M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Petrák, pán poslanec Martinák. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením na predrečníka faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Pavol Prokopovič. Nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

Vážený pán poslanec, neviem, kto vám písal toto vystúpenie, ale ak ste si ho písali sám alebo ten, kto ho písal, tak neviete, čo sa v rokoch 2002 až 2006 v rámci informatizácie urobilo. Neviem, či ste vôbec zachytili, že v rokoch 2002 až 2006 vznikol inštitút splnomocnenca vlády pre informatizáciu, že v týchto rokoch prvýkrát začal fungovať odbor informatizácie na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, že prvýkrát v histórii sa vypísala súťaž a rozdalo sa na projekty niekoľko sto miliónov korún.

Takisto vám uniklo, že v rámci informatizácie v spolupráci ministerstva dopravy a Slovak Telekomu prebehla akcia internetová miestnosť do každej školy, kde každá základná a stredná škola na Slovensku dostala internetovú miestnosť. To vám nejako uniklo pri tej vašej kritike. Unikli vám aj ďalšie veci, ktoré sa v tomto období urobili. Všetko ste kritizovali. Uniklo vám napríklad aj to, že bola schválená vo vláde stratégia informatizácie spoločnosti a cestovná mapa, ktorá určovala konkrétne akcie, ktoré sa robili a mali pokračovať ďalej. Bohužiaľ, rok a pol táto vláda tieto dokumenty zavrhla a podľa nich nepokračuje. Rozdelila sa informatizácia prakticky na tri ministerstvá alebo na tri ústredné orgány štátnej správy, rozdrobilo sa to.

A čo sa týka rozpočtu, môj kolega pán Mikloš nekritizoval ich prostriedky na informatizáciu ako celku, ale preto, že sú účelovo určené tam, kde už je vopred známe, ktoré firmy to budú robiť. Ak ste taký odborník na informatizáciu, tak vy to určite viete.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Ľubomír Petrák. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Bobrík, ja mám presne opačný názor ako pán poslanec Prokopovič, a nielen preto, že som z iného poslaneckého klubu. Ja osobne si myslím, že ste veľmi presne pomenovali citlivé miesta v informatizácii verejnej správy. Tu vidieť rozdielny pohľad ľudí, ktorí sú v praxi a každý deň sa stretávajú s problémami, a pohľad ľudí, ktorí riešia problémy od zeleného stola z ministerstva alebo z Bratislavy. Toto je presné pomenovanie problému a jednoducho, myslím si, že kolegovia z vládnej opozície by sa mali nad týmto jednoducho zamyslieť.

Informatizácia verejnej správy, ktorá je, a za tým si pevne stojím, nedostatočná na Slovensku, neznamená, ako povedal kolega v predchádzajúcej poznámke, rozdanie prostriedkov na internetové miestnosti v obciach a mestách. To je zásadný rozdiel. A tak, ako ste pomenovali evidenciu obyvateľov, ako ste pomenovali centrálne registre, dalo by sa hovoriť o chaose, ktorý je v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a ďalších ministerstiev. Jednoducho sú to problémy, ktoré tu zostali po predchádzajúcej vláde a treba ich riešiť. Tu nejde o informačnú loby, tu ide o to, že niekto nezodpovedne a nekompetentne vykonával svoje funkcie v predchádzajúcom období a niekto to musí zaňho doťahovať. Bolo by asi namieste sa opýtať a urobiť dôslednú analýzu, ako účelne, v úvodzovkách "účelne", boli vynaložené prostriedky na informačné technológie, keď je dneska v informačných technológiách na centrálnej úrovni taký chaos.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Z tohto miesta sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Bobríkovi za to, že nám podal informáciu o danej kapitole rozpočtu a hlavne za to, že nazval veci pravými menami. Jednoznačne z toho vyplynulo, že naša informatizácia a vôbec celý informačný systém je v žalostnom stave a hlavne nezodpovedá predtým vynaloženým finančným prostriedkom. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či chce pán Bobrík reagovať? Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Pán exminister, samozrejme, informatizácia spoločnosti trápi a verím, že trápila aj vás a robili ste, čo ste mohli, ale určite nemôžem súhlasiť s tým, aby niekto kritizoval to, že sa idú vynakladať možno extrémne vyššie prostriedky do informatizácie spoločnosti, pretože naozaj z tých analýz vyplýva, že sme najzaostalejší v rámci Európskej únie. A preto hovoriť o nejakej loby a o tom, že sa dávajú prostriedky tam, kde už dopredu určení. No, asi keď je niečo rozbehnuté, treba to aj dokončiť a nie tak, ako sa to robilo, keď sa zmenil niekde vedúci príslušnej inštitúcie. Povedal, že sa to zamietne, mení sa a bude nová koncepcia, znovu sa zas vrátilo, ale s vyššími sumami. K tomu určite by sme nemali pristúpiť.

