M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som chcela vystúpiť práve na podporu pani poslankyne Vaľovej, ktorá v rozprave uviedla skutočne položky, ktoré sú z oblasti sociálnej politiky veľmi zaujímavé, samozrejme, aj pre občanov a, samozrejme, aj to navýšenie štátneho rozpočtu v oblasti sociálnej politiky je veľmi potrebné.

Podľa môjho názoru by sme sa však mali v rámci tejto problematiky dotknúť aj bytovej výstavby, pretože sociálna politika, bytová výstavba, je to súčasť jedného výboru, v ktorom som aj ja členkou a rada by som poukázala v tejto súvislosti aj na to, že v posledných dvoch rokoch žneme výsledky poddimenzovaných dotácií od predošlej vlády, pretože cyklus dokončovania bytov je približne dvojročný, a keďže v rokoch 2005 a 2006 bývalá vláda vyčlenila prostriedky len na približne 2 500 bytov, ich postupné dokončovanie v tomto roku a v nasledujúcom bude dosť biedne. Preto sme v rozpočte pre rok 2008 navrhli zvýšenie podpory a dostali sme navýšenie o pol miliardy korún na výstavbu nových bytov. Takže na toto by som tiež chcela poukázať, čo je veľké pozitívum. Ďakujem

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som chcela poukázať na dva momenty, ktoré tu odzneli v predchádzajúcom príspevku. Po prvé, počuli sme tu veľa čísel. Po druhé, by som chcela poukázať na falošnú solidaritu, ktorú počujeme v každom vystúpení vládnych poslancov. A vysvetlím prečo.

Hovoríte o tom, koľko ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaloží na sociálne veci, koľko vynaloží na rodinnú politiku, ale nehovoríte o tom, že už druhý rok nevalorizujete rodinné prídavky.

Hovoríte o tom, koľko ušetrilo ministerstvo, ale nehovoríte o tom, že v budúcoročnom rozpočte na aktívnu politiku trhu práce je o 1 mld. korún menej.

Hovoríte o tom, že dávate vianočné príspevky dôchodcom, ale nehovoríte o tom, že tieto vianočné príspevky nedostávajú tí, ktorí to najviac potrebujú, a to sú tí, ktorí poberajú pozostalostné dôchodky, vdovy, vdovci a siroty, pretože podľa vyjadrenia vlády títo neparticipujú na systéme.

Hovoríte o tom, že prvé dieťa dostáva príspevok 25-tisíc korún, ale pre vás už nie je dôležité druhé, tretie alebo štvrté dieťa. Takže s rodinnou politikou nerobíte takmer nič.

Hovoríte o tom, že všetko robíte len pre dobro ľudí, ale práve aj tieto fakty, ktoré som uviedla, hovoria o tom, že skutek utek. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo. Zapnite mikrofón pani poslankyni.

J. Vaľová, poslankyňa: Už, už. Ďakujem kolegyni Belásovej, pani poslankyni za podporné stanovisko. A na pani Sárközy poviem iba toľko, že hovoríme veľa čísel. No, veď rozpočet je len o číslach, takže nemôžeme rozprávať rozprávky, ale musíme sa dodržiavať čísel. A čo sa týka tých ostatných vecí, sme už ikskrát ich zdôvodnili, takže si myslím, že tento rozpočet je dobrý a vyvážený v kapitole ministerstva sociálnych vecí a nebudem reagovať, lebo niet na čo. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec László Miklós a po ňom sa pripraví pán poslanec Rafaj.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je to už príznačné, že keď prichádza na rad životné prostredie, tak už je tu len pár ľudí, tých skalných.

Oceňujem veľmi pána predsedu parlamentu Pašku, ktorý mi ponúkol v utorok ráno vystúpiť, ale ja som si už vybral naozaj tento termín. No, v každom prípade sa budem dotýkať tých kapitol, ktoré ma najviac zaujímajú, pretože som podpredseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Takže najprv kapitola ministerstva životného prostredia, ktorá zažila mimoriadne vysoký nárast oproti vlaňajšku. Nie celkove, pretože už také číslo v dejinách malo, ale teraz tento rezort naozaj dosiahol vysoký nárast.

Mnohí z nás to kritizovali. Ja to budem tiež kritizovať, ale v opačnom smere, že ja si stále myslím, že ten nárast nie je dostatočný vzhľadom na to, čo vyžaduje súčasná doba od životného prostredia. Zdôvodním to.

