M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pán poslanca Mikloša sa hlási pán Bauer, pán Záhumenský, pani Košútová, pán Rafaj, pani Nachtmannová, pán Kahanec, pán Petrák, pán Ivančo, pán Kužma, pán Bobrík, pán Dzurinda a pán poslanec Ďuračka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem nadviazať na pána poslanca Mikloša v tej časti, kde hovoril o postihnutých, o tých, ktorí doplatia na tento rozpočet, a upozorniť na to pána ministra financií, že na Rade Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti, že na Rade Ekofinu, ktorá bude mať svoje rokovanie budúci týždeň 4. decembra, je na programe obnovená Lisabonská stratégia, ktorej jednou zo štyroch priorít sú aj vedomosti a inovácie. Stanovisko našej republiky, ktoré už bolo schválené vo výbore pre európske záležitosti na predchádzajúcim rokovaní, je také, že súhlasíme s týmito prioritami, súhlasíme s tým, aby členské štáty sa sústredili na jej osvojenie, implementáciu a riadenie. A podporujeme zdôraznenie kľúčovej úlohy vzdelávania a odbornej prípravy Lisabonskej stratégie. Považujeme predvídanie trendov na trhu práce a tomu prispôsobené vzdelávanie za nutnosť vzhľadom na globálny vývoj vo vede, výskume, technike a priemysle. Navrhnutý štátny rozpočet nezohľadňuje toto naše stanovisko, nie je s ním konzistentný, pretože ak by sme naozaj chceli dodržať alebo naplniť toto naše stanovisko, muselo by byť v návrhu podstatne viacej finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie, na vedu, výskum. Pán minister, politické zadanie, ktoré ste dostali, kde tento rezort nie je prioritou, nie je konzistentné so stanoviskom, ktoré budete zastávať na Rade Ekofinu 4. decembra tohto roku. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloš, vaše krvavé videnie stále vidí rezort poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako sektor, ktorý treba na Slovensku zlikvidovať. Ste sa pokúšali o likvidáciu tohto sektora, a tým aj o likvidáciu vidieka osem rokov. Takmer sa vám to podarilo. Dostali ste tento sektor do nezávideniahodnej situácie. Predviedli ste vo svojom vystúpení znôžku demagógie k rozpočtu, k poľnohospodárskemu rozpočtu. Ja sa vám pokúsim to vysvetliť vo svojom vystúpení, lebo na to nie sú dve minúty dostačujúce, ako sú vlastne alokované, škoda, že ste sa nevenovali, z akých zdrojov majú navýšené poľnohospodári tie prostriedky, na aké účely sú tieto prostriedky použité a vlastne čo za tieto peniaze poľnohospodári pre spoločnosť vykonávajú. Mne je jasné, že ktokoľvek, kto čosi pozitívne povie o poľnohospodárstve, je vo vašich očiach boľševik, nepriateľ ekonomiky, ktorý uberá školstvu, uberá zdravotníctvu, pričom vlastne prežiera to úzka skupina ľudí, ktorí, keďže na Slovensku sú veľké podniky, sú akože vlastníkmi týchto podnikov. Zabúdate hovoriť o štruktúre slovenského poľnohospodárstva, zabúdate hovoriť o jeho nielen pozitívach a o komparatívnych výhodách, ale aj negatívach. Takže verejnosť, myslím si, urobila si dobrý obraz o vašom pohľade a postoji vo vzťahu k vidieku. Vy sa s tým netajíte, že vaši voliči nie sú na vidieku a že vidiek vám nič nehovorí, ale vo svojom vystúpení pokúsim sa vám to bližšie vysvetliť vlastne, čo poľnohospodárstvo pre Slovensko znamená. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Pán poslanec, nech mi je odpustené, ale toľko nezmyslov a zavádzajúcich informácií na adresu poľnohospodárov som už dávno nepočula. Ale z vašej strany ma to už vôbec neprekvapuje. Porovnávať dojčiacu kravu s prídavkami na deti je absurdita najhrubšieho zrna, ktorú snáď môžete vymyslieť iba vy. Podľa vás sú dotácie do poľnohospodárstva len na to, aby ich, s prepáčením, prežrali veľkí farmári, ktorí okrádajú chudákov vlastníkov pôdy. Zrejme nikdy nepochopíte, že sú to peniaze aj na to, ako bude vypadať táto krajina. Ja viem, že podľa vašich predstáv by to mal byť len diaľnica a popri nej nastavané búdy logistických centier, po slovensky povedané, sklady zahraničných obchodných reťazcov, o zisky ktorých sa tak úspešne staráte. Nechcete pochopiť, že je to aj o zamestnanosti ľudí tam, kde nie je žiadna iná možnosť, a že je to hlavne o tom, ako bude vyzerať slovenský vidiek a vlastne celá krajina. Musím povedať, že poľnohospodári majú konečne v tejto vláde aspoň nejaké pochopenie, aby sa mohli nadýchnuť a začať žiť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Budem reagovať na pána poslanca Mikloša len v dvoch segmentoch vzhľadom na časový rozsah a predovšetkým kritiku bytovej výstavby alebo napĺňania rozpočtu v kapitole Štátneho fondu rozvoja bývania.

