A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie. "Pán minister, ako podporujete obnoviteľné zdroje energie a v akej výške plánujete prerozdeliť avizovaných 100 mil. Sk?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Uvedomujem si, že Slovenská republika je úplne závislá na dovoze čierneho uhlia a takmer 99 % na dovoze zemného plynu a ropy. Využívanie obnoviteľných zdrojov založené na vyspelých a environmentálne šetrných technológiách prispieva k zníženiu tejto závislosti a navyše významne obmedzuje emisie skleníkových plynov. Aj z tohto dôvodu sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť podmienky pre väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Zámerom je aj vytvorenie motivačných opatrení pre ich využívanie.
Ministerstvo hospodárstva dôsledne plní úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády. Vypracovalo Stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda schválila dňa 25. apríla 2007. V stratégii ministerstvo hospodárstva navrhuje viaceré legislatívne opatrenia smerujúce k väčšej stabilite podnikateľského prostredia v tejto oblasti. Cieľom stratégie je na základe aktuálneho vývoja vo svete a v európskej únii vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov jednotlivých obnoviteľných zdrojov energie, načrtnúť možnosti využitia komerčne zavedených technológií a navrhnúť ciele do roku 2010, resp. do roku 2015, ako aj opatrenia na ich dosiahnutie.
Medzi finančné opatrenia, ktoré sú určené na financovanie projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, je potrebné zaradiť predovšetkým štrukturálne fondy Európskej únie v programovacom období 2007 až 2013. Je pravdou, že v súčasnosti fyzické osoby, domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nemajú možnosť čerpať dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie Slovenskej republiky však dáva základný rámec na vytvorenie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, ktorý umožňuje podporiť aj domácnosti a v rámci ktorého ministerstvo určí transparentné kritériá na prideľovanie dotácii. Ide o podporu využitia biomasy a slnečnej energie na vykurovanie a ohrev vody pre byty a rodinné domy pre fyzické osoby vo forme dotácií na kotly na biomasu a na solárne systémy.
Celková výška finančných prostriedkov na jeden rok by mala predstavovať cca sumu 100 miliónov korún. Zvýšené využívanie biomasy na výrobu tepla a slnečnej energie je podmienené určitou podporou pre domácnosti na inštaláciu zariadení, a preto ministerstvo v stratégii navrhlo dotáciu vo výške 25 % z obstarávacej ceny na kotol využívajúci biomasu, na slnečné kolektory poskytnúť dotáciu vo výške 3 000 Sk/m2 pôdorysnej plochy slnečného kolektora a v prípade inštalácie viac ako 8 m2 plochy solárneho systému poskytnúť dotáciu vo výške 24 000 Sk jednorazovo a 1 500 Sk za 1 m2 nad 8 m2 plochy. Pri súčasnej cene cca 100 000 korún bez DPH pri dodávke na kľúč najrozšírenejšieho solárneho zariadenia na prípravu tepelnej vody pre rodinné domy s plochou 6 m2 dotácia pokryje približne náklady na DPH a bude to voči štátnemu rozpočtu finančne neutrálne.
Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach bol schválený poradou vedenia ministerstva hospodárstva. Žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov bude spracúvať Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá bude zabezpečovať aj všetky činnosti spojené s administráciou súvisiacou s poskytnutou pomocou. Predmetný program bude aplikovaný podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte. Som presvedčený, vážený pán poslanec, že uvedeným programom sa zabezpečí významný stimul pre inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktoré budú spĺňať podmienku environmentálnej prijateľnosti s cieľom jednak zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov v našej republike, ako aj s cieľom zabezpečiť efektívny spôsob krytia energetických potrieb domácností.
Stanovenie cieľov na roky 2010 až 2015 dáva Slovenskej republike reálnu možnosť zvýšiť súčasný 4-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie na 12-percentný podiel v roku 2020. Podklady pre stanovenie záväzného cieľa pre Slovenskú republiku v roku 2020 sú rozpracované v pripravovanom materiáli Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030, ktorú ministerstvo hospodárstva predložilo 27. 11. na medzirezortné pripomienkovacie konanie. Ministerstvo hospodárstva pripravilo aj legislatívne opatrenia na vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov v návrhu novely zákona o energetike, ktorá je už v Národnej rade a pripravuje nový návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý bude komplexne riešiť legislatívne postupy vo vzťahu k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie. Uvedený návrh zákona bude predložený na legislatívne konanie v roku 2008.
Pani predsedajúca, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď, aj za to, že vysvetlil tie princípy použitia podpory na obnoviteľné zdroje. Moja otázka smerovala k tomu, koľko z tých avizovaných 100 milión bolo už použitých, a preto ešte raz sa vás chcem, pán minister, opýtať, či už boli nejaké použitia z tých 100 miliónov tento rok a ako to vyzerá na budúci rok. Lebo viem, že vy sám ste neboli celkom spokojný s podporou obnoviteľných zdrojov na budúci rok. Tak ako to vyzerá do konca tohto roku a ako budeme môcť počítať s podporou obnoviteľných zdrojov na budúci rok?
