M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš a pripraví sa pán poslanec József Berényi.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem tak netradične možno v rozprave k rozpočtu. Včera tu pán premiér hovoril o kríze parlamentarizmu. Neviem, či je toto, čo sa tu deje dnes, traja poslanci vládnej koalície, osamotený pán minister, žiaden člen vlády. Prosím vás, vy, čo ste tu prítomní, odkážte svojim kolegom, že minimálne je to neúcta k zákonu roku, k pánovi ministrovi, k rozpočtu ako takému.
Teraz k rozpočtu. Rozpočtu verejnej správy na rok 2008 až 2010 možno na prvý pohľad vyčítať takmer presne to isté, čo kritizovala naša strana, ale aj opozícia pred rokom pri schvaľovaní podobného dokumentu. Vláda ťaží z vysokého hospodárskeho rastu, ktorý sama neovplyvnila, čo prináša vyššie príjmy štátneho rozpočtu, ale aj iných subjektov verejnej správy, najmä Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, samospráv. Keďže príjmy rastú a zvyšuje sa základňa na výpočet celkového schodku verejného sektora, deficit verejných financií klesá. Mohol by určite klesať rýchlejšie. Ja som to kritizoval aj v minulých rokoch, aj za našej vlády. Dnes dodatočné príjmy sa doslova a do písmena prejedajú. Rozpočtu chýbajú priority, ak za ne nepovažujeme napr. neobvyklú štedrú podporu jedného druhu podnikateľských činností, podnikania na pôde alebo vianočné príspevky pre dôchodcov. Ak vláda používa argument, že priority sú a je ich dostatok, tak potom v skutočnosti nie sú, lebo veľa priorít, to nie sú žiadne priority. O tom tu už dnes bolo hovorené. Vláda sa nevenuje oblastiam, ktoré sú veľmi dôležité na udržanie vysokého hospodárskeho rastu a zvyšovania životnej úrovne. Myslím tým najmä na školstvo, vedu, inovácie.
Toľko všeobecný pohľad na vec, avšak pri podrobnejšom skúmaní predložených podkladov a iných vládnych aktivít si nemožno oproti minulému roku nevšimnúť niekoľko významných zmien, zmien k horšiemu. Všimnime si projektované príjmy verejnej správy na budúci rok a zistíme niekoľko skutočností. Chcem podčiarknuť alebo podporiť to, čo hovoril Ivan Mikloš vo svojom príhovore. A ocenil ministerstvo financií tým, že odhad príjmov sa deje na základe odbornosti, čo potvrdzujem, avšak daňové príjmy verejnej správy sú projektované oveľa napätejšie, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Možno sa ministerstvo financií spolieha na lepší vývoj hospodárstva, ako uvádza vo východiskách, aby malo určitú rezervu. Nič to na veci ale nemení, že napätosť je vyššia ako v ostatných rokoch. Kým v roku 2005 boli skutočné príjmy o 29 mld. korún vyššie, ako sa očakávalo, v roku 2007 to bude len o 6 mld. a výsledok v roku 2008 je otázny. Čiastočne to avizujú aj odhady renomovaných inštitúcií v poradnom výbore pre makroekonomické analýzy k prognózam ministerstva financií. V minulosti bývalo bežné, že odhady ministerstva sa označovali za opatrné, konzervatívne, dnes sa prikláňajú skôr k hodnoteniu ako realistické. Prvý raz sa môže stať, že skutočné príjmy budú nižšie ako príjmy projektované. Ministerstvo financií siaha na rezervy.
Z krátkej analýzy, ktorú som si urobil za predchádzajúce roky, vychádza relatívne nízka úspešnosť odhadu daní z príjmu fyzických osôb. Vyplýva to hlavne z neustávajúcich zmien v tejto oblasti. Je to hlavne najskôr zavedenie progresívnej dane, potom rovná dať, potom znova komplikovaná progresívna daň. Ďalej sú tu dopady zmien v sociálnej oblasti, daňové bonusy, nevypočítateľný objem darovania dvojpercentnej daňovej povinnosti. Systém daní z príjmov fyzických osôb by sa mal naspäť ustáliť, nielen pre lepší odhad príjmov štátu, najmä samospráv, kam väčšina z výťažku z týchto daní putuje, ale pre lepšie rozhodovanie a komfort občanov. Jednoduchý výpočet čistého príjmu motivuje občana usilovať sa viac zarábať, lebo si vie dostatočný čistý príjem ľahšie vypočítať. A vyššia aktivita občanov zas vedie k vyšším daňovým odvodom a zlepšuje príjmy samospráv.
Veľkou neznámou pre daňové príjmy sú investičné stimuly. Tvorca návrhu rozpočtu verejnej správy túto neurčitosť sám priznáva. Citujem: "Otázna ostáva výška možného čerpania daňových úľav veľkých subjektov pôsobiacich v automobilovom a hutníckom priemysle, ako i prípadné poskytnutie daňových úľav existujúcim daňovým subjektom, pri ktorých by čerpaná úľava predstavovala výpadok na dani z príjmov právnických osôb, nakoľko v minulosti daň platili." Tvorca nespomína, či pri zostavovaní rozpočtu bral do úvahy už vlaňajšie odpustenie daní pri podpore 45 projektov za takmer 10 mld. korún, a rovnako neuvádza, ako sa bude správať pri návrhoch nových stimulov, o ktorých reálne uvažuje vláda.
Na rozdiel od minulosti, keď zohrávalo aktívnu úlohu strážcu kasy ministerstvo financií, dnes sa dostáva do roly posluhovača vlády. V daňových príjmoch sa ráta s položkami, ktoré sú ťažko kvantifikovateľné. Ide najmä o nové príjmy, s ktorými sa počíta po zmene zákona o dani z príjmu ohľadne limitovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam vrátane bánk a obmedzenia tvorby daňovo uznaných technických rezerv v poisťovniach. Ten zákon sme schvaľovali včera.
Ministerstvo financií považuje za najväčšie riziko pre príjmy štátneho rozpočtu ceny energií. Sú dosť ťažko vypočítateľné, lebo súvisia so svetovým nepredvídateľným pohybom cien ropy. Navyše vláda sa ich umelo snaží udržiavať na nízkej úrovni, a to tým spôsobom, že nepriamo preberá funkciu regulačného úradu a napáda dodávateľov energií.
Granty a transfery tvoria pätinu príjmov štátneho rozpočtu. V budúcom roku majú byť transfery v rámci verejnej správy vo výške 19 mld. korún. Tvorí ich najmä transfer zo štátnych finančných aktív. Ide o príjmy z dividend, z podnikov s majetkovou účasťou, Fondu národného majetku, ktoré sa po posilnení štátnych finančných aktív následne stanú príjmom štátneho rozpočtu.
