M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo spoločný spravodajca na vystúpenie v rozprave, máte slovo, pán predseda výboru, zároveň.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že na prejednávanie danej veci je veľmi výstižné pravidlo, a to Parkinsonovo pravidlo, to znamená, dĺžka prejednávanej veci nie je priamo úmerná významu danej veci. Ak by sme porovnali tento zákon a prejednávanie odvolávania predsedu Národnej rady, si myslím, že je dosť nepomer medzi tým, čím sa zaoberá Národná rada. Tento zákon je jeden z najvýznamnejších zákonov, myslím, že aj predrečník nejakým spôsob sa snažil upriamiť túto pozornosť, a je veľmi dôležité, aby ste práve takémuto zákonu dali väčšiu pozornosť, väčšiu pozornosť tomu, čím sa zaoberajú ľudia, čím sa zaoberá podnikateľská časť Slovenska, a vytvoriť podmienky na to, aby prechod na euro bol čo najplynulejší, najefektívnejší a priniesol očakávané výsledky do budúcna.

Keďže viac-menej už nebudem vystupovať v záverečnom slove, preto chcem vysloviť maximálnu podporu tomuto zákonu. Som veľmi rád, že aj opozícia reagovala, aspoň teda pokiaľ ide o môjho predrečníka, v prípade o ľudí vo výbore hlasovaním o tom, že má záujem spolupracovať pri takomto zákone, ktorý je jeden z najvýznamnejších zákonov a, by som povedal, jednou z najvýznamnejších udalostí, keď nie významnejšou ako vstup do Európskej únie je vstup do Európskej menovej únie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu makroekonomiky.

Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy a mali záujem sa o tento zákon viac zaujímať a proste jednoducho priložiť ruku k dielu.

Chcem podať ešte jeden pozmeňujúci návrh a ten znie: K čl. I k § 16 ods. 2, v § 16 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta. Bod 2. K čl. I k § 18 ods. 10 písm. a) bodu 3. V § 18 ods. 10 písm. a) bode 3 sa slová "dávok sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia" nahrádzajú slovami "sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia".

Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie splnomocňujúceho ustanovenia v § 16 ods. 2 druhej vete na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o podrobnostiach o pravidlách, rozsahu a postupe pri vykazovaní a prepočtoch peňažných údajov na účely sociálneho poistenia. Myslím, že je to technická záležitosť z pohľadu splnomocňujúceho ustanovenia.

Takže ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ - pán minister? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem spravodajcovi.

Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 442 a spoločná správa výborov má číslo 442a.

Pán minister, nech sa páči, odôvodnite vládny návrh zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Slovenská republika využila prechodné obdobie na dosiahnutie minimálnych sadzieb dane na elektrinu a zemný plyn v zmysle smernice Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických produktov a elektriny v znení smernice Rady 2004/74/ES, a to 50 % minimálnej sadzby spotrebnej dane na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januára 2010.

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia energetickej smernice upravujúce obligatórne oslobodenie od dane, ako sú duálne použitie, chemická redukcia, metalurgické a elektrolytické procesy, a niektoré fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane, ako sú výroba z obnoviteľných zdrojov, vrátane oslobodenia konečnej spotreby domácností.

Návrh zákona smeruje ku kladnému vplyvu na životné prostredie aj v prípade použitia elektriny, zemného plynu ako pohonnej látky alebo paliva na vykurovanie namiesto fosílnych palív.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008, kedy nadobúda aj účinnosť ustanovenia pre registráciu daňových subjektov, a systémové ustanovenia týkajúce sa zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu nadobúdajú účinnosť od 1. júla 2008.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov odporúčam schváliť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, opäť pánovi predsedovi výboru a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov k tomuto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona č. 98/2004 o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu.

Tento návrh zákona bol prejednaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Boli prijaté doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a odporúčanie gestorského výboru je schváliť. Odporúčanie je schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi a navrhnúť postup pri hlasovaní.

Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, takže sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Zdá sa, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem v tejto časti pánovi ministrovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k rokovaniu v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 443 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 443a.