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Máte pravdu, nie som spokojný s podporou na obnoviteľné zdroje energií vzhľadom na to, že aj v novej koncepcii predpokladáme asi 260 mld., ktoré by sme potrebovali v Slovenskej republike na to, aby sme splnili ciele Európskej únie do roku 2020 na dotiahnutie toho podielu, ktorým by Slovensko malo zafungovať v rámci celoeurópskeho systému pri obnoviteľných zdrojoch energie.
Čo sa týka konkrétnej otázky, zrejme ideme k tým kolektorom a kotlom. My sme predpokladali, že prvé čerpanie by mohlo ísť od 1. januára 2008, takto by bol aj vo vláde schválený materiál. Vzhľadom na to, že práve prerokúvame štátny rozpočet a jeho finálna podoba nie je zatiaľ jasná, budeme sa vedieť konkrétne k tejto otázke vyjadriť vtedy, keď bude štátny rozpočet schválený. Pokiaľ by štátny rozpočet neumožňoval pri svojom rozpočtovom opatrení čerpať tieto prostriedky od 1. januára 2008, predpokladáme, že štátny rozpočet by mal mať tú príjmovú zložku, možno aj výraznejšiu, ako je predpokladaná vzhľadom na to, ako vyzerá vývoj makroekonomických ukazovateľov a predpokladáme, že v priebehu roku, najneskôr od 1. 7., by sme mohli prvé tieto čiastky aj uvoľňovať. Ale tento termín skutočne záleží od toho, ako sa bude vyvíjať príjmová zložka štátneho rozpočtu.
Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Pataky ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi: "Pán minister, môžete mi vysvetliť, ako boli prerozdeľované: 1. dotácie na individuálne potreby obcí 2007; 2. príjmy z odvodov z hazardných hier roku 2007. Finančné prostriedky boli prerozdelené len pre vyvolených starostov SMERU. Je to podľa vášho volebného programu?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
J. Počiatek, minister financií SR: By som rád odpovedal, ale nevidím tu pána poslanca. I keď ja veľmi rád odpoviem, aj keď tu nie je.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nie, keď nie je prítomný. Pán poslanec tu nie je? Pán Pataky?
J. Počiatek, minister financií SR: Ja môžem aj tak. To sú zaujímavé fakty.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nie, nie, nemôžete, pán minister. Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Köteles, je prítomný? Pardon, ospravedlňujem sa. Ďalšiu otázku položil pán poslanec László Köteles pánovi ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: "Pán minister, ako prispieva váž rezort na riešení nedostatku krvi v našom zdravotníctve?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, úvodom treba konštatovať, že Slovenská republika je v produkcii krvi a krvných prípravkov samostatná a zásobovanie prostredníctvom národnej transfúznej služby je plynulé. Občasný akútny nedostatok krvi je nedostatok relatívny, nie absolútny, pretože sú možné presuny medzi jednotlivými 11 pracoviskami Národnej transfúznej služby Slovenskej republiky.
Je potrebné poznamenať, že nedostatok krvi sa ohlasuje už vtedy, keď sa zníži jej produkcia a je potrebné siahnuť na rezervy. V Slovenskej republike je 100 tisíc dobrovoľných darcov krvi. Samotná Národná transfúzna služba Slovenskej republiky vykoná ročne 120 tisíc odberov. Okrem národnej transfúznej služby, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, sa odbery vykonávajú aj v 35 hematologicko-transfuziologických oddeleniach. Tieto nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a vykonávajú ročne asi 30 tisíc odberov. Prevažne pokrývajú potrebu vlastného zdravotníckeho zariadenia.
Pri nábore darcov krvi spolupracuje Národná transfúzna služba Slovenskej republiky so Slovenským červeným krížom. Zvýšeniu produkcie môže pomôcť ďalšie zvýšenie aktivít Slovenského červeného kríža, ako aj zlepšenie spolupráce medzi NTS, čiže Národnou transfúznou službou a jednotlivými hematologicko- -transfuziologickými oddeleniami.
Pani predsedajúca, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister.
