M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem Pavlovi Prokopovičovi za jeho obsiahly príspevok.

S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Viliam Novotný a Ivan Štefanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

A slovo má teraz pán poslanec Viliam Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Na úvod chcem povedať, že sme svedkami podobnej situácie, ako to bolo včera a predvčerom v Národnej rade Slovenskej republiky. Vtedy tu posedával úplne osamotený odvolávaný predseda Národnej rady Pavol Paška, teraz tu podobne opustený, trošku zhrbený posedáva minister financií. Nemá veľmi čo povedať. A aj sa bojí, lebo momentálne tu zo Smeru je jeden poslanec, a to spravodajca. Nie je tu nikto zo Slovenskej národnej strany, jeden poslanec Ľudovej strany - HZDS. Ak som náhodou zle počítal, tak v tej prázdnej miestnosti vás neviem nájsť, koaličných poslancov. Toto je fraška, dámy a páni. Naozaj prerušme to na nejakú hodinu a poďme sa zamyslieť nad tým, či je ešte vládna koalícia alebo nie, či tento štátny rozpočet je vôbec možné schváliť alebo nie, či má kto zaň hlasovať, lebo naozaj mi to pripadá tak, že slovenský parlamentarizmus od pondelka prežíva čierne hodiny a čierne dni. Dostali sme sa do situácie, keď poslanci za SDKÚ - DS podporovaní poslancami opozičných politických strán vystupujú, diskutujú, vládna koalícia tu nie je a z vlády tu sedí jeden jediný minister, ktorý sa bojí, aby niečo nepovedal, lebo vlastne sa ho nemá ani kto zastať.

Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Prokopoviča, chcem povedať len toľko, že vláda sľúbila, že urobí zásadné kroky s najväčšími neduhmi, ktoré údajne spôsobila predchádzajúca vláda, s chudobou, s regionálnymi rozdielmi a s exodom ľudí, predovšetkým z východu Slovenska. Som rád, pán poslanec, že si povedal, že ani v roku 2008 žiadna výrazná výstavba rýchlostných komunikácií a diaľnic smerom na východ nebude.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, napriek zrejmej logike vašich výziev rokovací poriadok nič také neumožňuje, takže budeme pokračovať.

S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Tiež mi nedá, aby som sa nevyjadril k údajnej kríze parlamentarizmu, ako sa tak vyjadrili vládni predstavitelia aj samotný predseda vlády. Myslím, že to vidíme práve teraz v reálnom prenose, keď opozícia má väčší záujem o diskusiu na tému štátneho rozpočtu 2008 než koalícia. Je to paradoxné, je to neslušné, je to škandalózne.

Dovoľte mi povedať pár slov na tému, ktorú tak detailne rozobral pán poslanec Prokopovič. Tie čísla boli za posledné roky uvedené. Ja by som rád v kontexte výdavkov zo štátneho rozpočtu na cesty a diaľnice zopakoval, že v roku 2005 minulá vláda vyčlenila 17,6 mld., v roku 2006 to bolo 14,8 mld., tento rok je to už len 10,1 mld., v roku 2008 to má byť 10,5 mld. a v roku 2009 to má byť 11,1 mld. Čiže aj z týchto čísiel vidíme, že vláda tie dobré časy, dobré ekonomické časy, ktoré teraz zažívame, nevyužíva pre investície do budúcnosti, pre investície do vzdelania, infraštruktúry. Ale, bohužiaľ, skôr ich prejedáme na priority, ktoré skôr reprezentujú vládu, reprezentujú samých seba, pretože si zvyšuje svoje rezervy, rezervy vlády, rozpočet Úradu vlády alebo rezervu predsedu vlády. Pokiaľ sa nebudeme sústreďovať na budovanie a podporu infraštruktúrnych projektov, myslím, že nemáme šancu hovoriť o vyrovnávaní regionálnych rozdielov. A paradoxne bola to práve súčasná vláda, ktorá pred voľbami mala plné ústa vyrovnávania regionálnych rozdielov. Žiaľ, z týchto čísiel vidíme, že realita je úplne iná. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Prokopovič, nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ešte predo mnou bol pán poslanec Berényi.

M. Hort, podpredseda NR SR: Aha, tak pardon. Tak pán poslanec Berényi, nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som taktiež podporiť slová pána Prokopoviča a jeho myšlienky a názory v oblasti dopravy. Hovoril tak výstižne, presne a vecne, ako keby bol poslancom Strany maďarskej koalície. (Smiech v sále.) Sme veľmi radi, že sa navzájom môžeme takto doplňovať a že môžeme takto interpretovať názory opozície, len treba si všimnúť, že sme tu len dvaja, SMK - MKP a SDKÚ, a zopár poslancov z KDH. Takže pokračujme síce takto ďalej, ja veľmi dúfam, že pán minister vnútra teraz nezoberie so sebou pána ministra financií a neopustí túto sálu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: A teraz bude reagovať pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili v reakcii na moje vystúpenie, aj za ich podporu. A chcel by som ešte vyjadriť aj na základe toho, čo oni povedali, snáď jednu myšlienku smerom k ministrovi financií, ak ma počúva teraz. Pán minister financií, ak ma počúva teraz, mal som niekedy počas svojho vystúpenia... (Hlas z pléna.) Bude to veľmi krátke. Mal som počas vystúpenia niekedy dojem, že pán minister to, čo som kritizoval, bral na seba. Ja musím povedať, že ja obdivujem pána ministra financií, že dokázal taký rozpočet urobiť v situácii, keď je skutočne tá nekoncepčnosť, keď sa menia priority vlády z týždňa na týždeň. Je to obdiv, že to dokázal vôbec urobiť. Takže jeho za to nekritizujem. A ja som to aj v úvode povedal, že za to nekritizujem ani ministra dopravy, ani ministra financií. Chyba je niekde úplne inde. (Hlas z pléna.) Keďže, pán minister vnútra, si podpredseda vlády a takisto súčasťou vlády, jednou šestnástinou vlády, tak aj ty si zodpovedný za to, že ťažké je zostavovať rozpočet, keď chýba alebo absentuje absolútna koncepčnosť, absolútne potvrdzovanie programového vyhlásenia a podobne.

