M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, musím sa spýtať. Je 12.00 hodín. Koľko ešte asi odhadujete svoje vystúpenie?

V. Novotný, poslanec: Tak 15 minút.

M. Hort, podpredseda NR SR: Môžeme prerušiť s tým, že by ste pokračovali po hodine otázok a odpovedí?

V. Novotný, poslanec: Samozrejme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Dobre, ďakujem pekne. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Stretneme sa o 14.00 hodine. Jediným zatiaľ prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Miroslav Jureňa a tým, že je o 14.00 hodine hodina otázok a odpovedí, tak pokračujeme o 15.00 hodine po jej skončení.

Prajem vám dobrú chuť k obedu.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

 

Tretí deň rokovania

16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

29. novembra 2007 o 14.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Pekné popoludnie, dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze

hodinou otázok.

Poslanci položili tak, ako určuje rokovací poriadok, včera do 12.00 hodiny 34 otázok pánovi predsedovi vlády a 42 otázok členom vlády a overovatelia vyžrebovali jednotlivé poradie.

Chcem upozorniť, že na otázky tých poslancov, ktorí boli vyžrebovaní a nie sú v sále, sa nebude odpovedať.

Teraz poprosím pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení ustanovenia § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním pri odpovediach na otázky, ktoré ste položili.

Neprítomný na dnešnej hodine otázok bude minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. Už je tu? Takže zrušil cestu, ďakujem pekne. Ďalej požiadal o ospravedlnenie minister životného prostredia pán Izák, ale jemu nie sú položené žiadne otázky a došiel aj pán minister zahraničných vecí, takže máme kompletne celú vládu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi boli postavené.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

Teraz vás chcem požiadať, aby ste v určenom limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky.

Prvá je od pána poslanca Slafkovského a znie: "Pán predseda vlády Robert Fico, na hodine otázok a odpovedí dňa 25. októbra 2007 ste uviedli, že byt na Pažitkovej ulici ste nadobudli pre svoju mamičku tak, že ste sa dali dohromady s vaším bratom a vašou mamou. Koľko ten byt stál a akou sumou ste na ten byt prispeli vy?"

Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku a považujem za osobné vyznamenanie, ak po roku a pol pôsobenia vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky opozícia otvára ako akýsi problém len byt mojej mamy a že jazdím do práce a z práce na mojom súkromnom aute značky Volvo. To si naozaj považujem, že som veľmi dobre obstál. (Potlesk.)

Chápem vaše sklamanie, pán poslanec, že nie som namočený do žiadnych podvodov a machinácií, čo možno vy považujete za prirodzenú súčasť práce predsedu vlády. Tento lov na dvojizbový byt mojej mamy má však asi taký istý význam a hodnotu, ako keď vládna protikorupčná jednotka pod vedením pána Mikloša podala v čase, keď som bol v opozícii, na mňa trestné oznámenie za to, že som priznal podarovanie fľaše koňaku lekárovi pred rokom 1989 za to, že sa dobre postaral o môjho, už nebohého otca. (Potlesk.) Dokonca ma aj vypočúvala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a chceli o tejto fľaši vedieť úplne všetko, ale úplne všetko.

Keď som však ja, vážený pán poslanec, podal ako opozičný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky trestné oznámenie za zjavne zmanipulovanú súťaž pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, vyšetrovateľ napríklad zistil - a teraz dobre počúvajte, je to vo vyšetrovacom spise -, že sa stratili prakticky všetky doklady z privatizácie, najmä také "bezvýznamné drobnosti" ako notárska zápisnica z otvárania predložených ponúk, zápis zo zasadnutia privatizačnej komisie, na ktorej sa otvárali obálky, záväzná ponuka od konzorcia s pečiatkou doručenia na ministerstvo. Nikto teraz nevie, kedy to došlo, ako to došlo. (Potlesk.) A potom, aby bol výsmech dokonaný, trestné stíhanie bolo zastavené, lebo vraj v novom Trestnom zákone, ktorý ste schválili, už nie je paragraf, ktorý by tento podvod pokrýval. Vynikajúca, čistá práca, blahoželám.

Vážený pán poslanec, opätovne odpovedám, hoci to bolo zverejnené asi stokrát a budem to pokojne opakovať stále a odpovedať rovnako, že ja osobne som nenadobudol žiadny byt ani pre seba, ani pre nikoho iného na Pažitkovej ulici v Bratislave. Je to už pravdepodobne inak najslávnejší byt v Bratislave, podobne ako moja chata v Malých Levároch.

Bývam so svojou rodinou, vážený pán poslanec, na sídlisku Dlhé diely v Bratislave v trojizbovom byte, ktorý som si odkúpil ako pôvodný tzv. družstevný byt. A že tam bývam, vám potvrdia bulvárni novinári a fotografi, ktorí ma pravidelne, ako to bolo aj dnes, vyprevádzajú ráno do práce. (Potlesk.) Niekedy ich stretávam aj večer, keď prichádzam domov a môj syn o nich rozpráva už dokonca aj rozprávky. Byt, na ktorý sa opakovane pýtate, pán poslanec, si v roku 2004 zakúpila moja mama. Ten rok si dobre zapamätajte, 2004. Ide o štandardný dvojizbový byt v novostavbe - nabudúce, keď sa ma budete pýtať, vám aj fotografie môžem ukázať -, do ktorého sa chce postupne presťahovať, pretože zostala sama v Topoľčanoch a dvaja z troch súrodencov trvale žijeme v Bratislave. Veď to poznáte, ako to chodí s vlastnými rodičmi, ako sa ťažko lúčia so svojím prostredím a zvykmi, ale verím, že ju sem do Bratislavy dostanem.