Bol by som rád napriek tomu, čo ste konkretizovali, že v akom slova zmysle by ste podporovali darovanie krvi. V tomto svete, kde naozaj sú zneužívané aj všetky tie dobrovoľné akcie, jedine darovanie krvi považujem za takúto akciu, čo aj zo strany vlády, zo strany ministerstva bolo vhodné na podporu. Ja som osobne zaujatý, lebo chodím na darovanie krvi a stále mi vyčítajú, nielen nepacienti, ale tí, ktorí išli darovať, ale aj tie sestričky, resp. personál, že nie sú ocenení ani oni, ani my. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Áno. V tejto chvíli ťažko reagovať na to, či sú správne ocenení, alebo nie sú správne ocenení. Ja si myslím, že morálne ocenenie prostredníctvom Slovenského červeného kríža sa dostáva dobrovoľným darcom. Jánskeho plaketa, myslím si, že je dlhodobo jedno pekné vyznamenanie a skutočne oceňuje tých dobrovoľných darcov krvi. Samozrejme, odbery sa vykonávajú v takých podmienkach, v akých sú. Myslím si, že Národná transfúzna služba dnes je veľmi dobre zásobená, je veľmi dobre materiálno-technicky vybavená, čiže, myslím si, že pracovné podmienky pre ľudí, ktorí pracujú v Národnej transfúznej službe, sú veľmi dobré.
Čo sa týka odmeňovania, samozrejme, všetko záleží od toho, koľko finančných prostriedkov Národná transfúzna služba za produkciu krvi dostane. Na základe toho, samozrejme, odmeňuje svojich zamestnancov.
V tejto chvíli je to asi všetko. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pál Csáky ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Je prítomný pán poslanec Csáky? Nie je.
Takže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, ktorá je prítomná. Otázku položila ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Pán minister, udalosti a konanie polície z posledných dní a týždňov naznačujú nárast agresivity v tejto mocenskej zložke. Aké opatrenia prijmete, aby tento trend nepokračoval?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Stopnite zariadenie.
(Prestávka pre neprítomnosť ministra vnútra SR.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať. Pán minister, je potrebné, aby ste boli prítomný na hodine otázok a odpovedí. Nech sa páči. (Potlesk.)
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Veľmi sa ospravedlňujem, vážená pani predsedajúca, a ospravedlňujem sa aj všetkým poslancom. Hygienicky som si odskočil a veľmi ma to mrzí, že som to nestihol.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budete odpovedať na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Tkáčová.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja ju viem naspamäť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Otázku viete. Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pani poslankyňa, veľmi sa ospravedlňujem ešte raz, že som neprišiel na vašu odpoveď načas. Položili ste otázku v súvislosti s aj viacerými zákrokmi, ktoré sa stali v tom uplynulom čase. Ja som trošku sa snažil už na vašu otázku odpovedať. Som rád, že sme o tom debatovali aj na výbore.
Myslím si, myslím si, že nie. Myslím si, že nestúpa, pretože pravidelne z času na čas pri 100 000 zákrokoch, ktoré polícia robí ročne, z času na čas pri problémoch, ktoré sú pri týchto zákrokoch pri rôznych agresívnych páchateľoch, sme konfrontovaní s veľmi zložitými rozhodovaniami policajtov v každej chvíli a v každej situácii.
Je veľmi dôležité, a s tým určite bojoval aj môj predchodca, aby sme udržali tú líniu, že na jednej strane chceme vždy, aby polícia zakročila, keď je to nevyhnutné a zároveň veľmi tvrdo trváme na tom, aby zakročila správne, presne podľa zákona. A z času na čas pri týchto 100 000 prípadoch sa vyskytne chyba - ja som to hovoril -, ktorú musíme prešetriť a kde musíme byť schopní povedať sami sebe, áno, tu sme urobili chybu, tu sme ochotní a povinní, povinní je lepšie slovíčko, ospravedlniť sa tým, ktorých sme naším konaním poškodili. Vždy to ospravedlnenie má urobiť určite minister, keďže je na vrchu všetkých.
Ale musíme sa aj objektívne pozrieť, s čím sa stretajú naši policajti. Na jednej strane stoja často proti ľuďom, ktorí za normálnych okolností nie sú nebezpeční. Na druhej strane, pri takto, inokedy mierumilovne, vyzerajúcich páchateľoch som musel stáť na smutných udalostiach policajtov, na ich pohreboch. U ľudí, ktorí nevyzerali nebezpečne ...
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, prepáčte, čas určený na hodinu otázok uplynul.
Preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Ďakujem.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať nedokončeným vystúpením. Poprosím ešte pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pána ministra financií tu máme. (Hlas z pléna.) Aha, pán poslanec Lukša. Dobre, ďakujem.
Takže budeme pokračovať teraz nedokončeným vystúpením pána poslanca Novotného. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, pokračujem teda ďalej. Pred obedňajšou prestávkou som hovoril o kapitole ministerstva zdravotníctva v štátnom rozpočte Slovenskej republiky a snažil som sa podrobiť jednotlivé čísla analýze a aj kritike, ale priznám sa skôr z pohľadu určitých súvislostí, ktoré v rezorte zdravotníctva všetci prežívame.
