozrejmosťou na rokovaniach Národnej rady. Aká je to zmena od vyhlásenia pána predsedu o skvalitnení legislatívneho procesu? Tých dvojakých metrov nelogických, nevecných príkladov by sa našlo viac. A nebudem zdržiavať, pretože hovorili o nich moji predrečníci.

Keď sa vrátim teda k otázke, prečo sa pán predseda odhodlal na krok, ktorý najväčšou mierou viedol k zvolaniu tejto mimoriadnej schôdze, tak si myslím, že politikum aj keď sa prejavuje stále viac, teraz sa prejavilo vo veľmi dôležitom bode programu, a to pri hlasovaní k zákonu. Myslím, že vecnosť sa vytratila, rozdiel rečí a skutkov sa prejavil v najnevhodnejšej chvíli, keď zlyhala poslankyňa spravodajkyňa, ministerka, ale aj celý poslanecký klub Smeru. Predseda Národnej rady však nemôže naprávať chybu, ktorá sa, mimochodom, môže stať, takýmto spôsobom, ktorý nemá nič spoločné, teraz parafrázujem slová klasika, s elementárnym prejavom demokracie a práva.

Pán predseda, ak dnes nedostanete červenú a ostane pri oranžovej, čo je veľký predpoklad, berte to ako výstrahu pre to, aby ste kompetencie svojej funkcie predsedu parlamentu využívali pre a na všetkých poslancov a poslanecké kluby parlamentu rovnakým metrom, aby ste to, čo ste tak pekne povedali vo svojom úvodnom príhovore po zvolení za predsedu parlamentu, ste aj vecne plnili. A na druhej strane berte to ako výstrahu, že sa vždy ozveme adekvátnym spôsobom pri akomkoľvek porušení ústavy alebo zákona. Tentokrát je to návrh na vaše odvolanie, ktoré ja osobne podporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa ako jediný pán poslanec Miššík prihlásil. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa dotknem tej časti prejavu pána poslanca kolegu Mikuša, kde hovoril o nerovnakom metri. Ja som včera o tom hovoril v mojom prejave, kde som poukázal na nerovnaký meter pri správaní sa pána predsedu parlamentu v súvislosti s petíciami. Hovorím o tej prvej petícii. Hovoril som o tom včera. Totižto až doteraz bývalo zvykom, že pri akejkoľvek krízovej situácii sa pán predseda parlamentu obrátil na ústavnoprávny výbor a žiadal ho o stanovisko k problému v zmysle výkladu rokovacieho poriadku. Vždy, opakujem, vždy, keďže má väčšinu vo výbore vládna koalícia o dvoch poslancov, rešpektovalo takéto rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, príp. akési odporúčanie ústavnoprávneho výboru až na jeden jediný prípad, ktorý spomenul aj pán poslanec Mikuš vo svojom prejave. A to bolo odporúčanie ústavnoprávneho výboru o tom, že bod rokovania o petícii k zdravotným poisťovniam má byť predradený pred bod rokovania o samotnom zákone o zdravotných poisťovniach. Tam sa stalo po prvýkrát, pán predseda parlamentu, a ja som aj včera žiadal v mojej reči, aby ste sa potom k tomu vyjadrili, keď vôbec nezobral do úvahy toto uznesenie ústavnoprávneho výboru a zachoval sa tak, že už potom nebolo rokovať o čom. Ja som teraz veľmi zvedavý, pretože som podpredsedom ústavnoprávneho výboru a predpokladám, že aj petícia, ktorú sme doručili do parlamentu, by mala byť pridelená tomuto a gestorskému výboru, ako sa zachová a ako sa zachovajú aj poslanci vládnej koalície pri prerokúvaní tejto druhej petície, či opäť budú hlasovať za to, aby tento bod bol predradený pred bod rokovania o zákone ako takom. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám podal niektoré informácie. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič na návrh predsedu vlády odvolal dnes po 10.00 hodine z funkcie člena vlády Slovenskej republiky Miroslava Jureňu, povereného riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Pán Miroslav Jureňa si dnešným dňom 27. novembra 2007 začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady. Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zanikol mandát poslanca Mariánovi Haľkovi, ktorý nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Miroslava Jureňu. Zároveň pán prezident vymenoval poslankyňu Zdenku Kramplovú do funkcie členky vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Týmto sa mandát pani poslankyne Kramplovej neuplatňuje. Prosím, aby uvedené skutočnosti vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie. Ďakujem.

