M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami poslanci... Pán Paška, procedurálny návrh? Faktická poznámka? Dobre. Čiže s faktickými poznámkami pán poslanec Senko, Frešo, poslankyňa Biró, Štefanec, Tkáčová, Ďuračka, Paška, Nachtmannová, Dzurinda, Berényi József. Je to všetko? Ešte Brocka Július. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou... Ešte pán poslanec, áno, takže s pánom poslancom dvanásť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Senkovi.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som vám sľúbil, že si vás vypočujem a vypočul som si vás pozorne. Musím skonštatovať, že v tej prvej časti svojho vystúpenia ste zavádzali aj parlament, aj slovenskú verejnosť, čo sa týka Slovenského rozhlasu. Mrzí ma to, ale musím to konštatovať. Nechcem to ďalej rozvádzať, ale predsa len pripomeniem, že v decembri 2003 ste vo vláde, ktorej ste boli členom, prijali isté uznesenie, kde ste konštatovali, že rozhlasové vysielanie v pásme stredných vĺn z dôvodov kvalitatívnych, ako i ekonomických je obmedzované a perspektívnym zámerom Slovenského rozhlasu je úplné zrušenie rozhlasového vysielania v pásme stredných vĺn. A ešte raz chcem zdôrazniť, že my sme na to vo výbore pre kultúru a médiá upozorňovali aj pani riaditeľku, že jednoducho vniesla problém národnostný tým spôsobom, že presunula vysielanie z VKV na stredné vlny. Áno, Rádio Regina vysielalo na stredných vlnách. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na tú časť vystúpenia predrečníka pána poslanca Mikloša, kde hovoril práve o tom strednovlnnom vysielaní. Ja som si vyhľadal k tej digitalizácii strednovlnného vysielania materiály a prišiel mi jeden zaujímavý paradox. Keďže tri rezorty dostávajú mnoho, mnoho miliárd viacej na informatizáciu, ako bolo v minulom roku, príde mi, že informatizácia by mohla byť prioritou aspoň časti vlády.

Z tohto hľadiska by som rád apeloval na ministra financií, že tá strednovlnná frekvencia, ktorá je hlavne v tom nitrianskom vysielači, ale aj v tých ostatných je skutočne národným bohatstvom. A keď už je to tak, že táto vláda nepriamo sprivatizovala Rádiokomunikácie, tak z tých miliárd, ktoré sa prenesú aj do pravdepodobne dividend Telekomunikácií, by tých zhruba 50 mil. korún len na zachovanie strednovlnného vysielania bolo vhodných.

Chcem upozorniť na to, že tá norma, ktorá sa teraz vyvíja a v USA sa už aplikuje a pravdepodobne príde aj do Európy, naozaj umožní na stredných vlnách digitálne vysielať v CD kvalite. Ale možno nejde len o to, keď raz máme frekvenciu, ktorá je dostupná a voľná v rámci celej Európy, my nevieme, kam telekomunikačné technológie ako ďaleko zájdu. Podľa mňa by bola veľká škoda o takúto frekvenciu prísť.

Je to národné bohatstvo, ktoré nesúvisí s majetkom Rádiokomunikácií. Je to náš majetok ako štátu a myslím si, že naozaj teda, keď je už táto vláda ochotná privatizovať, tak to niečo málo, čo do zachovania národného bohatstva môže dať, by urobiť mala, aj keď trebárs v tom nevidí v tejto chvíli nejaké možno ideologické, možno ekonomické dôvody. Je to pre naše deti a pre ich deti. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi aj Minárikovi, ktorí poukázali a objasnili skutočnú podstatu problému financovania stredných vĺn. Financovanie na stredných vlnách nebol pre predchádzajúcu vládu problémom a pán Mikloš aj vysvetlil, ako k tomu pristupovali. A nebolo to problémom ani vtedy, keď bolo prijaté uznesenie vlády, ktoré sa týkalo najmä toho, že nebudú potrebné v prípade krízových alebo nebudú využívané v prípade krízových situácií. A, samozrejme, nesúviselo to ani s tým, že či bol pán Rezník lepším lobistom v tom čase, ako o tom sa písalo, a horšou lobistkou je dnes pani Zemková.

Národnostné menšiny sa stali naozaj rukojemníkmi, ale to, že prečo sme boli zatiahnutí a prečo vyhovuje zvyšovanie napätia, je po tejto rozprave, myslím, že aj pre nás oveľa jasnejšie. Ja si osobne myslím, že preto, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sme podali, nepodporila Slovenská národná strana preto, aby sa národnostné menšiny aktivizovali a obrátili sa voči manažmentu Slovenského rozhlasu. Je to naozaj vysoká politická hra v záujme získania moci a nadvlády nad verejnoprávnou inštitúciou a v záujme uvoľnenia cesty pre dobrý biznis a pre určité záujmové skupiny blízke vláde.