A k tomu, čo hovoril na záver pán poslanec Berényi. Ďakujem za reakciu, len neviem, či to je pochvala alebo opačne. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím sa priznať, že som skutočne v rozpakoch v tejto situácii. Vystupujem k návrhu štátneho rozpočtu v tejto snemovni po šiesty raz a ešte sa nestalo, skutočne sa nestalo, že by tu nesedel nikto z vládnej koalície, pardon, jeden tu sedí, výnimka potvrdzuje pravidlo, a že by tu nesedeli aspoň dvaja, traja ministri. (Hlasy zo sály.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

J. Tkáčová, poslankyňa: Okrem toho nie som si istá, či ešte rokujeme o relevantnom dokumente, či bude tento rozpočet mať kto schváliť, či koalícia existuje, či pán minister je ešte ministrom. A som presvedčená, že najväčší smútok by z pádu tejto vlády a z neschválenia rozpočtu mali slovenskí roľníci, ktorí týmto rozpočtom získavajú asi najviac.

Ale prejdem k svojmu vystúpeniu, vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, vážený pán minister. Staré podobenstvo hovorí, že ak chcete nakŕmiť hladného, môžete mu dať rybu, alebo oveľa viac mu pomôžete, keď ho naučíte ryby chytať. V teórii štátu a práva sa prváci študenti na právnickej fakulte učia, že občianska nezrelosť, nevzdelanosť spôsobuje rozhodovanie na základe emócií, čo poskytuje priestor na rozvoj populizmu, a populizmus ako taký predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu. Podľa známeho sociológa Ralfa Dahrendorfa politické práva znamenajú málo, keď ľudia nemajú vzdelanie, aby ich využívali. Ak tieto dve filozofie použijem na predložený návrh rozpočtu, musím konštatovať, že vláda zahodila šancu efektívne využiť rast ekonomiky na investovanie do lepšej a slobodnejšej budúcnosti. A vytvára predpoklady na oslabovanie občianskej spoločnosti a podmienky na rast úlohy štátu. Zahodená šanca znamená, že v čase keď sa slovenskej ekonomike darí, keď je v rozpočte o 100 mld. korún viac, ako bolo napr. pred štyrmi rokmi, jednou z najvyšších priorít je poľnohospodárstvo. Tendencia prejedania na úkor vzdelávania je veľmi očividná, ak porovnáme nárast dotácií do poľnohospodárstva s nárastom výdavkov napr. na vysoké školy, je to 10-násobok, s nárastom do regionálneho školstva, je to takmer 20-násobok.

Ja som si dovolila priniesť aj jeden graf. Keďže bude len jediný, preto nepoužijem notebook. Ukážem ho aj pánu ministrovi. Tento graf zobrazuje, ako rastú niektoré priority. Táto priorita najväčšia je nárast rezervy predsedu vlády, je to 75 %. Táto menšia, tento čierny stĺpec, to je nárast dotácií do poľnohospodárstva. To je takmer 33 %. A tieto dve malé rezančeky, ten zelený a žltý, to je vysoké školstvo a regionálne školstvo. Urobte si sami obraz. Iste, časť výdavkov je z fondov Európskej únie. Ale z pohľadu toho, že sú to výdavky európskych, a teda aj slovenských daňových poplatníkov, nemôžem v tom robiť rozdiely. Okrem toho a na základe udalostí posledných dní je nárast financií do rezortu poľnohospodárstva podozrivý. V lesoch sa kupčí s drevom, na Slovenskom pozemkovom fonde sa podpisujú nanajvýš podozrivé zmluvy a napriek rastúcim dotáciám rastú ceny potravín. Namieste sú otázky, aká a pre koho je priorita, 4 % žiadateľov o dotácie hospodária na 70 % plochy. Slovensko vypláca jednotnú platbu na hektár, takže v podstate tieto 4 % subjektov zoberú 70 % podpôr. Môžeme konštatovať, že peniaze končia v rukách niekoľkých bohatých lobistov, ako to už povedal pán kolega Mikloš, vašich kamarátov, chcela som povedať, dámy a páni z vládnej koalície, ale nemám sa komu prihovoriť. Kolega Mikloš veľmi trefne porovnal aj nárast nákladov na hospodárske zvieratá a na školákov, ako aj výdavky na dojčiace kravy a prídavky na deti. Pani kolegyňa Košútová sa vyjadrila, že považuje tieto porovnania za absurdné. Ja jej gratulujem k bystrému postrehu, pretože pán Mikloš ich uviedol ako dôkaz absurdity toho, že ide o vládnu super prioritu. Pani kolegyňa, v týchto porovnaniach vždy ťahali za kratší koniec deti, čo ja považujem nielen za absurdné, ale aj za cynické.

Pozrime sa teraz podrobnejšie na poľnohospodárstvo ako ekonomický subjekt. Môžeme konštatovať, že jeho význam pre ekonomiku v porovnaní so stupňom priemyselnej vyspelosti klesá. Tu je niekoľko údajov na podporu tohto tvrdenia. Kým podiel poľnohospodárskych zamestnancov na celkovej zamestnanosti napr. v Číne je 38 %, v Spojených štátoch amerických je to 0,9 %, v Európskej únii je to 4,9 %, okolo toho údaju sa pohybuje aj zamestnanosť na Slovensku, je to 4,36 %. Najvyššie podpory platia farmárom vo Švajčiarsku, na Islande v Kórei, najnižšie, naopak, sú na Novom Zélande a v Austrálii. V rámci Európskej únie predstavuje poľnohospodárska produkcia cca 292 mld. eur, z toho produkuje 90 % stará európska pätnástka, 10 % nová európska desiatka. Primerane tomu sú rozložené tiež podpory vo výške takmer 50 mld. eur, z ktorých 90 % dostávajú staré európske štáty, európska pätnástka, a takmer 10 % nové členské štáty. (Ruch v sále.) Poprosím, pán predsedajúci, vyrušujú ma...