Tento dvojizbový byt, ako som už uviedol, si moja mama kúpila v roku 2004, teda nie ja, keď som bol v hlbokej opozícii a vôbec som nemal žiaden vplyv absolútne na nič, na žiadne verejné obstarávania, na žiadny štátny sektor. Bol som v hlbokej opozícii ako opozičný poslanec a byt si kupovala moja mama. Kúpila si ho od stavebnej spoločnosti, ktorá mala v tom čase obrovské zákazky v rezortoch riadených SDKÚ, v rezorte dopravy a rezorte obrany. Stavebná firma v Bratislave stavia byty, okrem iného mala obrovské zákazky na železniciach, to bola vaša vec, obrovské zákazky v oblasti obrany, takisto ste plne kontrolovali ministerstvo obrany. Určite aj preto tie zákazky táto firma mala obrovské za vás, lebo ide o stavebnú spoločnosť špecializujúcu sa okrem iného aj na osobitné stavby, kde je nevyhnutná bezpečnostná previerka. Ja to nespochybňujem.

Za tento dvojizbový byt zaplatila - a opäť je to smiešne, že rozprávam o byte mojej mamy, ak to chcete počuť, ja vám to všetko porozprávam - za tento dvojizbový byt zaplatila, a takisto to už bolo zverejnené, lenže vy to potrebujete počuť odo mňa ešte asi, ale ja to poviem, zaplatila 2 799 600,- Sk a za dodatočné úpravy okolo 200 tis. korún, boli tam urobené nejaké stavebné úpravy. Znovu opakujem, čo som povedal aj naposledy, keď som túto otázku dostal. Neviem, ako to chodí medzi vami pravičiarmi, ale my ľavičiari zvykneme pomáhať svojim rodičom. (Potlesk.)

Stokrát som už verejne povedal, že som spolu s bratom podnikateľom, ktorý mimochodom, pán Dzurinda, nie je námestníkom riaditeľa na štátnych železniciach... (Potlesk.) ... mame prispel na kúpu tohto bytu, pričom ona vložila svoje celoživotné úspory. Ak chcete spochybniť moju schopnosť prispieť vlastnej matke, vlastnej mame, máte smolu, pretože v právnej praxi som od roku 1986, teda už 21 rokov, 7 rokov som zastupoval Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu a v politike od roku 1992 dostávam nadštandardný plat.

Ak ma chcete spojiť, vážené dámy a páni, s nejakou firmou, ktorá predala mojej mame byt, máte opäť smolu, pretože ho kupovala v čase, ako som už uviedol, kedy som bol v hlbokej opozícii a opakujem, kedy táto firma mala obrovské zákazky vo vašich rezortoch - doprava a obrana. Preverte si to, v akých objemoch táto firma dostávala zákazky.

Postavím preto, keďže tie zákazky boli mnohonásobne vyššie, ako je to teraz, pán poslanec, logickú otázku a skúste ma veľmi pozorne sledovať. Ak pretláčate nezmysel, že moja mama mohla byť pri kúpe svojho bytu nejako zvýhodnená v čase, keď ja som bol v opozícii a stavebná spoločnosť zarábala na verejných zákazkách vo vami riadených rezortoch, tak potom ako ste museli byť zvýhodňovaní vy, ktorí ste priamo rozhodovali o tom, koľko uvedená spoločnosť zarobí? (Potlesk.) Veď to je úplný, ale úplný nezmysel, čo sa tu snažíte na tomto Slovensku vyrobiť.

Pán poslanec, pýtate sa ma aj to, koľko som prispel svojej mame na kúpu dvojizbového bytu v Bratislave. Do takýchto súkromných vecí vás, pán poslanec, nič nie je, nehovoriac už o tom, že ani ja, ani môj brat nežijeme zo sociálnych dávok a podľa mňa boli veľmi zaujímavé aj celoživotné úspory mojej mamy, ktorá musela za dom na svoje povolanie šetriť každú jednu korunu. Ja neviem, či vy pomáhate, ja pomáham matke pri každej jednej príležitosti a ja sa vás nepýtam, či dávate svojej matke mesačne 5 tisíc korún alebo 10 tisíc korún, to je súkromná vec. Od roku 1986 zarábam, zarábam od roku 1992 nadštandardne. Chcete naozaj niekoho presvedčiť, že nie som schopný pomôcť pri kúpe bytu svojej vlastnej matky? To je smiešne, čo sa snažíte tu vyprodukovať.

Som veľmi zvedavý však, vážený pán poslanec, či takto otvorene ste schopný hovoriť o vlastných majetkových pomeroch aj vo vašej vlastnej strane. Pre mňa je zachovanie tváre pri vykonávaní funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky veľmi dôležité. Preto asi ťažko budete niekedy čítať také prepisy telefonátov, ako napríklad boli zverejnené, myslím, v roku 2003 a ktoré sa týkali rozhovoru medzi podnikateľom napojeným na SDKÚ pánom Badžgoňom a pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom. Dovoľte mi, aby som vám tento rozhovor prerozprával. Ja ho prerozprávam veľmi pokojne a kľudne.