Vo svojom predpoludňajšom vystúpení som hovoril o zvýšení poistného plateného štátom za svojich poistencov zo 4 % na 4,5 % na celý rok 2008 a o tom, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sľubovala poistné za poistencov štátu vo výške 5 % už od roku 2007. Takže, je to druhý štátny rozpočet, v ktorom vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády.
Vláda na poistnom za svojich poistencov zaplatí len o 3,3 mld. slovenských korún viac ako v minulom roku. Hovoril som o tom, že v týchto 3,3 mld. slovenských korún nie je len zvýšenie zo 4 na 4,5 %, ale aj skutočnosť rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorej zo zákonom určeným percentom táto platba je. A keďže v roku 2008 bude štát platiť poistné za svojich poistencov z priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006, teda v predminulom roku, ako je to napísané v zákone, tak v podstate bude platiť viac v dôsledku prudkého rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006, na čom má táto vláda pramalú, skoro žiadnu zásluhu.
Hovoril som aj o tom, že zdravotníctvo je vraj prioritou tejto vlády. Do zdravotníctva ale vláda ako bonus pridáva 3,3 mld. slovenských korún. Len tak na porovnanie poľnohospodári dostali pridané viac než 7 mld. korún. A dávam teda na úvahu, čo je väčšou prioritou tejto vlády, či prasatá a jačmeň, alebo pacienti a zdravotníci.
Paradoxne som hovoril aj o tom, že vláda týmto štátnym rozpočtom, ako aj novelou zákona o zdravotnom poistení, ktorú sme včera schválili, viac plní volebný program SDKÚ - DS ako vlastné programové vyhlásenie vlády, pretože volebný program SDKÚ - DS hovoril o 0,25-percentnom ročnom navyšovaní poistného plateného štátom za svojich poistencov a vláda v minulom roku zvýšila toto poistné o 0,33 %, čiže na 4,33 % a v tomto kalendárnom roku je to 4,5 %, takže v tomto je to bližšie a neviem povedať prečo k nášmu programu, k plneniu nášho programu ako k programovému vyhláseniu vlády.
Hovoril som aj o tom, že je veľmi nešťastné, ak je na budúci rok plánovaných v kapitole poistné platené štátom dokonca menej peňazí, ako je to tohto roku, pretože to vyvoláva značnú neistotu u zdravotných poisťovní aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí teoreticky nemajú ani istotu rovnakej zmluvy v ďalšom kalendárnom roku pri kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ak nejakú zmluvu dosiahnu v tomto roku. Ja som o tom presvedčený, že nakoniec tých peňazí bude viacej za poistencov štátu budúci rok, ako je to tohto roku. Ja som o tom presvedčený. Ale takto napísať rozpočet jednoducho nie je správne a stáva sa to už druhý rok, pretože aj v roku 2007, teda koncom roku 2006 na rok 2007 bolo plánovaných viacej peňazí ako v roku 2008. A k tej zmene došlo v posledných týždňoch, ako o tom svedčí aj vládny návrh novely zákona o zdravotnom poistení, kde ešte zvýšenie odvodov nebolo napísané.
V ďalšej svojej časti som sa venoval peniazom z operačného programu zdravotníctvo. Chcel som povedať asi toľko, že operačný program zdravotníctvo je v odbornej verejnosti spájaný s veľkými nádejami, že pribudnú vzácne zdroje na modernizáciu zdravotníckych zariadení. Dovolil som si spočítať kapitálové výdavky, ktoré dáva štát do rezortu zdravotníctva. Nájdete ich v kapitole ministerstva zdravotníctva a spočítal som ich s finančnými prostriedkami, ktoré vláda očakáva, že prídu z operačného programu zdravotníctvo a sčítané a podčiarknuté v roku 2008 by tieto prostriedky na kapitálové investície a na rozvoj, na modernizáciu zdravotníckych zariadení mali dosiahnuť výšku 1 mld. korún a budúci rok 1,4 mld. korún, čo je veľké sklamanie vzhľadom na to, že aj v najťažších časoch slovenského zdravotníctva v rokoch 98 a 2002 za čias pána Šagáta a Kováča, keď boli ministrami zdravotníctva, išlo na kapitálové výdavky 2 až 3 mld. slovenských korún.
A končil som pri disponibilných zdrojoch v zdravotníctve, kde by som chcel aj pokračovať. Hovoril som o tom, že je veľmi potešiteľný medziročný nárast disponibilných zdrojov v zdravotníctve, 15,7 % je naozaj pekné číslo. Disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, ktoré tvoria rozhodujúcu časť v tomto náraste, narastú voči predchádzajúcemu kalendárnemu roku o 12,8 mld. slovenských korún. Treba ale vedieť, že z týchto 12,8 mld. slovenských korún pridáva vláda len 3,3 mld. do rezortu zdravotníctva, zvyšných 9,5 mld. je výsledkom vyšších odvodov platiteľov poistného pre rýchlorastúce mzdy v národnom hospodárstve a vyššiu zamestnanosť.
