V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Tkáčová, Martinák, Simon, Záhumenský. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja chcem oceniť vo vašom vystúpení tú šírku záberu. Vy ste vystúpili tak, ako sme my očakávali, že vystúpi pán minister financií. A vyjadrili ste sa skutočne na podporu tohto štátneho rozpočtu. Toto je to, čo na vašom vystúpení oceňujem.

Dovolím si uviesť k vášmu vystúpeniu niekoľko poznámok.

Vy ako bývalý člen SDĽ, ktorá bola členom prvej Dzurindovej vlády, by ste mohli vedieť, v akom stave ekonomiky táto vláda prevzala krajinu a že skutočne nemohlo sa myslieť na výstavbu diaľnic, lebo v prvom rade sa muselo myslieť na to, aby sa ekonomika zastabilizovala. Však policajti nedostali platy, odpočty DPH štát nevyplácal, ten stav bol pomerne katastrofický.

A takisto ste sa nezapreli ako člen SDĽ vo vašom názore na súkromné vlastníctvo pôdy. Vy nechcete tu mať bohatých rentierov. To si ozaj myslíte, že poľnohospodári majú gazdovať na prenajatej pôde, na cudzom vlastníctve za misu šošovice alebo za vrece pšenice? My sa zhodneme v jednom, že tie dotácie sú zbytočné, sú škodlivé a mali by byť zrušené nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo, pretože môj názor je, že podstata dotácií je založená na protekcionizme.

Slová ako sebestačnosť, potravinová bezpečnosť, to sú výrazy z jazyka studenej vojny, z neznášanlivosti a nepriateľstva. Ja si dovolím upriamiť vašu pozornosť na výrok Frédérica Bastiata: "Ak nebudú hranice prekračovať tovary, tak ich budú prekračovať armády." A politológovia odhadujú, že najbližším globálnym stretom bude stret chudobného, hladného juhu, južnej pologule a tučného severu, severnej pologule. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Z tohto miesta by som chcel vyzdvihnúť vysokokvalifikované vystúpenie pána poslanca Petráka. Vo svojom vystúpení sa jednoznačne opieral nie o žiadne fikcie, ale skutočne o fakty.

Dotkol by som sa dvoch oblastí jeho vystúpenia, a síce pôdohospodárstva a životného prostredia.

V pôdohospodárstve jednoznačne poukázal na pretrvávajúce problémy v tejto oblasti, a to zásluhou bývalej vládnej garnitúry, ktoré sa, bohužiaľ, ťahajú až podnes. A zdôraznil pritom skutočnú potrebu primeraných dotácií do pôdohospodárstva, a to predovšetkým ohľadom potravinovej bezpečnosti.

V oblasti životného prostredia jednoznačne zdôvodnil potrebu protipovodňových opatrení. Totiž v minulosti skutočne bývalá vládna garnitúra nedala ani tie finančné prostriedky do tejto oblasti, ktoré si tu sama naplánovala. Zrejme bývalú vládnu garnitúru nezaujímali problémy ľudí, ktorí žijú v týchto ohrozených oblastiach. Ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán Petrák, bývalý predseda SDĽ, položili ste otázku kto vynegocioval také nízke kvóty pre Slovenskú republiku. No bol to váš predchodca pán Koncoš, ktorý riadil rezort do októbra 2002. A tá Dzurindova druhá vláda mala čas na ukončenie negociácií necelých 1,5 mesiaca. Takže čo tam bolo možné už napraviť? A každý si pamätá, koľko červených bodov v oblasti poľnohospodárstva práve sme zdedili vďaka prístupu SDĽ. A vy máte dnes to morálne právo sa pýtať takýmto spôsobom? Mali ste sa pýtať vtedy svojho straníckeho kolegu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Záhumenský ako posledný.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len pekne poďakovať pánovi poslancovi Petrákovi za jeho obšírne, ale, myslím si, veľmi konštruktívne vystúpenie. Obzvlášť chcem oceniť postoj v oblasti poľnohospodárstva, kde veľmi korektne a, myslím si, presne definoval dôvod a potreby, prečo je nutné vlastne podporiť poľnohospodárstvo.

Slovensko do rozpočtu Európskej únie pre rok 2008 odvádza 20,5 mld. Sk, z toho čerpá 39 mld. Sk, to znamená, že sme čistými príjemcami, ale poľnohospodárstvo sa na čerpaní podieľa až 18,7 %. To znamená že ak by sme tých 0,9 % zo štátneho rozpočtu nedali poľnohospodárom, tak by sme neboli schopní ani vyčerpať 18 mld. Sk na investície. A myslím si, že by to bola vážna strata pre Slovensko, pre vidiek ako taký, ale aj pre všetkých obyvateľov Slovenska, lebo je to jedna z posledných možností, kedy vlastne slovenské poľnohospodárstvo a vidiek sa môžu pozviechať a získať vyššiu konkurencieschopnosť.

