V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude pokračovať pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja oceňujem príspevok kolegu Rafaja o. i. aj v problematike financovania národnostných menšín. Jeho vyčerpávajúca analýza podložená grafmi jasne a rukolapne dokazuje, že vyplakávanie hlavne politickej reprezentácie maďarskej menšiny nie je namieste. Čísla nepustia. A ja som rada, že to tu zaznelo, nie populisticky, ale vecne a odborne. Poslanec Rafaj dokázal, že postavenie maďarskej menšiny je na Slovensku nadštandardné. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude rozprávať pán poslanec Szigeti László.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Tiež by som chcel zareagovať na slová pána poslanca Rafaja.

Pán poslanec hovorí o tom, že štátny rozpočet pre ministerstvo školstva je skvelý, 55,5 mld. korún. Je to tak, že tá suma je taká vysoká, ale, pán poslanec, keď ten zdanlivo slušný objem výdavkov ministerstva školstva očistíme od prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a od prostriedkov na tzv. spolufinancovanie, tak ostáva nám suma necelých 53 mld. korún, čo už, bohužiaľ, nevyzerá tak sľubne ako tých pôvodných 55,5 mld. Sk.

Hovoríte o tom, že v minulosti sa málo investovalo do rozvojových programov, do podpory kvality vzdelávania a tak ďalej. Ja by som vás chcel upozorniť na to, akým spôsobom vaša vláda financuje rozvojové projekty, že napr. na učebnice dávate ešte stále o niekoľko desiatok miliónov korún menej, ako to bolo v roku 2006, že na Infovek dávate ešte stále o 190 mil. korún menej, ako to bolo v roku 2006. A mohol by som menovať ďalšie položky.

Hovoríte o tom, síce pán poslanec Fronc to už naznačil, aký skvelý je podiel financovania školstva na HDP, je to menej ako 3 %. Vo vašom programovom vyhlásení je to 5 %. Ostanú to také isté sľuby ako vaše byty, ktoré ste sľubovali počas volebnej kampane.

A, pán kolega, spomínali ste tu Francúzsko, že z privatizačných prostriedkov dáva na rozvoj vysokého školstva. Ja si myslím, že v súčasnosti na Slovensku ekonomika funguje tak dobre, že teraz je tu možnosť, teraz je tu šanca dávať väčšie prostriedky na rozvoj nielen vysokých škôl, ale celého školstva.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Biró Ágnes, nech sa páči.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Jednou poznámkou by som sa dotkla Matici slovenskej. Ja som to už počula aj minulý rok. Ja si myslím, že ministerstvo kultúry a my všetci vždy sme uznávali Maticu slovenskú ako významnú inštitúciu, ale takú, ktorá nerealizuje sama slovenskú kultúru. Matica slovenská mala a má k dispozícii okrem transferu účelové dotácie, osobitné granty a môže podnikať. Ja si myslím, že mala a má vždy nadštandardné financovania. A možno by bolo dobré zamyslieť sa nad novelizáciou zákona o Matici slovenskej, aby sme vedeli, ako hospodári s týmito finančnými prostriedkami.

Menšiny, Slovenský rozhlas. Ja si myslím, že udržanie vysielania v jazykoch národnostných menšín nie je len povinnosťou manažmentu Slovenského rozhlasu, ale je to aj povinnosťou štátu a vlády. Je to ústavné právo menšín. Avšak udržanie napätia do budúceho roka je z vašej strany účelové. Veď budúci rok budú voľby nových členov Rady Slovenského rozhlasu a potom môžete jednou ranou doriešiť odstránenie manažmentu i rozdrvenie vysielania v jazykoch národnostných menšín.

A k tomu žonglovaniu s tými číslami a tabuľkami mi dovoľte, aby som vám pogratulovala. Porovnať rozpočet Matice slovenskej s kultúrou národnostných menšín je strašne zavádzajúce. Môžeme porovnať rozpočet kapitoly ministerstva kultúry s tou čiastkou, ktorá sa poskytuje národnostným menšinám, ktoré tvoria skoro 14 % populácie slovenského štátu. To znamená, že my dostávame asi 1,9 % na rozvoj kultúry národnostných menšín. To isté platí v oblasti cirkví, kde ste spojili transfer diakonie a transfer na administratívu a platy... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec celkom jasne poukázal na nárastovo realizovaný návrh rozpočtu v kapitole kultúry. Som rád, že poukázal aj na problém národnostného vysielania v pásme stredných vĺn aj na to, že rozhodnutie vysielať v tomto pásme bolo rozhodnutím súčasného vedenia Slovenského rozhlasu a rozhlasovej rady.

A opäť by som chcel zdôrazniť, že zo zákona o Slovenskom rozhlase vyplýva Slovenskému rozhlasu povinnosť zabezpečovať aj vysielanie v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín. Nikto nenútil Slovenský rozhlas, aby prešiel s vysielaním v pásme VKV do pásma stredných vĺn. Bolo to účelové rozhodnutie, ktoré sa snažilo, a opäť to budem zdôrazňovať, využiť národnostné menšiny na možnosť financovania stredných vĺn. Len zabudli na to, že vláda sama v decembri roku 2003, to bola opozičná vláda alebo pozostávajúca z opozičných strán, vzhľadom na zastarané ustanovenie zákona o poskytnutí stredných vĺn štátu v prípade krízových situácií týmto krokom sa snažila pozastaviť vysielanie v prípade krízového vysielania v oblasti stredných vĺn. Takže nebolo by dobré, keby sme podsúvali tejto vláde to, že nechce zabezpečiť vysielanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Ešte raz, je to... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Chce odpovedať, tak nech odpovie, lebo však nech je to...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno. Ešte tak chce pán poslanec odpovedať na faktické poznámky? Áno? Tak ešte zapnite mikrofón pánovi poslancovi Rafajovi.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za pozornosť úprimne, ktorú vzbudilo moje vystúpenie. A teraz budem hovoriť telegraficky, ak dovolíte.