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím poslancov, ktorí prišli do rokovacej sály, prebieha napriek všetkému rokovanie o rozpočte, o pokoj. Dobre? Ďakujem za porozumenie.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Slovensko produkčnou výkonnosťou na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy je v rámci Európy na štvrtom mieste od konca. Horšie na tom sú už iba Estónsko, Litva a Lotyšsko. Podiel slovenského poľnohospodárstva na ekonomike klesá, ak porovnáme medziročne roky 2005 a 2006, klesá podiel na HDP o 5,2 %, podiel na pridanej hodnote o 7,2 % , podiel na zamestnanosti o 4,8 %. Dotácie do poľnohospodárstva rastú, výkonnosť klesá. A myslím si, že to dostatočne potvrdzuje, že nemajú žiadny vplyv na konkurencieschopnosť výrobcov, tak ako nám to zvyknete tvrdiť. Ak porovnáme podporu ako percento z produkcie, dostaneme celkom zaujímavé čísla. V porovnaní na produkciu dostáva stará európska pätnástka 16,7 %, Slovensko 14,5 % podpôr, čo, si myslím, nie je taký dramatický rozdiel, ako sa to často zvykne tvrdiť. Okrem toho náklady farmárov v európskej pätnástke, napr. ako sú platy a nájomné, sú podstatne vyššie ako na Slovensku. Podľa meraní OECD žiadna z podporných poľnohospodárskych politík nie je schopná dosiahnuť efektívny prenos viac ako 50 % finančných transferov od daňových poplatníkov k poľnohospodárskym domácnostiam. Preto, pán kolega Záhumenský, keď budete hovoriť o účele použitia dotácií, nezabudnite povedať, že z nich pre farmárov zostane reálne v lepšom v prípade iba polovica. Obviňovať vládu, že likvidovala rezort, je nepochopenie skutočnosti, že ho likvidujú práve dotácie, ktoré deformujú ceny, poškodzujú konkurenčné prostredie, diskriminujú ostatných podnikateľov, zvyšujú ceny potravín a pôsobia demotivačne na hľadanie vnútorných rezerv. Okrem toho, že daňoví poplatníci prispievajú svojimi daňami na úzku skupinu výrobcov, platia aj vyššie ceny potravín. A tie odhady sú 20 % oproti cenám, keby neexistovali bariéry. Okrem toho prispievajú vo forme bilaterálnej rozvojovej pomoci na programy znižovania chudoby v zaostalých agrárnych krajinách. Takže daňoví poplatníci platia minimálne trikrát.

Minule sa ma pýtal rečníckymi otázkami jeden známy: Toľko miliárd do kapusty? Komu to treba? Zdá sa, že tento obyčajný laický názor trafil veľmi presne. Ak by sme napr. takmer 11 mld. priamych platieb navrhovaných na rok 2008 rozdelili rovnako každému človeku na Slovensku od najmenšieho batoľaťa až po najstaršiu babičku, každý z nich by dostal 2 000 korún, čo je viac ako vianočný príspevok, ktorý dostane len vybraná skupina občanov. Už počujem, aké by boli drahé potraviny, koľko by sme za ne minuli. Nie, nie je to pravda, zrušením protekcionistickej politiky by potraviny zlacneli. A toho, kto tomu neverí, odkazujem na osud obilných zákonov v Anglicku o ktorých som hovorila vo svojom vystúpení k zelenej správe na ostatnej schôdzi parlamentu.

A na záver si dovolím povedať jednu výzvu. Z analýz zelených správ jednoznačne vyplýva, že poľnohospodárstvo tvorí vo veľkej miere zisk z dotácií, teda z verejných zdrojov. Keďže nás kolegovia z vládnej koalície veľmi úporne pri rokovaní o ziskoch zdravotných spoločností presviedčali, že je to neprípustné, že je to nemorálne, dovolím si požiadať vás, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, aby ste prišli s iniciatívou, ktorá prikáže subjektom, ktoré vytvárajú zisk v poľnohospodárstve z verejných zdrojov, aby tento zisk opäť použili v poľnohospodárstve napr. na zníženie cien potravín. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa nehlási nikto, pardon, Július Brocka ako jediný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Pán Brocka, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pán podpredseda, ja už som to povedal pri svojom vystúpení, keď som vystupoval za klub, ja mám vážne obavy, že tu v pléne je chrípková epidémia. Proste z vládnej koalície je tu hŕstka poslancov. A proste treba niečo urobiť, lebo takto nemôžeme rokovať o zákone zákonov.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nie je to prvýkrát, čo koalícia utiekla z tejto sály pred opozíciou. Budeme musieť pokračovať.

Ďalší a ako posledný písomne prihlásený, po vystúpení ktorého sa bude môcť dať prihlásiť do rozpravy ústne, je pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Parametricky je to jeden z najlepších rozpočtov, ktoré vôbec Slovensko malo, a najlepší za posledných desať rokov. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, táto moja veta na úvod nevyjadruje môj postoj, ktorým som otvoril svoj príspevok k štátnemu rozpočtu. Tento citát odznel pred mesiacom v jednej televíznej relácii z iných, nie z mojich úst. Odznel z úst terajšieho pána ministra financií Počiatka. Môj citát k tejto vete je, pán minister, prepáčte, ale nemôžem s vami súhlasiť. A keďže zakaždým "ale" väčšinou nasleduje "pretože", tak rád by som vám ponúkol pár dôvodov, prečo s vami súhlasiť skutočne nemôžem, pričom celkom na úvod musím podotknúť, že v troch slovách sa predsa len zhodneme. A to sú slová posledných desať rokov. Tento rozpočet totiž nie je najlepší, ako to vy tvrdíte. A ja si dovolím povedať, že je to skôr stolička na troch nohách, teda taký polovýrobok. Ale vytváral sa možno v najlepších podmienkach za posledných desať rokov. Rozpočet sa totiž vždy tvorí ľahšie, ak ekonomika rastie a nie je potrebné riešiť zdedené problémy a zle fungujúcu ekonomiku.