Odznievali tu rôzne názory, že ak sa zvyšuje rozpočet o 30 %, či dôjde aj k navýšeniu platov v poľnohospodárstve alebo dôjde o 30 % k navýšeniu nájomného a tak ďalej. Nuž, vážená opozícia, tých 30 % navýšených má ísť do investícií, ktoré majú slúžiť na zvýšenie konkurencieschopnosti, rentability výroby, zvýšenie bezpečnosti potravín. A ak dôjde k zvýšeniu rentability, určite dôjde aj k navýšeniu mzdových prostriedkov pre farmárov, ale aj pre ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a žijú na vidieku. A takisto bude dochádzať aj k zvyšovaniu nájomného, kde je všeobecný tlak, na zvyšovanie nájomného. A je to v rámci konkurenčného prostredia správne.

Takže chcem znovu oceniť tento postoj. Myslím si že tie argumenty boli úplne presné. A kto tomu nechce rozumieť, tomu rozumieť nebude pri žiadnych argumentoch. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky.

Pani kolegyňa Tkáčová, ja skutočne nemám záujem na tom, aby Slovenská republika a Európska únia dotovali rentierov. Mám záujem na tom, aby na Slovensku bolo funkčné vysoko rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré bude produkovať potraviny zdraviu neškodné a ktorých bude dostatok. Toto je to, na čom ja mám záujem. A pritom záujmy, či niekto bude bohatnúť na rentierstve, na nájomnom a na podobných záležitostiach, ma skutočne nezaujímajú a ani netrápia. Takže tu ste presne povedali to, čo si aj ja myslím. A ja vám za to ďakujem, lebo ten príspevok ste pochopili úplne správne. Súčasne ale chcem povedať, že ste nevyvrátili ani argumenty o potravinovej bezpečnosti, keď ste tvrdili, že ďalší pohyb bude pohyb chudobného juhu smerom na bohatý sever aj z dôvodu hladu. Ak nebude Slovensko mať dostatok potravín a nebude mať zabezpečenú potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť, tak sa pýtam: Pri nejakých podobných pohyboch odkiaľ budeme zabezpečovať potraviny? Osobne si myslím, že znova sme našli spoločnú reč.

Pán poslanec Martinák s pánom poslancom Záhumenským skonštatovali to, čo som chcel vyjadriť vo svojom príspevku.

A k pánovi poslancovi Simonovi. Ja v podstate nemám žiadne problémy s tým, že som bol členom Strany demokratickej ľavice. Ani sa dokonca za to nehanbím. A myslím si, že ak boli urobené nejaké chyby, ak dneska hovoríte, že za všetky kroky, ktoré sa vo vláde robia, je zodpovedný premiér, a o chvíľočku budeme aj rokovať o jeho odvolávaní, tak myslím si, že rovnaký meter by sme mohli používať aj na svojho bývalého premiéra pána Dzurindu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, skôr, ako bude pokračovať v rozprave pani poslankyňa Cibulková, o slovo požiadal predseda parlamentu pán Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len krátka informácia. Bola mi doručená žiadosť vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky, ktorú vláda schválila svojím uznesením z 30. novembra 2007 č. 1018. Na základe tejto žiadosti, ktorá mi bola doručená, som podľa § 108 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku túto žiadosť pridelil na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitných kontrolných výborov a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Na základe môjho rozhodnutia bol spracovaný harmonogram zasadnutí výborov, ktorým som túto žiadosť pridelil na prerokovanie.

Chcem vás, dámy a páni, informovať že o 12.00 hodine počas obedňajšej prestávka, keď prerušíme rokovanie o tomto bode, chcem požiadať vás aj príslušných predsedov výborov, aby sa výbory zišli a prerokovali túto žiadosť vlády. Potom budeme od 14.00 hodiny ďalej pokračovať v rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže budeme ďalej pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Cibulková a po nej sa pripraví pán poslanec Kubánek. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa na rozdiel teda od mojich dnešných predrečníkov iba krátko zastavila pri jednom okruhu problémov prerokúvaného štátneho rozpočtu, a to pri znižovaní financovania vysokých škôl. Aj napriek medziročnému rastu o takmer pol miliardy korún, resp. 3,5 %, sa podiel výdavkov na vysoké školy v pomere k HDP znižuje, z viac ako 0,8 % v roku 2006 klesol na 0,7 % na rok 2008, v roku 2007 to bolo o 0,75 %. Ani vyhliadka na ďalšie roky nie je pre vysoké školy ružová. Do roku 2010 ich čaká prepad na 0,65 % HDP. Výdavky na vedu tiež nedosahujú v pomere k HDP úroveň roku 2006, keď poklesli z 0,48 % na 0,44 %, v roku 2007 dokonca na 0,4 %. Ich nominálny medziročný rast pritom predstavuje takmer 1,7 mld. Sk, čo je 23,8 %. Ak by sme však porovnanie očistili o 2. programovacie obdobie Európskej únie, rast by predstavoval len 0,4 mld. Sk, čo je 5,7 %, a pomer k HDP by bol dokonca iba 0,38 %.