Štát čerpá dividendy dominantne z energetických firiem. Preto možno očakávať, že tlak vlády na znižovanie ziskov energetických firiem ohrozí aj podiely štátu na zisku. Podobne negatívne môže pre štát dopadnúť aj znižovanie zisku v dôsledku svetového rastu cien energií.
Za zdvihnutie obočia stoja aktuálne výsledky vývoja verejných financií. Pri hodnotení troch štvrťrokov ministerstvo financií nehýri optimizmom. V komuniké k posudzovaniu materiálu vláda uvádza, že "by do konca roku 2007 nemalo dôjsť k žiadnym opatreniam nad rámec schváleného rozpočtu, ktoré by mali dodatočný negatívny dopad na saldo verejnej správy". "Ministerstvo," opäť citujem, "nevidí priestor pre navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu o povolené 1 % v zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok 2007." Toto je vážny signál. Hospodárenie štátu sa vláde vymyká z rúk. Ak by nebolo ekonomickej konjunktúry, bolo by asi zle.
Potvrdzuje sa, že daňové príjmy sú nezvyčajne napäté. Priznáva to samo ministerstvo financií. Hoci ekonomika rastie vysokým tempom, zvyšovanie dane tomu nezodpovedá, najmä čo sa týka dane z pridanej hodnoty. Jej výnos ministerstvo v priebehu roka už druhý raz korigovalo, celkovo takmer o 3 mld. korún.
Nebezpečné sú aj dane z príjmov právnických osôb, kde je ziskovosť ovplyvnená viacerými, neraz externými vplyvmi. Ministerstvo financií v posudzovanom materiáli priznáva, že "podstatný dopad na výnos dane z príjmov právnických osôb by malo čerpanie daňových úľav podnikmi, ktoré už v minulosti daň platili, preto vôbec netreba podceňovať plánované investičné stimuly vo forme daňových úľav, o ktorých sa hovorí v zákone, ktorý sme nedávno prijali v tejto snemovni".
O výdavkoch tu hovorili moji predrečníci, tak sa ich dotknem len kratšie. Tu chcem tiež upozorniť na niektoré Jóbove zvesti. Výdavky síce stúpajú nižším tempom ako príjmy, o 4 percentuálne body, ale mohli by stúpať aj pomalšie, čím by sa vytvoril priestor na rýchlejšie dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejných financií, čo by mal byť cieľ. Súčasný vysoký ekonomický rast to totiž umožňuje. Cestou je zefektívňovanie výdavkov a ich rozumnejšie prerozdelenie. Stále sa dostatočne nepoužíva programové rozpočtovanie, keď sa má hodnotiť nie napĺňanie kasičiek jednotlivých rezortov podľa ich politického obsadenia, ale keď sa majú zostaviť programy na rozumné využitie prostriedkov s následnou kontrolou. Jediným ukazovateľom úspešnosti musí byť efektívnosť ich využitia.
Transparentnosť je pre vládu neznámy pojem. Poskytovanie informácií o nakladaní s prostriedkami je úbohé, informácie sa zámerne utajujú. Svojvôľa pri vynakladaní prostriedkov na ministerstvách je stále vysoká. Výrazne by pomohla povinnosť pravidelne uverejňovať podrobné informácie o nakladaní s prostriedkami na internetových stránkach jednotlivých ministerstiev. Napokon nejde o žiadnu prehnanú požiadavku. Smer vo svojom volebnom programe sľúbil "zvýšiť transparentnosť poskytovania štátnej pomoci centrálnym zverejňovaním jej príjemcov". Nič takéto nebolo doteraz vytvorené. A by to pomohlo napr. v pôdohospodárstve, kam tečú nehorázne peniaze.
Kvalitné verejné obstarávanie pri raste prerozdeľovaných peňazí cez eurofondy je kľúčovou podmienkou na zefektívnenie výdavkov. Žiaľ, v systéme verejného obstarania sa nedeje prakticky nič, hoci sa k nám bude hrnúť v najbližších rokoch 400 mld. Sk z Bruselu a vláda bude musieť spolufinancovať veľké projekty.
Aj pri výdavkoch pripojím jeden bod z aktuálnych výsledkov vývoja verejných financií za posledné tri štvrťroky. Vláde začínajú utekať samosprávy. Župy si tento rok neplánovane požičali vyše 3 mld. korún. Ministerstvo financií potvrdzuje, že župy to s úvermi tento rok prehnali a vláda sa na tento stav iba bezmocne prizerá. Chcem podotknúť, že ako poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja viem, akým spôsobom sa ide zadlžiť župa na budúci rok. A podľa informácií môže narásť minimálne dvakrát zadlženosť roku 2008. A otázne je, ako sa vyvíja hospodárenie obcí, teda miestnych samospráv, kde ide o jednu veľkú neznámu.
Chcel by som sa vyjadriť k jednej veci, ktorú tu ešte, ak som dobre počúval, nespomenul ani jeden poslanec. A to je regionálny rozvoj.
Vo vládnom programe je záväzok vlády stierať alebo zotierať regionálne rozdiely na Slovensku. V prachu však ostávajú silné reči o vyrovnávaní týchto rozdielov, pretože v prvom rade ide len o peniaze. To sa napokon potvrdilo už vlani v októbri pri vládnom aktualizovaní Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Rezortný alebo skôr politicko-rezortný boj o kompetencie pri prerozdeľovaní európskych fondov bol tvrdý, ale skončil sa v koaličnej dohode. Tých 400 mld. korún vládnych politikov skôr spojilo ako rozdelilo, o dnešku neviem.
Málo sa hovorí o tom, že zo spomenutého zasadnutia vlády vyplynula pre ministra výstavby a regionálneho rozvoja úloha aktualizovať návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja a predložiť ho na rokovanie vlády do konca roku 2006. Máme koniec roka 2007 a zatiaľ o novom návrhu zákona nerokovala ani vláda, nieto ešte parlament, a to asi preto, že nie je dôležitý. Reči o proklamovanom znižovaní regionálnych rozdielov ostávajú len rečami. Peniaze v rukách politikov je to najdôležitejšie.
Jediný vážny krok vládnej koalície v avizovanom znížení regionálnych rozdielov vidím v aktivitách okolo investičných stimulov, ale nie k lepšiemu. Už zakrátko po prerozdelení Národného strategického referenčného rámca vláda aktualizovala platné pravidlá o poskytovaní regionálnej pomoci investorom do konca roka, rýchlo schválila podporu 46 projektov v hodnote takmer 10 mld. Sk. Lenže aká to bola regionálna pomoc? Týchto prostriedkov smerovalo vyše 60 % na západné Slovensko, 25 % na stredné a zvyšných chudobných 15 % na východné Slovensko. Teda išlo to presne opačne, ako by boli požiadavky na zotieranie regionálnych rozdielov. Štátne peniaze podporili bohaté oblasti Slovenska v oveľa väčšej miere ako chudobné.
