A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Dubravay, pani poslankyňa Sániová a pán poslanec Zelník.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 366, ktorý je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 366a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstupujem pred vás s návrhom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2008. Bez pátosu je to z pohľadu Slovenska kľúčový rozpočet. Mám na mysli zavedenie eura od 1. januára 2009. Táto udalosť je z celoeurópskeho kontextu porovnateľná so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie či Severoatlantickej aliancie. Z rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky ja i moji kolegovia vieme, že väčšina z vás svojím prístupom k budúcoročnému rozpočtu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, si to uvedomuje. Rád by som sa za to úprimne poďakoval.

Z predchádzajúcich rokovaní vo výboroch viete, že predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 vychádza z programového vyhlásenia vlády rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, ako aj aktualizovaného Konvergenčného programu Slovenska na roky 2006 až 2010.

Vláda Slovenskej republiky si vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že základným rámcom pri presadzovaní jej politiky a cieľov obsiahnutých v programovom vyhlásení bude obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií. Dôsledné dodržiavanie maastrichtských kritérií a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z reformovaného Paktu stability a rastu preto nepovažujeme za príťaž, ale za samozrejmosť.

Schodok verejných financií je naplánovaný na rok 2008 na úrovni 2,3 % HDP, v roku 2009 na úrovni 1,8 % HDP a v roku 2010 na úrovni 0,8 % HDP, a to vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia. Táto skutočnosť len podčiarkuje súlad medzi návrhom rozpočtu na budúci rok a fiškálnym záväzkom definovaným programovým vyhlásením vlády. Navyše navrhovaná výška schodkov rozpočtu verejnej správy je súčasne i reakciou vlády na hodnotenie aktualizovaného Konvergenčného programu Európskou radou, ktorá považuje tempo konsolidácie v schválenom rozpočte na roky 2007 až 2009 pri súčasnom ekonomickom vývoji za málo dynamické. Slovensko týmto krokom deklaruje svoju pripravenosť plniť o. i. i svoje záväzky vyplývajúce z nového znenia Paktu stability a rastu. Predloženým návrhom rozpočtu súčasne rešpektujeme záväzok, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala v Konvergenčnom programe.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s nástupom súčasnej vlády sa teda nenaplnil žiadny s podsúvaných krízových scenárov týkajúcich sa vývoja verejných financií. Občania Slovenskej republiky sa opäť môžu presvedčiť, že štátny rozpočet sa dá zostaviť najmä v ich prospech. Vláda Slovenskej republiky predpokladá v najbližších troch rokoch dynamický rast hospodárstva, a to na úrovni v priemere 6 % ročne, infláciu v intervale 1,8 až 2,4 % a zároveň aj pokles priemernej evidovanej miery nezamestnanosti, a to minimálne na úroveň 9,2 %. Súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený a udržateľný. Preto sa dynamický rast hospodárstva Slovenskej republiky bude prejavovať na zlepšovaní životnej úrovne všetkých obyvateľov, a to najmä prostredníctvom rastu reálnych miezd. Ich rast by sa mal pohybovať na úrovni približne 4 %. Dôchodky sa budú valorizovať v intervale 4,3 až 4,7 % a spotreba domácností by mala vzrásť o 4,1 až 6 %. Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá už bude dlhodobo udržateľná. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 %, klesne do konca roku 2010 na úroveň 29,7 %. Vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a, naopak, klesajúci schodok verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som úprimne presvedčený o tom, že návrh rozpočtu na rok 2008 otvára našu cestu k euru. Ale rád by som aj zdôraznil, že euro pre nás nie je cieľom, ale prostriedkom, prostriedkom k novým zahraničným investíciám, vyššiemu ekonomického rastu a hlavne vyššej zamestnanosti, a teda lepšej životnej úrovni. Naše vyrovnávanie sa s vyspelými ekonomicky silnejšími krajinami Európskej únie zavedením eura dostane nový kvalitatívny impulz. Životná úroveň, a to by som ešte raz rád zdôraznil, všetkých a nielen niektorých obyvateľov Slovenskej republiky sa rýchlejšie priblíži a neskôr i vyrovná úrovni vyspelejších členov Európskej únie. Je to dlhodobý cieľ a zároveň veľký záväzok.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver môjho úvodného slova a pred začatím rozpravy mi dovoľte povedať ešte jednu poznámku. Všetci vieme, že rozhodovanie o našom vstupe do eurozóny má nielen kvalitatívny, a teda ekonomický rozmer, ale rozmer aj politický. Skúsme ísť naším partnerom v Európskej únii príkladom a o rozpočte na rok 2008 rozhodnime v prvom rade na základe ekonomických kritérií, vzhľadom na historický krok, pred bránami ktorého dnes Slovensko stojí. A verím, že po jeho schválení, budeme opäť bližšie k tomu, aby sme hladko touto bránou prešli. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

ste dostali ako tlač 475.

Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu uviedol. Nech sa páči, pán predseda.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo do pléna Národnej rady.

Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008, v ktorom sa hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy, predkladám v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku dospel k záveru, že prognóza makroekonomického vývoja na roky 2008 až 2010 vytvorila spolu s deklarovanými fiškálnymi cieľmi konsolidácie verejných financií komplexný a konzistentný, kvantitatívny, makroekonomický rámec pre odhad daňových a odvodových príjmov, plánovanie maximálneho fiškálneho deficitu a pre rozpočtovanie hornej hranice celkových výdavkov na úrovni verejnej správy. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 zachováva kontinuitu v zásadných otázkach smerovania Slovenska v integračnom procese Hospodárskej a menovej únie. V rokoch 2008 a 2009 bude síce ešte potrebné chýbajúce zdroje na financovanie sektora verejnej správy pokryť pôžičkami, teda zvýšiť dlh verejnej správy, ale tento pri prognózovanom vysokom a zdravom ekonomickom raste bude vo vyjadrení na hrubom domácom produkte zaznamenávať v týchto rokoch pokles.

V roku 2008 bude dôležité, aby vláda Slovenskej republiky pri svojej reštriktívnej a stabilizačnej fiškálnej politike venovala zvýšenú pozornosť nielen otázkam financovania hotovostného schodku štátneho rozpočtu, dôchodkového systému, zadlženosti územnej samosprávy a prípadným dopadom z preklasifikovania niektorých subjektov Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev do sektora verejnej správy, ale aj efektívnemu využitiu zdrojov z fondov Európskej únie a ich rozdeleniu do prioritných oblastí s cieľom skvalitnenia výdavkovej stránky verejných financií a podpory rastu potencionálneho produktu ekonomiky.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 je zostavený na realistických predpokladoch s vybilancovaním pozitívnych a negatívnych rizík vyplývajúcich z platného legislatívneho rámca a vládou Slovenskej republiky odsúhlasených budúcich legislatívnych zmien. Odhad hotovostných príjmov štátneho rozpočtu na rok 2008 odráža daňovú politiku vlády Slovenskej republiky. Rozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2008 je primerané na zabezpečenie bežných funkcií jednotlivých rozpočtových kapitol a priorít rozpísaných do ich programových štruktúr. Podstatným zdrojom úspor by mali byť opatrenia prijaté v oblasti odsunu štátneho dlhu, znižovania počtu zamestnancov a v oblasti verejného obstarávania, čo vytvorí priaznivý tlak na zvýšenie zodpovednosti jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu za použitie verejných výdavkov, a to tým najefektívnejším spôsobom.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, Najvyšší kontrolný úrad napriek niektorým pripomienkam, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku, nemá zásadné námietky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a odporúča jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jánovi Burianovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 v Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o doplnení niektorých zákonov.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokúva ako informáciu a berie na vedomie. Všetky výbory, ktorým bol pridelený návrh, odporučili predložený materiál zobrať na vedomie.

Výsledok prerokovania vládneho návrhu zákona o rozpočte na rok 2008.

1. K vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 (tlač 366) odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne:

Súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie rozpočet a menu, ktorý zároveň zobral na vedomie písomné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež a šport, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti.

Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre kultúru a médiá, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Jednotlivé výbory prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú evidované v odsekoch A, C a D, s tým, že v V. časti tohto štátneho rozpočtu sú iné požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, čo prijali všetky výbory.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 schváliť a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 vziať na vedomie.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu č. 150 z 27. novembra.

Výbor určil poslancov Jozefa Buriana, Tibora Mikuša, Jozefa Ďuračku, Michala Lukšu za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej, navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Návrh uznesení máte pod č. 1 a pod č. 2.

Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím vás, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky a hlásia sa písomne za klub SDKÚ pán poslanec Ivan Mikloš, za klub SMK pán poslanec Iván Farkas, za klub KDH pán poslanec Július Brocka a za klub SNS pán poslanec Jozef Ďuračka. Ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy ešte títo poslanci: pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Imre Andruskó, pán poslanec Ferdinand Devínsky, pán poslanec István Pásztor, pán poslanec Jozef Mikuš, pán poslanec József Berényi, pán poslanec Pavol Prokopovič, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pán poslanec Jozef Šimko.

Ako prvý má slovo pán poslanec Ivan Mikloš, za klub SDKÚ - DS. Po ňom bude vystupovať pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Poprosím o chvíľočku strpenia, musím si to tu zapnúť, lebo budem hovoriť trošku dlhšie ako pán minister. (Hlasy v sále.) Neviem, uvidíte, určite. Už to pôjde? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Ďakujem pekne za trpezlivosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán druhý minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol za poslanecký klub SDKÚ - DS stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu.

Súhlasím veľmi s tým, čo povedal pán minister Počiatek, že ide o kľúčový rozpočet. Dokonca treba povedať, že každý rozpočet je kľúčový. Rozpočet sa nie nadarmo nazýva zákonom roka. A tento je dôležitý, súhlasím, aj z hľadiska našej ambície, našej ašpirácie vstupu do eurozóny. Len musím, žiaľ, konštatovať, že ani atmosféra, v ktorej rokujeme, ani ďalšie okolnosti nenasvedčujú tomu, že ide o taký dôležitý dokument. Pri jeho uvádzaní nebol prítomný žiadny člen vlády, potom prišiel pán minister Kašický, zrejme len preto, aby si pán minister mohol odskočiť. Neboli tu takmer žiadne médiá, dokonca žiadne, keď ho pán minister uvádzal. A pán minister si vystačil so šesťminútovým príhovorom k tomuto rozpočtu, pričom musím konštatovať, že nie všetky závery, ktoré povedal, považujem za relevantné a považujem za také, ktoré majú oporu v argumentoch a vo faktoch. Práve preto vás poprosím o trpezlivosť. A pokúsim sa, samozrejme, na omnoho väčšom priestore, ako je šesť minút, a na základe poukázania na fakty, čísla a argumenty vás presvedčiť, že náš pohľad je reálny a pravdivý.

Po prvé. Každý rozpočet vždy hovorí aj o kondícii ekonomiky a hovorí aj o minulosti a hovorí aj o budúcnosti. Možno sa to nezdá, lebo rozpočet je o budúcich príjmoch a výdavkoch. Ale rozpočet, samozrejme, vždy hovorí aj o minulosti, pretože práve z toho, aká bola minulosť a aká je prítomnosť, vyplývajú predpoklady, vyplýva to, v akom stave je ekonomika, ako ekonomika vie a bude vytvárať ďalšie zdroje, čo všetko možno použiť. A faktom je, že slovenská ekonomika je vo výbornej kondícii, faktom je, že slovenská ekonomika dosahuje jedny z najvyšších temp, ak nie najvyššie tempá ekonomického rastu. Tu by som chcel pripomenúť, že tým najdôležitejším dôvodom, tým kľúčovým dôvodom, prečo je to tak, sú uskutočnené reformy, ktoré sa uskutočnili počas Dzurindových vlád, najmä počas i druhej vlády. Je to fakt, ktorý, či sa to niekomu páči alebo nie, faktom je, pretože, samozrejme, sú tu aj iné dôležité faktory, je tu aj vstup do Európskej únie, je tu aj prílev zahraničných investícií. Ale do Európskej únie vstúpilo aj Maďarsko. Má doteraz väčší prílev zahraničných investícií na obyvateľa ako Slovensko, napriek tomu dosahuje 1,5-percentný ekonomický rast, kým Slovensko dosahuje takmer desaťpercentný ekonomický rast. Takže chcem zdôrazniť a pripomenúť, že sú to reformy, práve reformy, proti ktorým bojovala dnešná najsilnejšia vládna strana, ktorá ich chcela rušiť a ktorá ústami svojho predsedu tvrdila, stále tvrdí, že reformy ožobráčili Slovensko, že boli dobré len pre 5 % najbohatších ľudí.

A ak by náhodou niekto nechcel veriť tomu, že práve reformy priniesli tento efekt, tak by som chcel zacitovať z vládneho materiálu, ktorý to explicitne tvrdí tiež. Konkrétne vláda 30. mája tohto roka, teda vláda pod vedením Roberta Fica, schválila materiál: návrh súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení Národného programu reforiem v Slovenskej republike. Hneď prvý odsek materiálu znie nasledovne: "V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy a reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia." To nehovorím ja, to hovorí materiál, ktorý 30. mája tohto roka schválila Ficova vláda pod jeho vedením. A je to pravda.

Takže najskôr k tomu, čím sú vytvorené predpoklady na úspešný rast. Je to aj preto, aby sme mohli dnes mať pomerne vysoké výdavky, ktoré možno používať. Mimochodom, ďalším dôkazom toho, že práve uskutočnené reformy sú dôvodom rýchleho rastu, je aj vývoj v iných krajinách, ako je napr. Írsko alebo baltské krajiny, ktoré uskutočnili podobné reformy a tiež rastú rýchlo, práve tieto krajiny rastú dnes v Európe najrýchlejšie.

Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je to, čo chcem vyzdvihnúť na rozpočte a aj na spôsobe prerokovania rozpočtu. Chcem vyzdvihnúť to, že ministerstvo financií pokračuje v odbornom prístupe k odhadu príjmov. Podarilo sa nám v priebehu posledných rokov, najmä počas druhej Dzurindovej vlády, dosiahnuť konsenzus, v ktorom sa, myslím, pokračuje, že odhad príjmov by mal byť odbornou záležitosťou, že to by nemala byť vec, o ktorej by sme tu mali politicky diskutovať, pretože naozaj ide o odbornú záležitosť, že potom vlastne politické rozhodnutia sú dve. Akonáhle odhadneme odborne príjmy, politické rozhodnutie je odhadnúť, či chceme vyrovnaný rozpočet, prebytkový alebo deficitný a koľko má ten deficit alebo prebytok byť. Z tohto, výsledkov týchto dvoch parametrov, príjmov a odhadu deficitu alebo prebytku, nám vyjde, aké budú výdavky. A to je politikum. Politikum je najmä v tom, ako tieto výdavky použijeme, na čo sa v priebehu budúcich rokov použijú, čo bude priorita a čo priorita nebude. A to chcem oceniť, že tento odborný prístup pokračuje, že ďalej pokračuje práca výboru pre makroekonomické prognózy a daňové prognózy, kde sú odhady ministerstva konfrontované vlastne s tými odbornými pohľadmi. A zároveň chcem predoslať, lebo to som ocenil aj na minulej opozícii počas druhej Dzurindovej vlády, počas prvej to tak nebolo, opozícia počas druhej Dzurindovej vlády vlastne pristúpila na ten princíp, ktorý, si myslím, je veľmi dôležitý, aby sa v zásade návrhmi, ktoré sa tu dávajú, nezvyšoval deficit verejných financií, ak navrhujeme nejaké iné rozdelenie výdavkov, aby to bolo v zásade presunmi, a nie znižovaním príjmov alebo zvyšovaním výdavkov. A chcem predoslať, aj za seba, ale myslím, že to môžem urobiť aj za opozíciu celú, že chceme v tejto dobrej tradícii pokračovať a že budeme predkladať návrhy, ale nie také, ktoré zvýšia deficit či už zvýšením výdavkov alebo znížením príjmov.