Pán minister Počiatek, prosím vás, aby ste aj tento vládny návrh zákona odôvodnili.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je na základe poznatkov z praxe odstrániť nejednoznačnosť niektorých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, upresniť ustanovenia, pri ktorých sa ukázalo, že nie sú v úplnom súlade so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, precizovať niektoré ustanovenia zákona na základe judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a tak zabezpečiť ich správnu aplikáciu v praxi, zaviesť niektoré zjednodušenia uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktoré umožňuje smernica Rady 2006/112/ES a transponovať ustanovenia článkov citovanej smernice, ktoré sú členské štáty Európskej únie povinné preberať do národnej právnej úpravy k 1. 1. 2008.

Významnou zmenou je zavedenie nového systému pri zdaňovaní zálohovaných obalov na nápoje, známych ako vratných fliaš. Súčasne sa navrhuje do zoznamu tovarov so zníženou sadzbou dane 10 % doplniť zdravotnícke pomôcky používané na liečbu inkontinencie, ktorá predstavuje značnú finančnú záťaž pre postihnutých pacientov. V záujme zlepšenia dostupnosti literatúry sa navrhuje preradiť knihy zo základnej sadzby dane z 19 % do zníženej sadzby dane 10 %.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 26. septembra a účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008. Predložený návrh zákona odporúčam schváliť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi Michalovi Lukšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

M. Lukša, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 549 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Výbor ma určil za spoločného spravodajcu, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal ani k tomuto bodu žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, hlási sa do rozpravy niekto ústne? Pán poslanec Jarjabek. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jarjabkovi. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister financií, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

1. Spojku "a" pred kódom 49030000 vypustiť a nahradiť čiarkou. - Poprosil by som pána poslanca Janiša, aby ma nevyrušoval. Môžem pokračovať? Ďakujem.

2. Na koniec vety doplniť text "a 49040000 - hudobniny tlačené alebo v rukopise, tiež viazané alebo ilustrované".

Odôvodnenie: Notová literatúra je špecifickou súčasťou neperiodickej literatúry v spoločnom colnom sadzobníku, má svoj samostatný kód 4904. Vydávanie notovín sa už roky ocitá v kritickej situácii. Na Slovensku po zániku Vydavateľstva OPUS prakticky neexistuje špecializované vydavateľstvo, ktoré by systematicky a na základe premysleného edičného plánu vydávalo noty. Sčasti túto situáciu supluje Hudobné centrum, štátna príspevková organizácia, ktorá v edícii Jána Levoslava Bellu cielene vydáva hudobné dielo tejto opomínanej zakladateľskej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry, najmä však Hudobný fond svojou kontinuálnou edičnou činnosťou a veľmi zriedka súkromní vydavatelia.

Veľkú časť vydaných titulov tvorí tzv. inštruktívna hudobná literatúra, teda noty určené pre deti navštevujúce základné umelecké školy. Nedostatok notových titulov na trhu má za následok ich šírenie a rozmnožovanie nelegálnou cestou - kopírovaním. Je nutné spresniť, že počet vydávania titulov nie je veľký aj z tohto dôvodu, že notový materiál si veľké hudobné a hudobné scénické telesá na našom trhu spravidla nekupujú. Takýto notový materiál sa prenajíma na ohraničený čas od držiteľov vydavateľských práv.

Odhadom sa na Slovensku predá notová literatúra v celkovom objeme cca 1,5 až 2 mil. korún ročne, predpokladaný dopad na štátny rozpočet predstavuje sumu okolo 200-tisíc Sk. Čiže zaradenie vydávania nôt prakticky nezmení už odhadovaný dopad na štátny rozpočet. Na strane druhej kultúrna obec verí, že týmto krokom podnieti vydavateľov aj k vydávaniu takýchto titulov. Zaradenie vydávania notovej literatúry do kategórie so zníženou sadzbou je teda obsahovo v súlade so zámerom navrhovaného doplnenia návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Boli ste posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko, chvíľočku počkáme, pán minister, pýtam sa len, či chcete zaujať stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Jarjabka. Pokiaľ nie, ďakujem. Pán spravodajca? Chcete? Nie. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 418 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 418a.

Máte slovo, pán minister, odôvodnite návrh zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007.

K vypracovaniu tohto návrhu zákona sa pristúpilo najmä z dôvodu, že pri praktickom využívaní zákona o dani z príjmov je potrebné legislatívne spresniť, resp. doplniť niektoré jeho ustanovenia tak, aby ich využitie v praxi zabezpečilo legislatívnu istotu.

Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napríklad zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, resp. niektoré iné zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na správnu aplikáciu smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami Európskej únie.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Poprosím teraz predsedu výboru pre financie. rozpočet a menu pána Jozefa Buriana, aby nás informoval o priebehu rokovania.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Spoločná správa alebo tento návrh zákona bol prejednaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre hospodársku politiku. Boli prijaté pozmeňujúce návrhy, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Výbor určil za spoločného spravodajcu mňa Jozefa Buriana, aby som teda vládny návrh zákona odporučil Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. A po druhé navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Ďakujem, pán predseda, poprosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne mám prihlášku od pána poslanca Farkasa zo Strany maďarskej koalície. Nech sa páči, máte slovo.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predchádzajúca vládna koalícia zaviedla hlboké štrukturálne reformy, ktorými ozdravila hospodárstvo krajiny. Spomeňme len najvýznamnejšie z nich: reforma daňového systému, reforma Zákonníka práce, reforma sociálneho systému, reforma dôchodkového systému, reforma verejnej správy, fiškálna decentralizácia a reforma súdnictva a napokon reforma spravodlivosti. Výsledkom týchto krokov je historicky najvyšší hospodársky rast na úrovni vyššej ako 9 %. Investičný boom na Slovensku, a to zo strany zahraničných investorov, ale aj domácich investorov. Miera nezamestnanosti klesla na historické minimum pod 8 % populácie v produktívnom veku. Úprimne treba priznať, že je to výsledkom činnosti predchádzajúcej vlády, vládnej koalície. Treba priznať ale aj to, že z politického hľadiska plody tejto práce zbiera súčasná vládna koalícia.

Čo sa deje teraz niečo viac ako rok po voľbách? Súčasná vládna koalícia nastavila silný sociálnodemokratický kurz, niekedy v niektorých ohľadoch sa zdá, že spejeme späť k diktatúre proletariátu. Zásadným spôsobom sa zmenil Zákonník práce, zmenil sa zákon o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, štát zasiahol do cenotvorby energonosičov, ďalej štát zasiahol do činnosti súkromných zdravotných poisťovní, zákonom znemožnil voľné nakladanie s kladným hospodárskym výsledkom, v posledných týždňoch vláda vykopala vojnovú sekeru obchodným reťazcom. Na rad možno prídu ďalší. Avizuje sa útok proti ďalším subjektom v zdravotníctve a v iných oblastiach podnikania.

Kde bude koniec týchto krokov po štyroch rokoch vládnutia tejto koalície? Niektoré kroky vlády totiž nie sú v súlade so samotným programovým vyhlásením vlády, ba dokonca smerujú proti snahám zakotveným v programovom vyhlásení vlády. Návrh zákona o dani z príjmov zapadá do tohto scenára. Štátny tajomník ministerstva financií sa priznal na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, že v tejto novelizácii zákona o dani z príjmov ide výlučne o rozšírenie daňového základu. Nie je to dobrá správa pre podnikateľov, pre výrobné a obchodné spoločnosti, pre fabriky, pre subjekty hospodárstva vôbec. Nie je to dobrá správa pre tých, ktorí vytvárajú hrubý domáci produkt, ktorí zamestnávajú asi 80 % populácie v produktívnom veku. Je to azda prvý krok k harmonizácii daňových základov v členských krajinách Európskej únie? Pýtame sa.

Pýtam sa filozoficky. Ak sa rozšíri daňový základ, budú teda podnikatelia a spoločnosti platiť viac na daniach, aká bude pre nich ďalšia motivácia, aby zamestnávali viac pracovníkov, aby zvyšovali mzdu svojich zamestnancov? Bude naďalej klesať miera nezamestnanosti? Nezastaví sa tempo nárastu priemerných zárobkov? Bude to v príkrom rozpore so záujmom zamestnancov, pracujúcich. Je to vôbec v záujem sociálnodemokratickej vlády?