Pred mesiacom schválil tento parlament úplne nový zákon o investičnej pomoci. Jeho tvorca, ministerstvo hospodárstva, ho označuje za "prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike", pričom podmienky a limity na poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú upravené "diferencovane podľa odvetvia regiónu pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch". Ak sa bude podľa nového zákona postupovať v prípade minulého roka, tak nám pánboh pomáhaj.
Neverím, že uplatňovaním tohto zákona prispejeme k znižovaniu regionálnych rozdielov, lebo pekné slová jeho tvorcu, ktoré som pred chvíľou prečítal, nie sú úprimné, pretože znenie zákona smeruje úplne inam. Zákon je zahmlený. Na rozdiel od minulosti dáva oveľa viac právomocí subjektívneho rozhodovania a rozplýva sa v prioritách. Už nepozná jasnú mapu, ktorá delila Slovensko podľa výšky nezamestnanosti v jednotlivých okresoch na tri zóny. Tam, kde bola nezamestnanosť najvyššia, boli podmienky pre vstupujúce investície najpríťažlivejšie. Mapu nahradí múdre rozhodnutie vlády, ktoré bude stanovovať maximálnu "intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky". Ktovie, ako často sa bude táto intenzita meniť a aké parametre si vláda vyberie, aby nasmerovala investorov do rozličných kútov krajiny. Môže sa stať, že spriaznený investor tak dobre zapôsobí na vládu, že tá nebude váhať zmeniť intenzitu zo dňa na deň.
Črtá sa neuvážené mrhanie prostriedkami, a to v čase, keď rast slovenskej ekonomiky láme európske rekordy. Vychádzajúc z nedávnej minulosti vláda bude pravdepodobne štedro rozdávať najmä daňové úľavy, lebo tie nevidno hneď, vyplávajú na povrch až v budúcnosti. Hrozí subjektívne posudzovanie pomoci a s tým spojené deformovanie podnikateľského prostredia. A napokon, obavy z nových investičných stimulov vyjadrilo nedávno v správe o makroekonomickom vývoji za tri štvrťroky a výhľade do konca roku 2007 samo ministerstvo financií, keď varovalo, že "podstatný dopad na výnos dane z príjmov právnických osôb by malo čerpanie daňových úľav podnikmi, ktoré už v minulosti daň platili". Podobne varuje v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010.
Zhrnuté. Vláda to so znižovaním regionálnych rozdielov nemyslí vážne. Jej reči sú prázdne. Skutky hovoria o inom. Investičné stimuly v jej chápaní sú náchylné na zneužitie. Môžu ohroziť aj verejné financie. A nakoniec nepomôžu chudobným regiónom, ale spriazneným lobistom.
Vážené kolegyne, kolegovia, ešte veľmi krátko. Na záver by som chcel poprosiť pána spravodajcu, navrhujem, aby sa o každom bode spoločnej správy hlasovalo individuálne. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec József Berényi, pripraví sa pán poslanec Pavol Prokopovič.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja musím začať trošku nezvyčajne, lebo považujem to, čo sa teraz deje v parlamente, za dehonestáciu štátneho rozpočtu, sú to debaty o štátnom rozpočte, dehonestáciu parlamentu, že z vládnej koalície takmer nikto tu nie je, česť výnimkám, čo tu sú. A stáva sa to druhýkrát počas zasadnutia parlamentu v novembri. Kolegovia odišli z rokovania, keď sme hovorili o vyslovení nedôvery predsedovi parlamentu. A odchádzajú aj vtedy, keď hovoríme o štátnom rozpočte. Neviem, či je to práve tá nová politická kultúra, čo chce zaviesť vládna koalícia, čo nám sľúbili. Neviem, kde sú kolegovia z vládnej koalície. Možnože sedia spolu na Koaličnej rade a riešia veci. Možnože práve teraz jedia to prasiatko, čo predseda Mečiar daroval kedysi predsedovi vlády ako dar v mene priateľstva HZDS k Smeru.
Ale teraz k veci. Rád by som aj ja hovoril trošku o štátnom rozpočte. A napriek tomu, že skrátim môj príhovor, nakoľko nie sú tu kolegovia, vážený pán minister, vás som zabudol osloviť, ospravedlňujem sa za to, a jednak aj z toho dôvodu, že pán poslanec Fronc veľmi výstižne hovoril o tom, o čom som chcel hovoriť aj ja, a to je podpora vedy a výskumu, predsa by som poukázal aj ja na to, že v programovom vyhlásení vlády figuruje 0,8 % z HDP podpory na vedu a výskum a momentálne sme na úrovni, pán minister, 0,44 % z HDP. Teda otázka je relevantná, že ako chcete dobehnúť vaše programové vyhlásenie, ako chcete splniť vaše programové vyhlásenie do roku 2010. Nemôžem nepoukázať zase na to, aké boli predvolebné sľuby jednotlivých politických strán. Strana Smer vtedy sľubovala 0,8 % z HDP, čo zase je totožné s cieľom v programovom vyhlásení vlády. Hnutie za demokratické Slovensko bolo trošku odvážnejšie, nakoľko navrhovali zvyšovanie stupňa na 1,5 % z HDP. Ale najviac sa mi ľúbi volebný program Slovenskej národnej strany, nakoľko oni navrhovali 3,4 % z HDP na vedu a výskum. Keď som si to pozrel trošku presnejšie, tak som si vypočítal, že znamená to zhruba 65 mld. Sk na podporu vedy a výskumu. Skutočne som zvedavý, ako kolegovia zo Slovenskej národnej strany dospeli k takémuto číslu, nakoľko 65 mld. na vedu a výskum podľa mňa je absolútne nezrealizovateľný cieľ. Keby tu boli, tak by som sa ich spýtal, ako došli na toto číslo, a) možnože je to len preklep, b) sa nevyznajú v makroekonomických číslach a zdalo sa im, že 3,4 % z HDP naznačuje také menšie číslo. A pôvodne som chcel povedať, nie je tu adresát, že možnože poverili nejakého maďarského experta, aby pripravil túto časť volebného programu, a mal taký hnusný maďarský akcent, že došlo k nedorozumeniu pri komunikácii kolegov Slovenskej národnej strany a experta.