Chcem vám len pripomenúť, pán poslanec, že na roky 2007, 2008, 2009 vy ste to rozpočtovali s tým, že do Štátneho fondu pôjde ročne mínus 500 mil. aj preto, lebo tento fond bude samofinancovateľný z poskytnutých úverov úložiek a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je to pozitívum. A čudujem sa, že je to v rámci aj vašej filozofie, aby sme uvoľňovali zdroje na iné aktivity, a tento fond má veľmi dobrú kondíciu. Ale čo je podstatné? Tu je podstatné, ako bude uspokojené obyvateľstvo, a teda žiadatelia. A podľa aj súčasného stavu všetci žiadatelia o príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania boli uspokojení, a to aj z toho dôvodu, že kým v roku 2005 na obnovu bytovej budovy bola úroková sadzba 2,7 %, v súčasnosti je to 1 %. Čiže, povedzme, o 270 % sme uľahčili žiadateľom finančnú záťaž. A podpora nie je už len na 8 000 Sk na meter štvorcový, ale je to 12 000. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. A dúfam, že si to vysvetlíme potom pri rozprave.

A na protipovodňové opatrenia, veď tu takisto táto vláda a ministerstvo sanuje len záťaže z minulosti, ktoré neboli sanované. Takže neviem, či kritizujete bývalé vedenie ministerstva životného... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ako reakciu na vaše vystúpenie si dovolím citovať slová známeho slovenského ekonóma Pavla Kárásza, ekonóma Slovenskej akadémie vied, ktorý povedal pre Hospodárske noviny 12. 10. 2007: "Rozpočet na rok 2008 považujem za prelomový, lebo spĺňa maastrichtské kritériá. Je to rozpočet rozumných kompromisov. Disponibilné financie sú alokované podľa priorít, ktoré značne korešpondujú s problémami Slovenska. Oceňujem, že sa ho takto podarilo vytvoriť v podmienkach nízkej daňovej zaťaženosti právnických a fyzických osôb." Opakujem, sú to slová známeho slovenského ekonóma Pavla Kárásza. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som snáď niekoľko aspektov z toho, čo tu bolo široko vysvetľované k štátnemu rozpočtu, ešte raz zdôraznil, lebo vláda a pán premiér veľmi často deklarujú, že je to sociálna vláda, sociálny program, sociálne programové vyhlásenie.

Tak teda ešte raz k tej sociálnosti. Hovoríme, že chceme budovať znalostnú ekonomiku. Tak často to používate vo svojich vyjadreniach. Pritom školstvo ide dole vodou. Tak aký to je vlastne záujem? Nie je to rozpor medzi slovami a skutkami v štátnom rozpočte? Hovoríte takisto o podpore mladých, o podpore bývania. Pritom bolo jednoznačne jasne dokumentované, že dochádza k absolútnemu poklesu štátnej podpory bývania, a to dokonca ešte pri negarantovanom bonuse úrokovej sadzby, ktorú tí mladí vlastne nemajú ani garantovanú na nejaké výhľadové obdobie, pokým to splatia.

Hovoríte takisto, že chcete podporovať rodiny. No je podpora rodín, čo tu bolo spomínané a veľmi často sa to už pripomína, keď chceme zvyšovať príspevok iba na prvé dieťa, ktorý sa týka iba 20 tisíc detí, a nedáme valorizáciu rodinných prídavkov na deti, ktoré sú vo viacdetných rodinách a podobne? Toto je tá sociálnosť?

A pri podpore diaľnic je to podobne. Takisto chceme podporovať cestnú infraštruktúru a na druhej strane bude asi výhodnejšie, keď podporíme PPP projekty, ktoré dávajú oveľa väčšie možnosti netransparentnosti a v ktorých vlastne chcete presadiť tie svoje záujmy cez jednotlivé lobistické skupiny. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák. Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, bolo by o čom hovoriť, ale dve minúty sú veľmi krátky čas, tak sa dotknem iba niekoľkých tém.

Vaše tvrdenie, že rast príjmov štátneho rozpočtu z dividend bude v dôsledku krížových dotácií, považujem za absolútnu nehoráznosť a klamstvo, lebo sám dobre viete, že, tak ako ste to aj pomenovali, keďže ide o jednorazový príjem, tak nikto nemôže mať takýto úmysel. A považujem to za cieľavedomé zavádzanie z vašej strany.

Ďalší okruh, ku ktorému ste sa dostali, je informatizačná loby. Ja sa spýtam: Vy považujete informatizáciu verejnej správy za dostatočnú? Vy považujete prostriedky, ktoré dali aj Dzurindove vlády v predchádzajúcich ôsmich rokoch, za efektívne a účelne vynaložené, keď máme niekoľko registrov obyvateľov, ktoré navzájom nie sú prepojené, keď treba prepojiť registre daňových úradov, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní? Proste tých problémov je tam toľko, že ich jednoducho treba riešiť. A vy ste ich osem rokov neriešili. To znamená, tie prostriedky tam treba dávať. Môžeme o tom hovoriť, či budú efektívne vynaložené. A môžete sa k tomu vrátiť o niekoľko rokov. Ale v tejto chvíli hovorím, že tie prostriedky sú tam jednoducho potrebné.

Ďalšia otázka je otázka betónovej loby v oblasti protipovodňovej ochrany. A ja sa vás chcem spýtať: A čo je toto za nezmysel, ktorý ste tu použili? Keby vám trikrát do roka vytopilo rodinný dom, tak asi by ste sa na problém pozerali trošku inak, ako tvrdíte, že je to otázka betónovej loby. Myslím si, že toto bolo trestuhodné zanedbanie povinností zo strany Dzurindovej vlády v predchádzajúcom období. A jednoducho takto označovať protipovodňovú ochranu za betónovú loby je absolútna nehoráznosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán Jaroslav Ivančo. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa pozastaviť pri mojom vstupe pri časti vystúpenia, ktoré venoval kolega Mikloš regionálnemu školstvu.