Pôvodný návrh zákona, ktorý vláda schválila, bol tvrdý, zaviedol drastické zmeny, zásadným spôsobom rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií a vláda si to zrejme uvedomila, lebo pri prerokúvaní tohto zákona vo výbore pre financie, rozpočet a menu predložila rad pozmeňujúcich návrhov, ktorými utlmila dôsledky tejto novely. Nič to ale nemení na podstate tejto novely a odkazuje pre podnikateľov, že sa daňový základ rozšíri. Má to ale vypovedaciu schopnosť o tom, že vláda mieni druhotne rozdeliť viac ako doteraz, teda štátna ingerencia v druhotnom prerozdelení statkov sa posilní. Predchádzajúca vláda postupne zúžila okruh financií, ktoré sama rozdeľovala, napríklad môžem spomenúť fiškálnu decentralizáciu, zjednodušenie, sprehľadnenie daňovej politiky. Terajšia vláda, naopak, rozdeľuje okruh financií, na ktoré má dosah, ktoré môže priamo rozdeľovať. Veď moc rozdeľovania financií je silné pokušenie.

Neviem, či si vláda uvedomila, aký to bude mať vplyv na hospodársky rast. A čo na to tieto snahy hovoria členovia vlády, poslanci za vládnu koalíciu, ktorí sú podnikatelia zároveň? Dovoľte, aby som citoval z dôvodovej správy cieľ novely: "Obmedziť možnosť ovplyvňovania základov dane pravdepodobnými budúcimi nákladmi, neumožňuje sa do daňových výdavkov zahrnúť tvorba rezerv poisťovní na vzniknuté a nenahlásené poistné udalosti." Pozadie dopadov na podnikateľské prostredie sa uvádza, že "návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie". Tak toto absolútne nie je pravda!

Návrh je zmätočný, pretože používa nesprávnu terminológiu, v konečnom dôsledku by bol čiastočne nevykonateľný. V mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja musím uviesť, že tento návrh zákona nemôžeme podporiť.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ústne, nech sa páči, kto chce do rozpravy? Pani poslankyňa Mušková, Biró, Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 418).

V prvom mojom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujem: V § 50 ods. 4 sa doplní o písmeno h, ktoré znie: "h) subjekty výskumu a vývoja¹⁾.".

Druhý bod. V § 50 ods. 5 sa tento doplní o písmeno h, ktoré znie: "h) veda a výskum".

Dôvodom je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2006 a 2010, ktoré hovorí o tom, že v časti, ktorá sa týka vzdelávania a vedy, predpokladá nárast finančných prostriedkov do tejto oblasti zhruba 0,1 % HDP ročne tak, aby sa výdavky na vedu a výskum priblížili objemu finančných prostriedkov investovaných vo vyspelých štátoch Európskej únie. Jedným z cieľov zabezpečenia financovania je posilniť systém viaczdrojového financovania, ktorý sa ukazuje ako efektívnejší a motivačnejší než súčasný systém. Prísľub vlády cez Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, že bude legislatívne motivovať podnikateľskú sféru na investície do vzdelania, vedy, výskumu a vývoja, tento návrh, ktorý predkladáme, inicioval a verím, že nájde podporu u všetkých poslancov celej Národnej rady.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Nech sa páči, pani poslankyňa Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Vážený pán predseda, dámy a páni, milí kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov okrem spresňujúcich zmien textu zákona obsahuje niekoľko ustanovení, ktorých cieľom nie je zlepšenie podmienok pre podnikateľské subjekty, ale naopak, je to zrejmá snaha zvýšiť príjmy štátu bez ohľadu na zhoršenie podmienok podnikateľského prostredia.

K týmto ustanoveniam patria navrhované zmeny v § 20, v ktorých ide o obmedzenie zahrnutia zdanených opravných položiek do výdavkov pre daňové subjekty vrátane bánk a poisťovníctva. Ide o tie opravné položky k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že dlžník ich úplne alebo čiastočne nezaplatí. Ďalej nachádzame vo vládnom návrhu zákona znevýhodňovanie fyzických osôb oproti právnickým osobám pri odpočte daňovej straty, ale i protiústavnú retroaktivitu v § 52d zákona. S uvedeným zámerom predkladateľa nie je možné súhlasiť. Preto dovoľte mi, aby som predložila nasledovné pozmeňujúce návrhy.

Pozmeňujúci návrh v čl. I k bodu 28. Odporúčam tento bod vypustiť.

Bod 29 taktiež odporúčam vypustiť. Nasledovné body sa primerane prečíslujú.