Pani poslankyňa Sárközyová, ja som presvedčený, že keby ste si mali vybrať medzi prívlastkami "mŕtva spoločnosť" a "chorá spoločnosť", tak by ste si vybrali ten druhý prívlastok, pretože keď bude spoločnosť mŕtva, keď nebudeme motivovať a podporovať vôbec prvorodených, tak potom by sme speli do toho štádia mŕtveho, čo asi nikto nechce. A preto musíme hasiť najskôr požiar. A, samozrejme, to nevylučuje, že podporujeme a táto vláda podporuje v danom status quo aj prídavkami na deti viacdetné rodiny.

Bohužiaľ, v príspevkoch pána Szigetiho a Fronca mi chýbala odpoveď, kam sa podeli zdroje z privatizácie a prečo nešli na toľko v centre pozornosti vnímaný rezort školstva. Skôr mi to pripomína rozprávku, keďže tento prívlastok tu bol, Červená Karkulka, ktorá neznámemu vlkovi v košíku nosila privatizačné koláče, pričom my dnes nevieme, že kde ten vlk do akej studne padol.

No a, pani poslankyňa Biró, dobre viete, že pre menšiny rovnako, pokiaľ ste hovorili o Matici Slovenskej, tiež je vyčlenený grantový program, ktorý sa navýši o 24 mil. korún na sumu 104 mil. korún. No ale môžem vás ubezpečiť, že Matica nepodporuje aktivity také, ako sú napr. nomádski strelci na dunajskej hrádzi.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Minárik, nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dostali sme do lavíc harmonogram zasadnutí výborov. Prosím, aby ste si, predovšetkým členovia výboru pre kultúru a médiá, tam opravili čas z 12.00 hodiny na 12.30 hodinu. Dôvod je veľmi jednoduchý a zároveň smutný. Dneska o 11.00 hodine je v novej budove Slovenského národného divadla rozlúčka so skvelým hercom a dobrým človekom Pavlom Mikulíkom. Tak je to preto, aby sme sa, členovia výboru, mohli toho zúčastniť. Predpokladané trvanie je asi hodinu. Takže by to skončilo zhruba o tej 12.00 hodine a potom by sme mali čas na presun. Týmto to dávam zároveň na známosť aj všetkým ostatným poslancom tejto snemovne. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa zapojiť do rozpravy o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2008 a výhľadovo na roky 2009 a 2010.

Rokujeme tu už dosť dlhú dobu o štátnom rozpočte, tak dovoľte, aby som na začiatok zopakoval základné údaje, celkové príjmy 348 mld., celkové výdavky 380 mld., schodok necelých 32 mld., čo predstavuje zhruba 2,3 % hrubého domáceho produktu. Myslím si, že z hľadiska makroekonomických ukazovateľov sa dá takýto návrh rozpočtu plne akceptovať. A myslím si, že je pripravený zodpovedne.

Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2008 poskytujú do rozpočtov obcí a do rozpočtov vyšších územných celkov dotácie v celkovej sume 29,124 mld. Sk, z čoho ide obciam 17,875 mld., vyšším územným celkom 11,249 mld. Sk. Osobne ako predstaviteľ miestnej samosprávy musím povedať, že takéto čísla určite každého starostu, primátora, ale aj poslanca vyššieho územného celku potešia, lebo znamená to rast príjmov samospráv. A treba povedať, že tieto prostriedky nie sú prejedené. Tieto prostriedky sú prostriedky, ktoré slúžia na zlepšovanie kvality života v tých miestach, kde máme svoje rodinné príbytky, teda v obciach a mestách. A keď vidím pohľad kolegyne zo Strany maďarskej koalície, myslím si, že slúžia aj na rozvoj menšinovej kultúry na juhu Slovenska.

Ak dovolíte, pomenoval by som niektoré skutočnosti, ktoré zohľadňuje štátny rozpočet.

Návrh zákona o štátnom rozpočte zohľadňuje štátny príspevok poskytovaný mladým poberateľom hypotekárneho úveru, ktorý je určený vo výške 1,5 %. Myslím si, že mohlo by byť toho viac, ale parametre rozpočtu, tak ako sú nastavené, ho určujú v takejto výške.

Štátny rozpočet zohľadňuje platové tarify zamestnancov v štátnej službe, ktoré sa zvýšia od 1. januára 2008 o 3 %. Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa zvýši od 1. januára o 4 %. Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa zvýšia od 1. januára o 4 %. Súčasne treba povedať, že uvedené zvýšenie funkčných platov pre príslušníkov Policajného zboru platí iba odo dňa účinnosti nového systému odmeňovania. Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa zvýšia od 1. januára o 4 %. Pritom ak zvážime mieru inflácie, s ktorou sa v štátnom rozpočte uvažuje hlboko pod 2 %, treba povedať, že aj v týchto zložkách štátnych zamestnancov dôjde konečne po dlhom období uťahovania opaskov k reálnemu rastu miest, čo považujem takisto za pozitívum tohto štátneho rozpočtu.

V porovnaní s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 sa v návrhu zákona o štátnom rozpočte stanovujú trom štátnym podnikom osobitné odvody zo zisku po zdanení. A to ide o podniky Lesy Slovenskej republiky, vo výške 200 mil., Pôdohospodárska výstavba, 350 mil., Slovenský vodohospodársky podnik, vo výške 150 mil.

Tu by som sa chcel pozastaviť a v podstate reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloša, ktorý sa pozeral na rast príjmov v oblasti zisku alebo príjmov z dividend ako na niečo, čo je neopodstatnené, ako na niečo, čo bude znamenať zavedenie napr. krížových dotácií. Ja si myslím, že aj tieto čísla, ktoré som tu povedal, dávajú absolútne jasnú odpoveď, že nejde o žiadne zvedenie krížových dotácií, že nejde o žiadne deformovanie trhu, ale, tak ako je to v týchto štátnych podnikoch, ide o dodatočné odvody zo zisku. Myslím si, že aj akcionár, a vďaka, že ešte štát je akcionárom nejakých štátnych podnikov, sa môže rozhodnúť, že zisk sa môže použiť aj tým spôsobom, že sa vyplatia dividendy akcionárom, čo, si myslím, je absolútne legitímny postoj.