No ale k tej podstatnej veci, k tej záležitosti, ktorá je predmetom politického rozhodovania, a to je otázka na čo výdavky použiť, kde ich dať, tu musím celkom jasne a jednoznačne povedať, že rozpočet je v tomto zmysle pripravený zle, pretože priority nestanovuje dobre. Nestanovuje ich dobre z hľadiska úspešnej budúcnosti Slovenska, z hľadiska udržania konkurencieschopnosti, z hľadiska udržania dnešného vysokého ekonomického rastu. Vysoký ekonomický rast nie je samoúčelom, ale zároveň je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne, rastu kvality života a rastu zamestnanosti. A tu práve vidím najväčší problém a najväčšie negatívum pripraveného rozpočtu. A to sú zle stanovené priority, ktoré ohrozujú úspešnú budúcnosť Slovenska.

Ďalej by som chcel poukázať na to, a teraz budem trošku aj ukazovať obrázky, čo hovorí štátny rozpočet o tom, aký štát tu vlastne budujeme, aký štát tu dnes dnešná vládna koalícia buduje, lebo tá rozhoduje o tom, aké budú najmä výdavky. A najmä rozhodnutím o výdavkoch, o prioritách hovoríme o tom, čo tu budujeme. Vláda najmä ústami predsedu vlády neustále deklaruje a zdôrazňuje, že buduje silný sociálny štát. Pán predseda vlády Fico už skoro ani iné nehovorí, len to, že vláda buduje silný sociálny štát. To chcem veľmi jasne povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov nielen na rok 2008, ale do roku 2010, ale nielen tento dokument, ale aj aktualizovaný Konvergenčný program svedčia o opaku. A ak by ste tomu neverili, tak čísla, ktoré sú premietnuté a ktoré vám aj teda poviem, o tom svedčia.

Mimochodom, keď budem hovoriť o číslach, budem hovoriť nielen o štátnom rozpočte, ale aj o Konvergenčnom programe. Obidva tieto dokumenty schválila vláda. A ten Konvergenčný program je zaujímavý aj preto, že niektoré veci v štátnom rozpočte podľa môjho názoru zámerne napísané nie sú, ale v Konvergenčnom programe už napísané sú, lebo Konvergenčný program má predpísanú štruktúru a musí byť v predpísanej štruktúre predkladaný do Bruselu. Teda čo hovoria tieto 2 dokumenty? Čo hovoria o tom, aký štát budujeme? Na tomto grafe môžete vidieť ten najkomplexnejší ukazovateľ, ktorý hovorí, o tom, či je silný sociálny štát alebo nie je, je miera prerozdeľovania. Ten najkomplexnejší ukazovateľ v silných sociálnych štátoch je veľmi vysoká miera prerozdeľovania a veľmi vysoká miera zdanenia. To s tým súvisí. Na tomto grafe môžete vidieť, že priemer za európsku dvadsaťsedmičku v roku 2006, to sú skutočné čísla za rok 2006 podľa Eurostatu, bol 46,8 % voči HDP. To sú verejné výdavky a ich podiel na HDP. V tých najsilnejších sociálnych štátoch, ako je Dánsko, to bolo 51,4 %. A najviac ho má Švédsko, 55,5 %. Na Slovensku v roku 2006 to bolo 37, 3 %. Áno, môžete povedať, to je dôsledok vládnutia krajne pravicovej vlády. No len zaujímavé sú ďalšie čísla. Pozrime sa na to, ako chce vláda, ktorá tu chce budovať silný sociálny štát, meniť mieru prerozdeľovania. Ak by bola pravda, čo hovoríte, čo hovorí váš predseda, tak by ste ju museli výrazne zdvihnúť. Vy ju ale chcete znižovať. Aj rozpočet, aj verejné rozpočty, aj Konvergenčný program hovorí o tom, že v roku 2007, v tomto roku, by to podľa štátneho rozpočtu malo byť 36,6 % a do roku 2010 chcete klesnúť na 34,7 %. Aj tento pokles je mierny len kvôli tomu, že sme členmi Európskej únie a že budeme čerpať obrovské množstvo prostriedkov. Ak by sme od toho odpočítali európske peniaze, tak by ten pokles bol dokonca na 31,2 % hrubého domáceho produktu. Takže toto hovoria fakty a čísla, nie čísla, ktoré som si ja vymyslel, čísla, ktoré vy píšete v dvoch kľúčových dokumentoch, v Konvergenčnom programe a v štátnom rozpočte. A v tomto zrkadle slová predsedu vlády o budovaní silného sociálneho štátu mi vyznievajú, myslím si, veľmi jasne. Ide o zavádzanie a ide o veľmi účelovú nepravdivú argumentáciu a nepravdivú komunikáciu. Čo tu teda budujeme? Čo sú a čo nie priority štátneho rozpočtu? O tom budem hovoriť neskôr.

Teraz by som chcel povedať pár slov na tému, ktorej sa dotkol aj pán minister financií, keď povedal, že vláda si plní týmto štátnym rozpočtom záväzky vyplývajúce z Paktu rastu a stability a že teda deficit znižujeme. No musím povedať, že my síce deficit znižujeme, ale zároveň platí, že záväzky z Paktu rastu a stability neplníme ani pre rok 2008. A dovoľte mi, aby som to vysvetlil. Na tomto obrázku je to, podľa čoho sa hodnotí, či vláda plní Pakt rastu a stability alebo nie. To nie je obyčajný deficit, ktorým neustále argumentuje predseda vlády, minister financií. To je tzv. štrukturálny deficit. Inak sa tomu hovorí aj konsolidačné úsilie. Konsolidačné úsilie znamená zmenu štrukturálneho deficitu. A tie čísla sú zase z vládou schváleného Konvergenčného programu. Nie je zrejme náhoda, že takéto čísla by ste v štátnom rozpočte nikde nenašli, pretože je to nepríjemné pre vládu, pretože to odhaľuje to, že sa nedostatočne venuje konsolidačnému úsiliu, nedostatočne znižuje deficit verejných financií. V Konvergenčnom programu to už napísané byť musí, lebo to je povinná štruktúra. Ak by to niekto z vás hľadal, nech sa páči, máte to aj v internete, je to v časti 3.1. a 3.3., kde sa hovorí a potvrdzuje to, čo je na tom obrázku. Čo ten obrázok teda hovorí? Hovorí, že konsolidačné úsilie v rokoch 2003 až 2006 bolo v priemere 1 % ročne. To bolo počas bývalej vlády. V tomto roku je predpoklad, že to bude 0,8 % čo je tiež plnenie Paktu rastu a stability, ale v roku 2008, o ktorom teraz diskutujeme, ktorý je kľúčový, predpokladá vláda, nie ja, konsolidačné úsilie len vo výške 0,1 %. Opakujem, záväzok z Paktu rastu a stability je 0,5 %. Štrukturálny deficit, mimochodom, sa líši od toho klasického tým, že sa očisťuje. Očisťuje sa o tri veci. Očisťuje sa o jednorazové vplyvy, očisťuje sa o vplyv ekonomického cyklu a očisťuje sa o náklady dôchodkovej reformy. Takže ak sa budete snažiť tvrdiť, že to je preto, lebo sú náklady dôchodkovej reformy, tak je to presne naopak. Tieto veci sa očisťujú preto, že za ne vláda ani nemôže, ale ani si ich nemôže pripisovať k dobru. Sú to jednorazové vplyvy, ktoré nesvedčia o úsilí. Na ilustráciu poviem, keď sme odpustili Iraku dlhy, ktoré Irak voči nám mal, tak to bol jednorazový vplyv, na základe ktorého ten bežný deficit stúpol. Ale toto bol jednorazový vplyv, takže sa to nezapočítava. Nezapočítavajú sa tam ale ani jednorazové výdavky. A to je najväčší problém budúcoročného rozpočtu, že má obrovské jednorazové výdavky, ktoré sa do konsolidačného úsilia nezapočítavajú.