Ja ešte raz ďakujem tým, ktorí k tomuto tak jasne vysvetlili niektoré veci a je mi ľúto, že sa obetujú záujmy krajiny, občanov či už menšín, alebo občanov slovenskej národnosti aj záujmy krajanov žijúcich v Európe. Ja tiež apelujem na vašu zodpovednosť pri hlasovaní.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Mikloš hovoril aj o podpore bývania zo štátneho rozpočtu. Ja by som rád dokumentoval a podporil tieto názory aj zopár údajmi. Kým v roku 2006 išlo do Štátneho fondu rozvoja bývania 2,8 mld., tento rok to už bolo len 2,3 a na budúci rok je to 2,2 mld. korún. Čiže tie údaje jasne svedčia aj napriek tomu, že zaznamenávame skvelý hospodársky rast napriek tomu, že na výdavkovej stránke je tam nárast 9,6 %, napriek tomu pokles v absolútnych číslach na podporu bývania. Nemôžeme preto hovoriť v žiadnom prípade, že by táto vláda podporovala bývanie. Dokonca aj z príjmov v Štátnom fonde rozvoja bývania, aj s príjmami celkové zdroje na budúci rok budú menšie, ako tomu bolo v roku 2006.

Čo sa týka situácie v poľnohospodárstve, myslím si, že na základe faktov, ktoré boli uvedené, je viac než zrejmé, že dodatočné miliardy skončia v rukách veľmi úzkej skupiny ľudí a určite nie vlastníkov, a preto je to pre mňa najlepší dôkaz, že tento rozpočet nie je pre ľudí, ale len pre privilegovaných. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som svojho kolegu Mikloša chcela doplniť v časti, keď hovoril o indexe spokojnosti vlastníkov pôdy. Kolega hovoril, že vlastníci inkasujú odrobinky, ale musím otvorene povedať, že mám sťažnosti hlavne občanov zo Žilinského kraja, že dlhodobo nedostávajú od družstiev vôbec nájomné. Čiže nedostávajú vôbec žiadne nájomné, čo už považujem za skutočnosť hraničiacu s trestným konaním.

Ďalej, pán kolega, ani sa nečudujte, že tu pán Záhumenský alebo pani Košútová nesedia, lebo pani poslankyňa Košútová včera povedala, že ju nezaujímajú naše názory a myslím si, že ich naše názory nezaujímajú preto, aby mohli šíriť demagógiu o tom, ako vláda Mikuláša Dzurindu likvidovala poľnohospodárstvo, pritom si nechcú priznať, že poľnohospodárstvo ako také likviduje protekcionistická politika, ktorá napríklad uspáva v ekonomických subjektoch v poľnohospodárstve snahu reštrukturalizovať sa a hľadať vnútorné rezervy.

Z ich vystúpení aj vyplynulo, že tie prostriedky do poľnohospodárstva majú slúžiť aj tvorbe pracovných miest a ja sa obávam, že sa im to aj podarí, pretože, ak budú náklady rásť do poľnohospodárstva tempom ako na rok 2008, t. j. 33-percentnou rýchlosťou, ale náklady a výdavky na vysoké školstvo alebo regionálne školstvo len v priemere o 2 - 3 %, tak ďalšie slovenské generácie nebudú generáciami znalostnej ekonomiky, ale generáciami poľnohospodárskych robotníkov. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec, vy ste zoširoka hlavne zobrali poľnohospodárstvo a v jednom vám verím, že máte obrovskú pravdu. To sú tie dotácie, čo sú priamo dané. Bohužiaľ, ale sám vravíte, že nie je to žiadna novota, preto sú neúčelovo dané, nie sú dané na objem produkcie, nie sú dané na kvalitu produkcie. Máte veľkú pravdu, ale na druhej strane, bohužiaľ, je to v tom, že boli dávané aj v minulosti a ten štáb silných ekonómov, ktorých vidím, že tu sedia a boli aj v minulej vláde, že túto dotačnú politiku vôbec poľnohospodárstva už vtedy neprerobili. Samému sa mi to nepáči, poviem vám otvorene.

Ďalej, keď si zoberiem nájomné zmluvy. Nájomná zmluva, je to právny akt dvoch právnych subjektov, čiže je na tom, ako sa dohodne ten vlastník pod istým nájomcom, je to na ňom, či spraví zmluvu na rok, na päť rokov, na desať, samozrejme, dá sa tam, Jozef, nekývaj, dajú sa tam ceny dohodnúť atď.

Ďalej si zoberiem po tretie historický vývoj Slovenska. Keď si zoberieme, ja viem, že Európska únia poukazuje na to, že je tu okolo tých 1 800 fariem nad 500 ha. Keď si zoberieme počet dedín na Slovensku, tak zhruba v tom komunistickom vývoji bolo na každej dedine poľnohospodárske družstvo alebo bol štátny majetok. Keď prišlo, a bola to kolektivizácia, ktorá od toho roku 1948 až päťdesiatych rokov sa najviac uskutočnila. Veľa tých vlastníkov nemá záujem o to, aby sa mu tá pôda vrátila, aby na nej obhospodaroval. Je vlastník, ale nemá záujem na nej pracovať, preto ju dal radšej do nájmu. Čiže tých obhospodarovateľov tejto pôdy je minimum na veľkých hektároch. Čiže potom aj tie peniaze v niektorých fázach na ten hektár, keď sa dávajú neúčelovo, sú dávané fakticky tým silným skupinám. Niekde je to poľnohospodárske družstvo alebo spolok vlastníkov pôdy a podobne, niekde sú to priamo nájomcovia, čiže je to na štáte v bývalých štátnych majetkoch alebo na štátnej pôde. Čiže je to dané fakticky tým vývojom, ako to poľnohospodárstvo u nás pokračovalo.