Napriek týmto číslam, ako to už spomenuli moji kolegovia Mikloš, Hort a iní vo svojich vystúpeniach, vláda si v rozpočte vytvorila vyššie rezervy pre seba, ako to bolo v minulosti. Rezerva vlády stúpla z minuloročných 200 mil. Sk na 350 mil. Sk, čo je takmer o 75 %. A rezerva predsedu vlády sa oproti minuloročnej, beztak nadštandardnej, úrovni zvýšila o ďalších 25 mil., 20 %, na 150 miliónov. Počas vlád Mikuláša Dzurindu sa pohybovala rezerva vlády na úrovni 200 mil. korún a rezerva premiéra na úrovni 50 mil. korún. Znižuje sa tým transparentnosť a kontrola použitia prostriedkov rozpočtu zo strany parlamentu. Práve tieto dve rezervy sú pomerne flexibilne k dispozícii politikom v priebehu roka a slúžia na výdavky, s ktorými sa nepočíta v rozpočte. Väčšinou sú to tzv. populárne darčeky v území.

Preto mi dovoľte, aby som navrhla presunúť prostriedky vo výške 250 mil. korún na úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, a to nasledujúcim pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

A teraz znenie toho pozmeňujúceho návrhu.

V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci "Výdavky celkom" v rámci bežných výdavkov o 250 mil. korún.

Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Výdavky vo výške 250 mil. korún sa pridajú do medzirezortného programu 06K11 Úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.

V bode 2 v prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Úradu vlády sa znižujú v stĺpci "Výdavky celkom" a v stĺpci "Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie" o 100 mil. korún.

Zároveň sa v prílohe č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2008" mení suma v položke "Rezerva predsedu vlády" zo 150 mil. na 50 mil.

Zároveň sa v prílohe č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 znižuje o sumu 100 mil. Sk program 06P Tvorba a implementácia politík.

V bode 3 v prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu" sa záväzné ukazovatele menia takto:

V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa znižujú v stĺpci "Výdavky celkom" a v stĺpci "Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie" o 150 mil. korún.

Zároveň sa v prílohe č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Rezervy štátneho rozpočtu" mení suma v položke "Rezerva vlády" z 350 mil. na 200 mil. korún.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Cibulkovej sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kubánek, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Mazúrová. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

S. Kubánek, poslanec: Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem mimoriadny význam a dôležitosť nášho rokovania, na programe ktorého dominuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. V tejto súvislosti už odznelo mnoho rôznych slov, vzácnych návrhov, ale, žiaľ, vypočuli sme si aj ostré a často neoprávnené slová kritiky. Mrzí ma, že niektorí kolegovia si ešte stále nechcú uvedomiť, že aj na parlamentnej pôde sa i najostrejšia kritika jednotlivca alebo problému dá povedať kultúrne bez akéhokoľvek spoločenského vybočenia, len to treba chcieť s cieľom zachovania vzájomnej úcty človeka k človeku i k politickému protivníkovi. Žiaľ, doterajšia diskusia potvrdila pravý opak. V debate dominovali slová kritiky a osočovania. Je to účelová deštrukcia, ktorá škodí republike a jej občanov zbytočne traumatizuje.

Dovoľte, aby som ako člen výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, aj ako člen výboru pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nielen zaujal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu, ale rád by som sa dotkol aj problematiky politickej kultúry, etiky a slušnosti, o ktorej sa veľa hovorí počas každej schôdze Národnej rady z rôznych uhlov pohľadu.

Vašu pozornosť, vážení kolegovia a kolegyne, chcem v úvode môjho vystúpenia upriamiť aj na otázku často diskutovanej dôveryhodnosti terajšieho parlamentu a vlády v porovnaní s tými predchádzajúcimi. Očakávam, že z opozičných radov, tak ako je to už pravidelne zvykom, zaznejú slová nesúhlasu aj preto, lebo všetko, o čom hovorí koalícia, sa stretáva s vaším odmietaním a odporom. Napriek tomu považujem za svoju povinnosť práve teraz, keď rokujeme o najdôležitejšom zákone, povedať vám pre oživenie vašej pamäti aj niekoľko faktov, ktoré sa týkajú nášho vládnutia. Veľmi dobre si uvedomujem, že mnohí pravidelne odmietate počúvať argumenty o politickej kultúre v tomto parlamente v rokoch 1998 až 2006. Ale na druhej strane, keď je to pre vás výhodné, veľmi radi používate a zneužívate neraz aj nepravdivé informácie z obdobia, keď ste začali vládnuť. To je ten rozdielny prístup k diskusii, o ktorej sa hovorí v našom parlamente. Najradšej by ste boli, keby vaše vládnutie bolo pre koalíciu doslova tabu, ale minulosť iných otvárate pravidelne a podľa potreby aj každodenne.

Vážená opozícia, predložený návrh vládneho zákona o štátnom rozpočte je podľa niektorých poslancov zlý, neprijateľný. A jeho tvorcovia aj predkladatelia sú dokonca pre opozičné strany nedôveryhodní. Opozičné strany nedôverujú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. A dokonca pán Lipšic vyhlásil, že pán predseda nie je jeho predsedom. Pán Paška podľa správania opozície ani nemôže byť jeho predsedom, lebo by musel zmeniť stranícke tričko. Pre pána Dzurindu je nedôveryhodný aj predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý má dlhodobo najväčšiu dôveru občanov. A pán Dzurinda je mnoho rokov najnedôveryhodnejším politikom. Je žalostné, že poslanci SDKÚ, KDH a SMK nerešpektujú výsledky volieb ani názory väčšiny občanov, ktoré počas svojho vládnutia napriek mnohým protestom a štrajkom nebrali na vedomie. Príliš často počúvame slová o tom, že našou prvoradou povinnosťou je slúžiť občanom, ktorí vo voľbách vyjadrili dôveru. Je to fakt, ktorý by sme všetci mali mať na zreteli v každodennej poslaneckej práci.