Ja v informatizácie nie som taký špecialita celospoločenský, ale tiež som na úrovni samosprávy zakladal prvé informačné systému v roku 1991 a dodnes sa mi podarilo v dvoch väčších mestách informačný systém komplexný, ktorý zabezpečuje komplexné služby v rámci týchto úradov. Viem, čo to je, viem, čo je to budovať, robil som aj verejné súťaže na to, aby sa vybral objektívne a naozaj dobrý, dobrý dodávateľ, ktorý mi aj dobré služby robí. Záleží na tom, akú zmluvu máme uzavretú. To je dôležité, tam sú veci. A to, čo sa deje u nás, samozrejme, je len na to, aby sa tam zvýšili prostriedky. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na vaše vystúpenie.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke a dotkne sa len jednej kapitoly ministerstva zdravotníctva. Za poslanecký klub KDH vystúpil pán poslanec Brocka, ktorý v celej šírke sa dotkol rozpočtu a oznámil stanovisko klubu, že nepodporí tento návrh rozpočtu.

Chcem sa dotknúť len veľmi krátko kapitoly ministerstva zdravotníctva. Očakávala som, že aj môj predrečník, ktorý je vo výbore pre zdravotníctvo, pán poslanec Bobrík, bude hovoriť o tejto kapitole. Pretože som tu zo strany koalície nepočula ani podporné, ani nepodporné vystúpenie k tejto časti kapitoly štátneho rozpočtu a výbor pre zdravotníctvo vlastne neschválil kapitolu rozpočtu ministerstva zdravotníctva, pretože hlasovanie bolo päť za, šesť proti, nikto sa nezdržal hlasovania a páni poslanci vládnej koalície zrejme nepovažovali za potrebné a vhodné zúčastniť sa rokovaní výboru tak, aby ich bolo sedem. Čiže aj tu vidím akýsi nezáujem, tak ako vždy pripomínam, nezáujem vládnej koalície hovoriť, komunikovať a vyjadrovať sa k rozpočtu alebo aj k témam zdravotníctva.

A teraz veľmi krátko k tomu, čo je uvedené v rozpočte kapitoly ministerstva zdravotníctva. Hovorí sa, že rozpočet výdavkov kapitoly pre rok 2008 je rozpočtovaný vo výške 33,9 mld., predstavuje rast objemu prostriedkov v porovnaní s predchádzajúcim rokom 12,7 %. Vyzerá to veľmi skvele, veľmi fajn, lebo 12 % je už celkom slušný nárast a odvoláva sa na to, že je to vlastne v rámci. Na uvedenom raste sa budú podieľať poistné za odvody za poistencov štátu, ktoré sa navyšujú pre rok 2008 na 4,5 % a plus ďalšie veci, ktoré si môžete prečítať v rozpočte. Tu ale chcem upozorniť na jeden fakt, že už prvá tabuľka hovorí vo verejných financiách v rezorte, že síce v 2008 navýšime prostriedky o 12,7 % na 33,9 miliardy, ale už v roku 2009 to bude už len 32,6 miliardy.

Čiže tu je úplne evidentné a jasné a je to aj v rozpore s tým, čo sa ďalej píše v kapitole rozpočtu zdravotníctva, že pri kvantifikácii poistného na roky 2008 a 2010 sa vychádzalo zo sadzby poistencov štátu 4,5 %, čo nie je pravda. Pretože pred chvíľočkou v tomto týždni sme schválili odvody za poistencov štátu 4,5 % len na rok 2008, čiže samozrejme, že príjmy do objemu verejných financií v zdravotníctve na to, aby sme mohli vydať viac, budú už v tom roku 2009 oveľa nižšie, pričom si myslím, že tak ako vo všetkom narastajú náklady, výdavky, vzhľadom na celý vývoj ekonomiky by to malo ísť trochu iným smerom. Takže je tu taký nesúlad, ktorý sa veľmi ľahko dá zamiesť pod stôl, pretože prvá veta jasne hovorí, ako to bude skvelé v budúcom roku.

Chcem sa dotknúť aj celého objemu zdrojov, verejných zdrojov v zdravotníctve, pretože tam je obrovský nárast alebo veľký nárast oproti minulosti vzhľadom na to, že priemerná mzda v národnom hospodárstve je vyššia. Bude aj tým pádom väčší odvod do poistného do rezortu zdravotníctva, a tak narastajú objemy v zdravotníctve oproti tomuto roku 2007 o nejakých 15,7 miliardy, a to je už veľmi slušný, veľmi slušný balík.

Ale hovorím, vždy musíme pozerať na súvislosti, na výdavky, náklady, ktoré v rezorte zdravotníctva sú a stúpajú. A preto si myslím, že ani takto nastavený rozpočet, ako je, a vyzerá to v percentách veľmi skvele, neumožní, aby boli uhrádzané v plnej výške výkony, ktoré poskytovatelia vykonávajú, a tým pádom nedosiahneme ani prísľuby, ktoré ste dali vo svojom vládnom programe o navýšení aj miezd v zdravotníctve. Je to všetko zakryté len nejakými percentami a prísľubmi, ale nie reálnymi možnosťami, ktoré budú môcť zdravotné poisťovne vyplatiť poskytovateľom nato, aby bolo možné navýšiť platy tak, ako ste sľúbili.