Po ďalšie. Ja viem, že tie dotácie treba, pretože na druhej strane je to zamestnanosť, ktorá sa rieši v tých dedinách, pretože poznám veľa dedín, kde nie je nič iné iba... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, ja si myslím, že frekvencie sú majetkom štátu a nemyslím si, že by sa Slovenská republika dopustila takej chyby, že by sa frekvencie, ktorá sa ťažko získava a ktorú v súčasnosti vlastní a má v držbe vzdala a prenechala ju nejakej inej krajine. Som presvedčený, že ak by došlo k tomu, že sa zastaví vysielanie na tejto frekvencii z nejakých dôvodov technických alebo ekonomických, tak Slovenská republika urobí všetko preto, aby ju aj v budúcnosti mohla naďalej využívať.

Z vášho vystúpenia mi nebolo jasné, ktorá finančná skupina sa zmocnila Rádiokomunikácií. Rád by som to vedel, ale v tejto chvíli to zrejme nie je podstatné.

Vrátil by som sa aj k poľnohospodárom, teda k rozdeleniu finančných prostriedkov poľnohospodári verzus výstavba bytov, školstvo, vzdelanie atď. Myslím si, že sa v tomto naše názory veľmi blížia, ale na druhej strane si myslím, viete, že štátny rozpočet je dobrý vtedy, keď je prijatý.

A pokiaľ nevieme prijať štátny rozpočet v inej konštrukcii a v inej podobe, tak je lepšie, keď Slovenská republika má aspoň aký taký štátny rozpočet, ktorý ako taký rozvoj umožňuje, ako nemať žiadny štátny rozpočet. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, spomenuli ste, že na rok 2008 je z rozpočtu počítané na vysoké školy 0,7 % z HDP a že na rok 2006 to bolo 0,8 % z HDP. Nebolo to 0,8, bolo to 0,76 % z HDP. Ale treba tu spomenúť závažný fakt. Na rok 2006 bol plánovaný deficit verejných financií vo výške 4,2 % z HDP, pričom do tohto deficitu sa nezarátaval dlh Sociálnej poisťovne.

Na rok 2008 počítame s deficitom verejných financií vo výške 2,3 % z HDP, pričom do tohto dlhu vstupuje dlh Sociálnej poisťovne vo výške 1,3 % z HDP. Dajme si do pomeru rok 2006 - 4,2 % a fakticky, keď to očistíme od dlhu Sociálnej poisťovne 1 % z HDP. Myslím si, že pre súdnych občanov je zrejmé, že vzdelávanie je prioritou vlády Slovenskej republiky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem uviesť dva momenty, ktoré boli pre mňa vo vystúpení pána kolegu Mikloša nové. Po prvé, pochopil som, že vládna koalícia organizuje pozemkovú rabovačku nielen cez Slovenský pozemkový fond, ale aj cez Slovenský rozhlas a Slovenské rádiokomunikácie tak, že znemožní Slovenskému rozhlasu plniť si zmluvné povinnosti, aby potom namiesto vykrývačov vyrástli nové Beverly Hills, ale, samozrejme, pre chudobu.

No a druhý moment som pochopil, že vlastne tá dotačná politika a financovanie pôdohospodárstva je také, aké je aj preto, aby, povedzme, ten majiteľ pôdy dostával veľmi nízky nájom, aby tak narastal tlak na to, aby sa títo vlastníci a majitelia pôdy jej radšej zbavovali aj za veľmi lacné peniaze, aby k takýmto pozemkom prichádzali potom takí lupiči, ako sa napríklad objavili pod Vysokými Tatrami. Takí lupiči, ktorí sa zmocnili lukratívnych pozemkov pod Vysokými Tatrami, ale aj na Donovaloch a v iných lukratívnych miestach.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Berényi. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som taktiež poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi, že akýmsi investigatívnym spôsobom poukázal na to, že v akej vládnej gestorovanej privatizácii sa ocitla teraz Rádiokomunikácia a aj vďaka tejto privatizácii je vysielanie na strednej vlne Slovenského rozhlasu ohrozené.

Pán poslanec presne povedal taktiež aj to, že strednú vlnu sledujú najmä starší ľudia slovenskej národnosti, ale aj starší ľudia - občania z národnostných menšín, a preto internetové a satelitné vysielanie nie je riešením.

Kolegyne a kolegovia z vládnych strán, bude to škandál, ja vám to dopredu môžem oznámiť, že bude to škandál, či už doma, alebo v zahraničí, a bez toho, aby sme boli aktívni my politici zo Strany maďarskej koalície, bude to škandál preto, lebo je to narušenie status quo postavenia národnostných menšín, a to monitorujú či už v Európskej únii, či už v Rade Európy, v OBS a v ďalších medzinárodných organizáciách. A padne to zase na vašu hlavu, kolegyne a kolegovia z vládnych strán, takže robte niečo, konajte, my to chceme riešiť teraz doma, a nie v zahraničí. Tak ako ste nás vyzvali viackrát, chceme riešiť teraz doma, preto sme predložili viaceré pozmeňujúce návrhy. Máme šancu v rámci toho štátneho rozpočtu riešiť túto problematiku na budúci rok.