Predovšetkým ten nárast, ktorý sa kritizuje, je predovšetkým potrebný, ale aj pochopiteľný, keď sa pozrieme na štruktúru tohto nárastu. Predovšetkým ten nárast je spôsobený eurofondmi. Ja odmietam, aby sme o eurofondoch a o náraste cez eurofondy v prípade životného prostredia, kde tie fondy, tie peniaze idú na investičnú výstavbu, ktoré trvajú niekoľko rokov a tie projekty sa prijímajú nie v pravidelnom cykle, ale jednoducho tak, ako prichádzajú. O eurofondoch treba hovoriť predovšetkým za celé doby. Za dobu 2004, 2006 a teraz 2007 až 2013.

Takže, keď hovoríme, že za roky 2007 až 2013 životné prostredie dostane asi 70 mld. korún, no, tak tento nárast na tento rok je nejaký adekvátny, ktorý sa vypočítal práve na potrebu tohto roka. Ale nie je možné, aby sme sa teraz nadchýnali, že práve z eurofondov dostalo životné prostredie na tento rok takýto a takýto nárast.

Druhý výraznejší nárast, ktorý ja ale veľmi oceňujem, to je nárast na protipovodňovú ochranu približne 1,5 mld. korún. Toto naozaj oceňujem a myslím si, že po rokoch už naozaj bolo treba, aby takýto nárast nastal. Takže, keď porovnám tieto dve položky, tak ten nárast kapitoly až taký veľký nie je. Je približne 8 %, čo je vlastne približne nárastom aj celkového štátneho rozpočtu oproti vlaňajšiemu roku.

Napriek tomuto nárastu sú stále veľké riziká v rozpočte ministerstva životného prostredia. Je to veľký deficit v rôznych sférach. Vidíme to len z toho, že ministerstvo požadovalo 12,68 mld. korún a ten návrh, ktorý hovoríme, že aký je pekný, je 7,82 mld. korún. Samozrejme, ja sa priznávam, že toto nie je absolútna kritika na súčasnú vládu, pretože ja som ministroval osem rokov, tiež sa mi nepodarilo naplniť moje želania, respektíve potreby životného prostredia.

Chcel by som poukázať aj na neviditeľné riziká, ktoré veľmi ťažko, tu je pán minister financií, ale akýkoľvek minister financií alebo iní členovia vlády, ktorí chcú odhryznúť z toho istého koláča čo najväčší kus ocenia. A to je, že v kapitole životného prostredia, respektíve právo životného prostredia v Európskej únii je snáď najdynamickejšie rozvíjajúce sa právo, neustále prichádzajú nové normy, nové požiadavky a Európa, vyspelé štáty Európy to aj sledujú. A keď sa pozrieme na to, že koľko vydáva Slovensko na jedného obyvateľa na životné prostredie, čo je podľa Eurostatu okolo 8 dolárov, povedzme, oproti Dánsku, čo je nad 100 dolárov, ale aj Česko, čo je nad 16 dolárov, tak musíme povedať, že tie neviditeľné potreby, ktoré spočívajú predovšetkým v normálnom fungovaní rezortu, v skvalitnení štátnej správy sa nenavyšujú. To navýšenie je naozaj minimálne, len také, ktoré viac-menej zodpovedá navýšeniu celkového štátneho rozpočtu a inflácii.

Takže toto by som chcel v každom prípade podčiarknuť napriek tomu, že znova opakujem, že na tieto účely ani za minulej vlády nebolo možné získavať prostriedky, pretože toto je neviditeľné.

Ešte by som podčiarkol aj to, že podielovo sa znižujú výdavky na také, by som povedal, intelektuálne činnosti v rámci životného prostredia, ako zvyšovanie ekologického vedomia, čo spočíva v tvorbe filmov, publikácií, brožúr atď., ktoré naozaj nechcem teraz rozoberať, ale ten podiel sa nezvyšuje.

Chcel by som ale niektoré konkrétne problémy, ktoré už možno aj číselne vyjadriť. Zase je to viac-menej na ochranu nárastu kapitoly, respektíve tú pozitívnu kritiku, že by potrebovala tá kapitola ešte viac. Predovšetkým je to ochrana prírody, ktorá trpí dlhodobo a je tam uznesenie vlády z roku 2002, ktoré bolo namierené, teda nasmerované na navýšenie počtu strážcov prírody v teréne, čiže nie na úradníkov, ale strážcov prírody v teréne o 139 osôb, aby sme dosiahli približne 80 % toho, čo je v Čechách alebo v ostatných okolitých štátoch. No, to sa postupne napĺňalo, ale stále zostal deficit 58 osôb.