Zdravotníctvo malo byť prioritou tejto vlády. Vláda ako bonus pridáva do rezortu 3 mld. slovenských korún, len 3 mld. Tu nepomôže odvolávanie sa na to, že je lepší výber poistného a medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 12,8 mld., lebo rozhodujúcu časť týchto peňazí, ako som už uviedol, tvoria vyššie odvody poistencov v dôsledku rastúcich miezd, viac platiteľov poistného v dôsledku nárastu zamestnanosti, dokonca aj v poistnom platenom štátom sa premieta výraznou mierou nárast miezd v národnom hospodárstve a len čiastočne zvýšenie percenta štátom.
Chcem jasne povedať, že viac peňazí bude v budúcom roku v systéme zdravotníctva preto, lebo systém platenia poistného dobre nastavila predchádzajúca vláda, ale najmä preto, lebo ekonomika vďaka reformám rastie, rastú mzdy a zamestnanosť. Len minimálnou mierou má na náraste prostriedkov v rezorte podiel dnešná vláda. Jej zásluha je hlavne v tom, že systém platenia poistného nezmenila. Treba povedať, že ani 15-percentný medziročný nárast finančných prostriedkov v rezorte, ani 12,8-miliardový nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní v budúcom roku nebude znamenať to, čo by sme si všetci priali, aby pacienti a zdravotníci pocítili tento nárast v každodennej praxi. Naozaj, do rezortu pôjde viac peňazí, ale na jeho fungovaní sa to výrazne neprejaví. A viete prečo? Pre nešťastné zásahy vlády do systému a pre neschopnosť vlády riešiť pálčivé problémy slovenského zdravotníctva.
V ďalšej časti, ak dovolíte, dámy a páni, hneď ako sa mi podarí spustiť laptop, by som chcel viacej hovoriť o negatívnych trendoch v zdravotníctve za jeden a pol roka vládnutia tejto vlády. Hneď ako to spustím, poprosím, aby ste mi prepli, je prepnuté. Ďakujem pekne.
Tak ktoré sú to teda tie negatívne trendy v zdravotníctve za jeden a pol roka vládnutia tejto vlády? Vláda vzala poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ročne cca 2 miliardy slovenských korún zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tieto peniaze ničím nekompenzovala. V prvom roku boli platonické náznaky toho, že štátne zdravotné poisťovne navýšia zmluvy, ale pozor, nie ceny, ktoré platia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, len zmluvy, čiže objednali si trošku viac zdravotnej starostlivosti. V ďalšom kalendárnom roku 2007 už o tom nebola ani zmienka. Poskytovateľom sme zobrali ročne 2 miliardy korún keš a ničím sme ich nekompenzovali.
Vláda ničím nelimituje nadspotrebu zdravotnej starostlivosti. Treba vedieť, že poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti neboli zavedené preto, aby sa zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale naopak, aby sa zlepšila dostupnosť zdravotnej starostlivosti práve tým, aby odpadla zbytočná nadspotreba, aby sa neplytvalo tam, kde nemusíme. Aby sme neposkytovali zdravotnú starostlivosť tam, kde ju nepotrebujeme poskytovať.
Bude zrejme ešte veľa diskusie o tom, či zrušením týchto poplatkov stúpla, alebo nestúpla nadspotreba zdravotnej starostlivosti. Niektoré ambulancie a asociácie hovoria, že stúpla, niektoré hovoria, že nestúpla. Budeme sa môcť o tom dlho hádať, ale jedno vieme s určitosťou, narástla nám spotreba liekov. A tie lieky niekto predpisuje. Predpisujú ich lekári. A zrejme ich predpisujú aj vtedy, keď to vždy nie je potrebné. Nárast nákladov na lieky - a o tom je prvý slide, ktorý som si dovolil ukázať - je naozaj impozantný. Kým v roku 2003 bol medziročný nárast nákladov na lieky 6 % v systéme, v roku 2004 v čase zavedenia reformy ono to bol trošku aj šok z novej kategorizácie, to bolo mínus 1 %, v roku 2005 to už bolo tak na európskej úrovni, 5-percentný medziročný nárast nákladov na lieky. V roku 2006 sa to vyšplhalo na 13 % a v roku 2007 to dokonca dosiahlo 15 %.