Nechcem hovoriť o aktivitách, ktoré sa tu pred časom tiež pred parlamentom udiali, ale výrazne, výrazne bude narušený chod zdravotníckych zariadení nielen platbami, ktoré prídu pre poskytovateľov, ale aj novelou Zákonníka práce. Netvrdím, že nie je dobré, aby sme nevyťažovali zdravotnícky personál a mnohé iné profesie pracovnými nadčasmi, ale je veľmi dôležité, aby sme si nemysleli a možno dnes hlavne v nemocniciach, ktoré sú garantované štátom v minimálnej sieti, že prijímaním pracovníkov, a to je mladými lekármi, absolventmi vyriešime problém Zákonník práce. Nevyriešime, pretože takýto mladý absolvent, je fajn, že ho zamestnáme, ale nemôže vykonávať zdravotnú starostlivosť takú, ako ju môže vykonávať ten, ktorý spĺňa všetky špecializované profesijné požiadavky.

A preto si myslím, že rozpočet, ktorý sme pripravili a nastavili, neumožní poskytovateľom zabezpečiť odbornými pracovníkmi poskytovanie zdravotnej starostlivosti, lebo ich nebudú schopní zaplatiť. Čiže nárast za poistencov štátu, tak ako ste sľúbili pri programovom vyhlásení vlády, by mal by stabilný a stabilizovaný pre celé obdobie nielen vášho vládnutia, ale aj do budúcnosti, aby sme mohli systém zdravotnej starostlivosti aj celého rezortu zdravotníctva nejako nastaviť.

My raz hovoríme o štvrťroku, pokus nevyšiel tohto roku, lebo sme zistili, že je to málo zdrojov, tak pre budúci rok skúsime na celý rok. Ale pýtam sa, prečo nevieme nastaviť stabilné podmienky, tie, ktoré ste sľúbili, že od roku 2007 bude navýšenie za poistencov štátu 5 %, čo by prinieslo do objemu zdrojov v zdravotníctve snáď toľko peňazí, aby sme mohli zaplatiť výkony a nadväzne od toho odvíjať aj mzdy v zdravotníctve. Čiže je to netransparentný rozpočet, ktorý ale nehovorí čo v budúcnosti, lebo už vidíme, že v budúcom roku disponibilné zdroje na výdavky v rezorte zdravotníctva klesajú, a nie stúpajú. Napriek tomu v roku 2009, že hovoríme, aký tu skvelý nárast v rezorte je.

Dovolím sa ešte dotknúť jednej témy veľmi krátko, a to je novela, ktorá o chvíľočku príde na stôl, je to zákon o rozsahu, kde rezort, kde pán minister zdravotníctva spolu s poslancami predkladá pozmeňujúci návrh v istom článku nad rámec zákona, kde zdroje za liečebné vody, ktoré išli do environmentálneho fondu, budú presunuté do ministerstva zdravotníctva.

Pýtali sme sa pána ministra, či je to v poriadku a či je tu aj dohoda vo vládnej koalícii, aby sme zdroje rezortu životného prostredia presunuli do rezortu zdravotníctva. Zatiaľ sa to tu zrejme neprejavilo a bola by som rada, keby aj na túto otázku som dostala odpoveď, či je možné kompetencie, ktoré by mali byť jasne zadefinované len tak rozhodnutím na základe poslaneckého návrhu presúvať z rezortu životného prostredia na rezort zdravotníctva. Aj tak sú to zdroje, ktoré zásadne nepomôžu rezortu zdravotníctva, ale myslím si, že aj tu ide o také politické hrátky v rámci vládnej koalície. A preto sa pýtam, kde sa môžem dopátrať týchto zdrojov, ktoré by mali byť v rozpočte, pretože zákon rozsahu príde na hlasovanie ešte len v priebehu budúceho týždňa.

A ešte možno jedna poznámočka krátka a dotknem sa tak rámcovo len siete ešte, zdravotnej siete, minimálnej siete, lebo aj tam vidím akési ohrozenie fungovania niektorých zdravotníckych zariadení. Ak sa vláda rozhodla do nariadenia zaradiť len svoje zariadenia, ktoré sú priamo garantované štátom, lebo sú to väčšinou štátne zdravotné zariadenia alebo nemocnice. Obavám sa, že tam vznikne tlak na zdravotné poisťovne, aby v rámci minimálnej siete financovali tieto zdravotnícke zariadenia v limitoch a výkonoch, ktoré budú nadiktované, lebo ich musia z minimálnej siete s nimi uzavrieť zmluvy a uhrádzať im platby v plnej výške, ktoré budú v limitoch alebo v tých zmluvách dohodnuté, a obávam sa, že sa dostanú zdravotné poisťovne do takého štádia, že budú mať problém uhrádzať výkony v iných nemocniciach, ktoré nebudú garantované v systéme minimálnej verejnej siete. A preto chcem upozorniť aj na ten fakt, že ak neupravíme zásadne a rámcovo do budúcnosti rozpočet, ktorý bude mať jasnú víziu v rezorte zdravotníctva, budeme v tomto chaose pokračovať ďalšie tri roky. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo tento rozpočet aj s touto kapitolou Kresťanskodemokratické hnutie nemôže podporiť. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani Sabolovej sa prihlásil pán poslanec Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, máte pravdu. Zákonník práce vniesol do zamestnávateľského pomeru v zdravotníctve dosť veľa problémov a skutočne treba počítať s navýšením finančných prostriedkov na mzdy lekárov, zdravotníckeho personálu, ktorí budú vykonávať služby počas dní pracovného pokoja.