Verím, pán kolega, že ste otvorili oči kolegom učiteľom z vládnej koalície a že ste aj otvorili oči celej pedagogickej verejnosti, pretože zvýšenie normatívnych výdavkov priemerne o 1 800 korún na žiaka pri medziročnom poklese o 2 000 žiakov je hriešne málo.

A k číslam, ktoré zazneli, že 1,8 % zvýšenie výdavkov verejnej správy na školstvo je tak málo, že učitelia by mali vyjsť do ulíc. Chcem zdôrazniť, že ste odhalili aj jeden zámer, ktorý vláda slovne deklaruje, pričom nič preň nerobí, a to, že schválila niekoľko koncepcií, ktoré sú súčasťou tzv., zdôrazňujem slovo tzv., reformy regionálneho školstva, a v jednej z koncepcií o postavení pedagogických zamestnancov sama vláda projektuje zvýšenie platov učiteľov na úroveň 106 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, je to uvedené v prílohe č. 7 v tejto schválenej koncepcii, a pritom pri návrhu štátneho rozpočtu sa takéto zvýšenie nepredpokladá, pretože tam je jasne uvedené, že je to len na úroveň 100 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Preto očakávam, kolegovia, že po odhalení tohto klamstva vlády podporíte pozmeňujúci návrh, ktorý príde, aby sa normatívne výdavky na regionálne školstvo zvýšili o 1,4 mld., pretože práve to bude pokrytie zvýšenia platov zamestnancov na... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem sa vyjadriť k tomu prudkému navýšeniu v oblasti poľnohospodárstva. Skutočne nemyslím si, že tieto peniaze pôjdu tým 100 000 ľudí, ktorí nám pracujú v poľnohospodárstve, alebo že z toho niečo budú mať tie milióny ľudí žijúce na vidieku, ktorých pôda sa využíva na poľnohospodárske účely, ale drvivá väčšina z týchto miliárd skončí vo vreckách úzkej skupiny veľkostatkárov.

M. Hort, podpredseda NR SR: Slovo má teraz pán poslanec Bobrík Anton. Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel tiež dotknúť len niektorých oblastí, a to hlavne naozaj, pán poslanec Mikloš, tej informatizačnej loby, o ktorej ste tu tak hovorili. Naozaj za uplynulé obdobie vášho vlastne vládnutia sa, myslím si, tak približne 50 mld. vynaložilo, kolega, keby si mi uhol, aby som videl na pána poslanca, s tým, že naozaj tých 50 mld. bolo veľmi neefektívne vynaložených, tak ako hovoril tu už aj kolega Petrák. Ja som toho istého názoru. Poznám to z verejnej správy, samosprávy. Nie je a nebola nikdy tá koncepcia spravená tak, aby sa budovali principiálne a koncepčne systémy informatizácie spoločnosti. Naozaj za vás bolo, len tým lobistickým skupinám sa prideľovali prostriedky. Ja si myslím. A nie je málo, aj to, čo je málo, naozaj, to, čo bolo možné, treba do toho dať, pretože tam sa posúva celá spoločnosť dopredu, ale treba vynaložiť tie prostriedky efektívne.

Čo sa týka to isté aj tých protipovodňových opatrení, čo hovoril, presne toho istého názoru som aj ja. Je to veľmi pomýlený názor, pretože to, ako sme bojovali, ako sme zachraňovali na rieke Morave vlastne ohrozené oblasti, naozaj si zaslúži vynaložiť tie prostriedky, pretože sú tam ohrozené životy a majetky ľudí, ktorí sú tam. Čiže tam nie je žiadna loby, ale je to nevyhnutná nutnosť, ktorú treba jednoznačne zabezpečiť. A na to je vždy málo prostriedkov, aj teraz, aj v minulosti ich bolo málo. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem. Myslím, že uplynulá hodina poskytla dva pohľady na slovenský parlament. Ten prvý, to bola vecná, odborná, kvalifikovaná analýza, ktorú poskytol kolega Mikloš na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy. To bol jeden pohľad. Ale druhý bol pohľad veľmi žalostný, žalostný pohľad na vládnu lavicu. Dámy a páni, vyzerá, že vláda rezignovala. Takto sa vláda správa, keď sa rokuje o zákone roka? Je to obrovská hanba pre slovenskú vládu. Je to ale aj dôkaz úpadku slovenského parlamentarizmu. To naozaj ani premiéra, ani ministrov, vedúcich rezortov, o ktorých sa napr. tu rozpráva, nikoho nezaujíma ani názor reprezentantov poslaneckých klubov v slovenskom parlamente? Takto predvádzate dekadenciu slovenského parlamentarizmu, vážená vládna koalícia? Vy sa už nechcete rozprávať? Čo zaujíma slovenských ministrov? To je jedna vec.