O slovo požiadal v rámci rozpravy predseda parlamentu pán Paška. Nech sa páči, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dúfam, že všetci kritici sú už v sále, aby mohli reagovať. Chcem hneď v úvode povedať, že naozaj som sa chystal vystúpiť tak, ako na to mám právo, na záver po rozprave. Ale keď som počúval tie názory z pléna o tom, aký som zbabelý a ako sa bojím, ako neviem reagovať, tak som si povedal, to snáď nestojí za to. Ja vám chcem povedať, že som sa v živote nebál nikoho a ničoho, len ľudskej hlúposti. A kedykoľvek, keď som s ňou konfrontovaný, a teraz mi odpustia všetci tí slušní ľudia, čo tu sedia, od včera poobedia som si toho teda vypočul dosť, nemám problém sa postaviť a povedať, čo si o tom myslím. Ratio je totiž to, čo z nás robí bytosti, ktoré posúvajú tento svet dopredu. To platí už niekoľko sto rokov dozadu. Ja už som vám to raz, pán Mikloš, povedal, že okrem tých vkladných knižiek a účtov treba niekedy zájsť aj do dejín ľudského myslenia a skúsiť pochopiť, kde je ten progres, o čom je humanizmus, o čom je racionalita. Ale nebudem to viacej rozoberať, ale po tom, ako som sa dozvedel, že som ten najväčší nepriateľ demokracie za 18 rokov, že som ten najväčší podvodník, manipulátor, že nerešpektujem vôľu občanov, že zneužívam právo, zneužívam ústavu, zneužívam rokovací poriadok, a už sa priznám, že napriek tomu, že som si zapísal niekoľko strán textu, už ani neviem, čo všetko tu na moju hlavu padlo, mi dovoľte predsa len reagovať a pokúsiť sa aspoň o aké také, znovu opakujem, racionálne postoje, pretože to je čosi, za čo sa nehanbím a čo mi je vlastné.

Ja to skúsim najprv tým, čím to celé začalo. Schéma nepriateľov demokracie, boľševikov, komunistov, ľudí túžiacich po návrate pred rok 1989, no kľudne vám poviem, teda nikdy som po tom netúžil a netúžim po tom. A vôbec vás nebudem o tom presviedčať. Našťastie v mojom živote 50-ročnom sú za mnou ľudia a tisíce ľudí, s ktorými som robil či ako obyčajný šofér alebo robotník, alebo keď si ma ľudia zvolili ako riaditeľa, alebo ako podnikateľ, ktorí vedia kým som a čím som vnútri a na základe akých hodnôt žijem. A vôbec ma nezaujíma, čo mi tu vykladá Dzurinda alebo niekto, aký som a či som čestný alebo nečestný. Dôležité je, čo si myslia ľudia. Ale nedá mi, aby táto hrubá manipulácia s faktmi, hrubá manipulácia so zákonmi, hrubá manipulácia s ústavou a hrubá manipulácia s mechanizmom fungovania parlamentarizmu nezostala bez mojej odpovede.

Začnem u vás, pán predkladateľ. Vy sa rád dostávate do polohy toho skutočne jediného kompetentného, znalého odborníka, analytika práva, vykladača. Dovoľte povedať niekoľko dôkazov o tom, že ste taký istý omylný človek ako každý iný. (Reakcia z pléna.) Ste. Tak skúste potom omyl nevyužívať na ataky a urážky. A dovoľte, aby som použil niektoré akty.