Po druhé, by som rád poukázal aj na to, že niektoré rezorty zaznamenávajú veľmi vysoký nárast vo výdavkovej časti rozpočtu. Štátny rozpočet totiž odzrkadľuje nielen priority vlády, ale výstižne ukazuje, do ktorých oblastí chce investovať a z ktorých chce uberať vláda, ale poukazuje aj na postavenie jednotlivých ministrov v rámci vlády Slovenskej republiky. Na základe prerokúvaného návrhu dnes vieme, že zrejme najsilnejším človekom po predsedovi vlády je v súčasnosti minister kultúry pán Marek Maďarič, nakoľko jeho rezort sa môže tešiť medziročnému prírastku výdavkov v objeme 26,6 %. Možno nie náhodou už dlhšie sa o tom hovorí, že je možným nástupcom na post predsedu vlády v budúcnosti. Môžeme len smutne konštatovať, že pán Maďarič nie je momentálne ministrom školstva alebo zdravotníctva, lebo tieto rezorty by podobný nárast ako kultúra pravdepodobne potrebovali ešte viac. Druhým najsilnejším človekom do jeho odvolania pravdepodobne vďaka silnému tlaku HZDS bol minister pôdohospodárstva pán Miroslav Jureňa. A preto mi vo sfére politických špekulácií dovoľte poznamenať, že v dôvodoch jeho odvolania možno hľadať aj to, že nie je jedno, kto bude pred očami poľnohospodárov stelesňovať takéto obrovské navýšenie, ktorý politik a ktorý politický subjekt bude zúročovať takéto enormné navýšenie prostriedkov v oblasti poľnohospodárstva. Po odvolaní ministra Jureňu a po nástupe menej skúsenej ministerky pani Kramplovej má HZDS oveľa menšie schopnosti tento svoj rozpočtový úspech na verejnosti predať. Značnú silu v rámci vlády podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu má ešte pán minister vnútra Kaliňák, ktorý zaznamenáva 30,6-percentný nárast, minister dopravy pán Vážny, tam je to 13,5 %, a minister obrany pán Kašický. Možno keby sme boli spravili anketu poslancov, aby určili poradie ministrov podľa ich súčasnej váhy vo vláde, to poradie by bolo pravdepodobne veľmi totožné.
Dovoľte mi preto, aby som k téze pána poslanca Ivana Mikloša, že účelom tohto návrhu štátneho rozpočtu je najmä uspokojenie veľkých ekonomických lobistických skupín, ako sú developeri, informatici a možno poľnohospodári, pridal aj ďalší cieľ v zmysle uspokojenia vplyvných politikov, členov vlády zo strany Smer, a posilnenia ich pozície na slovenskej politickej scéne. Vieme ale všetci, že vnútornú štruktúru poradia priorít štátneho rozpočtu by mali určovať reálne potreby štátu. A dnes je to pravdepodobne školstvo a zdravotníctvo, a reálne potreby obyvateľov ako napr. valorizácie prídavkov na deti, a nie niektoré položky v oblasti poľnohospodárstva.
Práve moju túto tézu, že prebieha rozpočtové uspokojenie silných straníkov zo strany Smer, potvrdzuje aj fakt, že jedno jediné ministerstvo, jedno jediné ministerstvo, ktoré nezaznamenáva nárast výdavkov v roku 2008, ale naopak, zaznamenáva ich pokles, je práve Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, na čele ktorého je nestraník Ján Kubiš, ktorý sa na predvolebnej kampani strany Smer pravdepodobne nebude aktívne zúčastňovať. V konkrétnych číslach to znamená asi tak, že kým v roku 2006 ministerstvo zahraničných vecí ešte disponovalo výdavkami v objeme 3,717 mld. Sk, v roku 2006 už zaznamenávame pokles výdavkov v objeme 3,555 mld. Sk a na tento rok sú na výdavky tejto kapitoly naplánované už len 3,54 mld. Sk, to je pokles o 175 mil. Sk porovnajúc to s rokom 2006. Treba ďalej poznamenať, že pokles sa týka najmä bežných výdavkov, nakoľko kapitálové výdavky aj v tomto rezorte sú navýšené zhruba o 100 mil. Sk, developeri boli úspešní aj pri tomto rezorte.
Práve z týchto dôvodov sa obraciam na vládu Slovenskej republiky, prečo znehodnocuje zahraničnú službu Slovenskej republiky. Nepodložená redukcia počtu pracovníkov na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky vďaka podfinancovaniu môže výrazným spôsobom oslabiť zastupovanie Slovenska v medzinárodných organizáciách a v jednotlivých štátoch sveta. Podotýkam, že skôr či neskôr bude musieť Slovensko prevziať aj predsednícku funkciu v Európskej únii, keď veľmi dôležitú koordinačnú úlohu budú musieť vykonávať všetky naše veľvyslanectvá v zahraničí, nakoľko Európska únia nefunguje len v Bruseli a Štrasburgu, lebo koordinácie prebiehajú všade na svete medzi veľvyslancami členských štátov Európskej únie.
Strana maďarskej koalície je zo strany vládnej koalície často obviňovaná, že uprednostňuje stranícke záujmy pred štátnymi. Tento návrh rozpočtu však dokazuje, že popri plnení maastrichtských kritérií, čo aj my podporujeme a oceňujeme, vďaka účelovej podpore developerov a informatikov a vďaka účelovej podpore vyvolených straníckych ministrov podkopáva táto vláda postavenie Slovenska v zahraničných inštitúciách a v štátoch sveta. A my preto nebudeme hlasovať za tento rozpočet.
A na záver mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy.
Ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva zahraničných vecí, konkrétne programu Oficiálna rozvojová pomoc. S podobným návrhom som vyšiel aj v minulom roku, bohužiaľ, neúspešne. Avšak sme svedkami toho, že tento program má naplánovanú podobnú sumu, ako to bolo v minulom roku napriek tomu, že nás zaväzujú medzinárodné záväzky v rámci Európskej únie, aby sme navýšili aj bilaterálnu podporu rozvojovej pomoci. Na druhej strane program je nastavený tak, aby sme mohli podporovať nielen rozvojové štáty, ale aj mimovládny sektor a našich podnikateľov, ktorí tieto programy realizujú v rozvojových krajinách. Takže nie sú to vyhodené peniaze pre rozvojové štáty, ale ide to prostredníctvom našich mimovládnych organizácií aj podnikateľov.
Preto navrhujem v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, aby sme navýšili navrhnutých 165 mil. korún na 240 mil. s presunom z Rezervy vlády Slovenskej republiky.
Podobný návrh predložil aj zahraničný výbor parlamentu, avšak gestorský výbor tento návrh neodsúhlasil.
Ďalej, môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Navrhujem v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja účelovo určiť sumu 150 mil. korún na riešenie problematiky dobudovania rozostavaných základných škôl a školských zariadení, na nevyhnutné rekonštrukcie základných škôl a riešenie problematiky školských autobusov pre regionálne školstvo presunom z položky Rezerva predsedu vlády Slovenskej republiky.