Ak dovolíte, zastavil by som sa ešte na chvíľku pri príjmoch štátneho rozpočtu a predovšetkým by som pomenoval, odkiaľ tie príjmy tečú. V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2007 až 2009 dochádza k zmene legislatívy v oblasti daní z príjmov, DPH, daní z úhrad za dobývací priestor. V rozpočte verejnej správy sa počíta so zavedením nových spotrebných daní z elektriny, uhlia a zemného plynu. Tu by som si dovolil uviesť jeden veľmi krátky osobný komentár. Nie je to daň, ktorú by zavádzala navyše táto vládna garnitúra, pretože si vymyslela, že musia byť spoplatnené energetické nosiče. Ide o daň, ktorá je požadovaná Európskou úniou a je zavedená v celej Európskej únii. To je len na dokreslenie tohto faktu. V prognóze daňových príjmov je podľa návrhu zákona zapracovaný predpokladaný dopad novely zákona o sociálnom poistení. Ak by sme hodnotili, či sú príjmy odhadnuté kvalifikovane alebo nie, treba povedať, že prognóza daňových príjmov ministerstva financií bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy v septembri 2007. A členmi výboru sú ministerstvo financií, Štátna pokladnica, Národná banka, Infostat, ING Bank, Slovenská sporiteľňa, Tatrabanka, ČSOB. A myslím si, že takáto zostava organizácií, ktoré hodnotia príjmy, je zostava absolútne adekvátna, ktorá dáva punc odbornosti. A môžeme konštatovať, že strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov bola všetkými členmi výboru hodnotená ako realistická. K tomu na margo toho, že aj pri stanovovaní príjmov nejde zo strany vládnej koalície o žiadny populizmus, poviem, že ide tu o reálne pomenovanie ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky a z toho plynúcich benefitov, ktoré prichádzajú do štátnej kasy.

Skúsim prejsť na kapitolu výdavkov. Prostredníctvom výdavkov zo štátneho rozpočtu vláda realizuje svoje programové vyhlásenie, a zdôrazňujem, pri dodržiavaní zásad efektívnosti a hospodárnosti. Rozvoj ekonomiky umožňuje vyššiu tvorbu zdrojov, a tým aj každoročný nárast vynakladaných prostriedkov. Celkovo medziročne v porovnaní rokov 2007 a 2008 verejné výdavky rastú o 1,8 %. Zastavím sa pri jednotlivých kapitolách.

Kapitola ministerstva školstva predpokladá výdavky vo výške 55,5 mld. Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to rast o 8 %. V predchádzajúcich faktických poznámkach som mal možnosť si vypočuť, že toto hodnotenie absolútneho rastu nie je adekvátne, že treba to vzťahovať na rast hrubého domáceho produktu. Áno, môžem sa stotožniť aj s takouto konštatáciou, ale na druhej strane aj pri nepriaznivom ukazovateli, ktorý je vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, treba jednoznačne poukázať na to, že rast výdavkov v kapitole ministerstva školstva rastie o 8 %.

Rozhodujúca časť kapitoly predstavuje výdavky na regionálne školstvo a mládež. Navrhované výdavky sú súčasťou programu Národný program výchovy a vzdelávania a mládeže. A po odpočítaní finančných prostriedkov v sume 120 mil. korún na podporu aktivít mládeže vo voľnom čase zostávajú v rozpočte kapitoly pre regionálne školstvo finančné prostriedky vo výške 36, 2 mld. korún, pričom treba zase povedať, že tieto prostriedky rastú o 4,4 %, čo je nad úroveň medziročnej inflácie. Ak by som mal mať svoj osobný názor, či rast prostriedkov v regionálnom školstve je dostatočný alebo nie, určite by som privítal trošku vyššie čísla, ale na druhej strane musím povedať, že tieto čísla nijakým spôsobom neznamenajú krach základného a regionálneho školstva.

Výskum, vývoj je financovaný z viacerých zdrojov. A myslím si, že touto problematikou sa veľmi podrobne zaoberal pán poslanec Rafaj. Mne prináleží len zopakovať, že na tento účel bolo celkovo vynaložených v štátnom rozpočte 8,7 mld. Sk.

Ak dovolíte, trošku podrobnejšie by som sa pozastavil pri kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí. Ministerstvo práce a sociálnych vecí zabezpečuje širokú oblasť štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci prostredníctvom rôznych dávok, ale aj stimuláciou aktivity občanov na pracovnom trhu. Celkovo sa v kapitole rozpočtuje suma 52,9 mld. Sk, čo je o 2,1 % viac, ako boli schválené výdavky v roku 2007.