Ten problém ďalší je v tom, ako ukážem, prečo tie jednorazové vplyvy sú a prečo sú dôležité, teraz na ďalších obrázkoch. Na tomto obrázku môžete vidieť, aký enormný nárast predpokladá vláda z príjmov z predaja majetku v roku 2008. Kým v roku 2007 to bolo len 674 mil. korún, v roku 2008 to má byť 2,279 mld. korún. Po prvé, je zaujímavé že vláda, ktorá hovorí o tom, že nebude predávať, predpokladá takýto enormný nárast príjmov. Ale, po druhé, je zaujímavé tiež, že, ako ukazujú aj údaje za roky 2009 a 2010, ktoré sú nepatrné, je to zjavne jednorazový príjem. A teda takéto jednorazové príjmy započítavané do štrukturálneho deficitu nie sú alebo sú očisťované.

Iný zaujímavý príklad sú príjmy štátneho rozpočtu z dividend z Fondu národného majetku v miliardách korún. Ako môžete vidieť na tomto grafe, vláda predpokladá nárast z dividend z akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu o takmer 5 mld. korún v roku 2008 oproti roku 2007. Keď si uvedomíme, že vláda má v takmer všetkých tých energetických a ďalších tých podnikoch 50-percentný podiel, tak z toho vlastne vyplýva, že celkový nárast dividend týchto podnikov bude v budúcom roku takmer 10 mld. korún, čo je dosť zaujímavá informácia vo svetle boja predsedu vlády a vlády proti energetickým monopolom, vo svetle boja za znižovanie cien. Predseda vlády teraz ohlásil nedávno zase, že sa nebudú zvyšovať ceny plynu pre obyvateľstvo. Teda ak nárast ziskovosti bude, a vláda to predpokladá v štátnom rozpočte, ktorý tá istá vláda schválila, v týchto podnikoch takmer 10 mld. korún, a zároveň tvrdí, že nebudú rásť ceny, tak sa pýtam, odkiaľ sa tie dividendy vezmú. Vysvetlenie je jediné, znovu začatie uplatňovania krížových dotácií, a teda rast pre podnikateľskú sféru a veľkoodberateľov a umelé udržiavanie cien pre maloodberateľov. To by znamenalo o. i. aj porušenie záväzkov voči Európskej únii. Ale ako vidieť z tohto obrázku, a teraz hovorím aj vo väzbe na to, ide o jednorazové asi ťažšie opakovateľné príjmy. O tom, že je to tak, svedčí nakoniec aj to, aký je rozdiel odhadu príjmov štátneho rozpočtu na rok 2008 podľa tohto rozpočtu a podľa rozpočtu, ktorý sme tu prerokovávali vlani. Pamätáte, každý rozpočet je na 3 roky. Čiže vlani sa predpokladali príjmy štátneho rozpočtu na rok 2008, takto pred rokom sa predpokladali, že budú 326 mld. korún, teraz už predpokladáme že to bude 348 mld. korún, čiže enormný nárast príjmov. Tento enormný nárast príjmov je daný najmä lepším fungovaním ekonomiky, vyšším ekonomickým rastom, ako sa predpokladalo. Ako vidieť z tohto grafu, je to dané predovšetkým nárastom daňových príjmov, ktoré sú vyššie o zhruba 8 mld. korún, ako sa predpokladalo, a tiež poklesom výdavkov na dlhovú službu, kde sa šetrí asi 7 mld. korún, ako vidieť z tohto grafu. Je pozitívne, že máme teda oveľa väčšie príjmy, len problém je v tom, že do budúcna sa nedá predpokladať, že by takáto dynamika rozdielu, takéto príjmy navyše tu boli v budúcnosti až v takej miere. Nedá sa to predpokladať aj preto, že napr. po vstupe do eurozóny už nebude pôsobiť efekt zhodnocovania koruny, ktorý najdôležitejšie vplýva na to, že máme menšie náklady na dlh.

No aby som uzavrel túto časť, chcel by som teda ešte povedať jednu vec. A to je odborná záležitosť. Takže ja ju len veľmi jednoducho zhrniem. Popri tomto fiškálnom úsilí, ktoré nie je dostatočné, a teda pri takomto ekonomickom raste by malo byť omnoho vyššie, teda deficit by mal byť nižší, pretože konsolidačné úsilie je len na úrovni 20 % jednej pätiny úrovne požadovanej Paktom rastu a stability. Sú tu ešte ďalšie efekty, ktoré hovoria o tom, že fiškálny impulz, ktorý bude do ekonomiky vpúšťať nielen štát a vláda, ale aj ďalšie faktory, bude znamenať, že vlastne bude dochádzať k ohrozovaniu zdravého ekonomického vývoja. Ten fiškálny impulz veľmi zjednodušene znamená, že ak je ekonomika nad svojím potenciálnym produktom, ak je rast vyšší, ak je na cykle hore, tak by rozpočtová politika mala byť reštriktívna. Ak je v recesii, ak je pod svojím potenciálnym výstupom, vtedy by rozpočtová politika mala byť expanzívna. Problém je v tom, že rozpočtová politika, tak ako je nastavená v tomto rozpočte, je príliš expanzívna, pretože síce na jednej strane máme plánované znižovanie deficitu, z čoho by mohlo sa zdať, že je reštriktívna, ale máme tu niektoré ďalšie faktory, ako sú peniaze z Európskej únie, ako sú peniaze cez PPP projekty, ktoré spolu s nedostatočným konsolidačným úsilím, na ktoré som poukázal, peniaze z európskych fondov a peniaze z PPP projektov, spolu s nedostatočným znižovaním deficitu verejných financií spôsobia, že bude ohrozený zdravý ekonomický vývoj a zdravý ekonomický rast. A ak tomu neveríte, tak počkajte pár týždňov. A obávam sa, že to isté skonštatuje aj Európska komisia vo svojom hodnotení rozpočtu a vo svojom hodnotení vývoja slovenskej ekonomiky, čo, mimochodom, môže ohrozovať alebo môže zvyšovať riziká, riziká toho, či budeme alebo nebudeme akceptovaní ako členovia eurozóny. Čiže chcem veľmi jasne predoslať z tohto pohľadu, že tieto čísla, ktoré, opakujem, uvádzam z dokumentu vlády, ktoré sú na základe medzinárodných štandardov, európskych štatistických štandardov, jasne svedčia o tom, že konsolidačné úsilie vlády nie je dostatočné, že deficit sa neznižuje dostatočným spôsobom a že ďalšie fiškálne impulzy, ktoré sa vláda chystá dať ekonomike, ešte viac zvyšujú riziko toho, že nebude udržaný zdravý ekonomický vývoj. To je ten obrázok, ktorý sme už raz videli o tom, aký je teda podiel verejných výdavkov, aká je miera prerozdeľovania, ktorý jasne svedčí o tom, že vláda žiadny silný sociálny štát nebuduje. Myslím, že z tých celkových čísiel je to zjavné.

Dovoľte mi teraz pozrieť sa na čísla hlbšie z hľadiska sociálneho štátu, z hľadiska ich štruktúry a objemu.

Vláda tvrdí teda, že buduje silný sociálny štát. V zásadnom rozpore s tým avšak je, že celkové výdavky na sociálne veci rastú len o 2 %, o také isté 2 %, aké vláda predpokladá, že porastie inflácia. Čiže z nominálneho pohľadu to síce porastie o 2 %, ale z reálneho pohľadu nedôjde vôbec k nárastu prostriedkov na sociálne veci. To o. i. znamená, že, rozmenené na drobné, keď ideme do niektorých najdôležitejších položiek, v nich dochádza dokonca aj k nominálnemu poklesu. Ako môžete vidieť na tomto grafe, pomoc v hmotnej núdzi klesá z 9,27 mld. na 9,201 mld., prostriedky v štátnom rozpočte na prídavky na dieťa klesajú z 8,54 mld. na 8,519 mld. a v tretej, kľúčovej dávke dochádza len k nepatrnému nárastu, to sú kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých, kde dochádza k rastu z 5,825 mld. na 5,83 mld., teda o úbohých 5 mil. korún. Myslím si, že ak si uvedomíme, že rastú verejné výdavky ako také o takmer 9 % a výdavky štátneho rozpočtu dokonca takmer o 10 %, tak potom je evidentné a zjavné, že vlastne toto žiadnou prioritou nie je. Mohlo by sa zdať, že keď teda nie rodiny s deťmi, keď teda nie prídavky na deti, tak dôchodcovia sú prioritou. Ale čuduj sa svete, nie sú ňou, o čom svedčí najlepšie tento graf, kde svedčia údaje z rozpočtu o tom, že vláda neplní, čo sa dôchodkov týka, starobných dôchodkov, zdôrazňujem, ani svoje vlastné programové vyhlásenie.