Podporte preto, prosím vás, či už návrh gestorského výboru, či už návrh pani Vášáryovej, či už návrh pána poslanca Nagya, alebo návrh pani poslankyni Biró, aby sme predošli takémuto veľmi vážnemu problému na Slovensku. Zároveň však súhlasím s tým, že nemôžeme byť vydierateľní s vedením Slovenského rozhlasu v budúcnosti, takže v roku 2008 treba riešiť iným spôsobom legislatívne pozadie národnostného vysielania. Teraz na to nie je čas, teraz viete, nie je vhodná chvíľa, treba to riešiť iným spôsobom, ako som už povedal - s podporou pozmeňujúcich návrhov. Prosím vás, urobte to.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Áno, už povedali aj moji predrečníci veľa z toho, čo som chcel povedať, ale aj tu vidieť, ako všetko so všetkým súvisí. Aj tu ide zasa o biznis a o drahé pozemky. Fakt je, že tie, ktoré spomínal pán poslanec Mikloš, na tých bude zarábať iná záujmová skupina, teda blízka nie v tomto prípade HZDS, ale tej najsilnejšie koaličnej strane.

Dámy a páni, prioritou tejto vlády nie sú ani školstvo, ani zdravotníctvo, ani sociálne veci, ani občania pracujúci v týchto sektoroch. Jednoducho cez štátny rozpočet na budúci rok toto nebudú ľudia úspešní.

Úspešné, naopak, budú lobistické bratislavské skupiny, ale v tomto prípade aj z celého Slovenska cez pôdu. Nebudú určite nimi rodiny s deťmi. Nebudú nimi opatrovatelia ťažko zdravotne postihnutých ani zamestnanci ústavov sociálnej starostlivosti či rezortu zdravotníctva vôbec. Preto tento rozpočet darmo bude pán premiér stokrát opakovať, tento rozpočet nie je sociálny, tento rozpočet je v prvom rade propagandistický, ešte aj cez jeho rezervu, o ktorej bude len on rozhodovať 150 mil., no, to neviem, či naposledy mal vôbec predseda Mečiar, keď bol svojho času, a to boli divoké časy, takú rezervu má predseda vlády.

Tento rozpočet, dámy a páni, je rozpočtom stagnačným. Hovoria to tí, ktorí tomu rozumejú, a hovoria to vaši sociálni partneri. Tento rozpočet práve v tom stave, ako sa ekonomika nachádza, je rozpočtom nevyužitej príležitosti.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, opäť som si musel vypočuť kritiku a istú sofistiku zamlčanú smerom k stredným vlnám. Tak chcem vám odpovedať, že plačete, po prvé, na nesprávnom hrobe.

Po druhé, rozhlas hospodári už dlhšie so stratou a generuje dlhy. Sumárny dlh Slovenského rozhlasu je toho času viac ako 200 mil., z toho za šírenie signálu 189 mil., a to nielen za stredné, ale aj za krátke vlny. Už v prvom polroku 2007 rozhlas takto vygeneroval 28 mil. ďalšieho dlhu a otázka teda znie, prečo mu hrozí vypnutie signálu. Dobre viete, že Rádiokomunikácie pôvodne ovládal štát. Vinou privatizácie za vašej éry sa dostal pod iný štátny gigant Deutsche Telekom aj súčasť Rádiotelekomunikácií ako tohto podniku, a hoci vláda neskôr chcela získať tento podnik späť pod kontrolu štátu, práve kvôli nastavenej privatizácii štát nemal väčšinu, a tak sa Rádiotelekomunikácie predali firme TRIR, teraz už TRBDS, ktorá tlačí na Slovenský rozhlas, aby z pôvodného splátkového kalendára na päť rokov uhradil to v priebehu pol roka. Takže niekto iný má záujem o likvidáciu, a nie táto vláda.

Po druhé. Člen vedenia Slovenského rozhlasu sa vyhovára, že dlh bol spôsobený schváleným štátnym rozpočtom na rok 2006. Pýtam sa, kto tento rozpočet schvaľoval? Môžem vám aj povedať, o koho ide. Ide o pána Machaja. A dokonca, že počítal so stratou, do ktorej boli zarátané aj dlžoby voči prevádzkovateľovi šírenia signálov.

No a nakoniec perlička. Riaditeľka Slovenského rozhlasu, dobre vieme, že bola zvolená po polročnej agónii práve vďaka projektu, ktorý predpokladal alebo garantoval vyrovnaný rozpočet Slovenského rozhlasu. Takže vinníkov hľadajme inde a plačme na iných hroboch, ale nie u tejto vlády. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Najskôr na pána poslanca Rafaja. Pán poslanec Rafaj, veď keby ste neboli chceli, aby sa Rádiokomunikácie predali, tak ste tomu ako 49-percentný akcionár mohli zabrániť. Prečo ste tomu nezabránili? Veď Rádiokomunikácie sa predali tej firme, ktorá dnes vymáha okamžité splatenie za vašej vlády. Tak o čom tu rozprávate.