Pri tomto by som sa trošku pozastavil a skúsil by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloša, ktorý podrobil kapitolu ministerstva práce a sociálnych vecí relatívne veľkej kritike, že výdavky rastú iba o 2,1 % a že toto číslo pre sociálne orientovanú vládu je číslo veľmi malé. Skúsme si pripomenúť niektoré iné čísla. Celkový počet poberateľov príspevkov v hmotnej núdzi od začiatku roku 2007 klesá z 210 000 na súčasných 184 000 poberateľov, čo je pokles o 12 %. Evidovaná miera nezamestnanosti v októbri 2007 bola 7,92 % a pred rokom, teda v októbri 2006, bola 9,3 % , čo predstavuje celkový pokles o 1,4 %. Ak zohľadníme tieto dva ukazovatele, ako aj ďalší úbytok poberateľov sociálnych dávok a dáme to do kontextu s rastom výdavkov v sociálnej oblasti, tak jednoducho si musím povedať, že tento nárast je adekvátny a zabezpečuje dostatočnú sociálnu aktivitu vlády Slovenskej republiky. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2007 výdavky kapitoly celkove rastú o 2 % a výdavky v oblasti sociálnej podpory a pomoci medziročne rastú o 6 %. Tam sa prejavuje aj to zníženie počtu poberateľov o 12 %. A v absolútnom navýšení toto predstavuje 2,4 mld. Sk. Po zohľadnení očakávanej celkovej úspory v roku 2007 vo výške 1,4 mld. Sk medziročné zvýšenie objemu výdavkov na dávky a príspevky sociálnej pomoci je takmer 6 %, čo je nad úrovňou prognózovanej inflácie. Návrh rozpočtu na rok 2008 vytvára dostatočný priestor na uskutočnenie celoplošnej valorizácie dávok a príspevkov v zmysle súčasne platných legislatívnych podmienok. Z uvedeného vyplýva, že návrh limitu výdavkov umožňuje valorizáciu prídavku na dieťa vo výške inflácie, ktorý doteraz nebol valorizovaný od roku 2005. Ďalej, umožňuje zavedenie novej štátnej sociálnej dávky príplatok k prídavku na dieťa pre rodičov dôchodcov s nezaopatreným dieťaťom vo výške 300 korún. A nie je dôvod na neuskutočnenie celoplošnej valorizácie ostatných dávok a príspevkov sociálnej pomoci a podpory. Tu dávam jasnú odpoveď na to, že aj takto vymedzené finančné prostriedky v štátnom rozpočte dávajú priestor aj na valorizáciu ostatných dávok a v príspevkoch sociálnej štátnej pomoci a podpory.

Dámy a páni, rozhodujúca časť výdavkov kapitoly je zameraná predovšetkým na štátnu podporu rodín, a to hlavne mladých rodín, a vytváranie podmienok na ich založenie. Na tento účel je v rozpočte vyčlenených 23,7 mld. Sk, čo predstavuje takmer polovicu všetkých výdavkov kapitoly. Podpora rodín je zabezpečená aj inými spôsobmi, ako je daňový bonus. Vrátane všetkých nástrojov by podpora rodín v budúcom roku mala dosiahnuť celkovo 31,5 mld. Sk, čo považujem za čiastku vcelku slušnú. Vzhľadom na nízku životnú úroveň niektorých skupín spoločnosti musí do riešenia ich základných životných potrieb vstúpiť štát prostredníctvom dávok a príspevkov sociálnej pomoci. Celková výška týchto prostriedkov predstavuje 9,2 mld. korún, z čoho najväčšia časť pripadá na dávky v hmotnej núdzi. Takže tu je jasná odpoveď na to, či sa súčasná vláda správa prosociálne alebo či ide siahať na sociálne dávky obyvateľov, ktorí sú na tieto dávky, žiaľ, odkázaní.

Ešte ak dovolíte, som pozabudol na jednu otázku. V súvislosti s rezortom ministerstva práce, sociálnych vecí sa tu ozývalo tvrdenie, ktoré je koniec koncov je pravdivé, že klesá miera náhrady, teda pomer priemerného starobného dôchodku na priemernom plate, kde v roku 2006 táto miera náhrady bola 43,8 % a do roku 2008 by sa mala znížiť na 42,8 %. Áno, toto tvrdenie je pravdou, ale aj v kontexte obhajoby valorizačného mechanizmu, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda, treba povedať, že tak nastavený valorizačný mechanizmus dôchodkov, ako je nastavený v súčasnosti, to znamená, že valorizácia dôchodkov je zložená z dvoch častí, a to z polovice z rastu priemerných miezd a z polovice z rastu inflácie, že takto nastavený mechanizmus inflácie nemôže nikdy znamenať nič iné ako pokles reálnej miery náhrady. Tu, a ja som to spomenul už vo svojich vystúpeniach predchádzajúcich aj na predchádzajúcich schôdzach, je jedna jediná cesta, a to cesta zmeny spôsobu valorizácie dôchodku. A myslím si, že absolútne najobjektívnejšie z hľadiska dôchodcov by bolo zvýšiť valorizáciu na hodnotu, ktorá je vyššia, to znamená buď vyšší rast platov, alebo vyšší rast inflácie. Tu si ale treba postaviť druhú otázku: Máme finančné prostriedky v Slovenskej republike na to, aby sme takúto valorizáciu mohli zabezpečiť?

A tú otázku si treba postaviť ale v kontexte aj niečoho iného. A to niečo iné je nastavenie 1. a 2. piliera a súčasné nastavenie dôchodkového systému, tak ako je postavený. No ak by nebolo zadlžovanie v dôsledku zavedenia 2. piliera viac ako 20 mld. Sk ročne, tak by asi sa tie prostriedky našli. Ak chceme dneska hovoriť o tom, že slovenskí dôchodcovia by si zaslúžili väčšie dôchodky, ja budem prvý, ktorý sa pod to podpíše. Ale niečo musíme urobiť s dôchodkovou reformou a musíme zmeniť pomer nastavenia 1. alebo 2. piliera, lebo dlhodobé sanovanie 1. piliera pri výpadku príjmov, ktoré odchádzajú do 2. piliera vo výške 25 mld. korún ročne s tým, že v kritických rokoch je prognózovaný výpadok vo výške 40 mld. Sk ročne, považujem za niečo, čo slovenská ekonomika nie je schopná uniesť. A myslím si, že to je aj výzva pre opozíciu, aby sa prestala správať tak, že niekto chce siahať na jej dieťa, teda dieťa, ktorým je dôchodková reforma. Ale treba si úplne pragmaticky povedať, čo sú reálne schopnosti slovenskej ekonomiky, ako treba nastaviť dôchodkový systém, aby neprinášal také vysoké zadlžovanie, ako ho prináša v súčasnosti.

Ministerstvo zdravotníctva. Výdavky sa rozpočtujú vo výške 33,9 mld. Sk, čo znamená 12,7-percentný nárast.