Rozpočet štátnej ochrany prírody je 163 mil. korún. Podľa mňa je stále nízky, len keď porovnávame, že tento rozpočet je pre dvadsaťštyri subjektov, v rámci toho deväť národných parkov a štrnásť chránených krajinných oblastí. Len štátne lesy TANAP-u majú 38 mil. korún na jediný národný park, a to je na TANAP. Čiže asi teda štvrtina podielu celej štátnej ochrany prírody má v inom rezorte len jediný národný park.

No a z ochrany prírody je najpálčivejší problém náhrada majetkovej ujmy, ktorú aj ministerstvo životného prostredia považovalo za prioritu, spotreboval asi 150 mil. korún, rozpočtovaných je len 50 mil. Je to podľa mňa veľké riziko, pretože to sa týka priamo občanov, vlastníkov pôdy a lesa.

Druhá taká oblasť, ktorú by som chcel pripomenúť, je ochrana a racionálne využívanie vôd, kde ešte raz podčiarkujem, že kvitujem 1,59 mld. na protipovodňovú ochranu, ktorú ja ale považujem nie za dostatok, aj keď si myslím, že nejaký väčší skok sme nemohli očakávať. Totižto na celkovú protipovodňovú ochranu Slovenska treba 26 mld. korún do roku 2015. To je štatisticky 2,21 mld. ročne, ale v skutočnosti by tieto peniaze boli potrebné ihneď, pretože my nikdy nevieme, že kedy a kde sa vyskytnú povodne, a keď prídu povodňové škody, tak táto základná potreba sa neustále navyšuje.

Dojem trošku kazia aj určené príjmy do štátneho rozpočtu z vodného hospodárstva, a to od vodohospodárskej výstavby 350 mil. a ešte viacej ma bolí, že Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik bude musieť odviesť 150 mil. korún ako osobitný odvod zo zisku po zdanení. Pritom Slovenský vodohospodársky podnik má dlhoročné problémy práve s tým, že sa nepodarilo získať dotácie do protipovodňovej ochrany a okrem toho stále nemá zabezpečené rôzne úhrady ekonomicky oprávnených nákladov, napríklad oprávnené náklady na udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy, čo stojí vodohospodársky podnik asi 50 alebo až 60 mil. korún a zisk z toho má alebo teda ekonomický benefit niekto úplne iný a Slovenský vodohospodársky podnik za to platí.

No, samozrejme, vyskytujú sa aj ďalšie otázky ohľadom protipovodňovej ochrany, ako budú riešené následky povodní, komáre, či každoročne stačí 62 mil. rozpočtovaných na ukončenie programu protipovodňového varovného a predpovedného systému POVAPSYS a ďalšie otázky. No, takže ja považujem 1,59 mld. po rokoch suchoty za dobrý krok, ale na druhej strane si nemyslím, že je to nejako veľa.

Ďalšou oblasťou je odvádzanie a čistenie odpadových vôd, kde sú rozpočtované 2 mld. korún, ale zostáva stále obrovský deficit, pretože by sme potrebovali do roku 2015 93 mld., nepokrytých z toho je stále 48,3 mld. korún vrátane eurofondov. Takže ročne by bolo potrebných len na túto oblasť asi 10 mld. korún, čo si myslím, že niekoľkonásobne prevyšuje možnosti a zvyklosti nazerania na rozpočty kapitoly životného prostredia, takže do toho ani nejdem. Samozrejme, môžeme očakávať, že keď nesplníme tie požiadavky a svoje povinnosti voči EÚ, tak môžeme očakávať sankcie.

No, návrhy k vodám nemám, pretože ten rozpočet, si myslím, že je maximum, čo kapitola mohla dosiahnuť, ale v každom prípade by som bol proti, keby sa ubralo z protipovodňovej ochrany, ktoré je tu určené. Navrhujem však, nie je tu nikto z rezortu, aby pouvažovali o tom, čo sme už stále hovorili, už aj za môjho ministrovania, že treba novú koncepciu protipovodňovej ochrany, ktorá zreálni peniaze, pretože dlhodobo hovoriť o tom, že sa neplní koncepcia, nie je správne.

Teraz trošku ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva. No, tu odznelo množstvo kritiky, dotácií zo strany opozície, úporná obrana zo strany koalície, už neviem, ani komu je to možné adresovať. Snáď pánovi ministrovi, ktorý to ešte hádam stále registruje. No, najviac boli kritizované priame platby. Ja som sa k tomu už ani nechcel vyjadriť, ale tie posledné tri, štyri vystúpenia a respektíve faktické poznámky na ne ma trošku tak predsa len primali k tomu, že proste tá kritika ide na to. Bude lepšie poľnohospodárom tým, ktorí pracujú na pôde? Budú lacnejšie potraviny? Budú vyššie nájmy atď. Proste konkrétne čísla a obrana sa týmto smerom neuberala.