Vláda v programovom vyhlásení si predsavzala: "Vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie." Vieme, čo je náhrada mzdy. Náhrada mzdy je podiel priemerného starobného dôchodku na priemernom plate. Ako môžete vidieť z týchto čísiel, kým v roku 2006 bola náhrada mzdy 43,8 %, v roku 2007 len 43,5 %, tak podľa predkladaného rozpočtu to bude v roku 2008 len 42,8 %. Je to jasný, zásadný rozpor s programovým vyhlásením vlády, ktorý hovorí, že vláda naštartuje zvýšenie miery náhrady, teda zjavne prioritou nie sú ani starobní dôchodcovia. Kto je potom vlastne prioritou pre vládu, o tom najlepšie svedčia údaje z tohto grafu. Prioritou teda starobné dôchodky nie sú, keďže tieto porastú podľa rozpočtu o 4,7 %, ale priemerný plat za ekonomiku bude 6,6 %. Preto sa znižuje tá miera náhrady, že platy porastú rýchlejšie ako starobné dôchodky. Nad priemerom rastu platov sú platy vojakov, ktoré by mali porásť o 7,5 %, zamestnancov v regionálnom školstve, tie by mali porásť o 8,6 %, pričom najvyšší nárast by mala mať štátna správa, o 8,9 %. A nevídaný nárast platov policajtov by mal byť, a to vo výške 19,9 %. Takže otázka asi legitímna, logická znie: Aký teda štát to má byť, silný sociálny štát alebo policajný štát? Práca policajtov je určite veľmi náročná, ja ju nechcem nijakým spôsobom zhadzovať, ale myslím si, že kupovať si priazeň policajtov za peniaze daňových poplatníkov, to je niečo, čo je neakceptovateľné. Naviac, množstvo káuz, ktoré sa v poslednom čase vyrojili, ukazuje, že v polícii by malo byť prioritou asi niečo iné ako takéto neadekvátne voči iným sociálnym skupinám zvyšovanie platov.

Mimochodom, keď hovoríme o zamestnanosti vo verejnej správe, rozpočet ponúka aj ďalšie veľmi zaujímavé údaje. Vláda, ako si iste pamätáte, sa zaviazala, že zníži zamestnanosť v ústrednej štátnej správe a vo verejnej správe. Konkrétne vám odcitujem aj z uznesenia. Uznesením č. 856 z roku 2006 úlohou C.15. vláda uložila zabezpečiť 20-percentné zníženie počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách. Toto vláda uložila ešte v októbri minulého roka, teda pred vyše rokom. Potom ešte v decembri prijala vláda ďalšie uznesenie, ktorým to zakčnila celé. Uznesením č. 1058 z roku 2006 uložila všetkým rezortom vypracovať akčné plány plnenia tejto úlohy C.15., teda akčné plány na to, ako to znížia o 20 %. Tieto plány mali byť pripravené do konca januára 2007 a ministerstvo financií malo predložiť odpočet plnenia týchto akčných plánov do 30. 4. 2007. Tým cieľom teda bolo týmito uzneseniami znížiť počet zamestnancov v rozpočtových a príspevkových organizáciách o 20 %. No a štátny rozpočet nám pekne ponúka odpočet plnenia tejto úlohy. Takže aká je realita? Realita je taká, že kým v rozpočtových organizáciách v roku 2006 pracovalo 139 115 ľudí, v roku 2007 už to bolo 139 311, teda nie pokles o 20 %, ale naopak, nárast, o 0,14 %. V príspevkových organizáciách síce došlo k nepatrnému poklesu, pretože ten pokles je naozaj len o 1,2 %. A keďže počet ľudí v príspevkových je omnoho nižší ako v rozpočtových, celkovo to zavážilo ešte menej. Takže celkovo za príspevkové a rozpočtové organizácie nedošlo k poklesu o 20 %, ale k nepatrnému, ale nárastu o 0,02 %. To netvrdím ja, pán minister, to tvrdí váš štátny rozpočet, konkrétne tabuľka, ktorá sa týmto zaoberá a tomu venuje. Pritom treba povedať, že celková zamestnanosť vo verejnom sektore v rokoch 2004 až 2006, teda v posledných 3 rokoch vlády Mikuláša Dzurindu klesala a klesala v priemere o 3 % ročne. V roku 2007 teda, ako sme videli z čísiel, tá zamestnanosť neklesla. Ja som hovoril o príspevkových a rozpočtových, aj celkovo ústredná štátna správa ostala na tých istých číslach, mierne vzrástla dokonca. A na budúci rok ministerstvo financií predpokladá, že poklesne štátna správa o 3 %. Teda zámer bol za rok 20 %, namiesto toho bolo zvýšenie. A teraz za 2 roky, ak sa podarí vôbec naplniť tie 3 %, tak to budú 3 %. V roku 2007 poklesla, ospravedlňujem sa, povedal som, že nepatrne narástla, v roku 2007 celková zamestnanosť v ústrednej verejnej správe poklesla o 0,02 %, čiže poklesla konkrétne o 62 ľudí, 0,02 %, zámer bol 20 %.

Teraz mi dovoľte povedať, kto sú porazení.

Celkom určite najhoršou správou tohto štátneho rozpočtu a  najväčšou obeťou tohto štátneho rozpočtu je školstvo, veda, výskum a vzdelanie. V tejto oblasti treba veľmi zreteľne povedať, že vláda neplní ani svoje rozpočtové, ani svoje programové vyhlásenie a že tento rozpočet je toho veľmi jasným dôkazom. Vláda si v programovom vyhlásení predsavzala: "Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % hrubého domáceho produktu." Aj slepý asi vidí, že tá krivka nerastie, ale klesá. Takže kým v rokoch 2006 a 2007 to je 4,1 %, podľa navrhovaného štátneho rozpočtu v roku 2008 to bude 3,9 % HDP a do roku 2008 to dokonca klesne na 3,6 %. Z toho celkom jasne a jednoznačne vyplýva, že vláda nevyužíva tento rýchly ekonomický rast, ktorý vďaka reformám dosahujeme na to, aby investovala do budúcnosti, aby investovala do rozvoja, aby investovala do vytvorenia predpokladov na to, aby Slovensko dosahovalo dlhodobo ekonomický rast a zabezpečovalo dlhodobo rast životnej úrovne a rast kvality života.