V predchádzajúcich vystúpeniach, predovšetkým pána poslanca Novotného, ktorého tu v tejto chvíli nevidím, zaznelo, no ale z prostriedkov štátneho rozpočtu prichádza navyše do systému 3,3 mld. korún, čo je zanedbateľná čiastka. A hodnotil tento nárast ako neadekvátny a zlý. Ak posudzujete štátny rozpočet z rôznych uhlov pohľadu, ja skúsim priniesť ten uhol pozitívny. Pozitívna správa pre slovenské zdravotníctvo je, že prichádza do slovenského zdravotníctva prostredníctvom zvýšenia disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní plus 12,8 mld. Sk, čo predstavuje 15,3 %, a celkovo sa v rezorte zdravotníctva oproti minulému roku zvýšia výdavky o 13,6 mld. Sk, čo predstavuje rast 15,6 %. Ja sa pýtam, aká katastrofa je pre slovenské zdravotníctvo, keď je reálny rast 13,6 mld. Sk, čo je takmer 16 %. Ja si osobne myslím, že pre slovenské zdravotníctvo je štátny rozpočet Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010 jednou peknou odpoveďou, že vláda má záujem riešiť problémy zdravotníctva. A je to súčasne dobrou správou, že tieto problémy zdravotníctva sa aj po finančnej stránke začínajú riešiť.

Ku kritike, ktorá tu zaznievala veľmi často na prostriedky, ktoré sú v rezorte zdravotníctva určené na kapitálové výdavky, necelá 1 mld. korún, celkom je to 993 mil. korún. A porovnávalo sa to v kontexte investícií, ktoré išli do zdravotníctva za obdobia ministrovania pánov exministrov Šagáta a Kováča v období rokov 1998 až 2002, keď tieto výdavky alebo kapitálové investície predstavovali 2 mld. až 3 mld. Sk. No áno, páni z opozície, toto je pravda. Ale na druhej strane si povedzme, koľko zdravotníckych zariadení bolo v období rokov 1998 až 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a koľko ich je tam dneska. Ak si zoberiem údaje zo stránky ministerstva zdravotníctva, tak vidím, že dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je 37 zdravotníckych zariadení, 3 štátne podniky, 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a 5 iných organizácií. Na investičné výdavky týchto subjektov plynie 1 mld. Sk, pričom na investičné prostriedky do ostatných zdravotníckych zariadení, teda súkromných zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení, ktoré sú zriaďované vyššími územnými celkami, obcami a mestami, plynie aj prostredníctvom zvyšovania zdrojov zdravotných poisťovní viac ako 12 mld., teda 12,8 mld. Sk. To sa dá použiť aj na investície a to sa dá použiť aj na základnú lekársku starostlivosť aj lieky. Takže tu jednoducho si myslím, že tá odpoveď pre zdravotníctvo v podobe tohto štátneho rozpočtu je úplne jasná a je to dobrá správa.

Zaznela tu kritika smerom k súčasnej vládnej koalícii, že sa snaží sanovať kapitálové výdavky prostredníctvom fondov Európskej únie. No ale ja sa chcem spýtať: Na čom je založené toto tvrdenie alebo jeho realita? Je založené alebo máme sa správať tak, že tieto finančné prostriedky vrátime Európskej únii? No veď prepáčte mi za výraz, ale asi by sme boli značne hlúpi, keby sme prostriedky určené na sanáciu zdravotníctva vracali Európskej únii a vyťahovali prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ak máme dodatkové zdroje, ktorými sú prostriedky z Európskej únie, tak, samozrejme, sa ich snažíme použiť a snažíme sa tieto prostriedky dať tam, kde považujeme, že v tejto chvíli ich najviac treba.

Myslím si, že o kapitole zdravotníctva by sa dalo omnoho dlhšie rozprávať, ale skúsim prejsť na kapitolu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde chcem povedať, že sa pomerne vysoko zvyšujú výdavky a medziročný nárast výdavkov predstavuje nadštandardných 13,5 %, pričom celkové výdavky kapitoly dosahujú takmer 31 mld. Sk. Tu treba zdôrazniť, že najväčší objem finančných prostriedkov, takmer 15 mld. Sk, sa vynaloží v súvislosti s cestnou infraštruktúrou. Správu a údržbu cestnej infraštruktúry bude zabezpečovať Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest, vyššie územné celky, mestá a obce. Zo zdrojov štátneho rozpočtu sa predpokladá vynaložiť v roku 2008 na výstavbu cestnej infraštruktúry 12,9 mld. Sk, z toho väčšina na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Znovu, ak sa pozriem na to očami radového používateľa slovenských ciest, poviem: vďaka Bohu za takýto počin. A myslím si, že výdavky do segmentu cestnej infraštruktúry prichádzajú v hodine dvanástej.

Ja chcem vysoko oceniť snahy pána ministra Vážneho, pokiaľ ide o urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, lebo to, že výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií bola silne zredukovaná nástupom prvej Dzurindovej vlády v roku 2008, považujem za najväčšiu chybu dvoch Dzurindových vlád v uplynulom období. A treba jednoznačne povedať, že ak by bola zodpovedajúca cestná infraštruktúra, tak ani regionálne rozdiely v podobe zaostávania východného Slovenska by neboli také, ako sú dneska.

Ja vnímam nesúhlasné reakcie pána poslanca Mikloša, ktorý s týmto tvrdením určite nesúhlasí. Ale na druhej strane sa mi žiada povedať, no ak bola schopnosť reštrukturalizovať vládne úvery v období rokov 1998 až 2002, keď sa vtedy prechádzalo z úrokov viac ako 20 % na úroky podstatne nižšie, no ak to išlo v iných oblastiach, tak prečo nešlo urobiť obdobný krok aj pri financovaní diaľnic a rýchlostných komunikácií. A rozvoj Slovenska mohol byť podstatne ďalej.

Dámy a páni, ďalšia časť je železničná doprava zo štátneho rozpočtu viac ako 11,1 mld. Sk. Myslím si, že nikto nespochybňuje, že tieto prostriedky sú potrebné a že treba vybudovať chrbticový dopravný systém v podobe železničných dopravných ciest. Tu som nezaznamenal ani v rozprave žiadne poznámky, tak ak dovolíte, nebudem sa tomuto viac venovať.