Dámy a páni, tam sa plytvá prostriedkami v slovenskom zdravotníctve. Tam odchádzajú peniaze. My na jednej strane môžeme pridávať finančné prostriedky kvázi na to, aby bolo lepšie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby mali vyššie platy lekári a zdravotné sestry, aby sme poskytli kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale tie finančné prostriedky nám unikajú v neúčelnej preskripcii týchto liekov a v zlej kategorizácii týchto liekov. Dokonca pán minister minule priznal, že už to nie je ani 15 %, ale 17 %. Dámy a páni, a to je napriek tomu, že vláda urobila dve, povedal by som, veľmi brutálne ekonomické opatrenia. Teraz ich nekritizujem, hovorím, že to boli dve veľmi silné opatrenia v liekovej politike. Prvé bolo zníženie DPH na lieky z 19 na 10 % a druhé bolo plošné zníženie cien liekov o 6,6 %. A napriek tomu je taký nárast. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby neboli tieto dve ekonomické opatrenia použité.
Ďalší negatívny trend, ktorý sledujeme v rezorte zdravotníctva, je opätovné zavedenie mäkkých rozpočtových kritérií. Často dostávam otázku, nie v Národnej rade, lebo tu mnohokrát sa rozprávam s prázdnymi lavicami, ale na odborných podujatiach dostávam otázku od odborníkov, naposledy v Prahe v Českej akadémii vied, že ktoré to boli tie opatrenia vlády alebo čo urobila vláda, že sa znovu zaviedli mäkké rozpočtové opatrenia. Ktorý konkrétny zákon to bol?
Dámy a páni, ťažko pomenovať, ktorý konkrétny zákon to bol. Ale skutočnosť, že vláda povedala o tom, že nebude transformovať a dnes už vieme, že zostanú príspevkovými organizáciami, kde sa môže veselo šafáriť, skutočnosť, že sa vláda pokúsila chrániť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred exekúciami neústavným zákonom, ktorý nakoniec prijal Ústavný súd na konanie, tieto skutočnosti mali veľký... Skutočnosť, že hovorila o tom, že prijme rozsiahle zmeny, ktoré zrušia predchádzajúce systémové reformné zmeny v rezorte zdravotníctva, mali za výsledok, že sa poskytovatelia, predovšetkým štátne zdravotnícke zariadenia začali správať menej zodpovedne.
Dámy a páni, transformačná etapa je charakterizovaná poklesom záväzkov štátnych zdravotníckych zariadení, to je tá ľavá polovica voči Sociálnej poisťovni. Príchodom tejto vlády v júni 2006 začali záväzky štátnych zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni narastať. Samotný príchod tejto vlády, ktorá deklarovala to, že zastaví transformáciu, že bude chrániť štátnych poskytovateľov, samotný príchod tejto vlády spôsobil, že sa začali správať menej zodpovedne. A tento trend, žiaľ, pokračuje ďalej. Práve zavedenie týchto mäkkých rozpočtových kritérií alebo tolerovanie mäkkých rozpočtových kritérií v rezorte, to by bolo ešte presnejšie, spôsobuje narastajúci dlh štátnych zdravotníckych zariadení. Dámy a páni, toto je vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Kým na konci roku 2004 bol súhrnný dlh 800 miliónov slovenských korún, to bolo na konci oddlženia s tým preklínaným Veriteľom, o ktorom dnes tak plamenne rozprával aj pán premiér, no tak skrátka, ten zlý Veriteľ spôsobil to, že na konci sme mali nejaký zvyškový dlh vo výške 800 miliónov. Je pravda, že v priebehu kalendárneho roku 2005 vytvorili štátne zdravotnícke zariadenia dlh 1,2 mld. Sk. Pripravovali sa na transformáciu na akciové spoločnosti, niektoré aj boli transformované. V polroku roku 2006 prišla táto vláda a už na konci roka tento dlh bol v porovnaní s rokom 2005 2,4 mld. slovenských korún, čiže dvojnásobok roku 2005. Na konci prvého kvartálu roku 2007 dlh dosiahol 5,2 mld. slovenských korún, teda 800-miliónový nárast dlhu len za prvý kvartál tohto roku, toľko, koľko bol dlh na konci roku 2004, za celý tento rok 2004. Alebo keď chcete, o 50 % dokonca viac ako bol dlh za celý rok 2005. To dosiahla vláda za tri mesiace len tým, len tým, že tolerovala mäkké rozpočtové kritériá. Treba o tom vedieť, že pán minister predložil v septembri do vlády správu o vývoji dlhu v slovenskom zdravotníctve, v ktorom sa chválil tým, že v septembri tohto roka je súhrnný dlh štátnych zdravotníckych zariadení len 5,3 mld., presne toto číslo teraz z hlavy nepoviem, 5,3 miliardy, čiže niečo vyše 800 miliónov je len dlh za tento kalendárny rok.
Treba ale vedieť, že toto je kamufláž, toto je vylepšovanie týchto čísel a to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo jednorazovo sa pozitívne prejavilo v hospodárení štátnych zdravotníckych zariadení to, že sa znížila DPH na lieky z 19 na 10 %. Áno, krátkodobo to efekt vždy prinesie. Tento efekt sa prejavil v tom, že o niečo lacnejšie môžu nakúpiť štátne zdravotnícke zariadenia lieky. Prejavilo sa to, že štát presmeroval prostredníctvom Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne značnú časť finančných prostriedkov do štátnych zdravotníckych zariadení. Dostali lepšie zmluvy, takže sa im zlepšil príjem.