Pôvodnú sumu 300 mil. Sk schválil výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu na svojom zasadnutí na základe odporúčania Združenia miest a obcí Slovenska na podobné účely. Avšak gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť. Preto prichádzame s novým návrhom, so zníženou sumou ohľadom 150-miliónového navýšenia tejto položky, aby sme mohli dosiahnuť určitý konsenzus v rámci Národnej rady Slovenskej republiky. Týka sa to kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky, a preto predpokladáme, že môžeme získať podporu aj poslancov Slovenskej národnej strany. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Berényimu za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami sa prihlásili pani Magdaléna Vášáryová, pán Gábor Gál. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením s faktickou poznámkou.
A dávam slovo pani Magdaléne Vášáryovej. Nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Súčasná koalícia, a v tom chcem podporiť môjho bývalého kolegu pána Berényiho, podceňuje význam zahraničnej politiky. A preto sa nemožno čudovať, že ministerstvo zahraničných vecí končí v rozpočte tak, ako to vidíme. Diskusia pri odvolávaní predsedu parlamentu pána Pašku ukázala, že dokonca pohŕda prípadným členstvom v Európskej socialistickej strane, pretože inak by inak diskutovali a inak by sa správali poslanci koalície v tomto parlamente pri odvolávaní. Predsa museli počítať s tým, že hore na balkóne sedia aj zástupcovia diplomatických zastúpení európskych štátov a už dnes majú správu, akým spôsobom sa pri tomto flagrantnom porušení ústavy správala vládna koalícia a vládna strana Smer.
Po druhé, už sme sa dávno presvedčili, a to niekoľkokrát, že so zahraničnopolitickými témami sa nedá veľmi ľahko populisticky argumentovať, pretože reakcia napr. z členských štátov NATO alebo Európskej únie príde okamžite. A dokonca sa môže zachvieť aj koruna pri zlej argumentácii. Takže zahraničná politika nemá byť používaná na populistickú propagandu. Načo by ministerstvo zahraničných vecí pre vládnucu stranu Smer bolo nejakou preferovanou oblasťou?
M. Hort, podpredseda NR SR: Váš čas vypršal, pani kolegyňa.
Teraz dostáva slovo posledný prihlásený s faktickou poznámkou k predrečníkovi pán Gábor Gál. Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Berényi presne poukázal na anomálie tohto štátneho rozpočtu, ktorý zohľadňuje všetky veci, ako sú kšefty, záujmy, vplyvy, len nie programové vyhlásenie vlády. A vonkoncom, ako on správne poukázal na to, vonkoncom neodzrkadľuje volebné programy koaličných strán. To je vidieť na tých číslach. Keď si prečítame volebné programy koaličných strán či SNS, či HZDS, či Smeru a zbadáme, aké sú tam čísla a aké čísla sa objavujú v štátnom rozpočte, tak niečo tu nesedí.
A keď už sme pri téme diplomacie. Odsunutie diplomacie v rozpočte na vedľajšiu koľaj je dôkazom tiež toho, že proste tu nastupujú iné záujmy. A ak určite v diplomacii biznis, pochybný biznis, nemá svoje miesto, tak ani v štátnom rozpočte ako diplomacia nemá svoje priority. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Predrečník chce reagovať? Nie. Ale áno, chce reagovať. Pán poslanec Berényi, nech sa páči.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo a ďakujem za pripomienky. Neviem, či za súčasnej situácie opozičné strany by nemali žiadať prestávku parlamentu a nemali by žiadať zasadnutie grémia, lebo nemyslím si, že takto má zmysel rokovať ďalej o štátnom rozpočte. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Pavol Prokopovič. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v rozprave, viackrát tu bolo spomenuté, že zákon roka sa zákon o štátnom rozpočte často nazýva, vyjadril k tej časti, ktorá sa dotýka rezortu dopravy, a z neho k tej časti, ktorá sa venuje osobitne výstavbe cestnej, železničnej a letiskovej infraštruktúry.
Musím priznať na úvod, že keď som najprv uvidel čísla, resp. výšku financií pre tieto oblasti na budúci rok, myslel som si, že budem gratulovať ministrovi dopravy k rozpočtu na budúci rok, pretože absolútne čísla sú na prvý pohľad, na prvý pohľad, vyššie, ako boli rozpočtované na tento rok, teda na rok 2007. Bol som vtedy presvedčený alebo mal som dojem, že vláda Slovenskej republiky si skutočne uvedomila, že výstavba infraštruktúry je skutočne jednou z priorít, a to nielen deklaratívne, populisticky, ale aj reálne. Môj počiatočný optimizmus pri podrobnejšom štúdiu predložených materiálov však postupne klesol a teraz ho môžem vyjadriť jediným slovíčkom, slovíčkom sklamanie, slovíčkami veľké sklamanie. Toto totiž nie je skutočný rozpočet, aspoň v oblasti výstavby infraštruktúry určite nie. Rozpočet by mal totiž obsahovať všetky, všetky, príjmy a výdavky, s ktorými sa v príslušnom období počíta, a s týmito aj plánovať, so všetkými.
Opakujem teda, toto nie je skutočný rozpočet výstavby infraštruktúry. Toto je podľa môjho názoru len nejaké dosadenie čísiel do kolónok podľa vzoru návrhu rozpočtu z minulého roku. Prečo? Tento predložený návrh totiž vôbec neobsahuje plánované zdroje na výstavbu infraštruktúry z európskych fondov na roky 2007 až 2013. A to sú zdroje, ktoré môžu byť svojou výškou podstatnou zložkou financovania výstavby infraštruktúry. Samozrejme, pán minister financií mi môže oponovať, že tieto prostriedky sú v inej časti štátneho rozpočtu, myslím, sú v časti Verejná pokladničná správa zatiaľ spolu a nie sú rozdelené.
Ja z toho neviním v žiadnom prípade ani pracovníkov na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorí majú v kompetencii prípravu svojej časti štátneho rozpočtu. (Hlasy z pléna.) Áno, áno, hovorím, je to v inej časti, ja len hovorím o tom rozdelení, pán minister, je rozdiel mať ich všetky nakumulované spolu a rozdiel v jednotlivých projektoch. Štyri roky som tam bol, tak viem, aký je rozdiel v tom, keď ich mám pohromade. A budem aj hovoriť, ako sa čerpajú. To nie sú prostriedky na účte. Takže neviním z toho týchto pracovníkov. Dokonca neviním z toho ani pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Neviním z toho ani pána ministra financií.
