M. Hort, podpredseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

Pán poslanec Ďuračka bol posledný, ktorý vystúpil za poslanecké kluby v rozprave. A teraz budeme pokračovať ďalšími poslancami, ktorí sú prihlásení do rozpravy písomne.

Prvým písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Fronc. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa ospravedlniť zastupujúcemu ministrovi, že budem hovoriť dlhšie, ako hovoril pán minister financií, aj pánovi predsedovi výboru, že budem hovoriť dlhšie, ako hovoril spravodajca, ako konštatoval a všimol si, doniesol som si k tomu aj trošku na občerstvenie džúsu.

Vážené kolegyne, kolegovia, keby som charakterizovať rozpočet rezortu školstva jednou vetou, povedal by som, že tento rozpočet, to sú prázdne sľuby a balamutenie občanov alebo aj inak ešte, je to zakríknutý minister školstva a premárnené šance.

"Vláda Roberta Fica považuje výchovu a vzdelávanie slovenskej spoločnosti za základný prostriedok jej ďalšieho rozvoja a rozhodujúcu podmienku jej úspešného adaptovania sa v integrujúcom európskom priestore. Vláda Roberta Fica vytvorí podmienky na skvalitnenie výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl. Vláda Roberta Fica si uvedomuje, že najmä vzdelávanie má nepopierateľné pozitívne efekty na ekonomiku štátu, na jeho hospodársky rast, na rozvoj sociálnej dimenzie, na kvalitu života. Vláda Roberta Fica si uvedomuje, že podmienkou zvyšovania kvality vo vzdelávaní je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov. Vláda Roberta Fica uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 %, 5 %, z hrubého domáceho produktu. Vytvorí predpoklady na prehĺbenie jazykovej prípravy a rozvoj počítačovej gramotnosti s podstatne rozsiahlejším využitím moderných didaktických pomôcok. Vláda Roberta Fica rozšíri podmienky pre vysokoškolské vzdelávanie, podporí zavedenie nových podporných programov prostredníctvom sústavy štipendií, daňových zvýhodnení a úpravou mzdových podmienok. Zaistí, aby financovanie vedy a techniky postupne dosiahlo výšku 0,8 % z hrubého domáceho produktu. A vláda Roberta Fica bude zvyšovať objem finančných prostriedkov určených na podporu práce s deťmi a mládežou. Čo sa týka športu, prehodnotí zákon o hazardných hrách a zákon o dani z príjmov."

Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, toto nie sú výmysly a toto nie sú moje slová, to sú vaše slová, páni z koalície. To boli citácie z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica týkajúce sa rezortu školstva.

Pri schvaľovaní rozpočtu pred rokom ste sa, ctení kolegovia z vládnej koalície, vyhovárali, že ste ešte krátko vo vláde a že na splnenie svojich sľubov máte štyri roky. Preto ste pred rokom dali školstvu vraj menej, než by malo dostať v zmysle tohto vášho programového vyhlásenia vlády. Ale dnes už nie je na čo sa vyhovárať, už rok a pol vládnete. Preto sa poďme pozrieť, ako plníte programové vyhlásenie, a to najmä z pohľadu návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok v oblasti vzdelávania, vedy, techniky, mládeže a športu. Pravdupovediac tie sľuby boli obrovské, ale pri medziročnom raste hrubého domáceho produktu o 9 % pri naozaj vynikajúcej kondícii slovenskej ekonomiky a pri miliardách, naozaj obrovskom množstve finančných prostriedkov z fondov Európskej únie sa vaše sľuby, ktoré som citoval, aj dali plniť.

A aká je skutočnosť. V rozpočte na rok 2006, v poslednom rozpočte, ktorý pripravovala ešte naša vláda, bol nárast kapitoly školstva 4,2 mld. Sk, medziročný nárast vo vašom návrhu rozpočtu pre budúci rok je 2,1 mld., 4,2 mld. dali sme my, 2,1 mld. dávate vy. Budem rád, keď si tieto čísla všetci dobre zapamätáme, 4,2 mld. navyše dostali školáci, učitelia, školy ešte pred dvoma rokmi za našich čias, 2,1 mld., tak ste to zosekali vy. Hlavne, že ste ľuďom v školstve a rodičom nasľubovali hory-doly o počte žiakov v triedach, o jazykovej príprave a pod. 2,1 mld. je presne polovica zo 4,2 mld. oproti nárastu kapitoly v roku 2006. A keď to vyjadrím podielom z hrubého domáceho produktu, v roku 2006 to bolo 2,75 % HDP, v roku 2007 to je 2,62 %, do roku 2008 to je 2,48 % HDP. Podiel z HDP do školstva klesá, klesá a klesá. Kde je sľúbených 5 % z programového vyhlásenia vlády? Kde je tých 5 %, o ktorých tak plamenne rozprával v minulom volebnom období vtedy opozičný poslanec a dnes podpredseda vlády pre vzdelanostnú ekonomiku pán Čaplovič? Dnes by 5 % znamenalo, že školstvo by nedostávalo okolo 50 mld., ale, podržte sa, 100 mld. korún. No akosi sa vám tých 5 % scvrklo. Boli to len naozaj prázdne sľuby, ktorými ste balamutili pracovníkov v rezorte školstva. Pokles podielu finančných prostriedkov do školstva, to je skutočný význam, ktorý prikladá vláda Roberta Fica vzdelaniu. Scvrkávajúci sa rozpočet pre školstvo, to je význam, ktorý ľavicová vláda prikladá budúcnosti tejto krajiny. (Hlasy v sále.) Páni, mohli by ste sa ísť baviť inde?

