M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gyula Bárdos. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor pri rečníckom pulte.
Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010. Za náš poslanecký klub sa už vyjadril môj kolega Iván Farkas, ktorý tlmočil naše stanovisko a aj to, že ako sa zachováme pri záverečnom hlasovaní a takisto viacerí moji kolegovia sa vyjadrili k jednotlivým kapitolám a k jednotlivým problematickým otázkam štátneho rozpočtu. Ja sa veľmi krátko sústredím na zdôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávam s kolegom Lászloóm Szigetim.
Mnohí predrečníci vo svojich vystúpeniach už zdôraznili, že aj keď rozpočet formálne síce napĺňa maastrichtské kritériá a pakt rastu stability, jeho najväčšou slabinou však sú zle nastavené priority. Keď porovnáme niektoré priority programového vyhlásenia vlády s prioritami vládneho návrhu a návrhu verejnej správy na roky 2008 až 2010, veľmi ľahko zistíme, že niektoré sú vo vzájomnom rozpore.
V programovom vyhlásení vlády v časti Vedomostná spoločnosť v úvodnej vete sa píše, citujem: "Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu." Tento záväzok by mal znamenať pre vládu toľko, že by sa malo investovať do budúcnosti, najmä do vzdelania, vedy a výskumu a, samozrejme, do celoživotného vzdelávania. Čísla návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva však hovoria o niečom inom. Minimálne desať kapitol štátneho rozpočtu má väčší relatívny medziročný nárast rozpočtu ako kapitola ministerstva školstva.
Rozpočet ministerstva školstva vyjadrený v absolútnych číslach je sľubný, avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok vzrastú o 9 %, nárast výdavkov pre regionálne školstvo o 4,4 %, pre vysoké školy o 7,4 % určite nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Keď zdanlivo slušný celkový objem výdavkov ministerstva školstva očistíme od prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a od prostriedkov na takzvané spolufinancovanie, ostáva nám suma 52,98 mld. Sk, čo už nevyzerá tak sľubne ako pôvodných 55,5 mld. Sk.
Dovoľte mi ďalší citát programového vyhlásenia vlády. Citujem: "Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP." Veľmi krátky komentár. Je to utópia, nesplniteľný sľub, populizmus, ba aj demagógia. Predpokladaný rozpočet kapitoly na rok 2009 bol stanovený v sume 63,28 mld. Sk, po očistení od prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania je to len 55,58 mld. Sk, teda len o 2,5 mld. Sk viac ako v predchádzajúcom roku a predpokladaný nárast na rok 2010 je len 700 mil. Sk. Je jasné, že takéto tempo rastu nám nikdy nezaručí dosiahnutie cieľa 5 % z HDP. Bude to neustále klesajúca tendencia na úroveň asi okolo 3 % HDP. Taká je realita.
Z analýzy výdavkov na regionálne školstvo vyplýva skutočnosť, že s navrhovaným rozpočtom nie je možné zabezpečiť reformu vzdelávania na Slovensku. Normatívne výdavky síce vzrástli o 2,1 mld. Sk, teda o 7 %, ale ledva vykryjú výdavky na valorizáciu a na zvýšenie platov. Pravdepodobne na zvýšenie odvodov už nezostane. Na druhej strane nenormatívne výdavky poklesli o 700 mil. Sk, takmer o 30 %, a hlavnou príčinou toho poklesu je zníženie plánovaných prostriedkov na takzvané rozvojové programy z 930 mil. Sk roku 2007 na 100,6 mil. Sk na rok 2008. Bez financovania rozvojových projektov reforma vzdelávania na Slovensku je nepredstaviteľná.
Podhodnotené sú takisto plánované výdavky na učebnice vo výške 247 mil. Sk, ešte stále menej to je ako v roku 2006. Takisto pre Infovek. Je to výška 172,5 mil. Sk, pokles o viac ako 190 mil. Sk oproti roku 2006. Na pedagogickú tlač mierne stotisícové zvýšenie je, pričom programové vyhlásenie vlády hovorí, citujem: "Vláda finančne podporí učebnicovú literatúru a časopisy." Je poľutovaniahodné, že financovanie originálnych kompetencií na základe fiškálnej decentralizácie a očakávaných príjmov z daní právnických a fyzických osôb poklesne o 400 mil. Sk z vlaňajších 17,95 mld. Sk na 17,52 mld. Sk. Takto by sme mohli pokračovať aj v tých ďalších položkách. Ja to skrátim.
V oblasti vysokého školstva je situácia podobná. Medziročný nárast je 900 mil. Sk, čo je o 7,4 % viac ako vlani v kapitole ministerstva školstva. V sociálnej oblasti je signifikantný nárast o takmer 32 %, kým v časti v oblasti rozvoja vysokých škôl je 50-percentný pokles.
Cieľom vlády je, môžeme si to prečítať v programovom vyhlásení vlády, aby postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP. Tak sa to píše v programovom vyhlásení vlády. Skutočnosť je taká, že prierezovo na vedu, výskum sú alokované prostriedky vo výške 8,7 mld. Sk, z toho 4,1 mld. Sk v rozpočte ministerstva školstva. Poznamenávam, že podpora takzvaných štátnych programov v oblasti vedy a výskumu je o 30 % menej, ako bolo vlani. To znamená, že je tam takisto pokles.
Veľmi veľa sa hovorilo aj hovorí o financovaní športu. Financovanie športu je, bohužiaľ, tiež veľmi poddimenzované napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, "štát zabezpečí postupný nárast financovania športu". Ja sa pýtam kedy, keď ekonomika takýmto spôsobom v úvodzovkách "fakčí" ako na Slovensku. Kedy, keď nie teraz?
Takisto, čo sa týka financovania mládežníckeho športu v školách a mohol by som pokračovať ešte ďalšie položky, ale myslím, že aj tieto príklady poukazujú na fakt, že to, čo sa hovorilo v sľuboch jednotlivých strán pred voľbami a hlavne dominantnej strany SMER-u - sociálnej demokracie a čo sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády a skutočnosť, ktorá sa premietla do rozpočtu, je v rozpore. A na to som chcel upozorniť, takisto ako moji kolegovia vo viacerých vystúpeniach na to upozornili a upriamili pozornosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh s kolegom Lászloóm Szigetim k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a k rozpočtu verejnej správy na rok 2008 až 2010.
Po prvé. V programe 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike v podprograme 02603 Športovo talentovaná mládež zvýšiť výdavky zo 160 mil. Sk na 200 mil. Sk a zvýšenie vykryť z rezervy vlády Slovenskej republiky. Zdôvodnenie: V záujme zabezpečenia perspektívneho rozvoja a zvyšovania úspešnosti štátnej športovej reprezentácie treba zvýšiť starostlivosť o mládež.
Po druhé. V programe 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl v podprograme 07713 Rozvoj vysokého školstva zvýšiť výdavky z 310 mil. Sk na 600 mil. Sk. Zvýšenie vykryť zo Všeobecnej pokladničnej správy. Zdôvodnenie: Komplexná implementácia Bolonského procesu a ďalšie výzvy v európskom vysokoškolskom priestore vyžadujú ďalšie zdroje. Nestačí iba o tom hovoriť, ale treba tak aj konať v rozpočte.
Po tretie. V programe 078 Národný program výchovy a vzdelávania a mládeže rozpísanej v tabuľkovej časti na strane 26 zvýšiť výdavky na učebnice z 247 mil. Sk na 280 mil. Sk, na Infovek zo 174,554 mil. Sk na 200 mil. Sk, na pedagogickú tlač z 9 mil. Sk na 10 mil. Sk a na rozvojové projekty zo 103,583 mil. Sk na 500 mil. Sk. Zvýšenia v programe 078 vykryť z prostriedkov rozpočtovaných pre Slovenskú informačnú službu. Zdôvodnenie: Navrhovaný rozpočet regionálneho školstva je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde sa hovorí o 5-percentnom financovaní školstva z HDP. Návrh rozpočtu pre školstvo je hlboko pod týmto ukazovateľom.
Ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že všetci, ktorí aj v minulosti, keď boli v opozícii, vystupovali, že ako treba vyčleniť prostriedky na školstvo, na vedomostnú ekonomiku, na vzdelanie, na výskum a tak ďalej, podporia tento návrh, ktorý sme podali s kolegom Szigetim a s ďalšími poslancami Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán kolega, odovzdajte pozmeňujúce návrhy. S faktickými poznámkami sa hlási pán kolega Paška Jaroslav. Predpokladám, pani Vášáryová, že máte problém. (Smiech.) Paška Jaroslav a Fronc Martin. Tak iba Paška Jaroslav. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán kolega Paška.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, máte pravdu, v školstve je tých finančných prostriedkov síce viac, ale nie toľko, ako by sme si všetci predstavovali a najmä v regionálnom školstve, tam, kde sa vykrývajú iba nárasty mzdových prostriedkov. Myslím, že by bolo namieste do budúcnosti uvažovať o tom, že do tejto oblasti treba investovať viacej finančných prostriedkov.
Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že finančné prostriedky, ktoré idú z Európskej únie, sú smerované do konkrétnych projektov a tie môžu pomôcť nielen v regionálnom školstve, ale aj inde pri vybavení a zariadení školských zariadení. Takže istý nárast finančných prostriedkov, ktorý vnáša do školstva a do vzdelávania Európska únia, pomáha v súčasnosti rozvoju školstva a zrejme preto štát trocha šetrí so svojimi prostriedkami v tejto oblasti.
A ďalej si treba uvedomiť, že regionálne školstvo je už viac-menej pod správou regiónov a tam sú ďalšie možnosti dofinancovania vzdelávacích projektov a programov pre regionálne školstvo. Takže, keď budeme prechádzať na viaczdrojové financovanie najmä v regiónoch, treba očakávať, že aj obce, mestá, regióny, kraje sa budú zapájať do financovania, pretože budú podporovať špecializáciu a rozvoj svojich vzdelávacích zariadení. Takže z hľadiska politiky, samozrejme, aj štát by mohol urobiť viacej, ale myslím, že je namieste uvažovať aj o tom, čo urobia pre rozvoj školstva jednotlivé obce, mestá a regióny. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega Fronc? Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som doplniť kolegu Bárdosa. Financie, ktoré idú na vzdelanie, to znamená na regionálne vysoké školstvo v kapitole predstavujú dokonca len 2,48 % z odhadovaného hrubého domáceho produktu, t. j. menej ako polovicu tej sumy, o ktorej sa hovorí v programovom vyhlásení vlády a o ktorej tuná tak zanietene a plamenne štyri roky stále rozprával v minulosti pán poslanec Čaplovič a v súčasnosti paradoxne podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku. Ja mám pocit, že to už nebude podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku, ale na základe tohto rozpočtu pre bezvedomú ekonomiku. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako reakciu na predrečníkov vo faktických poznámkach pán Gyula Bárdos. Nech sa páči.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem kolegom poslancom za poznámky k môjmu vystúpeniu. Dúfam, pán kolega Paška, že aj klub poslancov za Slovenskú národnú stranu podporí tieto návrhy nie iba preto, že máte tam ministra školstva, ale hlavne z toho dôvodu, že hlasovali ste aj vy a aj SMER - sociálna demokracia, aj Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko za programové vyhlásenie vlády a tam ste niečo iné sľubovali, a preto by bolo načase, keď ekonomika je takto naštartovaná vďaka reformám minulej vlády, že teraz by sa malo investovať do vedy a výskumu, do vzdelanostnej ekonomiky a jednoducho do školstva. Kedy, keď nie teraz?
Preto moje vystúpenie bolo smerované na to, aby som upriamil pozornosť na to, že niečo iné sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, za niečo iné ste hlasovali a niečo úplne iné sa prijíma v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a pre verejnú správu pre roky 2008 až 2010. To znamená, že keď teraz nemáme na to prostriedky, tak je otázka namieste, že kedy bude mať Slovenská republika a slovenská ekonomika na to, aby mohla tieto financie dať tam, kde jednoducho sú potrebné. Pre budúcnosť, pre ďalšie generácie. Lebo vy robíte ten rozpočet takým spôsobom, aby ste mohli rozdávať, aby tie populistické reči mohli byť, samozrejme, uplatnené a aby jednoducho na to ľudia naleteli. A práve preto sme hovorili o tom, že to, čo vy sľubujete, čo ste napísali, o čom ste hlasovali, je v úplnom rozpore s tým návrhom, ktorý chcete teraz prijať a jednoducho klamete ľudí v tejto oblasti. Na to som chcel upriamiť pozornosť. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr mi dovoľte okomentovať atmosféru a prostredie, v akej rokujeme o tomto zákone roka. Je, myslím, príznačné, že napriek tomu, že už diskutujeme pomerne dlho, vystúpila v rozprave jediná členka vlády, pokiaľ mám správne informácie, pani ministerka Tomanová. Aj to svedčí o záujme, ktorý venujú štátnemu rozpočtu a zrejme aj o význame, ktorý mu prikladajú.
Chcem hovoriť prioritne o dvoch veciach a potom na záver aj také stručné celkové zhodnotenie štátneho rozpočtu. Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa len k jednej veci, na ktorú som nemal čas reagovať po svojom prvom vystúpení, a to boli otázky týkajúce sa podpory bývania. To najmä pán poslanec Rafaj, pán poslanec Ďuračka poukazovali na to, že tých prostriedkov je viac, pretože sú aj tie obrátkové. A to uznávam a priznávam, áno, je to tak, ale zmysel porovnávať, ak chceme porovnávať, má porovnateľné, a preto porovnávame to, čo tam práve dáva štát, a po druhé, tých prostriedkov je viac aj z tých obrátkových prostriedkov, pretože sme tam dali viac peňazí my počas vlády Mikuláša Dzurindu.
Ale teraz k tým dvom veciam, konkrétnym veciam, o ktorých chcem hovoriť. Tou prvou vecou je strednovlnné vysielanie Slovenského rozhlasu a tou druhou vecou je poľnohospodárstvo, keďže poľnohospodárstvo tu bolo tiež veľmi často spomínané.
Čo sa týka strednovlnného vysielania. Prečo o tom hovorím a prečo o tom hovorím pri rozpočte? Hovorím o tom preto, že som presvedčený, že vláda a vládna koalícia chystá a podniká kroky, vedome chystá a podniká kroky tak, aby Slovenský rozhlas stratil licenciu na strednovlnné vysielanie a že to robia zámerne preto, aby súkromní investori sa mohli na tomto nabaliť, aby jednoducho prebehol bomba kšeft inými slovami.
Vysvetlím veľmi jasne, veľmi konkrétne a veľmi podrobne. Na stredných vlnách Slovenský rozhlas vysiela nielen na stanici Patria, ktoré vysiela pre národnostné menšiny, všetky národnostné menšiny, zdôrazňujem. To vysielanie je v šiestich jazykoch, je v maďarčine, rusínčine, ukrajinčine, v češtine, nemčine, v poľštine a rómčine, ale je to, samozrejme, aj Rádio Regina, ktoré tiež vysiela na stredných vlnách. Teda počúvajú ho nielen národnostné menšiny, ale aj občania slovenskej národnosti a chcem zdôrazniť, že ho počúvajú najmä starší ľudia, najmä starší ľudia a často na prijímačoch, kde nemôžu prijímať tieto stanice na iných frekvenciách. To je veľmi dôležité konštatovanie. Odhad je, že 200-tisíc ľudí, a to sú najmä starí ľudia, dôchodcovia a nízkopríjmoví ľudia, má dnes len také prijímače, že môžu tieto stanice aj pre národnostné menšiny, ale aj v slovenčine vysielajúce Rádio Regina počúvať len na stredných vlnách.