Pri otvorení tejto schôdze ste bez hanby, emóciami presviedčali médiá, ľudí, každého, kto tu bol, o tom, ako hrubo manipulujem s rokovaním Národnej rady, ako pri mimoriadnej schôdzi zvolanej podľa § 17 na základe pätiny poslancov jednoducho o programe sa nehlasuje a každá musí byť. Pán poslanec, vždy sa o tom hlasovalo. A dokonca ste použili veľmi zlý príklad. Vy ste si nedali totižto ani tú námahu, aby ste si pozreli aj tretiu stranu. Vy ste presne človek, kto chce psa biť, palicu si nájde, lebo keď vám to vyhovuje, je váš výklad práva taký, aký je, keď vám to nevyhovuje, je iný. Dámy a páni, k tomu, čo povedal včera pán navrhovateľ o tom, že posledná schôdza 20. januára 2006, ktorú ste navrhovali, sa týkala privatizácie letísk, čiže neodvolaním prešla bez schvaľovania programu, vám poviem, vždy sa hlasovalo o schôdzi programu. Neviem, či to mám čítať. Ale ja vám to poskytnem, dobre. Sú tu ľudia z legislatívy, z organizačného odboru. A sú tu ľudia, ktorí našťastie sedia roky v tomto parlamente. Vždy sa o takejto schôdzi hlasovalo. Viete, čo ste použili? Vrátili ste sa ešte do čias pána Hrušovského, vtedy, áno, sa nehlasovalo. Viete prečo to tak bolo? Lebo padlo lietadlo a sme sa dohodli, že by bolo nedôstojné hovoriť o privatizácii letísk, keď nám zahynuli vojaci. Ale to je ten váš farizejský prístup, prísť pred médiá a povedať: "Paška je ten najväčší podvodník, ktorý zneužíva rokovací poriadok." Veľmi rád poskytnem aj médiám desiatky záznamov z 2., 3. volebného obdobia, ktoré dokazujú, že o každom programe schôdze, ktorá je zvolaná na základe rokovacieho poriadku, sa hlasuje a vždy sa tak hlasovalo.

A druhé klamstvo. Ja som nehlasoval proti tejto schôdzi. (Hlas z pléna.) Povedali ste to. Prezentoval som sa... (Reakcia z pléna.) Pán spravodajca, pán predkladateľ, pardon, kľud. Dobre?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic...

P. Paška, predseda NR SR: Ja som sa prezentoval. Bolo by to naozaj z mojej podstaty nedôstojné, keby som sa bál vyjadriť svoj názor alebo bál počúvať názor. A znovu opakujem všetkým slušným ľuďom, pretože to je moje životné krédo, že kedykoľvek som pripravený počúvať a niesť zodpovednosť, ak ju cítim. Dnes ju necítim. A považujem všetky tieto ataky za hrubú manipuláciu. Ale o tom je demokracia. Pravdepodobne každý, kto ide do politiky, s tým musí počítať.