A druhá vec. Myslím si, že by bolo dobré doplniť pána poslanca Mikloša v tom, že, samozrejme, keď triafa do čierneho, vyvoláva to reakciu dotknutých. Napr. chcem sa vyjadriť asi v tom slova zmysle, že, samozrejme, si vážime všetkých poctivých ľudí a nepochybne si vážime všetkých farmárov, ale sme proti tomu, aby sa vyhadzovali peniaze na veľkopanské poľovačky na štátnom alebo napr. na dotovanie vlastných firiem, ako to bolo napr. v oblasti pestovania tabaku, však, pán Záhumenský. Sme za to, aby sa zdroje nerozkrádali, aby sa používali efektívne. A to platí aj pre pôdohospodárstvo, aj pre životné prostredie, pre všetko.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ešte sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ďuračka ako posledný k vystúpeniu pána poslanca Mikloša. Potom dostane priestor na reakciu aj pán poslanec Mikloš. Pán Ďuračka, nech sa páči.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v jednom máte pravdu, to sa vám nedá utkvieť, ekonomika dobrá sa nerobí zo dňa na deň ani sa nedá zabezpečiť zo dňa na deň, všetko potrebuje svoj vývoj, vývoj času, vývoj rokov. Chvalabohu, dospeli sme do tohto vývoja štádia, že ten hrubý domáci produkt sa pohybuje v navýšení až v priemere o 10 %, to je veľmi pekné.

Ale nedá mi, aby som sa nedotkol dvoch vecí. Bohužiaľ, už predchodcovia o tom rozprávali, ale je to fond rozvoja bývania a životné prostredie.

Pokiaľ si zoberieme fond rozvoja bývania, vieme, že existuje už 12 rokov. Čiže za tých 12 rokov sa tam akumulovalo dostatočné množstvo finančných zdrojov na to, že tie vratky, ktoré, ako som si zistil, v priemere robia ročne až 1,8 mld. korún. Čiže keď si zoberieme vklady, ktoré sú zhruba z rozpočtu 6 mld. korún a zoberieme si 1,8 mld. korún, čiže pomaly do 8 mld. korún sa dostávame, fond rozvoja bývania v tomto prípade pôsobí ako banka, čiže môžeme to tým štýlom brať. A druhá vec, vo fonde je, samozrejme, počet žiadateľov, ktorí o tú dotáciu žiadali. Čiže je to adekvátne prísunu zdrojov.

A druhá vec, takisto tie povodňové zábrany. Nedá mi sa toho trocha dotknúť, keď to tu bolo veľakrát spomínané. Ako viete, každý rok boli nejaké povodne a škody a obrovské škody spôsobené a stálo to aj ľudské životy. Každý ľudský život stojí za to, aby tie miliardy tam boli dané. Iba toľko. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: No a teraz je tu priestor pre pána poslanca Mikloša s reakciou na faktické poznámky. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Najskôr mi dovoľte tak skôr metodicky ku vám všetkým sa vyjadriť. Ten problém je, že zdroje sú a budú obmedzené. Vy hovoríte, ako keby boli neobmedzené a ako keby my sme nechceli dať, aj keď je. Pri obmedzených zdrojoch musíme hovoriť o prioritách.

Preto my netvrdíme, že peniaze na protipovodňové opatrenia netreba, my len tvrdíme, že považujeme za neadekvátne, ak je tam nárast 2 444 %, takýto nárast. A zároveň je evidentné, že to má aj iné súvislosti, nielen s budovaním, ale aj tie, ktoré sú evidentné.

Takisto informatizácia. Samozrejme, nikto nebude pochybovať o tom, že informatizáciu netreba. Vy ste tvrdili, pán poslanec Bobrík, že aj za nás sa investovalo veľa. Ale ja som vám ukazoval grafy, aký je nárast kapitálových výdavkov v roku 2008 nielen oproti roku 2007, ale aj oproti rokom 2003, 2004, 2005.

Čiže ten zásadný problém, ktorý tu je, je ten, že hovoríme pri vzácnosti zdrojov, nedostatku zdrojov o tom , či je proporcionálne to rozdelenie. Nikto to nechce.

Vkladáte mi do úst neustále, pán poslanec Záhumenský, najmä vy, že chcem likvidovať slovenské poľnohospodárstvo. Je to absolútny nezmysel. Sú lacnejšie potraviny? Je lacnejší chlieb, keď tak enormne navyšujete dotácie do poľnohospodárstva? Hovorím o tom, že treba peniaze rozdeľovať tak, aby to bolo v prospech ľudí, v prospech budúcnosti, v prospech rastu životnej úrovne a rastu kvality života.

A ak hovoríte viacerí z vás, že porovnávanie dotácie na dojčiacu kravu a detského prídavku je nezmyslené, prečo by bolo nezmyselné? Je to porovnanie peňazí, ktoré dávame na dva účely. Áno, dotácie na dojčiacu kravu už takmer dosiahnu detské prídavky, ktoré ste dva roky nevalorizovali, za čo vás tu kritizujeme. Čiže aj na tomto budeme poukazovať... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Vďaka.

Ďalším za poslanecké kluby prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Iván Farkas, ktorý vystúpi za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja charakterizoval predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010.

Aby ste nepovedali, že som prísny, dovoľte, aby som na úvod vyzdvihol pozitíva, nie je ich však veľa, predloženého návrhu rozpočtu. Najvýznamnejšie pozitívum je, že sa vláda snaží dodržať maastrichtské kritériá, deficit rozpočtu bude vo výške 2,3 % z hrubého domáceho produktu. Je to potvrdenie záujmu vlády zaviesť euro k 1. 1. 2009. Je ale otázne, či vláda bude schopná garantovať dlhodobú udržateľnosť inflačného kritéria. Pochybujeme o tom. Rozpočet pre menšinovú kultúru sa zvýši o 20,4 mil. korún. Bude ale značne nižší ako v roku 2006. Po dlhšom období protipovodňová ochrana dostane adekvátny finančný rámec 1,6 mld. korún. Rozpočet pre regionálny rozvoj v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa zvýši v porovnaní s rokom 2007 o 61 % na úroveň 4,36 mld. korún. Rozpočet rozvoja vidieka sa v kapitole ministerstva pôdohospodárstva zvyšuje na 10-násobok, len máme pochybnosti, či budú menšie obce schopné čerpať z tohto fondu, a to kvôli tomu, že nebude pre tieto obce nárokovateľná položka dane z pridanej hodnoty.