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím poslancov, ktorí si chcú niečo povedať dôležitejšie, ako je štátny rozpočet, nech to urobia mimo sály. Ďakujem pekne.

M. Fronc, poslanec: A musím aj povedať, že pán minister školstva je zakríknutý a pri zostavovaní rozpočtu o prostriedky pre školstvo nebojuje. Viem, že to nebýva jednoduché, ani s predsedom vlády, ale ani s ministrom financií, ale jednoducho to treba podstúpiť. Akurát keď tak sa na to dívam, tak si kladiem tak trošku nadľahčene otázku, či sa bojí, že by s ním pán premiér zamietol alebo vymietol školský dvor, ako vymietol s pánom ministrom Jureňom maštaľ.

No ale vážne. Návrh rozpočtu však v prvom rade svedčí o vzťahu vlády a vládnej koalície k našej mládeži a vzdelávaniu. Povedzme si teda holú a neprikrášlenú pravdu. Vzdelávanie našich detí je na absolútnom okraji záujmu vlády Roberta Fica, je na absolútnom okraji záujmu. A chce táto vláda naozaj rozvoj školstva? Na rozvojové programy v oblasti regionálneho školstva je v návrhu rozpočtu vyčlenených 100 mil. korún. V tomto roku tam išlo podľa návrhu rozpočtu aj schváleného rozpočtu na rok 2006 takmer o 1 mld. viac, presne 930 mil. korún. Však, nakoniec, pán minister to má vo svojom návrhu zákona. Je to v tabuľke na strane 26. Tak kde sú sľuby z vládneho programu o podpore výučby jazykov, informatizácii? Kde sú moderné didaktické pomôcky? Kde sú finančné prostriedky na zníženie počtu žiakov v triedach? Preto som povedal, a trvám na tom, že pán minister školstva Ján Mikolaj len chrlí jednu bezcennú koncepciu za druhou ako na bežiacom páse a svojimi sľubmi zavádza verejnosť.

Všimnite si, že znižujúce sa výdavky na dopravu žiakov sú takisto navrhnuté v návrhu tohto rozpočtu. Toto je údaj, ktorý by si mali zvlášť všimnúť rodičia školopovinných detí. Teda v regiónoch so vzdialenou lokalitou, v chudobnejších rodinách budú musieť pre vzdelanie svojich detí celkom iste hlbšie siahnuť do vrecka.

A idem ďalej, tak ako som citoval tie sľuby z programového vyhlásenia vlády. Pozrime si teda ďalší sľub, že vláda Roberta Fica zlepší ekonomické a spoločenské postavenie učiteľov. Za štyri roky našej vlády, keď bola ekonomika Slovenska v neľahkej situácii, sa zvýšil priemerný plat učiteľov z 12 500 na 18 200 korún, čo bol na konci vlády priemerný plat v národnom hospodárstve. Dnes podľa tohto materiálu, si nevymýšľam, je to materiál, ktorý uvádza ministerstvo školstva v návrhu štátneho rozpočtu, je pre rok 2007 očakávaný priemerný plat učiteľa 19 642 korún, v národnom hospodárstve 20 266 korún, teda o 624 korún menej, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Preto som sa pýtal kolegu Ďuračku, o čom to rozprával, keď hovoril, že priemerný plat chcete v budúcnosti dosiahnuť a dotiahnuť v školstve na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. Ako ho chcete dosiahnuť, keď ho znižujete? Toto je teda spoločenské a ekonomické zlepšenie postavenia učiteľa?

A poďme na ďalší sľub, ktorým je podpora vysokoškolského vzdelávania. Aká je skutočnosť? Podiel z hrubého domáceho produktu na vysoké školy klesá. V roku 2006 to bolo 0,71 % z HDP a v roku 2008 to bude už len 0,66 % z hrubého domáceho produktu. A študenti, ako je to s tou podporou cez sústavu štipendií? Kvôli tomu ste vo vysokoškolskom zákone zrušili vyhlášku o motivačných prospechových štipendiách? Ako je to s daňovými úľavami? Tie ostali len na papieri. Naopak, rastú odvody pre externých doktorandov. Dneska ste sa to pokúsili reparovať v zákone.

Ďalší sľub vlády Roberta Fica je dať 0,8 % z HDP na vedu. V roku 2008 to bude podľa návrhu rozpočtu 0,44 % oproti 0,47 % z hrubého domáceho produktu v roku 2006, teda opäť nie nárast, ale pokles. Ak by vláda naozaj chcela splniť svoj sľub do konca volebného obdobia, musela by v roku 2010 dať na vedu 2,5-násobok, opakujem, 2,5-násobok toho, čo dáva dnes, teda pridať jednorazovo zhruba 12 mld. korún. Pán minister, budete ich mať, tých 12 mld. korún v roku 2010? No vidím, že mi neodpoviete, ale dúfam, že aspoň sa vyjadríte k tomuto. Ja si neviem predstaviť, kde sa tie všetky peniaze zrazu vezmú, aby sa splnili sľuby dané v programovom vyhlásení vlády. Veď to by bolo už niečo, nad čím by musela žasnúť aj rozprávková Alenka v ríši divov.