A teraz k tým dôvodom, prečo nesúhlasím aj s predchádzajúcimi slovami z vášho citátu. Stoličkou na troch nohách som ho nazval preto, lebo ešte keď len bol pripravovaný a schvaľovaný vo vláde, tak nebolo jasné, aké čísla v ňom majú byť. Myslím aj na stanovisko Eurostatu k bývalým deficitom. Nevedeli ste, aké budú rozpočtové dôsledky zákona vo včera definitívne schválenom zákone o sociálnom poistení a ďalšie. Táto stolička na troch nohách je naozaj v prvom rade premárnenou šancou, aby mala nohy štyri, aby z polovýrobku bol kvalitný výrobok. Neinvestujete totiž do vzdelania, vedy. A dôkazom zlého nastavenia priorít v rozpočte je predovšetkým takmer desaťkrát rýchlejší rast výdavkov do poľnohospodárstva ako výdavkov na vysoké školy. A je takmer dvadsaťkrát rýchlejšie ako celkové výdavky na regionálne školstvo. Poľnohospodárstvo je tak absolútnou prioritou tejto vlády. Škoda len, že si neuvedomujete, že zvyšovanie dotácií neznamená nižšie ceny a že dotácie do poľnohospodárstva nepomôžu ani platom pre ľudí, ktorí v tejto sfére pracujú. Jednoducho v rozpočte ste povedali áno poľnohospodárstvu a nie vzdelaniu.

Hoci už moji kolegovia sa venovali školstvu, dovoľte, aby som sa aj pár poznámkami venoval vysokému školstvu. Uvediem možno takú perličku. Programové vyhlásenie predpokladá zníženie vládnych úradníkov o 20 %. Keby som si zobral Úrad vlády, v ktorom pracuje 419 úradníkov, tak 20 % z tohto počtu je približne 84 zamestnancov. Ak zoberiem, že jeden zamestnanec má mesačný plat viac ako 20 000 korún, plus k tomu keby som pridal odvody, poistného, tak vychádza suma cez 30 mil. korún. Je to približne toľko, koľko podľa mojich informácií dostane jedna z najväčších slovenských univerzít na financovanie vedeckovýskumnej činnosti na celý rok. A tu by som pokračoval ďalej. Z rozpočtu ministerstva školstva je dotácia pre verejné vysoké školy z kapitoly školstva 13 mld. korún. Z toho sa vyčleňuje na zabezpečenie študijných programov vrátane vysokoškolskej vedy 11,2 mld. a na sociálnu oblasť 1,7 mld. Musím povedať, že je to taká šikovná kamufláž, pretože nie je hneď zvlášť vyčíslená položka vysokoškolská veda. Až v prehľade výdavkov pre vysoké školy sa dozvieme, že z týchto prostriedkov ide v roku 2008 na vysokoškolskú vedu len 1,408 128 mld. A absolútne zarážajúci je fakt, že vláda v ďalších rokoch uvažuje ešte s nižším objemom prostriedkov na túto oblasť, a to v roku 2009 len 1,242 714 mld. A podobne je to v roku 2010. Objem prostriedkov na vysokoškolskú vedu tvorí v roku 2008 len približne 13 % celkových výdavkov na študijné programy a vedu a len približne 10 % z celkovej dotácie na vysoké školy.

Ešte sa vrátim k tej jednej škole, jednej z najväčších slovenských univerzít, ktorá podľa mojich informácií dostane pri týchto všetkých uvedených argumentoch len približne 35 mil. korún ako dotáciu z kapitoly ministerstva školstva určenej na vysoké školy. Z toho, ako sa píše aj v návrhu štátneho rozpočtu, až jedna pätina celkových mzdových prostriedkov pedagogických pracovníkov smeruje do oblasti vedy a školstva. Čiže na konkrétnom príklade z tých spomínaných 35 mil. korún, teda mínus jedna pätina, zostáva zvyšných 28 mil. A pýtam sa, ako je možné zabezpečiť univerzite organizovanie konferencií či iné prezentácie pre približne 600 vysokoškolských učiteľov.

Súčasná vláda, ktorá má plné ústa podpory vysokého školstva a hovorí o školstve ako o priorite, si dovolí v štátnom rozpočte navrhnúť len takýto nízky objem peňažných prostriedkov. Ako vyplýva aj z predkladaného návrhu, podiel verejných zdrojov na financovaní verejných vysokých škôl na hrubom domácom produkte je z roka na rok nižší. Tie čísla už boli tu prezentované, tak preto ich nebudem opakovať. Pri takmer 10-percentonom tempe rastu výkonnosti ekonomiky je takto zostavený rozpočet minimálne v rezorte ministerstva školstva, resp. vysokého školstva hriechom a veľkým výkričníkom za vetou o plytvaní a prejedaní verejných zdrojov na nepotrebné alebo podružné ciele v súčasnosti na úkor vzdelanosti a odbornosti mladej generácie.

Dovoľte mi ešte, aby som sa venoval jednej kapitole rozpočtu, a to je ministerstvo obrany, pretože ako predsedovi kontrolného výboru pre Vojenské spravodajstvo mi tiež záleží na tom, aký rozpočet bude mať ministerstvo obrany. A odtiaľ sa odvíja potom aj rozpočet pre Vojenské spravodajstvo. Môžem za pozitívne ohodnotiť, že rozpočtovanie a programovanie prostriedkov na obranu bolo skvalitnené hlavne v oblasti reálnosti programovania finančných prostriedkov, a to predovšetkým tým, že ministerstvo obrany dostalo presne stanovené finančné prostriedky pre rok 2008 a dohodlo sa aj s ministerstvom financií pre pevne stanovené minimálne limity finančných prostriedkov na roky 2009 a 2010.