Gabo Palacka sa pýta Badžgoňa, podnikateľa majúceho rôzne zákazky z rezortov riadených SDKÚ, či sa ozval Horák zo Švajčiarska. Badžgoň hovorí, že áno. Andrej potvrdil, že to prešlo účtom do UBS. To UBS to nie je charita. To je osobitná banka vo Švajčiarsku. Potom sa mali stretnúť v Prahe a dokončiť záležitosti. Vážený pán poslanec, vôbec o tom nepochybujem, že sa bavili o nejakej pomoci slabým, chorým a bezvládnym. Určite zriaďovali nejaký dobročinný účet. (Potlesk.) Nepochybne niečo takéto išli urobiť.

Pre mňa je zachovanie tváre vo funkcii predsedu vlády dôležité, preto asi ťažko budete citovať, vážený pán poslanec, z podobného listu, aký adresoval pán Kresánek predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Dovoľte mi, aby som vám ten list prečítal. No to je veľká zábava. Dúfam, že ho tu mám.

"Ahoj." (Ruch v sále.) Ak dovolíte, prečítam z listu. Pán Kresánek píše predsedovi vlády Slovenskej republiky: "Ahoj, Mikuláš, prepáč, že volím písomnú formu prejavu, ale vzhľadom na tvoju zaneprázdnenosť, efektívnosť komunikácie sa mi to zdá vhodné. Cítim istú spoluvinu na situácii, kde spolu s Gabom považujete a cítite, že v obchodnej veci železníc koná Kľučka a minister Macejko akosi za chrbátom, neotvorene. Mal som možno viac komunikovať s Gabom, veď aj s tebou som dvakrát hovoril, ale myslel som, že v týchto veciach sa hovorí čo najmenej a po celý čas som bol v tom, že Gabo berie veci alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu absolútne rovnaké." Ďakujem pekne. Vynikajúco (Smiech v sále.) (Potlesk.)

Možno, možno hovorili, pán poslanec, o pozadí, o farbe pozadia snemu SDKÚ, ktorý ste pripravovali v tom čase a viedli nejakú diskusiu, že červená, žltá, modrá alebo aká. My dobre všetci vieme, o čom sa asi bavili. Rovnako verím, vážený pán poslanec, že sa vo výkone funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky budem správať tak, aby ste nemuseli čítať v správe Slovenskej informačnej služby, ako sme to čítali aj my, keď ste vládli, že dochádza, citujem: "k tunelovaniu diaľničného tunela pod Braniskom". To je naozaj rekord. Vytunelovať ešte aj tunel diaľničný, kde to bolo predražené o 700 alebo 800 mil. korún. Blahoželám. Vynikajúca práca.

Vážený pán poslanec, vláda, ktorá nastúpila v roku 2006, nezačala svoju prácu čiernymi knihami, hoci by z nich bolo možné zostaviť celú čiernu knižnicu. Zastávame ten názor, že sa treba venovať súčasnosti a budúcnosti a že prípadné prešľapy patria orgánom činným v trestnom konaní. Im treba vytvárať v každom prípade vhodné podmienky personálne, technické, finančné, legislatívne, ale nie také, ako som spomínal v súvislosti so Slovenským plynárenským priemyslom, keď vyšetrovanie jasných podozrení bolo zastavené preto, lebo ste v novom Trestnom zákone vypustili paragraf, ktorý to mohol odstíhať.

Inak je zaujímavé, že sme na to neprišli. Ani ma v živote nenapadlo, že až tak ďaleko môže niekto zájsť, že vypustí z osobitnej časti Trestného zákona paragraf, kvôli ktorému sme mohli odstihať podvody pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Keďže pravidlo - neťahám čas -, keďže pravidlo má svoje výnimky, každé pravidlo má svoje výnimky, musíme sa povenovať aspoň dvom starým veciam, a to oddlžovaniu zdravotníctva cez spoločnosť Veriteľ a budeme sa venovať už aj spomínanej škandalóznej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.

Ja si myslím, že pokiaľ ide o toho Veriteľa, sme o tom dostatočne hovorili, stačí, keď len tak pre zaujímavosť vám poviem, vážené dámy a páni, išlo o sumu 20 mld. korún aj 134 mil. korún a napríklad, že tieto peniaze pretekali za necelé tri roky cez 13 účtov používaných spoločnosťou Veriteľ. Finančné prostriedky boli niekoľkokrát denne prevádzané medzi jednotlivými účtami spoločnosti, čím sa peňažné toky stali absolútne neprehľadné. Chýbala dokumentácia, základné spisy. A to štátna akciová spoločnosť, ktorá disponuje 20 mld. korún, je nejaká garážová firma? Tak teda na to sa naozaj pozrieme, čo ste urobili s 20 mld. korún, ktoré mali byť použité na oddlženie zdravotníctva.

Len z týchto dvoch projektov, ktoré som spomínal, vážené dámy a páni, a to je projekt SPP a projekt Veriteľ, niektorí ľudia v SDKÚ mimoriadne zbohatli. Dokonca si myslím, že zbohatli tak, že keby im dnes súkromné lietadlo vozilo každý deň ručne šité obleky od Armaniho, ani si to na svojom účte nevšimnú. A teším sa, samozrejme, aj na zverejnenie všetkých zmlúv, ktoré boli od roku 1993 poprijímané na Slovenskom pozemkovom fonde.