A nakoniec mládež a šport. Pán minister asi išiel hľadať tie peniaze. Mládež a šport je naozaj popoluška, ktorá zaznamenáva dokonca pokles aj v absolútnych číslach. Takže keď sa hovorí v programovom vyhlásení, že to je najlepší prostriedok, ako zabezpečiť zdravý životný štýl našej mládeže ako prevenciu proti drogám, tak neostáva mi nič iného, len zaplakať. Nemôžem ináč povedať, len to, že vláda Roberta Fica nemá rada mládež. Mládež vo veku do 18 rokov, to nie sú voliči. A vláda, zdá sa, nechce, aby mládež bola múdra a vzdelaná. Asi by potom veľmi rozmýšľala a nebolo by ju možné manipulovať a zavádzať prázdnymi rečami. Vláda sa rada predvádza, ako pomáha dôchodcom. Ale nech sa teda opýta dôchodcov, nech sa opýta starých rodičov, komu pomáhajú, komu dajú aj to posledné zo svojich úspor. V prvom rade sú to ich vnuci a vnúčence, aby sa mali lepšie, aby sa mohli uplatniť v živote, aby získali lepšie vzdelanie. Len prečo to takto nerobí aj naša súčasná vláda? No papier znesie všetko, a to aj ten papier s programovým vyhlásením a vládnymi sľubmi.

Táto vláda nediskutuje s opozíciou, ale všetky naše návrhy hádže rovno do koša. Vo výbore som predložil návrhy, ktoré by umožnili rozvoj regionálneho školstva, umožnili by zvýšiť platy učiteľom, zlepšiť podmienky na chod vysokých škôl. No už vo výbore, ste ctení kolegovia z vládnej koalície, tieto návrhy, ako aj návrhy ďalších opozičných poslancov hodili rovno do koša. Páni z vládnej koalície, odpadové koše sú už plné dobrých nápadov. Preto nebudem teraz tieto návrhy opakovať. Počkám si, či sa kolegovia poslanci z vládnej koalície zobudia a pomôžu školstvu. Ak tak urobia, sľubujem, že nezahodím vaše návrhy do odpadového koša, počkám si na každé rozumné zvýšenie rozpočtu pre školstvo z vašej vládnej strany a určite ho podporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fronca sa hlási pán poslanec Rafael Rafaj ako jediný, pardon, ešte Jaroslav Ivančo. Prosím, aby ste sa hlásili, páni kolegovia včas. Čiže ešte sa hlási s faktickou poznámkou pán Ivančo Jaroslav. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán exminister, pozorne som si vypočul vaše čítanie rozpočtu, ale pravdepodobne dá sa čítať aj medzi riadkami, lebo ja tu mám rozdiel, ktorý ste si prisúdili vy, 4,1 mld. navyše, to znamená z 51,36 mld. na budúcoročných 55,494 mld. v prospech súčasného ministra. Takže keď ste dali kartu, ja vyrovnávam.

Chcem vás ešte upozorniť, že v roku 2008 ide na vysoké školy 13 mld., čo je 900 mil. nárast, ktorý bude použitý práve na rast platov a na doktorandské vzdelávanie, kde možno aj vďaka minulým rokom výrazne zaostávame. Možno by ste si mohli pozrieť aj štúdie OECD, v prípade doktorandského štúdia a v prípade regionálneho alebo základného školstva, kde sme sa z prvého miesta asi za 12 rokov dostali na predposledné miesto z hodnotiacich štátov. V prípade regionálneho školstva je nárast z 34,8 mld. na 36,4, mld. To znamená 1,6 mld. A ten bude použitý tiež na nárast platov pedagógov. Ďalej je tu rozdiel 1,7 mld., ktorý bude získaný z európskych fondov, pretože Slovenská republika, ako viete, 17 mld. prispieva do fondov a spätne sa nám potom vracajú cez projekty. A z toho ministerstvo plánuje približne 4 mld. až 5 mld. využiť ako dodatočné zdroje.

Chcem vás ubezpečiť, že finančne sú pokryté všetky kapitoly ministerstva školstva. Takže nijaký krízový ani čierny variant... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem podporiť kolegu poslanca Martina Fronca v tom, že vláda skutočne na rok 2008 pripravila podľa môjho názoru údržbársky rozpočet, ktorý nevstupuje zásadne do toho, aby deklarované princípy či už v programovom vyhlásení vlády alebo slovne, deklarované princípy z ministerstva školstva a od samotného premiéra ako takého sa napĺňali aj v praxi, pretože ak si zoberiete rozpočet školstva a pozriete si prehľad výdavkov, ktorý je napr. na strane 25, tak zistíte, že väčšina riadkov v tejto tabuľke obsahuje len samé mínusy.

A vláda takisto neplní svoje vlastné vyhlásenie, ktorého sme boli aj svedkom, keď sme predložili návrh reformy školského systému, keď práve koaliční poslanci deklarovali, že na takúto reformu nie sú pripravené peniaze. Tak chcem povedať, že ani na reformu z dielne ministerstva školstva samotné ministerstvo peniaze nemá, pretože už som dnes povedal, že podľa schválenej koncepcie profesijného rastu učiteľov ministerstvo školstva urobili kvalifikovaný odhad porovnania priemernej mzdy pedagogických zamestnancov, navýšenie v roku 2008 o 6 %, pritom navýšenie normatívnych výdavkov je o slabých 4,4 % v návrhu rozpočtu. Chcem ale povedať, že normatívne výdavky, to nie sú len mzdové, ale aj iné výdavky, ktoré sa zvyšujú počas roka 2008. Tak... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne za poznámky. Pán kolega Rafaj, v prvom rade by som chcel oceniť to, že ste počúvali, čo som hovoril k tomu rozpočtu, k tým 55,4 mld. Porovnával som rozpočet bez prostriedkov z európskych fondov, pretože aj tie peniaze, o ktorých som hovoril z minulosti, boli bez prostriedkov z európskych fondov. Čiže to je to, čo priamo vláda dáva.

Druhá poznámka k tomu, čo ste povedali. Ja som hovoril o platoch učiteľov regionálneho školstva. A tam je ten problém.