Po druhé. Čo sa týka... Hovoríme o predaji Rádiokomunikácií. Čo sa týka pani poslankyne Nachtmannovej. Pani poslankyňa, ja som tu včera dosť dlho rozprával o štrukturálnom deficite a konsolidačnom úsilí. To má, pani docentka, svoje definície v učebniciach. Podľa týchto ukazovateľov môžeme posudzovať, či vláda naozaj koná v znižovaní alebo nie. A na číslach som vám ukázal z vášho Konvergenčného programu, že priemerné konsolidačné úsilie bolo 1 % ročne za našej vlády a je jedna desatina percenta pre budúci rok.

Pán poslanec Senko, priznám sa, že neviem, na čo mám z vašej faktickej poznámky reagovať.

Pán poslanec Ďuračka. Áno, my súhlasíme, nie je tu. Pardon. My nezmeníme dotačnú politiku, ale my sme nedávali v plnej miere všetko, čo sme mohli dávať, pretože sme boli presvedčení, že inde sú to efektívnejšie vynaložené peniaze. A hovoríte, že zmluvný vzťah je slobodný. No hej, taký slobodný ako tí, čo predávali pozemky pod Tatrami za 13 mil. korún a ich skutočná hodnota je 1,5 mld. korún. Presne taký istý slobodný vzťah je to.

A čo sa týka pána poslanca Pašku. Ja ďakujem za takú nepriamu podporu aspoň niektorých názorov pánovi poslancovi Ďuračkovi aj pánovi poslancovi Paškovi. No, neviem, či sa to dá tak vziať, že je lepšie mať zlý ako žiadny, no, veď majme lepší, zahlasujte, stačí vaša strana, keď zahlasuje za naše pozmeňujúce návrhy a bude lepší. Alebo ideme v línii vášho predsedu, ktorý povedal, že presvedčenie je menej ako koalícia?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, súc byť povzbudený vystúpením pána Mikloša, budeme chvíľu hovoriť ešte v pravdivom tóne. Napriek tomu, že už tu včera vystúpil môj kolega Micheľ, chcel by som sa predsa len ešte na chvíľu zamyslieť nad rozpočtom športu, pardon, aj pán Bárdos sa toho dotkol.

No, asi sa zhodneme všetci na tom, že každý z nás v tejto sále voľakedy nejaký šport robil, možno niektorí ho ešte robíme aj teraz. Asi sa zhodneme na tom, že šport patrí do ingerencie ministerstva školstva no a asi väčšina z nás nebude súhlasiť s výrokom pána Churchilla, že vysokého veku sa dožil preto, lebo "no sport".

Takže, ak sme tu naozaj všetci športovci a súčasne väčšina Slovákov na Slovensku, ale nielen Slovákov, ale aj členov národnostných menšín politike a športu rozumie nadovšetko, tak to, čo je dnes výsledkom rozpočtu na rok 2008 vo vzťahu k športu, okrem toho, že to tu už spomínal včera pán Micheľ rétorikou tenisovou: "šport schytal kanára." Bolo tu tiež povedané, že to je gól do vlastnej brány, tak ja len dopĺňam, že to je väčšia národná potupa ako naše výsledky v kvalifikácii na Majstrovstvách Európy pre rok 2008 vo futbale.

Vážení priatelia, a teraz škoda, že tu nie je pani kolegyňa Nachtmannová, lebo rozprávala o tom, koľko sa dáva do vedy, vzdelania a športu aj to, že do ministerstva školstva ide o 4 mld. viac ako v minulosti, že to je o 8 % viac ako v minulosti. No, určite na všetky tieto čísla sa dá pozerať z rôznych pohľadov, ale myslím, že najpoctivejšie je, keď sa to či ono číslo porovná s podielom na HDP. A ak dnes vieme konštatovať, že v roku 2007 tento podiel bol 4,2 %, tak v roku 2008 je iba 3,9 %, pritom, že rast HDP zaznamenávame dnes, ktorý sa blíži 10 %.

Čiže, priatelia, ak v športe sa vôbec nemusíme rozprávať ani v objemoch, ani v percentách, ani vo vzťahu k HDP a iba si povieme, že pri tomto raste HDP šport ako taký dostáva cez kapitolu ministerstva školstva o 1 % menej v objemovom vyjadrení ako v minulom roku, tak ja sa naozaj pýtam, že kam sme sa to dostali? Nielen ja, ale mnohí sme tu konštatovali, že dávajme radšej peniaze do športu, do športovania predovšetkým mládeže, aby sme nemuseli dávať do protidrogových fondov. Dnes realita je taká, že pri tomto raste HDP je tu o 10 mil. menej do športu ako v roku 2007. Je to presne v roku 2007 - 1 021 miliónov a v roku 2008 - 1 011 miliónov.

Priatelia, my sme tu svojho času predostreli návrh, bol to návrh zákona o športe. Tento návrh mal ambíciu, aby sa spriehľadnili finančné toky predovšetkým do mládežníckeho športu, aby bolo jasné, že tie peniaze, ktoré pôjdu do mládežníckeho športu, nepôjdu ani na funkcionárov, nepôjdu ani na zväzy, nepôjdu do toho, prepytujem, do bahna, ktoré tam dnes existuje, lebo však, kým sa tá koruna dostane z hora dole, tak viete, kde všade sa rozdrobí a zastaví, ale aby to bolo jednými transparentnými výberovými súťažami pre konkrétne projekty, ktoré mali šport pozdvihnúť, predovšetkým mládežnícky.