Ako je na tom štátna podpora bývania? Štátna podpora bývania klesá dokonca aj v absolútnom vyjadrení. Ako môžete na týchto číslach vidieť, kým v roku 2005 to bolo takmer 7 mld. korún, v tomto roku je to 6,14 mld. korún a v budúcom roku to bude dokonca menej ako 6 mld. korún. Ak bude vláda operovať, a predpokladám, že bude, tým, že tie čísla sú vyššie, tak to je kamufláž, kamufláž preto, že k týmto číslam, ktoré sú výdavky štátneho rozpočtu, pripočítava návratné zdroje, ktoré v systéme návratným spôsobom fungujú, ktoré boli poskytnuté na bytovú výstavbu v minulosti ako návratné finančné výpožičky. Tu na tomto grafe by som chcel poukázať aj na kamufláž, ktorú veľmi úspešne používa najmä predseda vlády, ale nielen predseda vlády. S veľkým humbugom bolo ohlasované, že prioritou vlády je, ak sú aj príspevky na bývanie, podpora bývania. A teda ako dôkaz bolo predkladané to, že sa zaviedli a potom zvýšili tie príspevky na bonifikáciu hypotekárnych úverov pre mladých ľudí. Na to sa použilo, ak sa dobre pamätám, v tomto roku 130 mil. korún. Ale zároveň, ako ukazujú tieto čísla, sa o 500 mil. korún znížila štátna podpora rozvoja bývania. Veľmi podobná kamufláž sa podarila pri prídavkoch na deti. Už 2 roky sa nevalorizovali detské prídavky, ale zaviedol sa príspevok pri narodení prvého dieťaťa, ktorý sa teraz zvýšil. Čiže dávame príspevok vysoký pri narodení prvého dieťaťa, ktorý sa týka okolo 20 000 detí ročne, ale nevalorizujeme detské prídavky, ktoré sa týkajú 1,3 mil. detí. A zároveň to je asociálne aj v tom zmysle, že nie rodiny, ktorým sa rodí prvé dieťa sú väčšinou sociálne ohrozené a potrebujú podporu štátu, ale naopak, viacdetné rodiny sú sociálne ohrozené a potrebujú podporu štátu. Na týchto príkladoch chcem ukázať, aká falošná je politika vlády a ako falošne argumentuje a darí sa jej, žiaľbohu, vytvárať isté mýty. Ale aj rozpočet na rok 2008 a ďalšie roky je dôkazom toho, že bude klesať štátna podpora bývania a čísla zo štátneho rozpočtu to jasne dokazujú.

Rozpočet na výstavbu diaľnic zo štátneho rozpočtu taktiež síce v roku 2008 nepatrne vzrastie, z 10,089 mld. na 10,338 mld., ale, ako vidieť na týchto číslach, oproti číslam z rokov 2005 a 2006 je to výrazne, výrazne menej. Samozrejme, minister financií a vláda budú zase tieto čísla spochybňovať tým, že tam nie sú peniaze z Európskej únie, že tam nie sú peniaze z PPP projektov. Kľúčové z hľadiska priority verejných výdavkov, priority verejnej politiky je, koľko na to dávame zo štátneho rozpočtu, pričom peniaze z PPP projektov, ak budú realizované, tak ako sa na to vláda chystá, dokonca v rozpore so stanoviskom ministerstva financií, tak to nespôsobí ani rýchlejšie vybudovanie diaľnic, ani lacnejšie diaľnice. Spôsobí to obrovské zaťaženie do budúcna a spôsobí to aj predraženie výstavby, pretože trh má svoje kapacity aj ekonomika má svoje kapacity. A zároveň pri predpokladanej netransparentnosti tohto procesu sa obávam, že tie náklady, priame aj nepriame, môžu byť enormné.

Teraz víťazi. Kto sú víťazi tohto štátneho rozpočtu a vôbec politiky vlády.

Jednoznačne najvyšším víťazom sú rezervy, rezerva predsedu vlády a rezerva vlády. Rezerva predsedu vlády už vlani vzrástla z 50 mil. korún, čo bola stabilná úroveň počas vlády Mikuláša Dzurindu, na 125 mil., to je enormný nárast o 150 %, z 50 mil. na 125 mil. korún. Tohto roku ešte to nebolo dosť, tak na budúci rok vzrastie o 150 mil. korún, kým rezerva štátneho rozpočtu vzrastie z 200 mil. na 350 mil. korún. Tieto rezervy sú charakteristické aj tým, že zvyšujú riziko netransparentného subjektívneho rozdeľovania prostriedkov, že zvyšujú riziko, že tieto peniaze budú jednoducho používané na podplácanie voličov.

Asi najväčším víťazom z hľadiska nárastu objemu aj celkového objemu zdrojov sú poľnohospodári. Dotácie do poľnohospodárstva rastú z 19,5 mld. korún v roku 2007 na 25,9 mld. korún, teda o 6,4 mld. korún. Považujem to najmä v kontexte toho, koľko peňazí ide do školstva, ale aj na sociálne výdavky, za absurdné a nezdôvodniteľné. Naviac, na globálnom trhu s potravinami a s poľnohospodárskymi produktmi vznikla situácia nedostatkového trhu. Kým predtým bol trh prebytkový, dnes je nedostatkový. Nedostatkový trh znamená, že ceny komodít výrazne rastú. V tejto situácii schváliť takéto zvýšenie dotácií do pôdohospodárstva považujem za absurdné a za absolútne neodôvodniteľné. Ak budete argumentovať tým, ak vláda bude argumentovať tým, že je to stále len 80 % úrovne v západnej Európe, tak sa chcem spýtať: Sú 80-percentné platy v poľnohospodárstve na Slovensku oproti platom v poľnohospodárstve v západnej Európe? Je 80-percentná úroveň nájmu, ktorý platia tí, ktorí hospodária na pôde, vlastníkom pôdy? Je to zlomok. A zároveň platí, že Slovensko má najvyššiu koncentráciu poľnohospodárskych podnikov z celej európskej dvadsaťsedmičky. Inými slovami, vážené dámy, vážení páni, tieto skutočnosti znamenajú, že miliardy natečú úzkej skupine ľudí, ktorá hospodári vo veľkých poľnohospodárskych podnikoch na pôde. Toto považujem, a to je jediné zdôvodnenie, za legálny oficiálny transfer miliárd korún ľuďom, ktorí sú s vami spriaznení, pretože toto sa neprejaví ani na nižších cenách v poľnohospodárstve, toto sa neprejaví ani na vyšších mzdách v poľnohospodárstve, toto sa neprejaví ani tom, že tí, ktorí hospodária, budú platiť viac na nájme. A to sú státisíce ľudí, možno viac ako milión ľudí, ktorí zdedili nejaké časti poľnohospodárskej pôdy, na ktorých títo poľnohospodári, tieto ich farmy, títo veľkí hospodári hospodária. A platia im pár stoviek korún ročne, dámy a páni, pár stoviek korún ročne za nájom. A sami dostávajú takéto obrovské prostriedky. Naviac, vo svetle toho, ako ideme financovať vzdelanie a ako ideme financovať sociálne veci, mi to pripadá naozaj až absurdné a nepochopiteľné.

Dovoľte mi uviesť pár porovnaní. Tak školstvo, ako sme videli, klesá. Podiel výdavkov na hrubom domácom produkte (HDP) do školstva klesá. Celkovo, čo sa týka výdavkov na regionálne školstvo, rastú výdavky na základné a stredné školy o 1,5 mld. Sk, teda o 4,4 %, a na vysoké školy o 0,5 mld. korún, teda o 3,7 %, ale rastú celkové výdavky štátneho rozpočtu takmer o 10 % a nominálny HDP o 9,3 %. Popri tom dotácie do poľnohospodárstva vzrastú o neuveriteľných 32,8 %, o takmer 6,5 mld. korún. Inými slovami, to znamená, že kým v regionálnom školstve bude nárast výdavkov štátneho rozpočtu na jedného žiaka týchto škôl asi 1 800 korún, na jednu, nazval som to, nemú tvár, teda ošípanú, hovädzí dobytok, ovcu a kozu pripadne nárast takmer dvojnásobný, vo výške 3 300 Sk, a to napriek tomu (Potlesk.), a to napriek tomu, že týchto nemých tvárí máme takmer dvakrát toľko, ako máme žiakov v základných a stredných školách. Máme ich dvakrát toľko a ak rozpočítame tie dotácie, tak na jednu nemú tvár vzrastú takmer dvakrát rýchlejšie ako na jedného žiaka na základných a stredných školách.

Ak chcete iné porovnanie, ktoré, si myslím, tiež svedčí o mnohom, tak to je úroveň dotácie na dojčiacu kravu verzus prídavok na dieťa. V roku 2006 a, žiaľbohu, aj v roku 2008, lebo nevalorizujete detské prídavky, je prídavok na dieťa 540 korún. A je to už tri roky nevalorizované. V roku 2006 bola dotácia na dojčiacu kravu vo výške 358 korún. A ak by sme predpokladali taký nárast, že priamo úmerne, ako rastú dotácie do poľnohospodárstva, sa bude zvyšovať aj dotácia na dojčiacu kravu, tak potom by nám z toho vyšlo, že ešte v roku 2008, chvalabohu, táto dotácia nedobehne prídavok na dieťa, ale budeme veľmi blízko, budeme na úrovni takmer 500 korún, takmer 500 korún pri detskom prídavku 540 korún. Takže myslím si, že aj toto svedčí o mnohom.