Ja som presvedčený, že minister zdravotníctva práve preto požadoval navýšenie rozpočtu na tento rok s tým, že počíta, že do budúcnosti v rámci reformy zdravotníctva dokáže znížiť náklady na činnosť svojho rezortu, a teda v ďalších rokoch to navýšenie finančných prostriedkov zrejme preto nepredpokladá a nekalkuluje v takej výške, ako by ste možno očakávali. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nechce reagovať pani kolegyňa na faktickú poznámku. Ďalej by mal vystúpiť pán poslanec Pavol Pavlis. Je neprítomný, čiže definitívne sa vzdáva vystúpenia. Ďalej pán poslanec Vladimír Matejička. Taktiež neprítomný. Definitívne sa vzdáva svojho vystúpenia k rozpočtu. Ďalej pán poslanec Ján Senko. Prepáčte, pán poslanec Bačík mi oznámil pri tomto pulte, že sa vzdáva svojho vystúpenia. Takže pán poslanec sa dobrovoľne vzdal.

Takže, pán Senko, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. V rámci diskusie o zákone roka sme si tu už na parlamentnej pôde vypočuli rôzne názory. Ozaj rôzne. Aj také, ako napríklad pred chvíľou povedala pani poslankyňa Sabolová z KDH. A ozaj išlo, alebo ide o to, či sú tieto názory povedané z úst politikov z SDKÚ, KDH, alebo SMK.

Osobne si myslím, že diskutujeme a budeme schvaľovať rozpočet, ktorý je v prospech našich občanov. Rieši ich sociálne problémy, reaguje na ich životné potreby, spĺňa potreby tejto spoločnosti pri záväzku tejto vlády vrátiť spoločnosti sociálnu tvár. Áno, sociálnu tvár a dôstojnosť života. O tú dôstojnosť života, ktorá sa nepodarila, alebo vôbec nebola v spoločnosti v predchádzajúcich rokoch.

Rozpočet je aj technicky dobre pripravený. Vláda sa neodklonila od plánov prijať euro v roku 2009. Rozpočet predstavuje ďalšie pokračovanie fiškálnej konsolidácie a dodržiava maastrichtské kritériá, ktoré sú podmienkou na vstup do eurozóny. Rozpočet má deficit, ktorý je najnižší za posledných desať rokov. Ešte by som rád pripomenul, že ekonomika na Slovensku rastie od roku 2004. Ale deficit v tom období neklesal. Ale rástol. Rozpočet je teda zodpovedný. Zodpovedný voči občanom aj voči podnikateľskej sfére. Vo vzťahu k občanom preto, lebo znižuje deficit, znižuje podiel verejného dlhu na HDP a nezaťažuje budúce generácie. Podnikateľom nezvyšuje dane a necháva veľmi výrazný priestor v ekonomike privátnemu sektoru.

Teraz prejdem k problému, ktorý sa tu snažil ako problém riešiť pán poslanec Nagy. V jeho diskusnom príspevku tu odzneli názory, ktoré sa dotýkali rozhlasového vysielania. Chápem jeho postoj. Chápem aj to, že má záujem o Rádio Patria. Lenže on iba účelovým spôsobom vysvetľoval problém národnostného vysielania. Pretože garantovať vysielanie programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky ako hlavnej činnosti verejnoprávneho rozhlasu sú podľa zákona povinné dodržiavať, alebo povinný dodržiavať predovšetkým Slovenský rozhlas.

Snažil sa do tohto problému zatiahnuť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Lenže ministerstvo kultúry nemá právo zasahovať do riadenia nezávislých verejnoprávnych inštitúcií. Uvedené ministerstvo spoločne s manažérmi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa však snaží aktívne hľadať systémové opatrenia na riešenie dlhodobých finančných problémov verejnoprávnych vysielateľov. A čo je zaujímavé, ani nezasahuje do riadenia týchto inštitúcií.

Ministerstvo kultúry vidí tento problém, snaží sa ho riešiť a vidí ho v novej filozofii a v efektívnejšom mechanizme výberu koncesionárskych poplatkov, inštitúte zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi, ktorí by garantovali primeraný rozsah financovania programových priorít verejnej služby, ako aj vo vybudovaní modernej infraštruktúry verejnoprávneho vysielania. Ministerstvo na tento problém upozorňovalo. Poslanci za stranu SMER tiež vo výbore pre kultúru a médiá. Upozornili sme, že koncentrácia národnostného vysielania do pásma stredných vĺn a následne odhlásený odchod z nich povedie k zníženiu kvality a dosahu vysielania Rádia Patria, čo je v rozpore s poslaním verejnoprávneho rozhlasu. Dokonca sme iniciovali aj mimoriadne zasadnutie výboru pre kultúru a médiá, poslanecký prieskum. Verejnosť vie, ako sa k tomuto problému postavila pani riaditeľka. A chcel by som zdôrazniť, že nemala pravdu. Len silou svojho mediálneho pôsobenia vykonala to, čo vykonala. Aj s cieľom preklenúť problémy národnostného vysielania spôsobené aj neuváženými rozhodnutiami vedenia Slovenského rozhlasu a Rozhlasovej rady ministerstvo kultúry iniciovalo vyčlenenie rozpočtových prostriedkov z rezervy vlády vo výške 45,4 mil. Sk s účelovým určením pre Slovenský rozhlas na zabezpečenie vysielania programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v roku 2007. Takže záleží len a možno aj na poslancoch zo Strany maďarskej koalície, ako sa aj s týmto návrhom zákona vysporiadajú.