A tretia, pre mňa ekonomicky skoro nevysvetliteľná skutočnosť, je taký, poviem to po košicky, gaťafalš, ktorý sa stal v tejto veci, a to je skutočnosť, že akosi Sociálna poisťovňa zabúda počítať štátnym zdravotníckym zariadeniam penále. Ak by ho počítala, zrejme by som sa veľmi nemýlil, že na konci roka 2007 by sa dlh vyšplhal až na 7,6 mld. korún. Možno to bude 6 mld. korún na konci roka, čo prizná ministerstvo zdravotníctva, alebo 6,5 mld., počkáme si na čísla v priebehu budúceho roka. Ale každopádne tieto neštandardné ekonomické opatrenia budú účinkovať veľmi krátkodobo, ako som to ukázal pri náraste cien liekov. Veľmi negatívne bude pôsobiť... To je asi aj všetko, čo som chcel odprezentovať, ďakujem, pekne.
Veľmi negatívne pôsobí v celom systéme aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Budúci týždeň budeme prerokúvať v pléne Národnej rady zákon o poskytovateľoch, kde je už čierne na bielom napísané, že žiadne odsunutie termínu transformácie, ale definitívne zastavenie transformácie. Štátne zdravotnícke zariadenia zostanú príspevkovými organizáciami v najbližších troch rokoch a očakávam, že tieto negatívne trendy, ktoré tolerovanie mäkkých rozpočtových kritérií štátnych zdravotníckych zariadení a zastavenie transformácie ukazuje už v prvom roku 2007, sa budú len prehlbovať.
Chcem vám povedať, že veľmi negatívne v roku 2008 bude vplývať na fungovanie systému zdravotníctva aj to, že vláda úspešne demotivovala zdravotné poisťovne schválením použitia zisku len na zdravotnú starostlivosť. Podľa dnes schválenej novely zákona o zdravotnom poistení budú musieť zdravotné poisťovne vrátiť zisk do systému prvýkrát za rok 2008, čo znamená, a to vám garantujem, nepretrhnú sa v jeho vytváraní a ani v efektivite nákupu zdravotnej starostlivosti. Tieto peniaze sa tak minú v zdravotnej starostlivosti. Tak odídu do nej a stratia sa niekde v tom systéme večného narastania dlhu a narastania spotreby liekov.
Ak na jednej strane vláda svojou činnosťou zakladá takéto negatívne trendy, ktoré som si dovolil odprezentovať, v zdravotníctve s mnohomiliardovými dopadmi na rezort zdravotníctva, na druhej strane ich nemôže kompenzovať len troma miliardami slovenských korún, lebo ani spomínaných 12,8 miliárd medziročného nárastu disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní na to nebude stačiť.
Dámy a páni, toľko môj komentár a môj pohľad na kapitolu ministerstva zdravotníctva v návrhu štátneho rozpočtu. Na záver mi ešte dovoľte, aby som podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý nie je mojím pozmeňujúcim návrhom, ale pani poslankyne Vášáryovej, ktorá ho, žiaľ, nepodala vo svojom rečníckom vystúpení, takže to teraz nahradím ja.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.
V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 - Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: v kapitole Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) o 140 miliónov Sk. Tieto prostriedky sa navrhuje presunúť nasledovne. V rámci bežných výdavkov sa navrhuje zvýšenie prostriedkov o 100 miliónov Sk. Príloha č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, program 08S Tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt, podprogram 08S02 grantový systém. Prostriedky vo výške 40 miliónov Sk sa navrhuje zvýšiť v rámci bežných výdavkov na podprogram 08S0301 Slovenský rozhlas, príloha č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.