Vážené dámy a páni, už som o tom hovoril a tým aj končím svoje vystúpenie. Keď vznikne vláda, okolo vlády sa okamžite začne točiť všelijaká špina. A pokiaľ ide o túto špinu, umenie vlády spočíva v tom, či dokáže nastaviť mechanizmy, ktoré ju odtláčajú alebo sa touto špinou nechá jednoducho zožrať. Pani poslankyňa, vy ste podpísali antichartu. Byť vami, radšej som ticho. Takže buďte taká láskavá... (Ruch v sále.) ... nechajte ma dokončiť. Ja som, ja nepoznám nikoho, pani poslankyňa, v klube, hoci nás nazývate, že sme boľševici a podobne, ja nepoznám nikoho v tomto klube, kto by podpísal antichartu, ako ste to urobili vy. (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Áno, jasné. Najlepšie je rozkazovanie. Preto robme všetko pre to, aby tá špina, ktorá sa sústreďuje okolo moci, nikdy nezožrala túto vládnu koalíciu. Len vtedy budeme mať šancu sa postaviť pred ľudí a skladať pre týmito ľuďmi účty.

Vážené dámy, veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán premiér, váš čas 15 minút určených na odpovede na otázky vypršal. Ďakujem vám pekne.

Budeme pokračovať teraz odpoveďami na otázky členom vlády podľa vyžrebovaného poradia.

Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Viery Mazúrovej na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho a znie: "Vážený pán minister, kedy je plánované otvorenie cestného prepojenia medzi severoslovenskými regiónmi Hornej Oravy a Kysucami?"

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vážená pani poslankyňa, ktorá otázku položila, výstavbou vodárenskej nádrže Nová Bystrica v rokoch 1983 až 1989 bola zatopená časť štátnej cesty 2/520, čím sa prerušilo priame cestné spojenie regiónov Kysuce a Orava medzi obcami Nová Bystrica a Oravská Lesná. Preložka cesty 2/520 Nová Bystrica - Oravská Lesná predstavuje výstavbu novej dvojpruhovej komunikácie v dĺžke 9,6 km vo veľmi zložitom geologickom prostredí. Je to zvážlivé flyšové územie s vývermi podzemnej vody s nutnosťou vybudovať 11 nových mostných objektov a 21 oporných múrov.

Dávam však do pozornosti a chcem upozorniť na iné súvislosti. Toto cestné prepojenie je vhodné a naozaj napomôže primeranému a potrebnému spojeniu regiónov Kysúc a Oravy. Potrebné je však upozorniť na to, že to, čo nám najviac komplikuje a sťažuje ukončenie tejto stavby, to je zase úplne neprofesionálne, neviem, či úmyselne, alebo neúmyselne riadený investičný proces bývalým vedením rezortu, či už v štádiu prípravy, tak aj v štádiu prípravy projektu, tak aj v štádiu tendra a vlastnej realizácie tiež.

Predmetná stavba bola začatá v zmysle uznesenia vlády č. 189/2002 počas úradovania minulej vlády v roku 2004. V zmysle uzavretého kontraktu medzi ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenskou správou ciest bol verejným obstarávateľom vybratý zhotoviteľ so zmluvou na celkový náklad stavby niečo málo vyše 1 mld. Sk. Počas výstavby bol celkový náklad postupne zvyšovaný až na dnešných 1,7 mld. korún, t. j. o 70 % a to ešte nie je definitíva. To znamená, ten režim toho kontraktu bol nastavený tak, že zrejme tá stavba skončí niečo vyše 2 mld., a to je práve to, čo nám veľmi komplikuje život, pretože Slovenská správa ciest nie je postavená na takéto veľké stavby a keby od začiatku vedela, ako sa tá stavba bude vyvíjať, tak takisto by vedela svoje sily rozložiť do patričných rokov, ale takéto časované míny v kontrakte nám spôsobujú najväčšie problémy, aby sme v potrebnom čase túto stavbu dokončili. A ozaj dôjde k jej nárastu skoro o 100 %. Napriek tomu všetkému sa snažíme túto cestu, ako som už spomenul, že ju považujeme za významné prepojenie oboch regiónov, čo najskôr dokončiť, ale vzhľadom na tak zle zadefinovaný kontrakt a vzhľadom na technickú náročnosť tejto stavby plánujeme jej ukončenie až začiatkom roku 2009.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ešte chvíľočku. Pani poslankyňa - doplňujúca otázka.

V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister. Stačí.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Takže bude nasledovať otázka pána poslanca Juhásza na pána ministra kultúry Marka Maďariča, ktorá znie: "Prečo ministerstvo v garantovanom, v grantovom systéme - prepáčte, je to tu zle napísané - v grantovom systéme Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2008 zrušilo podprogram 1.4. obnova a využitie pamätihodností obce vo verejnom záujme?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážený pán poslanec, podprogram 1.4. obnova a využitie pamätihodností obce vo verejnom záujme bol v roku 2006 a 2007 súčasťou grantového programu Obnovme si svoj dom, ktorý je komplexným rozvojovým programom pre oblasť ochrany pamiatkového fondu. Určenie pamätihodností malo viesť k vypracovaniu zoznamov pamätihodností miest a obcí, na základe ktorého mali byť za preukázateľnej historickej a umeleckej hodnoty preklasifikované na národné kultúrne pamiatky. Žiaľ, výsledkom bolo, že mnohé navrhnuté pamätihodnosti po preskúmaní odborníkmi z krajských pamiatkových úradov nespĺňali kritériá na vyhlásenie národná kultúrna pamiatka. Mali len lokálny význam a takisto spĺňali iba kritériá lokálneho významu.