A ešte trošku k pánovi Lipšicovi, k tomu geniálnemu vykladačovi ústavy, zákona, práva. Škoda, že tu nie je pán Hrušovský, ktorý včera plamenne rozprával o tom, ako čisto táto Národná rada využívala rokovací poriadok, ako čisto bez akéhokoľvek náznaku pochybenia uplatňovala rokovací poriadok. Pán poslanec, pamätáte si váš návrh z obdobia, ešte keď ste boli minister, na Trestný zákon? (Odpoveď z pléna.) Pamätáte si ho. Pamätáte si tie zmätky, ktoré sprevádzali hlasovanie? A to je ten neomylný akt. Dobre? A teraz počúvajte skutočne vážne, keď ja počúvam, ako hrubo manipulujem s rokovacím poriadkom, tak si dovolím prečítať, a dúfam, že to médiá zaregistrujú, čo povedal pán predseda Hrušovský, keď došlo k zmätku a nezmyslu, ktorý, samozrejme, nevyhovoval vtedajšej vládnej koalícii, ktorá je dneska čistá, ktorá hovorí o tom, ako to všetko perfektne fungovalo. Hovorím o tom, ako pri hlasovaní o veľa pozmeňujúcich návrhoch sa manipulovalo zo strany vedenia Národnej rady, ale aj samotného ministra. Najprv vyhlásil pán predseda Hrušovský prestávku, pretože bolo zrejmé, že opäť dochádza k situácii, keď pravdepodobne neprejdú zámery tak, ako ich mal pripravené pán minister. A teraz počúvajte, čo sa stalo po prestávke. Ten veľký predseda, bezúhonný, čistý dodržiavateľ práva a ústavy hovoril: "Vážené pani poslankyne, páni poslanci," a teraz to počúvajte, "v záujme vyššieho cieľa a vyššieho princípu, ako neschváliť dobré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, tak ako ich predniesol pán spoločný spravodajca a schválil gestorský výbor, pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády požiadal o vystúpenie." Nemal na to nárok. Pán predseda Hrušovský, aký je rozdiel medzi manipuláciou a tým, z čoho mňa obviňujete? Robili ste to bežne v záujme svojej predstavy. (Hluk v sále.) Pán bývalý minister spravodlivosti, na to vzatie, chcem vás upozorniť, ste nemali právo. Ústavnoprávny výbor rozhodol, a je to v judikáte, že vláda je kolektívny orgán a že jednoducho ste na to nemali právo.

Ale poďme ďalej pri tej čistote procedúr, pretože o tom je tá podstata, vytvoriť predstavu o mne ako človeku nekompetentnom, človeku, ktorý nie je schopný zvládnuť situáciu, človeku, ktorý manipuluje, ktorý zneužíva. Odmietam to a budem to odmietať.

A poďme ešte na niekoľko dobrých príkladov.

Často aj dnes tu padlo odvolanie sa na ústavnoprávny výbor. Áno, § 146 jasne hovorí, ak je pochybnosť o vedení, na návrh poslanca bez rozpravy rozhodne Národná rada o tom, či ústavnoprávny výbor rozhodne. Pri 42. schôdzi 18. mája 2005 došlo pri návrhu pána Ďaďa k problému. A žiadal o to, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko. Ako reagoval pán Hrušovský? "Panie poslankyne, páni poslanci, je vecou ústavnoprávneho výboru, či sa rozhodne prerokovať tento návrh alebo nie. Zatiaľ nikto z členov ústavnoprávneho výboru nežiadal prerokovať v ústavnoprávnom výbore tento návrh. Vy nie ste členkou ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňa," reagoval na pani Katarínu Tóthovú. A nedal ani len hlasovať o návrhu, ktorý predložili najprv pani poslankyňa Tóthová a potom pán poslanec Burian. (Potlesk.) Tak ako je to, pán predseda Hrušovský, s tým výkladom toho zákona o rokovacom poriadku?

Ale poďme ďalej, pretože tie perly ducha prídu ešte na záver. Rokovalo sa napr. 5. novembra 2003 na 18. schôdzi o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predstavte si, že pán poslanec Cabaj, nie je tu, ktorý je poslancom aj v tomto období, predkladal návrhy. Neprešli. Ale v záujme vyššieho princípu morálneho, právneho vtedajšej pravicovej koalície pán Hrušovský dal kľudne hlasovať a pánovi Malchárkovi tie isté pozmeňujúce návrhy prešli napriek tomu, že je to v rozpore s ústavou a v rozpore s rokovacím poriadkom. (Potlesk.) A len to prečítam. Pán poslanec Cabaj vtedy, a je to zo záznamu, hovoril: "Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem upozorniť v treťom čítaní na skutočnosť, že pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch v druhom čítaní sa o niektorých návrhoch hlasovalo dvakrát. Nech je to pre zápis." Opäť, samozrejme, čistota rokovacieho poriadku je nadovšetko.