No a čo sa týka problému rozpočtu Úúradu pre vysielanie a retransmisiu. Tá podpora v rámci výboru pre kultúru a médiá bola všeobecná. Na čele tohto úradu je nominantka SMK. Návrh na navýšenie rozpočtu úradu podal spravodajca výboru pán Rafaj z SNS.

A ešte jeden problém, ktorý sa týka vysielania v rámci stredných vĺn. V roku 2003 v decembri uznesením vlády č. 1180 ten návrh predkladal pán minister dopravy Prokopovič, ktorý je teraz poslancom, vláda súhlasila so zmenou využitia kmitočtového spektra pre obdobie krízových situácií v pásme VKV2 a krátkych vĺn a nepožaduje vysielanie v pásme stredných vĺn. Len toľko. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Senka sa prihlásili dvaja poslanci. Procedurálny návrh alebo faktická poznámka? (Reakcia z pléna.) Takže pán poslanec Minárik...

P. Minárik, poslanec: Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: ... pán poslanec, momentík ešte. Pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Ágnes Biró, pán poslanec Ivan Mikloš. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Pavol Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán kolega, dve poznámky. Ak ste zahorlili za verejnoprávnosť Slovenského rozhlasu a zároveň sa dožadovali opätovne a opätovne možnosti vykonať poslanecký prieskum, mohli by ste si už konečne osvojiť stanovisko ústavných právnikov, ktoré je aj na papieri a proti ktorému nie je žiadne právne protistanovisko, že tak, ako je dneska verejnoprávny rozhlas vo svojom zákone zadefinovaný a také, aké sú naše kompetencie, nie je tam možné vykonať poslanecký prieskum. Tak, keď chceme verejnoprávnosť, tak si ju aj ctime.

Druhá moja poznámka. Vy ste z môjho výboru a neviem, či ste ma včera počúvali. Hovorili ste o tom, ako je tento rozpočet postavený v prospech občana. Samozrejme, že v prospech občana, ako ináč. Mňa by len veľmi zaujímalo v tej súvislosti, ktorú som popisoval včera o tendroch, ktoré vyhlasovateľ sám nahodnotil na 770 mil. a predražili ho o 418 mil., ako je to v prospech občana? Určite je to v prospech niektorého konkrétneho občana alebo možno malej skupiny a ja by som bol veľmi rád, kebyže to zistíte, kto to je, a kebyže mi ho pomenujete.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš a pripraví sa pani poslankyňa Ágnes Biró.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Senko, hovorili ste o rozhlase, hovorili ste o strednovlnnom vysielaní. Chcem vám len odporučiť, aby ste si vypočuli moje vystúpenie, ktoré bude o chvíľu v rozprave, pretože sa tejto téme budem venovať. Venoval sa jej aj včera pán poslanec Minárik. Myslím, že ponúknem ešte aj niektoré ďalšie pohľady, fakty a argumenty. Je to presne naopak, ako hovoríte, a odporúčam vám vypočuť si moje vystúpenie. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči, pani kolegyňa.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, ak zákon, hovoríme o tom istom zákone, zákon o Slovenskom rozhlase hovorí o povinnostiach rozhlasu v súvislosti s vysielaním v jazykoch národnostných menšín, ten istý zákon v inom paragrafe hovorí o povinnosti ministerstva kultúry poskytnúť transfer na stredné vlny.

Ak teda hovoríte, že rozhlas sa má držať tohto zákona, tak aj ministerstvo kultúry sa má držať tohto zákona. To znamená, nie je možné uznať jeden paragraf a druhý paragraf prehliadnuť. A koniec koncom sme viackrát hovorili a naozaj si ceníme gesto, ktoré bolo v tomto roku z ministerstva kultúry a od vlády poukázané voči národnostným menšinám, lenže ten náš problém nevyriešil. A ak sa nechcete zahrávať a navyšovať politické napätie, tak treba sa k tomu postaviť úplne ináč. To znamená, treba nájsť riešenie, ktoré nielen v slovách je efektívne, novou filozofiou, ale treba tieto veci premeniť na činy.

Zákon o úhradách dnes nie je v parlamente a ja neviem, alebo sme už viackrát hovorili o tom, že jeho výsledky možno, že sa dostavia v roku 2009, ale musíme vyriešiť rok 2008. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? No, skúste sa prihlásiť, prosím vás, aby som to skôr vedel, aby sme to nenaťahovali. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Senka. Nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, myslím, že sa stalo asi prvý raz v histórii Slovenskej republiky, že ministerstvo kultúry dotovalo a vyčlenilo finančné prostriedky na národnostné vysielanie v predchádzajúcom roku. Viacej by som o tom nechcel hovoriť. Tá účelovosť presunutia vysielania rozhlasu do toho pásma, v rámci ktorého vysiela Rádio Patria bolo účelové. O tom môžeme diskutovať, ale nakoniec aj sama ste to priznali v poslednom výbore pre kultúru a médiá.