Základom toho bol ten už známy projekt Viktória, ktorý sa potom transformoval do nášho návrhu zákona o športe a tento počítal pre rok 2008 s 300 mil. len na mládežnícky šport. Len na mládežnícky šport. Dnes sa vieme dočítať v jednotlivých podkapitolách ministerstva školstva, že na mládežnícky šport je tam vyčlenených 60 mil. korún.

Priatelia, ak toto je záujem o mladú generáciu, o zlepšenie kvality života, o to, aby nám nedrogovali, ale športovali, tak to už nepotrebuje asi žiaden ďalší komentár.

Chcel by som sa pozastaviť pri roku 2008 ešte z iného pohľadu. Vieme okrem iného, že rok 2008 bude aj rokom olympijským. Bude olympiáda v Pekingu. Odhliadnuc od toho, že do dnešného dňa sa vláda touto problematikou nezaoberala, že bola niekoľkokrát vyzývaná verejnosťou, predovšetkým športovou, aby sa prijalo uznesenie, ktoré bude hovoriť o tom, akým spôsobom vlastne do toho Pekingu pôjdeme, tak ja začínam mať veľmi silný pocit, že my v nadväznosti na stav ľudských práv v Číne ideme olympijské hry v Pekingu odignorovať.

Páni kolegovia, ani koruna tam nie je, a ak toto nie je pravda, tak potom tam asi budeme mať, čo sa týka športovcov, menšiu výpravu ako Maldivy alebo nejaký ostrov Maurícius.

Priatelia, to, čo sa dnes deje vo vzťahu k športu po tých všetkých proklamáciách, je naozaj národná potupa.

No, chcel by som sa ešte pozastaviť pri jednej veci, keď už hovoríme o športe. Okrem rozdrobenosti, ktorá tam je, viete, že na tom participujú dnes tri ministerstvá. Okrem toho, že si pán premiér údajne navýšil svoj fond takým závažným spôsobom, alebo takým až nekultúrnym, keď on sa bude hrať na toho dobrého, spravodlivého, ktorý bude dávať almužny aj na ihriská, tak mňa naozaj zaráža, že sa nevie proti tomuto postaviť pán minister školstva, ktorý je zodpovedný za šport a patrí mu to do jeho kapitoly. Že sa na toto môže pozerať a nevadí mu, že šport ťahá za takýto krátky povraz.

Chcel by som sa ešte pozastaviť pri tom návrhu zákona o športe. Spomínam si vtedy, a nevidím tu pána Kubánka, ale sedí tú pán predseda poslaneckého klubu SNS pán Rafaj, vtedy sme boli dosť nechutne napádaní z akéhosi populizmu a z toho, že prichádzame s niečím, čo aj tak dobre vieme, že nebude podporené, lebo však vtedy som to celkom ešte tak nevnímal, že taká je tá nová politická kultúra v tomto parlamente. Ale bolo vtedy povedané, že v septembri príde sem do tohto parlamentu nový návrh zákona o športe. Bolo to povedané vašimi ústami, pán kolega Rafaj, bolo to povedané aj ústami pána Kubánka. Dnes je december, áno, má pravdu pán kolega Bárdos, nepovedali, v ktorom roku. Dnes je december, žiadny zákon na stole nie je a paradoxne, keď sme mnohokrát zatláčaní až do zeme za reformy, ktoré sme porobili, tak tam sme vtedy boli vyzývaní, že prečo sme neurobili reformu v športe. A keď sme s pokusom, a ja nehovorím, že bol ideálny a že nebol vylepšiteľný, keď sme s akýmsi pokusom prišli, tak v zmysle novej politickej kultúry to bolo, samozrejme, odsunuté, znehodnotené, ale bol prísľub, že príde nový zákon.

Ja sa verejne pýtam pánov kolegov, ja by som sa chcel spýtať aj splnomocnenca pre šport, aký je jeho podiel, a možno veľký, na tom, v akom stave to dnes aj v tomto rozpočte je namaľované. Lebo okrem toho, že chodí odovzdávať ihriská pre nominantov SMER-u, myslím pre starostov, tak som sa dozvedel akurát to, že za to obdobie, čo je splnomocnencom SMER-u si akurát stihol zrušiť webovú stránku, ktorú mal zavedenú ako splnomocnenec pre šport. Žiadnu inú činnosť nevidieť. Aj to je symptomatické, že tu dnes ani včera nie je, keď sa takýto zákon zákonov preberá, a keď tam šport takýmto spôsobom kríva na obe nohy.