A teraz dávam možno takú básnickú otázku. Bola by možná taká obrana týchto platieb, že sa zvýši o 30 %, pretože o 30 % sa navyšujú dotácie, o 30 % sa zvýši plat pracujúcim na poliach a v maštaliach, o 30 % sa zvýši počet pracovných miest v agrosektore, o 30 % sa znížia ceny, o 30 % sa zvýši nájom atď. atď. Isteže to je demagógia takto postaviť, že o 30 %, ale v tomto smere ani jedna obrana, možno, keď som chvíľu tu nebol, tak ale podľa mňa ani jedna obrana takýmto smerom neodznievala.

No, ale ja sa toho ani nejdem dotýkať, pretože už o tomto tu bolo povedané mnoho iných vecí. Ale chcem sa zaoberať inými štrukturálnymi časťami tých dotácií do poľnohospodárskeho sektora, a to je predovšetkým, čo je tiež veľký balík, to je program rozvoja vidieka. Jednak je to tých 0,68 mld. na dofinancovanie, s tým sa už asi nebude treba zaoberať, ale program rozvoja vidieka na 2007 až 2013 je 11,2 mld. a sektorový program poľnohospodárstva a rozvoj vidieka 2,3 mld., čiže dokopy ešte tu stále je asi 14 mld. korún na program obnovy vidieka, kde je neustále v týchto programoch zdôrazňovaná potreba celospoločenských funkcií lesa a poľnohospodárstva, multifunkčné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj vidieka, trvalo udržateľný rozvoj lesa. Toto sú všetko také položky, ktoré ja absolútne podporujem a myslím si, že naozaj z tohto balíka by na tieto účely mal ísť čo najväčší objem peňazí.

Musím povedať aj po tých kritikách, ktoré tu odzneli, že keby to tak bolo, tak aj kritika sa môže trošku oslabiť, pretože by sme mohli povedať, že celospoločenské funkcie sa týkajú všetkých ľudí na Slovensku, teda aj tých, ktorí sa skladajú z daní a z najrôznejších iných zdrojov, povedzme aj do cien poľnohospodárskych projektov na tento balík aj pre tých, ktorí tento balík získavajú, teda poľnohospodári a lesníci, ktorých, ako sme počuli, je omnoho menej.

Takže tieto celospoločenské funkcie som nevymyslel ja. Samozrejme o tom hovorí aj štátny rozpočet jednak v podprograme 091, to sú priamo platby, udržateľné lesné hospodárstvo, rozvoj vidieka, ale hovorí o tom aj Zelená správa. Napríklad by som zopakoval, že posledná Zelená správa hovorí o tom, že hospodársky význam a celospoločenský význam lesného hospodárstva je asi jedna ku šiestim. Čiže šesťkrát väčší je celospoločenský význam alebo celospoločenské funkcie lesa ako hospodárske funkcie lesa. Tak pomôžme tomu aj cez štátny rozpočet. No, problém je v tom, že aj keď štátny rozpočet pripúšťa tieto činnosti, respektíve tieto programy, ale už ďalšie rozdelenie podprogramov nehovorí presne, koľko do čoho má ísť. Preto ja by som navrhoval, keby sme mohli jednoznačne určiť, že tento smer využitia, celospoločenského využitia tých dotácií by bolo najvhodnejšie tak, aby sme prispeli masívnejšie na odkúpenie, dlhodobý prenájom chránených území, na majetkovú ujmu a iné finančné nástroje, ktoré smerujú na odstránenie rozporov medzi ochranou prírody a manažmentom krajiny, na ekologické opatrenia krajiny, na územný systém ekologickej stability.

Chcel by som teraz podčiarknuť, aj keď je nás tu teraz málo, nejde tu len o to, aby sme sa nemohli dotknúť chránených území, najmä chránených prírodných rezervácií, ale by som podčiarkol, o čom by som mal asi držať nejakú prednášku, na územný systém ekologickej stability, čo sa týka celej krajiny. V každom prípade tu ide o určité obmedzenie intenzívneho obhospodarovania lesov a pôdy a na to by tieto dotácie sedeli, ako poznáme také plagáty, ktoré hovorili, ako viete, čo na čo.

No, takže celkom iste toto by som podporoval. No, po tomto úvode, a preto, že je nás len celkom málo sa až hanbím, že dávam minimálny pozmeňujúci návrh, a to v znení: V kapitole ministerstva pôdohospodárstva znížiť výdavky na program 092 Program rozvoja vidieka o 100 mil. korún a túto sumu presunúť do kapitoly ministerstva životného prostredia na navýšenie výdavkov o 100 mil. korún v skupine 05.4 na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania (nárok majetkovej ujmy), čo bola priorita č. 5 ministerstva životného prostredia.