Dovoľte, vážení páni a milé dámy, aby som vám pripomenul, ako ste slúžili ľuďom a akú dôveru mali občania k vášmu vládnutiu, len niekoľko faktov. Na základe rôznych prieskumov, napr. v apríli roku 2002, si takmer až 80 % ľudí myslelo, že väčšina verejných činiteľov uprednostňovala svoje súkromné záujmy pred verejnými. Tento alarmujúci stav bol najrozšírenejší medzi ministrami vlády a poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Vyše 58 % ľudí videlo hlavnú príčinu tohto stavu v konflikte záujmov, lebo tí, čo boli pri moci, túžili predovšetkým po tom, aby rýchlo zbohatli. A ako vieme, mnohým sa to aj vtedy podarilo. Pre oživenie pamäti by som chcel pánovi Dzurindovi a jeho najbližším, ktorí ostro kritizujú dnešnú koalíciu a jej predstaviteľom vyjadrujú nedôveru, pripomenúť, že v marci roku 2002 bol najnedôveryhodnejším politikom na Slovensku práve pán Dzurinda, ktorému vyslovilo nedôveru vyše 43 % občanov. Túto pozíciu si svojou politikou, častými klamstvami a zavádzaním verejnosti pomerne úspešne obhajuje aj dnes. V spomínanom prieskume, ktoré urobila agentúra MVK, sa občania dozvedeli aj to, že najnedôveryhodnejšou inštitúciou na Slovensku bol parlament, ktorému nedôverovalo takmer 83 % občanov. Hneď na druhej priečke bola vláda Slovenskej republiky, ktorá si za svoje činy a rôzne výčiny vyslúžila nedôveru presahujúcu 76 %. A navyše v tom období veľmi utrpela na prestíži polícia, ktorej nedôverovalo 76 % občanov. Biednu podporu mali v apríli roku 2002 aj vtedajšie vládne a dnes opozičné strany. Prekvapujúco najlepšie dopadla SMK s 10,4 % preferencií, SDKÚ získala 9,3 % a páni z KDH získali iba 5,1 %. Prieskum uskutočnila agentúra FOCUS. Aj napriek týmto veľavravným číslam nikto z vás ani len nepomýšľal na odchod z mocenských pozícií a nikto sa nezaoberal vašou nedôveryhodnosťou, ktorú ste s úplnou samozrejmosťou ignorovali. Dnes, keď Smer má vyše 42-percentnú podporu u občanov a premiér je stále najdôveryhodnejším politikom, žiadate jeho odstúpenie. (Hlasy zo sály.)

Dovoľte, aby som v tejto súvislosti zareagoval na mnohé frázy o politickej kultúre. Nedávno pán Hrušovský, predseda KDH, o. i. povedal, že politická kultúra v Národnej rade sa v tomto volebnom období v porovnaní s tými predchádzajúcimi znížila. Nuž čo už k tomu dodať? Ostáva mi len pripomenúť, aké správanie a slovník poslancov v parlamente dominoval.

Pán Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády sa často správal tak, ako sa správa aj dnes, arogantne a zavádzajúco. Je všeobecne známe, že už dávnejšie sa sám zaradil k politikom, ktorí sa tvária, že všetko vedia, všade boli, všetko videli, všetko počuli a jedine oni dokážu o všetkom najsprávnejšie rozhodnúť. Práve toto svojské videnie sveta spôsobilo a spôsobuje, že súčasný poslanec a predseda SDKÚ, už aj DS, odmieta akúkoľvek oprávnenú kritiku, na ktorú vo väčšine prípadov reaguje nedôstojným, nekultúrnym štýlom, ktorý prezentoval v minulých dňoch v médiách, ale aj počas vystúpenia predsedu vlády Slovenskej republiky minulý týždeň v rámci hodiny otázok a odpovedí. Je žalostné, že po strate moci je pán Dzurinda čoraz ostrejší a najmä arogantnejší voči svojim politickým protivníkom. (Neustále hlasy zo sály.)

Chcem vám, vážení kolegovia a kolegyne, pripomenúť aspoň niečo z rokov jeho vládnutia. Hneď po svojom nástupe do funkcie predsedu vlády sa predstavil o. i. aj známou vetou, keď na adresu vtedajšej opozície stroho bez pravdivých argumentov povedal: "Máte špinavé paprče." Ale v druhej svojej vláde prebehlíci z HZDS neraz podporovali jeho protiľudské zákony a špinavé paprče mu neprekážali. Podobným spôsobom reagoval na kritické pripomienky poslancov, keď sa rokovalo v parlamente o vyslovení nedôvery jeho vláde. Jeho vystúpenie sa zapísalo veľmi neslávne do parlamentných dokumentov. Citujem: "Žasnem nad drzosťou pána poslanca Kozlíka. Takúto drzosť som ešte v Národnej rade nepočul. Máte na svojej hlave také hrubé maslo, že sa to nedá ani opísať a slušný človek môže nad vašou drzosťou len žasnúť a žasnúť. Veľmi žasnem nad tým, že sa v človeku môže brať taká drzosť, keď pochoval ekonomiku, keď sa tu rabovalo a dnes rozpráva o klientelizme. Obdivujem, kde v sebe berie takú neskonalú drzosť. Pán poslanec, vy dnes nariekate nad nešťastím občanov, vy dnes žasnete, ale vy, ktorý ste zničili túto ekonomiku, máte toľko drzosti, že vyťahujete slová o klientelizme?" (Reakcie z pléna.)