Okrem toho obnova pamätihodností sa dostala do programu ministerstva životného prostredia Dedina roka, obnova vidieckych sídel, kde záujemcovia môžu na obnovu pamätihodností získať finančnú čiastku. Ide o drobnú sakrálnu architektúru, mosty, mlyny, sýpky, stodoly, atď. Okrem toho v prípade, že pamätihodnosť je v štádiu preklasifikovania na národnú kultúrnu pamiatku a je začatý proces jej vyhlásenia, resp. je odobrená krajským pamiatkovým úradom, je možné získať na jej obnovu finančné prostriedky z grantového programu Obnovme si svoj dom.

To podstatné však je, že vzhľadom na široké spektrum pamiatok, ktoré sú priamo na súpise, čiže nie pamätihodností a súčasne obmedzených finančných zdrojov, musí ministerstvo kultúry definovať priority. V tejto situácii považujem za spoločenský záujem sústrediť úsilie a prostriedky predovšetkým na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Preto sme cielene zamerali podporu v roku 2008 na tri priority, čo sa odrazilo v štruktúre troch podprogramov programu Obnovme si svoj dom, a síce v podprograme 1.1. na obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname Pamiatkového fondu, prioritne na obnovu hradov, kúrií a kaštieľov a na reštaurovanie hnuteľných kultúrnych pamiatok. V podprograme 1.2. na obnovu a reštaurovanie národných pamiatok v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva, prioritne na podporu tradičných technológií a umelecko-remeselných prác, pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok v lokalitách svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a obnovu pamiatok v týchto lokalitách, ktoré sú v kritickom stavebnotechnickom stave. A po tretie v podprograme 1.3. na aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu, prioritne na dokumentáciu, zamerania a výskumy a organizovanie workshopov zameraných na záchranu torzálnej architektúry, čiže ide o hradné ruiny, ktoré boli doteraz mimo grantových programov a na podporu odborných publikácií zameraných na industriálne kultúrne dedičstvo.

Rád by som pripomenul, že tak ako je vyhlásenie prakticky čohokoľvek za pamätihodnosť výlučne v kompetencii miestneho zastupiteľstva bez správneho konania, tak by malo aj financovanie obnovy týchto pamätihodností regionálneho a lokálneho významu byť v kompetencii príslušných obcí, miest a žúp, ktoré by mali vytvárať fond na ich záchranu a aktívne participovať na ich záchrane. Platí však vyššie povedané, v prípade, že pamätihodnosť je v štádiu preklasifikovania na národnú kultúrnu pamiatku a je začatý proces jej vyhlásenia, resp. je odobrená krajským pamiatkovým úradom, je možné získať na jej obnovu finančné prostriedky z grantového programu aj v roku 2008.

Pán predseda, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Juhász, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Gy. Juhász, poslanec: Áno. Ďakujem za slovo. Pán minister, naozaj tie finančné prostriedky, ako ste hovorili, chýbajú na ministerstve kultúry, ale ak sa pozrieme na tento grantový podprogram, tak vlani boli podané žiadosti z dotácie v sume 131 mil. 488 tis. korún, pričom boli schválené dotácie za približne 6 mil. korún, čiže tá suma nie až taká veľká, že by to ministerstvo kultúry pocítilo a myslím si, že aj tie kultúrne pamiatky alebo pamätihodnosti, ktoré nie sú klasifikované ako národné kultúrne pamiatky, tvoria súčasť celej kultúry Slovenskej republiky. Ja by som len toľko chcel k tomu dodať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, budete odpovedať?

M. Maďarič, minister kultúry SR: Urobím k tomu jednu poznámku. Máte pravdu, pán poslanec, tie čísla zodpovedajú realite, aká bola. Na druhej strane, naozaj, bez ohľadu na to, že teda na tento podprogram nakoniec bolo použitých tých zhruba 6 miliónov, my musíme nejaké priority určiť, to znamená sústrediť to maximálne úsilie na tie tri programy, ktoré som sa tu pokúsil aj pomenovať a naozaj z pozície štátu nám predovšetkým musí ísť o obnovu národných kultúrnych pamiatok. Nie je vylúčené, že sa môžeme v budúcnosti vrátiť aj k podpore pamätihodností z pozície štátu, ale naozaj tu očakávam predovšetkým aktivitu samosprávy regionálnej, miestnej, pretože tá aj sama v podstate si určuje, čo bude za pamätihodnosť určené a čo nie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďarovičovi. Otázka znie: "Pán minister, za akým účelom prebieha v subjektoch zriaďovateľskej kompetencie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na východe Slovenska audit súkromnou spoločnosťou?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

Vážená pani poslankyňa, personálny a procesný audit vo všetkých priamo riadených organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, ak máte teda tento audit na mysli, je robený za účelom optimalizácie počtu zamestnancov v rezorte kultúry, efektívnejšieho nastavenia procesov riadenia a zhodnotenie využiteľnosti pracovnej náplne zamestnancov v jednotlivých organizáciách. Inými slovami, audit je zameraný na hľadanie možností pre efektívnejšie financovanie štátnej správy, vyplývajúce zo systémových zmien racionálnejšej organizačnej štruktúry a lepšie organizovanej práce. Výsledkom analýzy by mali byť odporúčania, ktoré možno rozdeliť do viacerých úrovní a mali by obsahovať výstupy od systémových cez čiastkové až po konkrétne zmeny v organizáciách a v štruktúrach auditovaných organizácií.