V bode 33 odporúčam vypustiť slová "odseky 14a" a slovo "znejú" uviesť v jednotnom čísle. Text bodu 33 po úprave znie nasledovne: "V § 20 odsek 15 znie:".

Odôvodnenie bodu 1 až 3 pozmeňujúceho návrhu. Znenie ustanovení § 20 ods. 4, 8 a 14, o ktorých som hovorila, je potrebné ponechať v pôvodnom znení, nakoľko vytváranie opravných položiek k rizikovým pohľadávkam nepatrí k obľúbeným činnostiam žiadneho daňového subjektu. Každý daňovník chce, aby jeho pohľadávky boli uhradené ešte v lehote splatnosti. Realita je však taká, že na úhradu svojich pohľadávok treba niekedy dlho čakať, resp. nebudú uhradené vôbec. Vzhľadom na to, že nie je možné zabezpečiť vymožiteľnosť práva a ani to, že by sa situácia v tomto smere v dohľadnom čase zlepšila, zdaňovanie výnosov, ktoré sú len na papieri, môže viesť k horšeniu podnikateľského prostredia, čo by mohlo pôsobiť ako brzda našej ekonomiky.

Po štvrté. Bod 36 odporúčam taktiež vypustiť a nasledovné body prečíslovať.

Odôvodnenie: Nie je možné súhlasiť s tým, aby možnosť odpočtu daňovej straty pri zániku daňovníka bola obmedzená len na právnické osoby. Aj v prípade fyzických osôb dochádza k obdobnej situácii, a to v prípade, ak daňovník fyzická osoba zomrie a v jej podnikateľskej činnosti pokračuje napríklad dedič. Ten sa musí vyrovnať so záväzkami zomrelého podnikateľa a nie je dôvod, aby ho zákon znevýhodňoval tým, že mu neumožní odpočet straty vykázanej v podnikaní poručiteľa. Navrhované znenie by zaviedlo odpočet straty len v prípade, ak účelom zániku právnickej osoby nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Daňová správa uvedené by mohla zistiť len pri kontrole, pričom posúdenie účelu zániku a následné dokazovanie v súdnych sporoch bolo by pre správcu dane obťažné a pre daňovníka obyčajným a triviálnym šikanovaním.

Po piate. Bod 43 v § 52d odsek 10 odporúčam vypustiť. Nasledujúci odsek 11 prečíslovať na odsek 10.

Odôvodnenie: Retroaktivita právnych predpisov je Ústavou Slovenskej republiky zakázaná. Ustanovenie rieši uplatnenie zmeny v § 20 ods. 14 na minulé roky, čo je jasný prípad spätnej účinnosti zákona.

Ďakujem. To by boli moje pozmeňujúce návrhy a prosím vás o ich podporu. A ak sa bude hlasovať, tak prosím, aby sa hlasovalo o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne.

Ďakujem ešte raz.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Pán spravodajca sa prihlásil. Ešte poprosím, pán poslanec, aby, nech sa páči, pán predseda výboru.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Chcem podať jeden pozmeňujúci návrh.

V čl. I v doterajšom bode 29 v § 20 ods. 8 písm. a) sa slová "rezerv na neživotné poistenie" nahrádzajú slovami "rezerv v neživotnom poistení" a v písm. b) za slová "rezerv na životné poistenie" nahrádzajú slovami "rezerv v životnom poistení".

Odôvodnenie: Ide o legislatívne spresnenie vo väzbe na zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň prosím, bod č. 26 spoločnej správy chcem vyňať na osobitné hlasovanie.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Faktické poznámky nie sú. Pán poslanec Mikuš ako posledný v rozprave.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, prihlásil som sa do rozpravy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale nechcem hovoriť len o tomto návrhu.

Na ňom chcem len ukázať, že taktiku používanú vládou Roberta Fica považujem za nebezpečnú pre verejné financie, štát a jeho občanov. Súčasný zákon o dani z príjmov nie je dokonalý a nikdy nebude vyhovovať každému na 100 %. Na jednej strane daňovníkovi občanovi, firme nikdy nebude príjemné platiť daň z príjmu. Na druhej strane vláda sa bude snažiť získať čím viac daňových výnosov, aby mohla plniť svoje funkcie. Je vecou spoločenskej dohody, aké vysoké dane si zvolíme. A je vecou odbornej zdatnosti vlády stanoviť sadzby a podmienky tak, aby bol výnos optimálny, aby pri čo najnižšom daňovom zaťažení bol celkový výnos čo najvyšší, aby stanovené podmienky neznechucovali občanov a firmy zarábať a platiť dane a aby štát dokázal vybrať maximum stanovenej povinnosti. K tomuto smerovala daňová reforma spred štyroch rokov.