Čo sa týka pána poslanca Mikloša, určite si veľmi rád vypočujem jeho vystúpenie.

A pán poslanec Minárik. Nesúhlasím s tým, čo ste hovorili, pretože tam je isté právo poslancov Národnej rady a budeme o tom zrejme diskutovať, ale myslím si, že nemáte v tomto prípade pravdu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči, pán kolega.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, ctení kolegovia, kolegyne, dámy a páni, zatiaľ tá rozprava o rozpočte, ktorá do tejto chvíle trvá, je rozpravou dvoch nerozumejúcich si, lepšie povedané dvoch strán, dvoch skupín, ktoré hovoria principiálne iným jazykom. Mám taký pocit, že rozprava nevyrieši ani jedného poslanca parlamentu v tom zmysle, že by ho preonačila hlasovať za alebo proti tomuto rozpočtu, čiže z tohto pohľadu sa mi táto rozprava zdá úplne zbytočná, nezdá sa mi zbytočná z pohľadu, že by sme si vyjasnili vlastne v rámci tejto rozpravy isté postoje k rozpočtu, isté možno aj svetonázorové veci, isté priority a isté podstatnosti v rámci rozpočtu, ktoré sú určite iné pre ľavú alebo pre pravú stranu. Myslím si, že jeden jediný poslanec skutočne nezahlasuje inak, ako by zahlasoval bez toho, aby táto rozprava prebiehala.

Ale k veci. Ja sa budem venovať veľmi stručne rozpočtu v rámci ministerstva kultúry. Samozrejme, všetky tie veci, ktoré boli povedané a určite ešte aj budú povedané, ako o tom hovoril pán poslanec Mikloš ohľadne verejnoprávnych inštitúcií, by si možno vyžiadali zvláštny bod programu tohto parlamentu preto, lebo si myslím, že ani táto téma v rámci rozpočtu, keď bude rezonovať problém verejnoprávnych inštitúcií, to nevyrieši preto, lebo tie pohľady na ne sú diametrálne rozličné.

Dámy a páni, odkedy som členom tohto úctyhodného poslaneckého zboru, vždy som sa vás pokúšal získať pre myšlienku, o ktorej som úprimne a hlboko presvedčený. Ak dnes dáme viac peňazí z verejných zdrojov na podporu kultúry a kultúrnosti, nebudeme musieť zajtra, o rok, o desať rokov vynakladať z verejných zdrojov toľko peňazí na políciu, súdy a nápravné zariadenia, pretože ako nebolo povedané prvý raz a predpokladám ani posledný raz, na kultúru sa platí a na nekultúrnosť sa dopláca. Ako hovorí už dnes zabudnutý klasik.

Musím povedať, že ja som rád, že existuje ministerstvo kultúry preto, lebo boli snahy v istom období istými ľuďmi toto ministerstvo zrušiť, respektíve ho spojiť s ministerstvom školstva a takýmto vlastne spôsobom peniaze, ktoré by mali prísť do kultúry, by sa mohli veľmi jednoducho stratiť, respektíve v rámci priorít školských a kultúrnych by sme sa často mohli dostať do istých nevysvetliteľných, možno na jednej strane demagogických úvah, či teda investovať na inscenáciu do Národného divadla, alebo či opraviť zatekajúcu strechu nejakej školy na východnom, na strednom Slovensku, proste tam, kde tie peniaze skutočne treba.

Našťastie tým, že ministerstvo kultúry existuje, všetkým týmto debatám sa šťastne vyhýbame, no a predpokladám, že aj v budúcnosti sa vyhýbať budeme, lebo si myslím, že by to nebolo dobre. Jediným problémom je, že prínos investícií do kultúry sa ťažko počíta. To je pravda. V tom bol môj dlhodobý spor s viacerými pravicovými liberálmi, ktorí držali v rukách veslo slovenskej ekonomiky. Tým sa zdalo, že verejné peniaze kultúre netreba, veď nech si zarobí na seba sama. To boli argumenty, ktoré sme tu počúvali niekoľko rokov.

Lenže argument ekonomickej ziskovosti muzikálu v Londýne alebo knižného bestselleru v Spojených štátoch, alebo v Rusku sa nedá použiť na celý pestrý segment rezortu. Pod kultúru a kultúrnosť totižto spadajú aj oblasti, z ktorých ani ten najväčší manažérsky mág neurobí výnosný biznis. Povedzme pamäťové kultúrne inštitúcie typu Národnej galérie, múzeá či knižnice, alebo štátna kultúrna reprezentácia, alebo umelecké ustanovizne, ako je Národné divadlo a Slovenská filharmónia, alebo, naopak, obecné a miestne knižnice, pamätné objekty či ochotnícke divadelné, tanečné, folkloristické a hudobné súbory. Tam sa nijakovsky nedajú zosúladiť, ak zostávame iba v reči čísel, iba v reči čísel to, naopak, zvádza k myšlienke, k takým nekultúrnym, ako sú reči o zbytočnosti a návrhy na rušenie ministerstva kultúry.