Takže, priatelia, aby som dlho nezdržiaval, viete, hovoriť heslá, hovoriť populisticky, čo všetko robíte pre ľudí, ako je vaša politika sociálna, ako je úžasným spôsobom podporovaná veda, mládež, šport, vzdelanie. Tak to sa jednoducho bije s tým, čo je skutočná pravda. Nedá sa v jednom rozpočte takým vážnym spôsobom podporovať jadrová loby, betónová loby, hardvérová loby, veľkostatkári a ešte aj sa tváriť, že ste sociálni. No, to sa nedá, aj keby sme vám boli zanechali rast HDP 100 %. To sa jednoducho nedá. Takže poprosím hovoriť pravdu, a ak máte všetci, ktorí nesúhlasíte s Churchillovým "no sport", aký taký záujem, aby sa táto hanba napravila, tak skúste zahlasovať za pozmeňujúce návrhy, ktoré tu predložil pán poslanec Micheľ, ktoré túto hanbu aspoň čiastočne zmierňujú. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Horta sa prihlásil pán poslanec Micheľ. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Micheľ má slovo. Nech sa páči.

Ľ. Micheľ, poslanec: Ďakujem. Na potvrdenie toho, čo hovoril pán podpredseda Hort považujem genézu pridelenia viacúčelovej ihriska mestu Bardejov. Je to taký klasický a pekný príklad, ako to dnes funguje v športe. Existovali tu paralelne dva programy výstavby miniihrísk. Jeden riadil Slovenský futbalový zväz a druhý Úrad vlády. Východoslovenský futbalový zväz pridelil miniihrisko zo svojho programu základnej škole v Bardejove, pri ktorej existuje útvar talentovanej mládeže, takzvané športový triedy, čiže chlapci hrajú futbal a dievčatá sa venujú volejbalu.

Existencia útvaru talentovanej mládeže bola absolútne nadradenou prioritou pri pridelení miniihriska v projekte riadenom SFZ. Následne došlo k spojeniu týchto dvoch projektov v snahe koordinovať činnosť. Tak sme to pochopili vo futbalovom zväze. Bohužiaľ, pre futbal nesprávne. Po vzájomnej dohode Bardejov bol vyčlenený z projektu SFZ s tým, že mu bude pridelené ihrisko z Úradu vlády. Predseda Východoslovenského futbalového zväzu na to pristúpil, ale pod podmienkou, že ihrisko bude presne vybudované v tej istej škole, čiže tam, kde existuje útvar talentovanej mládeže.

Len čo Bardejovu bolo pridelené miniihrisko z Úradu vlády, odbornosť okamžite išla stranou a nastúpili politické kritériá. Svedčí o tom realita, ktorá je dnes. Zhruba 180 talentovaných mladých futbalistov a podobný počet volejbalistiek sa ihriska nedočká. Budú sa tešiť v inej škole, možno v škole, kde riaditeľ je sympatizant, možno volič, možno člen SMER-u. Podľa mňa toto je absolútny škandál a jasný príklad toho, ako SMER pristúpil k športu.

Pomôžem si ešte jedným faktom. Prešovskému kraju bolo pridelených sedem miniihrísk z Úradu vlády. Štyri mestá alebo obce, je tam primátor alebo starosta za stranu SMER, tri mestá alebo obce kandidát s podporou strany SMER. Opozícia... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán podpredseda bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ja chcem iba poďakovať Ľubošovi Micheľovi za to, že tá vec, ktorá je verejne známa, tu bola vydokladovaná aj na konkrétnych príkladoch. A, bohužiaľ, musím to povedať, že to spadá do celkovej politiky tejto vlády a vládnej koalície, ale predovšetkým strany SMER, keď sa kupujú cieľové skupiny. Kupujú sa za almužnu, kupujú sa cielene vo vzťahu k tým, ktorí sú nám blízki, čím chcú zrejme naznačiť aj pre budúce komunálne voľby, ako sa majú správať slobodní občania v pluralitnej demokracii. Je to vážny krok späť, je to niečo, čo s dosiahnutým stupňom demokracie, som si myslel, že už nikdy v našej spoločnosti nebude mať miesto. Bohužiaľ, mýlil som sa. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová a pripraví sa po nej pán poslanec Miklós László.

Nech a páči, pani poslankyňa, máte slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila, keďže som z výboru sociálnych vecí a bývania k rozpočtu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a bývania na rok 2008, ktorý zohľadňuje zámery vlády Slovenskej republiky v sociálnej oblasti, vytvára priestor na realizáciu nových sociálnych nástrojov na podporu projektov sociálnej inklúzie.

Tento rozpočet reaguje na priority vlády v sociálnej oblasti, dáva zelenú novým sociálnym projektom, podpore ľudských zdrojov. Rozhodujúce rozpočtové rámce rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny pre budúci rok 48,3 mld. korún, t. j. 90 % vychádzajú zo základného cieľa zadefinovaného v programovom vyhlásení vlády. Jednoznačne prispieva k vytváraniu podmienok na fungovanie moderného sociálneho rámca. Zdôrazniť a poukázať chcem na medziročný vyšší rast 6 %, t. j. 3 mld. Sk výdavkov bez prostriedkov z Európskej únie. Spolufinancovania, ktoré sú v rozhodujúcej miere 90 % určené pre širokú skupinu obyvateľstva v rámci posilnenia prierezovej sociálnej dimenzie politiky tejto vlády.