Podstatne zaujímavejší rezort, ktorý tu vzbudil more vášní, je rezort pôdohospodárstva, nárast výdavkov, ktorý je svojím spôsobom veľký a z ktorého značná časť ide na priame platby poľnohospodárom. Medziročný rast disponibilných zdrojov v rezorte pôdohospodárstva je 24,4 % a je spôsobený prostriedkami z Európskej únie z 2. programovacieho obdobia, ktoré predstavujú 16,4 mld. Sk. Prostriedky štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 2007 klesajú o 96,8 mil. Sk. To znamená, štát Slovenská republika z daňových príjmov tam dáva o 96,8 mil. menej, ako tam dávala v roku 2007. Tu je čiastočná odpoveď na kritiku rezortu pôdohospodárstva, ale v tejto súvislosti zaznelo príliš veľa kritických poznámok a pri tých sa chcem pozastaviť.

Často sa tu z úst opozičných poslancov objavoval termín ako podstatný termín "index spokojnosti nájomcov a vlastníkov pôdy". No ja sa spýtam: Ak budeme hovoriť o presune prostriedkov na financovanie poľnohospodárstva, pričom z týchto prostriedkov majú byť predovšetkým sanované nálady a spokojnosť vlastníkov a nájomcov pôdy, považujete to za adekvátne? A ja si myslím, že logika dotovania pôdohospodárstva nie je v tom, aby prostriedky, ktoré idú do dotácií pôdohospodárstva, išli vlastníkom a podporovalo sa rentierstvo v tejto republike, ale podstata tohto je, aby sa zlepšovala technologická vybavenosť pôdohospodárstva a zabezpečovala jeho konkurencieschopnosť, predovšetkým voči krajinám Európskej únie, ale aj voči ostatným krajinám.

Zaznievala tu veľmi často otázka, že nájomné, ktoré sa vypláca, je nízke a že z hľadiska poskytovania dotácií je problém súčasne aj v tom, že časť poľnohospodárov hospodárenie na niektorých plochách len vykazuje, pričom na nich reálne nehospodári. Ale tu, pokiaľ sú takéto javy, plne súhlasím s tým, že takéto javy treba v slovenskej spoločnosti eliminovať. A ja týmto vyzývam aj súčasnú ministerku pôdohospodárstva pani Zdenku Kramplovú, aby si preverila tieto skutočnosti. A pokiaľ takéto javy sa vyskytujú, tak jednoducho treba nastaviť dotačný mechanizmus tak, aby k nim nemohlo dochádzať, lebo tento jav skutočne považujem za nenormálny a treba ho eliminovať.

Zaznela tu jedna veľmi zaujímavá konštrukcia, to bolo znovu z úst pána poslanca Mikloša, že ak by sa priame dotácie, ktoré vychádzajú na poľnohospodársku pôdu, prejavovali vo vyššom nájomnom, ktoré je možné aj v vplyvom týchto dotácií dosiahnuť, že cez tento kanál by mal podstatne vyššie príjmy aj Slovenský pozemkový fond, ktorý má značnú časť pozemkov vo svojej správe, a týmto by sa svojím spôsobom sanoval štátny rozpočet. No ja osobne sa nestíham diviť, lebo takéto tvrdenie považujem za hľadanie spôsobu, ako tunelovať prostriedky Európskej únie a sanáciu rozpočtu Slovenskej republiky. Takže tu určite nenájdeme spoločný názor. Ale myslím si, že ten môj je správny.

Otázka, nad ktorou sa treba trošku pozastaviť, je, či slovenské poľnohospodárstvo potrebuje zvýšené finančné prostriedky alebo ich nepotrebuje. Pokles agrárnej zamestnanosti je o 2,4 % a musím podotknúť, že to nie je preto, že by slovenskí poľnohospodári mali väčší počet strojov, pomocou ktorých obrábajú pôdu, že by boli lepšie technologicky vybavení, ale je to preto, že rezort pôdohospodárstva je aj z hľadiska miest, aj z hľadiska náročnosti práce nezaujímavý a tí ľudia z tohto rezortu odchádzajú.

Ďalšia skutočnosť, ktorá je, je, že sa využíva pôdny fond na necelých 80 % a orná pôda zhruba na 94 %. No ak by hospodárenie na pôde bolo tak lukratívne, tak by bola asi využívaná na 100 %, a nie na necelých 80 %.

A tu treba zase povedať aj ďalšiu vec, pokiaľ ide o rezort pôdohospodárstva, že cenové nožnice sa v roku 2006 výrazne roztvorili v neprospech poľnohospodárov, a ide o 5,5-percentné roztvorenie tých nožníc, zatiaľ čo medziročne ceny vstupov do prvovýroby vzrástli o 0,3 %, ceny agrárnych produktov klesli o 0,2 %. No aj tu vidieť, že slovenské pôdohospodárstvo je výrazne poddimenzované a potrebuje jednu finančnú injekciu, ktorá prichádza aj v podobe tohto štátneho rozpočtu. A teraz postavíme otázku možno trošku inak, či tá injekcia je adekvátna alebo je neadekvátna a či by sa dalo uvažovať aj o nejakých iných riešeniach. Ja osobne som zástancom toho, že dotácie do pôdohospodárstva, a to tu zaznelo aj z úst opozície, svojím spôsobom by nemali ísť vôbec. Ale potrebuje to jednu vec. Tá spočíva v tom, že ak nemajú ísť dotácie do pôdohospodárstva na Slovensku, tak nemôžu tam ísť ani v celej Európskej únii, lebo výrazne znižujeme konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov. A tu je niekde tá podstata. A tu sa na to pýtal, myslím, pán poslanec Záhumenský. Aj ja sa chcem spýtať súčasnej opozície: Aké boli vyjednávania pri negociáciách vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie? Prečo sa nevyvíjal väčší tlak na to, že má byť inak usporiadaný systém dotácií v pôdohospodárstve? Prečo za uplynulých osem rokov sa nerobili žiadne tlaky na Európsku úniu v tom, že by sa mala spoločná politika v oblasti poľnohospodárstva nejakým spôsobom výrazne zredukovať? Myslím si, že bolo dostatok podnetov na to, aby došlo k zmene. Ale k tej zmene doteraz nedošlo. A pán poslanec Mikloš to povedal úplne jasne, no nie je v silách Slovenskej republiky, aby sme tento stav výraznejšie zmenili, a preto odpoveď na otázku, či dotácie do pôdohospodárstva majú byť alebo nie, je, že áno, ale v adekvátnej miere a dovtedy, kým bude dotovať pôdohospodárstvo Európska únia, bude ho musieť dotovať aj Slovenská republika, lebo inak slovenské pôdohospodárstvo skrachuje.