Odôvodnenie. Medziročné výdavky na kultúru výrazne rastú 27 %. Avšak v porovnaní s rokom 2006 je to len mierne zvýšenie 12 % za dva roky. Výdavky na grantový systém, ktorého úloha je posilniť konkurenčné prostredie v kultúre, počas súčasnej vlády klesli oproti roku 2006 o 35 miliónov Sk, takže 5 %. Naopak, vzrástli výdavky na štátne kultúrne inštitúcie oproti roku 2006 o 220 miliónov Sk, o 12 %. Taktiež sa rozbieha viacero veľkých stavieb pod dohľadom ministerstva kultúry - Reduta a Slovenská národná galéria v Bratislave, Štátna opera v Banskej Bystrici s celkovým rozpočtom pre rok 2008 na úrovni 500 miliónov Sk. Avizované sťahovanie verejnoprávnych médií do novej budovy tiež svedčí o developerských chúťkach ministerstva. Nové typy výdavkov tiež naznačujú, kto sa k peniazom vyčleneným na kultúru dostane. Informatizácia kultúry za viac ako 200 miliónov Sk, obnova audiovizuálnych zbierok a rozvoj múzeí a galérií spolu 100 miliónov Sk, či dotácia pre rozhlas 55 miliónov Sk. Výraznú finančnú injekciu tiež dostala Matica slovenská. Jej rozpočet vystrelil zo 16 miliónov Sk v roku 2007, 17 miliónov v roku 2006 na 40 miliónov v roku 2008, čo predstavuje nárast o 150 %. Preto sa navrhuje presun prostriedkov v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky posilnenie grantového systému o 100 miliónov Sk. Tiež sa navrhuje presun 40 miliónov Sk na zabezpečenie plnenia zákonných povinností pre Slovenský rozhlas.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa prihlásil pán poslanec Jureňa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Jureňa, nech sa páči.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážený pán kolega, spomínali ste vo svojom príhovore prasatá, jačmeň a poľnohospodárstvo. Som rád, že o tom hovoríte, ale mám alebo nieže pocit, ale som úplne presvedčený, že v SDKÚ o poľnohospodárstve viacej neviete, len viete, že existujú prasatá. Čo sa týka prasiat, tie nemôžu za to, že sa volajú prasatá a tie nemôžu za to, že majú matku sviňu. Ale veľmi veľa ľudí môže práve za to, že sa chovajú ako prasatá. Takže čo sa týka vás a poľnohospodárstva, tak by bolo veľmi dobré, keby ste sa k tomuto rezortu začali správať primerane zodpovedne, kultivovane, slušne a nie ako prasatá. A bolo by veľmi dobré, keby ste i odborne troška začali pôsobiť a nie takýmto prízemným spôsobom prirovnávali poľnohospodárstvo k zdravotníctvu. Pretože to je tá demagógia, ktorú tu ste 8 rokov robili a poľnohospodárstvo ste doviedli ku krachu. Takže ak teraz niečo o tom hovoríte, bol by som rád, keby ste sa trošku viacej k tejto odbornej téme pripravili.
A čo sa týka samotného rozpočtu, tak stále zavádzate verejnosť. Pretože čísla sú také, že 29 miliárd je vrátane Všeobecnej pokladničnej správy. Ak si odrátate 11,7 miliárd Všeobecnej pokladničnej správy, tak vám vyjdú úplne iné čísla. Takže nezavádzajte, porovnajte si to s minulým rokom.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Novotného.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Jureňa, chcem sa vám poďakovať, že ste na mňa reagovali, aj keď som vám trošku nerozumel. Pretože dívam sa okolo seba, dívam a vidím tu samých poslancov Národnej rady a nie žiadne prasatá. Aj keď som sa narodil v Košiciach, som mestský človek, moja manželka pochádza z okresu Trebišov, z poľnohospodárskeho okresu, mám tam chalupu a veľmi veľa priateľov poľnohospodárov a verte mi, že nie všetci sú nadšení z toho, akým spôsobom ministerstvo zdravotníctva má predstavu o dotáciách. Nemyslite si, že všetci farmári chcú takýto systém, že všetci sú o tom presvedčení, že je to dobré riešenie.
Ale nechcem sa s vami odborne prieť. Myslím si, že pochopíte, pán poslanec, že som predsedom výboru pre zdravotníctvo a mojím záujmom je, aby dobre fungoval rezort zdravotníctva a chcel som poukázať na to, že aj keď rastú disponibilné zdroje v rezorte zdravotníctva, napriek tomu existujú veľké riziká, ktoré spôsobia, že tieto peniaze sa prežerú v tomto rezorte. Odtečú bez toho, aby prišiel efekt, ktorý očakávame.
Každý bojujeme za svoj rezort. Iste ste aj vy na koaličnej rade bojovali, aby ste mali viacej peňazí v rezorte poľnohospodárstva. Ja som teraz v opozícii. Bojujem za to, aby lepšie fungoval tento rezort. Ak budeme znovu vo vládnej koalícii o dva a pol roka, v čo verím, teda možno aj skôr, keď sa vám to rozsype na ďalší týždeň, budem bojovať v tejto vládnej koalícii o to, aby bolo viacej peňazí v rezorte zdravotníctva a aby lepšie fungoval.
Ale chcem ešte raz povedať, že nerozumel som celkom tej vašej narážke. Možno ani neodpovedám dobre na vašu faktickú poznámku, lebo vidím tu veľa poslancov Národnej rady, ktorí majú rôzne názory na financovanie poľnohospodárstva, na fungovanie zdravotníctva, ale žiadne prasatá tu nie sú. Chcem vám povedať, že naozaj prasa od človeka dokážem rozlíšiť, aj keď som mestský človek.
Ďakujem pekne.