Tento rok som si návrh štátneho rozpočtu študoval, netajím, s pocitom istej satisfakcie. Vlani som žiadal, aby sme uznesením odporúčali vláde z prípadne vytvorenej rezervy dofinancovanie rezortu kultúry, pretože som s návrhom na rok 2007 bol nespokojný, no a s potešením môžem potvrdiť, že z tejto sály sa vtedy našlo dosť hlasov, aby to uznesenie bolo aj prijaté a ministerstvu kultúry sme aspoň trošku pomohli. Vyjadrené ľudovo, keď nepršalo, aspoň kvapkalo.

Upozorňoval som už vtedy, že pred rezortom kultúry je niekoľko dlhodobo neriešených, hoci vládou už dávno schválených veľkých investičných akcií. Ešte za Milana Kňažka ako podpredsedu SDKÚ minister kultúry získal od prvej vlády kolegu Dzurindu súhlas s rekonštrukciou Slovenskej národnej galérie a Slovenskej filharmónie, teda poldruhamiliardovými akciami, ktoré však ani prvá, ani druhá Dzurindova vláda nijako finančne neriešila, aby som bol teda úplne presný, tých pár miliónov na vymaľovanie Reduty sa azda nedá vyhlasovať za etapu rekonštrukcie. Pomohlo dočasne.

Je tu havarijný stav hradného paláca, o ktorý sa Národná rada delí so Slovenským národným múzeom, neustále odkladaná generálna rekonštrukcia a dostavba Štátneho divadla v Banskej Bystrici či čoraz aktuálnejšia rekonštrukcia historickej budovy Slovenského národného divadla, to sú všetko investície do infraštruktúry, bez ktorej ale ťažko hovoriť o tvorbe kultúrnych hodnôt. Darmo, povedané rečou klasika, Jonáš Záborský mohol pri sliepňajúcej lampe na fare v Župčanoch snívať o Národnom divadle a písať preň veľké historické drámy, na ktoré si dodnes nikto z našich divadelníkov netrúfol, napísané zostalo.

Áno, aj maliar si môže zobrať svoj stojan a paletu alebo blok a ceruzu a tvoriť bez ohľadu na nejaké kultúrne inštitúcie, ale ak chceme jeho diela chrániť a sprístupňovať galérii, výdavkom sa nevyhneme. Keď chceme, aby sa Slovensko z raja v podstate len muzikálového opäť premenilo na kultúru, ktorá je tvorivá, nič proti muzikálu, ale ako žáner zostal zjavne osamotený, čo je, samozrejme, pochopiteľné z hľadiska jeho komerčnosti. Treba vytvoriť spoločnosť, ktorá by skutočne bola tvorivá, v ktorej neustále vznikajú nové pôvodné diela a musíme sa postarať aj o to, aby na jej tvorbu a šírenie boli podmienky primerané tretiemu tisícročiu.

Necelých 850 mil. korún vyčlenených na budúci rok na kapitálové investície iste nerieši všetko, čo by bolo treba urobiť. Rieši však o tretinu viac, než boli ochotní na investície uvoľniť vo svojich predstavách predchodcovia tejto vlády. Táto koalícia je teda už len v segmente starostlivosti o podmienky, ktorých kultúrne ustanovizne pôsobia, o tretinu žičlivejšia.

Aby som vysvetlil. Povedzme si veľmi presne, že v poslednom rozpočte, ktorý parlamentu predkladal pán kolega Mikloš, v časti výhľadovej rozpočet na rok 2008 sa uvažovalo o kapitálových prostriedkoch vo výške 583,7 mil. korún. Tento rozpočet na budúci rok vyčlenil na tento účel 844 mil. korún. Rečou teda starých čísel plníme plán pána Mikloša na 144 %. Čo nie je zlé, ale mohlo by to byť ešte viac, samozrejme.

Podobne to vyzerá aj pri rozpočte ako celku. Ivan Mikloš v poslednom rozpočte, ktorý tejto snemovni predkladal, výhľadovo predurčil pre kultúru v roku 2008 presne vyrátanú sumu 3 828 308-tisíc korún. Toto mal byť podľa vtedajšieho ministra financií rozpočet výhľadový na tento rok.

Návrh, ktorý nám predložil teraz pán minister Počiatek, počíta s tým, že kultúra dostane 1,3 % z výdavkov štátneho rozpočtu, teda 5 114 567-tisíc korún. Sú to dve zaujímavé čísla, ktoré od seba delí tretie číslo 1 286 259-tisíc. To je ten rozdiel, keď chcete medzi modrou šancou pre kultúru a naším programom. Kto si tú sumu vie konkretizovať, prosím, sú to približne také peniaze, aké cez ministerstvo kultúry putujú pre cirkvi, náboženské spoločnosti na podporu kultúrnych aktivít národnostných menšín a do programu Obnovme si svoj dom dovedna.

Alebo peniaze, aké ministerstvo vyčlenilo za rok 2006 na podporu audiovízie a filmovej tvorby, literatúry, knižníc, múzeí a galérií, výtvarného umenia, kultúry národnostných menšín a ochrany Pamiatkového fondu dovedna. Môžete nesúhlasiť, je to tak, môžete si vziať kalkulačku, overiť si to, na stránke ministerstva kultúry sú tie údaje dostupné. Nebyť zmeny vo vedení tohto štátu, na toto všetko by ministerstvo jednoducho nemalo ani korunu alebo, aby malo na toto, muselo by šetriť na inom.