Dámy a páni, ďalej by som rád naznačil, aké zásadné problémy vidíme v predloženom návrhu štátneho rozpočtu.

Súčasný hospodársky rast s medziročným indexom viac ako 9 % vytvára pre vládu taký priestor na príjmovej strane rozpočtu, že na výdavkovej strane rozpočtu mohla vláda viac šetriť, kľudne mohol byť deficit nižší ako navrhnutých 32 mld. korún. Návrh rozpočtu je rozšafný, trčí z neho snaha vlády rozdávať prostriedky za každú cenu v neobmedzenom množstve.

Ako príklad uvediem nárast rozpočtu rezervy vlády o 75 % na hodnotu 350 mil. korún. Je to populistické, príznačné pre túto vládu. Pritom rezerva predsedu vlády narastie o 125 %.

Predchádzajúca vláda pri prvom návrhu Národného strategického referenčného rámca na obdobie rokov 2007 až 2013 stanovila za prioritu znalostnú ekonomiku a zníženie regionálnych disparít budovaním dopravnej infraštruktúry. Súčasná vláda obrátila tieto priority hore nohami, stanovila si v Národnom strategickom referenčnom rámci úplne iné priority. Dôkazom toho je aj návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

Školstvo a veda nebude mať žiadne prostriedky na rozvojové aktivity, žiaľ, nevytvoria sa predpoklady na znalostnú ekonomiku, zvýšia sa len platy pedagógov, ale nie v takej miere, aby mali pocit, že si spoločnosť váži ich prácu.

Na druhej strane sa zvýšia agrodotácie prostriedkami z rozpočtu Európskej únie o 249 % zo súčasných 7,5 mld. korún na 18,7 mld. korún v roku 2008. Pritom nenamietame skutočnosť, že sa agrodotácie zvyšujú, kiežby väčšinu dotácií dostali farmári, namietame ale mieru navýšenia o 249 %. Otázne je, či je to efektívne a celospoločensky akceptovateľné, či časť týchto prostriedkov nemohla byť nasmerovaná na rozvojové aktivity v oblasti napr. školstva alebo zdravotníctva. Namietame ďalej skutočnosť, že väčšina z týchto dotácií sa nedostane obyčajným farmárom, lebo 80 % z priamych dotácií, t. j. zhruba 15 mld. korún, si rozdelí medzi sebou nie veľký počet spoločností, ktoré absolútne ovládli trh produkcie obilnín a iných komodít a obchodovania s týmito komoditami. Ak by nárast dotácií do agrosektora sprevádzal nárast miezd a zárobkov zamestnancov týchto spoločností, t. j. poľnohospodárov, čo by bolo v súlade s cieľmi sociálnodemokratickej vlády, nemali by sme s tým problém. Ten nárast objemu dotácií ale smeruje k jednému cieľu, a to k enormnému nárastu ziskov úzkeho okruhu najväčších subjektov v oblasti agrária. Pochopte, tu nejde o sebestačnosť v oblasti potravinového komplexu, ide o úplne iné priority, ide o zisky.

Namietame ďalej značný nárast rozpočtu silových rezortov.

Nedávno Národná rada Slovenskej republiky novelizovala zákon o výsluhových dôchodkoch vojakov a policajtov, v ktorom sa citeľne zvyšujú výsluhové dôchodky vojakov a policajtov. Pýtame sa, či je efektívne a celospoločensky akceptovateľné, ak vojak odchádza do výsluhového dôchodku v priemernom veku 49 rokov s priemerným výsluhovým dôchodkom viac ako 16 000 korún. Čo na to asi povedia ostatní občania, ktorí pracujú do zavŕšenia 62. roku veku a odchádzajú do dôchodku s priemerným dôchodkom mierne nad 8 000 korún.

V budúcom roku sa zvyšuje zárobok policajtov o viac ako 19 %. Pýtame sa: Je to efektívne a celospoločensky akceptovateľné? Začo sa im natoľko zvyšujú zárobky? Je to za ten výkon, čo odvádzajú napr. v Nitre, kde zakročia vtedy, keď netreba, viď český flautista, a nezakročia vtedy, keď by to bolo potrebné, viď násilné útoky neofašistov, a policajné vyšetrovanie nevedú profesionálne podľa profesionálneho sľubu, viď prípad, ktorý sa stal v Nitre vlani v auguste alebo v Petržalke pred viac ako dvomi rokmi? Mohol by som spomenúť posledný zákrok policajtov v Bratislave pri absolútne zbytočnom zákroku proti novinárke kazašského pôvodu. Je to príliš veľa káuz. Polícia sa intenzívne zviditeľňuje. Zaslúžia si ten nárast miezd? Pýtame sa.