Vzhľadom na to, pani poslankyňa, že zmeny sa môžu dotýkať 32 priamo riadených organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry s približne 4 600 zamestnancami, považujem za dôležité, aby východiskom pre akékoľvek zmeny bolo nezávislé, objektívne a odborné posúdenie všetkých pracovných procesov a činností.

Skončil som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, aj vám ďakujem za odpoveď. Mám niekoľko doplňujúcich otázok. V prvom rade by ma zaujímalo, či je v poriadku, že väčšinu tohto auditu vlastne vykonávali sami zamestnanci, ktorých sa tento audit týkal. Ďalej sa chcem opýtať, či táto audítorská spoločnosť bola vybraná výberovým konaním alebo bolo to priame zadanie a kto je pod týmto podpísaný. Ďalej by som sa chcela opýtať, koľko stojí tento audit a ktorá firma ho robila, či predtým vôbec táto firma bola na audite v kultúrnej inštitúcii. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za podotázky.

Pani poslankyňa, azda si nemyslíte, že je možné taký audit robiť bez súčinnosti so zamestnancami, bez toho, aby sa aktívne na tom podieľali, aby jednoducho poskytovali všetky možné a potrebné podklady, čiže v tejto miere boli a sú do toho pracovníci jednotlivých organizácií zapojení. Ďalej, na daný audit prebehlo riadne verejné obstarávanie v súlade so zákonom a víťazná ponuka bola ponuka spoločnosti Centire a tá zákazka je na 9,5 mil. Sk bez DPH.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jaroslav Ivančo ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Vážený pán minister vnútra, myslíte, že ponúknutie víkendového pobytu vo Vysokých Tatrách je dostatočným ospravedlnením sa kazašskej novinárke Balli Marzecovej, ktorú policajti v stredu 21. 11. 2007 násilím odvliekli spred prezidentského paláca aj napriek tomu, že demonštrácia bola povolená?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

R. Kaliňák, podpredseda vlády SR a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja som pred dvomi dňami, myslím, resp., áno, v utorok od 11.00 hodiny do 17.00 hodiny bol k dispozícii Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na otázky a odpovede. Škoda, že ste si nenašli čas, pán poslanec. Pýtate sa, či je dostatočný... Prosím? (Hlasy v sále.) Pán poslanec, ukážte mi ten zákon, ukážte mi to. Kde je v rokovacom poriadku napísané, že výbor nemôže zasadnúť počas pléna? Tak to nalistuj, Peter, nalistuj to, lebo nesedel som tu štyri roky a nebol som predseda výboru štyri roky, kedy sme zasadali počas pléna. Čiže otázka stojí, ale ostatní páni poslanci tam boli, samozrejme, v tom čase plénum nebolo, takže, to ale nebol útok, to bola len otázka, že ma mrzí, že ste tam mohli byť a mohli sme o tom obšírne debatovať, lebo tu mám k dispozícii len 29 minút, čo je, samozrejme, čas krátky. Ale bola tam pani poslankyňa Tkáčová, tiež nie je členka, aj keď dlho čakala na otázku, to je pravda, že až v závere sa dostala ku svojej otázke, ale sa dohodla a my sme tak mimovoľne komunikovali, sedela hneď vedľa mňa a debatovali sme. Takisto bol pán poslanec, takisto bol pán poslanec Gábor Gál.

Pýtate sa - 29 minút mám čas. Chcete mi uberať čas na dôslednú odpoveď? (Hlasy v sále.) Veď ma poznáte, ale veď pokoj. Nebuďte, ja chápem, že ste nervózni v momente, keď ste mimo, ale ja sa k tomu vrátim. Ja len z vás, pán poslanec, ja len z vás.

Čo sa týka otázky samotnej, či je dostatočným ospravedlnením. Pán poslanec, ja by som sa opýtal, čo by bolo podľa vás dostatočnejšie? Ako by to malo vyzerať? Myslím si, že tak, ako mnohí iní, ani vy ste to zjavne nepochopili. Alebo to skôr pochopiť nechcete a nevidíte rozdiel medzi právnou a ľudskou rovinou celého smutného prípadu. Ako minister vnútra som musel urobiť všetko pre objasnenie postupu polície, čo som aj urobil. Celý incident som dal vyšetriť orgánu na to určenému, nezávislej inšpekcii ministerstva vnútra. Na základe jej záverov som prijal príslušné opatrenia. Toto bola úloha, ktorá mi vyplýva z funkcie.

Nie som však len minister vnútra, ale v prvom rade som aj človek. A ja mám právo na osobný názor a ja mám právo na vlastné posúdenie celej situácie z čisto ľudského hľadiska.

Keď som sa dozvedel, čo sa stalo, ako človeka ma to, samozrejme, nemohlo nechať chladným. Okamžite som navštívil poľskú ambasádu, hneď na druhý deň ráno a hovoril som s konzulkou, ktorá bola pri tomto prípade aj prítomná. Následne som na ministerstve prijal aj pani Balli Marzecovú. V osobnom rozhovore som sa jej ospravedlnil ako minister vnútra. Bezpochyby ste na tom rozhovore, pán poslanec, neboli a vzhľadom na to, že sa bavíte v tejto chvíli so svojím kolegom, tak vás moja odpoveď asi až tak nezaujíma, ja teda skončím.