Ďalším víťazom rozpočtu sú developeri, štátni developeri, informatizačná a betónová loby. Toto číslo je tiež veľmi pekné. A tento graf hovorí o tom, aká je predpokladaná výška kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu podľa jednotlivých rokov. Kým v roku 2007, v tomto roku, vláda predpokladala kapitálové výdavky na úrovni 21,2 mld. korún, v roku 2008 je to 39,8 mld. korún, takmer zdvojnásobenie objemu kapitálových výdavkov. V čom najmä sú tieto výdavky? Predpokladá vláda veľmi masívny nákup informačných technológií, ktorý sa zdá byť veľmi dobre koordinovaný. Na ministerstve financií vzrastú výdavky na tento účel v roku 2008 o 2,4 mld. korún, teda o 28 %. Na ministerstve vnútra vzrastú kapitálové výdavky až o 1 mld., teda o 65 %. Na informačné technológie sa má vynaložiť 1 mld. Masívne investície do nákupu informačnej a telekomunikačnej techniky a technológií sa plánujú aj na ministerstve obrany. Je to spolu 2,1 mld. korún na informačné a telekomunikačné techniky a technológie. A celkové investície v rezorte obrany by mali byť až 6,4 mld. korún. Aj iné kapitoly ukazujú, že developerom sa bude dariť. Na tomto grafe sú výdavky ministerstva kultúry. Je pravdou, že v roku 2007 došlo k poklesu, čo sme aj kritizovali pred rokom z tohto miesta viacerí, výdavkov ministerstva kultúry, teraz dochádza síce k rastu, ale zaujímavé je že, enormný nárast je najmä pri investíciách. Ak by ste chceli mechanicky porovnávať rok 2006 a rok 2008, tak tam je to uvedené, len to nevidno, že 400 mil. korún v roku 2006 bola dostavba Národného divadla. Teraz takáto žiadna dostavba plánovaná veľká nie je, napriek tomu je enormný nárast kapitálových výdavkov. Nárast kapitálových výdavkov je aj v ďalších rezortoch, v rezorte zahraničia a ďalších.

Teraz mi dovoľte ešte zosumarizovať, v čom teda sú a v čom nie sú priority vlády. Ja som tu vlani použil metodológiu, ktorú chcem zopakovať, pretože rozpočet je pomerne zložitý, neprehľadný dokument. Takže chcem rozdeliť jednotlivé oblasti podľa toho, či sú absolútnou prioritou, relatívnou prioritou, stagnáciou až miernym rastom, útlmom alebo úpadkom. Pán predseda vlády napr. tvrdí, že prioritou je dotovanie hypotekárnych úverov, zvýšenie príspevkov pri narodení prvého dieťaťa alebo nižšia sadzba na daň z pridanej hodnoty. Faktom ale je, že na tieto veci, ktoré on nazýva prioritou, ide len o zlomok, 0,075 % verejných výdavkov, 0,075 % verejných výdavkov ide na veci, ktoré predseda vlády nazýva prioritou. Zároveň na kapitálové výdavky idú miliardy, desiatky miliárd, idú na dotácie do pôdohospodárstva desiatky miliárd, rastie to o 6,5 mld. korún, a na rezervu vlády a tak ďalej mohli by sme hovoriť. Takže, čo v skutočnosti sú priority? Po prvé chcem povedať, že teda za absolútnu prioritu považujem tie oblasti, ktoré rastú rýchlejšie, ako rastie hrubý domáci produkt, lebo pri týchto oblastiach, jedine pri nich rastie ich podiel na HDP. Ak by bolo školstvo naozaj prioritou, ak by sa malo plniť programové vyhlásenie vlády, potom by výdavky museli rásť rýchlejšie ako HDP, aby rástol ich podiel na HDP. Relatívna priorita je vtedy, keď síce rastú výdavky ako HDP pomalšie, ale rýchlejšie ako rast celkových verejných výdavkov, čiže rastie podiel na verejných výdavkoch v týchto oblastiach. Stagnáciu až mierny rast dosahujú tie oblasti, ktoré rastú rýchlejšie ako inflácia, to sú 2 % na budúci rok, ale pomalšie ako celkové verejné výdavky. Čiže v tejto skupine dochádza k reálnemu rastu, lebo rast je rýchlejší, ako je inflácia, ale k menšiemu rastu a k poklesu na celkových výdavkoch. K útlmu dochádza vtedy, ak je v tých oblastiach rast 0 % až 2 %, teda menej ako inflácia, čiže dochádza síce k nominálnemu rastu, ale reálne klesajú výdavky. No a úpadok je vtedy, keď je tam aj nominálny, aj reálny pokles, keď je tam menej peňazí ako v tom roku minulom. Z tohto pohľadu mi dovoľte, zhrnúť, čo sú absolútne priority, čo sú relatívne priority, kde je stagnácia až mierny rast, kde je útlm a kde je úpadok.

Z absolútnych priorít rozpočtu je najväčšou prioritou rezerva vlády. Tá rastie o 75 %, rastie z 200 mil. korún na 350 mil. korún. Ďalšou absolútnou prioritou sú dotácie do pôdohospodárstva, ktoré rastú o 32,8 %. Absolútnou prioritou je aj kultúra. Ale tam som vysvetlil, že je to dané aj tým, že vlani bol obrovský pokles a teraz je síce nárast, ale ten enormný nárast je najmä do kapitálových výdavkov. Ďalej, absolútnou prioritou sú celkové výdavky v poľnohospodárstve, kde rastú o 24,8 %, dotácie o 32,8 % a celkové výdavky o 24,8 %. Absolútnou prioritou je aj rezerva predsedu vlády, ktorá rastie o 20 % po 150-percentnom raste v minulom roku. A z tohto pohľadu absolútnou prioritou je aj zdravotníctvo, pretože zdroje celkom rastú o 15 % a priamo výdavky zo štátneho rozpočtu rastú o 10,4 %. K zdravotníctvu treba ale dodať, že tie zdroje celkom nerastu ani tak vďaka vláde, ale skôr vďaka rastu ekonomiky, včera tu na to upozornil aj kolega Viliam Novotný, že vlastne tým, že je to poistné definované ako podiel na mzde, rastom miezd k tomu dochádza, ale rastu aj výdavky priamo zo štátneho rozpočtu o 10,4 %. Problémom zdravotníctva ale je, že v dôsledku bezútešného, bezradného prístupu vlády, rušenia krokov, ktoré začali fungovať, aj keď neboli ľahké, napriek naliatiu týchto peňazí do zdravotníctva môžeme, žiaľbohu, s istotou konštatovať, že situácia v zdravotníctve sa nezlepší. Nezlepší sa v dôsledku absencie reálnych krokov, reálnej politiky a v dôsledku rušenia toho, čo fungovalo alebo fungovať začínalo. Toto boli teda absolútne priority, zopakujem, rezerva vlády, dotácie do pôdohospodárstva, kultúra, celkové výdavky do pôdohospodárstva, rezerva predsedu vlády, zdravotníctvo.

Relatívnymi prioritami sú teda tie, ktoré rastú v intervale od 8,8 do 9,1 %. A tam sú vlastne len výdavky štátneho rozpočtu, ktoré rastú v tomto intervale, čo, mimochodom, takýto rast verejných výdavkov o 9 až 10 %, či meriame štátny rozpočet alebo verejné výdavky ako také, pri 2-percentnej inflácii vôbec nesvedčí o úspornom rozpočte.