Dnes v dôsledku rozpočtu a zákona o rozhlase, ktorý zase vládna koalícia už schválila v parlamente, hrozí reálne, že Slovensko stratí licencie na strednovlnné vysielače, a hrozí, že ich stratí preto, že v rozpočte nie sú na to vyčlenené peniaze a zároveň vláda v novele zákona o rozhlase ruší povinnosť vlády toto platiť. Pretože faktom je, pán poslanec Senko, to by ste mohli vedieť, pripomenula vám to aj pani poslankyňa Biró, faktom je, že dnes, podľa dnes platného zákona, konkrétne podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o rozhlase vláda je povinná tieto veci financovať. A vláda tieto veci, teda platby za licencie pre strednovlnné vysielanie aj v minulosti financovala. Je pravda, že niekedy to financovala dodatočne, ale je pravda, že ich vždy financovala.
Naposledy sme ešte vo vláde Mikuláša Dzurindu na jar 2006 rozhlasu vyčlenili 270 mil. korún na staré dlhy a aj na tieto poplatky za licencie za rok 2005, ale vláda Roberta Fica za rok 2006 dodnes prostriedky neuhradila, a teda rozhlas dodnes neuhradil licenčné poplatky bývalým Rádiokomunikáciám za rok 2006 a nemá vyčlenené prostriedky ani na rok 2008.
Po medzinárodnom tlaku, ktorý sa vytvoril v priebehu tohto roka, uvoľnila vláda platbu za licenčné poplatky pre strednovlnné vysielanie pre tento rok, pre rok 2007. Ale celkové záväzky rozhlasu voči firme sú 180 mil. korún, a ak nebudú uhradené do konca tohto roka, tak prestane vysielanie na stredných vlnách.
V čom je kšeft a v čom je teda bomba kšeft? Po prvé, po nástupe vlády Roberta Fica došlo k privatizácii Rádiokomunikácií. Rádiokomunikácie sú tým podnikom, ktorý vlastne obhospodaruje vysielače, okrem iného vysielače pre strednovlnné vysielanie, ktorých je jedenásť. Chcel by som zdôrazniť, že k tomuto predaju došlo napriek tomu, že vláda Roberta Fica a najmä on mali a majú neustále plné ústa toho, že vláda nebude privatizovať. Je pravda, že Rádiokomunikácie boli predané Slovenskými telekomunikáciami, akciovou spoločnosťou, ktoré ich vlastnili, ale tiež je pravda, že štát, a teda vláda má 49-percentný podiel v Slovenských telekomunikáciách, a ak by slovenská vláda, teda 49-percentný akcionár odmietol tento predaj, tak by k nemu nedošlo. Čiže k predaju Rádiokomunikácií po nástupe Ficovej vlády došlo s aktívnou účasťou a plným vedomím Ficovej vlády.
No a v čom je bomba kšeft? Bomba kšeft je v tom, že strednovlnné vysielače, je ich jedenásť, mimochodom, a nachádzajú sa vo veľmi lukratívnom území, napríklad v Bratislave je to na Vajnorskej, v Nitre je to lokalita Nitra Jarok. Strednovlnné vysielače sú špecifické tým, že nemusia byť na kopci a okolo nich je veľké územie, ochranné územie, ktoré musí ostať nezastavané. Teda tento podnik, dnes sa ten podnik volá TBDS, bývalé Rádiokomunikácie a kúpila ho jedna veľká slovenská finančná skupina. Tento podnik disponuje už dnes týmto veľmi lukratívnym územím na developerské účely, ale dnes, kým sa vysiela na stredných vlnách, ho nemôžu použiť.
Len čo by Slovenská republika prestala vysielať na stredných vlnách, a prestane vysielať, ak vláda zo zákona povinne musí dať, ale nechce dať, ak vláda nedá prostriedky, potom vysielače zaniknú, nebude sa z nich vysielať a toto územie je možné použiť na lukratívne komerčné účely. Mimochodom, odhad trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré sa nachádzajú v okolí vysielačov, je taký, že by to bola väčšia suma ako suma, ktorú firma zaplatila, keď kupovala Rádiokomunikácie.
Ďalšou súvislosťou, ktorú treba vidieť, je tá, že licencie na strednovlnné vysielanie sú obmedzené. Už dnes sú viacerí čakatelia na tieto licencie, a ak polroka nebudeme vysielať na stredných vlnách, tak nielenže ľudia, ktorí to počúvajú, nebudú môcť toto vysielanie počúvať, bude sa dať počúvať, ale bude sa dať počúvať len cez satelit, internet alebo kábel. Problém je, že veľká časť ľudí, najmä starých ľudí dôchodcov nemá tieto možnosti a počúva a môže počúvať toto vysielanie len na stredných vlnách. A ak teda polroka toto vysielanie nebude, tieto licencie Slovensko stratí a o tieto licencie sa už dnes uchádzajú iné krajiny, najmä Čína a Turecko. Uchádzajú sa o ne aj preto, že jedno z tých pásiem, na ktorom vysiela vysielač v Nitre, to je lokalita Nitra Jarok, je také silné, že dnes je využívané len na 15 %, ale ak by sa využilo plne, tak by z tohto vysielača bolo možné strednovlnným vysielaním pokryť celú Európu. Celú Európu až po Grónsko. Aj preto má najmä Čína a Turecko záujem o tieto frekvencie a tieto frekvencie sú dôležité aj preto, že by sme pri lepšom využití týchto frekvencií mohli napríklad vysielať aj pre zahraničných Slovákov aj v Srbsku, aj v Rumunsku, aj inde, ak by sa lepšie využila táto frekvencia, na čo by bolo potrebné, samozrejme, vyčleniť aj nejaké tie peniaze navyše.
Navyše dochádza k tomu, že žiadna krajina sa dobrovoľne sama od seba takýchto licencií nevzdáva, dokonca aj vtedy, keď na nich nevysiela. Napríklad Rakúsko takéto frekvencie má a čisto formálne pol hodiny na nich vysiela len preto, aby o tieto licencie neprišli. Navyše Slovenský rozhlas získal licenciu na digitalizáciu stredných vĺn, a ak by došlo k tej digitalizácii vysielania na stredných vlnách, tak by sa výrazne zvýšila kvalita toho vysielaného signálu a aj možnosti vysielať v širšom okruhu. Samozrejme, že ak sa vysielať prestane, tak aj toto všetko vyjde navnivoč a nazmar.
Ide teda o to, že dnes vládna koalícia podľa môjho názoru účelovo nevyčlenila prostriedky, odmieta uhradiť tieto náklady ešte za rok 2006, nemá v rozpočte rozpočtované prostriedky na rok 2008 napriek tomu, že je to povinnosť zo zákona, citoval som vám paragraf, vládna koalícia navrhla zmenu zákona o Slovenskom rozhlasu tak, aby táto povinnosť zo zákona vypadla a celá táto hra je nasmerovaná na to, aby Slovenský rozhlas nebol schopný tieto licencie udržať, aby bývalé Rádiokomunikácie, dnešná firma TBDS, aby túto zmluvu vypovedala, aby sa prestalo vysielať a aby sa tieto pozemky v miliardovej hodnote dali využiť na komerčné účely. A aby sa dalo ešte obviniť riaditeľku rozhlasu alebo vedenie rozhlasu, že oni sú zodpovední za to, že Slovensko stratilo možnosť vysielať na strednovlnných vysielačoch.