Vzhľadom na to, že niektorí páni poslanci veľmi radi spochybňujú aj jednoznačné fakty, pridám ešte niekoľko citátov z jeho vystúpení v čase, keď ako predseda vlády menil svoje názory, presvedčenia a tvrdenia podľa potreby. Citujem: "Čo som si všimol u ministra Macejka, je jeho jasné ekonomické videnie. Je to liberálny ekonóm s veľmi jasnými, vyhranenými ekonomickými postojmi. Ako premiér môžem len konštatovať, že tieto svoje jasné ekonomické a zásadné postoje vždy náležitým spôsobom na vláde nielen prejavil, ale aj presadzuje." Neskoršie pán Dzurinda povedal: "Macejko a skupina ľudí vo vedení jeho ministerstva nenáležitým spôsobom zasahovali do tendra. Vyhlasujem, že vo výberovom konaní som sa nikdy neangažoval, nezasahoval som doň ani som ho iným spôsobom neovplyvňoval. Šéfom tejto komisie nie je môj brat, ale funkcionár Železníc Slovenskej republiky, ktorý je zhodou okolností mojím bratom." Aj ako predseda SDKÚ pokračuje v starom štýle nedôveryhodného politika. Za pomoci rôznych úradníkov na rôznych postoch, ktorí sa vyliahli z jeho hniezda a naďalej mu verne slúžili aj po zmene vlády, vyrába rôzne kauzy, znevažuje výsledky práce vlády a spochybňuje jej rozhodnutia. (Ruch v sále.)

Mrzí ma, že niektorí ste až príliš podľahli manierom pána Dzurindu, ste zahľadení do seba, sústredení na partajné opozičné boje a uniklo vám, čo veľmi potrebuje dnešné Slovensko pred vstupom do eurozóny. Je to pokoj, prosperita a vnútorná istota. Vašim politickým útokom, klamstvám o rabovaní ľudia prestali veriť. Stratili ste ich podporu. Veď preferencie vašich troch strán sú nižšie ako preferencie samotného Smeru. Ukazuje sa, že vy ste sa naučili nie vládnuť, ale panovať nad všetkým a nad každým napriek tomu, že ste voľby nikdy nevyhrali. Preto aj dnešnej koalícii chcete diktovať, chcete presadzovať vašu nezmyselnú protiľudovú politiku. A správate sa tak aj pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2008. Vaše predstavy vnášajú deštrukciu a možno aj úsilie skôr škodiť než pomáhať. Neúspech vo voľbách je pre vás nočnou morou. Neviete sa s tým zmieriť. A vašou zlobou a nenávisťou zahmlené oči nechcete otvoriť. Kričíte, lebo nemáte silu argumentov a zabúdate, že kričí len ten, čo sa bojí. Mnohí často hovoria o všetkom a najmä o ničom, len tak do vetra, aby reč nestála. Aj minulý týždeň ste zbytočne kradli čas i peniaze daňových poplatníkov, ktorí odvolávali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nepotrebnými, neužitočnými diskusiami, ktoré občanom ani vám nič nepriniesli. Pýtam sa: Nebolo by užitočnejšie, keby ste sa konečne sústredili na riešenie problémov a odstraňovanie mnohých chýb a úmyselných omylov, ktorých ste sa vo veľkej miere dopúšťali počas vášho vládnutia v mnohých oblastiach? Viem, že nechcete nič počuť o vašom vládnutí ani o vašej politickej kultúre. Aj počas tejto schôdze prerušujete našich poslancov nekultúrnymi výkrikmi. A vaše správanie pripomína roky 1998 až 2002, na ktoré nechcete spomínať. (Neustály ruch v sále.)

Máte veľmi krátku pamäť, lebo účelovo zabúdate. Počas vášho vládnutia, najmä v tej prvej veľmi žalostnej etape sa v tomto parlamente hrubo porušoval rokovací poriadok, a to nielen z neznalosti vecí a nízkej odbornosti, ale najmä účelovo podľa potreby, napr. pri prijímaní zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Viacerí z vás rokovaciu sálu neraz premenili na miesto na protesty, na demonštrácie s rôznymi pútačmi a heslami. Na balkón ste privolali skupiny ľudí s transparentmi, ktorí odsudzovali vtedajšiu opozíciu. Jej poslancom ste vypínali pri prejavoch mikrofón. Na programe dňa bolo zbavovanie imunity poslancov, písanie čiernych kníh niektorými úradníkmi, ktorí aj dnes pôsobia na ministerstvách, a podávanie trestných oznámení. Netrápi vás, že ste vtedy hlasovali a že ste nemali pravdu. Veď doteraz ani v jednom prípade poslanci, ktorých ste zbavili imunity a dali trestne stíhať, ale ani ministri, ktorých ste dali trestne stíhať, neboli ani odsúdení a nikto okrem vás im nedokázal žiadnu vinu ani porušenie zákona. Nemrzí vás, že ste bez znalosti veci, ale na politickú objednávku hlasovali proti svojim kolegom a na dlhé roky im strpčili život? Rád by som veril, že aspoň niektorí, čo sedíte v tomto parlamente, nájdete toľko vnútorných síl, aby ste sa tým, ktorým ste ublížili, ospravedlnili. Pripomínam to preto, že nám vyčítate, že sa vraciame do minulosti, keď hovoríme o vašich chybách. Ale zabúdate, že vašou hlavnou agendou bola minulosť, teda roky 1993 až 1998. A na nej ste chceli získať body. (Neustále reakcie z pléna.)