Výsledný zákon o dani z príjmu, ktorý je jedným z hlavných motorov rozbehnutia súčasnej expanzie slovenskej ekonomiky, dostal od vlády Roberta Fica prvý zásah pred rokom. Nahlodal princíp rovnej dane pre nadpriemerne zarábajúcich občanov. Dnes tu máme ďalší návrh, ktorý zasahuje firmy, banky a poisťovne. Návrh zákona obmedzuje opravné položky k pohľadávkam. Inými slovami, tvrdšie postihuje platenie daní z peňazí, ktoré firma vyfakturovala, ale ich skutočne nedostala, lebo obchodný partner jej ich z akýchkoľvek dôvodov neuhradil. Na ilustráciu: Je to podobné, ako keby zamestnanec nedostal výplatu, ale daň z nej odviesť musí. Normálne v korunách, z iných vlastných zdrojov, keď už nedostal výplatu.

Opravné položky k týmto pohľadávkam podľa predloženého návrhu zákona si síce neskôr možno započítať, ale nie už do jedného roka, ako je to dnes, ale až do troch rokov. Tak aspoň znie posledný návrh zo spoločnej správy, pretože ministerstvo financií v pôvodnom návrhu uvažovalo o postupnom uznaní dokonca iba 50 % pohľadávok. Inými slovami, ak podnikateľ vyfakturované peniaze vôbec nedostal, štát mu vráti bezdôvodne zaplatenú daň postupne v priebehu troch rokov. Teraz je to iba rok.

Nebudem podrobne hovoriť o ďalších bodoch návrhu zákona, ktorý sa týka obmedzenia tvorby opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov a obmedzenia tvorby daňovo uznaných technických rezerv v poisťovniach. Princíp je jeden a ten istý. Dostať do štátneho rozpočtu viac peňazí. Vláda v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, o ktorom budeme rokovať snáď zajtra, ráta s tým, že v budúcom roku štát takto získa navyše 2,7 mld. korún a v roku 2009 celkovo 2,6 mld. korún. V roku 2010 však efekt z účelových zmien zákona pominie, ba prinesie daňovým príjmom štátu skôr stratu ako zisk.

Keď to zhrniem, účelom predloženého zákona nie je mať lepší daňový systém na Slovensku, ale vytiahnuť v najbližších dvoch rokoch viac peňazí z podnikov a bánk, aby mala vláda z čoho rozdávať a popri tom plniť posvätné Maastrichtské kritériá na prijatie eura. Čo už na tom, že sa poškodí krehké podnikateľské prostredie, vďaka ktorému Slovensko ekonomicky expanduje, znižuje sa počet nezamestnaných, dvíhajú sa reálne mzdy občanov, valorizujú sa dôchodky, spevňuje sa mena a rýchlo dobiehame vyspelú západnú Európu. Hlavné je, aby vláda navonok pôsobila ako poslušný žiak, ktorý plní domácu úlohu pri plnení konvergenčných kritérií.

Veľa ráz som si v duchu povzdychol, našťastie tu máme euro a našťastie ho chce aj súčasná vláda. Tu je dôsledná, musí robiť takú politiku, aby neohrozila jeho prijatie. Zároveň som si kládol otázku, ako sa to vyrovná, pretože povinnosti a sľuby sa trošku bijú. Veď sa nedá robiť aj populistická politika, živiť vízia dojemnej starostlivosti o ľudí z vidieka tučnými poľnohospodárskymi dotáciami či chlácholiť dôchodcov vianočnými darčekmi a zároveň znižovať schodok verejných financií. Vláda nakoniec na prekvapenie to dokázala, že sa to dá, avšak za akú cenu? Napriek tomu, že nevídaný hospodársky rast prináša vláde nové neočakávané zdroje, pri svojom neskrotnom populizme musí siahať na čoraz tvrdšie opatrenia. Sem zaraďujem vlaňajšiu i súčasnú navrhovanú zmenu zákona o dani z príjmu. Sem patrí dvíhanie odvodových stropov, napadnutie druhého piliera dôchodkovej reformy, útok proti súkromným zdravotným poisťovniam. Stále ide o to isté - získať pre vládu nové zdroje aj za cenu vytvorenia oveľa väčších dlhov v budúcnosti.