Takže chcem veľmi jasne a veľmi nahlas povedať, že ak k tomu dôjde, tak zodpovednosť za to, že Slovensko stratí licencie na vysielanie na stredných vlnách, že státisíce ľudí stratia možnosť počúvať vysielanie nielen v jazyku národnostných menšín, ale aj v slovenskom jazyku, bude niesť vláda Slovenskej republiky, predseda vlády, minister financií a minister kultúry.
Celkom jasne a jednoznačne túto zodpovednosť ponesú a nevyhnú sa podozreniu z toho, že je to účelové preto, aby bolo možné urobiť tento bomba kšeft, pričom zdôrazňujem, že viackrát to tu odznelo, že nedostatok prostriedkov určite nie je dôvodom. Určite nie je dôvodom, pretože pri 10-percentnom raste ekonomiky, pri takom enormnom raste daňových a iných príjmov to problém nie je a navyše treba vidieť, že aj samotná kapitola ministerstva kultúry enormne rastie. Len kapitálové výdavky rastú z 271 mil. v tomto roku na 844 mil. v roku budúcom, teda o 211 %. A teda, keďže sa veci majú, tak ako sa majú, bol predložený aj vo výbore pozmeňujúci návrh, ktorý je bodom C4 spoločnej správy gestorského výboru, ktorý navrhuje, aby z rezervy vlády bolo vyčlenených 45,4 mil. korún práve na tento účel a okrem toho poslankyňa SDKÚ - DS pani Magda Vášáryová podala ďalší pozmeňujúci návrh, aby tento presun bol urobený v rámci kapitoly.
Takže chcem povedať, že každý, kto nezahlasuje za jeden z týchto návrhov tak, aby bolo možné riešiť tento problém, ponesie politickú zodpovednosť, ak dôjde k tomu, že Slovensko stratí možnosť vysielať na stredných vlnách a že sa umožní, aby tieto nehnuteľnosti boli využité komerčne a inak.
Druhá téma, o ktorej chcem hovoriť, sa volá poľnohospodárstvo. Škoda, že tu nevidím pána poslanca Záhumenského ani pána poslanca Jureňu, pretože najmä pán poslanec Záhumenský sa tejto téme veľmi podrobne venoval. Ja som síce v sále nebol, ale sledoval som to vo svojej kancelárii, keď som sa pripravoval práve na dnešné vystúpenie. Takže chcem pripomenúť, že pán poslanec Záhumenský hovoril také slová ako krvavé oči, že má SDKÚ a že Dzurindove vlády môžu za všetko, že zlikvidovali poľnohospodárstvo, že demagogicky útočíme na prácu poľnohospodárov, že cieľom SDKÚ je likvidácia poľnohospodárstva, že SDKÚ si myslí, že Slovensko je len Bratislava a Košice, že dokonca vidiek nemáme radi a že nám prekáža, že môžeme za vyľudňovanie dokonca vidieka, že môžeme jednoducho za všetko.
Aká je ale realita. Realita je, samozrejme, úplne iná a všetci, ktorí takúto demagógiu používajú, ktorí namiesto argumentov útočia na názorových oponentov a obviňujú ich z toho, že chcú niečo likvidovať, len zakrývajú. Zakrývajú to, že v poľnohospodárstve sa dejú nevídané veci. Nevídané veci, ktoré nie sú v prospech ľudí, ktorí v poľnohospodárstve pracujú, ktorí nie sú dokonca ani v prospech, ktoré nie sú ani v prospech vlastníkov pôdy, ale ktoré sú v prospech úzkej skupiny ľudí, úzkej skupiny, ktorá manažuje najväčšie poľnohospodárske podniky. A ja vám to dokážem na číslach.
Efekt toho, že sme v Európskej únii, je okrem iného aj ten, že máme porovnateľné údaje v rámci Európskej únie, že Eurostat sleduje pomerne veľa ukazovateľov a pri analyzovaní týchto ukazovateľov prichádzame k veľmi, veľmi zaujímavým záverom.
Najskôr jeden argument a jeden fakt o tom, ako pán poslanec Záhumenský včera povedal, že môžeme za vyľudňovanie vidieka, že keby nie nás a našej politiky, že by v poľnohospodárstve pracovalo omnoho viac ľudí. Tak najskôr chcem reagovať na túto demagógiu.
V poľnohospodárstve na Slovensku pracovalo od roku 1994 10,2 % ľudí zamestnaných v národnom hospodárstve a v roku 2006 je to 3,6 %. Čiže áno, došlo k výraznému zníženiu podielu zamestnanosti v poľnohospodárstve, čo je ale prirodzený a žiaduci proces, a ak už pán Záhumenský chce hovoriť o nejakej zodpovednosti politickej, tak mu chcem pripomenúť, že v rokoch 1994 až 1999, kedy na Slovensku vládla vláda Vladimíra Mečiara, bol ten pokles dokonca rýchlejší ako v rokoch 1999 až 2006, kedy vládli vlády Mikuláša Dzurindu. Ale ja za to neobviňujem HZDS, vôbec nie. To bol prirodzený proces reštrukturalizácie, zvyšovania efektívnosti poľnohospodárstva, len chcem ilustrovať nezmyselnosť argumentácie, ktorú predviedol pán poslanec Záhumenský.
Okrem toho chcem použiť ďalší argument. Ak je to teda tak, že vy robíte všetko pre poľnohospodárov, a teda pre ľudí nakoniec, ako je možné, že v rokoch 2005, 2006 ceny potravín vôbec nevzrástli. Vôbec nevzrástli. V roku 2005 ceny potravín klesli o 1,4 % a v roku 2006 stúpli o 1,4 %. Čiže za dva roky nulový rast cien potravín. A vtedy Robert Fico vykrikoval, že keď vstúpime do Európskej únie, že razantne porastú ceny potravín a za každý pohyb cien či už benzínu, alebo plynu bola zodpovedná vláda. No, ak je to tak, tak mi vysvetlite, ako je možné, že kým v rokoch 2005, 2006 žiaden nárast cien potravín, v roku 2007 3,3-percentný rast, v septembri 2007 dokonca 3,9 a v októbri minulý mesiac 6,6-percentný rast cien potravín. Za všetko môže vláda, vy robíte dobrú politiku. Ako potom, ako je to možné, že ceny potravín sa vyvíjajú takto?
Iný ukazovateľ zase na číslach. Pán poslanec Záhumenský, ale aj pán poslanec Jureňa argumentovali tým, ako je nevyhnutné, aby sme v poľnohospodárstve tie dotácie mali najvyššie možné a že to je pre tých ľudí, ktorí v poľnohospodárstve robia. Ja sa vás ale pýtam, ako je potom možné, keď v roku 2004 sme vstúpili do Európskej únie. Rádovo sa zvýšil objem peňazí, ktoré v poľnohospodárstve máme vďaka európskej dotačnej politike a napriek tomu podiel priemerného platu v poľnohospodárstve na priemernom plate v národnom hospodárstve sa znižuje po vstupe do Európskej únie. Tak kde idú tie peniaze? Kde idú tie miliardy korún? Určite nie do platov ľudí, ktorí v poľnohospodárstve robia, pretože tam konkrétne číslo, v roku 1998 podiel priemerného platu v poľnohospodárstve na priemernom plate v národnom hospodárstve bol takmer 78 %, v roku 2006 bol len 76 %. Od roku 2004 sme v Európskej únii a prichádzajú obrovské miliardové dotácie. Čiže zjavne tie dotácie v platoch nie sú. Zjavne sa neprejavujú pozitívne v cenách, v tom, že by ceny klesali a že by ľudia mohli nakupovať lacnejšie potraviny.