Chyba je podľa môjho názoru niekde celkom inde. Chyba je v neujasnení si jasnej koncepcie vlády Slovenskej republiky, chyba je v tom, že priority sa nestanovujú podľa nejakej koncepcie, podľa potrieb dlhodobého vývoja Slovenskej republiky, ale priority sa tvoria na základe prieskumu verejnej mienky. Budem to dokumentovať napr. na oblasti, práve oblasti rozvoja infraštruktúry. Najprv znosíme pod zem všetko, čo pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií urobila predchádzajúca vláda, termín ukončenia 2010, ktorý vyplýval z Aktualizácie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktorý v roku 2005 schválila vláda Mikuláša Dzurindu, vyhlásime za utópiu, tých, ktorí preferovali PPP projekty, a teda rozumné zapojenie súkromného kapitálu do výstavby, vyhlásime div nie za vlastizradcov. Stačí však, aby prieskumy verejnej mienky ukázali, že občania voliči si želajú postaviť diaľnice a rýchlostné komunikácie čím skôr a odrazu je termín 2010 absolútne reálny, veď je to, nakoniec, rok volieb, však, a PPP projekty sú zrazu pre výstavbu absolútnym záchrancom. Čo na tom, že to nie je celkom v súlade s programovým vyhlásením vlády? Ide predsa v prvom rade o preferencie, nie? To je teda trochu silný kotrmelec.
Ale poďme stručne, veľmi stručne, priamo k niektorým oblastiam štátneho rozpočtu.
Oblasť železničnej infraštruktúry. Túto oblasť by som z hľadiska navrhovaného štátneho rozpočtu nazval oblasťou stagnácie. Vychádzam pritom z toho, že prostriedky určené v roku 2008 na podporu modernizácie železničných dopravných ciest klesajú v roku 2008 oproti roku 2007 zo 4,35 mld. na 1,99 mld. Sk. Je mi jasné, že to zapríčinil aj fakt, že sme dočerpali niektoré fondy Európskej únie, samozrejme. Ale čo ďalej? Ten rozdiel v tom na výstavbu a na modernizáciu je jednoducho fakt, a nedá sa to iba zahmliť tvrdením, že ešte nie sú rozdelené prostriedky Európskej únie na ďalšie roky. Prostriedky z fondov Európskej únie nie sú totiž hotové finančné prostriedky, ktoré prídu na účet, dajú nám ich, že robte si s nimi, čo chcete. Spôsob ich čerpania je omnoho zložitejší. A obávam sa, že pri takomto prístupe k fondom Európskej únie, aký zvolila táto vláda, je čerpanie týchto fondov v nedohľadne.
Len pre ilustráciu. Pred chvíľou som aj naznačil pánovi ministrovi, že poviem niekoľkými vetami, ako skutočne sa tie fondy Európskej únie čerpajú, konkrétne ako sa čerpal Kohézny fond, štrukturálne fondy, fondy na cestnú infraštruktúru, pretože mnoho možno aj poslancov, ale aj určite prevažná väčšina občanov si predstavuje, že fondy Európskej únie sú finančné prostriedky, ktoré nám prídu na účet v určitej výške, že berte si ich a čerpajte si ich a dajte si ich, na čo potrebujete a podobne. Absolútne to tak nie je. Poviem to na konkrétnom príklade. Nám sa podarilo zo štrukturálnych fondov za rok a pol v rokoch 2005 a 2006 uhradiť iba niekoľko faktúr z financovania zo štrukturálnych fondov rýchlostnej komunikácie R1 na trase Hronský Beňadik - Žarnovica, a pritom práce boli v pokročilom štádiu, ale systém čerpania európskych fondov je nasledovný. Stavebná firma, napr. Doprastav, vystaví faktúru na základe schválených projektov odsúhlasených v Bruseli dávno predtým, ale po vykonaní prác vystaví faktúru. Tú faktúru pošle na Národnú diaľničnú spoločnosť. Tam v zmysle opatrení, ktoré prijala Európska únia, je potrebné to prekontrolovať. Musí to prejsť rukami mnohých úradníkov a pokračuje to ďalej na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tam to opäť prejde jednotlivými sekciami, zložkami. Všade to potrebuje určité podpisy, určitý čas. A ide to na ministerstvo výstavy a regionálneho rozvoja. Tam opäť ten istý kolobeh niekoľkotýždňový pokračuje ďalej. A až potom ide faktúra smerom do Bruselu. Faktúra príde do Bruselu. Úradníci ktorí ju dostanú, si ju preštudujú. A ak sa im len niečo na nej nevidí, a to sa stalo viackrát, mnohokrát, tu faktúru vrátia naspäť opäť tým istým postupom, ako došla k nim. Čiže sú ďalšie mesiace kým faktúra sa vráti naspäť. Naspäť sa vráti k tej stavebnej firme, ktorá sa na to pozrie a povie, že aj keď si myslíme, že máme pravdu, ale, dobre, keď toto vám tam chýba, tak to vyškrtneme. A opäť tým istým spôsobom sa ta faktúra dostáva do Bruselu a možno potom bude vyfinancovaná. Takže toto je skutočný kolobeh, ako sa to financuje z európskych fondov, ako sa prijímajú finančné prostriedky z európskych fondov. Nie je to z účtu voľne čerpaného.
Uvediem, aby som sa vrátil naspäť k železničným dopravným cestám, že prostriedky na modernizáciu železničných dopravných ciest na budúci rok sú reálne omnoho nižšie, ako to bolo v tomto roku. A to potrebujeme pokračovať v takých náročných akciách, ako je modernizácia tratí Trnava - Nové Mesto nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom - Púchov, Púchov - Žilina, Bratislava Rača - Trnava, Žilina - Teplička, dostavba zriaďovateľských staníc Bratislava filiálka, Petržalka, prepojenie koridorov, Čierna nad Tisou, modernizácia trate Poprad - Tatry, výstavba nástupísk, ich II. etapa, Kysak, modernizácia zabezpečovacieho zariadenia a podobne. Prostriedky z rozpočtu Európskej únie a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu ešte v rámci programovacieho obdobia 2004 až 2006, teda tie, ktoré sú tu zahrnuté v týchto 1,99 mld., sa musia ešte použiť aj na projekty peronizácie Železničnej stanice Prešov, dokončenie peronizácie Železničnej stanice Poprad Tatry, úseky Liptovský Mikuláš - Kysak - Košice a, ďalej, na projektové dokumentácie všetky a podobne. Takže podotýkam, že mnoho, mnoho, mnoho projektov ešte je potrebné z toho financovať, a pritom tých finančných prostriedkov je omnoho, omnoho menej, ako ich bolo doteraz. Podotýkam, že mnoho z týchto projektov je aj podmienkou zaradenia našich železničných sieti do medzinárodných koridorov siete TEN.