Ale poďme na naozaj to najhrubšie porušenie ústavy a rokovacieho poriadku, ktoré sa tu v minulom období udialo. A už to tu počas rozpravy odznelo. Bol to ten návrh pani poslankyne Tóthovej spojiť spokojnosť alebo nespokojnosť s interpeláciou s hlasovaním o dôvere. Len pre tých, ktorí si nepamätajú, pripomeniem, vládna koalícia nemala dostatok hlasov na to, aby vedela potvrdiť sedemdesiatšestku, čo je nevyhnutné pre to, aby v každej demokratickej krajine mohla ktorákoľvek vláda legitímne vládnuť. Len na Slovensku mohol Dzurinda vládnuť, nemal väčšinu, ale vždy, keď ju potreboval, si ju vedel kúpiť. (Potlesk.) A to bola metóda, ktorou pôsobil a ktorou dehonestoval parlament.

A teraz si predstavte, dámy a páni, ako reagoval po všetkých tých prestrelkách o tom, aká je to alebo aká to nie je právna tupina, pán predseda Hrušovský. A dovolím si citovať: "Ja neberiem žiadnemu poslancovi právo, aby využíval rokovací poriadok a Ústavu Slovenskej republiky na podávanie akýchkoľvek návrhov uznesení v tomto parlamente. Nakoniec je to ústavné a legitímne právo každého jedného z nás," a teraz počúvajte, "ale ak cítime, že existujú právne nezmysly, ktoré naozaj sú tak, by som povedal, transparentné, tak by malo byť na nás, aby sme ako rozumní právnici, ako zodpovední poslanci nevyužívali nedokonalosť týchto právnych predpisov, ktorými sa tu v Národnej rade máme pri našom rokovaní riadiť." "Veľmi rád vás privítam na pôde komisie pre rokovací poriadok," pán Hrušovský, právnych nezmyslov? A zneužili ste svoje postavenie. A porušili ste rokovací poriadok. A jednoducho vy mne to idete hovoriť, keď ja od začiatku, a na tom trvám, hovorím, že som sa snažil riadiť zdravým rozumom? A ešte raz to prečítam: "Ak existujú právne nezmysly, ktoré naozaj sú tak, by som povedal, transparentné, tak by malo byť na nás, aby sme ako rozumní právnici a ako zodpovední poslanci nevyužívali nedokonalosť." Vy mňa idete obviňovať, že som sa len pokúsil hľadať riešenie v situácii, keď neexistoval precedens, keď neexistoval návod, keď existovala len jediná snaha, naozaj dosiahnuť to transparentným spôsobom, transparentným, a nie podvodom.

Dámy a páni, ten čistopis alebo návrh bol zavesený v zmysle zákona, žiadny podvod to nebol. Myslíte, že som mal podvádzať tým, že tam dáme nejaké opatrenie? Nesúhlasím s vami a budem neustále oponovať.

Dámy a páni, je pravdou, že je mi táto situácia veľmi ľudsky nepríjemná. Neodporujem, osobne som presvedčený, že, tak ako som to povedal, snažil som sa využiť všetko to, čo mi dáva mandát, čo mi dávajú príslušné právne normy. A nakoniec to riešenie bolo také, aké bolo.

Keď som išiel do tejto sály, rozmýšľal som, ako reagovať na všetku tú snahu o zneužitie tohto problému, na to, aby niekto, kto evidentne nemá ako inak osloviť voliča, nemá ako inak ponúknuť programovú alternatívu, nemá ako inak zabezpečiť, aby aj v budúcnosti bol schopný spravovať túto krajinu štandardným demokratickým spôsobom, a nie spôsobmi, na aké sme boli 8 rokov zvyknutí, to nemohol urobiť. Všetci tí, čo ma poznajú, vedia, že nie som človek, ktorý nie je schopný sa obhájiť v akýchkoľvek situáciách. A potom som si povedal, viete, že to biblické, že kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, mi pravdepodobne bude bližšie napriek tomu, že sa vôbec netajím, že sú tu ľudia, na ktorých by skôr platilo, že kto do teba kameňom, tak ty doňho kvádrom. Ale v princípe nie som takýto človek, pretože si naozaj vážim všetkých slušných ľudí. A je to spôsob, akým sa snažím existovať.