No a teraz by som vám chcel povedať, kde teda sú. Kde teda sú. Najskôr pár slov o spoločnej poľnohospodárskej politike. To, že spoločná poľnohospodárska politika je nezmyselná, na tom sa zhodnú všetci ekonómovia a pán poslanec Záhumenský nás okrem iného obvinil a pýtal sa ma, pýtal sa pána poslanca Dzurindu, čo sme urobili a či sme niečo urobili, aby sme na toto poukazovali, aby sme sa pričinili o to, aby sa zmenila. Tak chcem pánovi poslancovi odkázať, že takmer na každom mojom vystúpení v Ekofine z porady ministrov financií Európskej únie, a zúčastňoval som sa ich pravidelne a bol som tam aktívny, takmer v každom vystúpení som na toto poukazoval a žiadal som, aby sa priority zmenili. Samozrejme, faktom je, pokiaľ viem, aj vtedajší predseda vlády to robil. Čiže neboli sme ticho, poukazovali sme na nezmyselnosť.
Spoločná poľnohospodárska politika totiž bola, mala svoj zmysel vtedy, keď vznikala po vojne, keď bol trh nedostatkový, keď vojnou bolo zlikvidované poľnohospodárstvo. Lenže potom došlo k tomu, že poľnohospodárstvo prešlo do prebytku, do obrovského prebytku a spoločná poľnohospodárska politika sa veľmi nemenila, čiže vznikol obrovský problém, museli sa robiť rôzne modifikácie, ale v zásade poľnohospodárska politika svoju podstatu nezmenila, aj keď tá reálna situácia sa zmenila výrazne.
Nechcem tu robiť odbornú prednášku na túto tému, chcem len povedať tú podstatnú vec. Tá zásadná zmena spoločnej poľnohospodárskej politiky bola v tom, že kým predtým sa dotovala produkcia, potom, keď mali nadprodukciu, tak dotovali dokonca neprodukciu, bola dotácia za neobrábanú pôdu, boli kvantitatívne kvóty, lebo nevedeli, čo s tými potraviny, tak od roku 2003, kedy bola urobená posledná zásadná zmena poľnohospodárskej politiky, je tá zásada taká, že najviac dotácií ide priamo na pôdu. Že sa priamo dotuje hektár poľnohospodárskej pôdy, poviem vám o chvíľu aj akými zhruba peniazmi, a potom sú tam aj špeciálne dotácie na niektoré plodiny, keď sa pestujú niektoré plodiny. Ale gro a podstata problému pre pochopenie toho, o čom budem hovoriť, je, že väčšina peňazí ide na priame platby a väčšina z peňazí na priame platby ide priamo na pôdu. Na pôdu, a to je dôležité, nie pre vlastníkov pôdy, ale pre tých, ktorí na pôde hospodária.
No a teraz poďme k tomu podstatnému. Poďme k tomu, v čom a prečo je problém, v čom a prečo sa Slovensko vymyká, výrazne vymyká nielen z priemeru Európskej únie, ale má úplne jednoznačne výnimočné postavenie a toto výnimočné postavenie je dôkazom, že na dotáciách profitujú úzke skupiny ľudí a vôbec nie vlastníkov, vôbec nie štát, ale k tomu sa dostanem o chvíľočku.
Mimochodom, ešte predsa len dve poznámky také všeobecnejšie, aby sme si uvedomili, prečo je dotovanie poľnohospodárstva zlé pre občanov, pre ľudí. Rôzne štúdie na to existujú a všetky sa na tom zhodujú. Všetky sa zhodujú na tom, že pri dotovaní poľnohospodárstva občania doplácajú dvakrát. Doplácajú ako spotrebitelia tým, že dotovanie vedie k vyšším cenám, aké by boli, keby dotovanie nebolo, a doplácajú ako daňoví poplatníci tým, že na tie dotácie sa musí vyzbierať na daniach od ľudí.
Ak krútite hlavou, pán poslanec Petrák, môžete, ale odporúčam prečítať si nejakú literatúru. Ja vám odcitujem, ak chcete, pár záverov štúdií napríklad britského ministerstva financií. To odhaduje, že celková hodnota transferov od spotrebiteľov a daňových poplatníkov k producentom je zhruba 100 mld. eur ročne. Zhruba 100 mld. eur ročne v rámci Európskej únie platia viac, ročne 100 mld. eur platia viac spotrebitelia a daňoví poplatníci, ako by platili, keby taký nezmyselný systém dotovania nebol.
Iná štúdia hovorí o tom, že to má, samozrejme, dopad aj na ceny. Podľa tejto štúdie je spoločná poľnohospodárska politika ekvivalentom k 15-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty na potraviny. Podľa inej štúdie reforma celej spoločnej poľnohospodárskej politiky by priniesla pokles cien poľnohospodárskych produktov o 14 až 17 %. To sa znovu zhoduje s tou predchádzajúcou štúdiou. Ďalší odhad hovorí o tom, že zníženie cenovej podpory na nulu by prispelo k poklesu inflácie o takmer 1 % pre celú európsku pätnástku.
Samozrejme, spoločná poľnohospodárska politika okrem toho má veľmi negatívne dopady aj na chudobné rozvojové krajiny, ktoré produkujú v poľnohospodárstve až 50, až 70 % ich hrubého domáceho produktu a práve tento protekcionizmus, ktorý sa uplatňuje prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky, im znemožňuje prístup na trhy, čo spôsobuje drahšie potraviny pre Európanov, vyššie dane pre Európanov a zároveň nemožnosť rýchlejšieho ekonomického rastu a rozvoja pre chudobné krajiny.
Samozrejme, že jedna vec sú kvalitatívne hygienické štandardy, ktoré by mali byť zachované, a toto by malo byť kritérium, ktoré by malo byť prísne vyžadované, ale nie administratívne bariéry. Najlepšie popisuje dôsledky spoločnej poľnohospodárskej politiky z africkej perspektívy komisia pre Afriku, ktorá vydala vyhlásenie, že protekcionizmus bohatých štátov práve v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou je, citujem, "absolútne neakceptovateľný, politicky zastaraný, ekonomicky negramotný, environmentálne deštruktívny a eticky neobhájiteľný".
Samozrejme, že som realista a, samozrejme, že viem, že sme v Európskej únii a že nemôžeme my tu dnes povedať, že dotácie žiadne nebudú. To, mimochodom, nikdy nikto nepovedal a nikdy nikto, aj keď nás z toho obviňujete, nerobil. My sme boli osem rokov vo vláde a dotácie boli. Boli aj dotácie z Európskej únie. To, čo tvrdíme a budeme tvrdiť, je, že ak využívame v maximálnej miere limit, ktorý máme pre dotovanie poľnohospodárstva, tak je to zlé politické rozhodnutie, je to zlé určenie priority, pretože, ak by tieto peniaze boli použité inde, bolo by to oveľa, oveľa lepšie pre budúcnosť Slovenska. To tvrdíme. My, samozrejme, vieme, že v budúcom roku 50 % úrovne priemeru európskej pätnástky nám platí Európska únia a že naše domáce financovanie môže byť do 30 %, čiže spolu je to 80 %.