A tretia poznámka, ak dovolíte. Ja som sa vyjadroval celý čas, že hlavnú zodpovednosť nesie vláda. Ministra viním v tom, že málo bojuje, že naozaj je zakríknutý a že to nie je jednoduché. Musí bojovať aj s ostatnými ministrami, aj priamo s premiérom. A v tom mu môžete pomôcť aj vy, pretože pokiaľ avizoval napr. zníženie počtu žiakov v triedach, je to podľa mojich odhadov 1 mld. On o tom vie, ja som mu to hovoril. Jazyková príprava na naštartovanie je ďalšia 1 mld. minimálne, aby to mohol urobiť. A na to prostriedky nemá. Na rozvoj je naozaj v rozpočte navrhnutých 100 mil. navyše. To je úplne trápne. A je to nakoniec aj tá vec, a ja vám to veľmi otvorene poviem, že nakoniec sa to zvezie nielen na ministrovi Mikolajovi, ale aj na celej SNS. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Imre Andruskó, pripraví sa pán poslanec Ferdinand Devínsky. Pán poslanec, máte slovo.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, mám smolu, po prvé, už pán exminister pán poslanec Fronc už skoro všetko povedal o školstve, po druhé, práve teraz som čítal v Pravde on line, že vláda sa rozpadla, že pán Mečiar odišiel z Koaličnej rady, neviem, pán minister, či na budúci rok máme štátny rozpočet alebo provizórium. Ale dovoľte mi ale napriek tomu, aby som predniesol svoj prejav. Ďakujem pekne.

Návrh rozpočtu na rok 2008 na moje veľké prekvapenie nekorešponduje s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala pokračovať v budovaní vedomostnej spoločnosti. Vidieť to aj na konkrétnych číslach. Veď napr. plánované 5,5-percentné zvýšenie rozpočtovej kapitoly na zabezpečenie prevádzky a činnosti základných a stredných škôl je nižšie, ako plánované približné 8-percenté tempo hospodárskeho rastu v Slovenskej republike. Z týchto čísel je jasné aj pre laickú verejnosť, že vývoj školstva bude zaostávať za vývojom hospodárstva, čo môže mať za následok aj to, že reálna, tzv. kúpna hodnota tohto rozpočtu bude nižšia, ako bola v predchádzajúcom roku. Táto jednoduchá skutočnosť nám prezradí, že vláda Slovenskej republiky napriek programovému vyhláseniu nechce ďalej pokračovať v začatom trende a neuznáva skúsenosti takých hospodárskych veľmocí, ako je napr. Japonsko alebo trebárs Nemecko. Tie totiž po prehratej druhej svetovej vojne svoje úspechy dosiahli nie rozdávaním peňazí, ale vysokými investíciami do vzdelávania mladej generácie. Či to bolo úspešné alebo nie, o tom vás asi nemusím poučovať. Nuž vyzerá to tak, že Slovenská republika vďaka tejto vláde naberá iný smer. Pravdepodobne chceme naveky vekov zostať len provinciou, kde občania predávajú svoju lacnú pracovnú silu zahraničným spoločnostiam. Dobre sa pamätám, že predseda vlády Robert Fico chce efektívnejšie vystupovať práve proti monopolom, ktoré zneužívajú svoje postavenie na trhu. No nerozumiem, prečo to chce tak urobiť, keď týmto spoločnostiam na druhej strane vláda prihráva vo forme zabetónovania zaostalosti vzdelávacieho systému, degradovanie vzdelávania im totiž dodá veľké množstvo málo kvalifikovanej lacnej pracovnej sily.

Vážení prítomní, bol by som rád, keby ste moje slová nechápali len ako nejakú lacnú agitáciu pre zvýšenie platov učiteľom. Všetci dobre vieme, že úroveň vzdelávania závisí nielen od kvality učiteľov, ale aj od mnohých ďalších faktorov, ako je napr. materiálno-technické vybavenie škôl, kvalita a kvantita učebných pomôcok, využívanie modernej výpočtovej techniky, vhodných audiovizuálnych prostriedkov, množstvo moderných vyučovacích metód alebo napr. možnosti vhodného modelovania niektorých situácií na odborných školách. Spoločnosť je trpezlivá, lebo jej je známe, že očakávaná zmena starého typu školy na modernú kreatívnu školu potrvá niekoľko desaťročí, ale všetci vieme aj to, že v tomto období okrem zmeny legislatívneho prostredia potrebujeme aj neustály vývoj v oblasti materiálno-technického zabezpečenia podmienok výchovno-vzdelávacieho procesu, a to na každej škole alebo školskom zariadení v Slovenskej republike. Preto by bolo potrebné sa držať daného slova vlády o pokračovaní na ceste pri budovaní vedomostnej spoločnosti. Z uvedeného jasne vyplýva, že by sme nemali riešiť len zvýšenie platov pedagogickým pracovníkom, ale by bolo potrebné zabezpečiť aj ostatné podmienky ich kvalitnej práce. K tomu však čísla uvedené v návrhu rozpočtu pre túto oblasť nekonvergujú. Tieto čísla v rozpočte sú pritom veľmi jednoducho viditeľné a porovnateľné, a to nielen pre odborníkov, ekonómov, ale aj pre laickú verejnosť. V záujme zachovávania vážnosti štátnych štruktúr by bolo potrebné predísť takej situácii, v ktorej napr. pri príležitosti Dňa učiteľov, pedagógov po roku 2008 budú minister školstva a ďalší predstavitelia štátnej správy v oblasti školstva hovoriť o zlepšení spoločenského postavenia učiteľov a dôležitosti vzdelávania. Budú to len falošné slová a falošná hra predstaviteľov štátnych orgánov. Ak bude rozpočet schválený v predloženej forme, mali by príslušní predstavitelia vlády brať na seba zodpovednosť a verejne vystúpiť pred občanov republiky s vysvetlením, čo podľa nich znamenajú slová podpora vedomostnej spoločnosti alebo napr. ďalší vývoj výchovno-vzdelávacieho systému.