A ja by som chcel upriamiť pozornosť ešte na jednu otázku. Tá otázka spočíva v tom, kde je princíp dotácií do pôdohospodárstva. No nie je to v tom, že by sme chceli pôdohospodárov nejakým spôsobom hladkať. Ale celá podstata, a to je podstata dotácií aj v Európskej únii, je založená na tom, že ide o potravinovú bezpečnosť tohto kontinentu a tiež Slovenskej republiky. Téza, že trh vyrieši všetko, v krízových obdobiach jednoducho neplatí. Keď bude nedostatok úrody a potravín v celej Európe, tak jednoducho ten, kto ich bude mať viac, si ich nechá pre seba a nebude chcieť ich poskytnúť ďalším rovnomerne na základe nejakého trhového princípu. Toto je podstata a myslím si, že aj s ohľadom na potravinovú bezpečnosť Slovenska, treba dotácie do slovenského pôdohospodárstva.

Dámy a páni, rozprávam už síce dosť dlho, ale pozastavil by som sa ešte pri niektorých otázkach. A jedna z nich je predovšetkým téza, ktorá tu veľmi často zaznievala a bola kritizovaná. Sú to informačné technológie. A súčasná vládna koalícia bola označená za informačnú loby. Ja si dovolím zacitovať z jedného diskusného príspevku, ktorý zaznel na konferencii zhruba niekedy v septembri tohto roku, ktorá bola venovaná informačným technológiám a kde sa hovorilo: "Analýza plnenia úloh Akčného plánu informatizácie verejnej správy poukázala na závažné nedostatky v riadení projektov informačných systémov, ktoré majú zabezpečiť kvalitu vzťahu občan a verejná správa na Slovensku. Zo 47 projektov bolo k 31. 12. 2006 v súlade s časovým harmonogramom zrealizovaných len 6 projektov." To je toľko citácia zo správy.

Ja si dovolím poukázať na základe vlastných poznatkov, a myslím si, že tie fakty sú všeobecne dostupné, informačný systém v Sociálnej poisťovni a jeho schopnosť reagovať na zmeny legislatívy. Po zmenách legislatívy v roku 2004 trvalo viac ako jeden a pol roka, kým sa informačný systém Sociálnej poisťovne prispôsobil a bol schopný zvládnuť zmeny legislatívy. Je ten informačný systém dobrý alebo ten informačný systém nie je dobrý? No ja si myslím, že sú tam značné problémy.

Asi dve alebo tri schôdze nazad sme prerokovávali a schvaľovali zákon o registri trestov, ktorý zaviedol povinnosť písomne informovať o zmenách v matrike a registre trestov Generálnej prokuratúry. A ten dôvod bol, nakoľko centrálny register obyvateľov nie je prepojený s registrom trestov a mohlo dochádzať k manipulácii, a tým aj k vierohodnosti výpisov z registra trestov Generálnej prokuratúry. No veď toto považujem v období 21. storočia za jednu nehoráznosť, ktorá znamená značný neporiadok v registroch centrálne vedených Slovenskou republikou.

Ďalšie fakty. Databázy Sociálnej poisťovne, daňových úradov, zdravotných poisťovní nie sú navzájom doteraz prepojené. A dokonca aj jednoznačný identifikátor, ktorým by malo byť rodné číslo, doteraz má niekoľko tisíc ľudí spoločný. A ja sa opätovne pýtam: No nepovažujete toto za značný problém, ktorý treba riešiť aj v prípade informačných technológií?

Prepojenosť v systémoch štátnej správy a samosprávy, no tu si dovolím tvrdiť, že toto prepojenie považujem za jednu veľkú katastrofu, ktorá svojím spôsobom nefunguje takmer vôbec. Áno, vláda má ambiciózny program. A koncepcia vlády vychádza z vízie prezentovanej programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda zaviazala modernizovať verejnú správu jej ekonomizáciou a informatizáciou s cieľom uľahčiť život občanovi, právnickým osobám. Aplikácia tejto koncepcie prispeje k výrazným prínosom pre občanov, podnikateľov, štátnu správu i samosprávu. Zníži sa neproduktívny čas strávený vybavovaním úradných záležitostí, zníži sa chybovosť, eliminuje sa viacnásobná realizácia rovnakých úkonov, občan i podnikateľ bude môcť vybaviť úradné záležitosti na jednom mieste, príp. priamo zo svojho domu. Elimináciou viacnásobného vybavovania rovnakých podaní sa znížia náklady na úhradu správnych poplatkov, zníži sa dostupnosť informačno-komunikačných technológií a zlepšia sa podmienky pre ich biznis. Verejná správa bude efektívnejšia a transparentnejšia, to podčiarkujem dvojnásobne, a eliminujeme tzv. papierovanie prechodom k plne elektronickej forme spracovania dokumentov a komunikácie. Podstatne sa tým znížia náklady a možnosť korupcie. Ja sa pýtam: Považujete tieto východiská za niečo scestné alebo hodnotíte informačnú tzv. informačnú loby súčasnej vládnej garnitúry cez prizmu svojho pôsobenia v rokoch 1998 až 2002? A teraz to poviem, prečo si dovolím povedať takéto tvrdé konštatovanie. Je to preto, lebo napr. v roku 2005 bolo do informačných systémov vo verejnej správe vložených viac ako 8 mld. Sk zo štátneho rozpočtu a napriek tomu dodnes nemáme plne funkčné základné stavebné kamene eGovernmentu. Ak hovoríme o premárnených príležitostiach, tak treba povedať, že pri informačných technológiách a informatizácii verejnej správy všetky doteraz vynaložené prostriedky, ktoré sa rádovo pohybujú vo výškach miliárd slovenských korún, považujem za premárnenú príležitosť, lebo informačný systém Slovenskej republiky nie je schopný plniť tie úlohy, ktoré sú dneska naň kladené.