My, samozrejme, netvrdíme a vieme, že európske peniaze treba čerpať, ale hovoríme, že doplatok tých 30 % nie je dobrým rozhodnutím, pretože, ak by sme tam dali menej, tak by sme tie peniaze, ktoré by sme tým ušetrili, pre budúcnosť Slovenska použili omnoho, omnoho rozumnejšie, ak by to bolo inde. A ja vám dokážem, že to tak je, že by to bolo rozumnejšie, pretože tie peniaze nie sú ani pre občanov ako spotrebiteľov ako tých, ktorí kupujú potraviny, dokonca nie sú ani pre vlastníkov pôdy, sú pre úzke skupiny ľudí, ktorí na tej pôde v tých najväčších farmách hospodária, pritom tam vôbec nehospodária efektívne, ako dokazujú zase čísla. Nehovorím, že všetci, ale, samozrejme, v priemere, tak ako štatistika jasne ukazuje a dokazuje.
Takže, dovoľte mi prejsť k tomu podstatnému, a to podstatné je veľkosť fariem a efektívnosť hospodárenia na pôde a podiel, na akom sa na priamych platbách podieľajú tí, ktorí hospodária na pôde, a tí, ktorí pôdu vlastnia.
Po prvé, a to je zásadná vec, Slovenská republika má výrazne, výrazne najvyššiu priemernú veľkosť fariem, najväčšiu koncentráciu hospodárenia, nie vlastníctva, hospodárenia na pôde, čo, mimochodom, potvrdil aj pán poslanec Záhumenský, keď povedal vo svojom vystúpení, že to nové opatrenie, o ktorom ste možno počuli, že Európska komisia uvažuje o tom, že by znížila degresívne dotácie pre veľké farmy a pán kolega Záhumenský povedal vec, ktorú som nevedel, ale ktorá to veľmi jasne potvrdzuje, že ak by to urobili tak, ako zamýšľajú, tak by sa to týkalo 3-tisíc fariem v celej Európskej únii, z toho 1 500 by bolo na Slovensku. Z toho môžete vidieť, aká obrovská je tá koncentrácia, tá priemerná veľkosť fariem na Slovensku, ak z 3-tisíc najväčších fariem v celej Európskej únii je 1 500 na Slovensku. Potvrdzujú to aj čísla, ktoré hovoria o priemere, koľko pripadá hektárov na jednu farmu.
Na Slovensku, k tomu sa dostaneme, či pozitívne, na Slovensku v priemere na jednu farmu pripadá 550,83, takmer 551 hektárov v priemere na jednu farmu. Druhú najvyššiu výmeru má Česká republika, kde je to 266. Všimnite si menej ako 50 %, a to je druhá najvyššia koncentrácia. Potom je Veľká Británia 148, Estónsko 107. To sú jediné krajiny, ktoré majú priemernú výmeru pôdy v jednej farme nad 100 hektárov, Slovensko má 550 a priemer v Európskej únii je 34 hektárov.
Takže priemer, hovorím o európskej dvadsaťštvorke pre detailistov, lebo v tých analýzach, o ktorých hovorím, nie je ešte Rumunsko a Bulharsko a nie je tam ani Malta. Čiže v európskej dvadsaťštvorke priemerná výmera farmy je 34,3 hektára, na Slovensku je to 551 hektárov. To svedčí aj o tom, že to gro poľnohospodárskej pôdy je sústredené v nie veľkom počte fariem alebo poľnohospodárskych podnikov, ak chcete. O tom jasne svedčia tiež čísla, ktoré porovnávajú európsku dvadsaťštvorku a Slovensko. Kým v európskej dvadsaťštvorke farmy, ktoré hospodária na viac ako 50 hektároch, obhospodarujú 62,5 % celkovej poľnohospodárskej pôdy, na Slovensku je to 95,4 %. Farmy väčšie ako 50 hektárov, pričom opakujem, priemer v EÚ je 34,3 hektára, farmy väčšie ako 50 hektárov na Slovensku hospodária na 95,1 % pôde, čiže takmer všetku pôdu obhospodarujú veľké firmy, ktoré sú väčšie ako priemer v Európskej únii.
V absolútnom vyjadrení to napríklad znamená počty firiem, vám poviem. Nad 50 hektárov v roku 2003 sme mali 2 374 fariem, nad tisíc hektárov 685 fariem, pričom celkový počet fariem na Slovensku bol takmer 70-tisíc. Čiže takmer 70-tisíc fariem, pričom 2 300 z nich obhospodarovalo 95 % pôdy.
Môžete povedať a zazlievať ten argument pomerne často, že no veď super, veď to je fajn, pretože, keď máme väčšiu koncentráciu hospodárenia na pôde, tak je to potom aj omnoho efektívnejšie. No, akurát, že čísla hovoria niečo iné, aj čísla zo slovenskej štatistiky, hneď to nájdem, aby som vám to povedal presne, hovoria, že kým farmy do 20 zamestnancov, to sú tie malé zrejme, ktoré nepôsobia nad tých tisíc hektárov, dosahujú od roku 2004 pozitívne hospodárske výsledky, v roku 2004 takmer 700 mil., v roku 2005 takmer 600 mil., veľké, väčšie farmy nad 20 zamestnancov sú v strate, 2005 mínus 300 mil., 2006 mínus 200 mil. korún.
No, poďme ďalej z hľadiska práve tej veľkosti, pretože to je jeden z kľúčov, ktorý tam je. Druhý veľmi zaujímavý ukazovateľ a kľúčový z hľadiska veľkosti je, koľko je pomer pôdy, vlastnej pôdy, na ktorej hospodária farmári, a pôdy, ktorú majú prenajatú. A tu je Slovensko zase bezkonkurenčne na prvom mieste ako krajina s najväčším, jednoznačne najväčším podielom prenajatej pôdy, ktorú tie veľké podniky nevlastnia, ale majú ju prenajatú. Na Slovensku je to až 93,5 % pôdy. Čiže skoro všetka pôda, na ktorej hospodária tieto podniky, nie je v ich vlastníctve. Druhé miesto má Česká republika, kde je to 91 %, tretie Francúzsko, ale vo všetkých krajinách potom je to výrazne, výrazne menej.
Európsky priemer, priemer tej európskej dvadsaťštvorky je 52,4 %. Čiže v priemere v Európe farmári vlastnia polovičku pôdy a polovičku si prenajímajú od iných vlastníkov. Na Slovensku 93,5 si prenajímajú, veľmi málo vlastnia.
Mimochodom, prenajímajú si ju nie od pár nejakých veľkovlastníkov, aj od tých zrejme, ale tí, ktorí sú veľkými vlastníkmi, tí zvyčajne aj hospodária na tej pôde, alebo majú priamy dosah na tých, ktorí na ich pôde hospodária. Ale väčšinu tých vlastníkov, ktorí na to doplácajú, lebo tí veľkí vlastníci, ktorí sami hospodária na pôde, alebo majú dosah na tých, ktorí na ich pôde hospodária, tí majú dosah na využitie dotácií. Ale tí, ktorí nemajú dosah na využitie dotácií, sú malí vlastníci, ktorí zdedili, reštituovali rôzne pozemky a štát vlastní pomerne veľa pôdy, ktorá je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, na ktorom hospodária títo veľkí hospodári. Dozviete sa, dozviete sa. Čiže výsledok áno. Otázka je, aký je výsledok. K tomu kľúčovému ukazovateľu sa o chvíľu dostanem.
Ďalším dôležitým ukazovateľom je, aké sú priemerné celkové náklady vstupov do pôdohospodárstva. Robí sa to zase podľa európskej štatistiky, čím vás nechcem zaťažovať. V niektorých veciach slovenskí poľnohospodári majú vyššiu nákladovosť, ako je priemer Európskej únie, čiže na niektoré veci dávajú viac, ale celkovo treba povedať, že nákladovosť slovenského poľnohospodárstva je nižšia asi o 12 %.