Viac ako pol roka poukazujeme na to, že Slovenský rozhlas značne redukuje vysielanie na stredných vlnách. Je tým paralyzované vysielanie Rádia Patria pre maďarskú menšinu a iné menšiny na stredných vlnách, a tým príjem tohto signálu pre naprostú väčšinu menšín maďarskej populácie, rusínskych občanov na Slovensku. Vedenie rozhlasu, ale aj minister kultúry sľuboval navýšenie tohto rozpočtu. Rozhlas žiadal ministra kultúry o 45 mil. korún na tento rok, ale aj na rok 2008 na zachovanie vysielania na stredných vlnách. Na rokovaní gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu minister financií sa vyjadril, že vyriešenie tohto problému je vnútorná vec rezortu kultúry, že je tam dostatok financií na tento účel. Pýtame sa: Je to teda neochota ministra kultúry vyriešiť tento problém, ktorý trápi poslucháčov iných národností? Má to evidentne politický podtón a môže to mať medzinárodné konzekvencie. Prečo je problém nájsť tých 45 mil. korún? Pýtame sa. Pritom poslucháči Rádia Patria, občania maďarskej národnosti, občania rusínskej národnosti a iných národností, riadne platia dane do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

V návrhu rozpočtu sa zvyšuje príspevok pre diakoniu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania z 5,85 mil. korún na 6,52 mil. korún na úkor prostriedkov pre Ústredie Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorej sa rozpočet kráti z 1,38 mil. korún na 700 tisíc korún. Pôvodné hodnoty boli v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry schválenom na ministerstve kultúry a zmenili sa niekde na ceste medzi ministerstvom kultúry a ministerstvom financií. Pôvodné hodnoty boli navrhnuté tak, že sa dodržal medziročný index nárastu príspevku pre cirkevné spoločnosti a pomer delenia medzi jednotlivými cirkvami, ako tomu bolo do teraz. V roku 2007 však ministerstvo kultúry poukázalo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania namiesto 5,6 mil. korún celkom 6,5 mil. Sk, t. j. o 900 000 korún viac. Na druhej strane Ústredie Reformovanej kresťanskej cirkvi obdržalo v roku 2007 namiesto 1,5 mil. korún len 0,6 mil. korún, presne o 900 000 korún menej. Podaktorí si myslia, že ide o jednoduchú administratívnu chybu. Dámy a páni, nie je tomu tak. Bohužiaľ, ide o zámer, o tvrdú reštrikciu prostriedkov pre Reformovanú kresťanskú cirkev zo strany ministerstva kultúry napriek schválenému rozpočtu na rok 2007.

Malé obce trápi problém ohľadne dotácií z Fondu rozvoja vidieka v gescii ministerstva pôdohospodárstva. Ak daň z pridanej hodnoty nebude pre malé obce nárokovateľná položka, nebudú mať šancu uchádzať sa o podporu z Fondu rozvoja vidieka. Pritom takto nastavené podmienky neboli direktívou zo strany Európskej únie, je to slovenské špecifikum. Prečo predkladatelia návrhu rozpočtu, ministerstvo financií a správca kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, nemysleli na tento problém? Zhruba polovica obcí sa po vytvorení inovatívnych a kohéznych fondov rastu dostala do tretej, nevýznamnej kategórie. Fond rozvoja vidieka v gescii ministerstva pôdohospodárstva je pre tieto obce prakticky jediná možnosť uchádzať sa o prostriedky a dotácie Európskej únie.

Sme radi, že predchádzajúca vláda a vládna koalícia uskutočnila fiškálnu decentralizáciu, že finančné toky obciam na financovanie ich originálnych kompetencií sa dejú exaktným, priehľadným, vypočítateľným spôsobom na základe matematického modelu podielom na dani z príjmov fyzických osôb a nie sú odkázané na dobrú vôľu aktuálnej vlády, že vláda nerozdeľuje prostriedky podľa trička starostu, ako sa to deje pri dotáciách a transferoch zo štátneho rozpočtu, aj keď musím poznamenať, že tesne po zostavení vládnej koalície jedným z prvých krokov vlády bola zmena koeficientu nadmorskej výšky pri vyrátaní podielu tej-ktorej obce na výnose dane z príjmov fyzických osôb takým spôsobom, že ste účelovo presunuli ročne viac ako 1 mld. korún z južných oblastí do severne, vyššie položených oblastí republiky. Bolo to nekorektné, účelové a hrubo ste tým zdeformovali dobre nastavený systém. (Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, na chvíľočku vás preruším. Blíži sa jedenásta hodina, budeme hlasovať vtedy, keď skončí vystúpenie pána poslanca Farkasa a vyčerpáme aj faktické poznámky na neho. A poprosím vás všetkých, ktorí ste v sále, aby sme rešpektovali, že vystupuje poslanec za poslanecký klub. Prosím preto o pokoj v sále. Ďakujem pekne.

I. Farkas, poslanec: Okrem troch konkrétne uvedených investičných stimulov, KIA - Hyundai, projektu Samsungu a Kia Motors Slovakia, podpora rozvojových strategických investícií, investičné stimuly, budú rozpočtované vo výške 861 mil. korún, čo je pokles o 62 % v porovnaní so schváleným rozpočtom za rok 2007 na tento účel. V tomto roku rozpočet investičných stimulov bol vo výške 2,3 mld. korún. Napriek tomu, že prednedávnom bola prijatá novela zákona o investičnej pomoci, ktorej sa určili prísnejšie pravidlá na poskytovanie investičných stimulov, najmä z hľadiska teritórií, na území ktorých sa pri realizácii významnejších investícii môžu poskytnúť zo štátneho rozpočtu investičné stimuly. Môže to pomôcť menej rozvinutým regiónom s vyššou mierou nezamestnanosti. Investičné stimuly by mohli pomôcť regiónom východného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska, kde je hospodárska situácia menej priaznivá. Napriek tomu sociálnodemokratická vláda znížila rozpočet na tento účel z 2,3 mld. korún na 861 mil. korún.