Preto dávam len takýto minimalistický návrh, pretože ani ministerstvo životného prostredia vo svojej priorite väčšiu sumu nenavrhlo, takže ja sa necítim kompetentný, aby som tam dával väčšiu. Ja by som tam určite ako minister dal väčšiu požiadavku.

No, vážené kolegyne, kolegovia, určite uznáte, že je to len odrobinka z viac ako 14 mld. dotácií do agrosektora, respektíve, keď tam dáme aj priame platby, tak to je 25 mld., z toho som tak narýchlo vypočítal, je to asi 0,4 % z tých dotácií. Ja si myslím, že toto by vôbec agrosektor ani nezbadal, že 100 mil. ide takisto tam, pretože by to išlo pre majiteľov poľnohospodárskej pôdy a majiteľov lesa len tým, že by sme už vylúčili problémy s jednotlivými skupinami aj ochranárov, aj majiteľov, možno, že by sme vedeli napočítať ešte väčšie percento celospoločenských funkcií lesa a krajiny. Celkom iste by sme trošku zabránili protipovodňovým účinkom dažďov a ďalšie nepriaznivé dopady veľmi intenzívneho využívania krajiny.

Takže ja by som si myslel, že takýmto presunom takéhoto minimálneho množstva peňazí v rámci vlastne toho istého sektora, len v iných kapitolách by sme k veci len prispeli. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Faktické poznámky na vaše... A predsa len pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne. V úcte k poslednému rečníkovi obetujeme tie dve minúty na maličkú poznámočku v rámci životného prostredia v tom, že treba si pripomenúť, že už v roku 2005, pán poslanec, zaostávalo plnenie programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010 v sume rozpočtovanej 20,99 mld. v deficite 7,8 mld.

Takže súčasné vedenie ministerstva životného prostredia v podstate navýšenými zdrojmi musí najskôr sanovať dlhy a záťaže z minulosti, preto aj SNS považuje rezort životného prostredia za jednu zo svojich, respektíve aj vládnych priorít, a preto v štátnom rozpočte na rok 2008 sa navrhuje vyčleniť 1,6 mld. práve na protipovodňové opatrenia. No a okrem toho v rámci programu životné prostredie operačného programu 2007 až 2013 je vyčlenených 120 mil. eur, čo sú ďalšie 4 mld. a napríklad cez Kohézny fond projekt Bratislava miliarda korún a ďalšie protipovodňové opatrenia veľkých sídiel v Banskej Bystrici a Prešove približne v sume ďalšie 3 mld. korún. Takže myslím, keď si to spočítate, tak je to podstatne viac, než bolo za minulej éry. Ďakujem za pozornosť. Príjemný víkend.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Miklós, vaša reakcia.

L. Miklós, poslanec: Áno, pán poslanec Rafaj, ja som nezatajil tieto skutočnosti, ako ste počúvali, ale predsa len by som povedal, že Bratislava, Prešov a Banská Bystrica bola rozhodnutá už vtedy, keď som bol ja ministrom, ale takisto som bojoval za tieto peniaze a nedarilo sa mi, musím aj to povedať. Len to som chcel povedať, že stále to nestačí na to, čo je potreba 26 mld. Čiže ja som len viac-menej bránil tú kapitolu, že ten nárast nie je bohvieaký veľký. A koľko sa podarilo, toľko sa podarilo.

A druhá vec, čo som navrhol, ale to je skôr nie návrh do rozpočtu, ale návrh pre kapitolu, respektíve pre ministerstvo, aby prepracovalo koncepciu protipovodňovej ochrany Slovenska, čo som už aj ja navrhoval, pretože je zbytočné ťahať toto, že budeme každý rok hovoriť o tom, že máme deficit, deficit, deficit. No, skončíme a teraz, keby sa vypracovala nová koncepcia, nejaká reálnejšia možno, že nový minister financií bude viacej naklonený protipovodňovej ochrane. Takže toto som povedal. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu do utorka rána 9.00 hodiny, kedy budeme pokračovať v rozprave. Len pre vašu informáciu, aby ste si mohli zariadiť svoj pracovný program. Predpokladám vzhľadom na rozsah prihlásených, ako aj na niektoré procedurálne nevyhnutnosti, že by sme mohli o samotnom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte hlasovať v utorok o 17.00 hodine.

Želám vám pekný víkend a teším sa v utorok ráno o 9.00 hodine, kedy budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu. Ďakujem. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 13.09 hodine.)