Tie najvýraznejšie položky, vďaka ktorým je nákladovosť slovenského poľnohospodárstva nižšia, spočívajú v nákladoch na úvery, na úvery na kúpu pôdy, budov, strojov, zariadení, obežného majetku, kde náklady slovenských fariem sú až o 276 % nižšie, ako je priemer Európskej únie, čo, mimochodom, jednoznačne popiera to, čo tu pán Záhumenský včera hovoril, že my sme likvidovali slovenské poľnohospodárstvo. Tak likvidovali sme slovenské poľnohospodárstvo a zároveň jeho úverová zaťaženosť je o 276 % nižšia, ako je úverová zaťaženosť priemeru za Európsku úniu.
A druhou položkou, kde je rádovo nižšia nákladovosť poľnohospodárskej výroby, je práve nájomné platené za pôdu, ktorú nevlastnia, ale ktorú majú prenajatú od iných. No a o tomto jasne hovoria nasledovné čísla.
Kým z hľadiska európskeho priemeru, európskej dvadsaťštvorky je podiel nájomného na celkových nákladoch farmy v percentách 5,23 %, na Slovensku je to len 2,74 %. A úrokov priemer za Európsku úniu 3,39 %, na Slovensku 1,01 %, z čoho vyplýva, že tie náklady za nájomné sú o viac ako 100 % nižšie, konkrétne o 113 % nižšie na Slovensku ako v priemere za Európsku úniu. Teda, pričom máme vyššie zaťaženie, vyšší podiel nákladov na stavby, ale to často vyplýva aj z extenzívneho stále zlého spôsobu chovu, kedy napríklad sa príliš veľa chová v maštaliach, a nie vo voľnom výbehu.
No, ale teraz to úplne podstatné, čo k tomu chcem povedať. A to úplne podstatné sa volá index spokojnosti nájomcov. A ako s tým súvisia priame platby, respektíve dotácie do poľnohospodárstva. V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa používajú tri hlavné nástroje, tri hlavné platby. Priame platby, platby na rozvoj vidieka a trhovo orientované výdavky. Kľúčové a najdôležitejšie aj z hľadiska kvantitatívneho sú priame platby. A teda o nich budem, ak dovolíte, hovoriť.
Čo sa týka priamych platieb, to je pre budúci rok 50 % úrovne priemeru európskej pätnástky a 30 % možný národný doplatok. Tých 50 % zo zdrojov EÚ, 30 % možný národný doplatok zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Ministerstvo pôdohospodárstva cez pôdohospodársku platobnú agentúru každý rok vydáva sadzby toho, koľko sa na hektár platí. Tá sadzba, o ktorej budem teraz hovoriť, to je tá najdôležitejšia, ale len jedna, je viac tých platieb, sa volá jednotná platba za plochu. Tá jednotná platba za plochu bola v roku 2006 zhruba 2 500 korún, 2 460 a v roku 2007 je 2 553 korún na hektár. To je platba, ktorú dostanete len na základe toho, že vykazujete, že hospodárite na nejakej pôde. Na každý hektár dostanú takto farmári peniaze.
Možno je aj zaujímavé pozrieť sa ako, koľko peňazí a akým spôsobom takto boli rozdelené. Čo sa týka roku 2006, poľnohospodárska platobná agentúra vykazuje, že použila 4 245 mil. aj nejaké drobné a zase platí, že menšia časť žiadateľov, tie veľké podniky, 8,6 % žiadateľov získalo 83 % tejto sumy. Pre tisíc najväčších poľnohospodárskych podnikov to bolo v priemere tri a pol milióna korún.
No a teraz prichádzam k tej podstatnej veci, k tej asymetrii, ktorá je zase najvýraznejšia v celej Európskej únii. O čo ide. Meria sa to tak, volá sa to index spokojnosti vlastníkov pôdy. Ten index spokojnosti vlastníkov pôdy, veľmi to zjednoduším, je vtedy vyrovnaný, keď zhruba taký istý podiel na dotáciách, ktoré do poľnohospodárstva idú, dostanú vlastníci pôdy, ako je podiel nimi vlastnenej pôdy, na ktorej hospodária iní. Čiže, poviem to zjednodušene, index je jeden vtedy, keď je to vyrovnané. Tento index jeden je napríklad v Španielsku alebo v Dánsku, kde zhruba 32, 33 % pôdy je takej, že je pôda prenajatá a zároveň vlastníci, ktorí dali do prenájmu túto pôdu, inkasujú zhruba 33 % z priamych dotácií. Vtedy je ten vzťah vyrovnaný.
Aký je vzťah u nás. U nás je vzťah taký, že vlastníci pôdy napriek tomu, že vlastnia 95 %, 93,5 % pôdy a prenajímajú ju, dostávajú na nájomnom 11,5 % z priamych platieb na pôdu. Čiže absolútny nepomer, 0,12 je ten index spokojnosti vlastníkov oproti tomu zhruba vyrovnanému stavu 1,0. Inými slovami to teda znamená, že vlastníci inkasujú 11,5 %, dotácie na priame platby dostávajú vlastníci pôdy, ktorí túto pôdu dávajú, prenajímajú do výrobného procesu, a pritom prenajímajú 96,5 % pôdy a dostávajú za to teda len 11,5 % dotácií, ktoré na tento vstup do poľnohospodárstva, ktorý oni vlastnia, dáva Európska únia. Neviem to nazvať inak ako nehoráznosť. Ako nehoráznosť, ak tento vzťah je taký nevyrovnaný a funguje to tak, a mám také informácie, mám také zmluvy, ktoré mi niektorí ľudia poslali, že družstvo alebo farma, alebo akciová spoločnosť vám ako vlastníkovi, ktorý ste zdedili nejaké pozemky, pošle návrh zmluvy pätnásť rokov nevypovedateľnej, v ktorej vám ponúka odrobinky. Doslova odrobinky. Pár sto korún ročne za to, že vašu pôdu ani nemusí obhospodarovať. Stačí, že ju má v evidencii, že ju proste vykazuje.
A to ešte nehovorím o tom, že toto sú len dotácie na priame platby na pôdu, ktoré sa dávajú na výmeru pôdy. Potom sú tam ďalšie dotácie, ktoré sa dávajú na pestovanie niektorých plodín. Čiže, keď sa na tej pôde ešte pestujú nejaké plodiny, tak ďalšie dotácie do toho plynú, ktoré v tom čísle 0,12, v tom nepomere nie sú vôbec zahrnuté, lebo aj v tom pestovaní či už obilia, alebo iných plodín je ako vstup pôda, teda vlastníci, nájomcovia by mali inkasovať časť aj nielen tej dotácie, ktorá ide na pôdu, ale aj tej dotácie, ktorá ide na pestovanie plodín, pretože ich pôda, ich kapitálový vstup sa podieľa na tom pestovaní, na ktoré dostávajú z Európskej únie tí, ktorí na pôde hospodária peniaze.
Takže, dovoľte mi uzavrieť. Toto som si nevymýšľal, dámy a páni. Toto bolo z oficiálnych čísel Eurostatu z analýz, ktoré sú na túto tému spracované, ktoré svedčia o tom, že enormný, neodôvodnený rast dotácií do poľnohospodárstva nie je v prospech ľudí, ktorí v poľnohospodárstve robia. Podiel ich mzdy na priemernej mzde, kde sa, naopak, znižuje, nie je v prospech spotrebiteľov, ktorí nakupujú potraviny, pretože jasne vidieť, že ceny aj v dôsledku dotácie, ale aj v dôsledku iných faktorov rastú, nie je v prospech tých vlastníkov, ktorí sami nehospodária, nie je ani v prospech štátu, pretože, ak by ten pomer bol vyrovnanejší, ak by bol zhruba niekde okolo jednotky, tak potom stá milióny až miliardy by inkasovali podľa spravodlivosti a spravodlivejšie vlastníci pôdy, pretože to je vstup do pôdohospodárstva, na základe ktorého tieto dotácie prichádzajú. A inkasoval by viac aj štát, pretože Slovenský pozemkový fond, tak neslávne známy Slovenský pozemkový fond je správca štátnej pôdy. Aj Slovenský pozemkový fond za túto pôdu, ktorú spravuje pre štát, dostáva vďaka tomuto nepomeru omnoho, omnoho menej.