Oblasť letiskovej infraštruktúry. Túto oblasť by som dokonca nazval z hľadiska štátneho rozpočtu tzv. banánovou oblasťou. A po nasledujúcich riadkoch bude, myslím, každému, kto bude chcieť, jasné, prečo som to takto nazval. Na rok 2008 sa pre leteckú dopravu a na infraštruktúru uvažuje s bežnými transfermi vo výške 100 mil. korún, z toho na zabezpečenie bezpečnej prevádzky letiskovej infraštruktúry 38 mil., správu, údržbu, zhodnocovanie letiskovej infraštruktúry 15,3 mil. korún, bezpečnostnú ochranu letísk 40 mil. korún, kompenzáciu nákladov spojených s poskytovaním leteckých navigačných služieb oslobodených od odplát 6,6 mil. korún, bežné výdavky 60 mil. korún. Teda, ako som tu teraz uviedol, nie je ani jedna jediná koruna slovenská na investície na letisku. Pán minister dopravy, ak by tu bol, rád by som sa ho spýtal, kde sú tie jeho bombastické vyhlásenia o tom, že štát bude do letiska investovať tak, že budeme konkurovať Viedni, že štát sa vie o letisko lepšie postarať ako strategický investor a podobne. Ešte raz podotýkam, nie je to ani jedna jediná koruna investícií. Nemôžem to nazvať inak ako podvod storočia na slovenských občanoch. Alebo je pravda to, čo sa objavilo v rakúskych, nemeckých médiách aj predvčerom, aj minulý týždeň, že prenájom bratislavského letiska rakúskemu kolegovi, teda rakúskemu letisku vo Schwechate, za ponižujúcich a ekonomicky nevýhodných podmienok je na spadnutie a kalkuluje sa už s tým dokonca aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu? Som presvedčený, že už najbližšie dni nám dajú odpoveď na túto otázku.
Na záver som si nechal oblasť výstavby cestnej infraštruktúry. Túto oblasť by som z hľadiska návrhu budúcoročného rozpočtu nazval oblasťou populizmu a šliapania po vlastných slovách.
Celkovo sa prostriedky pre Národnú diaľničnú spoločnosť znižujú z 15,046 mld. na 13,048 mld. korún, teda priamo v Národnej diaľničnej spoločnosti je to pokles o 2 mld. korún. To je fakt a ten sa nedá vykompenzovať ani ďalšími úvermi, pretože aj úverová kapacita NDS je momentálne vyčerpaná.
Najväčším nedostatkom je však to, že výpadok financovania z európskych fondov, ktoré ešte nie sú rozdelené, je momentálne kompenzovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu takým spôsobom, že projekty, ktoré boli určené na financovanie z fondov Európskej únie, ideme financovať z iných zdrojov, hlavne zo štátneho rozpočtu. A to znamená, že akonáhle ich začneme financovať zo štátneho rozpočtu, už nebude možné ich financovať z fondov Európskej únie. Nie je to trošku hazard? Ako je to vôbec možné konštatovať, že, citujem z materiálu, "prostriedky z rozpočtu Európskej únie a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu programovacieho obdobie 2007 - 2013 neboli ešte prerozdelené". Ja sa pýtam, kedy teda budú, keď diaľničné akcie, ktoré majú z nich byť financované, sa majú práve v roku 2008 intenzívne stavať. Aký to môže mať dôsledok? V dôsledku nečerpania fondov EÚ nezostane na akcie, ktoré sú odkázané výlučne na štátny rozpočet a nemôžu sa inak financovať, ak ich začneme financovať teraz zo štátneho rozpočtu, tak ako to predpokladá štátny rozpočet. Je to napr. obchvat Svidníka, Trstenej, privádzač Kežmarok, rozšírenie diaľnice Matejovce - Jánovce na plný profil, Svinia - Prešov, dokončenie Važec - Mengusovce - Oravský Podzámok a tak ďalej. Všetky tieto sa musia financovať iba zo štátneho rozpočtu. Tak boli určené. Avšak ak začneme tie akcie, ktoré boli určené na čerpanie z európskych fondov, a tie nie sú ešte rozdelené, a teda ak ich chceme začať a chceme splniť sľub, budeme musieť ich začať financovať zo štátneho rozpočtu, nezostane na tieto a opäť nám vznikne veľká rozostavanosť. A myslím si, že tú rozostavanosť veľkú sme tu už mali. A práve pán minister dopravy Vážny ma často kritizoval v predchádzajúcom volebnom období za to, že je veľká rozostavanosť napr. úsekov Ladce - Sverepec, Važec - Mengusovce a ďalších. Ale práve takéto opatrenia smerujú k tomu, že tá rozostavanosť bude ešte, ešte ďalej stúpať.
V programe, čo ma veľmi, veľmi prekvapuje, ak som to nezachytil, sa ospravedlňujem, som nenašiel nikde diaľnicu D3 na Poľsko ani dokončenie 10 rokov rozostavaného úseku Skalité - štátna hranica Poľská republika a Slovenská republika - Zwardoň. Ani sa to nespomína. A pritom viem, že pred niekoľkými mesiacmi pán minister Vážny podpísal s poľským ministrom zmluvu o tom, že to diaľničné prepojenie má byť, myslím, do roku 2012 alebo roku 2013. Nič, nič, nič zatiaľ v tomto rozpočte sa v tomto smere nehovorí.
Ďalšia dôležitá poznámka, ktorú potrebujem tu prezentovať, je to, že podľa mediálnych vyhlásení vlády Slovenskej republiky mal byť rok 2007 rokom prípravy a v ďalších rokoch mala prebiehať ich mohutná výstavba. Zatiaľ to však takto absolútne nevyzerá. Mám informácie priamo zo zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti, že za rok Národná diaľničná spoločnosť ani nestihla ukončiť výberové konania, ktoré boli ešte predtým pripravené spolu so stavebnými povoleniami. Je to napr. Považská Bystrica, II. etapa, Žarnovica - Šašovské Podhradie. A som si všimol, že pred dvomi dňami bol otvorený obchvat Svidníka. Takže aspoň to jedno sa podarilo za rok a pol spustiť. Naviac, keď sa už konečne začnú v roku 2008 stavať, nezabezpečili sa na ne ani peniaze z Európskej únie. Tu chcem podotknúť, že za rok a pol sa podarilo Národnej diaľničnej spoločnosti zabezpečiť v rámci tej bombastickej prípravy, ktorú avizovala, iba dve územné rozhodnutia, jedno na trase Žilina - Ivachnová a jedno na rýchlostnej komunikácii R1, ale inak, bohužiaľ, žiadne stavebné povolenie, za rok a pol žiadne stavebné povolenie.