Skončil som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Ivančo, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja úplne pokojne, pán minister, chcem povedať, že nie som členom výboru pre obranu a bezpečnosť, preto som nebol na tomto výbore a myslím si, že aj úplne pokojne treba povedať to, že sa nepýtam kolegov poslancov k veci, prečo sa stalo to, čo sa stalo, ale pýtam sa ministra vnútra vlády Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku ani nechcem hodnotiť zásah polície, či bol, alebo nebol adekvátny, je to vecou vašou, ale moja otázka smerovala k tomu, že podľa mňa ste, pán minister, protizákonné konanie, a vy ste to koniec koncov aj uznali, ste protizákonné konanie chceli vykúpiť dovolenkou v Tatrách a musím vám povedať aj to, že to pokladám pri tomto medzinárodnom škandále, to pokladám za dosť morálne nízke a myslím si, že pre politika vášho rangu, pre ministra vnútra demokratickej krajiny, ktorá dokonca teraz predsedá Rade Európy, to je skutočne zahanbujúce, aby sme takto ponúkali za protizákonné konanie víkendové pobyty. Bola to podľa mňa diskvalifikácia a lacný populizmus. A v tejto súvislosti mi napadá doplňujúca otázka, že čo asi ponúknete Hedvige Malinovej, keď sa zistí, že vyšetrovania alebo činnosti, ktoré robila polícia, boli protizákonné, pretože myslím si aj to, že tento čin s činom voči Balli Marzecovej je neporovnateľne silnejší.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja ešte jednu doplňujúcu, aby to stihol pán poslanec, povedzte mi, myslíte si, že nejaký európsky politik by toto považoval za také nízke, ako to vy označujete?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Poslanec má právo na jednu otázku, takže odpovedajte, pán minister.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec, skúste kývnutím hlavy. Ja vám to poviem takto, pán poslanec. Ako obvykle, aj v tomto prípade ste naozaj úplne vedľa, úplne vedľa, nemáte šajnu o tom, o čom hovoríte, o európskej kultúre ani netušíte, ani o politickej, ani o žiadnej inej podobnej.

To, čo sa vy tu snažíte naznačiť, že je problémom, sa už váš kolega snažil naznačiť a naznačil to úplatkom, nazval to úplatkom na výbore. To znamená, každé rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy, o tom, keď sa niekomu stane, že niečo sa nahradí, je úplatkom, potom oficiálne rozhodnutia súdov o nemajetkovej ujme označujete za úplatok. To je také úbohé, že pre to nemám ani slov. Ale urobil som to dobrovoľne, ako človek som chcel, mal som ten pocit, že niekomu bolo ublížené a ako človek - na čo by ste vy nikdy nenabrali morálnu odvahu - to tu neriešim a už nikdy by vás nenapadlo z vlastného niečo míňať, to už tiež nechcem riešiť... (Potlesk.) ... lebo po tom, čo zostalo po vás, len platím pokuty. Keď ste taký veľmi silný, pán poslanec, zaplaťte tú pokutu, čo ministerstvo dostalo, z vlastného, keď ste taký hrdina. Ja to nebudem brať ako úplatok, ja to zoberiem ako zadosťučinenie. Naozaj. Buďte taký odvážny, je to len stotisíc korún v tomto prvom prípade. Ja by som to kľudne zobral, ak by ste zobrali na seba tú vinu, že za to, že ste podpísali zmluvu v deň môjho nástupu, sme dostali stotisíc korún pokutu. Keď ste taký hrdina, zoberte to na seba a zaplaťte to z vlastného, ja s tým problém nemám.

Dobre, aby som dokončil, aby som dokončil. Ak bude teda pán poslanec počúvať, dôležité je, možno si spomeniete na prípad slovenského občana, ktorý bol v Rakúsku, invalidného občana, ktorý bol v Rakúsku odtiahnutý, jeho auto bolo odtiahnuté spred letiska a musel peši, hoci s tým mal veľké problémy, naháňať po celom schwechatskom letisku auto, myslím si, že to dávala televízia TA3. Vtedy takisto policajti postupovali podľa zákona, ale myslím si, že neľudsky vo vzťahu k rakúskemu. Čo urobil rakúsky minister vnútra, pamätáte si? Také veci vás nezaujímajú, aby ste sledovali politiku. Prišiel na Slovensko a ponúkol víkendový pobyt slovenskému občanovi v rakúskych Alpách. Dopustil sa teda úplatku? Dopustil sa nízkeho konania, hanby v Európe, toho, čo ste tu pred chvíľou nazvali? Teraz sa začínate červenať, pán poslanec, už tomu rozumiete, v čom je ten problém? Ľudský rozmer, to je niečo, čo vám chýba. To je ten problém, ľudský rozmer. Ten ste nemali nikdy, a preto ste nedostali percentá v rámci volieb. To je to, prečo občania vás nechcú. (Potlesk.)

Základný problém, ktorý chýba celej vašej politike, je, že vnímate vôbec, či existuje občan Slovenskej republiky v tejto krajine. Vždy vám to bolo úplne ukradnuté a vždy ste s tým mali zásadný problém. Nikdy vás nezaujímalo to, čo robia. Vždy ste si hájili len svoje osobné záujmy, ktoré tu dnes citoval pán premiér Slovenskej republiky. Myslím, že po tom, čo povedal pán premiér, by som sa ani neodvážil sedieť v tejto sále. Čiže, aby som bol presný, aby som bol presný, urobili sme štandardné, urobili sme štandardné európske gesto, ktoré je normálne pre každého slušného človeka, ktorému príde druhého človeka ľúto, že si prežil traumu, ktorú nemusel prežiť a ktorú možno prežil preto, že niekto neuvážene prekročil svoju možnosť, ktorú v tej chvíli mal. A ja som to bol ako človek ochotný uznať.