Vážení prítomní, každá moderná spoločnosť vie, že jej budúcnosť závisí od podmienok výchovy a vzdelávania mladej generácie. Nehráme sa na to, že práve my to vieme lepšie, práve my to nepotrebujeme, lebo už dávno sme dosiahli všetko, čo chceme. Už nemáme čo dosiahnuť, už nepotrebujeme riešiť nové problémy, už nebudeme mať nové výzvy? Všetci tu prítomní vieme, že to tak nie je. Práve preto vyjadrujem poľutovanie nad plánovaným rozpočtom na zabezpečenie prevádzky a činnosti základných a stredných škôl a vyzývam vás o jeho prehodnotenie. Školstvo, resp. vzdelávanie by mali byť práve apolitickou oblasťou, za ktorú zodpovednosť za vypracovanie a realizovanie dlhodobej vízie by mali mať všetky strany politického spektra. Takúto spoločnú zodpovednosť a jednotný postup pri potrebných činnostiach však nie je možné realizovať, ak niektorá vláda v záujme dostatočného zabezpečovania potrebných finančných prostriedkov na svoje iné sebecké potreby postúpi od linearity vývoja. Zároveň si musíme byť vedomí aj toho, že zaostalosť spôsobenú nevyhovujúcim rozpočtom v roku 2008 budeme doháňať nie jeden rok, ale možno mnoho rokov. Spôsobenú situáciu môžem porovnať k prípadu dvoch telies, ktoré padajú voľným pádom. Ten, ktorý bol spustený o sekundu skôr, v každej ďalšej sekunde sa vzdiali od druhého stále viac a viac. Práve takto bude vďaka tomuto rozpočtu aj zaostalosť školského systému stále väčšia a väčšia a od budúcich vlád bude vyžadovať náprava vzniknutej situácie veľmi veľké úsilie. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Devínsky, pripraví sa pán poslanec István Pásztor.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni poslanci, je celkom prirodzené, že pri takom závažnom bode, akým je štátny rozpočet a najmä rozpočet školstva, ktorý by pre všetkých z nás mal predstavovať prioritu, sa vždy vrátime k programovému vyhláseniu vlády a k jeho plneniu. Keď sa na tejto parlamentnej pôde 1. augusta 2006 prerokúvalo toto vyhlásenie, často odznievali slová o vedomostnej spoločnosti, o znalostnej ekonomike, vzdelávaní a vzdelaní, vede a výskume. A zdalo sa, že vzdelanie a veda je prioritou aj tejto vlády. Dalo by sa teda očakávať, že hneď ako sa naskytne prvá možnosť naplniť obsah týchto slov, a takou jedinečnou príležitosťou tvorba rozpočtu verejnej správy iste je, dožijeme sa príjemných prekvapení. To sa nestalo, prekvapení sme sa dožili, žiaľ, nie príjemných.

Ak teda čítame, citujem z programového vyhlásenia vlády, že vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu alebo že vláda považuje výchovu a vzdelávanie slovenskej spoločnosti za základný prostriedok jej ďalšieho rozvoja a rozhodujúcu podmienku jej úspešného adaptovania sa v integrujúcom európskom priestore, či to, že vláda bude podporovať vzdelávacie, vedeckovýskumné, informačné a, podčiarkujem, inovačné aktivity škôl a pracovísk Slovenskej akadémie vied, nepochybne môžeme predpokladať, že sa tieto sľuby odrazia najmä pri financovaní takej kľúčovej a rozhodujúcej kapitoly, akou je kapitola ministerstva školstva. Túto príležitosť vláda nevyužila ani v návrhu pri schválení rozpočtu na rok 2007, ani v návrhu rozpočtu na rok 2008. Už sme dnes viackrát počuli, že v tomto návrhu sú práve vzdelávanie a výskum najväčšími porazenými. Naše školstvo a veda napriek tisíckrát opakovanému Lisabonu, opakovanej Bologne a opakovaným nadväzným stratégiám dostáva finančné prostriedky s nižším medziročným tempom rastu, než sú priemerné výdavky štátneho rozpočtu. Roku 2008 majú rásť verejné výdavky štátneho rozpočtu v priemere o 9 %, kým kapitola školstva len o 8 % a po odpočítaní eurofondov len o 4,3 %.

Osobitne upozorňujem a zdôrazňujem, že spoliehanie sa na eurofondy vo výške 1,9 mld. pre školstvo je iluzórne. Podľa údajov ministerstva financií, ktoré ste podpísali, pán minister, vy, bolo čerpanie ministerstva školstva za obdobie rokov 2004 a 2005 len na úrovni niečo okolo 20 % a za rok 2006 sa opäť podľa údajov ministerstva financií čerpanie fondov ani len nezačalo. Dôvody boli a sú rozličné. Napomáha tomu aj skutočnosť, že výbor pre vzdelanie jednoducho nemôže plniť svoje zákonom zaručené kontrolné funkcie, pretože sa vďaka koaličným poslancom nepodarilo schváliť zriadenie komisie, ktorá by sa zaoberala kontrolou čerpania eurofondov, dokonca sa tak stalo dvakrát. Hádam sa len kolegovia z koalície, z ktorých ani jedného člena výboru tu teraz v tejto chvíli nevidím, neboja kontroly transparencie prideľovania a čerpania týchto miliárd? Nárast rozpočtu pre regionálne školstvo je len 4,4 %, pričom aj vysoké školy majú nárast nižší, ako je priemer výdavkov štátneho rozpočtu. Výskum síce dostáva o niečo viac, ale v minulom roku zaznamenal taký škrt, že dnešný návrh prírastku sotva stačí vyrovnať to, čo sa minulý rok pokazilo. No a šport paradoxne v olympijskom roku dostáva dokonca o 1 % menej, ako dostal vlani, a to napriek tomu, že si ministerstvo školstva stanovilo úlohu získať 230 medailí z európskych a svetových súťaží. To hovorím len na okraj rozpočtu kapitoly ministerstva školstva, lebo to zrejme bude musieť zabezpečiť z nejakých financií pán minister financií. A ako sa tieto vstupy odrazili v štruktúre jednotlivých programov, vidieť na prvý pohľad v tom, že najväčšie škrty dostali položky v rozvoji, a to vo vysokom aj regionálnom školstve. Pokiaľ ide o verejné vysoké školy, to je mínus 300 mil., základné a stredné školy boli v rozvoji krátené o 829 mil. a výsledok je len necelých 11 % vlaňajšieho prídelu. Mimochodom, aj rozvoj športu to schytal, keď dostal na rozvoj o 10 % menej.