Teraz mi dovoľte trošku citovať z materiálu, pretože to úzko súvisí s PPP projektmi, čím by som chcel toto zakončiť. Poprosím o chvíľku strpenia. (Hlasy v sále.) Áno, citujem z materiálu: "V roku 2008 sa na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest uvažuje s použitím zdrojov štátneho rozpočtu, prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Okrem uvedených zdrojov vláda schválila uznesením č. 704/2007 zámer vytvoriť podmienky na urýchlenie výstavby vybraných úsekov diaľnic D1 a rýchlostnej cesty R1 medzi Žilinou a Košicami a Nitrou a Tekovskými Nemcami s využitím projektov s privátnym partnerstvom. Na projekty financované formou verejno-súkromného partnerstva, teda Public Private Partnership, boli určené úseky Hričovské Podhradie - Ivachnová, Jánovce - Jablonov a Fričovce - Svinia na diaľnici D1 a úseky Nitra - Selenec, Selenec - Tekovské Nemce na rýchlostnej ceste R1 spolu v celkovej dĺžke cirka 151 km. Postup výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku do roku 2010 formou spomínaných PPP projektov schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 753 zo dňa 5. septembra 2007. Predmetným uznesením vláda Slovenskej republiky schválila predpokladaný harmonogram realizácie projektu PPP, diaľnice D1 v úsekoch Dubná Skala - Turany, Turany - Hubová, Hubová - Ivachnová, Jánovce - Jablonov, Fričovce - Svinia s polovičným profilom v tuneloch s predpokladaným termínom ukončenia v roku 2010, Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala, ako aj ukončenie tunelových úsekov Turany - Hubová, Hubová - Ivachnová a Jánovce - Jablonov s predpokladaným termínom ukončenia v roku 2012 a rýchlostnej cesty R1 úsekov Nitra - Selenec, Selenec - Beladice, Beladice - Tekovské Nemce s predpokladaným termínom ukončenia 2010. Plánovaná realizácia projektov PPP vyžaduje vytvorenie osobitného právneho režimu aplikovaného na výstavbu prevádzkovania a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest súkromným sektorom na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Cieľom je zakotviť vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, upraviť správu týchto ciest koncesionárom, zabezpečiť prechod vlastníckych a iných potrebných práv súvisiacich s koncesnými cestami v súčasnosti obstarávanými Národnou diaľničnou spoločnosťou na štát a zakotviť povinnosť Národnej diaľničnej spoločnosti vyberať aj poplatky za koncesné cesty, pričom uvedené poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu a bude sa z nich čiastočne uhrádzať platba koncesionárovi podľa podmienok koncesnej zmluvy. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bude prostredníctvom finančného poradcu plniť úlohy pre Slovenskú republiku pri obstarávaní koncesionára pri správe zmluvných vzťahov s koncesionárom, príp. plnením úloh v prípravnej fáze projektov PPP. Na úhradu výdavkov súvisiacich s realizáciou výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku do roku 2010 formou PPP je v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky rozpočtovaná čiastka 1 mld. korún."
Čítal som to preto, pretože aj tie ambiciózne zámery v oblasti výstavby formou PPP projektu sú skutočne veľmi ambiciózne. A ja nevidím ich reálne momentálne. A podľa mňa je to dokonca utópia, pretože uvádza sa tu suma, celkove do diaľnic, 30 mld. Sk, z toho 17,06 mld. má byť z PPP projektov. Je to 17 mld. budúceho roku, keď sa ešte prakticky ani nič nerozbehlo. Ja si myslím, že bude veľký úspech, ak sa v priebehu roka 2008 vôbec podarí uzatvoriť zmluvu s koncesionárom o výstavbe niektorého úseku, nieto ešte aby on preinvestoval 17 mld. Sk. Tu zase musím trošku vysvetliť tým, ktorí nie sú odborníci v tejto oblasti a nevedia presne, čo PPP projekty prinášajú. Teda PPP projekty, ľudovo povedané, vstup súkromného kapitálu do výstavby diaľnic, neprinášajú iba ten efekt, že prídu tu súkromné peniaze, ktoré nahradia, povedzme, výdavky zo štátneho rozpočtu alebo úverové peniaze, alebo nejaké iné zdroje. Cieľom PPP projektov je aj tzv. technická optimalizácia výstavby. Tak sme to aspoň plánovali aj my, že už pred tendrom dajú sa podklady príslušným firmám, ktoré o to majú záujem a svojím inžinieringom, svojimi kapacitami, know-how a všetkým, čo k tomu majú, vedia zoptimalizovať jednotlivé úseky tak, aby došlo k časovej aj finančnej úspore. A ja sa pýtam, kedy stihnú napr. rozobrať tieto úseky, zistiť, kde sa dá niektorý menší tunel nahradiť estakádou, kde sa dá znížiť počet privádzačov, keď robí sa to takým rýchlym tempom, teraz odrazu je výberové konania. Rok a pol sa nič nerobilo a teraz odrazu ministerstvo dopravy chce za niekoľko mesiacov ukázať, že v tom roku 2010 sa to dá splniť, tak rýchlo ideme robiť výberové konanie. Ale veď sa nesplní tá základná úloha projektov PPP, teda tá technická optimalizácia. Na to nebude čas. A ak by sa na to išlo, tak ako som hovoril, tak potom rok 2008 bude absolútne iba rokom prípravy. Takže z tohto dôvodu si myslím, že aj tá suma 17,06 mld. na PPP nie je absolútne v tomto smere reálna.
Ak by som to mal zhrnúť, tak si myslím, že najväčšou slabinou časti štátneho rozpočtu v oblasti výstavby infraštruktúry je práve absencia konkrétneho, detailného rozdelenia financovania z európskych prostriedkov, čo je podľa mňa nepochopiteľné, keďže projekty, ktoré sa budú začínať, už boli v Európskej únii schválené. Zásobník projektov bol jasne schválený. A teda toto pokladám za veľký nedostatok toho, aby som mohol takýto návrh štátneho rozpočtu v tejto oblasti podporiť. Mám trošku taký nepríjemný pocit, keď sa zamýšľam nad tým, prečo nie sú ešte tieto prostriedky rozdelené. Trošku mám taký pocit, že je to tým, že nám možno chýbajú aj prostriedky na kofinancovanie. Myslím si, že každý z nás vie, že čerpanie finančných prostriedkov z európskych fondov je podmienené kofinancovaním, spolufinancovaním, zo štátneho rozpočtu. A to sa pohybuje od 10 - 15 % až po 40 %. Je to individuálne od každej stavby. Tak to bolo aspoň pri kohéznych fondoch aj na samotnom projekte Mengusovce - Jánovce. Na jednotlivých troch etapách je každá etapa financovaná z fondov za rozdielnych podmienok. Teda mám taký nepríjemný pocit, že možno to práve vyhovuje, pretože nikde, nikde v tejto kapitole štátneho rozpočtu o financovaní na výstavbu infraštruktúry som nenašiel rezervu finančných prostriedkov na spolufinancovanie z budúcich európskych fondov, teda z tých, ktoré ešte nie sú rozdelené.
Takže z tohto dôvodu ja osobne takéto znenie štátneho rozpočtu podporiť nemôžem. Ďakujem za pozornosť. (Ojedinelý potlesk.)