Viete, ťažko sa komunikuje s človekom, ako je Dzurinda, viete, výpravca, u ktorého vlak raz ide alebo raz nejde, ak sa dostane do situácie, ktorá má mieru flexibility a zodpovednosti. Ťažko sa mi reaguje na ataky, ktoré majú hrubý, osobný podtón, a potom som si povedal, že to nestojí za to jednoducho u ľudí, ktorí nemajú tejto krajine čo ponúknuť, a vidím to aj na politických postojoch, odvolávaní predsedu, odvolávaní predsedu vlády, ataky na ústavných činiteľov. Čo keby ste tak skúsili tých svojich voličov presvedčiť nejakým alternatívnym, pozitívnym programom, hodnotami? Čo keby ste im tak skúsili zvýšiť kvalitu života? Viete čo vás najviac trápi? Ja som naozaj dlho rozmýšľal nad tým. Vám vadí, že už sa nedá dnes manipulovať. Viete, človek, ktorý nikdy nevyhral voľby, ale 8 rokov vládol a naučil sa, že jediným legitímnym spôsobom je manipulácia, asi ťažko pochopí (Potlesk.), že ľudia dnes na Slovensku oceňujú hlavne to, že sa zlepšuje kvalita života, že je tu kľud, že je pokoj, že sa staráme o ľudí, že prichádzame, a preto stúpa aj dôveryhodnosť tohto parlamentu, a o tom svedčia aj štatistické prieskumy, že sa snažíme prijímať také zákony, ktoré zlepšujú kvalitu života, a jednoducho preto je taká vysoká dôvera. A to vám vadí. Vy viete, že vy alternatívu hodnotovú a programovú nemáte. Viete len manipulovať, rozvracať a vnášať do spoločnosti nepokoj. (Potlesk.)

Ja sa naozaj na tomto odmietam podieľať a chcem vyjadriť opäť to krédo, ktoré som tu vyjadril aj pri svojom nástupe. Bez ohľadu na to, či ma odvoláte alebo neodvoláte, chcem povedať všetkým ľuďom, že mojou absolútnou prioritou je ľudí spájať, snažiť sa o to, aby to, čo je pre väčšinu spoločné, to dobro sa podarilo aj presadiť. A bez ohľadu na to, čo budete o mne rozprávať, bez ohľadu na to, čo budete po mne vykrikovať, jednoducho nezmením svoje životné krédo. A skončím myšlienkou. Keď som pred ôsmimi rokmi vstupoval do politiky, bolo to v roku 1999, priateľ, ktorý pôsobí v politike a pôsobil v nej ďaleko dlhšie, mi povedal: "Paľo si si vedomý, do čoho ideš? Zomelie ťa to, zomelie ťa to." A ja som povedal nie, budem sa snažiť, aby som ja vniesol niečo nové, aby som hovoril, ako myslím, a presadzoval to, o čom som presvedčený. A napriek tomu, že aj po včerajšku, aj po dnešku mu dávam veľmi za pravdu, som presvedčený, že treba vydržať a treba bojovať s hlúposťou, treba bojovať so spôsobmi, ktoré neposúvajú spoločnosť ďalej, treba bojovať so všetkým tým, čo robí život horším. A treba sa celou váhou osobnosti zasadiť o to, aby aj Slovensko išlo ďalej a aby aj ľudia na Slovensku sa mali lepšie. Ja sľubujem všetkým tým, ktorí mi dali mandát a ktorí mi veria, že urobím všetko pre to, aby to tak bolo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)