Nedá mi, aby som nezareagoval ešte na jednu oblasť, ktorá sa v ostatnom čase dostala do centra pozornosti. Ide o novinku. Z vašich úst začali pravidelne zaznievať slová, že vám vždy išlo a ide o princípy, zásady a pravdu. Chcem sa vás opýtať: O aký princíp ide, keď v parlamente znejú na adresu koalície znevažujúce slová, ktoré sú často v ostrom protiklade s pravdou a realitou. Zdá sa, že zásoba niektorých jednotlivcov je pomerne chudobná. Preto si pomáhajú rôznymi výrazmi. Len málo viet vyslovia, aby v nich nedominovali slová "boľševik", "komunistické maniere", "rabujete", "kradnete", "klientelizmus". Vaše princípy platia iba vtedy, keď vám to vyhovuje. Neplatia v prípadoch, keď princípy a zásady porušujete. Aj v minulosti ste ich príliš často porušovali. Je priam úsmevné, keď hovoríte o našej vláde ako o vláde bývalých komunistov, a pritom sa ani len nezačervenáte pri fakte, že vo vašej vláde sedelo vedľa kresťanov aj 11 bývalých komunistov a navyše ani v druhej vašej vláde by ste bez bývalých komunistov nevládli ani jediný deň. Aký princíp v boji proti bývalým komunistom uplatňuje napr. SDKÚ, keď sedíte vedľa bývalých komunistov? Pýtam sa, aký princíp platil v čase, keď za prezidenta republiky ste navrhli a s vašou pomocou občania zvolili bývalého komunistu, aké zásady a princípy platili v čase, keď do prezidentského kresla ste opäť navrhli bývalého komunistu, ktorý celkom, samozrejme, neuspel. Vaša ostrá kritika a časté tvrdé slová, žiaľ, aj nenávisť vám nepomáhajú, neprispievajú k politickej kultúre, o ktorej často hovoríte. (Hlasy v sále.)

Vážený pán predseda SDKÚ sa často pasuje do pozície zjednocovateľa opozičných strán. Chcem vám, ktorí radi zabúdate, pripomenúť jeho činy v predchádzajúcich rokoch, ktoré pravdivo a najvýraznejšie charakterizoval jeden z bývalých predstaviteľov KDH pán Ivan Čarnogurský, ktorý bol aj podpredsedom bývalej Slovenskej národnej rady. Na adresu pána Dzurindu pred časom v časopise Parlamentný kuriér o. i. povedal: "Ako môže presviedčať Mikuláš Dzurinda občanov, že on a jeho strana budú zjednocovacím činiteľom, keď všade, kde sa nachádza, spôsobuje rozkoly. Spôsobil prvý v KDH, druhý vtedy, keď rozoštval DÚ, tretí, keď proti sebe poštval SDĽ a SOP, štvrtý, keď vnútorne rozoštval SDĽ, ale najväčší spôsobil v SDK." Ja dodávam, že pán Dzurinda vytvoril SDKÚ ako svetový unikát, keď zároveň bol predsedom jednej neparlamentnej strany a jednej parlamentnej strany i predsedom vlády. Potom prišla na rad ANO. Výsledkom jeho demokratickej činnosti bol rozchod s KDH a nasledovali predčasné voľby, v ktorých mu občania spočítali politickú prácu. (Neustále hlasy v sále.)