Čo beriem ako negatívum, musím povedať, že nie je zabezpečený dvojpercentný podiel rozpočtových prostriedkov na obranu z HDP. Naviac, plánovaný rozpočet na rok 2008 potvrdzuje trend poklesu podielu rozpočtových prostriedkov na obranu. V uvedenom roku sa tento pokles priblížil k hodnote 1,6 % HDP. A chcem pripomenúť, že to je druhý najnižší rozpočet na obranu vo vzťahu k HDP od roku 1993, teda od vzniku Slovenskej republiky. Je však paradoxom, že požiadavky na obranu sú z pohľadu nákladov na profesionálne ozbrojené sily, plnenie úloh v NATO, EÚ, OSN, OBSE, budovanie nových spôsobilostí a vybudovanie expedičných ozbrojených síl extrémne vysoké. Ak uvážime výšku nákladov na nové technológie a na plnenie uvedených požiadaviek, potom nám logicky vychádza, že trend potreby finančných zdrojov a trend výšky prideľovaných prostriedkov sú opačné.

Ďalej mám poznámku k utajenie rozpočtu. Myslím si, že to tiež prispieva k nižšej kvalite parlamentnej aj občianskej kontroly využívania peňazí daňových poplatníkov. V Národnej rade sa dnes len výbor pre obranu a bezpečnosť môže oboznamovať s podrobnejším dokumentom, ktorý uvádza komplexnejší pohľad na programy ministerstva obrany. Pritom je známe, že rozsah utajenia si ministerstvo obrany navrhuje samo.

Ďalšia poznámka. Mení sa štruktúra programov v dokumente z roka na rok. Tento fakt znižuje tiež kvalitu parlamentnej kontroly. Ako názorný príklad je možné použiť prípad čiastočne medializovaného problému zavádzania systému MOKYS. V roku 2007 bol program MOKYS uvedený pod číslom 09502. Plánované prostriedky na tento program boli rádovo miliardy korún. V roku 2008 sa o programe MOKYS už nič v neutajenom dokumente nedozvieme, a to napriek tomu v roku 2007 mal byť stopercentne zavedený do jednotiek najvyššej pripravenosti. Namiesto neho sú v rozpočte kapitol ministerstva obrany na roky 2008 až 2010 uvedené programy pod číslom 09504 až 09506, čo je ale úplne iná štruktúra, než bola v roku minulom. Tým je znemožnená verejná kontrola, ako sa vlastne takto finančne náročný program, akým je MOKYS, vlastne plní.

Ďalej niečo obdobné, čo je aj v školstve. V programe 06E0I, čo je program pre výskum a vývoj v oblasti obranného priemyslu a podpory obrany, sú podľa mňa stanovené nereálne ciele. Cieľom je napr. dosiahnuť obranný výskum do roku 2010 prispôsobený národným aj koaličným potrebám a v oblasti koaličnej aj národnej zvýšiť podiel spoločných projektov na 70 %. Na uvedený cieľ je pritom ročne vyčlenených okolo 100 mil. korún, čo je podľa mňa málo, lebo je všeobecne známe, že veda a výskum je v Slovenskej republike nielen na chvoste v rámci krajín EÚ, ale aj NATO.

Ďalšia poznámka. V tabuľkách, ktoré ukazujú plány plnenia jednotlivých programov, by bolo z hľadiska prehľadu o stave plnenia, a teda aj z hľadiska kontrolnej činnosti parlamentu vhodné vyplňovať aj stav plnenia. Inak to vyzerá tak, že všetky programy ministerstva obrany začínajú v roku 2008. Toto podľa mňa nie je pravda. Pritom existujú rezorty, napr. ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo školstva, Národný bezpečnostný úrad, ktoré tieto údaje vyplnené majú. Je pritom celkom zrejmé, že uvedené údaje by mohli prispieť k zvýšeniu úrovne parlamentnej kontroly rozpočtu.

Ďalej, nereálne sú podľa mňa naplánované príjmy pre kapitolu ministerstva obrany. Predpokladá sa príjem v hodnote 1,17 mld. korún, pričom sa predpokladá príjem 1 mld. korún z predaja hnuteľného majetku. Je tak namieste otázka, aký kontrakt za 1 mld. korún má ministerstvo obrany pripravený na rok 2008 a aký zbraňový systém ide predať. Ak sa tento príjem predpokladá v roku 2008, už dnes musí byť jasné, čo chceme a možno aj komu to chceme predať. Namieste je tiež otázka, či príjem bude realizovaný v prostredí ministerstva obrany alebo v rámci vlády čiže či pôjde ten príjem na rezort alebo do spoločnej kasy rozpočtu.

A posledná moja poznámka k tejto kapitole. Je nelogické, že v dokumente návrh rozpočtu verejnej správy je pod číslom 0960201 uvedená úloha zabezpečiť regrutáciu nových profesionálnych vojakov, a pritom v komentári prílohy 1 toho istého dokumentu sa v bode 2.2. Profesionalizácia uvádza, že do prijatia novej koncepcie dlhodobého plánu sa navrhuje obmedzenie regrutácie. Toto konštatovanie je v rozpore s predchádzajúcim.

Čo k tomu všetkému dodať? Azda len to, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok odzrkadľuje falošnosť sľubov strán vládnej koalície.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, každý gazda sa snaží gazdovať tak, aby jeden groš vracal, z druhého žil a tretí odkladal na budúcnosť. Vy ste to však otočili a keby len otočili, rozhodli ste sa jeden vracať a dva míňať. A preto tento polotovar, stoličku na troch nohách, nepodporím, aj keď nevravím, že tri zvyšné nohy, ako je napr. plnenie maastrichtských kritérií, podpora bývania prostredníctvom nájomných bytov pre mladé rodiny, revitalizácia jestvujúceho bytového fondu s cieľom úspory energií, ale aj zvýšenie štandardu bývania, podpora výstavby zariadení sociálnych služieb pre starších občanov či podpora bonifikácie hypotekárnych úverov pre mladé rodiny, sú pripevnené pevne. Na to, aby stolička však bola stabilná a neprevrátila sa, keď sa na ňu posadíte, sú však potrebné štyri nohy. Tá štvrtá noha poukazujúc na dôvody, ktoré som uviedol, skutočne, bohužiaľ, chýba. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec? Veľmi pekne ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, len pre poriadok poviem, uplynula 17.00 hodina, ale keďže sme neprerokovali ucelene žiadny zákon alebo iný materiál, takže hlasovať nebudeme.