Je pravdou, že sa v predkladacej správe k štátnemu rozpočtu uvádza, že v roku 2008 sa prideľujú rozpočtové prostriedky pre regionálne školstvo tak, aby úroveň priemerného platu pedagogických pracovníkov dosiahla úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To je veľmi ušľachtilý cieľ, ale jednoduchým prepočtom sa dá zistiť, že ak priemerný plat má stúpnuť o 1 775 korún mesačne, o tom je totižto tento návrh, čo je pri 66 783 pedagogických pracovníkoch zhruba 1,4 mld., k tomu sú ešte 491 mil. odvody, potom je to spolu takmer 1,9 mld. Celkový navrhovaný nárast je však je len o čosi viac ako 1,5 mld. Čiže chýba 400 mil. Navyše, platy sa budú môcť takto zvýšiť len vtedy, ak sa zároveň zníži počet učiteľov o vyše 1 600, presne 1614, ako to predpokladá návrh rozpočtu verejnej správy. Teda táto sociálne orientovaná vláda vyhodí na ulicu 1 614 učiteľov. Spolu s poklesom výdavkov z miest a obcí na školstvo, ktoré činí 400 mil., je zrejmé, že tu žiaden optimizmus nie je namieste, ba naopak, problémy školstva sa napriek dobrej ekonomickej situácii štátu naďalej prehlbujú. Je teda legitímne sa pýtať, kedy sa bude investovať do vzdelania a výskumu, ak nie vtedy, keď ekonomika poskytuje také dobré zázemie ako dnes.

Z ďalších rán školstvu nemôžem opomenúť výdavky na Infovek, ale aj neriešený fyzický stav našich škôl a ich vybavenie.

Vysoké školstvo zaznamenáva nárast o 900 mil., ale z toho smeruje 412 mil. na zvýšenie sociálneho zabezpečenia študentov, to znamená internáty a štipendiá, a len zvyšok na zabezpečenie vzdelávania a výskumu na vysokých školách. Výrazne poklesol aj prídel kapitálových výdavkov. Oprávnene prijala teda aj Rada vysokých škôl, vrcholový orgán zastupujúci vysoké školy ako celok, uznesenie, z ktorého citujem: "Predsedníctvo Rady vysokých škôl sa zaoberalo návrhom štátneho rozpočtu na rok 2008. Vyjadruje nesúhlas s navrhovaným rozpočtom pre vysoké školy a vedu. Je v rozpore s Lisabonskou stratégiou a proklamovanými zámermi vlády o budovaní vedomostnej spoločnosti."

Ako dodržiava návrh rozpočtu programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávania, výskumu, je zjavné z vývoja podielu výdavkov na školstvo a výskum na HDP. Predtým než poviem čísla, by som rád citoval pána podpredsedu vlády Čaploviča, ktorý ešte ako opozičný poslanec povedal: "Akosi nechceme pochopiť, že veda a výskum, vysokovzdelaná spoločnosť a kvalifikovaná pracovná sila sú najlepším akcelerátorom rozvoja ekonomiky aj celej spoločnosti." A tiež jeho výrok uvediem, keďže tu odznel taký veľmi zaujímavý názor, že nie je dôležitý pomer výdavkov k HDP, ale absolútne navýšenie: "Všade v Európe sa vždy vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v pomere k HDP a na základe týchto idú prostriedky aj do vedy, výskumu aj do vzdelávania." To bolo v čase, keď bolo toto percento 0,47, a nie, ako je to dnes, 0,437 tisícin, čo je stále menej, ako to bolo v roku 2006. Vláda a jej podpredseda mali teraz možnosť túto situáciu riešiť. Ako sa k tomu postavili, hovoria nasledovné čísla. Podiel celkových výdavkov v kapitole ministerstva školstva na HDP bol pre rok 2010 stanovený podľa programového vyhlásenia vlády na 5 %. Ako vyzerá skutočnosť? V roku 2006 bol tento podiel 3,2 %, v roku 2007 klesol na 2,9 % a na rok 2008 sa plánuje vo výške 2,8 %. Podiel výdavkov na regionálne školstvo z kapitoly ministerstva školstva v roku 2006 bol 2,05 %, v roku 2007 klesol na 1,95 % a v roku 2008 sa plánuje len 1,83 %. Podiel dotácie pre verejné vysoké školy v roku 2006 bol 0,71%, v roku 2007 bol 0,68 % a v roku 2008 sa plánuje 0,66 %. Podiel výskumu, ktorý cieľovo bol určený na 0,8 % podielu HDP, v roku 2006 bol 0,56 %, v roku 2007 bol už len 0,4%, na rok 2008 sa síce mierne zvyšuje na 0,44 %, ale nedosahuje ani zďaleka stav v roku 2006. Je zrejmé, že už v roku 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu, keď ekonomika nebola ešte taká výkonná, ako je dnes, boli všetky tieto parametre vyššie.