Chcem vás teda ubezpečiť, že Slovenská demokratická kresťanská únia - Demokratická strana nebola, nie je a nebude proti poľnohospodárom, ale budeme jasne poukazovať na nehospodárne vyhadzovanie peňazí, na to, že týmto spôsobom robíte legálny kanál, ktorým sa obrovské peniaze prelievajú do rúk malého, relatívne malého počtu ľudí, ktorí ovládajú najväčšie farmy, ktoré na Slovensku fungujú.
A zároveň vám chcem povedať, že neostaneme len pri takejto deklarovanej kritike, ale prídeme aj s návrhmi. Prídeme s návrhmi, pretože vy si celkom zjavne rozpočet schválite, tak ako ste si ho navrhli. Celkom zjavne nepodporíte rozumné návrhy, ktoré napríklad navrhujú aby sa 1,4 mld. korún z tých národných doplatkov na priame platby, ktoré pôjdu, ukázal som vám kde, aby sa týchto 1,4 mld. korún použilo na školstvo, na základné školstvo, stredné školstvo, vysoké školy, na vedu a výskum.
Toto zjavne a asi šancu prejsť nemá, takže my prídeme aj s konkrétnymi legislatívnymi návrhmi tak, aby sme túto deformáciu, túto disproporciu napravili a aby sme chránili záujmy aj štátu, ktorý je veľkým vlastníkom pôdy, ale aj záujmy státisícov, a zrejme pôjde o viac ako milión ľudí, ktorí vlastnia pôdu, na ktorej hospodária poľnohospodárske podniky, na ktorú pôdu inkasujú vysokú dotáciu a vlastníkom pôdy z toho hádžu doslova nedôstojné omrvinky.
No a dovoľte mi na záver zhodnotiť teda celkovo návrh štátneho rozpočtu. Po prvé, chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu nezabezpečuje zdravý vývoj ekonomiky ani zo strednodobého, ani z dlhodobého hľadiska. Rozobral som to na číslach, na grafoch som vám to ukázal pri svojom prvom vystúpení. Chcem to len pripomenúť, že konsolidačné úsilie, podľa ktorého sa hodnotí plnenie alebo neplnenie paktu rastu a stability na budúci rok je len 0,1 %, pričom predpísaná hranica pri nadmernom deficite je 0,5 %. Nevymyslel som si to. Je to napísané v Konvergenčnom programe, ktorý schválila vláda. Ak neveríte, v časti 3.1. 3.3 si to môžete na internete pozrieť. Celkom určite toto bude aj predmetom kritiky Európskej únie a aj istým spochybnením toho, či sme pripravení dlhodobo plniť maastrichtské kritériá.
Z hľadiska dlhodobejšieho je rozpočet zlý v tom, že veľmi zle stanovuje priority, že prioritou je míňanie, prioritou nie je investovanie do budúcnosti, prioritou nie je vzdelanie. Prioritou dokonca nie sú ani sociálne výdavky. Prioritou je rezerva vlády, ktorej používanie sa nedá dostatočne kontrolovať transparentnosť. Prioritou sú výdavky do poľnohospodárstva, ako sme videli. Prioritou sú ďalšie kapitálové výdavky, ktoré rastú enormným spôsobom.
A po ďalšie, enormným spôsobom narastá elán a chuť rozpredávať štátny majetok. Vy ste nás hlava-nehlava kritizovali, keď sme privatizovali, pričom my sme privatizáciou hľadali strategických investorov, ktorí zlepšia riadenie podnikov, ktoré boli dovtedy zle riadené a ktorí prinesú kapitál do týchto podnikov. Ale vy rozpredávate majetok, vy robíte zo Slovenskej republiky realitnú kanceláriu. Svedčí o tom veľmi jasne aj váš rozpočet a čísla, ktoré máte v rozpočte z hľadiska príjmov za predaj majetku. Chcem vás ubezpečiť, že to budeme veľmi pozorne sledovať a budeme vás v tomto zmysle kontrolovať. A budeme na to poukazovať.
Neplníte štátnym rozpočtom ani ciele, ktoré ste si dali sami a ktoré ste deklarovali v programovom vyhlásení vlády. V programovom vyhlásení vlády ste si napísali, že budete zvyšovať mieru náhrady, teda pomer priemerného starobného dôchodku na priemernom plate. Za dva roky od kroku 2006 do roku 2008 sa to ale zníži o 1 % zo 43,8 na 42,8 %. Dali ste si do programového vyhlásenia, že zvýšite podiel výdavkov na vzdelanie, vedu a výskum na 5 %. V skutočnosti ho znižujete zo 4,1 % na 3,6 % v roku 2010. Dali ste si programového vyhlásenie, že bude rásť podiel výdavkov na vysoké školy. Klesá z 0,8 v roku 2006 na 0,7 v roku 2008 a dokonca 0,65 v roku 2010.
Tak čo je teda priorita? Je priorita vysoké školstvo, keď je tam nárast o 500 mil. korún? Alebo poľnohospodárstvo, keď je tam nárast o 6,5 mld. korún. Alebo je prioritou základné školstvo a stredné školstvo, ktoré rastie o 1,5 mld. korún zo štátneho rozpočtu, ale zároveň vláda predpokladá, že samosprávy dajú menej a že celkový nárast štátny rozpočet plus samosprávy bude len 900 mil. korún, a teda 1,8 %?
Myslím si, že rozpočet nastavuje zrkadlo. Rozpočet vždy nastavuje zrkadlo. Rozpočet dáva veľmi dobrú príležitosť porovnať reči, ktoré sa hovoria, napríklad reči o budovaní silného sociálneho štátu, a zároveň porovnať fakty. Na jednej strane reči o budovaní silného sociálneho štátu, na druhej strane pokles podielu výdavkov, celkových výdavkov na HDP.
Zase, na jednej strane reči o budovaní silného sociálneho štátu, na druhej strane 2-percentný nárast sociálnych výdavkov pri 2-percentnej inflácii. Na jednej strane silné reči o budovaní silného sociálneho štátu, na druhej strane už dva roky nevalorizované detské prídavky. Na jednej strane reči o silnom sociálnom štáte, na druhej strane pokles prostriedkov na pomoc v hmotnej núdzi. A takto by som mohol pokračovať.
Takže, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že tá šanca, ktorá tu vďaka reformám je, že máme takmer 10-percentný rast ekonomiky, zo strany vlády nebola v štátnom rozpočte využitá. Naopak, štátny rozpočet slúži na uspokojovanie úzkych partikulárnych záujmov a má veľmi zle stanovené priority. Preto sme dali viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré aspoň čiastočne to môžu riešiť tým, že urobia korekciu aspoň v tých najväčších disproporciách.
Keďže ale miera ústretovosti koalície je taká, že vlani, ak sa dobre pamätám, neprišiel ani jeden pozmeňujúci návrh opozície, a chcem vám pripomenúť, že sa to stalo prvýkrát po najmenej piatich, šiestich rokoch, ak neveríte, choďte do záznamov, takže v tomto zmysle optimista síce nie som, ale napriek tomu na vás apelujem, aj na poslancov vládnej koalície, aby ste si teda uvedomili, že reči sú jedna vec, ale rozpočet, to sú fakty a čísla. Ďakujem pekne. (Potlesk.)