Dovoľte uviesť niekoľko slov k problematike tvorby rozpočtu a financovania nášho školstva. V zmysle prijatého Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na úseku školstva sa očakáva v budúcom kalendárnom roku mnoho obsahových a organizačných zmien. Je všeobecne známe, že ministerstvo školstva v súčasnom období pripravuje dva kľúčové zákony, ktoré majú za cieľ prostredníctvom zákona o výchove a vzdelávaní zmeniť obsah, organizáciu a formy výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve a prostredníctvom zákona o postavení pedagogických zamestnancov riešiť ich kariérny rast a postavenie v spoločnosti. V prípade realizácie zákona o výchove a vzdelávaní sú potrebné finančné zdroje na stanovené zmeny a ciele, ktoré podmieňujú o. i. znižovanie počtu žiakov v triedach materských a základných škôl. Som presvedčený, že riešenie vysokého počtu žiakov v triedach je bezpodmienečne nutné, lebo terajší stav neumožňuje kvalitnú výchovu a vzdelávanie v porovnaní s inými vyspelými štátmi Európskej únie. Žiaľ, naša republika sa nachádza na nelichotivom mieste. Vzhľadom na obsahové zmeny vo výchove a vzdelávaní, bude potrebné vydať nové učebnice, čo si tiež vyžiada značné finančné prostriedky. Realizácia zákona o pedagogických zamestnancoch pre budúci kalendárny rok predpokladá čiastku 700 mil. korún a v ďalších rokoch bude táto suma podstatne narastať. Finančné nároky sú pokryté v navrhovanom štátnom rozpočte pre úsek školstva. Dovoľte, aby som pripomenul, že v októbri roku 2004 mali slovenskí učitelia najnižšie platy zo všetkých krajín OECD. Slovensko dávalo základným a stredným školám menej peňazí na žiaka. Tento fakt vyplynul zo štúdie OECD, organizácie, ktorá združuje 30 najvyspelejších ekonomík, na Slovensku. Slovensko bolo na poslednom mieste, keď na žiaka dávalo iba 1 250 dolárov. Viac ich dávalo Maďarsko, 2 592, a aj Poľsko, 2 322 dolárov. Starostlivosť o naše školstvo sa prejavilo v júni 2005, keď o prácu v rezorte školstva prišlo vyše 7 000 ľudí. Bolo to takmer dva razy toľko, ako sa podľa prepočtu vlády čakalo. Zaujímavosťou je, že prepúšťali sa učitelia v štátnych školách, ale v cirkevných a súkromných sa ich počet zvyšoval. Ani na vysokých školách to nebolo tak, ako to dnes niektorí hovoria.

V návrhu štátneho rozpočtu je patričná pozornosť venovaná aj rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj ja by som bol rád, keby tento rezort dostal viac. Ale vaša kritika nie je celkom objektívna. Zabúdate na časy vášho vládnutia, keď okrem iných protiľudových opatrení ste rozhodli, aby od januára 2005 bol slobodným a rozvedeným matkám znížený príjem. A neurobili ste nič, aby mali možnosť sa zamestnať a zaplatiť si základné potreby pre seba a dieťa, ktoré nemali, kde umiestniť do starostlivosti. Museli i s dieťaťom vyžiť zo 4 290 korún mesačne. O tom, že z tejto sumy, ktorá bola životným minimom, sa žiť s jedným dieťaťom nedá, presvedčila sa aj poslankyňa pani Anna Záborská. Ale ostali ste hluchí a dnes kričíte. Neprekážalo vám ani to, že v roku 2005 pracovníci pôsobiaci v rezorte sociálnych vecí precestovali na zahraničných cestách vyše 13 mil. korún. Za štátne peniaze sa niektorí dostali na služobné cesty aj na Maurícius, aj do Číny.

Pri posudzovaní a oprávnení návrhov na zvyšovanie alebo znižovanie ktorejkoľvek rozpočtovej kapitoly je potrebné vyjsť z objektívnych faktov a reálnej skutočnosti, v akej sa ten-ktorý rezort nachádza, aké úlohy plní a ako efektívne využíva stanovené finančné a iné vecné zdroje.

Aká je teda konkrétna situácia v rezorte obrany dnes. Ako sú vytvorené podmienky na to, aby mohol zodpovedne plniť úlohy v oblasti obrany, ktoré mu vyplývajú zo zákonov, spojeneckých zväzkov a ďalších medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika zaviazaná? Je z toho pohľadu finančne predimenzovaný alebo, naopak, chýbajú mu reálne zdroje, zdôvodňujem, reálne zdroje? Pýtam sa na to preto, že nenaplnených sľubov zo strany vlády Slovenskej republiky, ale aj Národnej rady z predchádzajúceho obdobia tento rezort zažil veľa. Zo sľubov sa však žiť nedá. A naviac, je to krajne nezodpovedné v takej oblasti, akou je zaručenie obrany a bezpečnosti nášho štátu vrátane zásadných medzinárodnopolitických aspektov vyplývajúcich z nášho členstva v NATO a v Európskej únii a v ďalších medzinárodných organizáciách. A práve na realistickom dostupnom finančnom základe boli pre rezort obrany postavené úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. O realizmus sa preto budú opierať i stanovené priority rozvoja rezortu v dlhodobých plánovacích, programovacích, rozpočtovacích procesoch vrátane procesu obstarávania. Z tejto zásady vychádzali aj prvé kroky a opatrenia nového vedenia ministerstva obrany. Z toho uhla pohľadu boli analyzované a posudzované všetky kľúčové procesy a hodnotená efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov.

Návrh rozpočtu rezortu obrany na rok 2008 je vypracovaný v súlade s limitmi stanovenými pre rozpočtovú kapitolu v rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010 a v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Zabezpečuje rozdelenie zdrojov na programy a podprogramy s cieľom udržiavať spôsobilosť ozbrojených síl na plnenie úloh vyplývajúcich zo zväzkov Slovenskej republiky k NATO, k Európskej únii a k ďalším medzinárodným organizáciám. Plnenie prioritných úloh je zdrojovo zabezpečené. Akceptuje kľúčové požiadavky NATO. Návrh rozpočtu na rok 2008 je pre rezort obrany mimoriadne významný, a to nielen z hľadiska aktuálnych úloh spojených s možným nasadením našich jednotiek do operácií, ale aj z hľadiska toho, že je kľúčom, ktorý otvára postup pre realistické, dlhodobé plánovanie v rezorte obrany a jeho prepojenie na dlhodobé plánovacie procesy v aliancii.