Keď ste vy tak neuveriteľne hájili pani Marzecovú, čo ste ponúkli vy, ako občan Slovenskej republiky, ktorému je ľúto, aby sa náhodou tento človek nepozeral na Slovenskú republiku úkosom? Mne to bolo ľúto, nechcel som, aby vyzerala Slovenská republika, že je krajina, ktorá nemá rada ľudí, ktorí sú susedia, ktorí sú z Poľska, alebo z ktorejkoľvek inej krajiny. Bolo mi to ľúto, aby sa nebála prísť naspäť do Slovenskej republiky a to je jediný dôvod, pre ktorý som to urobil a urobil som to rád a zopakoval by som to vždy, keď ten pocit budem mať. Nebudem to robiť pri ľuďoch, čo klamú. Pri tých ľuďoch to nikdy robiť nebudem. O klamároch sa ja baviť nebudem. Myslím, že tá vec je ale úplne jasná, ak netušíte, o čom hovoríte.

Vážené dámy a páni, ja by som ešte raz vyslovil naozaj ľútosť nad tým, čo sa odohralo minulý týždeň v stredu. Je to veľmi nepríjemné. V každom prípade súbeh okolností, ktorý sa odohral, naozaj nás všetkých mrzí. Myslím si, že mrzí aj tých, ktorí dostali určité disciplinárne opatrenia. Tých to určite mrzí, s každým z nich som hovoril. Každý z nich vie, že dnes by konal inak. Každý z nich vie, že dnes si do budúcna môžeme pripraviť niekoľko preventívnych opatrení, ktoré by zabránili, aby do budúcna taká situácia vznikla. Ale, samozrejme, vytvorila sa hystéria, pretože som nebol trénovaný a skúmaný len z tohto jedného problému - odpovedám zároveň aj na otázku č. 9, pani poslankyňa, ktorá je hneď za tým -, ale z viacerých, kde v poslednom čase boli vyňaté tri problematické veci. Ja som ich vysvetlil. Jedna vec je veľmi dôležitá. Mať schopnosť uznať si chybu, ospravedlniť sa je veľmi dôležité. Za stiahnutie demonštrantov pri príhovore pána Busha sa nikto z vás nikdy neospravedlnil. (Potlesk.) Ja som bol vyzývaný, že mne to trvalo 6 dní, než som na výbore oficiálne povedal, aké sú závery vyšetrovania inšpekcie. Vy ste sa kedy ospravedlnili tým ľuďom, ktorí prejavovali slobodne svoj názor na námestí, keď tu bol prezident Bush? Vám to trvá tri roky a doteraz ste si to neuznali. A viete prečo? Lebo nie ste si schopní uznať vinu. V tom je ten váš malý rozdiel. (Potlesk.) Nikdy ste to neurobili a nikdy to neurobíte.

A čo sa týka ešte jednej drobnej veci. Nepochybujem o tom, že nikdy by ste nepoložili otázku v tom smere, že by ste chceli niečo pochváliť. Také vám nehrozí. Nikdy by ste nepoložili otázku, kde by ste sa chceli ospravedlniť za to, či... (Hlasy v pléne.) Veď ja to konštatujem, ja vám nenadávam. To je v pohode. ... za to, že niečo ste možno vy neurobili a my sme to za vás zachránili. V každom prípade aj dnes polícia stála proti veľmi závažnému zločinu, ktorému sa postavila aj pri veľkom riziku a dokázala odhaliť problém, ktorý naozaj zaujíma celý svet, ako slovenská polícia postupovala.

Dnes sa nám nahlásili naozaj zaujímavé televízie, na ktoré nie sme zvyknutí. Či al-Džazíra alebo Fox News, kedy dokážeme prezentovať aj to, že slovenská polícia naozaj veľmi dobre pracuje a urobila úlovok, ktorý nie je tradičný v týchto zemepisných šírkach. A verím, že aj vám. Nemusíte to hovoriť mne. Pretože ministrovi to povedať nemôžete, pretože ste opozícia. Ja to ani nechcem, úprimne. Aj keď je pravda, že ja som mal ten zvyk, keď som vedel, že ste urobili niečo dobré, tak som povedal, že ste dobrí. Bezpochyby. To sa mi ešte nestalo, ale viete, keď sa toho nedočkám za to obdobie, ktoré budem ministrom, ktoré nemusí byť také dlhé. Uvidíme. V každom prípade chcem povedať, že skúste to niekedy, ako poslanci aj poslanci výboru pre obranu a bezpečnosť povedať tým policajtom, s ktorými sa stretávate, aj tým, ktorí naozaj tú prácu robia dobre. Mnohí z nich sa pomýlia. My skúsime tú chybu odhaliť, skúsime sa ospravedlniť, skúsime nahradiť možno nemajetkový problém, nemajetkovú ujmu, ktorá z toho vznikne. Ale keď to chcete nazývať úplatkom, v čom sme uplácali? V čom sme uplácali? Pán poslanec, ako len poviete. Ja som len chcel, aby ste mi nenadávali, že neodpovedám na otázku. Janko, ako chceš. Ja hneď skončím. Všetko dobré. Dovidenia.