Keďže čas značne pokročil, dotknem sa už iba jednej otázky. A tou otázkou je kapitola životného prostredia a protipovodňová ochrana. Opätovne bola vládna koalícia pomenovaná ako jedna silná betónová loby, ktorá ide zabetónovať celé Slovensko. Ja, ak dovolíte, by som sa oprel o vystúpenie pána exministra Lászlóa Miklósa, ktorý vo svojom vystúpení povedal, výdavky na protipovodňovú ochranu sú dobrý krok, ale stále sú nedostatočné. Tak ja sa chcem spýtať: Máte v opozícii jasno, či je to dobrý krok a tie prostriedky sú stále nedostatočné alebo je vláda betónová loby, ktorá chce zabetónovať celé Slovensko? Ja by som sa oprel o tvrdenia, ktoré sú v liste Združenia miest a obcí Slovenska k rozpočtu Slovenskej republiky, kde sa požaduje na rok 2008 zvýšiť dotáciu z kapitoly ministerstva životného prostredia na výkon ochrany pred povodňami minimálne v rozsahu plánovanej valorizácie platov vo výške 4 % od 1. januára 2008. Takže Združenie miest a obcí Slovenska na tlak starostov, ktorí sa dennodenne stretávajú s problémami zatápania svojich území, žiada ešte navýšenie finančných prostriedkov a opozícia kritizuje slovenskú vládu za to, že ide v koľajach betónovej loby a chce riešiť tieto problémy.

To, že nejde iba o čísla v tabuľkách a o čísla v rozpočte, si dovolím priblížiť na ďalších konštatovaniach. Tie konštatovania sú, že po katastrofálnych záplavách v roku 1990, teda v deväťdesiatych rokoch , vláda v roku 2000 prijala Program protipovodňovej ochrany Slovenska do roku 2010. Ale to je len časť pravdy, lebo druhá časť pravdy, ktorá je podstatne dôležitejšia, je, že štát doteraz dával na protipovodňové opatrenia menej peňazí, ako schválila vláda. Toto je tá podstata, že bývalá vládna garnitúra nedávala na protipovodňovú ochranu ani tie prostriedky, ktoré sama schválila. A teraz sa pýtam: Prečo, pretože by neboli? Nie je to preto, že by neboli, ale pravdepodobne riešenie otázok obyvateľov zaplavovaných území nebolo pre nich problémom, ktorý by bolo treba riešiť. Ak dovolíte, ja by som zacitoval len z povodní na východnom Slovensku, a to z roku 1998, "extrémne búrky 20. júla spôsobili katastrofálne povodne a zasiahli 82 obcí, v Jarovniciach zahynulo 50 obyvateľov, postihnutých bolo 10 850 ľudí v 75 obciach pri povodňových vlnách na tokoch Malá Svinka, Svinka, Žehrica, Torysa, poškodených bolo 279 domov a 2 059 domov bolo zaplavených, náklady a škody boli 985 mil. Sk", z roku 1999, "bol náhly vzostup rieky Ondavy, postihnutých 175 obcí", z roku 2000, "povodne na Tise, Bodrogu, Latorici trvali 3 mesiace, bola poškodená koruna hrádze Zemplínskej šíravy", z roku 2002, "drobné toky zaplavili niekoľko obcí v máji v okresoch Bardejov, Spišská Nová Ves, Levoča, v auguste v povodí Bodrogu a Hornádu", z roku 2004, "voda zaliala 3 500 ha, obyvateľov obce Malčiče evakuovali a v obci Svinica zahynul muž pri pokuse prebrodiť rozvodnený potok", z roku 2005, "lokálne povodne zasiahli 82 obcí v Prešovskom kraji", z roku 2006, "povodne postihli 134 východoslovenských obcí, v Sečovciach sa utopil deväťročný chlapec".

Dámy a páni, ja sa pýtam: Je rozpočet len o číslach v tabuľkách alebo je to aj o ľudských osudoch? Aké boli kroky komerčných poisťovní, keď bývalá vláda tvrdila, že trh všetko vyrieši a aj komerčný prístup na trhu poistenia bude adekvátnou odozvou, lebo konkurencia spôsobí lepšie podmienky pre občanov? No jednoducho postup komerčných poisťovní bol taký, že vytvorili záplavové mapy a ľudia, ktorí majú svoje majetky a ktorí žijú na zaplavovaných územiach, nedostanú sa k poistkám. Poistky boli s nimi zrušené. A za tejto situácie, keď vláda ide riešiť aj tieto záležitosti, vy obviňujete slovenskú vládu, že je betónová loby, ktorá konečne, a hovorím slovo konečne, chce riešiť problémy zaplavovaných území? A toto považujem fakt za jednu veľkú nehoráznosť. A myslím si, že napriek všetkým negatívnym stanoviskám opozície budeme výrazne bojovať za to, aby sa prostriedky na protipovodňovú ochranu nie znížili, ale navýšili.

Myslím si, že moje vystúpenie trvá relatívne dlho, tak budem smerovať k záveru a už len jedno konštatovanie poviem. Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Toto je konštatovanie, ktoré hovorí o zodpovednom prístupe vlády a dlhodobej udržateľnosti finančného vývoja na Slovensku. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 %, klesne do konca roku 2010 na 29,7 %. Je možné konštatovať, že vzhľadom na vývoj verejných financií verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií, a preto tvrdím, že vláda sa správa zodpovedne, rozpočet je postavený dobre. A vyzývam všetkých, aby za takýto rozpočet zahlasovali. Ďakujem pekne za pozornosť.