Chcem teda pripomenúť, že vystúpením pána poslanca... (Hlasy v sále.) Vážená pani poslankyňa Biró a Lipšic, s procedurálnymi návrhmi sa hlásite? Nie. Dobre, takže pán poslanec Šimko bol posledný, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Teraz dovoľte, aby som vás vyzval, a pýtam sa, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Čítam poslancov a sú to: Lipšic, Bauer, Gibalová, Devínsky, Radičová, Biró, Liška, Štefanec. Páni technici, nejako mi umožnite uviesť to, ak to bude možné, počkám chvíľu jasné. Takže postláčajte to, páni poslanci, všetci, ktorí sa chcete prihlásiť do rozpravy. A skúsim prečítať potom vaše mená. Takže, ak dovolíte, ešte raz začnem od začiatku, do rozpravy ústne sa hlásia poslanci Lipšic, Bauer, Gibalová, Devínsky, Radičová, Biró, Liška, Štefanec, Kuruc, Juhász, Kukan, Galbavý, Lebocký, Žitňanská, Vášáryová, ďakujem, Vášáryová 15, pán poslanec Nagy 16, Frešo, Kahanec 18, Novotný 19, Slabý 20, 21 Mamojka Mojmír, 22 Košútová Magdaléna, 23 Čech Ján, 23 sme skončili, Čech Ján, ďakujem, 24 Kvorka Ján, 25 Pado Martin, 26 Micheľ Ľuboš, 27 Pelegrini Peter, 28 Rosová Tatiana, 29 Faič Vladimír, 30 Paška Jaroslav, áno, 30 sme skončili, vážení páni z techniky, Glenda Tibor tridsiaty, ďalej, ak je to možné, 31 Bobrík Anton, 32 Sabolová Mária, 33 Záhumenský, 34 Smolková, 35 Pavlis, 36 Jasaň, 37 Matejička, 38 Bačík, 39 Kubovič, 40 Senko, to je zrejme komplikované, 40, prosím. (Hlasy v sále.) Potrebujete prestávku, vážení páni? Iba 40 sme ich zatiaľ prečítali. Dobre, tak, vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Hlasy z pléna.) Dobre, tak vydržíme. Prosím, nerobme problém, hľadáme riešenie, aby sme ho dobre vyriešili. Hovoria technici, že by to mohli potom vytlačiť a doniesť mi papier, lebo že majú problém mi to ukázať na tabuli. Takže ak je to možné vytlačiť, takže poprosím o to. (Reakcia z pléna.) No tak vidíte. Dobre, pán kolega Minárik, necháme možnosť, ak by tam niekto nebol, tak sa môže dodatočne prihlásiť do rozpravy. Dobre? (Odpovede z pléna.) Dobre. Takže pokračujeme, 39 Kubovič Pavol, 40 Senko Ján, 41 Minárik Pavol, 42 Kubánek Stanislav, 43 Nachtmannová, 44 Jánoš, 45 Rydlo, 46 Jarjabek, 47 Pado, 48 Bárdos Gyula, 49 Ivan Mikloš, 50 Vaľová Jana, 51 Bastrnák Tibor, 52 Miklós László, 53 Martinák Ľuboš. Chce sa, prosím, ešte niekto prihlásiť, kto nie je v tomto zozname, do rozpravy? (Odpoveď z pléna.) Áno, pán kolega. Kto ešte sa chce prihlásiť do rozpravy? Nefunguje to, takže kolegovia Rafaj, Szigeti, Mazúrová poslankyňa, pán kolega Petrák. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Dobre, takže ešte sa hlásia do rozpravy pán poslanec Szigeti, Mazúrová, Petrák, Rafaj a to je všetko. Ďakujem. Čiže definitívne uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prosím príp. vytlačiť ešte ten zoznam a priniesť mi ho sem pre prípadnú kontrolu. Dobre, ak je to možné, poprosím pána Knappa dať vytlačený materiál na nástenku von, aby ho mali poslanci k dispozícii. (Reakcia z pléna.) Postupne. Hej? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Takže to boli ešte tí ďalší štyria poslanci, ktorých som prečítal, ktorí sú prihlásení do rozpravy ústne. Ešte je nejaký problém? A ešte sa hlási pán poslanec Janiš do rozpravy, definitívne ako posledný. Ešte poprosím raz vytlačiť ten zoznam, aby sme nemali problém, že odoberáme slovo. Dobre? Takže ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak môžem potom to drobné prirodzené vzrušenie, ktoré vzniklo, utíšiť, pristúpili by sme k pokračovaniu v rozprave.

Slovo má pán poslanec Lipšic, pripraví sa pán poslanec Rudolf Bauer. Ďakujem. Poprosím vážených poslancov, ktorí voľne stoja a diskutujú, aby si postupne sadli do poslaneckých lavíc, pán poslanec je citlivý na korektné prostredie v sále. (Smiech v sále.)

D. Lipšic, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím o to aj pánov ministrov, aj pánov opozičných aj koaličných poslancov, pravda, ak by to bolo možné, aj pána poslanca Janiša, šéfa klubu, ktorý určite mi rozumie, prečo o to žiadam. Ďakujem.

D. Lipšic, poslanec: Po toľkých prihlásených dostal pán minister financií asi kolaps.

M. Číž, podpredseda NR SR: Aj pána ministra Kaliňáka žiadam, áno, aby si sadol.

D. Lipšic, poslanec: Ale ja to chápem, lebo toľko prihlásených do diskusie ešte asi nebolo. A tak to odhadujem podľa počtu prihlásených, že koaličná kríza bude trvať dva dni. (Potlesk.) Tak sa mi to na prvý pohľad zdá. Nie? Uvidíme. Vy tam len opozičných vidíte? Treba si pozrieť nástenku tam vedľa.