V roku 2008 sa znížil rozpočet pre tri úrady, a to pre Protimonopolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie a napokon Úrad na ochranu osobných údajov v rámci kapitoly Úradu vlády. Na druhej strane sa zvyšuje rozpočet pre Úrad jadrového dozoru o 85 %. Pýtame sa, či nie je pokles rozpočtu pomstou pre uvedené tri úrady, pre Protimonopolný úrad za stanoviská pri pozastavení privatizácie letiska v Bratislave a ostatné úrady za to, že ich riadi človek maďarskej národnosti.

Zníži sa oficiálna rozvojová pomoc zo strany Slovenskej republiky o 1,7 %, napriek tomu, že Slovenská republika má medzinárodné záväzky pri napĺňaní Miléniovej deklarácie Organizácie Spojených národov a dosahovaní dohodnutých miléniových rozvojových cieľov.

Ďalšie záväzky, ktoré pre Slovensko vyplývajú z členstva v Európskej únii, znamenajú, že Slovensko by malo razantne zvyšovať svoj potenciál pri poskytovaní rozvojovej pomoci prijímaným krajinám, ak má dosiahnuť cieľový podiel zahraničnej pomoci 0,17 % z HDP v roku 2010, resp. 0,33 % v roku 2015.

Dámy a páni, vláda určila pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2008 tri priority, a to pôdohospodárstvo, zdravotníctvo a školstvo. Sústreďme sa na tieto rezorty, či ambícia tejto vlády je premietnutá skutočne v číslach návrhu. Napriek navýšeniu v poslednom okamihu pred schválením vo vláde málo dostanú rozvojové projekty najmä v školstve, v oblasti budovania dopravnej infraštruktúry, v zdravotníctve a v oblasti sociálnych vecí, školstvo, veda a vzdelanie.

Školstvu sa síce pridáva na platy, ale vzhľadom na hrubý domáci produktu bude menej na vedu a výskum. Na vzdelanie žiadal minister školstva viac o 3 mld., dostal viac o 400 mil. Rozpočet vysokých škôl v roku 2006 je 0,8 % z HDP, v roku 2007 0,75 % z hrubého domáceho produktu a napokon v budúcom roku 0,7 % z HDP. Teda je tu evidentný pokles. Celkove podpora štátu na vzdelanie v pomere k HDP teda klesá. Konkrétne, hospodárstvo rastie tempom viac ako 9 %, pričom sa pridáva na vedu a výskum 5,7 %, vysoké školy 5,7 %, regionálne školstvo 960 mil. korún. Predchádzajúca vláda za prioritu číslo jedna označila v Národnom strategickom referenčnom rámci vybudovanie znalostnej ekonomiky. Prioritou boli ľudské zdroje, prosím. Súčasná vláda neinvestuje do ľudí, do vysokého školstva, do celoživotného vzdelávania, ale ani do dlhodobo nezamestnaných. Jednoznačne žiadame preto viac do oblasti školstva a pre vzdelávanie.

V oblasti dopravnej infraštruktúry je navýšenie rozpočtu minimálne. Na výstavbu diaľnic sa v roku 2006 zo štátneho rozpočtu minulo 14,7 mld. korún. V roku 2007 je rozpočet vo výške 10,1 mld. korún a na rok 2008 je rozpočet 10,5 mld. korún. Je to málo. Cesta projektov PPP je na podmienky Slovenska v oblasti výstavby diaľnic pole neorané, je to veľmi riskantné. Touto formou výdavky na financovanie zo štátneho rozpočtu sa odkladajú na budúce obdobia. Nemusí to byť pritom priechodné pri Eurostate. Vieme, že jedným z najvýraznejších problémov Slovenska je značná regionálna nerovnováha, výrazné disparity regionálne. Zastaviť prehĺbenie tohto javu je možné kvalitným regionálnym rozvojom a budovaním dopravnej infraštruktúry. Vzhľadom na hĺbku tohto problému by bolo potrebné v tejto oblasti preinvestovať viac. Vláda pri zastavení privatizácie letiska v Bratislave sľubovala značné štátne investície do letiska. Keď pozorne preštudujeme návrh rozpočtu na rok 2008, vidíme, že nie sú pre letisko tam uvedené žiadne zdroje pre investičné aktivity, ale nie sú ani v rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010. Privatizácia letiska sa zastavila, rozvoj letiska sa zanedbáva, štát nemieni na letisko investovať, osud letiska je tým spečatený, škoda.

V oblasti zdravotníctva pán minister nedodržal sľub, že sa navýši podiel odvodov pre poistencov štátu na 5 % z priemernej mzdy. Dokonca vo výhľade do roku 2009 by sa tento podiel mal vrátiť na pôvodnú úroveň 4 %. V pomere k hrubému domácemu produktu sa zdroje zdravotníctva znížia v roku 2008, a to napriek tomu, že z rozpočtu SIS vláda presunula 190 mil. korún v poslednom okamihu. V oblasti zdravotníctva vnímame problém na strane výdavkov, DPH na lieky sa znížili, napriek tomu sa výdavky na lieky zvýšili. Zadlženie zdravotníctva rastie, momentálne je na úrovni 9 mld. korún. Zväčša sú to dlhy štátnych zdravotníckych zariadení, najmä fakultných nemocníc a nemocníc III. typu. Mestské, regionálne a súkromné nemocnice majú vyrovnané hospodárenie. Rozhodne si myslíme teda, že podľa uvedených čísiel zdravotníctvo nemôže byť prioritou, lebo zámer ministerstva je tvrdo reštriktívny, keď sa majú nemocnice zatvárať, nemôžeme hovoriť o rozvojových impulzoch.