Je evidentné, že sľuby z programového vyhlásenia vlády sa nebudú dať naplniť. Nenaplnia sa ani v regionálnom školstve, ani vo vysokom školstve, ani vo výskume. Posúďte to sami. Ak by sa v roku 2010 mal dosiahnuť cieľ 5 % v rozpočte určenom na školstvo, tak by rozpočet musel v roku 2010 byť 114,5 mld. korún. Návrh rozpočtu však na rok 2010 uvažuje len so 73,5 mld., to je o 41 mld. menej ako v programovom vyhlásení sľúbených 5 %. Podobné je to aj s výskumom. Cieľ 0,8 % na vedu v roku 2010 znamená 18,3 mld. Dnes veda dostáva 8,7 mld. Dosiahnuť 0,8 % je opäť nesplniteľný sľub. Navrhovaný rozpočet verejnej správy na rok 2008 až 2010 v oblasti vzdelávania a výskumu vytvára teda vážne problémy, ktoré sme už pokladali za prekonané. Vo všetkých oblastiach klesajú výdavky na vzdelanie a výskum v podiele na HDP, čo priamo ohrozuje dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska.

Tento rozpočet žiadne problémy nerieši, len navodzuje nové. Aj preto každý, komu na vzdelávaní a výskume záleží, by nemal za takýto návrh rozpočtu verejnej správy zdvihnúť ruku. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz v rozprave vystúpi pán István Pásztor, pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

I. Pásztor, poslanec: Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, rozpočet verejných financií na roky 2008 až 2010 konkretizuje predstavy vlády o jej hospodárení až do konca volebného obdobia. V porovnaní s tým, čo sa od súčasnej vlády čakalo pri jej nástupe do funkcie, ale aj v porovnaní s tým, ako vláda dnes prezentuje svoju vlastnú politiku verejnosti, prináša rozpočet mnohé prekvapenia.

Základný parameter rozpočtu, jeho deficit, je nastavený v budúcom roku na 2,3 % HDP. Pri mimoriadne rýchlom raste slovenskej ekonomiky by vláda mala byť ambicióznejšia. Nedostatočné znižovanie deficitu bude začiatkom budúceho roku určite kritizovať aj Európska komisia. Navrhovaný deficit nie je dôvodom na oslavy, nemožno ho však považovať ani za zásadný problém.

Veľa o každej vláde hovorí celkový objem prostriedkov, ktoré plánuje prerozdeľovať prostredníctvom verejných financií. Tento parameter určuje, akú významnú úlohu bude hrať štát v danej ekonomike. Vláda navrhuje postupne znižovať podiel verejných výdavkov z tohtoročných 36,6 % HDP až na 34,7 % HDP v roku 2010. Tento trend sa deje i napriek obrovským príjmom z eurofondov, bez ktorých by verejné výdavky dokonca postupne klesli až na 31,2 % HDP. Za takýto vývoj by sa skutočne nemusela hanbiť nijaká pravicová vláda v Európe. To, že takýto rozpočet predložil do NR SR premiér Robert Fico, ktorý každodenne hovorí o posilňovaní úlohy štátu, je prekvapujúce.

Napriek tomu, že nastavenie základných parametrov rozpočtu na nasledujúce tri roky považujem v zásade za správne, predložený rozpočet je zlý pre Slovensko, škodlivý v dvoch veľmi dôležitých oblastiach. Prvou je to, že rozpočet je významne závislý od jednorazových príjmov, ktoré nebude možné v budúcnosti opakovať. Druhým problémom je nastavenie výdavkových priorít, ktoré nesmerujú ani k zabezpečeniu dlhodobej prosperity Slovenska, ktoré žiada opozícia, ale ani neprinášajú budovanie sociálneho štátu, ktorý prezentuje vláda. Vláda zvýši rôznymi jednorazovými spôsobmi svoje príjmy o viac ako 12 mld. korún, vďaka čomu bude môcť v roku 2008 relatívne výrazne zvýšiť aj objemy výdavkov štátneho rozpočtu. Tie narastú oproti tomuto roku až o 9,6 %, čo pri predpokladanej inflácii na úrovni 2 % šetrením iste nazvať nemožno. Či však dokáže vláda skutočne šetriť v nasledujúcich rokoch, keď sa tieto príjmy už nebudú opakovať, uvidíme až pri nasledujúcich dvoch rozpočtoch.

Veľmi zaujímavou položkou rozpočtu je objem očakávaných dividend. Hoci vláda verbálne húževnato bojuje s energetickými monopolmi, v rozpočte očakáva príjem 18,7 mld. korún z dividend, čo je o 5 mld. korún viac, ako to bolo v roku 2006. Keďže štát vlastní tieto firmy približne len z polovice, znamená to, že vláda očakáva nárast ziskov energetických firiem oproti minulosti o 10 mld. korún. Vynára sa otázka, aká je teda skutočná politika vlády voči týmto firmám.

Rozpočet počíta aj so zvýšenými príjmami z titulu odchodu ľudí z 2. piliera, čo má priniesť dodatočných 3,5 mld. korún. Časť týchto zdrojov sa získa tým, že ľudia nebudú po prestupe platiť mesačne odvody na svoje osobné účty, ale do Sociálnej poisťovne. Ešte horšie je však to, že vláda do budúcoročného rozpočtu zakomponovala aj približne 2,5 mld. korún, ktoré si ľudia usporili už v predchádzajúcich rokoch. Tieto zdroje sa majú v budúcom roku previesť na účty Sociálnej poisťovne, ktorá ich rovno plánuje minúť na výplaty súčasných dôchodcov. Je to skutočne zvláštna sociálna politika.