Vyjadrím sa najmä k návrhu rozpočtu pre justíciu. A musím povedať, že aj pre budúci rok právo a poriadok nie je prioritou vlády. To sa prejavuje najmä v oblasti ministerstva spravodlivosti.

Pre justíciu sa rozpočet v reálnych číslach znižuje. V minulých rokoch bola justícia pre vládu prioritou. V roku 1999 bol rozpočet ministerstva spravodlivosti 3,5 mld., v roku 2006 to bolo 7,5 mld. Budem porovnávať rok 2006, teda posledný rok našej vlády, a budúci rok, rok 2008. Za tieto dva roky bola v súhrne inflácia okolo 6,5 %. Rast výdavkov verejnej správy bol za dva roky okolo 17 %. Rozpočet ministerstva spravodlivosti pre budúci rok je oproti roku 2006 nominálne vyšší o 4,7 %, teda rast výdavkov nedosahuje ani úroveň inflácie. (Hlasy z pléna.) Za dva roky to je 6,7 %, porovnávam dva roky, roky 2006 a 2008, porovnávam posledný rok, keď som bol ja ministrom spravodlivosti, a budúci rok, návrh rozpočtu. Teda nedosahuje ani úroveň inflácie za tieto dva roky. A naviac, nominálny rast je spôsobený výlučne zvyšovaním platov v justícii, najmä zvyšovaním platov sudcov. V civilnej časti kapitoly je rozpočet znížený v kapitálových výdavkoch o 44 % oproti roku 2006. V bežných transferoch to predstavuje19 %. Rovnako sú znížené výdavky pre tovary a služby. Z kapitálových výdavkov má ísť najväčší balík na Krajský súd v Prešove. Je to 100 mil. Pán minister tu reaguje, Špeciálny súd, no to porovnajme. Krajský súd v Prešove má byť zrekonštruovaný za 380 mil. korún. Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry stáli 290 mil. To je len na porovnanie. (Hlas z pléna.) Ešte raz, ide o rekonštrukciu Krajského súdu v Prešove, nie väznice. Väznica, pán minister, je úplne niekde inde. Je mi to ľúto, ale spravodlivosť nedostala Justičný palác v Prešove, a preto rekonštruuje úplne iný objekt na pešej zóne v Prešove. Treba sa tam ísť pozrieť. Na porovnanie poviem, na výpočtovú techniku v celej justícii je vyčlenených 10 mil. korún na budúci rok. V roku 2006 to bolo 84 mil. korún, viac ako osemnásobne viac pred dvomi rokmi v nominálnych cenách.

Nie sú zabezpečené adekvátne prostriedky pre Centrum právnej pomoci ani pre Justičnú akadémiu. Dnes vláda, sociálnodemokratická vláda, neschválila návrh alebo neodporučila ho schváliť, aby sa rozšírili kompetencie Centra právnej pomoci aj na rozhodovanie v oblasti správneho súdnictva pre dôchodcov. Vy dávate dôchodcom tisíckorunové príplatky na Vianoce, ale keď ide o to, aby reálne mohli uplatňovať svoje práva a dostali kvalifikovanú právnu pomoc v justícii, ste proti. To je sociálna vláda? Pritom Centrum právnej pomoci je za dva roky funkčnou inštitúciou. A v mnohých prípadoch pomáha reálne ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi, či v prípadoch deložovania alebo domáceho násilia.

Samotné ministerstvo spravodlivosti konštatuje vo svojom materiáli k rozpočtu, a teraz budem citovať, "ministerstvo financií v návrhu rozpočtu nezohľadňuje zákonné nároky civilnej časti rezortu, advokátske služby, výdavky za znalecké posudky, výdavky na exekútorov, ktorými sa zabezpečuje súdne konanie a rozhodovanie, výrazný nárast cien energií, vodného, poštovného". Len na právnych službách ministerstvo tvrdí, že koncom roku bude dlh 180 mil. korún.

Na súdoch sa má podľa rozpočtu znížiť stav zamestnancov o 421 súdnych úradníkov, vyšších súdnych úradníkov, probačných a mediačných úradníkov, čo spôsobí kolapsový stav v justícii. To koniec koncov konštatuje aj ministerstvo spravodlivosti. Na záver svojho materiálu tvrdí: "Nadväzne na uvedené nebude možné zabezpečiť snahu ministerstva spravodlivosti o naplnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala pripraviť opatrenia na zamedzenie nepriaznivého stavu v slovenskej justícii v záujme odstránenia zbytočných prieťahov v súdnom konaní." Čo znamená táto veta? Táto veta znamená, že po roku a pol vládna koalícia svoj vládny program pre justíciu odpískala. Skončil. To konštatuje ministerstvo spravodlivosti vo svojom vlastnom materiáli. Blahoželám.

Za našej vlády prišlo k postupnému zvyšovaniu efektivity súdov. Prečítam pár čísiel, je to trestná agenda, okresné súdy. Od roku 2001 do roku 2005 počet vybavených vecí vzrástol o takmer 40 % a počet odsúdených vzrástol o 27,1 %. Odvolacie súdy v trestnej agende vybavili vecí o 46,5 % viac, o 40,1 % viac v osobách. V civilnej agende okresné súdy v roku 2005 vybavili takmer o 10 % viac vecí ako v roku 2001. Rovnako sa znižoval aj počet nevybavených vecí v agende C, ktorý klesol za uvedené obdobie o 17 %. Rovnako v obchodnej agende Cb klesol počet nevybavených vecí, a to asi o 12 %. (Hlas v sále.) Už je to v poriadku? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Čo vám dali? V agende P síce neprišlo k poklesu nevybavených vecí, a dnešný stav je asi na úrovni roku 2001, ale prišlo k značnému zvýšeniu efektivity, teda k zvýšeniu vybavenosti až o 22 %. Teda platí, že v každej agende prišlo buď k zvýšeniu efektivity rozhodovania pri zvýšenom nápade vecí, alebo k zníženiu počtu nevybavených vecí.