V uplynulých dňoch, vážení poslanci, pán Dzurinda povedal, že predseda vlády loví v košiari HZDS a že koalíciu spájajú kšefty a klientelizmus. Pri tomto konštatovaní jednoznačne platí, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Rád preto pripomínam slová, ktoré šéfovi SDKÚ adresovala jeho bývalá kolegyňa, bývalá podpredsedníčka Národnej rady za jeho stranu a potom predsedníčka Slobodného fóra, v októbri 2005 pani Zuzana Martináková. Citujem: "Chceme sa verejne spýtať, aké dôvody má premiér Dzurinda na to, že zahmlieva a zľahčuje skutočnosti, ktoré boli uvedené v správe SIS a hovoria o priamej korupcii pri štátnych zákazkách, štátnych podnikoch a štátnych úradníkoch. V parlamente vládne nenormálny stav, s ktorým sme sa nemali zmieriť. SDKÚ sa vybrala cestou získania voľných poslancov a chce takto dovládnuť. SMK a KDH vydali signály, že sa s tým nechcú zmieriť. Dosiahnuť však v koalícii dohodu o predčasných voľbách je nezmysel, a preto SMK a KDH vyvolávajú podozrenie, že im ide len o mediálne hry."

Často zdôrazňujete, že vám ide o dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Chcem vám pripomenúť, aké dobré meno o Slovenskej republike ste začali šíriť po nástupe tejto vlády. Hneď na začiatku ste začali útočiť na vládnu koalíciu nielen doma, ale aj v zahraničí. Európski poslanci z SDKÚ, SMK a KDH doslova obťažovali už v júli 2006 Európsku ľudovú stranu s výzvou, aby zriadila monitorovaciu skupinu, ktorá bude dozerať na Ficovu vládu. Podľa všeobecného názoru tento počin bol nedôstojný a trápny. Kritizovať slovenskú vládu, ktorá ešte ani nezačala pracovať, bolo a je odsúdeniahodné. Teda reči o tom, že vám ide o dobré meno Slovenska, sú falošné, lebo skutky sú v ostrom protiklade. Ostali ste rovnakí. Aj v minulých dňoch ste s patričnou dávkou škodoradosti a zavádzania hovorili o problémoch vo vládnej koalícii. Zamlčujete tie vaše, ktoré trvali takmer celé 4 roky. Len si spomeňte na tie dobré vzájomné vzťahy s pánom Ruskom a s pani Martinákovou a niektorými ďalšími. Veď do konca funkčného obdobia ste nedokázali z vašich radov zvoliť dvoch podpredsedov Národnej rady. Opakované návrhy na voľbu pána Lintnera nemali úspech. Nepamätáte sa, že ste vládli okrem prebehlíkov z HZDS aj s prebehlíkmi zo strany ANO? A napriek veľkému úsiliu ste skončili predčasnými voľbami. Spomínam si aj na úprimné slová pána Hrušovského o vierolomnosti pána Dzurindu, je strašný paradox, keď Dzurinda kritizuje predsedu vlády Roberta Fica za jeho vládnutie a za neplnenie sľubov od samého začiatku, keď nastúpil do funkcie, hovorí, že Fico neplní vládny program, nerešpektuje, že vládny program je na štyri roky a ako to bolo s plnením sľubov pána Dzurindu, mnohé, čo dával svojim voličom, boli nereálne a veľmi dobre to vedel už vtedy, lebo mal pripravené zdôvodnenie, prečo sa nedajú splniť, na druhej strane mierou vrchovatou splnil sľuby zahraničným partnerom a rôznym firmám a inštitúciám, ktoré dnes bohatnú v bývalých slovenských bankách a v strategických podnikoch. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kubánka sa prihlásili... (Reakcie z pléna.) Prečítam, kto má faktické. Sú to pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Markovič, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Pado a pán podpredseda Národnej rady Hort. Ešte niekto sa hlási s faktickou? Nie. Čiže pán podpredseda Hort je posledný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mám procedurálny návrh a žiadam vás, aby ste začali rešpektovať a dodržiavať rokovací poriadok najmä v § 32. Odôvodnenie tohto návrhu je: Predchádzajúci pán poslanec vo svojej reči polovičku reči venoval veciam, ktoré sa netýkajú štátneho rozpočtu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, beriem vašu pripomienku. Ja nie som na to alebo neberiem si nejaké právo, aby som posudzovala či sa to týka alebo netýka rozpočtu, aké súvislosti vidí daný poslanec. Ja som vám pred časom hovorila a hovorím to teraz verejne aj z tohto miesta, že nikomu, ani z opozície, ani z koalície, pokiaľ bude mať slovo a budem viesť schôdzu ja, slovo nezoberiem. To znamená, že môžete si rozprávať veci v takých súvislostiach, v akých ich vy vidíte. Myslím si, že je to dodržanie parlamentarizmu, pretože parlament je pôda, kde si môžete povedať, čo chcete. A zdôrazňujem, že sa to z mojej strany týka aj opozície. Takže pokojne reagujte, ja vám slovo nezoberiem.

Nech sa páči, začneme s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Slafkovský bol prvý. Máte slovo.