Vážené dámy a páni, rozpočet počíta aj s dodatočnými zdrojmi z dane z príjmu na základe zdanenia opravných položiek, čím sa zvýšia príjmy v rokoch 2008 a 2009 vždy o cirka 2,7 mld. korún. Problém je v tom, že táto operácia zvýši príjmy v najbližších dvoch rokoch, ale v nasledujúcich rokoch, naopak, rozpočet o tieto príjmy príde. V najbližších dvoch rokoch sa jednoducho zdania tie položky, ktoré by sa inak zdaňovali až v rokoch nasledujúcich. Každá zodpovedná vláda by takéto jednorazové príjmy mala využiť len na zníženie dlhu, a nie na financovanie bežných výdavkov.

Rozpočet počíta aj s významnými predajmi štátneho majetku. Bez ohľadu, či sa tie predaje pomenujú ako privatizácia alebo hocijako inak, rozpočet očakáva, že takto získa v budúcom roku 2,3 mld. korún.

Vďaka uvedeným príjmom bude mať vláda v budúcom roku na rozdeľovanie relatívne slušný balík zdrojov. Víťazmi súboja pri jeho delení sa celkom jednoznačne stali poľnohospodárstvo a životné prostredie. Ministerstvo pôdohospodárstva dostane medziročne navyše takmer 11 mld. korún. Ministerstvo životného prostredia si polepší oproti tomuto roku 4,3 mld. korún. Hoci tento rezort zvýšenie výdavkov potrebuje, obrovský medziročný nárast aj bez eurofondov, je to 82 %, je v porovnaní s inými kapitolami ťažko pochopiteľný. V budúcom roku si výrazne prilepší aj ministerstvo financií, o 2,4 mld. korún, teda o 28 %. Ministerstvo vnútra si prilepší o 3,9 mld. korún, vyše 18 %. Hoci pri Úrade vlády sa nárast meria len v stovkách miliónov, percentuálny rast výdavkov o 47 % oproti roku 2006 svedčí jasne o tom, kde sú priority vlády. Uvádzané kapitoly môžu byť s rozpočtom veľmi spokojné.

Omnoho horšie je to s inými oblasťami, napr. s podporou rodiny, ktorá je hlavnou témou každého príhovoru predsedu vlády o sociálnom štáte. Na príspevok pri narodení prvého dieťaťa je v rozpočte vyčlenených 245 mil. korún. Na prídavok na dieťa, ktorý je základným nástrojom podpory rodiny, je však vyčlenených v budúcom roku len 8,5 mld. korún, kým v roku 2006 to bolo 9,3 mld. korún. Ďalšou rodinnou položkou v rozpočte je rodičovský príspevok, ktorý by sa mal podľa vládneho programu zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy. V rozpočte o tom nie je pre istotu ani zmienka, pričom zvýšenie súčasnej úrovne 4 560 korún na 8 100 korún by si vyžadovalo vyše 4 mld. korún.

Ďalšou témou môže byť podpora invalidov, teda tých, ktorí sú na pomoc štátu skutočne odkázaní. Výdavky tejto časti rozpočtu zostali presne na úrovni roku 2006, teda na 5,8 mld. korún. Celkové medziročné zvýšenie výdavkov rezortu sociálnych vecí o 2 % hovorí o reálnosti sociálnej politiky omnoho viac ako prázdne reči vládnych politikov.

V podobnej situácii je aj podpora bývania, kde je hlavnou témou prezentácie vlády bonifikácia hypoték pre mladých. Ročne na ňu ide z rozpočtu pár stoviek miliónov korún. To však nie sú dodatočné peniaze na podporu bývania, ale ide len o presun z iných nástrojov podpory bývania. Celkovo totiž podpora bývania zo štátneho rozpočtu klesla zo 6,6 mld. korún v roku 2006 na 5,9 mld. korún v roku 2010.

Skutočnou prioritou vlády, žiaľ, nie je ani školstvo. Vládny program, podľa ktorého má financovanie školstva dosiahnuť 5 % HDP, a predložený rozpočet nemajú nič spoločné. Priemerný plat v školstve sa má napr. zvýšiť na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve, v skutočnosti plat priemerného zamestnanca v regionálnom školstve presne z tohtoročných 90,2 % v budúcom roku na 89,9 % priemerného platu v slovenskej ekonomike. V roku 2006 to bolo pritom ešte 90,5 %. Podobne to vyzerá s financovaním vysokého školstva. Kým v roku 2006 išlo z verejných zdrojov do vysokého školstva 14,1 mld. Sk, čo bolo 0,86 % HDP, v budúcom roku to bude 13,9 %, teda len 0,7 % HDP.

Konkrétnych tém na diskusiu poskytuje rozpočet verejných financií na roky 2008 až 2010 množstvo. Tento dokument je ukážkovým príkladom toho, že znižovanie deficitu je síce veľmi dôležitým faktorom pri hodnotení kvality verejných financií, ale ani zďaleka nemôže byť jediný. Daňoví poplatníci síce môžu byť spokojní so spomaľovaním zadlžovania štátu, pri podrobnejšom štúdiu rozpočtu by však bola zrejme veľká väčšina z nich rozčarovaná z toho, akým spôsobom sa vláda rozhodla rozdeliť ich dane medzi jednotlivé oblasti. Ďakujem za pozornosť. Skončil som. (Potlesk.)