Musím povedať, že v laviciach vládnej koalície bolo veselo pred rokom a pol, keď sme diskutovali o. i. aj o časti vládneho programu pre oblasť justície. A veselo bolo kvôli kritike reforiem bývalej vládnej koalície, ktoré sme pred niekoľkými rokmi začali. Ale reformy v justícii prinášajú svoje ovocie. A je to pomerne evidentné v súčasnosti. Bojím sa, že aj tento rozpočet ohrozí reformy, ktoré v justícii začali, a nastane spätný chod. Na rokovaní ústavnoprávneho výboru váš pán štátny tajomník, pán minister, priznal dôvod zníženého rozpočtu pre justíciu, a to, že neexistuje žiadna vízia ministerstva spravodlivosti pre justíciu okrem nekoncepčného zvyšovania počtu súdov a prokuratúr. To je pravda. Je mi to ľúto, že na to prišlo ministerstvo financií, ale je to tak. Ja sa obávam, v akom stave bude justícia po štyroch rokoch tejto vládnej koalície, rovnakom kolapsovom, ako bola v roku 1998.

Výrazné zníženie je aj v bezpečnostnej časti rezortu v oblasti väzenstva. V kapitálových výdavkoch je pokles o 36 % oproti roku 2006 a v tovaroch a službách je pokles o 5 %. Na bezpečnosť našich väzníc v minulom roku nešlo nič, išlo 0 korún a v budúcom roku má ísť 5 mil. korún, pre celé väzenstvo. Pritom bezpečnosť väzníc musí byť prioritou každej vlády bez ohľadu na to, aké má tá vláda zafarbenie.

Návrh rozpočtu neobsahuje žiadne finančné prostriedky pre ministerstvo spravodlivosti ani pre ministerstvo zdravotníctva na zriadenie detenčného ústavu. Detencia je nová forma ochranného opatrenia pre ťažkých recidivistov a sexuálnych delikventov. Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti eviduje 157 potenciálnych pacientov, ktorí by mali byť umiestnení po výkone trestu odňatia slobody do detenčného ústavu. Ešte ako minister spravodlivosti som uzatvoril s vtedajším ministrom zdravotníctva zmluvu o vytvorení detenčného ústavu. Zvýšil sa počet systematizovaných miest príslušníkov ZVJS o 81 miest na zabezpečenie detencie. Zmluva bola po voľbách ministerstvom zdravotníctva vypovedaná. A keď som sa na to pýtal predstaviteľov vlády a ministra spravodlivosti, keď sa rokovalo na ústavnoprávnom výbore k vládnemu programu, keď sa rokovalo o rozpočte na tento rok pred rokom, vláda vtedy nemala absolútne žiadnu predstavu o zabezpečení detencie a problém začala riešiť až v roku 2007 v lete, neskoro, ale predsa. Ale ako ho ide vláda riešiť? Vláda znovu nenašla prostriedky pre to, aby štát chránil našich občanov pred ťažkými recidivistami a sexuálnymi delikventmi. Ak nemá vládna koalícia ani na zabezpečenie elementárnej bezpečnosti, elementárnej bezpečnosti našich ľudí, tak ohrozuje ich, túto bezpečnosť a má absolútne pomýlené priority v oblasti štátneho rozpočtu.

Ministerstvo spravodlivosti sústavne ignoruje platové požiadavky príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prednedávnom sme diskutovali o návrhu novely zákona o štátnej službe policajtov, kde sa navrhol príspevok na bývanie len pre policajtov. A my sme v parlamente to museli meniť tak, aby aj príslušníci zboru mali možnosť dostať príspevok na bývanie. Nový návrh v odmeňovaní policajtov znovu nerieši príslušníkov väzenskej a justičnej služby. Pritom ide o príslušníkov, ktorí denne riskujú svoje životy, aby sa naši občania mohli cítiť bezpečne. Práve včera vyšla správa od vedenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa ktorej je situácia v slovenskom väzenstve kritická. Momentálne chýba okolo 300 príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, strážcovia nemajú záujem pracovať vo väzniciach pre nízke mzdy. Generálna riaditeľka zboru Mária Kreslová sa obáva, že si problémy kompetentní všimnú až vtedy, keď sa stane mimoriadna udalosť. Citujem: "Bojím sa, že sa čaká, kým sa niečo stane, kým príde nejaký príslušník o život. Potom až budú aj politici reagovať, ale to už bude veľmi neskoro." To hovorí nominantka tejto vládnej koalície v kresle šéfky väzenskej a justičnej služby. Práve nedávno sme mali ďalšie výročie tragédie v Leopoldove, keď prišli o život piati príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prišli o život vo výkone služby, v ktorom chránili nás ostatných pred páchateľmi najnebezpečnejších zločinov. Tento zbor, jeho oprávnené požiadavky sú pre vládnu koalíciu, pre ministerstvo spravodlivosti absolútne podružné.

Dovoľte mi úplne na záver povedať, aká by mala byť priorita štátneho rozpočtu. Nie som odborník na financie, ale ak by sme mali sa zhodnúť na jednej jedinej priorite, ktorú musí mať každý civilizovaný štát, tak je to priorita chrániť bezpečnosť, život, zdravie a majetok svojich občanov. To je priorita, ktorú nemôže nikto nahradiť, a to ani súkromný sektor, ani tretí sektor, ale to musí zabezpečovať len štát. Obávam sa, že tak ako je navrhnutý tento rozpočet, táto priorita nie je zabezpečená. Práve naopak, týmto rozpočtom a jeho prijatím vládna koalícia riskuje bezpečnosť, životy, zdravie a majetok našich občanov. Preto nemôžem za jeho prijatie hlasovať. Ďakujem.