V rozpočte kapitoly na sociálnu inklúziu sú premietnuté priority vlády, a to zdrojové zabezpečenie zvýšenia príplatku k príspevku pri narodení prvého dieťaťa tak, aby príplatok spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa dosiahol výšku 25-tisíc korún. Zavedenie nového príplatku v sume 300 Sk k prídavku na dieťa rodičom, ktorí si nemôžu uplatniť daňový bonus, poskytnutie vianočného príspevku je tam na zmiernenie sociálnej situácie a poberateľov invalidného sociálneho dôchodku, kde je vyčlenených 1,7 mld. Sk. Okrem toho je v rozpočte kapitoly pri všetkých dávkach a príspevkoch na pomoc v hmotnej núdzi na podporu rodiny a kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia zahrnutá plošne valorizácia podľa právneho platného stavu, a to, či ide o povinnú valorizáciu, alebo môžu na základe rozhodnutia vlády.

Na objem rozpočtových nákladov pre sociálnu oblasť a zo strany opozície znáša najviac kritiky, ktorá sa však neopiera o vývoj poberateľov jednotlivých dávok. Napriek tomu, že ich vývoj je rozdielny, odzrkadľuje vysoké tempo rastu slovenskej ekonomiky. Počet poberateľov dávok a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v súčasnosti je 185-tisíc. Na legislatívnej úprave v roku 2006, týkajúcej sa zavedenia príspevku na bývanie u občanov v hmotnej núdzi, ktorý je poberateľom starobného dôchodku v tomto roku klesá a bude o 20-tisíc poberateľov nižší, ako sa predpokladalo. Podčiarknuť chcem v tejto súvislosti pozitívny dopad rastu zamestnanosti a pokles miery nezamestnanosti na Slovensku.

V prípade detí, na ktoré sa poskytuje prídavok na dieťa priemerne mesačne, je to 1 235-tisíc detí, ich počet medziročne klesá, čo spôsobuje ich väčší úbytok ako prírastok pri splnení taxatívne vymedzených zákonných podmienok, teda dôsledok demografického vývoja najmä v predchádzajúcich rokoch. Naopak, počet poberateľov rodičovského príspevku mierne rastie a tomu zodpovedá aj medziročný rast výdavkov o 6,3 %, čo činí 461 mld. korún.

Týmto som chcela poukázať na skutočnosť, že výdavky kapitoly ministerstva na sociálnu inklúziu, i keď som poukázala na všetky oblasti, napríklad starostlivosť o ohrozené deti, s medziročným rastom výdavkov o 11 % budú plne pokrývať všetky nástroje sociálneho systému.

Ministerstvo práce kladie dôraz na realizáciu nástrojov trhu práce, štruktúru ktorých oproti doterajšiemu stavu novelou zákona o službách zamestnanosti rozširuje. Tomu zodpovedá aj objem výdavkov v návrhu rozpočtu na rok 2008 v sume 4,5 mld. Sk, z toho 3,3 mld. Sk je na projekty nového operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Čo nie je v rozpočte uvedené, ale realitou je fakt, že do roku 2008 sa prenášajú 3 mld. Sk nevyčerpaných v tomto roku, čo je najvyšší objem prostriedkov určených na politiku zamestnanosti, akú kedy rezort mal k dispozícii.

V rámci pripraveného zákona o službách zamestnanosti sú vytvorené nové nástroje pomoci, pričom táto novela bola prerokovaná s Európskou komisiou, ktorá ju s výnimkou úpravy dvoch bodov podporila aj v záujme efektívneho boja proti dlhodobej nezamestnanosti Slovenskej republiky.

Za zmienku k rozpočtu kapitoly na budúci rok stojí aj skutočnosť, že rezort výdavky na réžiu rozpočtuje úsporne ako v mzdách, tak aj v tovaroch a službách so znížením nákladov o 113 mil. korún, čo je 2,4 % oproti predchádzajúcemu roku. Tu chcem povedať, že možno iné ministerstvá mali rôzne iné možno úlohy, ktoré nebolo možno splniť pri nariadení vlády na zníženie počtu zamestnancov, ale ministerstvo práce sa najbližšie teda priblížilo k 20 %, a teda má najvyššie úspory, čo sa týka tohto nariadenia vlády.

Za zmienku k rozpočtu, to som vravela, na záver mi dovoľte vysloviť názor, že rozpočet kapitoly je dobre postavený pre naplnenie politík, ktorých rezort je nositeľom a gestorom, a to ako sociálnej politiky, tak i politiky zamestnanosti.

A trošku by som takto ešte nakoniec teda poďakovala, pretože predvčerom pán minister povedal, že sa asi nikdy nedočkáme nejakej pochvaly, ale dneska sme sa vlastne dočkali pochvaly z úst bývalého ministra financií pána Mikloša na adresu pani ministerky Tomanovej, čo ja si veľmi oceňujem, že má záujem o rozpočet, teda, že si obhájila tento rozpočet, čo sa týka kapitoly ministerstva práce a sociálnych vecí.

Takže jasne vidieť, že o sociálnu politiku je záujem a že teda aj my takisto k tomu pristupujeme. Takže mu ďakujem za pochvalu, čo nebýva teda zvykom, ale predsa sa stáva. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej sa prihlásila pani poslankyňa Belásová a pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Belásová. Nech sa páči.