Vláda má pred sebou iba dva posvätné termíny. Prvým je polovica budúceho roka, keď bude Európska komisia schvaľovať vstup Slovenska do Európskej menovej únie. Druhým je termín najbližších parlamentných volieb v roku 2010. Potom potopa. Čo je na tom, že po rozbúraní dôchodkovej reformy bude musieť prísť druhá dôchodková reforma, oveľa drahšia, nad akou dnes narieka ministerka práce? Čo na tom, že zhoršenie podnikateľského prostredia oslabí konkurencieschopnosť krajiny, zníži hospodársky rast a spomalí dobiehanie životnej úrovne vyspelejších susedov? Veď to bude najskôr po parlamentných voľbách, to budeme riešiť potom, ak budeme znovu vo vláde, hovoria si prezieravejší súčasní politici. Veď napokon nevidíme napríklad niečo podobné v Maďarsku, kde vládni socialisti túto situáciu ako tak zvládajú?

Slovensko na nepohybuje dobrým smerom. Na jednej strane začína škrtiť svojich podnikateľov a nepriamo aj občanov a na druhej strane plytvá. Vláda v demagógii rozdeľuje občanov na rovných a rovnejších. Všetkým berie, sama veľa spotrebuje a potom niektorým skupinám dáva. Stačí sa pozrieť, v ktorej skupine občanov sú jej volebnými priaznivcami. Tí sú zároveň aj obľúbencami pri údajne sociálnom, spravodlivom prerozdeľovaní. Tento návrh zákona slúži len vláde na plnenie jej sľubov, a preto ho nemôžem podporiť.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša nie sú. Uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Pán spravodajca? Nechcete sa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Chcem sa spýtať, kolegovia, vzhľadom na to, že by sme mali pokračovať druhým a tretím čítaním o vládnom návrhu o štátnom rozpočte, ale keďže bývalo zvyklosťou, aby uviedol najprv stanovisko pán predseda NKÚ, ktorý tu nie je, by sme vládny návrh neprerokovávali, ale chcem sa spýtať, či vieme využiť čas aspoň rokovaním, keď tu máme pána ministra, o niektorých ďalších zákonoch. Zákon o minimálnej mzde. (Reakcie z pléna.) A o rozpočte by sme potom. (Reakcia z pléna.) Pardon, nie, nie, o stavebnom sporení, prepáčte. Tak ale dokončíme, neviem, ako skončíme o siedmej. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Dúfam, že vám odľahlo, aby ste mohli o rozpočte hovoriť pred kamerami. Dobre.

Takže budeme pokračovať v rokovaní programom a to je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 431).

Pán minister, nech sa páči a potom pán...

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy a vážení páni, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Predkladaný návrh reaguje na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda zaviazala pokračovať v podpore stavebného sporenia s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu najmä mladým rodinám a vytvoriť podmienky nielen na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny vo vzťahu k možnostiam štátneho rozpočtu, ale aj podmienky na zvýšenie obnovy a revitalizácie bytového fondu s cieľom zefektívniť jeho prevádzku, znížiť energetickú náročnosť, predĺžiť jeho životnosť a zvýšiť štandard bývania.

Predkladaná novela zákona umožní významnejší vstup právnických osôb do systému stavebného sporenia, a tým aj zvýšenie ich podielu pri financovaní výstavby bytov a obnovy bytového fondu. Reaguje tiež na meniace sa podmienky rozvíjajúceho sa finančného trhu. Okruh poberateľov štátnej prémie sa navrhuje rozšíriť o spoločenstvá vlastníkov bytov. Rozšírenia okruhu poberateľov štátnej prémie v prípade fyzických osôb vyplývajú zo spomínaného zrušenia ich viazania na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Návrh novely zákona rozširuje stavebné účely, na ktoré môže byť použitý stavebný úver. Navrhované úpravy sledujú tiež rozšírenie možnosti pri poskytovaní bankových služieb klientom a tiež upresnenie vybraných ustanovení na základe poznatkov z praxe.

Ďakujem.