Oblasťami stagnácie až mierneho rastu, teda tými oblasťami, ktoré rastú od 2 % do 8,8 %, sú veda a výskum, ktoré rastú o 5,7 %, regionálne školstvo, ktoré rastie o 4,4 %, ale len pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pri celkových výdavkoch rozpočet predpokladá, že samosprávy poklesnú vo výdavkoch na školstvo a že celkový nárast v regionálnom školstve aj zo štátneho rozpočtu, aj zo samosprávnych rozpočtov bude len 1,8 %, v tom prípade by to bolo menej ako inflácia, ak by sa potvrdili tieto predpoklady štátneho rozpočtu, zdôrazňujem, diaľnice, ktoré rastú o 4,4 %, vysoké školy, ktoré rastú o 3,7 %. Mimochodom, pri vysokých školách ide taktiež o pokles verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Pri vysokých školách je tento pokles úrovne HDP 0,8 % v roku 2006 na 0,7 % v roku 2008 a dokonca 0,65 % v roku 2010. Pri vede a výskume síce v roku 2008 stúpa oproti roku 2007 podiel výdavkov na HDP z 0,4 % na 0,44 %, ale len vďaka započítaniu európskych prostriedkov. A, čo je dôležité, stále to nedosiahne v roku 2008 úroveň z roku 2006. Kým v roku 2006 bol podiel výdavkov na vedu a výskum 0,48 %, v roku 2008 to bude 0,44 %. Takže myslím si, že aj tieto veci, tieto čísla hovoria samé za seba.

Útlmovými oblasťami, teda oblasťami, kde je ten rast od 0 % do 2 %, sú sociálne výdavky, ktoré rastú celkove o 2 %, čo je toľko ako predpokladaná inflácia. A pri kľúčových položkách, ktoré som už spomínal, dokonca klesajú. No a úpadkovou oblasťou, teda pod nulou s mínusovým rastom, teda s mínusovým vývojom, aj nominálne, aj reálne klesá štátna podpora bývania s poklesom o 3,1 %.

Takže toľko hovoria čísla, čísla, ktoré som si nevymyslel, ktoré sú uvedené v nielen štátnom rozpočte, návrhu verejných rozpočtov, ale aj v Konvergenčnom programe.

Aby som to teda zhrnul a zosumarizoval.

Považujeme tento rozpočet za zlý aj preto, že tento rozpočet nevytvára dostatočné konsolidačné úsilie, len z 20 %, z jednej pätiny, plníme záväzok voči Paktu rastu a stability, ktorý nás zaväzuje znížiť štruktúrny deficit o 0,5 %, znižujeme to len o 0,1 % . Zároveň ďalšie kroky predpokladajú či už používanie PPP projektov alebo prostriedky z Európskej únie. Spolu s týmto nedostatočným konsolidačným úsilím ohrozia zdravý ekonomický vývoj, čím nechcem povedať, že v najbližších dvoch-troch rokoch tu nebudeme mať vysoký ekonomický rast. Ale chcem povedať, že týmto sa ohrozuje dlhodobá úspešnosť Slovenska a dlhodobý zdravý vývoj slovenskej ekonomiky.

No a za najhoršie považujeme veľmi zle stanovené priority, pretože prioritami v tomto rozpočte sú, po prvé, peniaze, s ktorými bez kontroly môže nakladať vláda a najmä predseda vlády, a po druhé, prostriedky, ktoré uspokoja rôzne loby, poľnohospodársku loby, informatizačnú loby, betónovú loby.

Nespomenul som veľmi zaujímavú vec a to je nárast prostriedkov v životnom prostredí. Ospravedlňujem sa, ale to doplním, pretože to považujem za dosť dôležité. V životnom prostredí dochádza k neuveriteľnému, enormnému nárastu prostriedkov, pričom ale zaujímavá je štruktúra tohto rastu. Konkrétne to teda vyzerá tak, že rozpočet ministerstva životného prostredia vzrastie o 4,3 mld. korún čiže o 125 %. Bez peňazí EÚ to bude 2,1 mld. resp. 82 %. Nárast do životného prostredia by, samozrejme, nemusel byť predmetom kritiky, ak by ale zo štruktúry nevyplývalo, že najväčší nárast, o 1,5 mld. korún bez zdrojov EÚ, teda nárast, a teraz dobre počúvajte, o 2 444 % bude na protipovodňové opatrenia. Inými slovami sa dá povedať teda, že najväčšia časť nárastu zdrojov v tomto rezorte potečie do betónu. Aj preto hovorím popri otázke diaľnic a PPP projektov o loby betónovej.

Teda zdá sa, že naozaj prioritami sú rezervy, ktoré sa dajú rozdeľovať netransparentne a na kupovanie si voličov, ďalej, prostriedky, ktoré uspokoja poľnohospodársku, informatizačnú, betónovú loby a štátnych developerov, štátnych developerov z hľadiska obstarávania rôznych kapitálových výdavkov. Najväčšími porazenými v tomto zmysle sú školstvo, veda, výskum, znalostná ekonomika ako taká, ale aj bývanie, aj sociálna politika a sociálne veci.

Z týchto dôvodov moji kolegovia z opozície dajú viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré nebudú zvyšovať deficit verejných financií, ale ktoré sa zároveň budú snažiť aspoň tie disproporcie zmierniť. Ja len chcem avizovať zhruba, o čo pôjde, prednesú ich moji kolegovia v rozprave.

Budeme navrhovať zníženie rezerv vlády a rezerv predsedu vlády na úroveň, aká bola obvyklá v minulosti, a tam ušetriť peniaze. Tiež budeme navrhovať zníženie kapitoly Kancelárie Národnej rady, kde tiež sa chystajú pomerne veľké developerské projekty, o 300 mil. korún. O 3 mld. korún navrhneme zníženie investičných prostriedkov v troch rezortoch, teda po 1 mld. v troch rezortoch, ide o ministerstvo obrany, ministerstvo financií a ministerstvo vnútra. Navrhneme zníženie dotácií do pôdohospodárstva o 1,4 mld. korún a o 100 mil. korún na ministerstve zahraničných vecí, zase kapitálové výdavky. Týmto spôsobom chceme navrhnúť iné rozdelenie zdrojov vo výške zhuba 5 mld. korún. Budeme navrhovať zvýšenie výdavkov na regionálne školstvo tak, aby došlo k vyššiemu rastu platov učiteľov na 105 % priemeru v národnom hospodárstve. Budeme navrhovať zvýšenie prostriedkov na Infovek, kde ide menej peňazí, navrhuje sa tam menej peňazí ako vlani a menej peňazí ako predvlani. Tam budeme navrhovať nárast o 230 mil. korún. Budeme navrhovať nárast prostriedkov na vysoké školy a vedu aj riešenie doktorandov, ktorých sa negatívne dotýka zákona o sociálnom poistení. A budeme navrhovať aj navýšenie do Agentúry pre podporu vedy a výskumu na zvýšenie grantového financovania. A ďalší, posledný, dôležitý návrh, ktorý predložia moji kolegovia, bude spočívať vo valorizácii detských prídavkov, ktoré navrhneme zvýšiť o 100 korún na mesiac. A navrhneme použiť na to 1,57 mil. korún. Budeme navrhovať tiež niektoré presuny v rámci kapitol, napr. v kultúre presun z kapitálových výdavkov na grantový systém a na transfer rozhlasu pre vysielanie na stredných vlnách. A tiež v životnom prostredí z už uvedených návrhov na budovanie, na ochranu, na úhradu majetkovej ujmy vlastníkov, ktorí vlastnia pôdu v chránených krajinách územiach, budeme navrhovať presunutie 500 mil. korún.

Tento rozpočet nie je dobrým rozpočtom. Ekonomika je v takom stave, že umožnila a umožňuje vypracovať omnoho lepší. Naše možnosti, možnosti opozície sú obmedzené. A týmito návrhmi sa budeme snažiť len zmierniť niektoré negatíva, zmierniť veľmi zlé prerozdelenie prostriedkov, zlé určenie priorít, pretože priority, tak ako ich určila vláda, nezabezpečujú rozvoj, nezabezpečujú dobrú budúcnosť Slovenska, sú skôr nástrojom na uspokojovanie partikulárnych záujmov úzkych skupín. Ďakujem pekne. (Potlesk.)