Dámy a páni, za tie roky sme v tomto parlamente počnúc už nebohým Pavlom Števčekom ako istým kultúrnym bardom a končiac hoci vašim alebo našim spoločným Jožom Heribanom nespočetnekrát hovorili o tom, aké je v zjednotenej Európe udržať si jeden z posledných sebaidentifikačných kódov, teda svoju kultúrnu originalitu, tvorivosť a pôvodnosť.

Som rád, že návrh rozpočtu na rok 2008 konečne otáča trend, že namiesto toho, aby sme pokračovali v premene Slovenska na kultúrny second hand, smerujeme zase k tomu, aby sa v našich kultúrnych ustanovizniach začalo opäť aj pracovať a tvoriť.

Len by som ešte na záver chcel poprosiť pána ministra Počiatka, chcel by som ho požiadať, aby pri najbližšej príležitosti korigoval aj údaje v prognóze, teda vo výhľadovej časti rozpočtu. Vidí sa mi, že je tam ešte stále veľa čísiel, ktoré naplánoval pán bývalý minister Mikloš. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jarjabka sa prihlásili pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Jaroslav Ivančo, pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči, pán kolega.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ak by ste ma boli včera trošku počúvali, asi by ste nehovorili o výhľade rozpočtu, ktorý pripravovalo ministerstvo pod vedením pána poslanca Mikloša vo výhľade na tento rok, ktorý teraz rozpočtujeme. Ale ja sa k tomu priznávam, pretože ja som vtedy bol vo vládnej koalícii.

Pán poslanec, vy ste to tak jemne pánovi Počiatkovi pripomenuli, ja to tak jemne neurobím. Viete, aké sú výhľady na roky 2009 a 2010 súčasne prerokovávaného rozpočtu verejnej správy? No, 3,67 mld. a 3,76. To je menšie číslo, ako ste vy spomínali pri takom raste, ako máme dnes a pri takých perspektívach a takých bojovníkoch za kultúru, ako ste vy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len by som chcel kolegovi Jarjabkovi pre objektivitu pripomenúť jednu vec, ktorá v jeho vystúpení nezaznela. A, samozrejme, ako koaličný poslanec nám tu predviedol vystúpenie, ktoré zvádza k tomu, že rozpočet na kultúru sa javí podľa toho, čo povedal ako prioritu tejto vlády. Ale chcem vám pripomenúť, pán poslanec, že navýšenie o 1,61 stotín mld. na tento rok je trošku falošné, pretože v roku 2007 poklesli výdavky na kultúru v štátnom rozpočte práve o nejakých nula, pol miliardy. Teda rozdiel medzi rokom 2006 a 2007, teda rozpočet, ktorý ste pripravovali tiež vy, bol pokles, a teraz tam máte nárast o 1 mld. Realita je taká, že to ide len o pol miliardy.

A druhá vec, ktorá je v rozpočet skrytá, je tá, že peniaze, ktoré sa síce tvária, že sú na kultúru, v skutočnosti na kultúru nie sú. Tie peniaze sú na developerské projekty a na to, že ministerstvo kultúry sa tiež zmení na realitnú kanceláriu, pretože tam je 0,8 mld. na budovu STV, a to nie je živá kultúra, pán kolega. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať pánovi kolegovi Jarjabkovi, ktorý sám uznal, vďaka čomu a komu je viac peňazí na kultúru. No, vďaka čomu? Vďaka našim reformám. A vďaka komu? Ich tvorcovi Ivanovi Miklošovi. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Minárik, ja nespochybňujem to, čo hovoríte vy, ja len hovorím o reálnych číslach. A tie reálne čísla sú také, aké som pomenoval. Sú Miklošove čísla a Počiatkove čísla. Ja hovorím o istom výhľade, ktorý tuná bol, mala ho vaša vláda. Ak dovolíte, ak dovolíte, nevykrikujte na mňa, nemôžem na vás aj tak reagovať, čiže...

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

D. Jarjabek, poslanec: ... hovoril som o reálnych číslach, ktoré existujú. A tie reálne čísla hovoria o istom raste. Keby, chvalabohu, keby sa stalo, že takýto rast reálnych čísel aj v tých percentách, o ktorých vy hovoríte, bol každý rok pre kultúru, no, tak o tri roky by to bolo fantastické preto, lebo naozaj, a tým zároveň odpovedám aj pánovi poslancovi Ivančovi, opäť sa môžeme sporiť o mnohých veciach, ale jednoducho tvorba, aj pôvodná slovenská tvorba na Slovensku sa rozbehla po dlhom čase. Po dlhom čase vzniká pôvodná literatúra v oveľa väčších percentách, začínajú vznikať divadelné hry, dokonca po dlhom čase za vás bola jedna opera, ktorú napísal už nebohý pán Zelienka Bátoryčka, dnes viem o štyroch rozpísaných operách a tak ďalej a tak ďalej mohli by sme pokračovať, proste vzniká pôvodná tvorba. To znamená, že vznikajú tu podmienky na to, aby mohla existovať. O tom som hovoril. O nejakých demagógiách v tejto chvíli naozaj nemá význam rozprávať preto, lebo vy ste boli tí, ktorí chceli zrušiť ministerstvo kultúry. Keby ste ho boli zrušili, dnes tu sedíme a nemáme sa o čom baviť.