V sociálnej oblasti vnímame viaceré problémy, čo sa týka návrhu rozpočtu. Do návrhu zákona o rozpočte zabudovali šetrenie vo výške 2 mld. korún vyplývajúce z otvorenia 2. kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia. No nie je to riskantné? Aký bude pohyb poistencov? Vie to dnes niekto odhadnúť? Vianočný príspevok dôchodcom vo výške 1,5 mld. je chválitebný, je to aj nesystémový krok a nespravodlivý, pretože určiť hranicu, kde dôchodca dostane príplatok 1 500 korún, kto má o korunu vyšší dôchodok, zas nedostane nič, je to nespravodlivé. Vláda už nechce znižovať nezamestnanosť, uspokojila sa s hranicou 8 %. Zníženie rozpočtu aktívnej politiky trhu práce o 2 mld. z 5,6 mld. na 3,7 mld. je príznačné, nehľadiac na to, že dlhodobá nezamestnanosť je doteraz veľmi vysoká. Je dotácia na prvonarodené dieťa vo výške 25 000 korún. Prečo to nie aj pre 2. a 3. dieťa, sa pýtame. Veď ony zabezpečujú reprodukciu populácie. A prečo sa nezvyšujú rodinné prídavky napriek tomu, že to má vláda v programovom vyhlásení vlády a týka sa to 1,2 mil. detí? (Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, sme sa dohodli, hovorím to pre tých, ktorí ste tu vtedy neboli, že budeme hlasovať a aj sľub poslanca bude nasledovať po vystúpení pána poslanca Farkasa. Prosím o elementárnu úctu voči poslancovi, ktorý vystupuje za poslanecký klub. Ďakujem.

I. Farkas, poslanec: V kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa objavila suma na podporu rozvoja bývania nižšia ako v roku 2007, a to, prosím, napriek tomu, že Slovenská národná strana mala záujem v tejto oblasti novelizovať dokonca Ústavu Slovenskej republiky. A táto strana, prosím, nominovala ministra výstavby.

Len pre zaujímavosť dovoľte na záver uviesť krátky prehľad bilancie jednotlivých kapitol v súhrnných číslach v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2007. Tak má Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky plus 44 %, aj keď čiastočne na rekonštrukciu hradu, Úrad vlády plus 24 %. Ústavný súd plus 49 %, Najvyšší súd Slovenskej republiky plus 14 %, Najvyšší kontrolný úrad plus 22 %, ministerstvo zahraničných vecí bez zmeny, je to príznačné pre túto vládu, takúto váhu má, prosím, dnes oblasť zahraničných vecí, ukazuje sa, že vláda nemá záujem o kvalitnú reprezentáciu záujmov Slovenska v zahraničí, ministerstvo obrany plus 11 %, ministerstvo vnútra plus 18 %, pričom verejná správa zaznamenala pokles o 5,3 %, ministerstvo financií plus 29 %, ministerstvo životného prostredia plus 120 %, ministerstvo školstva plus 10 %, ale len zdroje na zvýšenie platov, ministerstvo zdravotníctva plus 13 %, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plus 2 %, napriek značnému poklesu nezamestnanosti, ministerstvo kultúry plus 27 %, ministerstvo hospodárstva plus 8 %, ministerstvo pôdohospodárstva plus 60 %, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja plus 16 %, tu by sa žiadalo viac kvôli riešeniu regionálnych disparít, a napokon ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií plus 13 %. A tu platí to isté, tu by sme želali viac kvôli riešeniu regionálnych disparít. No povedzte, je to šetriaci rozpočet? Nie. Slovensko je podľa návrhu bohatou krajinou, môže si dovoliť zvyšovať rozpočty kapitol o desiatky percent ročným indexom. V niektorých kapitolách je to dôsledkom zdrojov z eurofondov. Treba si ale všimnúť, že aj tieto percentuálne vyjadrenia poukazujú na nevhodné priority stanovené jednak v tomto rozpočte a jednak v Národnom strategickom referenčnom rámci, ktoré sú nevhodné pre podmienky Slovenska. Pritom rozpočtové obdobie Európskej únie, dámy a páni, sa začalo nie rokom 2008, ale rokom 2007, Slovensko premárnilo najmenej jeden rok. Čia je to chyba? Azda opozície? Nie, pani poslankyne, páni poslanci, je to jednoznačne chyba vládnej koalície.

Preto v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja musím povedať, že takto vypracovaný a predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 napriek niektorým pozitívam nemôžeme podporiť, lebo naprosto v tomto návrhu prevažujú negatíva.

Zároveň dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh v troch bodoch.

V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky navrhujem v programe 074 účelovo určiť sumu 200 mil. korún na transfery pre obce a mestá na účelovú dotáciu obciam a mestám s cieľom vysporiadania pozemkov pod budovami a stavbami, ktoré štátna správa oddelimitovala na obce a mestá nevysporiadané v priebehu reformy verejnej správy a stali sa majetkom obcí a miest.

Druhý môj návrh. Navrhujem uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa - Rezerva vlády Slovenskej republiky 140 mil. korún do rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s účelovým určením na program 07K0403 - Podpora rozvoja strategických investícií - Investičné stimuly.

A napokon dovoľte, tretí môj návrh aby som predložil. V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky navrhujem účelovo určiť 50 mil. korún na granty obciam a mestám na účelovú dotáciu obciam a mestám na nákup školských autobusov.

Ďakujem pekne aj za podporu týchto návrhov a ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)